Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, July 31, 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/441/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113220168
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miroslav Šepták
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5113220168.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľov: 1/ T. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom
V. O. XXX/XXX, Z. - O., štátny občan SR, 2/ P. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom V. W. XXX, štátny občan
SR, 3/ T. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom V. O. XXX/XXX, Z. - O., štátny občan SR, všetci právne zastúpení
Advokátska kancelária JUDr. Milan Chovanec s.r.o., so sídlom V. Tvrdého 17, Žilina, IČO: 36 436 640
proti odporcom: 1/ W. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. č. XXX/XX, Z. - O., štátny občan SR, 2/ Y.

T., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. č. XXX/XX, Z. - O., štátny občan SR, odporcovia právne zastúpení
JUDr. Pavol Malich, Advokátska kancelária, J. XX, X., v konaní o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní
navrhovateľov a odporcov proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č. k. 6C/182/2013-48 zo dňa 14. 04.
2014, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Žilina č. k. 6C/182/2013-48 zo dňa 14. 04. 2014 vo výroku o zastavení
konania p o t v r d z u j e .

Uznesenie Okresného súdu Žilina č. k. 6C/182/2013-48 zo dňa 14. 04. 2014 vo výroku o trovách konania
z r u š u j e a vec mu v tomto rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresný súd Žilina zastavil konanie v hore uvedenej veci. Odporcom náhradu
trov konania nepriznal.

V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že navrhovatelia sa v prejednávanej veci domáhali určenia, že
nehnuteľnosť vedená na LV č. XXX v k. ú. O. ako parcela KNC č. 320 patrila do výlučného vlastníctva
L. K., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX, ku dňu jeho smrti, pričom v konaní vedenom pod sp.
zn. 7C/135/2011 bolo o totožnej žalobe už právoplatne rozhodnuté. Návrh vo veci sp. zn. 7Co/135/2011
bol pritom zamietnutý z dôvodu nepreukázania skutkových tvrdení, keď navrhovatelia neuniesli dôkazné
bremeno podľa § 120 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“). Ukázalo sa ako

nepravdivé tvrdenie navrhovateľov, že návrh vo veci sp. zn. 7C/135/2011 bol zamietnutý z procesných
dôvodov, resp. pre nepreukázanie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Vychádzajúc
z uvedeného okresný súd konštatoval vo veci prekážku veci už rozhodnutej, a teda taký nedostatok
podmienky, ktorý je možné odstrániť, preto konanie pri aplikácii ust. § 159 ods. 3, § 103, § 104
ods. 1 O. s. p. zastavil.
O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 2 veta prvá O. s. p. konštatujúc, že navrhovatelia procesne

zavinili zastavenie konania. Odporcom by preto prislúchala náhrada trov konania. Nakoľko si však
odporcovia trovy konania neuplatnili, prvostupňový súd im ich náhradu ani nepriznal.

Proti vyššie uvedenému uzneseniu podali odvolanie tak navrhovatelia, ako aj odporcovia.

Navrhovatelia prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu odvolací súd žiadali, aby napadnuté

uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Prvostupňovému súdu vytýkali
nesprávne právne posúdenie veci.Nesúhlasili s konštatovaním, že v konaní sa vyskytla prekážka veci už rozhodnutej. V konaní sp.
zn. 7C/135/2011 išlo o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva, pričom v konaní 6C/172/2013
sa navrhovatelia domáhajú určenia, že ich právny predchodca L. K., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX.

XX. XXXX, naposledy bytom Z. - O., V. O. XXX/XXX ku dňu svojej smrti bol výlučným vlastníkom
nehnuteľnosti vedenej na LV č. XXX, k. ú. O. ako parcela KNC č. 230 - záhrady o výmere 590 m2. Je
teda nesporné, že je tu zhoda tých istých účastníkov, nie je tu daná zhoda čo do uplatneného petitu
(predmetu konania). V závere podaného odvolania navrhovatelia poukázali na rozhodnutie Krajského
súdu Žilina sp. zn. 5Co/183/2011 v skutkovo a právne obdobnom prípade.

Odporcovia prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu odvolací súd žiadali, aby napadnuté
uznesenieokresnéhosúduvovýrokuotrováchkonaniazmenilapriznalimnáhradutakprvostupňového,
ako i odvolacieho konania, alternatívne uznesenie okresného súdu vo výroku o trovách konania zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Uviedli, že ešte pred vydaním uznesenia o zastavení konania si dňa 25. 03. 2014 uplatnili vo vyjadrení

k návrhu navrhovateľov trovy prvostupňového konania, ktoré im mali byť priznané, keďže navrhovatelia
po procesnej stránke zavinili zastavenie konania (§ 146 ods. 2 O. s. p.). S poukazom na uvedené
prvostupňový súd pochybil, keď odporcom nepriznal právo na náhradu trov konania, pričom ani ich
nevyzval, resp. ich právne zástupcu na ich vyčíslenie. Po právnej stránke odporcovia poukázali na
ustanovenia § 167 ods. 1 v spojení s § 168 ods. 1 O. s. p., v zmysle ktorých uznesením sa rozhoduje

najmä o podmienkach konania, o zastavení alebo prerušení konania, o odmietnutí návrhu na začatie
konania a o zmene návrhu, späťvzatí návrhu zmieriť, o trovách konania, ako aj o veciach, ktoré sa
týkajú vedenia konania, pričom uznesenie vyhlasuje predseda senátu alebo samosudca prítomným
účastníkom. Okresný súd vydal uznesenie bez nariadenia pojednávania, o čom ani neinformoval
odporcov, resp. ich právneho zástupcu. Podľa § 151 ods. 4 O. s. p. ak sa rozhodnutie, ktorým sa

konanie končí nevyhlasuje a bol podaný návrh na rozhodnutie o trovách, súd vyzve účastníka na
vyčíslenie trov do 3 pracovných dní od doručenia výzvy. Ustanovenia ods. 1 a 2 O. s. p. platia primerane.
Predpokladajúc, že okresný súd neobdržal odporcami zasielané vyjadrenie spolu s priloženou plnou
mocou, uviedli, že toto podanie bolo odosielané doporučenou poštovou zásielkou už dňa 25. 03. 2014 na
Okresný súd Žilina, o čom ako dôkaz odvolatelia predložili poštový podací hárok zo dňa 25. 03. 2014. V

zmysle internetového portálu Slovenská pošta - sledovanie zásielok, ktorý taktiež odporcovia predložili,
mala byť zásielka okresnému súdu riadne doručená. Z výpisu z internetového portálu je zrejmé, že
zásielka bola uložená na pošte Žilina 1 dňa 26. 03. 2014, pričom adresátom, t.j. Okresným súdom Žilina
bola prevzatá hneď v nasledujúci deň. Prvostupňový súd mal preto dostatok času, aby sa s vyjadrením
odporcov oboznámil, vrátane návrhu na priznanie trov konania.

Odporcovia v podanom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľov odvolací súd žiadali, aby napadnuté
uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil stotožňujúc sa s jeho dôvodmi.
Zopakovali, že navrhovatelia už v minulosti podali dva návrhy na určenie vlastníctva v prospech svojho
údajného právneho predchodcu L. K.. V zmysle uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo

dňa 20. 06. 2012, sp. zn. 7Cdo/25/2012 prekážka veci právoplatne rozhodnutej bráni tomu, aby vec,
o ktorej bolo právoplatne rozhodnuté, bola znovu prejednaná. V zmysle tohto zákonného ustanovenia
ide o rovnakú (tú istú) vec vtedy, ak ide v novom konaní o ten istý nárok alebo stav, o ktorom bolo už
právoplatne rozhodnuté a ak sa týka toho istého predmetu konania a tých istých účastníkov. Totožnosť
predmetu konania je daná vtedy, keď ten istý nárok alebo stav vymedzený petitom návrhu vyplýva z

rovnakých skutkových tvrdení, na základe ktorých bol uplatnený, t.j. o nárok založený na rovnakom
právnom dôvode a vyplývajúci z rovnakých skutkových okolností. Pre posúdenie, či je daná prekážka
právoplatne rozhodnutej veci, nie je významné, ako bol skutok, ktorý bol predmetom konania posúdený
po právnej stránke. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 16. 12. 2010 sp.
zn. 3Cdo/154/2010 uverejnené v zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR pod č. 32/2011 v konaní

o žalobe, ktorou sa dedič domáha určenia, že určitá vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, ide o
posúdenie či poručiteľ bol v čase smrti vlastníkom tejto veci. Navrhované určenie sa tu vzťahuje k
okamihu smrti poručiteľa a okolnosti, ktoré nastali po tomto okamihu nemôžu mať vplyv na rozhodnutie
súdu. Z uvedeného uznesenia, ktoré je súčasťou oficiálnej judikatúry Najvyššieho súdu SR vyplýva, že
petit, ktorý bol použitý navrhovateľmi v návrhu ako jej pôvodný petit, mal totožnú povahu, keďže v oboch

ide o určenie vlastníckeho práva v zmysle ust. § 80 písm. c/ O. s. p. k okamihu smrti poručiteľa.

Krajský súd, ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie bolo podané včas oprávnenými osobami a
smerovalo proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom podľa § 212 ods. 1 O.s. p., preskúmal uznesenie okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní a
po preskúmaní ho bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) vo výroku o zastavení
konania ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil, vo výroku o trovách konania podľa

§ 221 ods. 1, 2 O. s. p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, a to z nasledovných dôvodov:

Ako vyplýva z obsahu spisového materiálu, navrhovatelia sa v prejednávanej veci domáhajú určenia,
že nehnuteľnosť vedená na LV č. XXX pre k. ú. O. ako parcela KNC 320 - záhrady o výmere 590
m2 patrila do výlučného vlastníctva L. K., nar. XX.XX.XXXX, ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX, naposledy

bytom Z. - O., V. O. XXX/XXX, ku dňu jeho smrti. Svoj návrh odôvodnili tým, že odporcovia v rade 1/ W.
T. a v rade 2/ Y. T. nemôžu byť vlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti, keďže ju nadobudli od nevlastníka.
Odporcovia mali spornú nehnuteľnosť odkúpiť od predávajúcich - P. S. a doc. Ing. H. W., pričom
títo ju mali nadobudnúť ako dedičstvo po svojich právnych predchodcoch. Ich právni predchodcovia
však spornú nehnuteľnosť nikdy nevlastnili, naopak patrila vždy do vlastníctva L. K., t.j. právneho
predchodcu navrhovateľov. Navrhovatelia sa už v minulosti domáhali určenia vlastníckeho práva k

spornej nehnuteľnosti, avšak ich návrhy boli zamietnuté v konaniach vedených na Okresnom súde Žilina
pod sp. zn. 4C/59/2010 a 7C/135/2011, a to z procesných dôvodov pre nepreukázanie naliehavého
právneho záujmu.

Prvostupňový súd oboznámiac sa so spisom sp. zn. 7C/135/2011 dospel k záveru, že v prejednávanej

veci existuje prekážka veci už rozsúdenej, pretože tí istí navrhovatelia ako vo veci sp. zn. 6C/182/2013
voči tým istým odporcom sa už v konaní vedenom pod sp. zn. 7C/135/2011 domáhali určenia, že tá istá
nehnuteľnosť, a síce parc. KNC č. 320 vedená na LV č. XXX v celku patrí do dedičstva po L. K.. V danom
prípade po skutkovej stránke navrhovatelia uviedli, že ich právny predchodca vystupoval vždy ako
vlastník spornej nehnuteľnosti a túto počas života užíval. Po jeho smrti bolo zistené, že parcela prešla do

bezpodielového spoluvlastníctva odporcov, a to v dôsledku chyby pri mapovaní, keď došlo k nesprávnej
identifikácii parcely CKN č. 320. Okresný súd rozsudkom zo dňa 06.02.2012 návrh navrhovateľov v
celom rozsahu zamietol s odôvodnením, že neuniesli dôkazné bremeno, keď nepreukázali, že by ich
právny predchodca bol vlastníkom parciel, z ktorých bola parcela CKN č. 320 vytvorená. Nepreukázali
žiaden nadobúdací titul právneho predchodcu, resp. listinu, ktorá by vlastnícke právo preukazovala.

Navrhovateľom predložené vyjadrenie zo správy katastra, že parcela bola pri mapovaní nesprávne
zidentifikovaná ako pôvodná EN parcela č. 330, bolo nepostačujúce.

Podľa § 159 ods. 3 O. s. p., len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednať znova.

Právoplatné rozhodnutie tvorí prekážku rei iudicatae vtedy, ak v novom konaní ide o to isté, o čo išlo v
predchádzajúcom rozhodnutí. Musí ísť o totožnosť osôb a aj o totožnosť predmetu konania. Prekážku
rozsúdenej veci tvorí právoplatné rozhodnutie súdu len v takom rozsahu, v akom sa o predmete konania
rozhodlo. Ak rozhodne súd len o časti uplatňovaného nároku, nadobúda len táto časť právoplatnosť.
Zvyšok nároku môže účastník uplatňovať a nehrozí mu nebezpečenstvo, že sa mu odmietne návrh z

dôvodu rozsúdenej veci.

Podľa § 103 O. s. p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých
môže konať vo veci.

Podľa § 104 ods. 1 veta prvá O. s. p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno
odstrániť, súd konanie zastaví.

V prípade prekážky právoplatne rozsúdenej veci (res iudicata) ide o neodstrániteľný nedostatok
podmienky konania, na ktorý súd musí prihliadnuť v každom štádiu konania z úradnej povinnosti, a

ktorého procesným dôsledkom je v zmysle § 104 ods. 1 veta prvá O. s. p. zastavenie konania.

Ak súd zistí, že v tej istej veci bolo právoplatne rozhodnuté, konanie bez ďalšieho zastaví (§ 104 ods. 1
O. s. p.). Prekážka veci právoplatne rozhodnutej alebo prv začatého konania je daná vtedy, ak v novom
konaní ide o tú istú vec , t. j. ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo rozhodnuté alebo o

ktorom už prv začalo konanie . Totožnosť vecí teda charakterizuje totožnosť osôb a totožnosť predmetu
konania. Totožnosť predmetu konania je daná vtedy, keď ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným
petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, na základe ktorých bol uplatnený, t. j. o nárok založenýna rovnakom právnom dôvode a vyplývajúci z rovnakých skutkových okolností (uznesenie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 7 Cdo 51/2013 zo dňa 24. 04. 2013).

Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom
rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa, na základe ktorých konanie
v prejednávanej veci zastavil. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre
posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol, svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 157 ods. 2
O. s. p. v spojení s § 167 ods. 2 O. s. p.. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu vo vzťahu k výroku

o zastavení konania je vecne správne, pričom v bližších podrobnostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z
uvedených dôvodov sa preto krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na skonštatovanie správnosti
dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O. s. p.).

Aj odvolací súd bol toho názoru, že navrhovatelia sa vo veci sp. zn. 7C/135/2011 domáhali voči tým
istým odporcom ako v prejednávanej veci určenia, že sporná nehnuteľnosť (v oboch konaniach išlo

o totožnú) patrí do výlučného vlastníctva ich právneho predchodcu L. K., a to ku dňu jeho smrti. Ako
nepravdivé sa ukázalo tvrdenie navrhovateľov, že v predchádzajúcom konaní bol ich návrh zamietnutý
kvôli nepreukázaniu naliehavého právneho záujmu. Z vyššie citovaného rozsudku Okresného súdu
Žilina sp. zn. 7C/135/2011 vyplýva, že navrhovatelia v prejednávanej veci neuniesli dôkazné bremeno
ohľadom tvrdeného vlastníckeho práva ich právneho predchodcu.

Oboznámiac sa so skutkovými tvrdeniami, ktoré uviedli navrhovatelia v podanom návrhu na začatie
konania, s tými, ktoré produkovali v konaní pod sp. zn. 7C/135/2011, aj odvolací súd dospel k záveru,
že navrhovatelia si svoje vlastnícke právo uplatňujú na základe rovnakých skutkových dôvodov.

Pokiaľ sa týka odvolania odporcov, odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd rozhodol nesprávne,
keď im nepriznal trovy konania s odôvodnením, že ich náhradu si neuplatnili.
Ako vyplýva z obsahu spisového materiálu, dňa 27. 03. 2014, t.j. ešte pred rozhodnutím o zastavení
konaniadošlonaokresnýsúdvyjadrenieodporcovknávrhunazačatiekonania,vktoromsitrovykonania
voči navrhovateľom uplatnili. Súčasne žiadali o zastavenie konania z dôvodu nedostatku podmienok

konania, t.j. pre existenciu prekážky veci už rozhodnutej. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd po
preskúmaní dôvodov napadnutého rozhodnutia, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, vo vzťahu k
výroku o trovách konania dospel k záveru, že konštatovanie prvostupňového súdu o neuplatnení trov
zo strany odporcov nemá oporu v spisovom materiáli. Z uvedeného dôvodu preto aj napadnutý výrok o
trovách konania podľa § 221 ods. 1, 2 O. s. p. zrušil a vec v tomto rozsahu vrátil okresnému súdu na

ďalšie konanie, v ktorom sa bude zaoberať podaním odporcov žiadajúcim priznanie trov konania.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte pomerom 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.