Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, August 31, 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25Co/609/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314205503
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2314205503.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a členov senátu:

JUDr. Anton Jaček a JUDr. Martina Valentová, v právnej veci navrhovateľa: PROFI CREDIT Slovakia,
s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpeného spoločnosťou: Advokátska
kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Bratislava, Kubániho 16, IČO: 47 233 516, proti
odporkyni: F. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom M., N. XXXX/XX, o zaplatenie 2.050,88 Eur s príslušenstvom,
na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Galanta č.k. 23C/149/2014-30 zo dňa
30.9.2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd výrokom I. návrh zamietol a výrokom II. odporkyni náhradu
trov konania nepriznal.

Rozhodnutie súd odôvodnil právne aplikáciou ust. § 2 písm. a) až d), § 9 ods. 1 a 2, § 11 ods. 1 zák.
č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ... v znení účinnom ku dňu 23.6.2010, § 34, § 37 ods. 1,
§ 39, § 43a, § 43c, § 44 ods. 1 a 2, § 46 ods. 1 a 2, § 451 ods. 1 a 2, § 100 ods. 1 a 2 a § 107 ods.

1 a 2 Občianskeho zákonníka s poukazom na § 120 ods. 1 O.s.p., s použitím § 5b zák. č. 250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Vecne súd argumentoval v podstate tým, že v danej veci bolo potrebné
prednostne posúdiť, či medzi navrhovateľom a odporkyňou došlo v skutočnosti k uzatvoreniu platnej
úverovej zmluvy, pričom považoval za nepochybné, že vzťah medzi účastníkmi v súvislosti s predmetnou
zmluvou je vzťahom spotrebiteľský. S poukazom na § 44 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka zdôraznil,
že navrhovateľ bol povinný v konaní preukázať, že odporkyňa mu dala platný, určitý a zrozumiteľný
písomnýnávrhnauzatvorenieúverovejzmluvyažeontakýtojejnávrhbezakýchkoľvekvýhraddoplnkov

a zmien prijal, prípadne že odporkyňa následne bezvýhradne písomne prijala jeho písomný návrh na
uzatvorenie úverovej zmluvy. Navrhovateľ predložil písomný návrh odporkyne zo dňa 23.6.2010, avšak
navrhovateľ nepreukázal, že by tento návrh bezvýhradne písomne prijal. V časti nazvanej „údaje o
schválenom revolvingovom úvere“ navrhovateľ akože prijal návrh odporkyne, ale pritom v skutočnosti
zmenil RPMN, jednostranne doplnil úrok z omeškania vo výške 9% ročne a okrem toho zmenil výšku
odporkyňou požadovaného revolvingu. Takýto právny úkon potom nebolo možné považovať za prijatie
návrhu, nehovoriac o tom, že z oznámenia veriteľa o schválení úveru vyplýva, že vôľou navrhovateľa

bolo uzatvoriť zmluvu o úvere za tam uvedených podmienok, ktoré v danom prípade nie sú totožné s
podmienkami navrhnutými odporkyňou. Navrhovateľ napriek výzve súdu nepreukázal, že takýto návrh
vôbec odporkyni doručil, nie to že odporkyňa vyjadrila písomne svoj bezvýhradný súhlas. Okrem toho
oznámenie veriteľov o schválení úveru by bolo potrebné považovať za nový návrh veriteľa adresovanýdlžníkovi na uzatvorenie úverovej zmluvy, ktorý ale v rozpore s § 9 Zákona o spotrebiteľských úveroch
neobsahoval výšku, počet a termíny splátok, istiny, úrokov a iných poplatkov. Na základe toho potom
súd dospel k záveru, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že medzi účastníkmi

došlo k platnému uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom revolvingovom úvere. Ak potom nedošlo k jej
uzavretiu, nebolo možné ju ani meniť dodatkom, preto súd na navrhovateľom predložený dodatok
k úverovej zmluve neprihliadal. Z uvedených dôvodov plnenie navrhovateľa odporkyni je potrebné
považovať za plnenie bez právneho dôvodu, nakoľko navrhovateľ ho poskytol de facto, len na základe jej
žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru. Následne súd s poukazom na § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o

ochranespotrebiteľaexoffoprihliadolnaotázkupremlčaniauplatňovanéhonároku,pričomskonštatoval,
že odporkyni vznikla povinnosť vrátiť poskytnuté plnenie v nevrátenom rozsahu, ktoré obdržala bez
právneho dôvodu dňa 28.6.2010 a keďže navrhovateľ podal návrh na začatie konania dňa 10.3.2014,
po márnom uplynutí dvojročnej premlčacej lehoty, ktorá uplynula dňa 28.6.2012, súd premlčaný nárok
nemohol priznať (rozdiel medzi poskytnutými finančnými prostriedkami 1.130,12 Eur a odporkyňou
vrátenou sumou 990,08 Eur). V závere súd dodal, že neprehliadnuteľnou je snaha navrhovateľa v

rozpore s dobrými mravmi (§ 3 Občianskeho zákonníka) získať od odporkyne odplatu za úver vo
výške niekoľkonásobne vyššej (ročný úrok 70%) ako bola odplata obvykle požadovaná za obdobné
úroky na ostatnom finančnom trhu, keď úrok za obdobný úver bol 14,90%, pričom takéto právne úkony
navrhovateľa je potrebné považovať za neplatné. Teda ak by aj došlo k uzatvoreniu úverovej zmluvy,
ako to navrhovateľ zamýšľal, išlo by o absolútne neplatný právny úkon.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a odporkyni, ktorá mala plný úspech vo veci,
náhradu trov konania nepriznal, keďže jej žiadne trovy nevznikli.

Navrhovateľ najskôr podal odvolanie, ktoré neobsahovalo zákonom predpísané náležitosti, v dôsledku

čoho odvolací súd, keďže tak neurobil súd prvostupňový, uznesením č.k. 25Co/609/2014-50 zo dňa
26.1.2015 vyzval navrhovateľa na doplnenie chýbajúcich náležitostí odvolania v lehote 10 dní od
doručenia výzvy. Hoci navrhovateľ na túto výzvu v súdom stanovenej lehote nezareagoval, odvolanie
napokon doplnil v podaní doručenom odvolaciemu súdu dňa27.4.2015, pred rozhodnutím o odvolaní.

Navrhovateľ podal prostredníctvom svojho právneho zastúpenia doplnené odvolanie, ktorým sa
domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie a zároveň odporkyňu
zaviaže zaplatiť mu náhradu trov konania pred súdom prvého stupňa, alternatívne žiadal, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie. V
odvolaní si zároveň uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vyčíslenú sumou 119,62 Eur podľa v

odvolaníobsiahnutejšpecifikácii.Záverysúduprvéhostupňavtomsmere,žepredmetnázmluvaoúvere
je neplatná, nakoľko nedošlo k prijatiu zmluvy zo strany žalobcu a k jej platnému vzniku s poukazom
na § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka, označil za nesprávne, vychádzajúce z neopodstatneného
predpokladu, že údaj o hodnote RPMN by mal byť výsledkom dojednania medzi zmluvnými stranami.
Tento údaj sa nenavrhuje a nedojednáva v zmysle ust. § 44 a nasl. Občianskeho zákonníka. Vzhľadom

na povahu revolvingovej zmluvy nie je možné deklarovať RPMN pre prípad poskytnutia revolvingového
úveru,lebovčaseuzavretiazmluvysanevie,čibudeposkytnutýakedy.Pretonemožnohovoriť,ženebol
prijatýnávrhnauzavretiezmluvy,nakoľkoRPMNsaurčujeažsohľadomnaschválenýúveranazáklade
údajov úveru. Rozdiel v údaji RPMN nie je okolnosťou, pre ktorú by bolo opodstatnené hovoriť o tom, že
nedošlo k dohode. Vzhľadom na to navrhovateľ tvrdí, že zmluva o revolvingovom úvere obsahuje údaj

o RPMN a závery súdu týkajúce sa zmeny návrhu v RPMN nie sú dôvodné. Odvolateľ zaujal stanovisko
tiež k názoru súdu, že došlo k zmene navrhnutej zmluvy aj ohľadne doplnenia ročnej úrokovej sadzby
úroku z omeškania. Ročná úroková sadzba úroku z omeškania ale nie je žiadna náležitosť zmluvy o
spotrebiteľskom úvere v zmysle zák. č. 129/2010 Z.z., ide o bežne verejne dostupný údaj. Odvolateľ
sa nestotožnil ani s názorom prvostupňového súdu, že navrhovateľom požadovaná odplata za úver

má byť údajne v rozpore s dobrými mravmi. Otázka odplaty za spotrebiteľský úver a jej obmedzenie
bolo po zrušení zák. č. 258/2001 Z.z. regulované explicitne v § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka s
účinnosťou od 28.6.2010 s tým, že odplata nesmie podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú
na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Z dôvodovej správy k tejto novelizácii
vyplýva, že pri judikatúre možno pri podstatnom prevýšení vysledovať hranicu maximálne 20%. V

období, keď došlo k uzavretiu predmetnej zmluvy o úvere, bola priemerná odplata na úrovní 51,49%,
hodnota odplaty dohodnutá v zmluve 65%, teda uvedenú hranicu podstatným spôsobom, teda o viac
ako 20% neprevyšovala. Ako dôvody odvolania označil odvolateľ dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. a),
b), c), d) a e) O.s.p.Odporkyňa odvolací návrh nepodala, k doručenému odvolaniu navrhovateľa sa písomne nevyjadrila.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ďalej O.s.p.),
po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom
konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.),
po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ
použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. a), b), e), c), d) a f) O.s.p.), preskúmal

napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.),
postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), keď deň vyhlásenia rozsudku
bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu (§ 156 ods. 3 v spojení s § 211 ods. 2
O.s.p.) a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň ako sa vyvesil na úradnej tabuli
(§ 21 ods. 2 vyhl. č. 543/2005 Z.z.) a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nie je možné priznať
úspech, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre potvrdenie napadnutého rozsudku s použitím §

219 O.s.p.

Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, vymedzeným uplatnenou odvolacou argumentáciou
navrhovateľa, bolo prednostne posúdiť správnosť záveru súdu prvého stupňa, že navrhovateľ v konaní
nepreukázal, že s odporkyňou riadne a platne uzavrel zmluvu o revolvingovom úvere, v dôsledku čoho

mu vznikol len nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorý je ale premlčaný.

Pretože odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav pokiaľ
ide o preukázané skutočnosti právne rozhodne pre posúdenie navrhovateľom uplatneného nároku,
keď prvostupňový súd vykonal navrhnuté dokazovanie v potrebnom rozsahu pre posúdenie veci,

jeho výsledky náležite vyhodnotil a dospel k právnym skutkovým záverom, a pretože odvolací súd
v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvého stupňa, ktorý na vec aplikoval všetky dotknuté
zákonné ustanovenia a tieto vo vzťahu k danej veci i správnym spôsobom vyložil a aplikoval,
odvolací súd s poukazom na § 219 ods. 2 O.s.p. už iba odkazuje na správne, presvedčivé a
vyčerpávajúce odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na

odvolacie argumenty navrhovateľa nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvého
stupňa odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu
prvého stupňa, s poukazom na použitú odvolaciu argumentáciu, treba dodať už iba nasledovné:

Žiada sa zdôrazniť, že v danej veci nie je rozhodné, či údaje obsiahnuté v listinách, ktoré mali byť

návrhom zmluvy boli alebo neboli povinnou súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere, jej podstatnými
náležitosťami, rozhodujúcou je tá skutočnosť, ktorú zdôraznil i prvostupňový súd opierajúc sa o ním
aplikované ust. § 44 Občianskeho zákonníka, že prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky výhrady
obmedzenia alebo iné zmeny je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh, vychádzajúc pritom
z toho, že zmluva o spotrebiteľskom úvere má povinnú zákonom predpísanú písomnú formu (§ 9 ods.

1 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch...). V danom prípade pritom bolo nesporným, že
odporkyňa na tlačive navrhovateľa predložila navrhovateľovi žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru
zo dňa 23.6.2010, ktorá (ako na to správne poukázal prvostupňový súd), neobsahovala všetky zákonom
predpísané náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Na túto žiadosť zareagoval navrhovateľ jednak
vyplnením dovtedy nevyplnenej časti 6 predmetnej žiadosti - zmluvy nazvanej „Údaje o schválenom

revolvingovom úvere v Eur“ a zároveň listinou „Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - zmluva
o revolvingovom úvere...“ obe zo dňa 28.6.2010. Keďže jednak údaje o schválenom revolvingovom
úvere, ako aj predmetné oznámenie obsahujú nielen rozdielne údaje oproti žiadosti o poskytnutie
revolvingového úveru (pričom nie je rozhodujúce, či sa jedná o údaje tvoriace povinnú súčasť zmluvy
o spotrebiteľskom úvere), ale i množstvo ďalších údajov, nebolo možné, ako to správne uzavrel

prvostupňový súd, toto prijatie návrhu zo strany navrhovateľa obsahujúce zmeny a dodatky považovať
za účinné, ale v zmysle cit. § 44 Občianskeho zákonníka ho bolo nevyhnutné považovať za odmietnutie
návrhu a za nový návrh adresovaný navrhovateľom odporkyni. Vzhľadom na to bolo potom nevyhnutné
pre platné uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere, aby odporkyňa tento nový návrh účinne v písomnej
forme prijala. Ako na to poukázal prvostupňový súd, čo odvolateľ ani nepoprel, navrhovateľ v priebehu

konania ničím nepreukázal prijatie tohto nového návrhu odporkyňou a teda v konečnom dôsledku ani
platné uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.Iba na doplnenie odvolací súd dodáva, že v zmysle § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka písomný právny
úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou;... (pričom ako už bolo uvedené vyššie, zmluva o
spotrebiteľskom úvere musí mať zo zákona povinne písomnú formu). Keďže potom v danom prípade

odporkyňa nesporne a preukázateľne podpísala iba žiadosť o poskytnutie úveru dňa 23.6.2010, ktorá
ani nemá všetky náležitosti úverovej zmluvy, k schváleniu úveru došlo až listinou - oznámením veriteľa
a doplnením údajov o schválenom revolvingovom úvere zo dňa 28.6.2010 a odporkyňa tento v podstate
nový návrh zmluvy o úvere nepodpísala, zmluva o úvere, ktorej existenciu tvrdí navrhovateľ nebola
platne písomne uzavretá, pričom jej uzavretie konkludentným spôsobom je v danom prípade vylúčené

(§ 9 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch... v spojení s ust. § 40 ods. 1 Občianskeho
zákonníka).

Vzhľadom na vyššie uvedené prvostupňový súd správne ustálil, že medzi účastníkmi nebola platne
uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, v dôsledku čoho je potom odporkyňa povinná vydať
navrhovateľovi iba bezdôvodné obohatenie vo výške rozdielu medzi navrhovateľom poskytnutou

sumou a odporkyňou vrátenou sumou navrhovateľovi, avšak nárok navrhovateľa na vydanie tohto
bezdôvodného obohatenia je s poukazom na argumentáciu súdu prvého stupňa premlčaný, pričom na
premlčanie musel súd s poukazom na aplikované ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa...
prihliadnuť ex offo. Premlčané právo potom súd nemohol navrhovateľovi priznať. V dôsledku toho boli
splnené podmienky, aby súd návrh navrhovateľa, ako v celom rozsahu nedôvodný, zamietol. Vzhľadom

natietozáveryboloužpotomnadbytočnýmavrozporesozásadouhospodárnostiobčianskehosúdneho
konania zaoberať sa nedôvodnosťou nároku navrhovateľa z iných hľadísk, ako napríklad pre rozpor s
dobrými mravmi.

S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu potom odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého

stupňa ako vo výrokoch vecne správny s použitím § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil.

V odvolacom konaní rovnako plne úspešnej odporkyni vzniklo podľa § 142 ods. 1 v spojení s ust. § 224
ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov konania voči neúspešnému navrhovateľovi. Keďže ale odporkyňa si
náhradu trov odvolacieho konania návrhom v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnila (podľa obsahu spisu

jej v odvolacom konaní ani žiadne trovy nevznikli), odvolací súd jej návrhu trov odvolacieho konania
nepriznal.

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.