Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, October 16, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/87/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5106210558
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5106210558.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.TáneRapčanovej

a sudcov JUDr. Františka Potockého a Mgr. Zuzany Hartelovej v právnej veci navrhovateľky: T. I., rod. J.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom X., ul. O. č. XXXX/X, zastúpená splnomocneným zástupcom Mgr. Dr. Antonom
Kušnírom, advokátom so sídlom X., ul. I. O. č. XX, proti odporcom: 1/ J. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom
O. č. XXX, 2/ B. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., ul. B. č. XXXX/XX, obaja zastúpení splnomocnenou
zástupkyňou JUDr. Zdenkou Hruškovou, advokátkou so sídlom X., ul. C. č. X, 3/ O. E., nar. XX.XX.XXXX,
bytom X., ul. P. č. XXXX/X, o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi Ing. I. J., nar.
XX.XX.XXXX, zomrelom dňa XX.XX.XXXX, o odvolaní odporcov 1/, 2/ proti rozsudku Okresného súdu

Žilina č. k. 14C/78/2006-397 zo dňa 19. februára 2013, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu v časti prvého výroku, ktorým bolo určené, že do dedičstva po zosnulom Ing.
I. J., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom O. č. XX, ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX, patria nehnuteľnosti
zapísanénaLVč.XXXX,k.ú.O.,atorodinnýdomstojacinaKNCparceleč.1562/2apozemkyoznačené
ako KNC parcela č. 1482/50 zastavané plochy a nádvoria o výmere 532 m2, KNC parcela č. 1561/1
záhrada o výmere 87 m2, KNC parcela č. 1561/2 záhrada o výmere 25 m2, KNC parcela č. 1561/3
záhrada o výmere 25 m2, KNC parcela č. 1562/1 záhrada o výmere 103 m2, KNC parcela č. 1562/2

zastavané plochy a nádvoria o výmere 96 m2 a KNC parcela č. 1697/2 zastavané plochy a nádvoria o
výmere 154 m2 p o t v r d z u j e .

V časti prvého výroku, ktorým bolo určené, že do dedičstva po zosnulom Ing. I. J., nar. XX.XX.XXXX,
naposledy bytom O. č. XX, ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX, patria nehnuteľnosti zapísané na LV č.
XXXX, k. ú. O., a to KNC parcela č. 1560/2 zastavaná plocha o výmere 217 m2, KNC parcela č. 1560/3
zastavaná plocha o výmere 52 m2, KNC parcela č. 1561/5 záhrada o výmere 357 m2 m e n í tak,
že návrh navrhovateľky z a m i e t a .

V časti prvého výroku, ktorým bolo určené, že do dedičstva po zosnulom Ing. I. J., nar. XX.XX.XXXX,
naposledy bytom O. č. XX, ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX, patrí nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXXX,
k. ú. O., a to KNC parcela č. 1559/1 orná pôda o výmere 1.327 m2 m e n í tak, že do dedičstva po
označenom poručiteľovi patrí nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXXX k. ú. O., a to KNC parcela č. 1559/1
orná pôda o výmere 758 m2.

O trovách odvolacieho konania r o z h o d n e súd prvého stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

OkresnýsúdŽilinarozsudkomč.k.14C/78/2006-397zodňa19.02.2013určil,ženehnuteľnostizapísané
na LV č. XXXX pre k. ú. O. a to rodinný dom stojaci na pozemku KNC parc. č. 1562/2 a pozemky
označené ako KNC parc. č. 1482/50 zast. plocha o výmere 532 m2, KNC parc. č. 1559/1 orná pôda ovýmere 1327 m2, KNC parc. č. 1560/2 zast. plocha o výmere 217 m2, KNC parc. č 1560/3 zast. plocha
o výmere 52 m2, KNC parc. č. 1561/1 záhrada o výmere 87 m2, KNC parc. č. 1561/2 záhrada o výmere
25 m2, KNC parc. č. 1561/3 záhrada o výmere 25 m2, KNC pac. č. 1561/5 záhrada o výmere 357

m2, KNC parc. č. 1562/1 orná pôda o výmere 103 m2, KNC parc. č. 1562/2 zast. plocha o výmere 96
m2 a KNC parc. č. 1697/2 zast. plocha o výmere 154 m2 patria do dedičstva po zosnulom Ing. I. J.,
nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom č. O. č. XX, ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX. Zároveň uviedol, že o
náhrade trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Konštatoval, že navrhovateľka sa návrhom domáhala voči Ing. I. J., J. J. a O. E. určenia, že Ing. I.

J. je vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre k. ú. O., a to rodinný dom stojaci na
pozemku KNC parcela č. 1562/2 a pozemky označené ako KNC parcela č. 1482/50 zast. plocha o
výmere 532 m2, KNC parcela č. 1559/1 orná pôda o výmere 1327 m2, KNC parcela č. 1560/2 zast.
plocha o výmere 217 m2, KNC parcela č. 1560/3 zast. plocha o výmere 52 m2, KNC parcela č. 1561/1
záhrada o výmere 87 m2, KNC parc. č. 1561/2 záhrada o výmere 25 m2, KNC parc. č. 1561/3 záhrada
o výmere 25 m2, KNC pac. č. 1561/5 záhrada o výmere 357 m2, KNC parc. č. 1562/1 orná pôda o

výmere 103 m2, KNC parc. č. 1562/2 zast. plocha o výmere 96 m2 a KNC parc č. 1697/2 zast. plocha
o výmere 154 m2, ako aj určenia, že plná moc spísaná dňa 20.11.2002 formou notárskej zápisnice
N 810/02, NZ 805/02 JUDr. Annou Švachovou je neplatná. Navrhovateľka návrh v konaní odôvodnila
tým, že odporca v mesiaci august 2002 utrpel ťažkú formu mozgovo-cievnej príhody, následkom čoho
bol hospitalizovaný a operovaný. Po operácii ju ani jej matku odporca nespoznal. Ďalšie operácie na

zlepšenie zdravotného stavu po hospitalizácii v Martine neboli možné pre veľké riziko ohrozenia života.
Odporca po 6-7 týždňoch bol prevedený na NsP v Dolnom Kubíne na odd. LDCH, kde sa 20.11.2002
dostavilzanímsynJ.J.spolusnotárkouJUDr.AnnouŠvachovouadvomasvedkamianamiestesamom
spísala notárka notársku zápisnicu N 810/02, NZ 805/02, ktorou bol J. J. splnomocnený na zastupovanie
Ing. I. J.. Zároveň na mieste samom bola formou notárskej zápisnice spísaná darovacia zmluva, ktorou I.

J. daroval J. J. vyššie označené nehnuteľnosti. Následne J. J. pozemky KNC parc. č. 1560/2, zastavané
plochy a nádvoria o výmere 224 m2 a KNC parc. č. 1560/3 zastavané plochy a nádvoria o výmere
52 m2 k. ú. O. vymenil zámennou zmluvou zo dňa 15.07.2003 za novovytvorený pozemok KNC parc.
č. 1561/4 záhrada o výmere 336 m2, ktorého výlučným vlastníkom sa stal na základe tejto zmluvy.
Vzhľadom na zlý zdravotný stav Ing. I. J. sa navrhovateľka domnievala, že úkon darovacej zmluvy, ktorý

bol povolený Správou katastra v Žiline pod V 5262/02 je podľa ust. § 37, 38 ods. 2, § 39 Občianskeho
zákonníka neplatný. Neplatnosť darovacej zmluvy, ktorú žiadala posúdiť prejudiciálne, spôsobuje aj
neplatnosť zámennej zmluvy. Odporca Ing. I. J. sa v konaní nevyjadril, vyjadrenie v jeho mene podal J.
J.. Ing. I. J. zomrel dňa XX.XX.XXXX a smrťou tak stratil spôsobilosť byť nositeľom práv a povinností.
Súd následne konal podľa ust. § 107 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej „O. s. p.“) s jeho

právnymi nástupcami, ktorými sú jeho dedičia, a to navrhovateľka a terajší odporcovia 1/ a 2/. Terajší
odporca 1/ vo vyjadrení k návrhu uviedol, že súd nemôže konať proti vôli darcu. Poukázal na to, že
dňa 20.12.2011 uzavrel kúpnu zmluvu, ktorou Ing. I. J. previedol na syna J. J. 1-icu dvojdomu. Tvrdil,
že navrhovateľka odporcu nenavštevovala a nemohla mať vedomosti o jeho zdravotnom stave, pričom
jeho zdravotný stav sa v Dolnom Kubíne zlepšil. Samotná skutočnosť, že sa nevie plynulo vyjadrovať,

nerobila z Ing. I. J. nesvojprávnu osobu, čo potvrdil aj primár LDCH. Nehnuteľnosť mu bola darovaná,
lebo sa ju zaviazal dofinancovať a postarať sa o otca. Rozporoval, že konanie navrhovateľky je v rozpore
s dobrými mravmi, pretože od úrazu sa domáhala aj vyživovacej povinnosti. Návrh žiadal zamietnuť.
Odporkyňa 2/ uviedla, že sa o otca po úraze 1 a pol roka intenzívne starala. Bola presvedčená, že jej
otec bol schopný vnímať okolie, rozhodovať sa a reagovať. Aj keď nebol schopný niekedy reagovať

verbálne, reagoval rukami, hlavou, niekedy vedel povedať nejaké slová, niekedy vedel povedať aj jednu
jednoduchú vetu. Za celé obdobie však nevidela navrhovateľku ho navštíviť. Keď staval dvojdom, tak
chcel časť darovať J. (odporcovi 1/ - poznámka odvolacieho súdu), aby tam neskôr býval s ním. Či
pripravoval nejakú takúto darovaciu zmluvu, nevedela. Po úraze sa snažili dostavať dom a presťahovať
ho do nového domu. Myslela si, že vlastníkom domu je jej otec, rozprávali sa o nejakej darovacej zmluve,

ale či sa to neskôr uskutočnilo, to ona nevedela, pretože si na to nepamätá. Odporcovia 1/ a 2/ zotrvali
na svojich vyjadreniach a na tom, že nebohý Ing. I. J. bol ku dňu vykonania napadnutého úkonu v
plnom rozsahu spôsobilý na jeho vykonanie, chápal jeho obsah, jeho zmysel a chápal aj následky z
neho vyplývajúce. Poukazovali na skutočnosť, že tieto skutočnosti nepotvrdzujú len svedkovia laici, ale
aj ošetrujúci lekár zomrelého MUDr. T.. Poukázali na správy MUDr. E., MUDr. G., MUDr. K., z ktorých

vyplýva, že nebohý Ing. I. J. mal poruchu, čo sa týka rozprávania, písania, pri inak zachovaní chápania
zmyslu a obsahu tak, ako hovoreného, tak aj prečítaného. JUDr. Anna Švachová vykonala všetko pre to,
aby jasne zistila, či osoba, ktorej sa právny úkon týka, chápe jeho zmysel a obsah. Podľa ich názoru z
vyjadrení a výpovede svedkov vyplýva, že Ing. I. J. bol ku dňu vykonania právneho úkonu na tento úkonspôsobilý. Naopak namietali, že znalecké posudky vyplývajú iba čisto zo zdravotnej dokumentácie, ktorá
podľa zistení znalca bola nanovo vyhotovovaná a neúplná a nemusela korešpondovať so zdravotným
stavom pacienta. Poukázali tiež názor, že je nevyhnutné zachovávať vôľu poručiteľa. Uviedli, že odporca

1/ sa o darovaní predmetných nehnuteľností, ktoré sú aj predmetom tohto konania, s otcom rozprával
už od svojich 20 až 25 rokov a pravdepodobne vzhľadom na uvedené došlo aj k vydržaniu vlastníckeho
práva odporcom 1/. Odporca 3/ sa na nariadené pojednávania nedostavil, mal vykázané doručenie
náhradným spôsobom, a preto súd vec prejednal podľa ust. § 101 ods. 2 O. s. p. v jeho neprítomnosti.
Vo veci súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkov, oboznámením listinných dôkazov,

obsahom pripojených spisov (Okresného súdu Žilina sp. zn. 15D/796/2007, sp. zn. 14C/289/2002, sp.
zn. 16C/216/3, spisom Notárskeho úradu JUDr. Anny Švachovej sp. zn. 810/2002, NZ 805/02), ako aj
znaleckým dokazovaním a konštatoval, že dokazovanie bolo v danom spore sťažené skutočnosťou,
že Ing. I. J., ktorý bol darcom v darovacej zmluve z 20.11.2002 spísanej formou notárskej zápisnice N
808/02, NZ 803/02 počas konania zomrel a jeho zdravotný stav bolo možné zistiť len zo zdravotných
záznamov. Odporcom 1/ a 2/ predkladané rôzne potvrdenia lekárov o zdravotnom stave a spôsobilosti

Ing. I. J. na vykonanie úkonov súd hodnotil v spojení so znaleckým dokazovaním, ktoré bolo zamerané
na zistenie zdravotného stavu darcu a s tým spojenej jeho povinnosti prejaviť vôľu a posúdiť následky
svojho konania. Totiž žiaden z účastníkov netvrdil a ani nepreukazoval, že by k 20.11.2002 došlo
k náhlej pozitívnej zmene zdravotného stavu Ing. I. J., hoci aj krátkodobej. Preto súd považoval za
nevyhnutné celkové posúdenie zdravotného stavu. V konaní súd na zistenie zdravotného stavu a

tomu zodpovedajúcej spôsobilosti Ing. I. J. nariadil aj znalecké dokazovanie. MUDr. Dagmar Tobolová,
znalkyňa z odboru zdravotníctvo a farmácia, v odbore neurológia v znaleckom posudku uviedla,
že zdravotný stav Ing. I. J. k 20.11.2002 dovoľoval mu vnímať okolie a podnety, ale reagovať na
ne primeraným spôsobom nemohol, pretože jeho porucha reči mu nedovoľovala pochopiť obsah
hovoreného slova. Preto aj k danému dňu nedokázal vnímať prečítaný návrh darovacej zmluvy a ani

nemohol pochopiť obsah právneho úkonu a pre poruchu reči vo vyjadrovacej zložke, ako aj zložke
pochopenia hovoreného slova, nemohol primeraným spôsobom vyjadriť svoj nesúhlas alebo súhlas s
daným právnym úkonom. Na základe návrhu odporcov po tom, ako svedkovia, ktorých výsluch navrhli
odporcovia 1/ a 2/, uvádzali skutočnosti o tom, že I. J. bol schopný komunikácie, komunikoval s nimi, sám
chodil, vyjadroval sa, nariadil súd kontrolné znalecké dokazovanie. Znalkyňa MUDr. Zlatica Cifráková

v odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie neurológia po preštudovaní znaleckého posudku MUDr.
Dagmar Tobolovej a obsahu svedeckých výpovedí, ich vzájomnou konfrontáciou konštatovala správnosť
záverov znaleckého posudku. Uviedla, že zdravotný stav Ing. I. J. dňa 20.11.2002 mu dovoľoval vnímať
podnety, ale mu nedovoľoval správne reagovať na ne a správne pochopiť ich význam. Podľa jej zistení
nedokázal relevantným spôsobom vyjadriť svoj súhlas alebo nesúhlas s daným právnym úkonom,

pretože keby mal len poruchu reči v zložke expresívnej, to znamená, že by mohol pri ťažkostiach
s vysloveným súhlasiť alebo nesúhlasiť s daným právnym úkonom, ale on mal aj poruchu reči v
zložke perceptívnej, to znamená v zložke pochopenia obsahu daného právneho úkonu. Súd zistil
vo výpovediach svedkov závažné vzájomné rozpory, ktoré spochybňujú dôveryhodnosť ich výpovedí.
Výpovede svedkov MUDr. I. T., I. M., R. N. a JUDr. Anny Švachovej hodnotil ako účelové a výslovne

nepravdivé a zavádzajúce, pokiaľ ide o výsluch W. C.. Súd nevykonal dokazovanie výsluchom MUDr.
B. L. a I. J., nakoľko výsluchom týchto svedkov by nemohol zistiť iné okolnosti, ktoré by mohli mať
vplyv pre jeho rozhodnutie a boli by nadbytočné a nehospodárne. Výpoveď svedkov bola hodnotená
ako čiastočne v prospech odporcov, a to pre príbuzenský pomer s I. J. a predchádzajúce potvrdenie
vydané MUDr. B. L., ktorého dôvodnosť by sa snažil vyhotoviteľ aspoň čiastočne obhájiť. Preto ak by

aj svedkovia vypovedali v prospech odporcov, zhodne s ich tvrdeniami, stále by boli skutkové zistenia
v rozpore so zisteniami znalcov a skutkovými okolnosťami vyplývajúcimi zo zdravotnej dokumentácie,
ktorej súd v konaní prikladal väčšiu váhu. Súd však nemohol opomenúť ani dlhšie uplynutie času a
zníženú schopnosť navrhovaných svedkov rozpamätať sa na jednotlivé okolnosti, a teda zo strany
svedkov skôr hodnotenie spomienok ako opis faktov. Návrh na vykonanie znaleckého dokazovania

ústavom súdneho inžinierstva (lekárstva - poznámka odvolacieho súdu) súd zamietol z dôvodu, že
v konaní nezistil rozpory medzi skutkovými zisteniami znalcov a obsahom zdravotnej dokumentácie,
pričom ani odporcovia neuviedli relevantné skutočnosti, ktoré by spochybnili zistené závery.
Súd pri hodnotení platnosti alebo neplatnosti právneho úkonu darovacej zmluvy zo dňa 20.11.2002
nemohol opomenúť ani skutočnosť, že na základe kúpnej zmluvy zo dňa 20.12.2011, ktorej vklad bol

povolený pod V 5929/01 zo dňa 18.01.2002, previedol Ing. I. J. na syna - odporcu 1/ novovytvorenú KN
parcelu č. 1562/3 zast. plochy o výmere 149 m2 spolu so stavbou rodinného domu na parcele postavenej
za kúpnu cenu 558.500,- Sk. Súd preto považoval za nedôveryhodné tvrdenia odporcu 1/ o tom, že otec
mu chcel nehnuteľnosti darovať už dávno, pretože by inak neuzatváral v pomerne krátkom období pred„darovacou zmluvou“ kúpnu zmluvu, ktorou časť stavby odplatne previedol. Súd pri darovaní tak isto
nenachádzal záujem darcu na takomto konaní, najmä ak predmetom daru mala byť časť dvojdomu, ktorý
mal po dostavbe užívať darca, ako aj okolité pozemky a predmetom kúpy bola časť domu s pozemkom,

ktorú mal užívať obdarovaný. Za nelogické považoval, aby Ing. I. J. predal odporcovi 1/ ako jeho synovi
časť dvojdomu, ktorá mala slúžiť práve jeho synovi a následne časť domu, ktorá mala slúžiť jemu spolu
s okolitými pozemkami, by mu daroval najmä v čase náhlej zdravotnej zmeny. Logické vysvetlenie by
bolo len v snahe obmedziť možné dedenie navrhovateľkou, pričom však takáto vôľa nebola v konaní
ani len prezentovaná.

Pri prejudiciálnom hodnotení platnosti darovacej zmluvy súd vychádzal aj zo skutočnosti, že pri darovaní
sa predpokladá najmä prejav darcu, ktorý bezplatne prevádza časť majetku v prospech obdarovaného,
pričom podstatné vyjadrenie vôle darcu - uvedenie toho, čo chce darovať a že veci chce darovať a až
následne sa vyžaduje prejav obdarovaného, že dar prijíma. Len taký prejav, z ktorého obsahu musí
byť nepochybná dohoda o základných a podstatných náležitostiach právneho úkonu, možno zachytiť
do zápisnice. Práve adekvátne a relevantné vyjadrenie vôle darovať určité veci darcom, vzhľadom na

vyjadrenie svedkov, že Ing. I. J., ktorý mal byť darcom, sa nedokázal slovne vyjadriť, ako aj vzhľadom na
lekárske správy o zdravotnom stave darcu, že vôbec nebol schopný vyjadriť názor a právnemu úkonu
nerozumel, súd považoval za vylúčené a vlastne darovacia zmluva spísaná notárom len vyjadrovala
prejav vôle alebo predstavy J. J., teda obdarovaného.
Súd z vyššie uvedeného mal preukázané, že Ing. I. J. nemohol vykonať úkon darovacej zmluvy slobodne

a vážne ani zrozumiteľne a určite. Dospel k záveru, že vzhľadom na zdravotný stav ku dňu 20.11.2002
Ing. I. J. jednak nemohol urobiť prejav vôle, z ktorého by sa dalo usudzovať, že chce darovať opísané
veci svojmu synovi - odporcovi 1/ a ak by aj určitý nešpecifický prejav urobil po tom, ako mu bol
prečítaný návrh zmluvy, ktorý sám nemohol koncipovať a v daný deň nemohol pochopiť ani jeho význam,
nemohol urobiť prejav vôle zrozumiteľne a určite, nakoľko jeho zdravotný stav vylučoval aj v prípade

vedomia pre poruchy vo vyjadrovacej fáze prezentovať jeho vôľu. Preto konštatovanie súhlasu notárkou
spisujúcou úkon a svedkami bolo len snahou o prispôsobenie objektívnych skutočností pre dosiahnutie
požadovaného cieľa.
Prejudiciálne súd preto rozhodol, že darovacia zmluva zo dňa 20.11.2002 spísaná vo forme notárskej
zápisnice N 808/02, NZ 803/02, ktorou Ing. I. J. daroval odporcovi 1/ označené nehnuteľnosti je neplatná.

Nakoľko neplatným úkonom nemohol odporca 1/ nadobudnúť vlastnícke právo k veciam, ktoré mali byť
predmetom prevodu a z dôvodu, že odporca nepreukázal nadobudnutie vlastníckeho práva k opísaným
veciam iným spôsobom, v zmysle zásady Nemo plus iuris ad allium transferre potest quan ipse habet
nemohol previesť vlastnícke právo na základe zámennej zmluvy zo dňa 15.07.2003, ktorej vklad bol
povolený Správou katastra v Žiline pod V 3413/03 na odporcu 3/, teda nemohol platne vymeniť pozemky

KNC parc. č. 15602 zastavané plochy o výmere 224 m2 a KNC parc. č. 1560/3 zastavané plochy
o výmere 52 m2 predtým zapísané na LV č. XXXX k. ú. O. za novovytvorený pozemok na základe
geometrického plánu č. 50/2003 vyhotoveného Ing. S. G., a to KNC parc. č. 1560/1 zastavané plochy o
výmere 272 m2 a KNC parc. č. 1561/4 záhrada o výmere 336 m2.
Súd mal zároveň preukázané, že navrhovateľka má daný naliehavý právny záujem na danej určovacej

žalobe, pretože žalobou s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti odporcovho
práva a neistoty v jeho právnom vzťahu, nakoľko ako dedička sa nemá možnosť domáhať iným
spôsobom, ako deklaratórnym rozhodnutím súdu o vlastníckom práve Ing. I. J. ku dňu smrti a súčasne
deklarovaním skutočnosti, že tomu zodpovedajúce právo stále trvá, teda že majetok možno prejednať
v dedičskom konaní.

Nakoľko darovacia zmluva, ktorou mal Ing. I. J. (správne I. - poznámka odvolacieho súdu) previesť
veci označené vo výrokovej časti, nebola platná a zároveň nebola platná ani zámenná zmluva uzavretá
medzi odporcami 1/ a 3/ z dôvodu absencie náležitosti vôle, súd návrhu vyhovel a určil, že označené
nehnuteľnosti patria do dedičstva po zosnulom Ing. I. J., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom O. č. XX,
ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX.

O náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 151 ods. 3 O. s. p.

Proti tomuto rozsudku podali odvolanie odporcovia 1/ a 2/ prostredníctvom svojho splnomocneného
zástupcu.
V prvom rade poukázali na to, že krajský súd ako súd odvolací v zrušujúcom uznesení č. k.

8Co/8/2012-378 zo dňa 25.09.2012 vyslovil svoj názor v tom zmysle, že v novom konaní by mal okresný
súd vypočuť nimi navrhnutých svedkov (I. J. a MUDr. B. L.) a po opätovnom zhodnotení zvážiť vykonanie
znaleckého dokazovania (ústavom súdneho lekárstva). Pokiaľ súd niektorý z dôkazov nevykoná, má
sa s tým v odôvodnení nového rozhodnutia vyrovnať. Napriek vyslovenému názoru odvolacieho súduohľadne toho, že by mal v novom konaní súd vykonať nimi navrhované dôkazy, súd en block všetky
dôkazy zamietol bez toho, aby vykonal čo i len jeden z nich. Uvedený postup prvostupňového súdu
považovali preto za nesprávny. Zamietnutie vykonania nimi navrhnutých dôkazov zo strany súdu je

možné posúdiť ako odňatie ich práva na spravodlivý proces s dôrazom na dôvody súdu, pre ktoré
dôkazné návrhy zamietol, a teda odňatie možnosti účastníka konať pred súdom.
Odporcovia 1/ a 2/ v odvolaní čo sa týka veci samej vytýkali súdu, že nesprávne vyhodnotil dôkazy a
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. V tejto súvislosti uviedli, že prihliadal čisto len na zdravotnú
dokumentáciu, z výlučne ktorej čerpali aj znalci. Neprikladal žiadnu dôkaznú silu ich výpovediam ako

účastníkov, výpovediam svedkov ani predloženým listinným dôkazom a zároveň ich ďalšie návrhy na
vykonanie dokazovanie, ktorými by preukázali, že Ing. I. J. bol v čase právneho úkonu k nemu spôsobilý
a obsahoval jeho vôľu zamietol. Išlo predovšetkým o výsluch lekára MUDr. B. L., ktorý vydal lekárske
svedectvo k napadnutému právnemu úkonu, výsluch I. J. - brata Ing. I. J., ktorý bol v dennom kontakte
s ním a poznal jeho zdravotný stav, ako aj dokazovanie prostredníctvom vedeckého ústavu - Ústavu
súdneho lekárstva. Súd tiež pochybil, keď vôbec nezohľadnil ich námietky k znaleckým posudkom a

nevysporiadal sa ani s rozpormi znaleckých posudkov, na ktoré poukázali, ale v celom rozsahu si osvojil
zistenia znalcov. Z uvedeného vyplýva, že skutkový stav nebol v konaní úplne a riadne zistený a aj na
základe vykonaných dôkazov súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.
Ďalej odporcovia 1/ a 2/ v odvolaní namietali, že podstatu kontrolného znaleckého posudku
vyhotoveného MUDr. Zlaticou Cifrákovou malo tvoriť práve stanovisko k zisteniam znalkyne MUDr.

Dagmar Tobolovej a následná konfrontácia daných zistení s obsahom svedeckých výpovedí a
vysvetlenie zistených rozporov z medicínskeho hľadiska. Znalkyňa sa však vyslovene sústredila na
hodnotenie svedeckých výpovedí, výpovedí účastníkov, právnej zástupkyne, čo je neprípustné a
prislúchavýlučnesúdu.Vyslovilinázor,žeajkeďsúdsíceskonštatoval,ženeakceptovalzáveryznalkyne
o vzájomných rozporoch vo výpovediach, že bol jej názorom nepriamo ovplyvnený aj v tejto otázke čo

bolo v ich neprospech.
V ďalšej časti odvolania odporcovia 1/ a 2/ uviedli, že sa súd s lekárskou správou MUDr. B. L., v
ktorej uviedol: „Jeho psychické funkcie umožňujú adekvátny kontakt a jednanie s okolitým prostredím, s
uvedomením si svojho jednania a rozhodnutia“, nijako nevysporiadal, ani na ňu neprihliadal a dokonca
zamietol aj návrh na výsluch lekára pred súdom.

Vytýkali súdu, že nebol dôvod, aby považovali tvrdenia odporcu 1/ za nedôveryhodné, pretože išlo o
prirodzenú vec medzi otcom a synom a nie medzi cudzími osobami. Nie je nič nedôveryhodné na tom,
že otec synovi a jeho manželke určité nehnuteľnosti predal, a to tie, na ktorých syn J. s manželkou
uskutočňovali výstavbu časti dvojdomu a isté nehnuteľnosti daroval iba synovi a nie spolu s ním aj jeho
manželke. Aj vzhľadom na tieto skutočnosti mal súd vykonať dokazovanie aj tým smerom, či nedošlo

ešte v skoršom období k neformálnemu darovaniu medzi otcom Ing. I. J. a synom, odporcom 1/ a teda či
darovacia zmluva vo forme notárskej zápisnice neznamenala iba splnenie zákonom predpísanej formy
zmluvy, najmä po tom, čo sa odporca 1/ vyjadril tak, že išlo o veci, ktoré sa medzi otcom a synom
rozprávajú stále, cca od 20 až 25 rokov.
Podľa odporcov 1/ a 2/ z výpovedí svedkov MUDr. I. T., I. M., W. C. a vyjadrení odporkyne 2/ a I. J., ktoré

konkretizovali v odvolaní, vyplýva, že Ing. I. J. aj v čase vykonania právneho úkonu bol k danému úkonu
plne spôsobilý, dokázal vnímať podnety a reagovať na ne, chápal obsah a dosah daného právneho
úkonu a vedel prejaviť svoju vôľu náležitým spôsobom. Tieto výpovede plne korešpondujú so záverom
vyšetrenia zdravotného stavu pacienta lekárom MUDr. B. L., ktorý zistil, že psychické funkcie Ing. I. J.
pri uskutočnení právneho úkonu umožňovali jeho adekvátny kontakt a jednanie s okolitým prostredím, s

uvedomením si svojho jednania a rozhodnutia. U Ing. I. J. došlo vplyvom prekonanej mozgovej príhody
k porušeniu schopnosti artikulovane sa vyjadrovať, pričom rozumové funkcie mu zostali zachované.
Nie je totiž možné zamieňať si poruchu reči a vyjadrovania s poruchou vnímania a chápania a od toho
odvodzovať nespôsobilosť k právnym úkonom. Všetky výpovede svedkov a účastníkov zodpovedajú
realite a prihliadnuc na vyjadrovacie schopnosti jednotlivých osôb, navzájom do seba zapadajú a spolu

s ostatnými dôkazmi tvoria jeden ucelený celok. Považovali hodnotenia výpovedí svedkov súdom preto
za nesprávne.
Odporcovia 1/ a 2/ tiež v odvolaní uviedli, že ani jedna zo znalkýň podávajúcich znalecký posudok v
konaní ohľadne zdravotného stavu Ing. I. J. nemala priamy kontakt s pacientom, ako pacienta ho naživo
nikdy nevyšetrili a vychádzali čisto iba z dostupnej dokumentácie, ktorá vychádzajúc zo znaleckých

posudkov údajne ani nemala byť kompletná a mala byť nanovo vyhotovovaná. Ani jedna zo znalkýň
za účelom podania znaleckého posudku nekonzultovala zdravotný stav pacienta s lekármi, ktorí jeho
zdravotný stav poznali z priamej osobnej skúsenosti.Odporcovia 1/ a 2/ vyslovili názor, že súd mal dokonca možnosť uložiť povinnosť vypracovať znalecký
posudok viacerým znalcom, z rôznych oblastí, prípadne povinnosť vzájomné závery svojich posudkov
konzultovať - a to všetko za účelom zistenia skutočného stavu veci.

Pochybnosti o správnosti záverov znaleckého posudku MUDr. Zlatice Cifrákovej vyvoláva prepúšťacia
správa z hospitalizácie od 27.08.2002 do 17.09.2002. Z tejto vyplýva, že u Ing. I. J. bola zistená len
expresívna afázia, nie aj percepčná, ani totálna, čo znamená, že pacient mal iba poruchu vyjadrovania
sa, tvorby reči, ale pri zachovaní schopnosti reči rozumieť a dokázal vysloviť aj určité slová. Okrem toho
správa z vyšetrenia Ing. I. J. zo dňa 12.03.2003 psychologičkou MUDr. J. K., v ktorej táto diagnostikovala

len prítomnosť expresívnej afázie, teda len poruchu rečového prejavu so zachovaním porozumenia reči.
Odporcovia 1/ a 2/ tiež vytýkali súdu, že sa nezaoberal dôkazmi - výpoveďami samotnej navrhovateľky
v iných konaniach, v ktorých sa vyjadrovala o zdravotnom stave svojho otca Ing. I. J. v úplnom rozpore
s tým, ako prezentuje jeho zdravotný stav v tomto konaní. Poukázali na súdne konanie vo veci sp. zn.
16C/216/2003, sp. zn. 14C/282/2002 a exekučné konania pod sp. zn EX 1424/2003 a EX 1910/2004.
Na vynesenie rozsudku súdu, najmä ak ide o takú závažnú otázku, aká sa riešila v tomto konkrétnom

prípade, je podľa odporcov 1/ a 2/ nevyhnutné, aby mal súd absolútnu istotu, že Ing. I. J. bol neschopný
akejkoľvekverbálnejkomunikácie,ženedokázalvnímaťpodnetyapripisovaťimvýznamajehovýrazové
schopnosti neboli schopné odraziť jeho vôľu. Z konštatovania súdu možno vyvodiť, že takúto istotu
nemal. V konaní sa vyskytli dve skupiny dôkazov, jednak znalecké posudky - ako nepriame dôkazy, ktoré
svedčili v neprospech spôsobilosti na právny úkon vykonaný Ing. I. J., pričom boli vypracované po jeho

smrti len na základe zdravotnej dokumentácie, bez priameho poznania a vyšetrenia jeho zdravotného
stavu a druhú skupinu tvorili priame dôkazy - prevažne svedecké výpovede a výpovede účastníkov,
ktoré svedčili v prospech spôsobilosti na právny úkon vykonaný Ing. I. J., pričom išlo o osoby, ktoré sa
vyjadrovali k osobnej skúsenosti ohľadne prejavov, vnímania, reagovania, chápania, či vyjadrovania
sa Ing. I. J. tak, ako ho poznali počas jeho života v rozhodnom období. Nebol teda náležitý postup

súdu, keď druhú skupinu dôkazov z hľadiska presvedčivosti úplne znegoval, pretože nezapadali do
rámca záverov v znaleckých posudkoch - a otvorili otázku o správnosti znaleckých zistení. Súd si
nekriticky osvojil závery znaleckých posudkov, uprednostňoval ich pred ostatnými dôkazmi a nepodrobil
ich hodnoteniu, ako ostatné dôkazy, čo považovali odporcovia 1/ a 2/ za závažnú vadu konania. I keď
má podľa nich znalecké dokazovanie špecifický charakter, zostáva jedným z možných dôkazov a súd

znaleckým posudkom nie je bezpodmienečne viazaný.
V závere odvolania odporcovia 1/ a 2/ uviedli, že spôsob konania navrhovateľky je v očividnom rozpore
s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka), nielenže svojmu otcovi Ing. I. J. neposkytovala
potrebnú starostlivosť v starobe a chorobe, ktorú mu prevažne zabezpečoval syn J. - odporca 1/, ale
dokonca ešte aj tesne po mozgovej príhode viedla voči nemu necitlivo súdne konanie o zvýšenie

výživného a na ej podnet boli vedené exekučné konania.
Odporcovia 1/ a 2/ navrhli, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil tak, že návrh
navrhovateľky v celom rozsahu zamietne a čo sa týka trov konania, zaviaže ju k náhrade všetkých trov
konania, vrátane odvolacieho, tak ako budú vyčíslené, resp. určí, že o trovách konania rozhodne súd
prvého stupňa. Zároveň žiadali pre prípad, že by odvolací súd potvrdil rozhodnutie prvostupňového súdu

v napadnutej časti, aby pripustil dovolanie voči svojmu rozhodnutiu podľa § 238 ods. 3 O. s. p., pretože
ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného právneho významu. Za otázku zásadného právneho
významu, ktorú je potrebné v tejto veci zodpovedať, považovali: Či je možné bezpochyby ustáliť iba na
základe znaleckých posudkov vypracovaných post mortem len na podklade zdravotnej dokumentácie
už zomrelej osoby, že určitá osoba k určitému času nebola na daný právny úkon spôsobilá a to bez

toho, aby znalci priamo poznali a vyšetrovali zdravotný stav danej osoby a bez toho, aby konzultovali
zdravotný stav danej osoby s lekármi, v ktorých ošetrovaní sa táto osoba nachádzala a či je prípustné
na podklade takýchto znaleckých posudkov vysloviť zo strany súdu neplatnosť právneho úkonu (hoci
prejudiciálne), ktorý táto osoba vykonala, keď z priamych dôkazov - výpovedí svedkov, ktorí boli osobne
prítomní pri úkone a z lekárskej správy vypracovanej lekárom za účelom zistenia spôsobilosti na právne

úkony ku dňu realizácie úkonu vyplýva, že daná osoba bola na daný právny úkon spôsobilá a vedela
náležite prejaviť svoju vôľu.

Navrhovateľka ani odporca 3/ sa k odvolaniu odporcov 1/ a 2/ písomne nevyjadrili.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) po zistení, že odvolanie podali včas účastníci konania
(§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom
(§ 201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené ust. § 202 O. s. p., preskúmal
rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a rozsudokokresného súdu sčasti ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1 O. s. p.) a sčasti zmenil (§ 220 O. s.
p.) z nasledovných dôvodov:

V preskúmavanej veci sa navrhovateľka domáhala voči Ing. I. J., J. J. a O. E. určenia, že Ing. I. J.
je vlastníkom označených nehnuteľností ako aj určenia, že plná moc spísaná dňa 20.11.2002 formou
notárskej zápisnice N 810/02, NZ 805/02 JUDr. Annou Švachovou je neplatná.
Okresný súd rozsudkom v prvom poradí rozhodol tak, že označené nehnuteľnosti patria do dedičstva
po zosnulom Ing. I. J., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom O. č. XX, ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX a

návrh vo zvyšku zamietol. V dôsledku podaného odvolania krajský súd napadnutý rozsudok vo výroku,
ktorým určil, že označené nehnuteľnosti patria do dedičstva po zosnulom Ing. I. J. a vo výroku o trovách
konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vo výroku, ktorým súd návrh vo zvyšku zamietol,
rozsudok okresného súdu potvrdil. Podľa odvolacieho súdu, kým okresný súd nerozhodol o uplatnenej
zmene návrhu (určenia, že označené nehnuteľnosti patria do dedičstva po odporcovi Ing. I. J.) nemohol
pokračovať v konaní a konať o novom návrhu. Názor okresného súdu, že sa v tomto prípade nejedná

o zmenu návrhu, ale sa jedná o skutočnosť na základe ktorej súd z úradnej povinnosti postupuje podľa
ust. § 107 ods. 3 O. s. p. a rozhoduje o tom istom predmete konania akurát o vlastníckom práve
zosnulej osoby ku dňu smrti, resp. že daná vec môže patriť do dedičstva, nepovažoval za správny.
Okrem toho ak okresný súd na pojednávaní dňa 13. 09 2011 návrhy odporcov 1/ a 2/ na doplnenie
dokazovania zamietol z obsahu odôvodnenia rozhodnutia nebolo zrejmé z akého dôvodu. Za tohto stavu

sa odvolací súd nemohol zaoberať ani ďalším odvolacím dôvodom, ktorým malo byť podľa odporcov
1/ a 2/ nesprávne vyhodnotenie dôkazov, ktoré viedlo k nesprávnym skutkovým zisteniam. Ohľadne
zrušeného výroku v novom konaní uložil preto okresnému súdu rozhodnúť o uplatňovanej zmene návrhu
v zmysle ustanovenia § 95 O. s. p. a vo veci opätovne rozhodnúť. Podľa odvolacieho súdu okresný súd
by mal vypočuť navrhnutých svedkov (MUDr. B. L. a I. J.) a po opätovnom zhodnotení zvážiť vykonanie

znaleckého dokazovania. Pokiaľ niektorý z dôkazov nevykoná, v odôvodnení nového rozhodnutia sa s
tým vyrovná. V novom rozhodnutí rozhodne okresný súd aj o trovách prvostupňového a odvolacieho
konania (§ 224 ods. 3 O. s. p.).
V ďalšom konaní okresný súd vychádzajúc z právneho názoru odvolacieho súdu (§ 226 O. s. p.) pripustil
zmenu návrhu uznesením č. k. 14C/78/2006-386 zo dňa 19.11.2012 v znení tak, že súd určuje, že

označené nehnuteľnosti patria do dedičstva po zosnulom Ing. I. J.. Následne vydal napadnutý rozsudok.
Nevykonal dokazovanie výsluchom MUDr. L. a I. J. a návrh na vykonanie znaleckého dokazovania
ústavom zamietol. V odôvodnení rozhodnutia uviedol dôvody, ktoré k takémuto rozhodnutiu viedli a ktoré
sú v odôvodnení tohto rozhodnutia vyššie uvedené.
S ohľadom na odôvodnenie predchádzajúceho rozhodnutia krajského súdu a aplikujúc ust. § 213 ods.

4, 6, 7 O. s. p. krajský súd prípisom zo dňa 30.10.2013 uložil okresnému súdu doplniť dokazovanie
výsluchom svedkov MUDr. B. L. a I. J. na položené otázky. Okresný súd vypočutím uvedených svedkov
do zápisnice zo dňa 27.02.2014 splnil pokyn krajského súdu.

Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a

vyhodnotením toho čo uviedli v rámci odvolacieho konania odvolatelia - odporcovia 1/ a 2/ konštatuje,
že v danom prípade išlo o určujúcu žalobu podľa ust. § 80 písm. c/ O. s. p. pri ktorej súd má v
prvom rade povinnosť zaoberať sa najmä otázkou, či navrhovateľka má naliehavý právny záujem na
požadovanom určení. Okresný súd kladným názorom zaujal správny právny záver. Súd na podklade
návrhu o určenie, že určitá vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, rieši ako ďalšiu základnú otázku,

či poručiteľ bol ku dňu smrti vlastníkom tejto veci. Ak dôjde k záveru, že tomu tak je, musí uviesť
v odôvodnení rozsudku skutkové okolnosti a právne úvahy, na základe ktorých dospel k záveru, že
poručiteľ bol ku dňu smrti vlastníkom veci. Vzhľadom na uvedené bolo v danom prípade potrebné v
prvom rade predbežne posúdiť platnosť právneho úkonu - darovacej zmluvy uzavretej medzi Ing. I.
J. ako darcom a odporcom 1/ ako obdarovaným. V tejto súvislosti odvolací súd hlavne poukazuje na

to, že platnosť právneho úkonu je potrebné posudzovať k okamihu a vzhľadom na okolnosti, kedy
bol právny úkon urobený (rozhodnutie NS ČR sp. zn. 1Cz64/1986). Boli preto rozhodujúce hlavne
skutočnosti zistené ku dňu 20.11.2002. Za stavu, že Ing. I. J. v priebehu konania zomrel, okresný súd sa
musel oboznámiť hlavne s jeho zdravotným stavom zadokumentovaným v zdravotnej dokumentácii a
znaleckom posudku. Z týchto je zrejmé, že dňa 05.08.2002 utrpel ťažkú formu mozgovo-cievnej príhody,

následkom čoho bol hospitalizovaný a operovaný, pričom k spornému právnemu úkonu malo dôjsť
20.11.2002, v ktorom sa čase bol hospitalizovaný na LDCH v Dolnom Kubíne. V tejto súvislosti mal
zistené, že pri prijatí do tohto zariadenia dňa 04.10. 2002 bol prijatý s diagnózou ťažká hemiplégia
vpravo s afáziou (podľa vysvetlenia v kontrolnom znaleckom posudku porucha tvorby a porozumeniareči) v expresívnej (podľa vysvetlenia v kontrolnom znaleckom posudku - vyznačuje sa poruchou tvorby
reči pri zachovanej schopnosti reči rozumieť) aj perceptívnej zložke (podľa vysvetlenia v kontrolnom
znaleckom posudku predstavuje poruchu porozumenia reči, zatiaľ čo schopnosť hovoriť je zachovaná).

V deň vykonania právneho úkonu - darovacej zmluvy, t.j. 20.11.2002 sa konštatuje v zázname stav ako
pokračujúci, pričom podľa kontrolnej znalkyne je ďalšie slovo nečitateľné, ktoré podľa svedka MUDr.
B. L. spisujúceho záznam predstavuje „pokračuje v rehabilitácii“ a ďalej „neurologický nález trvá, ako
aj afázia“. Pri prepustení dňa 26.11.2002 sa v závere správy konštatuje tiež pravostranná hemiplégia
aj afázia. Napokon aj pri prijatí na rehabilitačné oddelenie Nemocnice Trenčianske Teplice sa dňa

26.11.2002 konštatuje perceptívna aj expresívna afázia. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že
skutočne nič nepreukazovalo a vzhľadom na vážny zdravotný stav po ťažkej forme mozgovo-cievnej
príhode ani nemohlo, že by k uvedenému dňu 20.11.2002 došlo k náhlej pozitívnej zmene zdravotného
stavu Ing. I. J., hoci aj krátkodobej. Takže nemal dôvod pochybovať o tom, že sa Ing. I. J. nielenže
nevedel vyjadrovať, ale ani nerozumel tým slovám, ktoré odzneli pri právnom úkone - darovaní. Na
tomto mieste zhodne s okresným súdom zdôrazňuje, že pri darovaní je podstatné vyjadrenie vôle darcu

- uvedenie toho, čo chce darovať a že veci chce darovať, čo v danom prípade ani vyjadrenia svedkov
nepreukazujú. Okresný súd preto dospel aj k správnym právnym záverom pokiaľ konštatoval, že Ing.
I. J. nemohol vykonať úkon darovacej zmluvy slobodne a vážne ani zrozumiteľne a určite, s ktorým sa
odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil.
Súd bol dôsledný nielen pri skutkovom, ale aj pri právnom odôvodnení rozhodnutia, v ktorom uviedol

rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán
k návrhu navrhovateľky, výsledky vykonaného dokazovania, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení
dôkazov a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje
právne závery, ktoré primerane vysvetlil. Okrem toho v písomnom odôvodnení rozhodnutia súdu prvého
stupňa bola účastníkom daná odpoveď na všetky, pre nich skutkovo, ale i právne významné otázky.

Podľa odvolacieho súdu preto rozhodnutie súdu prvého stupňa v celom rozsahu spĺňa aj kritériá riadne
a náležite zdôvodneného rozhodnutia a to v súlade s ust. § 157 ods. 2 O. s. p.

Vzhľadom k tomu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní danej
veci sa zaoberal len námietkami odporcov 1/ a 2/ uvedenými v odvolaní a procesným postupom

prvostupňového súdu predchádzajúcim vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či došlo k vadám,
ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Krajský súd vyhodnotil odvolanie odporcov 1/ a 2/ za nedôvodné.

Ani doplnenie dokazovania krajským súdom prostredníctvom okresného súdu výsluchom svedkov
MUDr. B. L. a I. J. neprinieslo zmenu v posúdení skutkového stavu. Vypočutý svedok I. J. síce potvrdil, že
bol za Ing. I. J. počas jeho liečby na LDCH v Dolnom Kubíne, ale uviedol, že nekomunikovali. Preto tento
nemohol vedieť či Ing. I. J. vie hovoriť a či mu rozumie. Pokiaľ ide o svedka MUDr. B. L., potvrdil síce,
že lekárska správa nález zo dňa 20.11.2002 je pravdepodobne jeho potvrdením a skutočnosti uvedené

v ňom museli podľa neho zodpovedať zdravotnému stavu, teda psychickej a zdravotnej stránke, ale i to,
že nevedel, pre aké konkrétne právne účely je potvrdenie vyhotovované. Najskôr výslovne nepotvrdil,
že by bol oslovený notárkou JUDr. Švachovou, neskôr sa nevedel rozpamätať vzhľadom na dlhší čas od
roku 2002. Možno tiež súhlasiť s prednesom navrhovateľky na pojednávaní pred odvolacím súdom, že
lekár s uvedenou špecializáciou (interné lekárstvo a geriatria) sa ani nemohol odborne vyjadriť k tomu, či

s ohľadom na zdravotný stav je Ing. I. J. schopný porozumieť zamýšľanému právnemu úkonu a vykonať
ho. Z toho dôvodu lekárska správa zo dňa 20.11.2002 podľa ktorej „jeho psychické funkcie umožňujú
adekvátny kontakt a jednanie s okolitým prostredím, s uvedomením si svojho jednania a rozhodnutia“
nie je vierohodnou listinou. Okrem toho je v rozpore so samotným záznamom uvedeného lekára zo dňa
20.11.2002 o pretrvávaní afázie bez rozlišovania konkrétnej zložky.

O záveroch znalkyne MUDr. Dagmar Tobolovej opierajúcej sa hlavne o lekárske správy odvolací súd
nemal pochybnosti. Zistené závery napokon potvrdila aj kontrolná znalkyňa MUDr. Zlatica Cifráková,
ktorá sa naviac oboznámila aj s výpoveďami navrhnutých svedkov. Ani podľa odvolacieho súdu
odporcovia neuviedli žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by tieto zistené závery spochybnili. Teda
takouto skutočnosťou nie je ani prepúšťacia správa z hospitalizácie od 27.08.2002 do 17.09.2002

hlavne z toho dôvodu, že bola rozhodujúca aktuálna správa od LDCH v Dolnom Kubíne. Okrem toho
správa psychologičky MUDr. J. K. zachytáva stav pacienta zo dňa 12.03.2003, teda po vykonaní
právneho úkonu. Za zisteného stavu ani odvolací súd nevidel dôvod na vykonanie ďalšieho znaleckéhodokazovania a to ústavným zariadením, na ktorom odporcovia 1/ a 2/ napokon na pojednávaní pred
odvolacím súdom už netrvali s ohľadom na výpovede dovtedy nevypočutých svedkov.
Odvolací súd nepovažoval za pravdivé tvrdenie odporcov 1/ a 2/ v odvolaní, že okresný súd

vychádzal len zo zdravotnej dokumentácie. V konaní vykonal rozsiahle dokazovanie vypočutím
všetkých účastníkmi konania navrhnutých svedkov a oboznámil sa so všetkými nimi predloženými
listinami. V odôvodnení rozhodnutia jednotlivé svedecké výpovede podrobne vyhodnotil z hľadiska ich
presvedčivosti a listinné dôkazy z hľadiska ich vierohodnosti.
Podľa odvolacieho súdu za platnosti zásady voľného hodnotenia dôkazov žiaden dôkaz nemá

predpísanúzákonnúsilu.Poukazovanieodporcov1/a2/vodvolanínanimipredloženédôkazy(výsluchy
svedkov, listinné dôkazy) je preto nedôvodné, keď dôkazy zdravotná dokumentácia, znalecký posudok
a hlavne kontrolný znalecký posudok tieto vážne spochybňujú.
Tiež sa odporcovia 1/ a 2/ mýlia keď tvrdia, že súd mal zisťovať skutočný stav veci. K tejto námietke
preto uvádza, že novela ust. § 153 ods. 1 O. s. p. vykonaná zákonom č. 232/1995 Z. z. vypustila
povinnosť súdu rozhodovať na základe zisteného skutočného stavu veci, v ktorom bolo videné naplnenie

princípu materiálnej pravdy a zaviedla povinnosť súdu rozhodnúť na základe skutkového stavu veci,
ktorý oproti skutočnému stavu veci vyjadruje to, že základom pre rozhodnutie súdu sú/môžu byť také
skutočnosti, ktoré boli v konaní zistené z výsledkov dokazovania, resp. boli medzi účastníkmi nesporné,
ak súd o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti. S poukazom na toto, ako aj už uvedený
výklad týkajúci sa dôkazné bremena, súd nemá povinnosť zisťovať skutočný stav veci a pri rozhodovaní

vychádzal len zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaného dokazovania.
Ostatné odvolacie námietky odporcov 1/ a 2/ (napr. vykonanie dokazovania ohľadom neformálneho
darovania v skoršom období, spôsob konania navrhovateľky spočívajúci v neposkytovaní starostlivosti,
vedení súdnych sporov) odvolací súd nepovažoval pre rozhodnutie súdu za rozhodujúce.

Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu v časti prvého výroku, ktorým bolo určené,
že do dedičstva po zosnulom Ing. I. J., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom O. č. XX, ktorý zomrel dňa
XX.XX.XXXX, patria nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, k. ú. O., a to rodinný dom stojaci na KNC
parcele č. 1562/2 a pozemky označené ako KNC parcela č. 1482/50 zastavané plochy a nádvoria o
výmere 532 m2, KNC parcela č. 1561/1 záhrada o výmere 87 m2, KNC parcela č. 1561/2 záhrada o

výmere 25 m2, KNC parcela č. 1561/3 záhrada o výmere 25 m2, KNC parcela č. 1562/1 záhrada o
výmere 103 m2, KNC parcela č. 1562/2 zastavané plochy a nádvoria o výmere 96 m2 a KNC parcela č.
1697/2 zastavané plochy a nádvoria o výmere 154 m2 ako vecne správny potvrdil.

Odvolací súd rozsudok okresného súdu v časti prvého výroku, ktorým bolo určené, že do dedičstva po

zosnulom Ing. I. J., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom O. č. XX, ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX, patria
nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, k. ú. O., a to KNC parcela č. 1560/2 zastavaná plocha o výmere
217 m2, KNC parcela č. 1560/3 zastavaná plocha o výmere 52 m2, KNC parcela č. 1561/5 záhrada
o výmere 357 m2 zmenil, tak že návrh navrhovateľky zamietol pre nedostatok pasívnej legitimácie
odporcov. Dôvodom bolo, že z aktuálneho výpisu listu vlastníctva č. XXXX k. ú. O. vyplýva, že vyššie

uvedené nehnuteľnosti sú v súčasnej dobe vedené na LV č. XXX a LV č. XXXX k. ú. O. a na iné
osoby ako sú odporcovia. Odvolací súd bol povinný na túto skutočnosť aj bez odvolacej námietky
prihliadnuť nakoľko pre jeho rozhodnutie je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozhodnutia (§ 211
ods. 2, § 154 ods. 1 O. s. p.). Za tým účelom na odvolacom pojednávaní prečítal účastníkom konania
obsah LV č. XXXX, LV č. XXXX a LV č. XXXX k. ú. O.. Splnomocnený zástupca navrhovateľky chcel,

aby im súd umožnil odročením pojednávania vykonať previerku katastra a vykonať právne úkony
tak, aby zabezpečili stabilitu zapísaných údajov a následne podať návrh na zmenu návrhu tak, aby
boli označení aktuálni vlastníci predmetných parciel a aj nehnuteľností. Splnomocnená zástupkyňa
odporcov 1/ a 2/ na to uviedla, že lehota na prípravu pred pojednávaním bola zachovaná a návrh
zmenu návrhu mohla navrhovateľka navrhnúť kedykoľvek. Bolo by neúčelné, aby kvôli nečinnosti bolo

konanie predlžované. Dodala, že odporca 1/ nevykonával žiadne prevody. Ak tieto vykonával, tak to bol
odporca 3/, ktorý ako vlastník tieto mohol robiť. Podľa odvolacieho súdu navrhovateľka prostredníctvom
svojho splnomocneného zástupcu v súvislosti s vlastníckymi zmenami ohľadom vyššie uvedených
sporných nehnuteľností nepredniesla konkrétny návrh (napr. na zmenu návrhu na začatie konania,
zmenu účastníkov konania), o ktorom by bol odvolací súd povinný rozhodnúť. Vzhľadom na uvedené

nevidel dôvod za tým účelom odročiť odvolacie pojednávanie.

Taktiež odvolací súd v časti prvého výroku, ktorým bolo určené, že do dedičstva po zosnulom Ing. I.
J., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom O. č. XX, ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX, patrí nehnuteľnosťzapísaná na LV č. XXXX, k. ú. O., a to KNC parcela č. 1559/1 orná pôda o výmere 1327 m2 zmenil tak,
že do dedičstva po označenom poručiteľovi patrí nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXXX k. ú. O., a to
KNC parcela č. 1559/1 orná pôda o výmere 758 m2. Opäť vychádzal z aktuálneho listu vlastníctva č.

XXXX k. ú. O., v ktorom navrhovateľkou označená parcela je v súčasnej dobe evidovaná v inej výmere
a preto podľa odvolacieho súdu len táto môže patriť do dedičstva po poručiteľovi.

Vzhľadom na to, že okresný súd rozhodol vo veci samej o trovách konania podľa ust. § 151 ods. 3 O.
s. p. (vyslovil, že o náhrade trov konania bude rozhodnuté do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku),

rozhodne aj o trovách odvolacieho konania v zmysle ust. § 224 ods. 4 O. s. p.

Odvolací súd nevidel dôvod pripustiť proti časti potvrdzujúceho rozsudku krajského súdu dovolanie.
V tejto súvislosti uvádza, že v ust. § 238 ods. 3 O. s. p. zákon upravuje prípustnosť dovolania
proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol rozsudok prvostupňového súdu potvrdený a to za stavu,
že ide o rozhodnutie, ktoré má po právnej stránke zásadný význam. Za rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu možno považovať také rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré rieši doposiaľ
nenastolenú alebo v iných súvislostiach prezentovanú a právne riešenú otázku takým spôsobom, ktorý
je významný z hľadiska rozhodovacej činnosti súdov vôbec, t.j. má všeobecný vplyv na prípady podobnej
povahy. Z tohto hľadiska má rozhodnutie odvolacieho súdu zásadný význam spravidla vtedy, ak rieši
takú právnu otázku, ktorá judikatúrou vyšších súdov nebola riešená alebo ktorej výklad v judikatúre

týchto súdov nie je ustálený, alebo ak odvolací súd posúdil určitú právnu otázku inak než je riešená v
konštantnej judikatúre vyšších súdov a rozhodnutie odvolacieho súdu predstavuje v tomto smere odlišné
riešenie tejto právnej otázky. Odvolací súd mal za to, že odporcami 1/ a 2/ navrhnutá dovolacia otázka
je otázkou skutkovou a nemá posúdiť rozhodnutie z právnej stránky.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte pomerov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .