Decision was made at the court Mestský súd Košice
Judgement was issued by JUDr. Lenka Bowker
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 35C/329/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112232717
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Bowker
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2016:7112232717.6
Uznesenie
Okresný súd Košice I v právnej veci žalobkyne: S. E., nar. XX.X.XXXX, bytom v T., T. XX, zastúpená
JUDr. Jozefom Čorbom, PhD., advokátom v Košiciach, Žižkova 39, proti žalovanej: Rapid life životná
poisťovňa, a.s., IČO: 36 690 904, so sídlom v Košiciach, Garbiarska 2, zastúpená JUDr. Danielom
Blyšťanom s.r.o., so sídlom v Košiciach, Užhorodská 21, adresa na doručovanie: Rastislavova 68,
Košice, v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto
r o z h o d o l :
Konanie z a s t a v u j e .
Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
Žalobkyňa sa návrhom na začatie konania zo dňa 13.12.2012, došlým súdu dňa 14.12.2012, domáhala
zrušenia rozhodcovského rozsudku vydaného dňa 19.1.2012 Arbitrážnym súdom Košice pod sp. zn.
2C/1060/2012 a nahradiť jej trovy konania a to z dôvodu, že predmetný rozhodcovský rozsudok bol
vydaný nezákonným postupom a boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv
spotrebiteľa,pretožerozhodcovskádoložkavoVšeobecnýchpodmienkachzodňa21.5.2007jeneplatná
a Arbitrážny súd Košice nemal právomoc na vydanie predmetného rozsudku.
Žalobkyňa podaním došlým súdu dňa 23.11.2015 oznámila, že návrh na začatie konania (žalobu)
berie späť v celom rozsahu, konanie žiadala zastaviť a priznať jej náhradu trov konania spočívajúcich
v trovách právneho zastúpenia vo výške 492,20 €, a to na účet jej právneho zástupcu. Nárok na
náhradu trov konania odôvodnila tým, že po podaní žaloby nadobudlo účinnosť ustanovenie § 243d
ods. 1 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého exekučné konanie na podklade rozhodcovského
rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa
osobitného predpisu, vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti
tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť
poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského
konania zaväzovať. Uvedená legislatívna zmena má, na v tomto konaní napadnutý rozsudok taký vplyv,
že rozsudok stratil svoju vykonateľnosť a nezaväzuje účastníkov konania. Dosiahol sa teda účel, ktorý
žalobkyňa podanou žalobou sledovala. Preto nemožno pričítať zavinenie žalobkyni na späťvzatí žaloby,
nakoľko k späťvzatiu žaloby dochádza v dôsledku legislatívnej zmeny, žaloba bola podaná dôvodne,
preto by trovy konania mala nahradiť žalovaná.
Žalovaná podaním zo dňa 25.11.2015, došlým súdu dňa 27.11.2015, vyjadrila súhlas so späťvzatím
žaloby a uplatnila si náhradu trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia vo výške 425,42
€ s odôvodnením, že k späťvzatiu žaloby nedošlo v dôsledku správania žalovanej, ale tak ako to uviedla
sama žalobkyňa k späťvzatiu žaloby došlo v dôsledku zmeny právnej úpravy. Zmenu právnej úpravy
prijal zákonodárny orgán a nie žalovaný. Žiadne ustanovenie O.s.p. neumožňuje za danej procesnej
situácie priznať náhradu trov konania žalobkyni.Podľa ust. § 96 ods. 1, 2 O.s.p., navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a
to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť
sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. Súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z
vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.
Súd, keďže v danom prípade došlo k späťvzatiu návrhu na začatie konania žalobkyňou po prvom
pojednávaní a žalovaná vyjadrila súhlas so späťvzatím návrhu na začatie konania, v súlade s vyššie
citovanými § 96 ods. 1 a 2 O. s. p. konanie zastavil.
Podľa ust. § 243d ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej
len „Exekučný poriadok“) v platnom znení, exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia
vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného
predpisu,4ead) vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti
tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť
poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského
konania zaväzovať.
Vyššie uvedená legislatívna zmena Exekučného poriadku má ten následok, že rozhodcovský rozsudok,
nakoľko nebol podaný návrh na vykonanie exekúcie na jeho podklade do 3 mesiacov od účinnosti tohto
zákona, sa stal nevykonateľným a teda odpadol aj predmet tohto konania (zrušenie rozhodcovského
rozsudku).
Podľa ust. § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.
Podľaust.§150ods.1O.s.p.aksútudôvodyhodnéosobitnéhozreteľa,nemusísúdvýnimočnenáhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,
ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.
Ide o zákonné ustanovenie, ktoré z hľadiska náhrady trov konania predstavuje výnimku zo zásady
zodpovednosti za výsledok i zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhradu. Je odôvodnené tým,
že prísna aplikácia ustanovení o náhrade trov konania, by mohla v konkrétnych prípadoch viesť z
nežiaducim tvrdostiam. Zákon preto týmto ustanovením stanovuje všeobecné podmienky, za ktorých
môže dôjsť rozhodnutím súdu k zmierneniu dôsledkov právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu
trov konania. Toto zákonné ustanovenie tak dopadá na toho účastníka, ktorý by inak mal právo na
náhradu trov konania. Predpokladom jeho použitia je existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa
pre nepriznanie náhrady trov inak úspešnému účastníkovi a existencia výnimočnosti daného prípadu.
K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo k určitej
procesnej situácií alebo charakterom procesnej situácie. Dôvody hodné osobitného zreteľa sa môžu
týkať sociálnej situácie účastníkov, v ktorom prípade je potrebné pri posudzovaní okolností hodných
osobitného zreteľa prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov. Do
úvahy treba brať tiež také okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku a prihliadnuť i na postoj
účastníkov konania. Z uvedeného výkladu § 150 O.s.p. vyplýva, že toto zákonné ustanovenie možno
použiť iba výnimočne a že (ne)existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady
trov inak úspešnému účastníkovi, treba posudzovať komplexne so všetkých do úvahy prichádzajúcich
hľadísk (nie iba z jedného hľadiska) /výňatok z odôvodnenia uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn.
4M Cdo/18/2008 zo dňa 30.11.2009, pozn. súdu /.
V danom prípade síce došlo k procesnému zavineniu zastavenia konania pre späťvzatie žaloby
žalobkyňou, avšak súčasne má súd za to, že je namieste aplikovať ust. § 150 ods. 1 O.s.p. a to z
dôvodov hodných osobitného zreteľa. K späťvzatiu žaloby došlo len v dôsledku zmeny zákonnej úpravy
ust. § 243d ods. 1 Exekučného poriadku účinnej od 1.1.2015, ktorú ani jeden z účastníkov konania
nemohol ovplyvniť. Vzhľadom na túto skutočnosť súd potom nepovažoval za primerané a spravodlivé
zaviazať žalobkyňu (ktorá inak procesne zavinila zastavenie konania) k náhrade trov protistrane a
rozhodol, že náhradu trov konania žalovanej nepriznáva.Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresný súd Košice I, v dvoch písomných vyhotoveniach.
Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.