Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, November 10, 2015

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 9C/159/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814221809
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Gešvantnerová

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2015:3814221809.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza samosudcom JUDr. Beatou Gešvantnerovou v právnej veci navrhovateľa:

Orange Slovensko, a.s., IČO: 35697270, Metodova 8, Bratislava, zastúpeného Advokátskou kanceláriou
Bobák, Bollová a spol s.r.o. so sídlom Dr.Vl. Clementisa 10, Bratislava proti odporcovi: S. J., nar.
X.X.XXXX, bytom H., B. cesta XXXX/XB o zaplatenie 330,73 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Súd u k l a d á odporcovi, aby navrhovateľovi sumu 111,73 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5
% ročne od 27.9.2013 do zaplatenia v mesačných splátkach po 5 eur do zaplatenia, splatných 10.-teho
dňa v mesiaci, pod hrozbou straty výhody splátok v prípade nezaplatenia dvoch po sebe idúcich splátok.
Vo zvyšnej časti súd návrh z a m i e t a.

Súd navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom podaným súdu 15.12.2014 domáhal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť mu
330,73 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne z dlžnej sumy od 27.9.2013 do zaplatenia a
trovy konania spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku. Svoj návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ
uzavrel s odporcom 15.4.2013 zmluvu o používaní služieb G. A XXXXXXX, dňa 15.4.2013 zmluvu o
pripojení A XXXXXXX a dodatky k zmluve o pripojení A XXXXXXX dňa 15.4.2013, a k č. A XXXXXXX
ktorých neoddeliteľnou súčasťou sú všeobecné podmienky. V zmysle zmlúv vypožičal odporcovi SIM
karty, ktoré mu umožnili využívať telekomunikačné služby, ktoré poskytuje. SIM kartám boli priradené

účastnícke telefónne čísla XXXXXXXXXX a XXXXXXXXXX. Ďalej uviedol, že v snahe predísť procesnej
neistote pri posudzovaní jeho nároku z titulu zmluvnej pokuty ako paušalizovanej náhrady škody v
časti zmluvnej pokuty vo výške 129,- eur s tým, že ustanovenie dodatku, v ktorom je dohodnutá výška
zmluvnej pokuty za mobilný telefón, bolo v inom súdnom konaní označené ako neprijateľná zmluvná
podmienka, je navrhovateľ povinný sa zdržať používania takejto podmienky. V súlade so zákonom
sa preto navrhovateľ týmto návrhom sa domáha nároku vo výške škody voči odporcovi, ktorá mu
vznikla za odpredaný telefón Sony Xperia J white a to vo výške 219 eur (ďalej len škoda). Škoda, ktorú

navrhovateľ uplatnil, predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu/telekomunikačného
zariadenia a jeho akciovou cenou zvýhodnenou oproti trhovej, ktorú odporca spôsobil tak, že sa
zaviazal za tieto služby platiť počas viazanosti a následne porušil svoj záväzok zotrvať v zmluvnom
vzťahu počas dohodnutej doby viazanosti a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Zmluvná
pokuta v zmluvách celkovo vo výške 219 eur mala plniť funkciu paušalizovanej náhrady škody. Nebola
dojednaná s úmyslom privodiť odporcovi neprimerané podmienky za trvania zmluvného vzťahu, mala
byť preventívnym a uhradzovacím nástrojom pre prípad porušenia základného zmluvného záväzku

odporcu. Odporca si bol vedomý že mobilný telefón získal len z toho dôvodu v uvedenej cene, že sa
zaviazal užívať telekomunikačné služby po dobu dohodnutú v dodatkoch. Odporca tiež nezaplatil za
cenu poskytnutých služieb vyfakturovaných v období od mája 2013 do júla 2013 vo výške 114,03eur.
Tieto faktúry pripojil k návrhu. Okrem faktúr navrhovateľ pripojil i prehľad transakcií na účte odporcu,zmluvy o pripojení s dodatkami a s všeobecnými podmienkami. Navrhovateľ pokusom o pokonávku
12.9.2013 oznámil odporcovi sumu neuhradených faktúr a vyzval ho na ich úhradu v dodatočnej lehote.
Navrhovateľ si uplatňuje úrok z omeškania dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie

teda od 27.9.2013. Tiež si uplatnil trovy konania.

Súd rozhodol vo veci, keďže ide o drobný spor, bez nariadenia pojednávania. Skutkový stav zistil
oboznámením listín predložených navrhovateľom: faktúr k poskytnutým službám, prehľadu transakcií
na účte odporcu a zmlúv o pripojení s dodatkami a s všeobecnými podmienkami.

Súd zistil tento skutkový stav:

Navrhovateľ uzavrel 15.4.2013 s odporcom zmluvu o používaní služieb G. A XXXXXXX, dňa 15.4.2013
zmluvu o pripojení A XXXXXXX a dodatky k zmluve o pripojení A XXXXXXX dňa 15.4.2013, a k č.
A XXXXXXX ktorých neoddeliteľnou súčasťou sú všeobecné podmienky. V zmysle zmlúv vypožičal

odporcovi SIM karty, ktoré mu umožnili využívať telekomunikačné služby, ktoré poskytuje. SIM kartám
boli priradené účastnícke telefónne čísla XXXXXXXXXX a XXXXXXXXXX. Navrhovateľ pri uzavretí
dodatku k zmluve č. A XXXXXXX odpredal odporcovi mobilný telefón za 1 euro. Zároveň sa zaviazal
využívať program Nekonečno extra a platiť mesačne 36,98 eur. Z výpisov faktúr navrhovateľa je zrejmé,
že odporca nezaplatil za poskytované služby zo strany navrhovateľa za obdobie od mája 2013 do

júla 2013 sumu 114,03 eur. Z pokusu o pokonávku zo dňa 12.9.2013 je zrejmé, že navrhovateľ vyzval
odporcu na úhradu dlžných súm.

Podľazmluvyúčastníksijevedomýanitelefónmujepredávanýzakúpnuuvedenouvčlánku1jednábod
1 , 2 dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou cenou mobilného telefónu a v zmysle

tohto dodatku so zľavou zo spotrebiteľskej ceny len z toho dôvodu, že sa účastník zaviazal užívať služby
poskytovanéprostredníctvom SIMkartyzmysleustanovení tohtododatku.Podľabodu2.5.písm.a),ak
účastník počas doby viazanosti uvedenej v čl. 2 v bode 2.3. poruší svoju povinnosť včas a riadne uhradiť
cenu za služby alebo povinnosť uhradiť včas a riadne iný svoj peňažný záväzok alebo inou platbu alebo
ak počas doby viazanosti poruší svoju povinnosť včas a riadne uhradiť iný svoj peňažný záväzok voči

navrhovateľovi alebo ak podľa písm.b) počas doby viazanosti poruší svoj záväzok zotrvať v zmluvnom
vzťahu a užívať služby prostredníctvom SIM karty, poruší povinnosť neuskutočniť žiadny taký úkon ktorý
by smeroval k ukončeniu zmluvy pred uplynutím doby viazanosti, je povinný uhradiť zmluvnú pokutu vo
výške 219 eura, pričom pokiaľ k porušeniu povinnosti dôjde v období posledných šiestich mesiacov pred
uplynutím doby viazanosti výška zmluvnej pokuty sa bude postupne podľa nižšie uvedených pravidiel

znižovaťvzávislostiodtoho,koľkomesiacovmáešteuplynúťodokamihuporušeniazmluvnejpovinnosti
dokonca doby viazanosti. Výška zmluvnej pokuty platnej pre druhú časť doby viazanosti sa vypočíta
tak, že sa počet celých mesiacov medzi posledným dňom viazanosti a okamihom porušenia povinnosti
( pokiaľ tento nastal počas druhej časti doby viazanosti ) sankcionovanej zmluvnou pokutou vynásobí
číslom, ktoré má v čitateli výšku zmluvnej pokuty a v menovateli číslo 6. Výsledná suma pokuty podľa

týchto pravidiel sa zaokrúhľuje na celé euro centy nadol. Zmluvná pokuta predstavuje rozdiel medzi
bežnou maloobchodnou cenou mobilného telefónu bez zľavy a kúpnou cenou, za, ktorú podľa podnik
predal mobilný telefón účastníkovi. V prípade že sa výška pokuty počas doby viazanosti od určitého
okamihu postupne znižuje, platí toto ustanovenie pre zmluvnú pokutu v jej výške, ako je stanovená
pre obdobie pre obdobie pred druhou časťou viazanosti . Právo na zmluvnú pokutu vznikne samotným

porušením povinnosti účastníkom.

Takúto zmluvnú podmienku vyhlásil v rozsudku Okresný súd Trnava v rozsudku č. 10C 129/2015 za
neprijateľnú.

Podľa § 78 ods. 9 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, zmluvy o pripojení
podľa doterajších predpisov sú zmluvami o poskytovaní verejných služieb podľa tohto zákona (zákon
nadobudol účinnosť dňa 01.11.2011, okrem ustanovení § 42 a § 44, ktoré nadobudli účinnosť dňa
01.01.2012, t.j. ide práve o ustanovenia o zmluve o poskytovaní verejných služieb a transparentnosť

a uverejňovanie informácii pre užívateľa; zákon zrušil zákon č. 610/2003 Z. z.). Podľa § 43 ods. 1 a 2
zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
č. 610/2003 Z. z.“), zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej
telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecnépodmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto
jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa
služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

Podľa § 42 ods. 1 písm. a) zákona č. 610/2003 Z. z., podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú
verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od
posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

Podľa § 42 ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003 Z. z., účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú
verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe
predloženia dokladu o vyúčtovaní.

Podľa § 52 ods. 1 a 2 prvá veta Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzaviera dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských

zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa
týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa
pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby
zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka, neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so
zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti

súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo
na inú zmluvu, od ktorej závisí.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať

svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Zo skutkového vymedzenia nároku navrhovateľa na náhradu škody vyplýva, že sa tejto škody domáha z
dôvoduporušeniapovinnostiodporcuzotrvaťvzmluvnomvzťahusnímpodobuminimálne24mesiacov.
Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať podľa § 420
ods.1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej občianskoprávnej
zodpovednosti podľa § 420 OZ je: protiprávny úkon, spôsobenie škody, príčinná súvislosť medzi

protiprávnym úkonom a škodou, zavinenie. Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť
z porušenia zmluvných alebo iných záväzkových povinností, vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú
zodpovednosť. Môže však vzniknúť aj z porušenia iných zákonom uložených povinností, vtedy ide o
tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť. Ustanovenie § 420 o všeobecnej zodpovednosti za škodu možnoaplikovať tak na prípady záväzkovej, ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti. Pre vznik zodpovednosti za
škodu je nevyhnuté kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených 4 predpokladov. Pri neexistencii
čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná. Občiansky zákonník pojem skutočnej

škody a ušlého zisku nedefinuje. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére
poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, teda peniazmi a je napraviteľná
poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej
reštitúcii. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného
a reprezentujúca majetkové hodnoty ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do

predchádzajúceho stavu. To čo poškodenému ušlo ( ušlý zisk ) je ujmou spočívajúcou v tom, že u
poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt aj keď sa to dalo
očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí.

Podľa navrhovateľa mu vznikla škoda ako rozdiel medzi trhovou cenou telefónu a jeho akciovou
cenou. Aj keby bol splnený zo strany odporcu predpoklad protiprávneho úkonu, k uvedenej škode by

nedošlo. Podľa názoru súdu za škodu nemožno považovať to, že v rámci ofenzívnej obchodnej politiky
navrhovateľa tento predáva mobilný telefón za nižšiu ako skutočnú cenu. Účel sledovaný navrhovateľom
bolo možné dosiahnuť iným spôsobom (napr. podmienením právneho úkonu). Rozdiel medzi skutočnou
a akciovou cenou mobilného telefónu, tak nie je následkom (tvrdeného ale nepreukázaného)
protiprávneho úkonu odporcu, ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi navrhovateľom a odporcom.

Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany navrhovateľa reparovaný prehodnotením jeho
rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu s odporcom vkladal. K
protiprávnemu zmenšeniu majetku navrhovateľa tak nedošlo, pretože tento za mobilný telefón obdržal
dojednanú kúpnu cenu. S vyššie uvedeným záverom je spojené zároveň aj nesplnenie 3. predpokladu
pre vznik škody, pretože aj v prípade preukázania zavineného nezotrvania odporcu v zmluvnom záväzku

po určitú dobu, dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku navrhovateľa (ako uplatnenej škody) by nebol
tento protiprávny úkon ale kúpna zmluva s odporcom s obdržaním dojednanej kúpnej ceny.

Pokiaľ ide o vzniknutú tvrdenú škodu, táto navrhovateľovi nevznikla v dôsledku tvrdeného porušenia
zmluvy,pričomanivprípadedojednanéhonezotrvaniaodporcuvzmluvnomvzťahupourčitúdobu, nieje

danápríčinnásúvislosťmedzi tvrdenouškodouaprotiprávnymkonanímodporcu-porušenímpovinnosti
riadne platiť za cenu služieb a s tým prípadné nezotrvanie v zmluvnom vzťahu. Navrhovateľ by
mohol dosiahnuť pominutie účinkov platnej kúpy mobilného telefónu za zľavnenú kúpnu cenu napríklad
rozväzovacou podmienkou, t.j. v prípade, že ak nastane právna skutočnosť - porušenie určitých
povinností odporcom, tieto spôsobujú, že účinky právneho úkonu - ktoré už nastali, zaniknú. Súd právny

vzťah medzi navrhovateľom a odporcom založený zmluvami o pripojení posúdil ako občianskoprávny
vzťah, na dojednanú aplikáciu Obchodného zákonníka účastníkmi zmluvy súd neprihliadal, pretože
ju považoval za neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, nakoľko odporca ako spotrebiteľ
nemohol ovplyvniť obsah dodatku, ktorý nebol individuálne dojednaný a aplikácia Obchodného
zákonníka je pre odporcu ako spotrebiteľa nevýhodná. Odporca uzavrel zmluvu ako fyzická osoba bez

oprávnenia na podnikanie. Súd mal preukázané, že právo na zaplatenie ceny poskytnutých služieb
splatných v horeuvedenom období , ktoré navrhovateľ fakturoval odporca riadne a včas neuhradil.
Preto súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť neuhradenú cenu za poskytnuté elektronické komunikačné
služby 114,03 eur. Nakoľko je v omeškaní s plnením peňažného dlhu prisúdil súd navrhovateľovi i úroky
z omeškania vo výške 8,5 % ročne z dlžnej sumy.

Na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd zistil, že predmetnou zmluvou bol medzi účastníkmi
konania založený záväzkový právny vzťah, na ktorý sa vzťahuje ustanovenie § 53 ods. 3 a 4
Občianskeho zákonníka týkajúce sa neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Nakoľko
sporné zmluvy o pripojení sú spotrebiteľskými zmluvami, je potrebné na ne aplikovať ustanovenia

právneho poriadku o ochrane spotrebiteľa. Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo
skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na
občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať
na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny
alebo obchodnoprávny vzťah. Nejde teda o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie (§ 53 ods. 2

Občianskehozákonníka).Preprípadporušeniazmluvnýchpovinnostídojednali navrhovateľaodporcav
zmluváchopripojenívyššieuvedenépokuty.Navrhovateľzmluvnúpokutusodporcomakospotrebiteľom
osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých
zmluvách o pripojení. K základným princípom spotrebiteľských zmlúv patrí, že nesmú obsahovaťneprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a to pod sankciou absolútnej neplatnosti
takejto podmienky. Uvedené súd konštatuje z toho dôvodu, že práve zmluvné dojednania obsiahnuté

v sporných zmluvách o pripojení týkajúce sa zmluvnej pokuty považuje súd za neprijateľné zmluvné
dojednania, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. Pokiaľ ide o spotrebiteľský vzťah, musí byť dojednaná zmluvná pokuta, ktorá obstojí v rámci
povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti
právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v

neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov
zmluvy. Podľa názoru súdu v spotrebiteľskej veci by už pri samotnom uzavieraní zmluvy nemal byť
prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ.
Už toto na prvý pohľad vyznieva výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy. Podmienky, za
akých navrhovateľ dohoduje zmluvnú pokutu v štandardných zmluvách, podľa názoru súdu poškodzujú
spotrebiteľa. Odporca, ako spotrebiteľ totiž nemal žiadnu reálnu možnosť ovplyvniť obsah zmlúv o

poskytovaní služieb a ich dodatkov vrátane dojednania o zmluvných pokutách, mohol iba uvedené
zmluvy o poskytovaní služieb s dodatkom odmietnuť ako celok, alebo ich ako celok prijať, vrátane
dojednaniaozmluvnýchpokutách,apretopredmetnézmluvnédojednanieozmluvnýchpokutáchnebolo
rozhodne individuálne dohodnuté. Dôkazné bremeno preukázať, že dojednania o zmluvných pokutách
boli individuálne dohodnuté, pritom v zmysle ustanovenia § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka bolo na

navrhovateľovi ako dodávateľovi. Navrhovateľ ale v konaní individuálne dojednanie zmluvných pokút
nepreukázal, a preto bolo nevyhnutným predmetné zmluvné podmienky nepovažovať za individuálne
dojednané. Podmienky, za ktorých navrhovateľ dohaduje zmluvné pokuty v štandardných zmluvách
poškodzujú odporcu ako spotrebiteľa, keď pozornosti súdu tiež neuniklo, že pre prípad porušenia
zmluvných povinností mobilného operátora ako dodávateľa (poskytovateľ) nie je v dodatkoch k zmluvám

oposkytovaníslužiebvôbecdojednanýprípadnýnárokodporcuakospotrebiteľa,nazaplateniezmluvnej
pokuty mobilným operátorom ako dodávateľom. Z uvedeného je zrejmé, že zmluvné pokuty v danom
prípade len jednostranne zaťažujú spotrebiteľa pre prípad porušenia jeho povinností, a tak spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, ktorého
povinnosťou je zotrvať v zmluvnom vzťahu s mobilným operátorom po dobu 24 mesiacov a platiť riadne

a včas cenu poskytnutých verejných elektronických komunikačných služieb.

Z horeuvedených dôvodov súd návrh navrhovateľa v časti o náhradu škody vo výške 219 eur zamietol
ako nedôvodný. Navrhovateľovi priznal iba plnenie, predstavujúce nezaplatenú cenu služby spolu s
úrokom z omeškania (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.) a

vo zvyšku návrh zamietol, keďže z neplatnej zmluvnej podmienky nevzniklo navrhovateľovi právo na
plnenie (zaplatenie zmluvnej pokuty) a odporcovi povinnosť plniť.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech
len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na

náhradu trov právo. Navrhovateľ bol v prevažnej miere neúspešný, preto mu súd náhradu trov konania
nepriznal. Odporca náhradu trov konania neuplatnil, preto súd o nej nerozhodoval

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Prievidza do 15 dní odo dňa jeho
doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach
(§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.