Rozsudok Judgement was issued on Monday, February 15, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8To/119/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7214011101
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Mitterpáková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7214011101.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Mitterpákovej, sudcov

JUDr. Karola Kučeru a JUDr. Martina Michalanského, v trestnej veci obžalovanému Františkovi Z. pre
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák., o odvolaní obžalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Košice II sp. zn. 8T/87/2014 zo dňa 6. 8. 2015 na verejnom zasadnutí
konanom v Košiciach dňa 15. februára 2016 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Mitterpákovej,
sudcov JUDr. Karola Kučeru a JUDr. Martina Michalanského, v trestnej veci obžalovanému E. Z. pre
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák., o odvolaní obžalovaného

proti rozsudku Okresného súdu Košice II sp. zn. 8T/87/2014 zo dňa 6. 8. 2015 na verejnom zasadnutí
konanom v Košiciach dňa 15. februára 2016 takto

Podľa § 321 ods. l Tr. por . z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Podľa § 285 písm. f/ Tr. por. obžalovaného E. Z., nar. 2. 2. XXXX v S., trvale bytom S., ul. K. kozmonautov
č. XXXX/XX podľa § 285 písm. f/ Tr. por.

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby okresného prokurátora pre skutok, že

v Košiciach a inde si neplní vyživovaciu povinnosť k svojej dcére Bianke B., nar. XX.X. XXXX, hoci táto
mu vyplýva zo Zákona o rodine prispievať sumou 30 % zo sumy životného minima mesačne, túto si
však úmyselne neplní, a tak dlhuje za obdobie od 1.1. 2000 do 15.5. 2014 do rúk matky Q. S. sumu vo
výške 2.688,20 eur a od 15.5. 2014 doposiaľ do rúk dcéry O. B. sumu vo výške najmenej 416,26 eur.

právne kvalifikovaný ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b/ Tr. zák.,

pretože trestnosť činu zanikla.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice II napadnutým rozsudkom uznal obžalovaného Františka Z. vinným z prečinu
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. pre skutok, ktorý mal spáchať
tak, že

v Košiciach a inde si neplní vyživovaciu povinnosť k svojej dcére O. B., nar. XX.X. XXXX, hoci táto mu
vyplýva zo Zákona o rodine prispievať sumou 30 % zo sumy životného minima mesačne, túto si všakúmyselne neplní, a tak dlhuje za obdobie od 1.1. 2000 do 15.5. 2014 do rúk matky Moniky S. sumu vo
výške 2.688,20 eur a od 15.5. 2014 doposiaľ do rúk dcéry O. B. sumu vo výške najmenej 416,26 eur.

Súd mu za to uložil podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 12 (dvanásť)
mesiacov a podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona ho na výkon trestu odňatia slobody zaradil
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný prostredníctvom svojej obhajkyne a to proti výroku

o treste. V písomných dôvodoch uviedol, že nesúhlasí s výmerou trestu, ktorý mu bol uložený súdom
prvého stupňa a má za to, že pri určení výmery trestu nedostatočne zohľadnil okolnosti svedčiace v jeho
prospech. Vo svojej výpovedi v prípravnom konaní, ako aj v konaní pred súdom sa priznal k spáchaniu
trestného činu, ktorý mu je kladený za vinu a tento čin aj úprimne oľutoval. Má zato, že spáchal trestný čin
v dôsledku nedostatku vedomostí a skúseností, o čom svedčí tiež fakt, že aj v zmysle jeho výpovede sa
so svojou bývalou družkou Monikou S. dohodli na tom, že prenechá jej a ich spoločnej dcére O. byť na G.

ul. č. XX v S., čo mala byť kompenzácia za výživné. Obžalovaný nemal vedomosť o tom, že vyživovacia
povinnosť mu vyplýva priamo zo zákona a vzhľadom na dohodu so svojou bývalou družkou mal zato, že
si vyživovaciu povinnosť voči dcére splnil. Ďalšou skutočnosťou podporujúcou existenciu poľahčujúcej
okolnosti podľa § 36 písm. b/ Tr. zák. je tiež fakt, že rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn. Nc
1191/00 zo dňa 14. 3. 2002, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 9. 5. 2002, súd zveril maloletú O. B., nar.

XX. 5. XXXX do výchovy a opatery matky a výživné zo strany otca neurčil. Nemal tak vedomosť o tom,
že prijatím zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine mu od 1. 4. 2005 vznikla vyživovacia povinnosť priamo zo
zákona a práve nedostatok vedomostí, resp. skúseností spôsobil, že došlo k spáchaniu trestného činu
zanedbania povinnej výživy. Má zato, že súd prvého stupňa na tieto poľahčujúce okolnosti pri určovaní
výmery trestu dostatočne neprihliadal.

Ďalej uviedol, že svojej dcére toho času výživné posiela, aj keď nepravidelne a to vzhľadom na to, že je
nezamestnaný, nedostatok finančných prostriedok je uňho spôsobený aj jeho nepriaznivým zdravotným
stavom, o čom súdu doložil lekárske správy, ktoré sú súčasťou spisu. V konaní pred súdom prvého
stupňa boli súdu predložené aj pokladničné doklady, z ktorých je zrejmé, že vložil na účet svojej dcéry O.

B. v hotovosti dňa 19. 2. 2015 sumu 100 eur a dňa 21. 4. 2015 sumu 50 eur, ktorá predstavovala dlžné
výživné, na čo však súd prvého stupňa neprihliadal. Poukázal nato, že väčšina uložených trestov bola
zahladená a hľadí sa na neho, akoby nebol odsúdený a vzhľadom na uvedené mal podľa jeho názoru
súd prvého stupňa zvážiť možnosť aplikácie ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. o mimoriadnom znížení
trestu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby, pri rešpektovaní ustanovenia § 39 ods. 3

písm. e/ Tr. zák. Má zato, že vzhľadom na charakter predchádzajúcich odsúdení (ich zahladenie) mohol
súd prvého stupňa rozhodnúť o podmienečnom odklade výkonu trestu odňatia slobody podľa § 49 a
nasl. Trestného zákona, ktorý mu bol uložený napadnutým rozsudkom zo dňa 6. 8. 2015.

Na základe vyššie uvedených skutočností navrhol, aby krajský súd ako odvolací súd po prejednaní veci

na verejnom zasadnutí rozhodol o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody uloženého rozsudkom
Okresného súdu Košice II sp. zn. 8T/87/2014 zo dňa 6. 8. 2015 a to pod dolnú hranicu zákonom
ustanovenej trestnej sadzby v zmysle ustanovenia § 39 ods. 1 Tr zák., v spojení s ustanovením § 39
ods. 3 písm. e/ Tr. zák. a zároveň, aby rozhodol o podmienečnom odklade výkonu tohto trestu v zmysle
ustanovenia § 49 a nasl. Trestného zákona.

Na podklade takto podaného odvolania odvolací súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por.
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil nasledovné.

S poukazom na charakter trestného činu a dôvody podaného odvolania, vrátane listinných dokladov
predložených obžalovaným, krajský súd na verejnom zasadnutí dňa 15. 2. 2016 oboznámil listinné
dôkazy, z ktorých mal preukázané, že obžalovaný celkové dlžné výživné ku dňu 15. 2. 2016 v sume
3 259,72 € uhradil v celosti finančným obnosom vo výške 3 280 € a to do rúk svoje dcéry O. B., nar.
XX. 5. XXXX z titulu dlžného výživného, čo potvrdila O. B. notársky overeným podpisom v Košiciach

dňa 10. 2. 2016

Podľa § 86 písm. a/ Tr. zák. trestnosť trestného činu zaniká aj vtedy, ak ide o trestný čin zanedbania
povinnej výživy podľa § 207, aktrestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky a páchateľ svoju povinnosť dodatočne splnil skôr, než sa
súd odobral na záverečnú poradu.

Podľa § 285 písm. f/ Tr. por. súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak trestnosť činu zanikla.

V citovanom ustanovení je upravený osobitný prípad účinnej ľútosti vzťahujúci sa na trestný čin
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Tr. zák., ktorého trestnosť zanikne pri splnení presne určených
podmienok.

Trvalými nepriaznivými následkami v zmysle § 86 písm. a/ Tr. zák. treba rozumieť také následky, ktoré
nemožno napraviť alebo odstrániť ani dodatočne zaplatením dlžného výživného, pričom spravidla pôjde
opoškodenietelesnéhoaduševnéhozdraviaosoby,kuktorémuodôvodnenedošlovdôsledkuneplnenia
vyživovacej povinnosti.

Vzhľadom k tomu, že krajský súd na verejnom zasadnutí zistil, že obžalovaný uhradil dlžné výživné skôr,

ako sa odobral na záverečnú poradu a trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky, rozhodol v zmysle
výrokovej časti tohto rozsudku tak, že zrušil odsudzujúci rozsudok okresného súdu a podľa § 285 písm.
f/ Tr. por. obžalovaného oslobodil spod obžaloby.

Tobolidôvody,prektorékrajskýsúdrozhodoltak,akojetouvedenévovýrokovejčastitohtorozhodnutia.