Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, January 27, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/4/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713010144
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alojz Palaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6713010144.1

Uznesenie
Krajský súd Banská Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alojza Palaja a sudcov JUDr.
Jozefa Ryanta a JUDr. Slavoja Sendeckého, na verejnom zasadnutí dňa 27. januára 2016, v trestnej
veci obžalovanej F.. T. B., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1,2 písm. a) Tr. zák., prejednal
odvolanie obžalovanej, proti rozsudku Okresného súdu Zvolen z 12.10.2015 sp.zn. 3T/39/2013 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovanej F.. T. B. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uznal obžalovanú F.. T. B. za vinnú z prečinu ublíženia na
zdraví podľa § 157 ods. 1,2 písm. a) Tr. zák. s použitím § 138 písm. h) Tr. zák. na tom skutkovom
základe, že

dňa 28.11.2011 v čase o 18.30 hod. v meste Zvolen viedla po ceste I/50 (Lučenecká cesta) v smere
od centra mesta na Lučenec OMV Ford KA, ev.č. D., pričom, keď v km 248,20 prechádzala po riadne
označenom prechode pre chodcov, v dôsledku nepozornosti narazila ľavou prednou časťou uvedeného
vozidla do chodkyne K. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ľ. G. XX, I., ktorá prechádzala po uvedenom
prechode pre chodcov v smere od nákladnej železničnej stanice na sídlisko I. - Q., čím ako vodička
porušila dôležitú povinnosť uloženú jej v ustanovení § 4 ods. 1 písm. e), f), zákona č. 8/2009 Z.z. o
cestnej premávke a poškodenej K. B. spôsobila zranenia, a to otras mozgu ľahkého stupňa, zmliaždenie
so škrabancom na pravej strane čela, poranenie ihlicového nervu stredne ťažkého stupňa vpravo,
rezná rana pravého ramena, pomliaždenie a škrabanec ľavého kolena s krvnou podliatinou, tržno -
zmliaždené poranenie pravého predkolenia, trieštivá zlomenina oboch kostí pravého predkolenia s
posunom úlomkov, rozsiahla incízia na kosti panvy vpravo a psychosomatický šok ľahkého stupňa s
dobou PN 6 mesiacov.

Za to bola odsúdená podľa § 157 ods. 2 Tr. zák. v znení zákona č. 262/2011 Zb. zákonov s použitím ust.
§ 36 písm. j), § 38 ods. 3 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere dvanásť mesiacov a podľa § 49
ods. 1 písm. a) Tr. zák. jej výkon trestu bol podmienečne odložený s tým, že podľa § 50 ods. 1 Tr. zák.
jej bola určená skúšobná doba na dvanásť mesiacov.

Podľa § 61 ods. 1,2 Tr. zák., obžalovanej bol uložený aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
akéhokoľvek druhu na dvanásť mesiacov.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. bola obžalovanej uložená povinnosť nahradiť poškodeným stranám, a to
K. B., škodu v sume 6.844,10 Eur, Sociálnej poisťovni, Banská Bystrica, škodu v sume 1.386,90 Eur a
poisťovni Union, zdravotná poisťovňa, a.s., Bratislava, škodu v sume 1.535,29 Eur.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podala v zákonnej lehote odvolanie obžalovaná, a to už do zápisnice
o hlavnom pojednávaní po vyhlásení rozsudku. Napáda celý rozsudok, teda výrok o vine, treste a

náhrade škody. V písomnom odôvodnení odvolania vyslovuje názor, že odvolací súd by mal napadnutý
rozsudok zrušiť podľa § 321 ods. 1 písm. a) až f) a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátiť súdu prvého
stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie, alternatívne, aby sám odvolací súd obžalovanú podľa § 285
písm. b) Tr. por. oslobodil spod obžaloby.

Poukazuje na doplnené dokazovanie na podnet krajského súdu v zmysle predchádzajúceho uznesenia
a sp.zn. 3To/87/2013 z 24.07.2013, ktorým bol zrušený napadnutý rozsudok a vec vrátená súdu
prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie. V rámci usmernenia bolo doplnené dokazovanie
o vypracovanie znaleckého posudku Ústavu súdneho inžinierstva v Žiline, ktorý dospel k záveru, že
existujú tri varianty priebehu nehodového deja, ( a to variant A, B, C) vo vzťahu k pohybu chodkyne
cez vozovku. Podľa tohto posudku sa technicky nedá zistiť, či chodkyňa prechádzala cez vozovku po
priechode pre chodcov, alebo až za týmto priechodom, preto znalci potom riešili v posudku obidva možné
koridory pohybu chodkyne.

Pri variante A/, pokiaľ prechádzala poškodená cez vozovku po priechode pre chodcov, nesprávnym
prvkom jej správania bolo to, že nezastavila v strede vozovky a nenechala najskôr prejsť vozidlo Ford
a až po prejazde vozidla nedokončila prechádzanie vozovky. V čase, kedy chodkyňa spomalila v strede
vozovky, pred opätovným zrýchlením už mohla vyhodnotiť, že vozidlo nespomaľuje a že môže dôjsť ku
kolíznej situácie.

Pri variante B/, pokiaľ poškodená prechádzala mimo prechodu pre chodcov, mala nechať prejsť vozidlo
a až potom mala prejsť cez vozovku.

Pri variante C/, pokiaľ prechádzala cez vozovku po priechode pre chodcov, ale zle vyhodnotila situáciu,
pri predchádzaní zrýchlenou chôdzou náhle zastavila a cúvla s tým, že sa chce vrátiť z koridoru vozidla
späť, pokiaľ by pokračovala a prešla by bez kolízie cez vozovku. Vstúpila do koridoru pohybu vozidla
aj za okolností, že vozidlo nespomaľovalo.

Čo sa týka pohybu vozidla na obžalovanú pri variantoch A/, B/, C/, technickou príčinou nehody bola
súčinnosť nesprávnej techniky jazdy (oneskorená reakcia na situáciu) a nesprávneho konania chodkyne,
ktorá vstupom do jej jazdného pruhu a následne do koridoru pohybu vozidla, vytvorila kolíznu situáciu
(z polohy rýchlosti vozidla mohla lepšie vyhodnotiť situáciu).

V prípade variantu B/, príčinou nehody bola súčinnosť nesprávnej techniky jazdy a nesprávneho konania
chodkyne, ktorá mimo prechodu pre chodcov vstúpila do jazdnej dráhy a potom obžalovaná nemala
možnosť zabrániť nehode.

V prípade variantu C/, bola technickou príčinou nehody takisto nesprávna technická jazda a nesprávne
konanie chodkyne, ktorá pokračovala v obchádzaní jazdného pruhu napriek tomu, že vozidlo
nespomaľovalo a na priechode pre chodcov zastavila, resp. cúvla a v dôsledku toho, nedokázala opustiť
koridor pohybu vozidla.

Ona od začiatku prípravného konania popierala svoju vinu, pritom poukázala, že poškodenú zbadala,
keď stála ešte pred vstupom na vozovku, pričom z jej správania ani pohybu nevyplývalo, že by sa dala
do pohybu s cieľom prejsť na druhú stranu vozovky, najmä, ak v obidvoch pruhoch boli v pohybe iné
motorové vozidlá, v jednom jazdnom pruhu v kolóne. Skutočnosť, že poškodená podľa jej názoru riadne
nevyhodnotila spôsob prechodu cez vozovku vyplýva najmä z toho, že v rozpore s ust. § 53 ods. 2 tretia
veta zákona č. 8/2009 Zb. zákonov o cestnej premávke, vstúpila na vozovku bez toho, aby mohla cez ňu
prejsť bezpečne a vzhľadom na rýchlosť a vzdialenosť prichádzajúcich vozidiel z jednej aj z druhej strany.
Tomuto záveru korešponduje i výpoveď svedka Ing. X., ktorý uviedol, že chodkyňa pribrzdila v chôdzi v
strede vozovky, ako keby registrovala prichádzajúce vozidlom po ceste v smere od Shell. Vozidlá v čase
jej vstupu na vozovku išli v obidvoch smeroch, čo potvrdila pri svojej výpovedi aj samotná poškodená,
pričom nad rámec toho uviedla, že si jazdu vozidla, ktoré do nej narazilo pred nárazom, nevšimla alebo
ho nevnímala. Podotýka, že v čase dopravnej nehody bolo už večer, poškodená už mala čierne oblečenie
a na vozovke bola mierna hmla. Záver o tom, že poškodená riadne nevyhodnotila možnosť a spôsob
bezpečného prechodu cez vozovku vyplýva aj z vyjadrenia svedka D.. X., ktorý uviedol, že v protismere
sa k nej pred stretom s vozidlom obžalovanej približoval kamión, ktorý musel prudšie zabrzdiť, aby ju
neprešiel.

Za tejto situácie je paradoxom, že variant A/, ktorý považoval súd najviac za vierohodný, vychádza z
tvrdení svedka D.. X., pričom súd vlastne variant C/, ktorý uvádzala poškodená, teda jediná priama
svedkyňa, nevzal do úvahy, ani nevysvetlil, z akého dôvodu.

Nehoda sa stala za situácie, keď nebolo možné niektoré tvrdenia overiť na mieste samom. Pokiaľ ide
o výpoveď svedka D.. X., ktorý sa prihlásil ako svedok úplne na konci vyšetrovania tejto dopravnej
nehody, pričom v čase, keď vypovedal, tak už miesto nehody po stavebných úpravách vozovky a celého
miesta nehody bolo zmenené a nezodpovedalo situácii v čase dopravnej nehody. Nebolo tak možné jeho
výpoveď z hľadiska možnosti pozorovať jej priebeh a preveriť. Zo znaleckého posudku č. 131/2015 (nie
kontrolného, ako sa to uvádza v odôvodnení rozsudku súdu prvého stupňa), ústav súdneho inžinierstva
žilinskej univerzity v Žiline veľmi dobre poňal dôkaznú situáciu do jeho vypracovania, s prihliadnutím aj na
okolnosti, že došlo prestavbou úseku cesty, kde došlo k predmetnému kontaktu poškodenej s vozidlom
riadeným obžalovanou, predsa len boli k dispozícii dôkazy, ktoré odôvodňovali bezpečný záver, že k
stredu poškodenej a motorového vozidla, riadeného obžalovaným, došlo na priechode pre chodcov v
danom úseku vozovky. Tento záver vyplýva nesporne z výpovede samotnej poškodenej, u ktorej neboli
zistené snahy poškodiť obžalovanej svojimi tvrdeniami a výpoveďami, podporením hlavne výpoveďou
svedka D.. X.. Podľa obidvoch výpovedí v prípravnom konaní, i na hlavnom pojednávaní možno uzavrieť,
že obžalovaná prechádzala cez priechod cez chodcov z ľavej na pravú stranu v smere jazdy obžalovanej
a k stretu motorového vozidla, riadeného obžalovanou a tela poškodenej došlo minimálne v strede tohto
priechodu, resp. vozovky na deliacej čiare alebo až za deliacou čiarou. Je pravdou, že v prípravnom
konaní bezprostredne pri prvých úkonoch po dopravnej nehode zo strany polícii nedošlo k zákonnému
a presvedčivému zdokumentovaniu miesta nehody a hlavne miesta stretu, ktoré by bolo označené na
vozovke, s prihliadnutím aj na špecifickosť situácie, že poškodená bola zranená a bolo potrebné ju
odviesť na ošetrenie. Vtedy však mohol byť priestor pre zabezpečenie ostatných stôp, z ktorých by
potom mohol presvedčivejšie vychádzať aj príslušník dopravnej polície, ktorý vo veci vykonával úkony
v prípravnom konaní, rovnako aj následne znalec z odboru cestnej dopravy, ktorý bezprostredne po
nehode nebol na mieste činu pri ohliadke tohto miesta políciou. Napriek tomu uvedené skutočnosti
smerujú k uvedenému záveru aj odvolacieho súdu, s prihliadnutím aj na skutočnosť, že pokiaľ by
poškodená nebola ešte minimálne v strede vozovky alebo čiastočne už v jazdnom pruhu vozovky,
v ktorej sa pohybovala obžalovaná s motorovým vozidlom, zjavne by išlo ešte o väčšie pochybenie,
pretože potom by bola poškodená zachytená motorovým vozidlom v protismernom jazdnom pruhu, čo by
zjavne z pohľadu závažnosti tohto skutku, muselo byť vyjadrené aj v predmetnom rozsudku. Z výpovedí
poškodenej a údajného svedka tiež mohlo spoľahlivo ustáliť, keď vieryhodnosť výpovede aj tohto
svedka nebola žiadnym dôkazom spochybnená, že poškodená prechádzala cez priechod pre chodcov
normálnou chôdzou a z pohľadu odvolacieho súdu nie je potom už podstatné ani hodnotenie takejto
situácie znaleckým posudkom, či obžalovaná zastala na mieste stretu s motorovým vozidlom, alebo ku
stretu došlo potom, čo spravila nejaký pohyb alebo úkon dozadu, resp. či mala pokračovať plynule ďalej
v prechádzaní cez jazdný pruh, v ktorom prechádzala obžalovaná s motorovým vozidlom, a tak údajne
zabrániť dopravnej nehode. Ide o technické hľadisko, vyjadrené znalcom, na druhej strane z právneho
hľadiska treba mať na zreteli požiadavku, aby sa chodec na priechode pre chodcov nesprával v rozpore
s bežnou chôdzou, a to zbehnutím náhle na vozovku v časti priechodu pre chodcov za situácie, keď vodič
motorového vozidla už nemohol vôbec reagovať alebo reagoval opozdene, vzhľadom na vzdialenosť
a rýchlosť motorového vozidla pred dopravnou nehodou. O túto situáciu teda zjavne nešlo a rovnako
skutočnosti uvádzané v odvolaní na obhajobu obžalovanej a v rámci dokazovania, že bola mierna hmla
alebo opar, išlo o večerné hodiny za zníženej viditeľnosti, poškodená bola oblečená v tmavom, bez
reflexných prvkov, je zanedbateľná, z pohľadu zavinenia, skôr v neprospech obžalovanej, pretože práve
poveternostné podmienky, dopravné značenie, zvislé i vodorovné, malo byť pre obžalovanú dostatočným
varovaním, aby sa nielenže venovala sústredeniu venovania motorového vozidla, ale aby vzhľadom
na tieto okolnosti práve zvýšila pozornosť a musela predpokladať, že cez priechod pre chodcov môže
niekto prechádzať, prípadne, že i nie celkom spôsobom, ako by sa mal chodec správať na priechode
pre chodcov. Takáto predvídavosť, v dôsledku zákonných upozornení dopravných značení a zákonnými
usmerneniami zákonom č. 8/2009 Zb. zákonov o cestnej premávke u obžalovanej zistená nebola,
naopak, bola zjavne nepozorná, nevenovala sa dostatočne vedeniu motorového vozidla, resp. situácii
na vozovke a okolí, v čase, keď sa blížila priechodu pre chodcov v kritickom úseku, naopak, vôbec
nereagovala ani minimálnym pribrzdením pred stretom s telom poškodenej. Pokiaľ bolo naznačené, že
mohla obžalovaná mať zlý výhľad aj z dôvodu tzv. ,,mŕtveho uhla“, takáto okolnosť nemôže prichádzať v
úvahu za daných okolností, teda blížiac sa k priechodu pre chodcov po upozornení dopravným značením

za zníženej viditeľnosti, o to väčšia pozornosť a sústredenosť bola vyžadovaná od obžalovanej ako
vodičky motorového vozidla s tým, že pohybom tela vo vozidle za volantom sa dá preveriť aj takýto inak
predpokladaný a ,,mŕtvy“ uhol.

Obhajoba zdôrazňuje porušenie povinností zo strany chodkyne, teda poškodenej, pri predchádzaní cez
vozovku, v rozpore s ust. § 53 ods. 2 tretia veta, zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, podľa
ktorého ,,chodec nesmie vstupovať na vozovku, a to ani pri použití priechodu pre chodcov, až vzhľadom
na rýchlosť prichádzajúcich vozidiel, nemôže cez vozovku bezpečne prejsť.“

Z vykonaného dokazovania nevyplýva, že poškodená sa vo vzťahu k prichádzajúcim vozidlám
nesprávala dostatočne ohľaduplne v zmysle citovaného ustanovenia a celého ustanovenia ods. 2
§ 53 Zákona č. 8/2009 Zb. zákonov, na ňu nereaguje, možno dôjsť k pohybu vzad alebo k inému
zazmätkovaniu, v dôsledku strachu, ktorá táto situácia v nej vyvolala.

Naproti tomu podľa § 3 ods. 2 citovaného zákona, účastník cestnej premávky je povinný:

a) správať sa disciplinovane a ohľaduplne tak, aby neohrozil bezpečnosť alebo plynulosť cestnej
premávky, pritom je povinný prispôsobiť svoje správanie najmä stavebnému, dopravno-technickému
stavu cesty, situácii v cestnej premávke, poveternostným podmienkam, svojím schopnostiam,
b) poslúchnuť pokyn, vyplývajúci z dopravnej značky alebo dopravného zariadenia.

Ak porovnávame predchádzajúce ustanovenie a správanie sa obžalovanej a poškodenej a následné
citovanie ust. § 3 ods. 2 citovaného zákona je zjavné, že obžalovaná bola tou účastníčkou cestnej
premávky, ktorá nerešpektovala citované ustanovenia zákona. V prvom rade nerešpektovaním a
neposlúchnutím pokynu, vyplývajúce z dopravnej značky, upozorňujúcej účastníkov cestnej premávky,
hlavne motorových vozidiel, že dostávajú do úseku, kde sa nachádza priechod pre chodcov. Tiež
nebola rešpektovaná tá časť povinnosti, podľa ktorej je účastník cestnej premávky povinný prispôsobiť
svoje správanie, najmä stavebnému, dopravno-technickému stavu cesty, situácii v cestnej premávke,
poveternostným podmienkam a svojim schopnostiam. Teda je potom zjavné, že práve vodička
motorového vozidla, teda obžalovaná, sa správala úplne v rozpore s citovanými ustanoveniami a jej
povinnosťami, v tomto prípade vodičky dopravného vozidla v rámci cestnej premávky.

Vychádzajúc z uznanej viny v zmysle skutkovej vety, sa poukazuje na ust. § 4 ods. 1 písm. e) a f), podľa
ktorého vodič je povinný dbať na zvýšenú opatrnosť voči cyklistom a chodcom, najmä deťom, osobám
so zdravotným postihnutím, osobitne voči osobám, ktoré používajú bielu palicu a starým osobám (písm.
e)) a potom podľa písm. f), dať prednosť chodcovi, ktorý vstúpil na vozovku a prechádza cez priechod
cez chodcov, pritom ho nesmie ohroziť !!!

Podľa § 2 ods. 2 písm. o) citovaného zákona, neohrozením na účely tohto zákona sa rozumie ,,povinnosť
vodiča počínať si tak, aby inému účastníkovi cestnej premávky nevzniklo nijaké nebezpečenstvo!

Zo správania obžalovanej v kritickom čase vyplýva nesúlad jej správania s citovaným ustanovením
zákona č. 8/2009 Zb. zákonov o cestnej premávke.

Predovšetkým však treba zdôrazniť k otázke spoluzavinenia, že odvolací súd z uvedených dôkazov
a zákonných ustanovení nenašiel také porušenie zákonných ustanovení, ktoré by vôbec akýmkoľvek
spôsobom smerovalo k porušeniu týchto povinností zo strany poškodenej pred a počas priechodu cez
kritický úsek vozovky po priechode pre chodcov. Naopak, bola to obžalovaná, ktorá chodkyňu údajne
registrovala ešte na chodníku pred jej vstupom na vozovku, resp. priechod na chodcov, a napriek
tomu ani na túto okolnosť dostatočne nereagovala s následným prispôsobením jazdy a pozornosti, aby
zabránila prípadnému stretu s chodcom, v tomto prípade poškodenou.

Za okolností rozvedených v dôvodovej časti napadnutého rozsudku a vyššie uvedených skutočností,
dôkazov a úvah o nich, možno jednoznačne ustáliť, že k predmetnému skutku, popísaného
v napadnutom rozsudku v skutkovej vete, došlo zavinením obžalovanej bez zreteľa hodného
spoluzavinenia zo strany poškodenej.

Pokiaľ ide o kvalifikačný znak aplikovaný v danom prípade v zmysle § 138 písm. h) Tr. zák., vo
vzťahu aj k základnej kvalifikácii § 157 ods. 1,2 písm. a) Tr. zák., je potom nesporné, že správanie
obžalovanej v kritickom čase, v kritickom úseku jej jazdy s motorovým vozidlom došlo k porušeniu
dôležitej povinnosti uloženej jej podľa zákona v zmysle citovaných ustanovení zákona č. 8/2009 Zb.
zákonov, keď takéto porušenie zákona spravidla máva za následok porušenie dôležitej povinnosti podľa
§ 157 ods. 1,2 písm. a) Tr. zák. z aplikácie ust. § 138 písm. h) Tr. zák., podľa ktorého závažnejším
spôsobom konania sa rozumie spáchanie trestného činu porušením dôležitej povinnosti vyplývajúcej z
páchateľovho zamestnania, postavenia alebo funkcie alebo uloženej mu podľa zákona. Takéto porušenie
potom máva za následok vážnu ujmu na zdraví alebo majetku, účastníka cestnej premávky, konkrétne
poškodenej K. B..

Odvolací súd nezistil pochybenie ani vo výroku o treste napadnutého rozsudku, pretože súd prvého
stupňa dostatočne zohľadnil všetky významné skutočnosti pre rozhodnutie o druhu a výmere trestu
rozhodujúc, vyplývajúce z ust. § 34 ods. 1,4 Tr. zák., s dostatočným prihliadnutím na okolnosti, svedčiace
v prospech obžalovanej, a to aj poľahčujúcej okolnosti § 36 písm. j) Tr. zák. a následnou aplikáciou ust. §
38 ods. 2,3,8 Tr. zák. uložením trestu na dolnej hranici trestnej sadzby z pohľadu trestu odňatia slobody,
ktorý však bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu tiež len na dolnej hranici zákonom stanovenej
trestnej sadzby, rovnako aj uložením trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu
v zmysle § 61 ods. 1,2 Tr. zák. na jeden rok. Takýto trest bolo zákonné uložiť z pohľadu individuálnej,
ale aj generálnej prevencie.

V súlade so zákonom je postup vo výroku o náhrade škody v zmysle § 287 ods. 1 Tr. por., keď bola
uložená povinnosť nahradiť škodu poškodeným stranám priamo, resp. aj nepriamo, ktorú spôsobila
vlastným zavinením a poškodené strany si uplatnili svoje nároky riadne a včas v sumách dostatočne
podložených dôkazmi.

Vychádzajúc z týchto skutočností dôkazov a úvah o nich odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý
rozsudok je v celom rozsahu zákonný, vrátane konania, ktoré mu predchádzalo, preto odvolanie
obžalovanej ako nedôvodné zamietol v zmysle § 319 Tr. por.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.