Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, January 20, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18Co/280/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114202658
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8114202658.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a sudcov
JUDr. Mariany Muránskej a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci navrhovateľ E. I., nar. XX.X.XXXX,
bytom K. XX, O. proti odporcovi M.. E. I., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom O., K. XX, v konaní o určenie
výživného pre plnoleté dieťa, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu v Prešove, č.k.
17C29/2014-46z26.5.2014vspojenísdopĺňacímrozsudkom17C29/2014-79z24.7.2015jednohlasne

takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok v zamietnutí návrhu do sumy 180 eur.

Mení rozsudok vo výroku o výživnom a dlžnom výživnom tak, že odporca je povinný prispievať na výživu
navrhovateľa sumou 180 eur mesačne vždy do 20.dňa v mesiaci k rukám navrhovateľ od 1.2.2014.

Povoľuje odporcovi splátky dlžného výživného za obdobie od 1.2.2014 do 30.5.2015 vo výške 2.080
eur po 150 eur mesačne spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok počnúc
právoplatnosťou tohto rozsudku.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal odporcu prispievať na výživu navrhovateľa
výživným 150 eur mesačne vždy do každého 20.dňa v mesiaci k rukám žalobcu počnúc 1.2.2014. V
zvyšnej časti návrh zamietol. Na zameškanom výživnom za obdobie od 1.2.2014 do 265.2014 vo výške
400 eur súd prvého stupňa povolil odporcovi splátky po 50 eur splatné spolu s bežným výživným pod
následkom straty výhody splátok v prípade omeškania. Sumu 200 eur, ktorú odporca uhradil za obdobie
od februára do mája 2014 sa započítava do zaplateného výživného. Dňa 24.7.2015 vydal súd prvého

stupňa dopĺňací rozsudok 17C 29/2014-79, ktorým doplnil výrok rozsudku vyhlásená 26.5.2014 o výrok,
že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Svojerozhodnutieodôvodniltým,žekeďženavrhovateľještudentomdennéhoštúdiaVysokejškolyA.Q.
v O., v 4.ročníku, pripravuje sa na budúce povolanie a tým je odkázaný na plnenie vyživovacej povinnosti
zo strany rodičov. Od decembra 2013 všetky náklady navrhovateľa uhrádzala matka. Manželstvo rodičov

bolo právoplatne rozvedené 8.4.2014 a preto bolo potrebné, aby bolo určené aj výživné zo strany
odporcu ako otca. Vyživovaciu povinnosť majú rodičia len na plnoletého syna. Dcéra je už samostatná
a nežije v spoločnej domácnosti s rodičmi. Vychádzal z príjmov oboch rodičov a aj z výdajov rodičov
a potrieb plnoletého dieťaťa s tým, že považoval sumu 150 eur mesačne za primeranú vzhľadom k
potrebám navrhovateľa, ktorý je študentom denného štúdia na vysokej škole v mieste svojho bydliska,
má výdavky ročne na poplatok školného, zakúpenie funkčného počítača, poplatok za internet a telefón,

prispievanie na nájom bytu, keďže žije v inom byte spolu s matkou. Oblečenie, strava, drogéria, doprava,
lieky a mimoriadny výdavok týkajúci sa opravy zubov. Vyčíslil priemerné výdavky navrhovateľa na 400eur a určil 150 eur zo strany odporcu ako primerané výživné od 1.2.2014 do budúcna. Dlh na výživnom
za obdobie február, marec, apríl a máj 2014 vyčíslil na sumu 400 eur, ktoré povolil splácať po 50 eur
odporcovi pod stratou výhody splátok. Výrok o trovách konania bol odôvodnený ustanovením § 142 ods.

1 O.s.p..

Proti tomuto rozsudku sa odvolal navrhovateľ, ktorý poukázal na jednostranné a neobjektívne posúdenie
skutočnosti v predmetnom spore. Vychádzal z nepravdivých údajoch uvádzaných odporcom. Dôvodom
pre odchod zo spoločnej domácnosti navrhovateľa a jeho matky boli ataky zo strany otca. Výdavky, ktoré

uvádzal odporca v konaní, nepovažoval za reálne, keďže tým, že začal užívať spoločnú domácnosť len
on sám zmenili sa zálohové platby na energie a vznikli aj za rok preplatky, rovnako poplatky týkajúce sa
internetu boli uvedené vo vyššej sume, ako v skutočnosti sú s poukazom aj na menšie potreby týkajúce
sa ošatenia, používania motorového vozidla a dostatok finančných prostriedkov pre potreby odporcu,
ktorý disponuje, jednak poistkou vo výške 26.555 eur, potom zostatkom na bežnom účte 65.676,75 eur
a ešte vlastní ďalší účet, ktorého zostatok nie je známy. Keďže navrhovateľ býva v spoločnej domácnosti

s matkou, ktorá uhrádza náklady spojené s užívaním bývaním. Pokiaľ odporca uvádzal, že 65.000 eur
daroval dcére na kúpu bytu v záhradníči, táto konštatácia svedčí len o tom, že mienil takýto úkon urobiť,
ale v skutočnosti dcére nedal nič. Aj keď navrhovateľ je vedený ako vlastník nehnuteľnosti kat. úz. M.,
E., O., Z., A. pod E., I., M., ide o podielové spoluvlastníctvo k pozemkom, ktoré sú určené na užívanie,
či už poľnohospodárske alebo lesné. Nemá z toho žiaden príjem a z týchto dôvodov sa domnieval, že

stanovené výživné vo výške 150 eur je neprimerané vzhľadom k veku a jeho potrebám. Pre ukončenie
štúdia,ktoréjespojenésďalšímivýdavkamitýkajúcimisadiplomovej práce,štátnic,promóciiapodobne.

Odporca sa vyjadril k odvolaniu navrhovateľa. Poukázal na to, že navrhovateľ ukončil 15.5.2015
vysokoškolské štúdium štátnymi záverečnými skúškami, a preto je potrebné, aby bolo určené výživné

len na čas štúdia navrhovateľa, teda od 1.2.2015 do 15.5.2015.

Odvolací súd prejednal rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených
v ust. § 212 ods. 1, 2 O.s.p. a to bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 1 O.s.p. a zistil, že

odvolanie navrhovateľa je čiastočne dôvodné, keďže hoci zistil súd prvého stupňa skutočnosti, ktoré sú
rozhodujúce pre rozhodnutie vo veci samej, vec nesprávne právne vyhodnotil.

Preto odvolací súd dospel k záveru, že sú splnené podmienky pre zmenu súdneho rozhodnutia podľa
§ 220 O.s.p..

Z obsahu spisu je zrejme, že navrhovateľ v čase konania pred súdom prvého stupňa bol študentom
vysokej školy Svätej Q. v O. vo forme denného štúdia, konkrétne vo 4.ročníku. Každý semester uhrádzal
školné vo výške 490 eur. Náklady na študijný materiál boli minimálne, keďže zo školy sú im posielané
tieto materiálny emailom. Býva v prenajatom dvojizbovom byte spolu s matkou, za ktorý uhrádzajú 300

eur mesačne. Odporca platil navrhovateľovi výživné vo výške 50 eur mesačne, ktoré dával matke k
dispozícii práve na úhradu tohto nájmu. Za internet, telefón bolo uhrádzaných 15,94 eur, poistné 28,4
eur, mobil 10 eur, pravidelne lieky na vysoký krvný tlak 10,97 eur. Pokiaľ ide o ošatenie je potrebné
zakupovaťoblečenie,obuv,prepravaformouMHD10eurmesačne,hygiena29eurmesačne,strava130
eur mesačne. Okrem toho v čase štúdia mal mimoriadne náklady spojené s nákupom počítača vo výške

550 eur a stomatologické vyšetrenie vo výške 188 eur. Matka navrhovateľa pracuje ako veterinárna
lekárka na veterinárnej stanici na Dúbrave, jej príjem mesačne predstavoval sumu 788 eur. Okrem toho
má na účte zhruba 45.000 eur, s ktorými nenakladá a ponecháva si ich ako rezervu. Otec je invalidný
dôchodcajehopríjem741eurmesačne.Matkamávýdavkyspojenésbývaním,t.j.300eurapotomsvoje
osobné výdavky, ktoré sa snaží uhrádzať z bežného príjmu. Otec má výdavky týkajúce sa poplatkov

spojených inkasných platieb 135 eur mesačne, vodné 53 eur a strava 200 eur mesačne. Má k dispozícii
podľa jeho vyjadrenia 65.000 eur ako úspora a 8.000 eur ako finančné prostriedky, ktoré vyzdvihol zo
spoločného účtu. Manželstvo rodičov navrhovateľa bolo právoplatne rozvedené 8.4.2014. Navrhovateľ
spolu s matkou opustili spoločnú domácnosť 8.12.2013.

Podľa § 62 ods. 1 - 5 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len ..Zákona o rodine")
plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti
nie sú schopné samé sa živiť.Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju

vyživovaciupovinnosťvminimálnomrozsahuvovýške30%zosumyživotnéhominimananezaopatrené
neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových

pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť.

Podľa § 75 ods. I Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplynula skutočnosť, že navrhovateľ sa pripravuje ako plnoleté
dieťa na svoje budúce povolanie prostredníctvom štúdia na vysokej školy.

Správne boli závery súdu prvého stupňa, že tým vznikli povinnosti rodičov prispievať na jeho výživu,
keďže v tom čase nebol schopný sám sa živiť. Z vykonaného dokazovania bolo zrejme, že žije v
spoločnej domácnosti s matkou a z toho dôvodu táto plní vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľovi aj
nad rámec vzhľadom k tomu, že odporca prispieval na výživu sumou 50 eur mesačne.

Vyživovacia povinnosť rodičov trvá do času, kedy je dieťa schopné samo sa živiť. Táto zásada bola
akceptovanáúčastníkmikonania,alesprávnenatopoukázalvosvojomrozhodnutíajsúdprvéhostupňa.
V spore bolo skôr rôzne stanovisko účastníkov konania na to, v akej sume, v akej výške má prispievať na
výživunavrhovateľaodporcaakojehootec.Výdavky,ktorénavrhovateľšpecifikovalvkonanípozostávali

zoškolnéhoazvýdavkovtýkajúcichsaoblečenia,stravy,poplatkovzadopravu,mobilnýtelefón,internet.
Špecifikoval tiež mimoriadne výdavky. Vo vzťahu k rodičom tieto výdavky sú predurčené za náklady
spojené s bývaním a rovnako oblečenie, strava.

Pri určení výživného je potrebné prihliadať na potreby dieťaťa, ktoré aj keď plnoleté nie je schopné

samo sa živiť a na tieto majú prispievať rodičia pokiaľ možno rovnakou mierou. Pri určení výživného sa
prihliada na pomery na strane rodičov, ktoré neznamenajú len jednorazové príjmy zo zárobku alebo z
iného dôvodu, v prípade otca invalidného dôchodku, ale aj na ostatné príjmy a majetok a v tomto prípade
ide o príjmy na účtoch účastníkov konania, keďže o spoločnom majetku - byte, v ktorom býva odporca
nebolo zatiaľ rozhodnuté.

V školskom roku 2013-2014 bol navrhovateľ študentom 4.ročníka vysokej školy v mieste svojho bydliska
a následne mal pokračovať v poslednom 5.ročníku magisterského štúdia v dennej forme. Jeho výdavky
spojené so štúdiom a ošatením bežne bez toho, aby sa prihliadalo na mimoriadne výdavky predstavovali
260 eur a polovica nájmu, v ktorom žije matka so synom predstavovala sumu 150 eur mesačne. Potom

celkové výdavky predstavovali sumu 420 eur. Na túto sumu, ktorá je reálna, primeraná postaveniu, veku
a formy štúdia navrhovateľa, a vzhľadom na zhruba rovnaké pomery majetkové u matky navrhovateľa i
otca, mali by prispievať na polovicu. Preto odvolací súd sa domnieval, že z príjmu matky 788 eur a úspor
zhruba 45.000 eur a príjmu otca 741 eur a úspor zruba 65.000 eur je v možnostiach rodičov prispievať
po 210 eur mesačne vzhľadom k tomu, že ich výdavky je možné hradiť z mesačného príjmu bez toho,

aby siahli na bežný účet. Okrem toho aj úspory môžu byť použité aj na doplnenie bežných potrieb,
ktoré eventuálne by nebolo možné hradiť len z pravidelného mesačného príjmu rodičov. Preto odvolací
súd vzhľadom aj na to, že rodičia majú vyživovaciu povinnosť len voči plnoletému synovi z vyjadrenia
odporcu vyplýva, že tento úspešne ukončil vysokoškolské štúdium v máji 2015, zmenil rozhodnutie súdu
prvého stupňa podľa § 220 O.s.p. a určil výživné vo výške 180 eur mesačne, ktoré považoval zo strany

odporcu za primerané a aj reálne možné vzhľadom na jeho príjmy a pomery za dobu, pokiaľ navrhovateľ
bol denným študentom vysokej školy bez schopnosti živiť sa sám.Dlžné výživné za obdobie od 1.2.2014 do 30.5.2015 bolo vyčíslené na sumu 2.080 eur (16x180eur
= 2880 eur - 16x50 = 800 eur, ktoré odporca uhrádzal navrhovateľovi v priebehu celého konania),
povolil splácať v splátkach po 150 eur mesačne podľa § 160 ods. 1 O.s.p. Oznámenie odporcu v

priebehu odvolacieho konania, že navrhovateľ ukončil vysokoškolské štúdium 15.5.2015 odvolací súd
zobral do úvahy v tom zmysle, že určil dlh na výživnom do konca mesiaca máj 2015. Pre úplnosť
je potrebné, aby odporca podal návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti, keďže výživné bolo určené
súdnym rozhodnutím; a na zrušenie vyživovacej povinnosti je potrebné súdne rozhodnutie (prebehne
súdne konanie a budú zisťované podmienky na zrušenie vyživovacej povinnosti).

Pokiaľ išlo o trovy odvolacieho konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Vzhľadom
k tomu, že išlo o návrhové konanie navrhovateľ, ktorý bol čiastočne úspešný v odvolacom konaní
neuplatnil si náhradu trov odvolacieho konania a zo spisu neboli zrejme iné trovy konania a odporca
nebol úspešný v odvolacom konaní, odvolací súd rozhodol tak, že náhradu trov konania účastníkom
nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.