Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, December 10, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/76/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112231969
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8112231969.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členiek

senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Zlaty Simkovej v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so
sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35807598, zastúpená: Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom Bratislava,
Grösllingova 4, p r o t i žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom
v Bratislave, Župné námestie 13, IČO: 00166073, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 5C/564/2012-128 zo dňa 16.12.2014 takto
jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu 1.stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol. Žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

Návrh na prerušenie konania zamietol.

Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa právne odôvodnil čl. 46 ods.3 a čl.48 ods.2 Ústavy SR, § 3 ods.1,
§ 4 ods.1 písm.a/, § 5 ods.1 účinný k 27.09.2012, § 6 ods.1 účinný k 27.09.2012, § 9 ods.1,2 účinný k
27.09.2012, § 15 ods.1 účinný k 27.09.2012, § 17 ods.1, 2, 3 účinný k 27.09.2012, § 19 ods.1, účinný k
27.09.2012 zákona č. 514/2003 Z.z., § 41 ods.1 písm.d/ účinný k 01.06.2011,§ 41 ods.2 písm.d/ účinný
k 01.06.2010 a § 44 ods.1 účinný k 01.06.2010 a k 01.06.2011 zákona č. 233/1995 Z.z. a § 44 ods.1,2

zákona č. 233/1995 Z.z. účinný od 01.02.2002 do 31.05.2010 a § 243 zákona č. 233/1995 Z.z.

Súd prvého stupňa konštatoval, že žalobca podal dňa 27.9.2012 na Okresný súd Prešov žaloby,
ktoré sa viedli pod sp. zn. 7C/124/2012, 7C/125/2012, 7C/127/2012, 7C/129/2012, 7C/133/2012,
7C/134/2012, 7C/136/2012, 7C/137/2012, 7C/67/2012, 7C/112/2012, 7C/113/2012, 7C/131/2012,
7C/53/2012. Okresný súd Prešov tieto konania spojil na spoločné konanie a rozhodol, že konanie o
týchto veciach sa bude viesť pod sp. zn. 7C/124/2012 a to uznesením 7C/124/2012 z 10.10.2012.

Krajský súd v Prešove uznesením č.k. 18NcC/22/2012-13 z 18.10.2012 vylúčil všetkých sudcov
Okresného súdu Prešov z prejednávania a rozhodovania danej veci a vec prikázal Okresnému súdu
Humenné.NaOkresnomsúdeHumennésakonanieospojenýchveciachvediepodsp.zn.5C/564/2012.

Zo žaloby doručenej OS Prešov dňa 27.9.2012, na základe ktorej sa viedlo konanie pod sp. zn.
7C/124/2012 súd zistil, že žalobca uplatňuje nárok voči žalovanej na základe exekučného konania

vedeného na OS Prešov voči povinnému/ej Z. E., na základe návrhu exekútora evidovaného pod č. EX
11505/2009. Z exekučného spisu OS Prešov sp. zn. 15Er/358/2009 súd zistil, že žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie bola OS Prešov doručená dňa 26.11.2009, na základe návrhu na
vykonanieexekúciespísanéhopredsúdnymexekútoromdňa06.11.2009apripojenéhorozhodcovskéhorozsudku, ktorý je exekučným titulom v danej veci. Žiadosť o udelenie poverenia bola zamietnutá
uznesením zo dňa 29.04.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 15.06.2011. Exekučné konanie bolo
zastavené uznesením zo dňa 19.08.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 29.09.2011.

Zo žaloby doručenej OS Prešov dňa 27.9.2012, na základe ktorej sa viedlo konanie pod sp. zn.
7C/125/2012 súd zistil, že žalobca uplatňuje nárok voči žalovanej na základe exekučného konania
vedeného na OS Prešov voči povinnému/ej A.. K., na základe návrhu exekútora evidovaného pod č.
EX 3953/2010. Z výpisu exekučného spisu OS Prešov sp. zn. 25Er/255/2007 súd zistil, že žiadosť

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola OS Prešov doručená dňa 11.05.2010, na základe
návrhu na vykonanie exekúcie spísaného pred súdnym exekútorom dňa 24.03.2010 a pripojeného
rozhodcovského rozsudku, ktorý je exekučným titulom v danej veci. Žiadosť o udelenie poverenia bola
zamietnutá uznesením zo dňa 26.01.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 26.02.2011. Exekučné
konanie bolo zastavené uznesením zo dňa 11.08.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 19.08.2011.

Zo žaloby doručenej OS Prešov dňa 27.9.2012, na základe ktorej sa viedlo konanie pod sp. zn.
7C/127/2012 súd zistil, že žalobca uplatňuje nárok voči žalovanej na základe exekučného konania
vedeného na OS Prešov voči povinnému/ej Z..B., na základe návrhu exekútora evidovaného pod č.
EX 9198/09. Z obsahu exekučného spisu OS Prešov sp. zn. 8Er/247/2009 súd zistil, že žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola OS Prešov doručená dňa 15.10.2009, na základe

návrhu na vykonanie exekúcie spísaného pred súdnym exekútorom dňa 09.09.2009 a pripojeného
rozhodcovského rozsudku, ktorý je exekučným titulom v danej veci. Žiadosť o udelenie poverenia
bola zamietnutá uznesením zo dňa 28.01.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 14.02.2012. Voči
uzneseniu bolo podané odvolanie. Uznesením zo dňa 16.11.2011 súd potvrdil výrok uznesenia o
zamietnutí žiadosti exekútora a toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.02.2012.

Zo žaloby doručenej OS Prešov dňa 27.9.2012, na základe ktorej sa viedlo konanie pod sp.
zn. 7C/129/2012 súd zistil, že žalobca uplatňuje nárok voči žalovanej na základe exekučného
konania vedeného na OS Prešov voči povinnému/ej Františkovi Kánovi, na základe návrhu exekútora
evidovaného pod č. EX 7302/2008. Z obsahu exekučného spisu OS Prešov sp. zn. 23Er/3018/2008

súd zisťuje, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola OS Prešov doručená dňa
21.10.2008, na základe návrhu na vykonanie exekúcie spísaného pred súdnym exekútorom dňa
06.09.2008 a pripojeného rozhodcovského rozsudku, ktorý je exekučným titulom v danej veci. Dňa
15.12.2008 bolo vydané poverenie pre súdneho exekútora.

Zo žaloby doručenej OS Prešov dňa 27.9.2012, na základe ktorej sa viedlo konanie pod sp. zn.
7C/133/2012 súd zistil, že žalobca uplatňuje nárok voči žalovanej na základe exekučného konania
vedeného na OS Prešov voči povinnému/ej R. X., na základe návrhu exekútora evidovaného pod č.
EX 5905/2010. Z obsahu exekučného spisu OS Prešov sp. zn. 13Er/374/2010 súd zistil, že žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola OS Prešov doručená 25.06.2010, na základe

návrhu na vykonanie exekúcie spísaného pred súdnym exekútorom dňa 21.04.2010 a pripojeného
rozhodcovského rozsudku, ktorý je exekučným titulom v danej veci. Žiadosť o udelenie poverenia
bola zamietnutá uznesením zo dňa 26.07.2010. Voči tomuto uzneseniu bolo dňa 17.08.2010 podané
odvolanie oprávneného. Krajský súd uznesením zo dňa 29.10.2012 zrušil uznesenie a vec vrátil súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 07.12.2012.

Zo žaloby doručenej OS Prešov dňa 27.9.2012, na základe ktorej sa viedlo konanie pod sp. zn.
7C/134/2012 súd zistil, že žalobca uplatňuje nárok voči žalovanej na základe exekučného konania
vedeného na OS Prešov voči povinnému/ej G. D., na základe návrhu exekútora evidovaného pod č.
EX 9070/2009. Z obsahu exekučného spisu OS Prešov sp. zn. 13Er/247/2009 súd zistil, že žiadosť o

udeleniepoverenianavykonanieexekúciebolaOSPrešovdoručenádňa15.10.2009,nazákladenávrhu
na vykonanie exekúcie spísaného pred súdnym exekútorom a pripojeného rozhodcovského rozsudku,
ktorý je exekučným titulom v danej veci. Žiadosť o udelenie poverenia bola zamietnutá uznesením zo
dňa 27.07.2010. Dňa 20.08.2010 bolo podané odvolanie. Dňa 28.10.2010 Krajský súd zrušil rozhodnutie
Okresného súdu Prešov.

Zo žaloby doručenej OS Prešov dňa 27.9.2012, na základe ktorej sa viedlo konanie pod sp. zn.
7C/136/2012 súd zistil, že žalobca uplatňuje nárok voči žalovanej na základe exekučného konania
vedeného na OS Prešov voči povinnému/ej A. E., na základe návrhu exekútora evidovaného pod č.EX 5147/2011. Z obsahu exekučného spisu OS Prešov sp. zn. 1Er/899/2011 súd zistil, že žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola OS Prešov doručená dňa 26.04.2011, na základe
návrhu na vykonanie exekúcie spísaného pred súdnym exekútorom dňa 30.03.2011 a pripojeného

rozhodcovského rozsudku, ktorý je exekučným titulom v danej veci. Žiadosť o udelenie poverenia bola
zamietnutá uznesením zo dňa 11.05.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 01.06.2011. Exekučné
konanie bolo zastavené uznesením zo dňa 29.07.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 03.08.2011.

Zo žaloby doručenej OS Prešov dňa 27.9.2012, na základe ktorej sa viedlo konanie pod sp. zn.

7C/137/2012 súd zistil, že žalobca uplatňuje nárok voči žalovanej na základe exekučného konania
vedeného na OS Prešov voči povinnému/ej K. N., na základe návrhu exekútora evidovaného pod č.
EX 7503/2011. Z obsahu exekučného spisu OS Prešov sp. zn. 1Er/1870/2011 súd zistil, že žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola OS Prešov doručená dňa 25.07.2011, na základe
návrhu na vykonanie exekúcie spísaného pred súdnym exekútorom dňa 24.05.2011 a pripojeného
rozhodcovského rozsudku, ktorý je exekučným titulom v danej veci. Žiadosť o udelenie poverenia bola

zamietnutá uznesením zo dňa 26.07.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 17.08.2011. Exekučné
konanie bolo zastavené uznesením zo dňa 30.09.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 03.11.2011.

Zo žaloby doručenej OS Prešov dňa 27.9.2012, na základe ktorej sa viedlo konanie pod sp. zn.
7C/67/2012 súd zistil, že žalobca uplatňuje nárok voči žalovanej na základe z exekučného konania

vedeného na OS Prešov voči povinnému/ej B. U., na základe návrhu exekútora evidovaného pod č. EX
253/2004. Z obsahu exekučného spisu OS Prešov sp. zn. 26Er/354/2004 súd zistil, že žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie bola OS Prešov doručená dňa 09.08.2004, na základe návrhu na
vykonanie exekúcie doručeného súdnemu exekútorovi dňa 14.01.2004 a pripojeného rozhodcovského
rozsudku, ktorý je exekučným titulom v danej veci. Dňa 13.02.2004 bolo vydané poverenie pre súdneho

exekútora. Dňa 10.04.2012 súd zastavil exekúciu. Voči uzneseniu bolo podané odvolanie. Krajský súd
v Prešove uznesením zo dňa 30.08.2013 vrátil vec súdu prvého stupňa ako predčasne predloženú.

Zo žaloby doručenej OS Prešov dňa 27.9.2012, na základe ktorej sa viedlo konanie pod sp. zn.
7C/112/2012 súd zistil, že žalobca uplatňuje nárok voči žalovanej na základe exekučného konania

vedeného na OS Prešov voči povinnému/ej Anne Vojtekovej, na základe návrhu exekútora evidovaného
podč.EX563/2004.ZobsahuexekučnéhospisuOSPrešovsp.zn.26Er/1189/2004súdzistil,žežiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola OS Prešov doručená dňa 29.03.2004, na základe
návrhu na vykonanie exekúcie spísaného pred súdnym exekútorom a pripojeného rozhodcovského
rozsudku, ktorý je exekučným titulom v danej veci. Dňa 02.04.2014 bolo vydané poverenie. Dňa

2.7.2009 bol podaný návrh na zmenu súdneho exekútora. Dňa 12.4.2012 bola exekúcia vyhlásená
na neprípustnú a zastavená. Dňa 7.5.2012 bolo podané odvolanie. Dňa 28.6.2012 bolo uznesenie
potvrdené Krajským súdom v Prešove. Dňa 20.11.2012 bolo podané dovolanie a dňa 24.3.2014 bol
spis zaslaný na NS SR.

Zo žaloby doručenej OS Prešov dňa 27.9.2012, na základe ktorej sa viedlo konanie pod sp. zn.
7C/113/2012 súd zistil, že žalobca uplatňuje nárok voči žalovanej na základe exekučného konania
vedeného na OS Prešov voči povinnému/ej B. D., na základe návrhu exekútora evidovaného pod č.
EX 1855/2003. Z obsahu exekučného spisu OS Prešov sp. zn. 7Er/2724/2003 súd zistil, že žiadosť o
udeleniepoverenianavykonanieexekúciebolaOSPrešovdoručenádňa18.12.2003,nazákladenávrhu

na vykonanie exekúcie spísaného pred súdnym exekútorom a pripojeného rozhodcovského rozsudku,
ktorý je exekučným titulom v danej veci. Dňa 30.12.2003 bolo vydané poverenie. Dňa 2.7.2009 bol
podaný návrh na zmenu súdneho exekútora. Dňa 16.4.2012 bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú a
zastavená. Dňa 10.5.2012 bolo podané odvolanie. Dňa 28.1.2013 bolo uznesenie potvrdené Krajským
súdom v Prešove a dňa 22.03.2013 bolo podané dovolanie.

Zo žaloby doručenej OS Prešov dňa 27.9.2012, na základe ktorej sa viedlo konanie pod sp. zn.
7C/131/2012 súd zistil, že žalobca uplatňuje nárok voči žalovanej na základe exekučného konania
vedeného na OS Prešov voči povinnému/ej T. X., na základe návrhu exekútora evidovaného pod č.
EX 1149/2003. Z obsahu exekučného spisu OS Prešov sp. zn. 7Er/1803/2003 súd zistil, že žiadosť

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola OS Prešov doručená dňa 15.07.2003, na základe
návrhu na vykonanie exekúcie spísaného pred súdnym exekútorom dňa 04.07.2003 a pripojeného
rozhodcovského rozsudku, ktorý je exekučným titulom v danej veci. Dňa 25.7.2003 bolo vydané
poverenie pre súdneho exekútora a dňa 12.4.2012 súd zastavil exekúciu. Dňa 2.5.2012 bolo podanéodvolanie voči uzneseniu. Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa .25.9.2012 potvrdil uznesenie súdu
prvého stupňa, ktoré nadobudlo právoplatnosť 5.11.2012. Dňa 29.11.2012 bolo podané dovolanie. NS
SR uznesením zo dňa 29.11.2013 návrh na prerušenie konania zamietol a dovolanie oprávneného

odmietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 2.1.2014

Zo žaloby doručenej OS Prešov dňa 27.9.2012, na základe ktorej sa viedlo konanie pod sp. zn.
7C/53/2012 súd zistil, že žalobca uplatňuje nárok voči žalovanej na základe exekučného konania
vedeného na OS Prešov voči povinnému/ej Q. T., na základe návrhu exekútora evidovaného pod č.

EX 4437/2009. Z obsahu exekučného spisu OS Prešov sp. zn. 6Er/1823/2009 súd zisťuje, že žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola OS Prešov doručená dňa 23.07.2009, na základe
návrhu na vykonanie exekúcie spísaného pred súdnym exekútorom dňa 25.06.2009 a pripojeného
rozhodcovského rozsudku, ktorý je exekučným titulom v danej veci. Dňa 19.11.2009 bolo vydané
poverenie pre súdneho exekútora.

Z obsahu znaleckého posudku znalca doc. A.. S.. Z. K., S.. č. 1/2013 súd zistil, že tento obsahuje právne
hodnotenie predmetu sporu.

Súd prvého stupňa mal za preukázané, že závery tohto znaleckého posudku č. 1/2014 Ekonomickej
univerzity v Bratislave sú pre daný spor nepoužiteľné, lebo žalobca uplatnil majetkovú škodu vo

výške náhrady istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím
všeobecného súdu. Teda žalobca v danom prípade nežiadal náhradu materiálnej škody vo výške
nákladov spojených s hore uvedenými administratívnymi činnosťami, ale vyčíslil ju vo výške
nevymoženej istiny s príslušenstvom z jednotlivých exekučných konaní.

Vkonanížalobcauplatnilnároknanáhraduškodyspôsobenúnesprávnymúradnýmpostupomsúdutým,
že Okresný súd Prešov podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v zákonnej lehote nepoveril súdneho
exekútora vykonaním exekúcie, resp. neskoro rozhodol o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia
súdnemu exekútorovi.

Pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci
musiabyťsplnenévšetkytripodmienkyuvedenévzákoneč.514/2003Z.z.,atonezákonnérozhodnutie,
resp. nesprávny úradný postup, vznik škody, príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp.
nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou.

Je pravdou, že ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku stanovuje lehotu 15 dní na písomné
poverenie exekútora na vykonanie exekúcie, s výnimkou exekučného titulu podľa § 41 ods. 2 písm. c/,
d/ Exekučného poriadku.

Ustálená súdna prax však umožňuje a usmerňuje súdy aj v smere materiálneho preskúmania okolností,

či neexistuje rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu, pričom ak takýto rozpor súd zistí, je
oprávnený uznesením zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, pričom na takéto
zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia nie je v exekučnom poriadku stanovená žiadna lehota.

Žalobca sa vo svojej žalobe domáha náhrady materiálnej škody vo výške istiny s prísl., vymáhanej od

povinného.

Žalobcom tvrdená majetková škoda nebola nijako preukázaná, pričom na žalobcovi je dôkazná
povinnosť. Žalobca svoje tvrdenia o škode v žalobe všeobecne popísané nijako nedokladoval. Určenie
výšky škody v žalobe nie je dôkaz o vzniknutej škode. Žalobca síce predložil znalecký posudok, ten

sa však netýka uplatňovaného nároku, ale preukazuje náklady na administratívne činnosti, ktoré podľa
jeho tvrdení vznikli žalobcovi v dôsledku komunikácie so súdom, účastníkom, exekútorom a podobne.
Tu súd poukazuje na svoje skoršie odôvodnenie a má za to, že žalobca v danom prípade nepreukázal
ani vznik materiálnej škody, ani jej výšku.

Ďalšou z nevyhnutných podmienok pre priznanie nároku žalobcovi je preukázanie tzv. príčinnej súvislosti
medzi nesprávnym úradným postupom a škodou. V právnej teórii sa týmto vzťahom označuje priama
väzba javov /objektívnych súvislostí/, v rámci ktorého jeden jav /príčina/ vyvoláva druhý jav /následok/.
O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi nesprávnym úradným postupom a škodou, vzťah príčiny anásledku. To znamená, že príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom je daná
len vtedy, ak by škoda pri absencii nesprávneho úradného postupu nevznikla. Otázka príčinnej súvislosti
nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach.

Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina
ju vyvolala. Pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku.

Pre naplnenie týchto predpokladov zodpovednosti za škodu je potrebné preukázať, či nedodržanie
zákonnej lehoty malo za následok zníženie, či zánik možnosti žalobcu získať z titulu vedenej exekúcie

plnenie. Toto žalobca nepreukázal a nedokladoval. Súd má za to, že žalobca na podporu svojich tvrdení
nepredložil, ani neoznačil žiaden dôkaz a teda v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno tak, ako to
vyžaduje ustanovenie § 101 O. s. p.

Z hľadiska príčinnej súvislosti medzi škodou, ktorá mala žalobcovi vzniknúť a postupom príslušného
súdu, ktorý žalobca považuje za nesprávny, nemožno ustáliť, že následkom takého postupu súdu

vznikla žalobcovi škoda, spočívajúca v rozdiele medzi reálne a hypoteticky vymoženou sumou. Príčinnú
súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou nemožno len predpokladať, ale táto musí byť
jednoznačne preukázaná. Keďže podmienky vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom sú stanovené kumulatívne, v prípade nesplnenia čo i len jednej z nich, nie je táto
zodpovednosť daná.

Súd konštatuje, že skúmať nedodržanie lehoty bez ohľadu na okolnosti veci nemožno. Konštatované
okolnosti veci, ako sú reálne nepreukázanie škody, neexistencia konštatovania prieťahov v konaní, či
porušenia povinností, prístup oprávneného, chýbajúca príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným
postupom a vznikom škody, prípadne exekučný titul v rozpore so zákonom, viedli samostatne i vo

vzájomnom kontexte k zamietnutiu žaloby.

Žalobca tiež uplatnil nárok na nemajetkovú ujmu. Tu zjavne opomína, že pri uplatňovaní nároku
na náhradu nemajetkovej ujmy je potrebné preukázať, že konštatovanie porušenia práva nie je
dostačujúcim zadosťučinením. Uvedené zo žalobného návrhu nevyplýva a z toho dôvodu nie je

preukázaný tak vznik nemajetkovej ujmy, ako ani to, že by sa mala poskytovať jej náhrada v peniazoch.

Je potrebné konštatovať, že žalobca nepreukázal žiadnym spôsobom dôvody pre priznanie
nemajetkovej ujmy, o ktorú žiadal. Ani jeden z dôvodov pre priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch
ničím nepodložil a nepreukázal a preto nemožno akceptovať ako dôvod pre takéto priznanie to, že

neskorým ukončením procedúry exekučným súdom mohlo dôjsť k zániku povinného, k zmareniu
účelu konania pre stratu kontaktu s povinností, alebo k insolvencii povinného, prípadne, že táto
situácia si vyžadovala kroky smerujúce k zabezpečeniu vymožiteľnosti pohľadávky a príslušenstva,
pretože samotná žaloba tieto okolnosti udáva len ako možné riziká bez ich dostatočného podloženia a
preukázania.Súdtedapodanúžalobuzamietolajvčasti,vktorejžalobcažiadalopriznanienemajetkovej

ujmy v peniazoch.

Okresný súd zamietol nárok žalobcu na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy čo do základu a
teda nepriznal žalobcovi materiálnu škodu a nemajetkovú ujmu v žiadnom rozsahu. Teda rozhodnutie o
základe nároku žalobcu stratilo svoje opodstatnenie a preto súd medzitýmny rozsudok vo veci nevydal.

Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 O. s. p., účastníkovi, ktorý mal
vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva
proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Žalovaná bola v konaní úspešná, avšak trovy konania v lehote do troch pracovných dní od vyhlásenia
rozhodnutia si nevyčíslila a zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia jej žiadne trovy konania nevyplývali,
súd preto o trovách konania rozhodol tak, že žalovanej ako úspešnému účastníkovi ich nepriznal.

Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalobca. Namietal, že v konaní došlo k vadám uvedeným

v ust.§ 221 ods.1 písm.h/ a f/ O.s.p. a § 205 ods.2 písm.c/, f/ O.s.p. účastníkovi konania sa postupom
súdu odňala možnosť konať pred súdom, súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil tým, že
nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav a neúplne zistilskutkový stav, lebo nevykonal navrhnuté dôkazy, jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Odvolateľ namietal to, že súd prvého stupňa rozhodol v merite veci na základe „inšpirácie“ novou
právnou úpravou obsiahnutou v ust. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. V právnom štáte a osobitne
v spravodlivom súdnom konaní nie je možné, aby súd interpretoval hmotné právo platné v čase
vzniku právnej skutočnosti a založenie zodpovednostného právneho vzťahu pomocou hmotného práva,
ktoré sa stalo súčasťou právneho poriadku až po vzniku právnej skutočnosti a po tom, čo už došlo k

založeniu zodpovednostného právneho vzťahu. Ak súd založil svoje rozhodnutie na takejto neprípustnej
interpretácii, dopustil sa postupu, ktorý má dôsledok v nesprávnosti súdneho rozhodnutia. Takéto
rozhodnutie musí byť preto zrušené.

S poukazom na článok 144 ods. 1 Ústavy SR a § 9 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z. súd svojim
rozhodnutím aplikoval princíp priamej retroaktivity, čo je neprípustné.

V ďalšom odvolateľ vytýkal súdu prvého stupňa, že tento nevysvetlil svoj názor, že účastníkom nevznikol
stav právnej neistoty. Zákonodarca vytvoril legitímnu sféru tolerancie trvania právnej neistoty určením
zákonnej lehoty. Exekučný súd však uvedené ignoroval a posunul trvanie právnej neistoty do času, ktorý
je neakceptovateľný. Pritom právna istota ohľadom riadneho výkonu exekúcie mohla byť odstránená len

rozhodnutím exekučného súdu.

K úvahám o dĺžke a obmedzenosti súdu lehotou odvolateľ uviedol, že súdu neprináleží polemizovať o
vhodnosti limitácie dlžky konaní zákonnými lehotami. Súd má aplikovať platné právo a akékoľvek úvahy
delegeferendasúneprípustnýmsúdnymaktivizmom,ktorésvojemeritórnerozhodnutianemôženanich

založiť. Súd tak úplne neguje stabilizovanú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrassburgu.

Odvolateľ ďalej súdu vytýkal jeho nesústredenú činnosť, keď vyjadril svoje presvedčenie o rozpore
exekučného titulu so zákonom, kedy vyhodnocoval aj také skutočnosti, ktoré s predmetom konania
nesúvisia.

Keďže ide vo veci o žalobu označenú ako istina RS, argumentácia ohľadom znaleckého posudku nebola
súčasťou odvolania.

Ak bol súdu doručený v čase predchádzajúcemu nariadenému súdnemu pojednávaniu návrh na žalobcu

na prerušenie konania z dôvodu, že prebieha konanie o prejudiciálnej otázke, bol súd povinný pred
samotným rozhodnutím vo veci samej o tomto návrhu žalobcu osobitne rozhodnúť.

Vzhľadom na uvedenú argumentáciu navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a
vrátil vec na opätovné prejednanie.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním,
ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust.§ 212 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho

pojednávania podľa ust.§ 214 ods.2 O.s.p. s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na
úradnej tabuli dňa 01.12.2015 a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, správne aplikoval právne predpisy a správne vo
veci aj rozhodol. Ani po podaní odvolania odvolací súd nezistil, aby prvostupňový súd konal a rozhodol

nesprávne. Odvolací súd sa stotožňuje s presvedčivými a správnymi závermi napadnutého rozhodnutia
súdu prvého stupňa, na ktoré v celom rozsahu odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu,
či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom ( článok 46 ods. 3 Ústavy SR ).

Štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi
verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona pri výkone verejnej moci
a/ nezákonným rozhodnutím,b/ nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c/ rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe alebo
d/ nesprávnym úradným postupom ( 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu

spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov ).

Vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1 koná v mene
štátu Ministerstvo spravodlivosti SR ak
1/ škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym

úradným postupom súdu,
2/ škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci,
3/ škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa
osobitného predpisu ( § 4 ods. 1 písm. a/ cit. zákona ).

Nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním

alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo
rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné
prerokovanie nároku ( ďalej „žiadosť“ ) s príslušným orgánom podľa § 4 a § 11 ( § 15 ods. 1 cit. zákona ).

Ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do 6 mesiacov odo
dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok
na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nárokov alebo jeho neuspokojenej časti
na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý
bol predbežne prerokovaný a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade

škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť
najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uplynutím 6-mesačnej lehoty
na predbežné prerokovanie nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr ( § 16 ods. 4 cit. zákona ).

Uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. V prípade, ak

iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na
ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj
nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak ( § 17 ods. 1, 2 cit. zákona ).

Právo na náhradu škody sa premlčí za 3 roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode. Ak je

podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenia alebo zmena právoplatného rozhodnutia,
plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia ( oznámenia ) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo
zrušené právoplatné rozhodnutie ( § 19 ods. 1 cit. zákona ).

Odvolací súd jednoznačne konštatuje, že súd prvého stupňa v predmetnej veci sa dôsledne riadil vyššie

uvedeným, preto vo veci aj správne rozhodol. I odvolací súd je toho názoru, že vo všetkých prípadoch,
ktoré sú predmetom tejto žaloby, dĺžka exekučného konania od doručenia žiadosti o vydanie poverenia
do vydania rozhodnutia, ktorým bola žiadosť čiastočne zamietnutá a následne po právoplatnosti vo
zvyšku vydané poverenie, prípadne bolo konanie zastavené, rozhodne nie je takej povahy, že by
predstavovala porušenie práva žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Ako už súd

prvého stupňa uviedol 15 dňová lehota podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku neplatí pre prípad
zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia.

Žalobca sa vo svojej žalobe domáha náhrady materiálnej škody vo výške istiny s prísl., vymáhanej od
povinného.

Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvého stupňa, že žalobcom tvrdená majetková škoda nebola
nijako preukázaná, pričom na žalobcovi je dôkazná povinnosť. Žalobca svoje tvrdenia o škode v žalobe
všeobecne popísané nijako nedokladoval. Určenie výšky škody v žalobe nie je dôkaz o vzniknutej škode.
Žalobca síce predložil znalecký posudok, ten sa však netýka uplatňovaného nároku, ale preukazuje

náklady na administratívne činnosti, ktoré podľa jeho tvrdení vznikli žalobcovi v dôsledku komunikácie
so súdom, účastníkom, exekútorom a podobne. Tu súd poukazuje na svoje skoršie odôvodnenie a má
za to, že žalobca v danom prípade nepreukázal ani vznik materiálnej škody, ani jej výšku.Možno súhlasiť i so záverom súdu prvého stupňa, že pre naplnenie predpokladov zodpovednosti za
škodu je potrebné preukázať, či nedodržanie zákonnej lehoty malo za následok zníženie alebo zánik
možnosti žalobcu získať z titulu vedenej exekúcie plnenie. Uvedené sa žalobcovi nepodarilo v konaní

preukázať. Z hľadiska príčinnej súvislosti medzi škodou, ktorá mala žalobcovi vzniknúť a postupom
príslušného súdu, ktorý žalobca považuje za nesprávny nemožno ustáliť, že následkom takéhoto
postupu súdu vznikla žalobcovi škoda. Príčinnú súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a
škodou nemožno len predpokladať. Táto musí byť skutočne jednoznačne preukázaná. Podmienky
vzniku zodpovednosti za škodu tak ako správne ustálil súd prvého stupňa spôsobené nesprávnym

úradným postupom sú stanovená kumulatívne. V prípade nesplnenia čo i len jednej z podmienok, nie
je zodpovednosť daná.

Odvolací súd súhlasí s právnym názorom súdu prvého stupňa, že ani v časti požadovanej náhrady
nemajetkovej ujmy nie sú tu dané dôvody na jej priznanie v zmysle § 17 ods.3 zákona č. 214/2003 Z.z.
Nebolo zistené, že by došlo k zániku povinného. Samotné vedenie exekučného konania bez ohľadu na

jeho dĺžku nie je objektívnou prekážkou na udržiavanie kontaktu oprávneného s povinným a nie je ani
dôvodom vzniku insolventnosti povinného.

Súd prvého stupňa správne odôvodnil i okolnosť, že nerozhodol vo veci medzitímnym rozsudkom,
pretože takéto rozhodnutie stratilo svoje opodstatnenie zamietnutím návrhu žalobcu na náhradu

majetkovej škody a nemajetkovej ujmy.

Súd prvého stupňa rozhodol i o zamietnutí návrhu žalobcu na prerušenie konania, ktorý zaslal tento
súdu podaním doručeným dňa 15.12.2014. Žiadal konanie prerušiť z dôvodov uvedených v ust.§ 109
ods.2 písm.c/ O.s.p. do rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie o prejudiciálnych otázkach, ktoré

navrhla položiť žalovaná v 1.rade - Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR a
Okresný súd Prešov rozhodol uznesením zo dňa 07.10.2013 tak, že prerušil konanie do rozhodnutia
Súdneho dvora Európskej únie o prejudiciálnych otázkach.

Odvolací súd z rozhodovacej činnosti zistil, že uznesenie č.k. 7C/6/2010-269 zo dňa 07.10.2013

Okresného súdu Prešov, ktorým prerušil konanie do rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie o
prejudiciálnych otázkach Krajský súd v Prešove uznesením sp.zn. 12Co/127/2013 zo dňa 22.12.2014
zrušil a vrátil vec Okresnému súdu Prešov na ďalšie konanie z dôvodu absencie naformulovanej
prejudiciálnej otázky.

Keďže rozhodnutie, od ktorého sa malo vyvíjať prerušenie konania bolo zrušené odvolacím súdom z
dôvodu absencie naformulovanej prejudicionálnej otázky, rozhodol súd prvého stupňa správne, keď
návrh na prerušenie konania zamietol.

Na tom nič nemení ani skutočnosť, že svoje rozhodnutie v tejto časti riadne neodôvodnil. Uvedené

skutočnosti sú žalobcovi známe z rozhodovacej činnosti odvolacieho súdu (napríklad rozsudok č.k.
19Co/15/2015-86 zo dňa 11.06.2015). Žalobca bol i účastníkom konania vo veci vedenej na X. súde v
Prešove sp.zn. 7C/6/2010 a bol i účastníkom odvolacieho konania vo veci vedenej na Krajskom súde
v Prešove pod sp.zn. 12Co/127/2013. Preto v tejto časti nejde vo vzťahu k žalobcovi o prekvapivé
rozhodnutie.

Preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust.§ 219 ods.1 O.s.p. ako vecne správny
potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval z dôvodov uvedených v ust.§ 224 ods. 1 O.

s. p. za použitia ust. § 142 ods. 1 O. s. p. a § 151 ods. 1 O. s. p. Aj keď v odvolacom konaní bola úspešná
žalovaná, táto nepodala návrh na náhradu trov odvolacieho konania. Neúspešný žalobca takýto návrh
tiež nepodal, ale ani vzhľadom na výsledok odvolacieho konania by mu nárok na náhradu trov konania
nemohol byť priznaný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.