Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, October 29, 2015

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 6C/103/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1609202928
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Ondrejáková

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2015:1609202928.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky samosudkyňou JUDr. Katarínou Ondrejákovou v právnej veci navrhovateľa: J.,

zastúpená advokátskou kanceláriou Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s. r. o., Prievozská 4/B,
Bratislava, proti odporcovi: Q. zastúpený advokátom JUDr. Milanom Cíbikom, AK Súťažná 5, Bratislava,
za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Generali Poisťovňa a. s., IČO: 35 709 332, Lamačská
cesta 3/A, Bratislava, zastúpený advokátskou spoločnosťou SHM PARTNERS s. r. o. , Špitalská 25,
Bratislava, o náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia v sume 45.928,68 Eur s príslušenstvom

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa svojím návrhom domáhala zaplatenia sumu 45.028,68 Eur s 9,25% úrokom z
omeškania od 13.05.2009 do zaplatenia a trov konania titulom náhrady škody na zdraví a to sťaženia
spoločenského uplatnenia. Návrh zdôvodnila tým, že dňa 24.05.2006 odporca ako vodič motorového
vozidla Škoda 120 ev. č. Q. po cestnej komunikácii č. II/503 medzi obcou V. a Mestom Q. pri
predchádzaní nákladného automobilu Iveco s maďarským evidenčným číslom A. neprispôsobil rýchlosť
jazdy stavu a povahe vozovky a svojím schopnostiam, v dôsledku čoho odporca vyšiel cez protismer
mimo cesty, následne strhol volant doprava a vrátil sa na vozovku, dostal šmyk a následne znovu vyšiel

mimo cesty, kde sa vozidlo prevrátilo na strechu, v dôsledku čoho navrhovateľka utrpela vážne zranenia,
najmä pomliaždenie pľúc, zlomeninu krčnej chrbtice a poranenie miechy. Na základe lekárskeho
posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia MUDr. I., posudzujúci lekár pridelil úrazu
navrhovateľky bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 2.670 bodov. Podľa
§ 5 ods. 2 zák. č. 242/2006 výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia pre rok 2006 bola
345,48 Sk za bod. Na základe toho výška uplatnenej náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia
predstavuje sumu 922.431,60 Sk, t. j. 30.619,12 Eur. V prípadoch hodných osobitného zreteľa, akým je

uznanie invalidity, môže súd zvýšiť náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia najviac o 50% (§5
ods. 5 cit. zákona). Vzhľadom na dôsledky úrazu - ochrnutie spodných končatín,
čiastočná strata funkcie horných končatín, uznanie invalidity, vek 19 rokov a strata štandardného
aktívneho života, sťaženie materstva, navrhovateľka navrhuje, aby súd zvýšil

sumu náhrady o 50%, pričom takto uplatnená suma predstavuje 45.928,68 Eur. Navrhovateľka má za

to, že odporca svojím konaním zapríčinil škodu, za ktorú je objektívne
zodpovedný podľa § 427 Obč. zák. bez možnosti liberácie. Uviedla, že za toto konanie bolo odporcovi
vznesené obvinenie pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. Nárok nanáhradu škody si navrhovateľka uplatnila u odporcu listom zo dňa 09.02.2009, ktorý obsahoval dohodu
o urovnaní a zásielka bola odporcovi doručená dňa 11.02.2009.

Okresný súd Malacky vydal vo veci platobný rozkaz č. k. 16Ro /610/2009- 22 zo dňa 11.11.2009, proti
ktorému odporca podal odpor. V podanom odpore odporca uviedol, že dopravnú nehodu, ktorá sa stala
24.05.2006 nezavinil a nedopustil sa žiadneho protiprávneho konania. Voči nemu je vedené trestné
stíhanie na základe vzneseného obvinenia pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods.
2 písm. a) Tr. zák., avšak skutočnosť, či odporcu zavinil predmetnú dopravnú nehodu je predmetom

znaleckého dokazovania. Podľa neho do-pravná nehoda bola spôsobená konaním tretej osoby a to S.,
bytom K. Q., ktorý ako šofér kamiónu Iveco vošiel do jazdného pruhu odporcu a vytlačil jeho motorové
vozidlo mimo vozovku. Bol toho názoru, že v tomto prípade škoda na zdraví navrhovateľky nebola
spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke , ale inými okolnosťami a to konaním tejto
tretej osoby. Žiadal, aby do konania ako vedľajší účastník vstúpila Generali Slovensko poisťovňa a.s.
Bratislava,sktoroumalvtomčasenasvojemotorovévozidlouzavretézákonnépoisteniezodpovednosti

za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.

Vedľajší účastník k návrhu uviedol, že návrh navrhovateľky považuje za podaný predčasne, nakoľko pre
poistiteľa je za účelom poskytnutia poistného plnenia dôležité zistiť rozsah zodpovednosti poisteného
- odporcu. Rozsah zodpovednosti poisteného však doposiaľ nebol zistený vzhľadom na prebiehajúce

trestné konanie. Po právoplatnom skončení trestného konania vedľajší účastník uviedol, že uplatnený
nárok navrhovateľky považuje za nedôvod-ný, nakoľko zo záverov dokazovania v trestnom konaní
vyplynulo, že dopravná nehoda bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla ev. č. E. ktoré šoféroval
S..

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, odporcu, výsluchom znalcov Ing. A. a Ing. X.
oboznámil sa s trestným spisom sp. zn. 3T 3/2011 a rozsudkom Okresného súdu Malacky spisová
značka 3T 3/2011-611 zo dňa 16.01.2012, uznesením Krajského súdu č. k. 4To 27/2012-56 zo dňa
29.03.2012, rozsudkom tunajšieho súdu 7C/39/2010-145 zo dňa 28.06.2012, lekárskym posudkom o
bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 20.06.2008, návrhom dohody o vyrovnaní,

listom zo dňa 03.09.2008 a spisom a zistil nasledovný skutkový stav.

Rozsudkom Okresného súdu Malacky sp. zn. 3T 3/2011-611 zo dňa 16.01.2012 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4To/27/2012 zo dňa 29.03.2012 bol odporca spod obžaloby
právoplatne oslobodený z dôvodu, že nebolo preukázané, že skutok spáchal odporca ako obžalovaný.

Z rozsudku vyplýva, že dňa 24.05.2006 o 11.55 hod. viedol odporca osobné motorové vozidlo zn. Škoda
105, ev. č. Q. po cestnej komunikácii č. II/503 medzi obcou V. a mestom Q., kedy bezpečne vykonal
prvú fázu predchádzania nákladného motorového vozidla zn. Iveco s maďarským evidenčným číslom
E., ktoré viedol vodič S. občan Q. keď sa odporca priblížil za vozidlo zn. Iveco,

prešiel do ľavého jazdného pruhu a určitý čas išiel súbežne s vozidlom zn. Iveco. Vozidlo zn. Iveco v
zámere predbehnúť pred ním jazdiace vozidlo zn. Tatra sa priblížilo k zadnej časti tohto vozidla, teda
určite na vzdialenosť menšiu ako 300 m, avšak počas súbežnej jazdy vozidiel Škoda a Iveco, vozidlo
Tatra oneskorene reagovalo na prekážku v cestnej premávke, preto náhle vybočilo smerom doľava, na
čo vodič Iveco ihneď reflexne reagoval bez znamenia o zmene smeru jazdy náhlym vybočením doľava

v čase, keď bol predbiehaný vozidlom Škoda. Následne sa tak vozidlo Tatra ako aj vozidlo Iveco vrátili
do dráhy pôvodného smeru jazdy a vozidlo odporcu, reagujúc na náhle vybočenie vozidla zn. Iveco,
opustilo vozovku vľavo. Jeho následný pohyb a stopy zanechané po prvom opustení vozovky sú
pre účely určenia zavinenia irelevantné, keď vozidlo odporcu sa stalo neovládateľným pri prvom
opustení vozovky. Táto verzia priebehu nehodového deja korešponduje so závermi znalca Ing. X.

a neodporuje posudku Ing. A. nakoľko táto opakovane zdôraznila, že sa nedá objektivizovať pohyb
ostatných kolíznych vozidiel , ani časové faktory vzhľadom na rozmiestnenie vozidiel v tom ktorom
okamihu a alternatív priebehu nehodového deja vzhľadom na nedostatok vstupných údajov je množstvo.
K danej verzii znalkyňa dospela tak, že sa snažila simulovať len pohyb vozidla Škoda spôsobom, aby
zodpovedal zanechaným stopám. Následne si osvojila údaj odporcu, ž sa priblížil k vozidlu Ivec na

vzdialenosť dvoch osobných vozidiel k čomu priradila nenáležité prudké vybočenie odporcu doľava.
Súd dospel k záveru, že odhliadnúc od skutočnosti, že nikto nie je povinný vedieť presne odhadovať
vzdialenosti, nemá takýto spôsob jazdy odporcu žiadny racionálny dôvod, keď je zrejmé, že v opačnom
smere práve nejazdilo žiadne vozidlo. Tento spôsob jazdy nemá oporu vo vykonaných dôkazoch.Racionálnu príčinu má však náhle stočenie volantu odporcom doľava, keď náhle vybočilo doľava
vozidlo, ktoré predbiehal. Na základe týchto skutočností dospel súd k záveru, že ku kolízii došlo v čase
druhej fázy predbiehacieho manévru s tým, že vozidlo zn. Iveco náhle zmenilo smer jazdy, následne

náhle zmenilo smer jazdy aj vozidlo odporcu, v dôsledku čoho sa ocitlo mimo vozovky a došlo k ublíženiu
na zdraví navrhovateľky. Čo sa týka techniky jazdy odporcu a príčinnej súvislosti medzi touto technikou
a vznikom následku spočívajúcom v ťažkej ujme na zdraví navrhovateľky súd potom vychádzal len zo
znaleckého posudku H., keďže po vyššie uvedenom závere bol posudok Ing. A. nepoužiteľný. Otázka
prejdenia či neprejdenia stredovej čiary vodičom vozidla Iveco bola v trestnom konaní objasňovaná.

Z výpovede odporcu ako obžalovaného, svedkov B. i G. vyplýva, že vodič vozidla Iveco jednoznačne
prešiel do protismeru, svedok S. s istotou nepotvrdil ale ani nevylúčil, že prešiel do protismeru a
napokon svedok U. vypovedal ohľadne tejto okolnosti zmätočne a navrhovateľka ako svedkyňa sa k
tomu nevedela vyjadriť. Iný svedkovia nehody resp. iné stopy zanechané neboli. Na základe takejto
dôkaznej situácie mal potom súd preukázané, že vozidlo Iveco prešlo do protismeru, pričom samotný
vodič tohto vozidla nevypovedal v rozpore s týmto záverom. Súd potom ustálil, že technika jazdy

odporcu bola správna, nakoľko pri náhlom vybočení nákladného vozidla Iveco do jeho jazdného pruhu
sa snažil zabrániť zrážke jediným možným spôsobom , ktorý vyústil do opustenia vozovky.

Z uznesenia Krajského súdu Bratislava č. k. 4To27/2012 zo dňa 29.03.2012, ktorým Krajský súd
v Bratislave zamietol odvolanie prokurátora proti predmetnému rozsudku vyplýva, že na základe

znaleckého posudku Ing. JT. vyplynulo, že odporca viedol motorové vozidlo rýchlosťou od 104,5 km/h do
115,5 km/h, a teda vyššou ako dovolenou rýchlosťou (90 km/h), čo bolo nesprávnym prvkom v technike
jazdy. Nevenovanie sa riadnemu vedeniu vozidla odporcom bolo svedeckými výpoveďami vyvrátené.
Prekročenie povolenej rýchlosti však nebolo technickou príčinou vzniku nehody. K zabráneniu nehody
odporcom by došlo len vtedy, ak by pokračoval v priamom smere jazdy aj po vzniku kolíznej situácie,

nakoľko vozidlo zn. Iveco sa vrátilo do svojho jazdného pruhu, avšak odporca to nemohol predpokladať,
nakoľko nevidel, prečo kolízia vznikla a mohol sa iba domnievať, že vozidlo zn. Iveco bude pokračovať
vo svojom pohybe doľava. Odporca teda reagoval stočením volantu doľava, čo bolo v zmysle záverov
znalca i princípov logiky, jediný možný spôsob. Ak bolo takého konanie bezprostrednou príčinou
opustenia vozovky jeho vozidla, v žiadnom prípade nemožno odporcovi pričítať za vznik následku

zavinenia z trestnoprávneho hľadiska.

Zo znaleckého posudku znalkyne z odboru cestnej dopravy Ing. A. č. 42/2010, ktorý je súčasťou
trestného spisu vyplýva, že navrhovateľ prekročil maximálnu povolenú rýchlosť, keď jazdil rýchlosťou
105km/h,čomožnopovažovaťzanesprávnutechnikujazdy.Ďalšímprvkomnesprávnejtechniky bolaaj

vzdialenosť, v akej začal odporca manéver predchádzania, ako aj samotný manéver, pri ktorom odporca
stratil stabilitu a kontrolu nad vozidlom. Je tiež prijateľné, že odporca neprimerane reagoval na znamenie
o zmene smeru jazdy vozidla Iveco, pričom nedošlo ku kontaktu s týmto vozidlom. Vodič vozidla zn.
Iveco neprekročil maximálnu povolenú rýchlosť, keď jazdil na začiatku nehodového deja 85 km/h vo
svojom jazdnom pruhu v smere jazdy a žiadny prvok jeho techniky jazdy nevytvoril kolíznu situáciu.

Jeho technika jazdy bola správna. Technickou príčinou vzniku dopravnej nehody boli potom nesprávne
prvky techniky jazdy odporcu.

Zo znaleckého posudku znalca z odboru cestnej dopravy Ing. X. č. 20/2011, ktorý je súčasťou
trestného spisu vyplýva, že vychádzal z dvoch alternatív priebehu nehodového deja. Podľa 1. alternatívy

predpokladal,ževozidlozn.Iveco počaspredchádzania vozidlomzn.Škoda neprešlodoprotismerného
jazdného pruhu a podľa 2. alternatívy predpokladal, že vozidlo zn. Iveco počas predchádzania vozidlom
zn. Škoda prešlo čiastočne svojou ľavou stranou do protismerného jazdného pruhu. Podľa prvej
alternatívy technika jazdy vodiča vozidla zn. Iveco nebola z technického hľadiska správna, pretože
vodič vozidla Iveco pri obchádzaní vozidla zn. Lada nedodržal bezpečný bočný odstup vozidla Iveco

od vozidla Lada. V takom prípade príčinou dopravnej nehody vozidla Škoda bol z technického hľadiska
nesprávny spôsob jazdy resp. nedostatočné venovanie sa riadeniu vozidla Škoda vodičom vozidla
Škoda, dôsledkom čoho prešlo vozidlo Škoda ľavými kolesami na krajnicu resp, za krajnicu vozovky
cesty. Pri priebehu nehodového deja podľa druhej alternatívy technika jazdy vodiča vozidla Iveco
nebola z technického hľadiska správna. Nesprávnym prvkom v technike jazdy vodiča vozidla Iveco bolo

nedostatočné venovanie sa riadeniu vozidla Iveco vodičom vozidla Iveco. Vodič vozidla Iveco obchádzal
vozidloLada,stojacepripravom okraji vozovkycestyč.II/503smeromdoQ. tak,ževozidlo Ivecopočas
obchádzania sa dostalo do protismerného jazdného pruhu v čase, keď bolo vozidlo Iveco predchádzané
vozidlom Škoda. Zmena smeru jazdy vozidla Iveco - prechod do protismerného jazdného pruhu bolo ztechnického hľadiska dôvodom zmeny smeru jazdy vozidla Škoda. Príčinou dopravnej nehody vozidla
Škoda potom bolo z technického hľadiska nedostatočné venovanie sa riadeniu nákladného
vozidla Iveco vodičom vozidla Iveco, ktorý obchádzal vozidlo Lada, stojace pri pravom okraji vozovky

cesty č. II/503 smerom do Q. tak, že vozidlo Iveco počas obchádzania sa dostalo do protismerného
jazdného pruhu v čase, keď bolo vozidlo Iveco predchádzané vozidlom Škoda. Zmena smeru jazdy
vozidla Iveco - prechod do protismerného jazdného pruhu bolo z technického hľadiska dôvodom zmeny
smeru jazdy vozidla Škoda.

V rámci trestného konania bol vypočutý svedok U., ktorý viedol v čase dopravnej nehody nákladné
vozidlo Tatra 815 v smere do Q. a v spätnom zrkadle asi 300 až 500 m vzadu videl ako vozidlo Škoda
prešlo do protismeru a v záblesku zaznamenal že vyletelo z vozovky. Za Tatrou 815 videl vozidlo Iveco,
ktoré obchádzalo zaparkované vozidlo Lada, ktoré predtým svedok obišiel tak, že vyhodil smerovku a
urobil také esíčko keď zároveň zasiahol do protismeru. Videl, že vozidlo Iveco obišlo vozidlo Lada takým
istým spôsobom ako svedok. Zaparkované vozidlo Lada zasahovalo do pravého jazdného pruhu.

V rámci trestného konania bol taktiež vypočutý svedok S. vodič vozidla Iveco, ktorý vo svoje výpovedi
uviedol, že viedol toto vozidlo a približoval sa k pred ním idúcemu vozidlu Tatra, ktoré chcel predbehnúť.
Vodič vozidla Tatra však urobil náhly pohyb smerom doľava v čase, keď vozidlo Škoda bola vedľa jeho
vozidla a to preto, že po jeho pravej strane bolo zaparkované tmavozelené vozidlo. V tom čase ho už

predbiehalvodičvozidlaŠkoda.Abysvedokzabránilzrážke,urobilnáhlypohybdopravavtvarepísmena
S, čoho sa pravdepodobne zľakol vodič Škody a dostal sa mimo vozovky. K vozidlu Tatra sa blížil asi
na 10 m, keďže ho chcel obiehať a znamenie o zmene smeru jazdy nedal, lebo sa len pripravoval na
obiehací manéver a chcel ho dať až potom, keď ho obíde vozidlo Škoda. Toto odstavené vozidlo sa
mu zjavilo náhle a zaregistroval len jeho farbu. Ak svedok urobil oblúk, tak tým sa chcel vyhnúť zrážke

medzi jeho vozidlom a odstaveným vozidlom. Nepamätal si, či pri korekcii smeru jazdy prešiel stredovú
čiaru vozovky. Vie, že odstavené vozidlo stálo v smere jeho jazdy a polovicou svojej šírky zasahovalo
do jazdného pruhu a druhou polovicou bolo mimo vozovky. Videl moment, že vodič vozidla Škoda strhol
volant doprava v čase, keď bol asi v polovici dĺžky jeho vozidla. Skutočnosť, že ho predbiehalo vozidlo
Škoda mala pri korekcii smeru jeho jazdy vplyv na techniku jeho jazdy, keď sa snažil zvoliť strednú

cestu, aby zabránil jednak narazeniu do odstaveného vozidla ako aj do vozidlas Škoda.

V rámci trestného konania boli vypočuté svedkyne dopravnej nehody a zároveň spolujazdkyne odporcu
a to B., navrhovateľka a G..

Svedkyňa B. uviedla, že sedela vo vozidle a sledovala situáciu v cestnej premávke. Odporca sa najskôr
priblížil k predbiehanému vozidlu na 5 metrov, prešiel do ľavého jazdného pruhu, dostal sa na úroveň
kabíny vozidla Iveco, kedy toto náhla zmenilo smer jazdy smerom k ich vozidlu. Vozidlo Iveco bolo v
jazdnom pruhu ich vozidla možno polovicou svojej šírky. Vtedy povedala, že „ten debil sa ani nepozrel do
spätného zrkadla“ a vtedy začalo ich auto robiť esíčka, vozidlo Iveco sa dostalo späť do svojho jazdného

pruhu a ich vozidlo skončilo v priekope.

Svedkyne G. a navrhovateľka sedeli vzadu vo vozidle, vzájomne sa rozprávali a nesledovali situáciu v
cestnejpremávke.Navrhovateľkasilenvybavila,žeB. povedala,že„tendebilaninepozerádospätného
zrkadla“. G. spozornela tiež pri týchto slovách a videla len toľko, že kamión sa natlačil do ich jazdného

pruhu, keď ich vozidlo bolo zhruba na pred úrovňou kabíny vozidla Iveco a mala pocit, že plachta tohto
vozidla je na pol metra od nich. Potom začali robiť esíčka.

V trestnom konaní znalkyňa Ing. A. pri výsluchu uviedla, že nakoľko nedošlo k stretu vozidiel, nedá
sa spôsob jazdy účastníkov dopravnej nehody presne určiť. Pohyb vozidla Škoda simulovala podľa

výpovede odporcu, že sa priblížil k vozidlu Iveco na vzdialenosť dvoch osobných motorových vozidiel
a začal predbiehať. Túto vzdialenosť označila za príliš krátku a vybočenie doľava za príliš prudké. Išlo
o nesprávnu techniku jazdy, z dôvodu čoho sa stalo vozidlo Škoda neovládateľným. Nakoľko neboli
zanechané iné stopy ako stopy vozidla odporcu a ku kontaktu vozidiel nedošlo, nevylúčila aj iné varianty
priebehu nehodového deja. Podľa nej však bolo technicky neprijateľné, aby vozidlo Iveco náhle vybočilo

v čase, kedy bolo vozidlo Škoda na úrovni jeho kabíny. Ak sa vodič vozidla Iveco venoval vedeniu
vozidla, nemal dôvod náhle vybočiť, ale vybočoval by plynule, čo by musel vodič Škody vidieť, ak
sa venoval vedeniu vozidla a reagovať na to brzdením. Priebeh kolízie však môže mať viac alternatív
vzhľadom na nedostatok vstupných údajov. Nie je objektívne zdokumentované, čo sa dialo predtým,ako vozidlo škoda prvý krát opustilo vozovku. Znalkyňa nemala k dispozícii technické parametre vozidla
Iveco a určila ich len približne ako ťahača s cisternou. Postavenie vozidiel Iveca, Tatry a odstaveného
vozidla sa podľa nej nedali objektívne určiť.

ZnalecIng.X.vovýpovedivtrestnomkonanípovažoval zanajpravdepodobnejšieinýpriebeh
nehodového deja a to v dvoch alternatívach v súlade s jeho znaleckým posudkom. Ak vodič vozidla
Iveco vybočil do opačného jazdného pruhu počas toho ako bolo predchádzané odporcom, nesprávna
technikajazdybolanastranevodičavozidlaIvecoaspočívalavnáhlejzmenesmerujazdy. Vodičvozidla

Škody zabránil stretu jediným možným spôsobom, pri ktorom opustil vozovku. Pri oboch alternatívach
priebehu nehodového deja, by vozidlo odporcu zanechalo rovnaké stopy a obe varianty sú technicky
prijateľné. Pri žiadnej z alternatív však nemala rýchlosť vozidla odporcu 104,5 až 115,5 km/h vplyv na
priebeh dopravnej nehody. Podľa znalca bolo technicky možné, aby vozidlo Iveco vybočilo polovicou
svojej šírky do protismeru a vrátilo sa späť bez toho, aby sa dostalo do šmyku. Znalec nevylúčil ani verziu
dvojitého predbiehania, ktoré je verziou svedka S., vodiča vozidla Iveco. Potom je však výpoveď svedka

U. o jeho vzdialenosti 300 m od kolízie medzi Ivecom a Škodou rovnako, ako viaceré ním opísané
okolnosti, technicky neprijateľná

Navrhovateľka žiadala, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie istiny 45.928,68 Eur s 9,25 % úrokom
z omeškania od 13.05.2009 do zaplatenia. Poukázala na skutočnosť, že k dopravnej nehode, pri ktorej

utrpela vážne zranenia a to najmä obmedzenie dolných končatín poranenie miechy, zlomeninu krčnej a
pomliaždenie pľúc došlo 24.05.2006. Navrhovateľka má za to, že túto dopravnú nehodu zavinil odporca
tým, že neprispôsobil rýchlosť jazdy stavu a povahe vozovky a svojim schopnostiam, v dôsledku čoho
vyšiel cez proti smer mimo cesty, následne strhol volant doprava, vrátil sa na vozovku, dostal šmyk
a opätovne vyšiel mimo cesty. Je pravdou, že odporca bol v konaní oslobodený z pod tohto skutku,

avšak navrhovateľ má za to, že trestný súd sa nezaoberal dôsledne príčinou súvislosťou v tejto udalosti.
Odporca v prípade, že by neprekročil povolenú rýchlosť, vedel by zareagovať na vzniknutú situáciu
na ceste a nemuselo by dôjsť k tejto dopravnej nehode. Predmetný nárok si uplatňuje podľa § 427
Občianskeho zákonníka, v prípade ktorej ide o objektívnu zodpovednosť odporcu ako prevádzkovateľa
motorového vozidla, pričom liberalizačný dôvod na jeho zavinenie v tom, že nemohol predísť dopravnej

nehode sa naňho nemôže vzťahovať, lebo odporca porušil právny predpis v tom, že prekročil povolenú
rýchlosť.

Navrhovateľka vo výpovedi uviedla, že pri tejto dopravnej nehode jej bolo spôsobené poškodenie
zdravia. Bola 2 mesiace v nemocnici a potom bola 2 mesiace na rehabilitácii. Po ukončení liečenia

začala chodiť na vlastných nohách na dvoch francúzskych barlách, pričom mala na ľavej nohe ortézu.
V auguste 2008 sa jej zhoršil zdravotný stav a od tej doby je pripútaná na invalidný vozík. Spoločne s
ňou išli vo vozidle odporcu ešte dve ženy, pričom tieto neutrpeli vážnejšie poranenia.

Vedľajší účastník uviedol, že odporca v čase dopravnej nehody nebol prevádzkovateľom motorového

vozidla a teda jeho zodpovednosť podľa §427 Obč. zák. je vylúčená. Čo sa týka všeobecnej
zodpovednosti odporcu podľa § 420 Obč. zák. tak máme za to, že z výsledkov vykonaného dokazovania
v trestnej veci bolo jednoznačne preukázané, že odporca dopravnú nehodu nezavinil a nezodpovedá
podľa ustanovení podľa § 420 Obč. zák.. Z toho dôvodu súhlasil so stanoviskom odporcu v tom, aby
súd návrh navrhovateľky zamietol ako bezdôvodný.

Odporca uviedol, že nie je pravdou, že nereagoval na výzvu navrhovateľku na uzavretie dohody
o urovnaní. Odporca svojím listom zo dňa 23.03.2009 oznámil navrhovateľke, že jej návrh je predčasný a
že sa vedie trestné konanie, ktoré ešte nebolo právoplatne skončené. Odporca má za to, že predmetnú
dopravnú nehodu nezavinil a v trestnom konaní nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi jazdou

odporcu a vznikom dopravnej nehody resp. škodou, ktorá navrhovateľke vznikla. Navrhovateľka si
uplatňuje náhradu škodu podľa § 427 a §428 Obč. zák. t.j. podľa ustanovení o objektívnej zodpovednosti
prevádzkovateľa motorového vozidla, pričom zákon jasne uvádza kto je prevádzkovateľom motorového
vozidla. Odporca má za to, že v danom prípade nebol prevádzkovateľom motorového vozidla a zároveň
túto dopravnú nehodu spôsobila tretia osoba a to S.. Poukázal aj na rozsudok tunajšieho súdu sp. zn.

7 C 39/2010, zo závermi ktorého sa odporca plne stotožňuje. Z platnej judikatúry vyplýva, že v
prípade zodpovednosti za škodu, ak nie je splnená čo i len jedna podmienka, je skúmanie ostatných
zodpovednostných podmienok vylúčené. Máme za to, že v danom prípade nebola preukázaná príčinná
súvislosť medzi konaním odporcu a vzniknutou škodou a z týchto dôvodov žiadal návrh navrhovateľkyzamietnuť. V konaní si uplatnil trovy konania a to z dôvodu, že už v čase prvého pojednávania v tejto veci
navrhovateľkavedelaoukončenítrestnéhokonaniavedenéhovočiodporcoviaotom,žeboloslobodený
a taktiež o tom, že už bolo rozhodnuté v konaní 7C 39/2010 a napriek tomu trvala na svojom návrhu.

Poukázal na skutočnosť, že odporca má zdravotný stav po tejto dopravnej nehode zlý, ak nie ešte
horší ako navrhovateľka. Od dopravnej nehody je odporca kompletne ochrnutý od pŕs a čiastočne má
ochrnuté aj ruky, hlavne prsty a vonkajšiu časť celých predných končatín.

Vo výpovedi odporca ďalej uviedol, že znalkyňa S. sa vyjadrila len k trom otázkam z piatich a vychádzala

len zo svojich hypotetických úvah. Z toho dôvodu bol v konaní určený ďalší znalec Ing. S., ktorý už
zodpovedal všetky položené otázky. Zo znaleckého posudku a jeho výpovede vyplýva, že v prípade
dopravnej nehody došlo k dvojitému predbiehaniu, kde vodič jazdiaci na Ivecu nesledoval riadne cestnú
premávku a nečakane zbadal pred sebou prekážku a to stojace vozidlo a napriek tomu, že videl, že
ho odporca predbieha, volil strednú cestu tak, že prejde nejako pomedzi odstavené vozidlo a vozidlo
odporcu. Znalec jednoznačne potvrdil, že aj keď odporca išiel vyššou rýchlosťou, nemalo to vplyv na

vznik dopravnej nehody, čo maďarský vodič priznal. V prípade, že odporca obiehal pred ním jazdiace
Iveco, tak sa snažil čím rýchlejšie ho predbehnúť. Nemohol čakať reakciu vodiča Iveca. V prípade, že
by pribrzdil, je možné, že by došlo ešte k väčšej zrážke a možno by tu viacerí neboli. Motorové vozidlo,
na ktorom v tom čase jazdil bolo vozidlo jeho otca a odporca toto vozidlo používal pomerne často. Vozil
na ňom svoju priateľku a navrhovateľku, chodil na ňom do školy a vozil na ňom spolužiakov zo školy

z V. do Q., pretože mali zlý spoj zo školy. Okrem toho jazdil napr. na služobnom aute v rámci rozvozu
pizze z pizzerie v S., kde pracoval brigádne popri škole a denne najazdil v priemere od 200 do 300 km.
Bol dobrý vodič, nikdy nemal žiadnu kolíziu a nikdy nebol prejednávaný pre žiadne porušenie cestnej
premávky. Rodičia vždy vedeli, že si toto vozidlo berie a vždy im to oznámil. V súčasnosti je schopný
viesť motorové vozidlo, ktoré však musí byť upravené len na ovládanie rukami. Má také vozidlo kúpené

cez sociálnu poisťovňu vo forme príspevku, aby mohol chodiť do školy a urobiť si maturitu.

Súd vo veci vypočul znalcov Ing. A. i Ing. X..

Znalkyňa z odboru cestnej dopravy Ing. A. uviedla, že sa plne pridržiava svojho znaleckého posudku,

ktorý v trestnej veci odporcu podala a má za to, že odporca pri dodržaní správnej techniky jazdy, t.j.
dodržania maximálnej povolenej rýchlosti v danom úseku a plynulejším vybočením do ľavého pruhu pri
začiatku predchádzacieho manévru mohol vzniknutej škode zabrániť. Po dopravnej nehode na mieste
nehody nebola, dopravná nehoda sa stala v roku 2006 a znalecký posudok vypracovala na základe
náčrtu z miesta dopravnej nehody, ktoré vyhotovila polícia a na základe už vykonaných výsluchov

svedkov a poškodených. Až pri vypracovaní znaleckého posudku v roku 2010 si bola pozrieť miesto
nehody a premerať priekopu, do ktorej vodič Škody vbehol. Viditeľné stopy vo vozovke ani v
priekope po vjazde vozidla tam neboli. Čo sa týka vozidla Škoda, na ktorom jazdil odporca, toto vozidlo
nikdy nevidela a v roku 2010 jej bolo políciou uvedené, že auto už nemajú k dispozícii.

Na otázku sudkyne podľa čoho možno vylúčiť stret vozidla Škoda s Ivecom pri prípadnom vybočení
Iveca do ľavého protismerného prúdu, znalkyňa uviedla, že tieto vozidlá sa nemohli stretnúť, aj keď to
nebolo možné fyzicky zistiť z fotografie vozidla Škoda v priekope resp. nedošlo k takému stretu, ktorý by
zmenil smer pohybu obiehajúceho vozidla Škoda, pretože by nastala celkom iná situácia, keby sa tieto
dve vozidlá stretli. Z technického hľadiska je to úplne prijateľné a zodpovedajú tomu aj stopy jazdných

pruhov vozidla Škoda na vozovke. Situáciu nasimulovala tak, že vozidlo Škoda bolo cca 9 metrov
za vozidlom Ivecom keď začal obiehací manéver a nasimulovaný bol pohyb Iveca po stredovú čiaru
pravého jazdného pruhu s tým, že to ide do bodu, kedy sa mali stretnúť na úrovni vlastných kabín.

Ďalej uviedla, že čo sa týka možného náhleho vybočenia Iveca z dráhy, treba si odpovedať na otázku

čo je to náhle vybočenie pri stanovených rýchlostiach oboch áut, aké mali v čase začiatku dopravnej
nehody a počas nehodového deja s tým, že k stretu vozidiel nedošlo. Nevedela uviesť aká by bola dráha
a čas pri náhlej zmene smeru jazdy vodiča Iveco. Musela by túto situácia nasimulovať. Podľa znalkyne,
keby bolo vozidlo Iveco vybočilo pri týchto rýchlostiach do ľavého pruhu, muselo by dôjsť k stretu týchto
vozidiel. Aj keby maďarský vodič Iveca náhle zmenil smer jazdy, nemohlo to mať vplyv na jazdu vozidla

Škoda, pretože vozidlá by sa museli stretnúť a podľa nej šmyk vozidla Škoda doľava mohol spôsobiť
len nesprávny začiatok predbiehacieho manévru.Znalec H. uviedol, že sa svojho znaleckého posudku v plnom rozsahu pridržiava a vypracoval
ho na základe podkladov, osobnej ohliadky motorového vozidla, výpovedi svedkov i odporcu ako
obžalovaného. Na základe týchto pokladov a dôkazov vypracoval znalecký posudok pre riešenie

prípadu v 2 variantoch, ktoré sa javili ako prijateľné a rovnocenné. Podľa varianty A predpokladal,
že vozidlo Iveco maďarskej značky neprešlo do protismeru, a v tom prípade vodič vozidla Škoda sa
nevenoval riadne vedeniu motorového vozidla, čo spôsobilo jeho následné vybočenie z vozovky, a
teda u vodiča Škody išlo o nesprávnu techniku jazdy s prihliadnutím na prekročenú povolenú rýchlosť
motorového vozidla. Za daného stavu potom u vodiča Iveca išlo o správnu techniku jazdy, ale za

podmienky, že na jeho strane nebolo zaparkované ďalšie motorové vozidlo, ktoré obchádzal, pretože
inak by išlo o nesprávnu techniku jazdy vozidla Iveco z dôvodu nedodržania bezpečnostného odstupu
od stojaceho motorového vozidla v šírke 0,4-0,6 m , kde by mohlo dôjsť k ďalšej kolízii. Variant B
predpokladal, že vodič Iveca a vozidlo Iveco vybočilo zo svojho jazdného pruhu do protismeru, čím
vytvorilo kolíznu situáciu pre vozidlo Škodu a spôsobilo neštandardný pohyb vozidla Škody, dôsledkom
čoho bolo neštandardné vybočenie vozidla Škody z vozovky. Tým, že vozidlo Iweco vybočilo a bolo

predchádzané vozidlom Škoda, vodič Škody musel zabrániť stretu s vozidlom Iveco a musel strhnúť
volant doľava a v tejto časti jeho jazdy došlo k neštandardnému pohybu, ktorý mal za následok opustenie
vozovky. Pre túto variantu platí, že Iveco jazdilo nesprávnou technikou jazdy, pričom vodič Škody
jazdil správne a na situáciu reagoval správne, pretože inak nemohol zabrániť stretu s Ivecom. Čo sa
týka prekročenia povolenej rýchlosti vodičom Škody, ktorý jazdil nad povolenú rýchlosť 90 km/h, tak

možno povedať, že táto zvýšená rýchlosť nebola príčinou vzniku dopravnej nehody. Znalec simuloval
prípad aj pri nižšej rýchlosti oboch vozidiel pri predbiehaní vozidla Škody vozidlo Iveco a došlo k tomu
istému výsledku, a teda možno uviesť, že aj keď prvok prekročenej rýchlosti bol prvkom nesprávnej
techniky jazdy, táto skutočnosť nebola príčinou vzniku dopravnej nehody. Technika jazdy vodiča vozidla
Iveca vo variante A za podmienky, že po pravej strane obiehal zaparkované vozidlo nemala žiadny

vplyv na techniku jazdy vodiča Škody, aj keď v takomto prípade išlo o zlú techniku jazdy vodiča Iveca.
Predovšetkým odstup obiehajúceho vozidla, ktoré voľné stojí sčasti na vozovke má byť cca 1m.
Pokiaľ je známe, že toto stojace vozidlo stálo na vozovke a prečnievalo 0,5-0,6 m, pričom vozidlo Iveco
malo šírku cca do 2,5 metra, tak logicky by muselo vybočiť do protismerného jazdného pruhu. Zlá
technika jazdy v tom prípade spočívala v tesnom obídení stojaceho vozidla pri nedodržaní primeranej

vzdialenosti. Pri správnej technike jazdy Iveca, to znamená venovanie sa riadeniu vozidla, by nedošlo k
dopravnej nehody. Prekročenie rýchlosti odporcom potom nebolo príčinou tejto dopravnej nehody. Podľa
variantu A zavinil dopravnú nehodu odporca. Iveco išlo rýchlosťou 85 km/h a pokiaľ by vodič vozidla
Škody išiel zákonom povolenou rýchlosť 90 km/h, tak by mu obídenie vozidla Iveco trvalo veľmi dlho,
možno aj 300-400 metrov, keďže rozdiel v rýchlosti bol len 5 km. Vodič vozidla Škody mohol obiehať aj pri

takejto správnej rýchlosti a riadnemu venovaniu sa riadeniu vozidla za predpokladu, že má dostatočný
výhľad do protismeru.

ZlekárskehoposudkuvyhotovenéhoMUDr.I.súdzistil,žeposudzujúcilekárpridelilúrazunavrhovateľky
bodové hodnotenie bolestného vo výške 2670 bodov, čo predstavuje výšku náhrady za bolesť

922.431,60 Sk (2670x345,48 Sk/bod za rok 2006), t.j. 30.619,12 Eur.

V rámci záverečného prednesu navrhovateľka uviedla, že konaní bolo preukázané, že škoda
vznikla v príčinnej súvislosti s prevádzkou motorového vozidla, ktoré viedol odporca. Pokiaľ ide o
preukázaniepríčinnejsúvislostinemožnovychádzaťlenzvýsledkovtrestnéhokonaniaajepotrebnétúto

zodpovednosť odporcu osobitne posudzovať pre účely občianskeho konania. Je nesporné, že odporca
porušil právnu povinnosť, keď predbiehací manéver vykonával nepovolenou rýchlosťou. Zjednodušene
možno konštatovať, že ak by odporca svoju právnu povinnosť neporušil, k vzniku kolízie by nedošlo.
Nie je podstatné ako sa odporca vyporiadal s už vzniknutou kolíziou, ktorú vyprovokoval. Výsledky
trestného konania len odôvodňujú záver, že spôsob jazdy odporcu nebol technickou príčinou kolízie, čo

nevylučuje zodpovednosť všeobecne, ostatné predpoklady zodpovednosti boli preukázané.

Vedľajší účastník žiadal návrh navrhovateľ zamietnuť. Poukázal hlavne na výsledky trestného konania,
ktoré prebehlo na tunajšom súde a taktiež rozhodnutie v obdobnej veci na tunajšom súde. Mal za to,
že dopravná nehoda nebola spôsobená motorovým vozidlom odporcu, a teda odporca za túto nehodu

nezodpovedá.

Z rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. 7C/39/2010-145 zo dňa 28.06.2012 súd zistil, ženavrhovateľka si na tunajšom súde uplatnila návrhom nárok na náhradu škody na zdraví - bolestné,
pričom rozsudkom č. k. 7C/39/2010-145 zo dňa 28.06. 2012 súd návrh navrhovateľky zamietol, súc
viazaný výsledkami trestného konania z dôvodu, že v konaní nebola preukázaná príčinná súvislosť

medzi konaním odporcu a vznikom škody. Rozsudok doposiaľ nenadobudol právoplatnosť.

Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu
zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

Podľa § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla,
motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

Podľa § 428 Občianskeho zákonníka svoje zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola
škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak
preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

Medziosobitnéprípadyzodpovednostipatrízodpovednosťzaškoduspôsobenúprevádzkoudopravných
prostriedkov. Úprava zodpovednosti za škody spôsobené prevádzkou dopravných prostriedkov podľa §
427 až 431 Občianskeho zákonníka je založená na princípe objektívnej zodpovednosti (zodpovednosti
bez ohľadu na zavinenie). Zákon vychádza z osobitnej povahy prevádzky dopravných

prostriedkov, ktoré sú zdrojom zvýšeného nebezpečenstva vzniku škody na zdraví a na veciach a
zároveň poškodeným umožňuje účinnú a rýchlu náhradu škody.
Subjektom zodpovedným za škodu spôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku je prevádzateľ.
Občiansky zákonník pojem prevádzateľ nevymedzuje. Za prevádzateľa možno považovať osobu, ktorá
má právnu a súčasne faktickú možnosť disponovať s dopravným prostriedkom a užívať ho. Ide o

dlhodobejšie používanie dopravného prostriedku na účel, na ktorý je dopravný prostriedok určený,
pričom užívajúca osoba je oprávnená dopravný prostriedok na ten účel používať. Prevádzateľom je
najmä vlastník, oprávnený držiteľ alebo nájomca. Prevádzateľom motorového vozidla sa stane i osoba,
ktorej prevádzateľ prenechal vozidlo za tým účelom, aby táto osoba vozidlo dlhodobo používala, o
vozidlo starala, hradila aspoň prevažnú časť nákladov súvisiace s jeho prevádzkou (napr. náklady na

pohonné látky).
Na základe uvedeného mal súd preukázané, že odporca bol prevádzateľom motorového vozidla zn.
Škoda, keďže predmetné vozidlo, ktorým bola spôsobená dopravná nehoda používal dlhodobo so
súhlasom svojich rodičov, ktorí boli vlastníci predmetného vozidla. Popri škole pracoval brigádne a
mal finančné prostriedky na prevádzku motorového vozidla. Na predmet konania sa teda vzťahujú

ustanovenia o zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku podľa
ustanovení § 427 až 431 Občianskeho zákonníka.
Podmienkou vzniku tejto zodpovednosti je spôsobenie škody udalosťou, ktorou je samotná prevádzka
dopravného prostriedku, a okolnosti, ktoré súvisia s tou prevádzkou . Predpokladmi vzniku
zodpovednosti za škodu podľa § 427 Občianskeho zákonníka sú:

a) udalosť vyvolaná osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku,
b) vznik škody,
c) príčinná súvislosť medzi a) a b).
Základnou podmienkou zodpovednosti podľa § 427 Občianskeho zákonníka je to, že ide o škodu
spôsobenú osobitnou povahou prevádzky. Pojem osobitnej povahy prevádzky Občiansky zákonník

nevymedzuje. Je potrebné vychádzať z toho, že v osobitnej povahe prevádzky sa prejavujú typické
vlastnosti prevádzky, ktoré spočívajú v jej určitej nebezpeč-nosti a ktoré sú spôsobilé vyvolať škodu.
Za udalosti vyvolané osobitnou povahou prevádzky dopravných prostriedkov sa podľa súdnej praxe
považujú také skutočnosti, ktoré sú objektívne spôsobilé vyvolať škodu a ktoré súvisia s prevádzkou
dopravných prostriedkov.

Ďalším predpokladom vzniku zodpovednosti je príčinná súvislosť medzi vzniknutou škodou a
prevádzkou dopravného prostriedku, ktorý škodu priamo spôsobil.

Zbaviť sa povinnosti nahradiť škodu je možné len v prípadoch ustanovených v zákone. Jedným z týchto

dôvodov je aplikácia ustanovenia § 428 Občianskeho zákonníka.
Z hľadiska podmienok úspešnej liberácie platí, že:
a) musí ísť o škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku,
b) škode sa nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať,c) nejde o okolnosť majúcu pôvod v prevádzke.
Súd vyhodnotil dôkazy jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach prihliadol pri tom predovšetkým
na výsledky trestného konania v zmysle § 135 ods. 1 O. s. p.. Mal preukázané, že dňa 24.05.2006 došlo

k dopravnej nehode, ktorej účastníkom bol odporca, ktorý viedol osobné motorové vozidlo zn. Škoda
120, ev. č. Q.. V predmetnom vozidle sa viezla navrhovateľka, ktorá v súvislosti s dopravnou nehodou v
predmetnom motorovom vozidle utrpela ujmu na zdraví. K dopravnej nehode došlo tak, ako to vyplýva
z rozsudku Okresného súdu v Malackách č. k. 3T 3/2011-611 zo dňa 16.01.2012 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4To/27/2012 zo dňa 29.03.2012, ktorým bol odporca spod obžaloby

právoplatne oslobodený z dôvodu, že nebolo preukázané, že skutok spáchal odporca ako obžalovaný.
Súd sa plne stotožnil s odôvodnením tohto rozsudku, ktorý podrobne popisuje a vyhodnocuje priebeh
nehodového deja. Odporca predbiehal nákladné motorové vozidla zn. Iveco s maďarským evidenčným
číslom E. ktoré viedol vodič S., občan Q.. Odporca vykonal prvú fázu predbiehania, keď sa priblížil za
vozidlo zn. Iveco, prešiel do ľavého jazdného pruhu a určitý čas išiel súbežne s vozidlom zn. Iveco.Ku
kolízii došlo v čase druhej fázy predbiehacieho manévru s tým, že vozidlo zn. Iveco náhle zmenilo smer

jazdy, následne náhle zmenilo smer jazdy aj vozidlo odporcu, v dôsledku čoho sa ocitlo mimo vozovky
a došlo k ublíženiu na zdraví navrhovateľky. Čo sa týka techniky jazdy odporcu a príčinnej súvislosti
medzi touto technikou a vznikom následku spočívajúcom v ťažkej ujme na zdraví navrhovateľky súd
sa plne stotožnil so závermi, uvedenými v trestnom rozsudku, že vozidlo Iveco prešlo do protismeru,
pričom samotný vodič tohto vozidla nevypovedal v rozpore s týmto záverom (túto skutočnosť potvrdili

aj viacerí svedkovia). Súd potom ustálil, že technika jazdy odporcu bola správna, nakoľko pri náhlom
vybočení nákladného vozidla Iveco do jazdného pruhu odporcu, sa odporca snažil zabrániť zrážke
jediným možným spôsobom, ktorý vyústil do opustenia vozovky.

Tak ako to vyplýva aj z uznesenia Krajského súdu Bratislava č. k. 4To27/2012 zo dňa 29.03.2012 a
znaleckého posudku Ing. X., odporca viedol motorové vozidlo rýchlosťou od 104,5 km/h do 115,5 km/
h, a teda vyššou ako dovolenou rýchlosťou (90 km/h), čo bolo nesprávnym prvkom v technike jeho

jazdy. Nevenovanie sa riadnemu vedeniu vozidla odporcom bolo svedeckými výpoveďami vyvrátené.
Prekročenie povolenej rýchlosti však nebolo technickou príčinou vzniku nehody. K zabráneniu nehody
odporcom by došlo len vtedy, ak by pokračoval v priamom smere jazdy aj po vzniku kolíznej situácie,
nakoľko vozidlo zn. Iveco sa vrátilo do svojho jazdného pruhu, avšak odporca to nemohol predpokladať,
nakoľko nevidel, prečo kolízia vznikla a mohol sa iba domnievať, že vozidlo zn. Iveco bude pokračovať

vo svojom pohybe doľava. Odporca teda reagoval stočením volantu doľava, čo bolo v zmysle záverov
znalcaiprincípovlogiky,jedinýmožnýspôsobakozabrániťzrážke.Ztýchtodôvodovodporcapredmetnú
dopravnúnehodunezavinilavznikunásledkovnemoholzabrániťaniprivynaloženívšetkéhoúsilia,ktoré
možno požadovať. Tieto skutočnosti súd považoval za liberačné dôvody na strane odporcu.

Z preukázaného skutkového stavu je zrejmé, že odporca vykonával prevádzkovú činnosť - viedol
predmetné motorové vozidlo, v ktorom navrhovateľka utrpela škodu na zdraví, t.j. boli splnené
predpoklady podľa bodov 1) a 2). Vzhľadom na to, že v zmysle záverov trestného konania škoda vznikla
ako dôsledok dopravnej kolízie, ktorú vyvolal iný účastník cestnej premávky (nie je úlohou tohto súdu
hodnotiť, či to bola prevádzková činnosť vozidla Iveco, vozidla zn. Tatra, alebo dokonca neznámeho

vozidla zaparkovaného na okraji vozovky, alebo viaceré z nich), nie je daná príčinná súvislosť medzi
prevádzkovou činnosťou odporcu a vznikom škody.

Z týchto dôvodov súd dospel k záveru, že návrh je proti odporcovi nedôvodný a musel ho zmietnuť.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrených
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa tohto ustanovenia by bolo potrené priznať odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi
na strane odporcu plnú náhradu trov konania voči navrhovateľke, ktorá bola v konaní

neúspešná.

Podľa § 150 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov
konania celkom alebo z časti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník ktorému sa priznávanáhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril, to neplatí, ak
účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Hoci boli naplnené predpoklady na priznanie náhrady trov právneho zastúpenia odporcu a vedľajšieho
účastníka, súd dospel k záveru, že na strane navrhovateľky existujú dôvody hodné osobitného zreteľa,
pre ktoré náhradu trov konania úspešným účastníkom nepriznal. Tieto súd videl najmä v osobných,
majetkových a zdravotných pomeroch navrhovateľky, ktorá nie je vzhľadom na svoju sociálnu situáciu
schopná uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sama nezavinila, a uloženie povinnosti nahradiť

trovy konania by viedlo k nenáležitej tvrdosti. Súd pri aplikácii tohto zákonného ustanovenia prihliadoi
na okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde, a to na následky dopravnej nehody, ktoré spočívali
v invalidite dvoch mladých ľudí.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 prvá veta

O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci

sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený

4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát

8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali
10. bol odvolacím súdom schválený zmier

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatené (§ 205a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej

3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2

O.s.p.)