Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 19, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/12/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3813216104
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3813216104.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Ľubice Bajzovej a členov JUDr.
Stanislavy Markovej a Mgr. Martiny Trnavskej v právnej veci navrhovateľa: S. U. a.s. so sídlom X. 1, L. 7,
IČO XXXXXXXX, právne zast. Y.. V. U., usadenou euroadvokátkou so sídlom v T., V. č. 7, proti odporcovi:
R. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L., Š. W. č. XXX/XX, t.č. bytom L., I. č. XX/X, právne zast. Y..
H. S., advokátom so sídlom v I., J. W. č. X/A, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Z. na

ochranu občana spotrebiteľa V., B. legionárov 5, IČO: XX XXX XXX, právne zast. Y.. H. S., advokátom
so sídlom v I., J. W. č. X/A, v konaní o zaplatenie 915,29 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa
proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 29. septembra 2014, č.k. 15C/83/2014-84, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

O d p o r c o v i náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

N a v r h o v a t e je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy odvolacieho
konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia v sume 71,39 eur na účet advokáta Y.. H. S. do 3
dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutýmrozsudkomsúdprvéhostupňanávrhnavrhovateľazamietolasúčasnehozaviazalnahradiť
vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy konania vo výške 260,37 eur. Odporcovi náhradu
trov konania nepriznal.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ uplatnil voči odporcovi nárok na zaplatenie
915,29 eur s úrokom z omeškania vo výške 10% ročne zo sumy 870,96 eur od 1.3.2009 do zaplatenia
a nárok na náhradu trov konania, dôvodiac, že poskytol odporcovi úver vo výške 796,62 eur na nákup
spotrebnéhotovaru. Zmluvaoúverebola uzatvorenáprijatímnávrhunavrhovateľomtak,ženavrhovateľ
za odporcu uhradil časť kúpnej ceny tovaru zodpovedajúcu výške poskytnutého úveru a odporca tovar
prevzal. Odporca sa zaviazal zaplatiť úver v 15 mesačných splátkach, každej vo výške 61,21 eur splatnej

k 15.dňu v mesiaci, počínajúc dňom 15.7.2008. Odporca svoj záväzok riadne a včas nesplnil, preto ho
navrhovateľ aj na úhradu zmluvnej pokuty formou písomnej upomienky a to listom zo dňa 13.1.2009.
Dňa 28.2.2009 sa stal splatným dlh odporcu vo výške 915,29 eur, ktorý vznikol z titulu čerpania
úverových prostriedkov, ktorý odporca neuhradil.

Podaním zo dňa 19.8.2013 oznámilo vstup do konania ako vedľajší účastník na strane odporcu

Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS so sídlom Prešov, B. I. 5, ktorého prostredníctvom
svojho právneho zástupcu, ktorý súčasne v konaní zastupoval aj samotného odporcu, v zhode s týmto,
žiadali návrh zamietnuť. Vedľajší účastník v písomnom vyjadrení zo dňa 30.10.2013 poukázal naprávnu úpravu spotrebiteľského práva. V predmetnej veci navrhovateľ odstúpil od zmluvy listom zo
dňa 13.1.2009, pričom žiadal zároveň okamžité vrátenie plnenia v sume 915,29 eur. Odstúpením
od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje a každý z účastníkov je povinný vrátiť druhému čo dostal

titulom vydania bezdôvodného obohatenia, ktorý nárok sa premlčuje v dvojročnej premlčacej dobe.
Keďže nárok bol uplatnený návrhom podaným až 26.7.2013, vzniesol námietku premlčania, ku ktorej sa
pripojil tiež odporca. Zhodne poukázali na to, že účinky odstúpenia od zmluvy je potrebné posudzovať
podľa Občianskeho zákonníka. Právo navrhovateľa je premlčané i pri plynutí štvorročnej premlčacej
doby podľa obchodno-právnej úpravy. Odporca potvrdil, že z poskytnutého úveru nesplatil ani jednu

splátku.

Vykonaným dokazovaním súd prvého stupňa zistil, že zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru č.
XXXXXXX XXXXXXXX zo dňa 17.6.2008, navrhovateľ poskytol odporcovi úver na nákup tovaru PC
notebook, ktorého predajná cena bola 23.999,- Sk a výška úveru 23.999,- Sk. Celkové náklady úveru

boli vyjadrené v sume 3.661,- Sk, odporca mal úver splácať v mesačných splátkach v počte 15, pri výške
mesačnej splátky 1.844,- Sk, s ročnou úrokovou sadzbou 22 %, splatnosťou prvej splátky dňa
15.7.2008, termínom splatnosti ostatných splátok vždy k 15. dňu v mesiaci, s RPMN 24,3%, priemerná
RPMN uvedená nebola. Listom zo dňa 13.1.2009 navrhovateľ oznámil odporcovi, že podľa čl.
III. bod 6.1 Všeobecných podmienok, došlo k zosplatneniu celého úveru ku dňu 28.2.2009, zároveň ho

vyzval k úhrade dlžnej čiastky 915,29 eur s tým, že od 1.3.2009 bude uplatňovaný aj úrok z omeškania vo
výške 0,08% denne. Zo splátkového kalendára a úverového účtu odporcu vyplýva, že odporca neuhradil
z úveru ani jednu splátku.

Súd prvého stupňa na danú vec aplikoval ust. § 101, § 107 ods. 1 OZ, § 2 písm. a/, b/ a § 5 zákona

č. 258/2001 Z.z., s odkazom na ktoré v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že vychádzajúc zo
skutkových zistení v predmetnej veci a citovaných ustanovení zákona návrh navrhovateľa zamietol,
pretože odporca a vedľajší účastník v konaní úspešne vzniesli námietku premlčania uplatneného
nároku.Navrhovateľposkytolodporcoviúvervsume796,62eur,ktorýmalodporcasplácaťpočnúcdňom
15.7.2008 po dobu 15 mesiacov, vo výške mesačnej splátky 1.844,- Sk. Odporca neuhradil žiadnu

splátku. Z obsahu úverovej zmluvy vyplýva, že išlo o spotrebiteľský úver v zmysle § 2 písm. a/ zákona č.
258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Navrhovateľ v súlade dohodnutými podmienkami odstúpenia
od zmluvy, uvedenými vo Všeobecných podmienkach S. U. a.s. pre poskytnutie spotrebiteľského úveru
platných od 1.4.2008, v zmysle ich čl. III. bod 6.1 odstúpil od úverovej zmluvy z dôvodu, že
odporca sa dostal do omeškania so splatením viac než dvoch po sebe idúcich splátok. Toto odstúpenie

vykonal listom zo dňa 13.1.2009 a oznámil súčasne odporcovi, že došlo v dôsledku odstúpenia k
zosplatneniu celého dlhu ku dňu 28.2.2009. Odporca na uvedenú výzvu nereagoval žiadnou platbou.
Podľa názoru súdu odstúpenie od predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere je potrebné posudzovať
podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, a to aj s poukazom na ust. § 5 zákona č. 258/2001 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch, ktorý odkazuje na ustanovenia Občianskeho zákonníka. Odstúpením od

zmluvy sa zmluva od počiatku zrušuje a v zmysle ust. § 457 Občianskeho zákonníka, sú povinní
účastníci vzájomne si vydať bezdôvodné obohatenie, ktoré spočíva v plnení, ktoré dostali. Odporca
by bol preto povinný vydať navrhovateľovi bezdôvodné obohatenie z titulu poskytnutých úverových
prostriedkov. K odstúpeniu od zmluvy došlo s účinkami ku dňu 28.2.2009, preto navrhovateľ mohol po
prvýkrát uplatniť svoje právo z titulu vydania bezdôvodného obohatenia druhým dňom nasledujúcim

po tomto dni. Návrh na súd podal až dňa 26.7.2013, kedy však už uplynula navrhovateľovi tak
dvojročná, ako aj trojročná objektívna premlčacia doba. Súd z tohto dôvodu návrh zamietol a obsahom
zmluvy sa nezaoberal. Pre úplnosť dodal, že jednotlivé splátky by boli premlčané vzhľadom na splatnosť
úveru (15 mesiacov od splatnosti prvej splátky 15.7.2008) aj pri neodstúpení od zmluvy. Na premlčanie
aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka, s odôvodnením, že ide o spotrebiteľský úver a

použitie ustanovení Občianskeho zákonníka je pre spotrebiteľa výhodnejšie /§ 52 ods. 2 Občianskeho
zákonníka/. Uviedol tiež, že navrhovateľom uvádzané ust. § 13 ods. 3 Zákona o spotrebiteľských
úveroch /zrejme zákona č. 129/2010 Z.z./ sa na danú vec nevzťahuje, pretože uvedené ustanovenie
neplatilo v čase uzavretia predmetnej zmluvy a uvedená úprava upravuje odstúpenie od zmluvy zo
strany spotrebiteľa a nie veriteľa.

O náhrade trov konania prvostupňový súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. V konaní bol
úspešný odporca, teda aj vedľajší účastník, ktorý vystupoval na strane odporcu. Odporca by v zásade
mal právo na náhradu trov konania, tieto trovy však patria účastníkovi len vtedy, keď ide o účelnevynaložené trovy konania. Odporca bol v konaní zastúpený Y.. H. S., advokátom, a to na základe
plnej moci zo dňa 29.9.2014. Ide o totožného právneho zástupcu, ktorý zastupuje v konaní
vedľajšieho účastníka na základe plnej moci zo dňa 1.3.2013. Právny zástupca vedľajšieho účastníka

už v písomnom podaní zo dňa 30.10.2013 vzniesol námietku premlčania, rovnakú obranu predniesol
za odporcu aj ako jeho právny zástupca na pojednávaní 29.9.2014. Je teda zrejmé, že rovnaká právna
pomoc sa prostredníctvom toho istého advokáta dostala tak odporcovi, ako aj vedľajšiemu účastníkovi.
Právny zástupca vedľajšieho účastníka, ktorý hájil záujmy tiež odporcu, vstúpil do konania skôr, preto
jeho náhrada trov konania je účelná a preto mu patrí náhrada trov konania. Vedľajšiemu účastníkovi

patrí plná náhrada trov konania za úkony - prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenie vo veci samej
z 30.10.2013, jeden úkon v zmysle § 10 vyhl. č. 655/2004 Z.z. á 51,45 eur, 2x RP á 7,81 eur,
spolu trovy 118,52 eur. Ďalej mu patrí odmena za účasť na pojednávaní dňa 29.9.2014 á 51,45 eur,
1x RP á 8,04 eur, spolu 59,49 eur bez DPH. Náhrada cestovného za účasť na pojednávaní 29.9.2014
cesta Lučenec - Prievidza a späť, počet km 240, základná náhrada za 1 km 0,183 eur, spotreba na 100
km 7,00 l, cena za 1 l paliva 1,490 eur, spolu 68,952 eur, z toho náhrada v 1/3-ine, pretože v tento deň sa

zúčastnil právny zástupca na troch pojednávaniach OS Prievidza, t.j. 22,98 eur. Ďalej patrí právnemu
zástupcovi náhrada za stratu času za 8 polhodín á 13,40 eur /cesta Lučenec Prievidza a
späť/, spolu 107,20 eur, z toho 1/3-ina 35,73 eur. Odmena advokáta za účasť na pojednávaní, cestovné
náhrady a náhrada za stratu času sú vo výške 118,21 eur bez DPH, spolu s DPH vo výške 23,64 eur
predstavuje odmena advokáta 141,85 eur a trovy celkom 260,37 eur /141,85 eur + 118,52 eur/.

Rozsudok súdu prvého stupňa v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadol navrhovateľ
prostredníctvom svojho právneho zástupcu a navrhoval odvolaciemu súdu, aby tento zrušil a vec vrátil
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alternatívne aby tento zmenil, a jeho návrhu v celom rozsahu
vyhovel. Namietal nesprávne zistený skutkový stav a nesprávne právne posúdenie veci, čím uplatnil

dôvody odvolania uvedené v ust. § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p.. Podľa jeho názoru pokiaľ ide o
odstúpenie od úverovej zmluvy, nie je možné sa subsidiárne opierať o Občiansky zákonník, keďže
inštitút odstúpenia od zmluvy je priamo upravený v ust. § 5 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch. Nesúhlasil s názorom súdu prvého stupňa, že plnenie zo zmluvy v prípade odstúpenia, je
potrebné posudzovať po právnej stránke ako bezdôvodné obohatenie vychádzajúc z toho, že zmluva v

dôsledkuodstúpeniasarušíodsvojhopočiatku.Poukázalnato,ženavrhovateľvsúladesčl.III.bod6.1.
Všeobecných podmienok S. U. a.s., ktoré sú súčasťou zmluvy o úvere od zmluvy odstúpil a požaduje
v súlade so zmluvou splatenie dlžnej sumy vrátane príslušenstva ku dňu účinnosti odstúpenia, nakoľko
nastal prípad uvedený v zmluve, spočívajúci v tom, že klient sa dostal do omeškania so splatením
viac než dvoch po sebe nasledujúcich splátok, alebo jednej splátky dlhšie ako 3 mesiace. Podľa jeho

názoru, právo navrhovateľa odstúpiť od zmluvy nemôže byť slabšie, ako právo spotrebiteľa. Pokiaľ by
bol akceptovaný právny názor súdu prvého stupňa, mal by dlžník - spotrebiteľ, lepšie postavenie ako
spotrebiteľ, ktorý neporušil zmluvné podmienky, čo je podľa jeho názoru neprípustné.

Odporca nevyužil svoje zákonné právo písomne sa vyjadriť k podanému odvolaniu.

Vedľajší účastník na strane odporcu vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol,
že navrhuje rozsudok súdu prvého stupňa ako v celom rozsahu vecne správny potvrdiť a zaviazať
navrhovateľa nahradiť mu trovy odvolacieho konania vzniknutému mu z titulu trov právneho zastúpenia v
celkovej výške 71,39 eur. Odvolanie považoval za nedôvodné. Navrhovateľ v ňom nepoukázal na žiadne

nové skutočnosti, iba opakovane konštatoval, že v prípade odstúpenia od úverovej zmluvy, nemožno
sa subsidiárne opierať o Občiansky zákonník, keďže inštitút odstúpenia od zmluvy je upravený priamo v
§ 5 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Uviedol, že je dôležité poukázať na skutočnosť, že samotný § 5
Zákonaospotrebiteľskýchúveroch, odkazujenaaplikáciu ust.§48OZ,ktorýpojednávaodôsledkoch
odstúpenia od zmluvy, z čoho vyplýva nevyhnutnosť predmetné odstúpenie podriadiť ustanoveniam

Občianskeho zákonníka, s čím sa stotožnil v odôvodnení svojho rozhodnutia v celom rozsahu aj súd
prvého stupňa. Vyslovil názor, že cieľom uplatneného opravného prostriedku zo strany navrhovateľa,
je pravdepodobne iba „získanie času".

Krajský súd v Trenčíne preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2

O.s.p. a za použitia § 212 ods. 1 O.s.p. dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je potrebné
za použitia § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdiť.Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno v zmysle ust.
§ 205 ods. 2 O.s.p. odôvodniť len okolnosťami uvedenými pod písm. a) - f) citovaného zákonného
ustanovenia. Navrhovateľvosvojomodvolaníuplatňovaldôvodynaodvolanie uvedenévust.§205ods.

2 písm. d) O.s.p. (súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam) a v ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. (rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci).

Preskúmaním veci, odvolací súd dospel k záveru o neopodstatnenosti navrhovateľom podaného

odvolania.

Podstata navrhovateľom uplatneného odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z ust. § 205 ods. 2 písm.
d) O.s.p. (súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam) spočíva v nesprávnom postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania
dôsledkom čoho je, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli

účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli
z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkov logických rozporov pri
hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

Za dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. sa podľa súdnej praxe považuje nesprávne

právne posúdenie veci, ktorým je mylná aplikácia a výklad právnej normy na zistený skutkový stav alebo
použitie právnej normy, ktorú na skutkový stav vôbec nemožno použiť.

Podrobným a dôsledným preskúmaním veci, odvolací súd dospel k záveru o nedôvodnosti
podaného odvolania z hľadiska vyššie uplatnených odvolacích dôvodov, keďže bolo zistené, že súd

prvého stupňa vychádzajúc zo správnych skutkových zistení, vec aj následne správne právne posúdil.

Rozsudok súdu prvého stupňa je odôvodnený v súlade s kritériami uvedenými v ust. § 157 ods. 2
O.s.p. je správny, úplný, zodpovedajúcim spôsobom zdôvodnený, preto podľa § 219 ods. 2 O.s.p. sa
aj odvolací súd s jeho odôvodením stotožňuje a na v ňom uvedené dôvody poukazuje.

Na zdôraznenie správnosti a k odvolacím dôvodom navrhovateľa uvádza:

Predmetná vec sa týka práva Európskej únie (Smernica rada 93/13 EHS o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách). V našom právnom poriadku práva spotrebiteľov okrem iného chráni aj ust.

§ 52 Občianskeho zákonníka pričom odvolací súd nemá pochybnosť o jeho súlade s právom Európskej
únie, umožňujúcim členským štátom prijať na ochranu spotrebiteľov aj prísnejšie ustanovenia, než aké
odporúča Smernica rady 93/13 EHS, ktoré ustanovenia významne chránia spotrebiteľov a nepochybne
sú náročné na dodávateľa, čo je však pochopiteľné vzhľadom na to, že spotrebiteľ prakticky takmer
žiadnym spôsobom neparticipuje na koncipovaní zmluvy a faktická nerovnosť medzi dodávateľom a

spotrebiteľom, pri vzájomnej kontraktácii je zjavná.

V preskúmavanej veci niet sporu o tom, že predmetom konania sú nároky navrhovateľa vyplývajúce
zo spotrebiteľskej zmluvy. Navrhovateľ konal pri uzatváraní zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti, preto je potrebné v zmysle § 52 ods. 3 OZ tohoto považovať za dodávateľa a odporcu ako

fyzickú osobu, nekonajúcu v rámci predmetu svojej obchodnej, alebo inej podnikateľskej činnosti za
spotrebiteľa v zmysle § 52 ods. 4 O.s.p. a predmetnú zmluvu, teda posúdiť ako zmluvu
spotrebiteľskú, vzhľadom ku ktorej skutočnosti je tu existencia povinnosti súdu skúmať dôvodnosť
aplikácie príslušnej právnej úpravy na daný spotrebiteľský vzťah a v súvislosti s tým tiež to, či
zmluvné podmienky v o.i. aj tomto smere, nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach

v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany, či už z dôvodu informovanosti, alebo
vyjednávacej pozície pri pokuse dosiahnuť zmenu vopred naformulovanej typovej zmluvy.

Podľa Občianskeho zákonníka sa zmluva v zásade zrušuje s účinkami od začiatku (ex tunc), a to
vychádzajúc z ust. § 48 ods. 2 OZ, čím zanikajú práva a povinnosti zo zmluvy a momentom odstúpenia

od zmluvy, vznikajú práva a povinnosti z porušenia práva (bezdôvodné obohatenie, či náhrada škody).
Účastníci zrušenej zmluvy si majú navzájom vrátiť už vykonané plnenia (§ 457 OZ). Ustanovenie medzi
účastníkmi uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy (čl.III. bod 6.1.Všeobecných podmienok...na ktoré sa
navrhovateľ odvoláva), ktoré na rozdiel od ustanovení Občianskeho zákonníka zaväzuje odporcu akospotrebiteľa nad rámec povinností vzniknutých mu podľa Občianskeho zákonníka, bez
pochybností zhoršuje jeho postavenie, pretože akékoľvek rozšírenie záväzkov spotrebiteľa napriek
ich zrušeniu, popri vzájomnej reštitučnej povinnosti po zániku zmluvy s účinkami ex tunc, postavenie

spotrebiteľa zhoršuje. Dôsledky odstúpenia od zmluvy, dohodnuté v zmluve, sú teda v prospech odporcu
ako spotrebiteľa nevýhodnejšie, ako dôsledky odstúpenia od zmluvy vychádzajúc z právnej
úpravyvObčianskomzákonníku.Akosprávneuvádzavodôvodnenísvojhorozhodnutiaajprvostupňový
súd, rovnako ust. § 5 zák. č. 258/2001 z.z. na ktoré sa odvoláva navrhovateľ, odkazuje v súvislosti
s právom veriteľa odstúpiť od spotrebiteľskej zmluvy na ust. § 48 Občianskeho zákonníka.

Nemožno v súvislosti s vyššie uvedeným dotknutým článkom zmluvných podmienok naviac ponechať
bez povšimnutia, že celá zmluva, ako aj Všeobecné podmienky..., sú písané tak drobným
písmom, že pre priemerného bežného spotrebiteľa nie sú v bežnej praxi opoznateľné a jasne, zreteľne
a zrozumiteľne ich možno prečítať len s ťažkosťami, prípadne pod lupou, čo samo o sebe v nadväznosti
na skutočnosť, že akékoľvek teda aj dotknuté zmluvné dojednanie nebolo možné zo strany odporcu ako

spotrebiteľa žiadnym spôsobom ovplyvniť, svedčí nie len o zmluvnej nevyváženosti zmluvných strán so
záverom o bezpochyby výrazne slabšej vyjednávacej pozícii pri pokuse dosiahnúť zmenu už vopred
naformulovanej predtlačenej zmluvy o.i. aj pokiaľ ide o dotknuté ustanovenie, týkajúce sa odstúpenia
od zmluvy a jej následkov, čo súdna prax považuje za nekalú obchodnú praktiku a už aj s poukazom na
túto skutočnosť, nemožno poskytnúť výkonu takého práva súdnu ochranu.

V súvislosti s námietkou voči aplikácii právnej úpravy Občianskeho zákonníka na danú vec, odvolací
súd poukazuje na ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 1. apríla 2015) v
zmysle ktorého ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,

ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo
účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Uvedené ustanovenie nadobudlo účinnosť 1. apríla 2015 a právny predpis, ktorého je súčasťou, nemá

prechodné ustanovenia, čo znamená, že od jeho účinnosti, sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené
pred týmto dňom. Teda aj ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, ako je tomu aj v preskúmavanej veci, sa
vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy
obchodného práva, čo sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou. Vzhľadom na

vyššie uvedené súd prvého stupňa jednoznačne nepochybil, keď na právny vzťah účastníkov založený
vyššie identifikovanou úverovou zmluvou, aplikoval príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Nemožno akceptovať ani odvolaciu námietku navrhovateľa, že v dôsledku aplikácie právnej úpravy
na odstúpenie od zmluvy v zmysle občianskeho práva, je tento znevýhodnený, pretože sú to práve

spotrebitelia, ktorí môžu dôvodne očakávať, že zmluvné podmienky koncipované v rámci štandardnej
typovej zmluvy ich nezaväzujú, pokiaľ sú vo svojich dôsledkoch nevýhodnejšie oproti právnej úprave
podľa Občianskeho zákonníka, čo je v súlade s princípom právnej istoty a dôvery v objektívne občianske
právo, čo si vyžaduje záujem na vyššej ochrane pri štandardných typových zmluvách s následkom
tzv. jednostrannej kogentnosti ustanovení Občianskeho zákonníka. Nemožno tiež neprihliadnuť na

to, že to bol práve navrhovateľ, ktorý túto štandardnú typovú zmluvu formuloval, a napriek tomu, že
existujú iné inštitúcie súkromného práva, ktoré mohol využiť, a ktoré zmluvu komplexne nerušia s
účinkami od momentu jej uzatvorenia, ako napríklad výpoveď, bol to on sám, ktorý sa dobrovoľne
rozhodol využiť ustanovenie zmluvy o odstúpení. Ustanovenia zmluvných podmienok, podľa ktorých má
spotrebiteľ plniť zmluvné povinnosti aj napriek odstúpeniu od zmluvy, sú upravené nevýhodnejšie oproti

úprave v § 48 v spojení s § 53 a § 54 a 457 OZ. Pokiaľ za týchto okolností súd prvého stupňa nárok
navrhovateľa posudzoval ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, jeho právna kvalifikácia je
správna, pričom za súčasne vznesenej námietke premlčania zo strany odporcu a vedľajšieho účastníka
na strane odporcu, nemohol postupovať inak, ako návrh navrhovateľa zamietnuť.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne
správne, keď súčasne dospel k záveru o správnosti rozhodnutia aj v časti náhrady trov konania
účastníkov, za použitia § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.O trovách odvolacieho konania súd rozhodol za použitia § 224 ods. 1 v spojitosti s § 142 ods.
1 O.s.p. tak, že odporcovi ako úspešnému v odvolacom konaní, ich náhradu nepriznal s poukazom na
skutočnosť, že tento si náhradu trov konania neuplatnil a zo spisu mu ani žiadne trovy odvolacieho

konania nevyplynuli. Pokiaľ ide o vedľajšieho účastníka na strane odporcu, vychádzajúc zo zásady
úspechu v konaní účastníka na strane ktorého vystupuje, rovnako mu za použitia cit. zákonných
ustanovení prislúcha právo na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré mu vznikli z titulu trov právneho
zastúpenia a ktoré účelne vynaložil na bránenie práv odporcu, ktoré pozostávajú z jedného úkonu
právnej pomoci - podanie písomného vyjadrenia k odvolaniu t.j. 1 úkon á 51,45 eur (§ 10 ods. 1, § 13a

ods. 1 písm. c/, vyhlášky č. 655/2004 Z.z. "AT" ) + 1 x pauš.náhr. á 8,04 eur (§ 16 ods. 3 AT) = 59,49 +
20 % DPH t.j. 11,90 eur (§18 ods.3 AT), spolu trovy právneho zastúpenia 71,39 eur, na náhradu ktorých
zaviazal v konaní neúspešného navrhovateľa.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .