Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, September 22, 2014

Súd: Okresný súd Ružomberok
Spisová značka: 3C/77/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5913205210
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Renáta Krajčiová

ECLI: ECLI:SK:OSRK:2014:5913205210.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Ružomberok samosudkyňou Mgr. Renátou Krajčiovou v právnej veci navrhovateľa: TJ

Partizán Liptovská Lúžna občianske združenie, so sídlom Liptovská Lúžna 580, 034 72 Liptovská Lúžna,
IČO: 14225905, zast. Mgr. Martinom Alušicom, advokátom, Advokátska kancelária Madačova 1/A, 034
01 Ružomberok, IČO: 3757390, proti odporkyni v 1. rade: Ing. C. Q.., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. Q.
XXX, odporcovi v 2. rade: Ing. H. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. Q. XXX a odporcovi v 3. rade: K. Q.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX/X, K., všetci zast. JUDr. Milanom Hodanom, advokátom, Advokátska
kancelária A. Bernoláka 10, 034 01 Ružomberok, v konaní o náhradu škody, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa voči odporkyni v 1. rade na zaplatenie sumy 7 281,35 eur spolu s úrokom z

omeškania vo výške 9,5% ročne od 1.12.2006 do zaplatenia z a m i e t a .

Súd návrh navrhovateľa voči odporcovi v 2. rade na zaplatenie sumy 462,29 eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 9,5% ročne od 1.12.2006 do zaplatenia z a m i e t a .

Súd návrh navrhovateľa voči odporcovi v 3. rade na zaplatenie sumy 462,29 eur spolu s úrokom z

omeškania vo výške 9,5% ročne od 1.12.2006 do zaplatenia z a m i e t a .

O trovách konania súd r o z h o d n e do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 24.6.2013 domáhal, aby súd určil, že neb.
Ing. N. Q.r, nar. XX.XX.XXXX, zomr. X.X.XXXX, naposledy bytom Q. Q. XXX mal v čase smrti dlh voči
navrhovateľovivovýške11617,87eur.Navrhovateľuviedol,žejeobčianskymzdružením,registrovaným
na Ministerstve vnútra a venuje sa najmä podpore a rozvoju športových činností. Dňa 4.12.2012
nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť osvedčenie o dedičstve sp.zn. 5D 127/2011 Dnot 123/2011

po neb. Ing. N. Q., ktoré viedla notárka JUDr. Silvia Kováčiková ako súdna komisárka, dedičmi po
poručiteľovi boli odporcovia v 1.-3.rade, teda manželka a synovia. Medzi sebou schválili dedičskú
dohodu podľa § 175zca ods. 1 písm. c) OSP. Dňa 26.9.2011 bola na notársky úrad JUDr. Silvie
Kováčikovej v Ružomberku doručená žiadosť o zahrnutie náhrady škody do dedičského konania, ktorým
sa navrhovateľ domáhal zaradenia pohľadávky z titulu náhrady škody za spôsobený trestný čin voči
dedičom z poručiteľa vo výške 11 617,87 eur. V dedičskom konaní túto pohľadávku dedičia v plnej
výške neuznali a vyhlásili ju v celom rozsahu za spornú a popretú. Navrhovateľ si pohľadávku do

dedičského konania po poručiteľovi prihlásil na základe výsledkov trestného konania ČVS: ORP-443/
JP-RK-2009, ktoré bolo právoplatne zastavené uznesením podľa § 215 ods. 1 písm. d) Trestného
poriadku s poukazom na § 9 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku, nakoľko trestné stíhanie proti tomu kto
zomrel je neprípustné. Trestné stíhanie za prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) ods. 3 písm. a)Trestného zákona bolo začaté na tom skutkovom základe, že poručiteľ v presne nezistený deň mesiaca
november 2006 z uzatvoreného a oploteného objektu bývalej školy v Liptovskej Lúžnej č. 192 doposiaľ
nezisteným spôsobom odcudzil a následne odpredal 2 lyžiarske vleky značky Stemag typ VB 60/40

spolu s príslušenstvom a 1 ks nefunkčný ratrak nezistenej značky a typu A. V., nar. XX.X.XXXX, bytom
C. XXX a to bez predchádzajúceho súhlasu TJ, čím TJ Partizán Liptovská Lúžna mala byť spôsobená
škoda odcudzením vo výške 11 617,87 eur. Navrhovateľ získal kúpnu zmluvu zo dňa 7.3.1999 za
odvoz a demontáž 2 lyžiarske vleky značky Stemag typ VB 60/40 a 2 ratraky, jeden značky Primoth
a druhý nezistenej značky, ktorý bol nefunkčný z Rakúska. Vleky boli za pomoci členov občianskeho

združenia navrhovateľa demontované a na náklady navrhovateľa boli dovezené do Liptovskej Lúžnej,
kde boli uložené v oplotenom areáli školy. Poručiteľ svojvoľne prostredníctvom spoločnosti Landl s.r.o.,
Liptovská Lúžna 600, 034 72 Liptovská Lúžna, IČO: 36373770, v ktorej bol spoločníkom a konateľom
svojvoľne odpredal tieto veci tretej osobe A. V. za sumu 350 000,- Sk. A. V. vo svojej výpovedi pred
OČTK potvrdil, že veci si odniesol a zaplatil za ne k rukám poručiteľa uvedený obnos ako vyplýva zo
spisu a výpovedí C. N. a Ing. K. S.. Poručiteľ si výťažok za predaj veci ponechal a neodovzdal ho

navrhovateľovi. Nakoľko poručiteľ nechce vydať peňažný obnos, predseda navrhovateľa C. F. podal na
Okresnú prokuratúru Ružomberok dňa 13.3.2007 podnet na začatie trestného stíhania. Ako je zrejmé
aj z prípisu OP Ružomberok zo dňa 21.10.2009 č. PV 747/07-29. Zo spisu vyplynula skutočnosť, že
navrhovateľ mal právo disponovať s vlekmi a toto právo nikdy neprešlo na firmu Landl s.r.o. ani na
konateľa, poručiteľa, ktorý nechal vlek a 1 ratrak odviezť z areálu ZŠ v Liptovskej Osade. Protiprávnym

konaním poručiteľa bola navrhovateľovi spôsobená škoda, ktorá ním nikdy nebola nahradená, nebola
nahradená ani v rámci dedičského konania. Naliehavý právny záujem má navrhovateľ hlavne z dôvodu,
že bez tejto incidenčnej žaloby je plnenie zo záväzkového právneho vzťahu neisté a ohrozené.

PZ navrhovateľa vo svojom podaní doručenom tunajšiemu súdu dňa 27.9.2013 na výzvu súdu

zdôvodnil bližšie existenciu naliehavého právneho záujmu. Uviedol, že odporcovia popreli pohľadávku
navrhovateľa v dedičskom konaní v plnej výške a považujú ju za spornú bez určenia, že táto
pohľadávka nie je sporná, že patrí do dedičstva po právnom predchodcovi odporcov, nie je možné
pohľadávku vymáhať ani inak zabezpečiť jej plnenie. Poučenie, že pohľadávka patrí do dedičstva bude
pravdepodobne nasledovať samotné dedičské konanie, ktoré musí vyriešiť otázku podielov dedičov na

novoobjavenom dlhu, prípadne schváliť ich dohodu. Vzhľadom na uvedené nie je možné podať žalobu
na plnenie, pretože neexistuje povinnosť vyplývajúca zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia
práva v zmysle § 80 písm. b) a tak navrhovateľovi ostáva iba žaloba v zmysle § 80 písm. c) OSP.

Pred začatím pojednávania PZ navrhovateľa podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 18.11.2013

zmenil návrh na začatie konania tak, že žiadal, aby súd vydal rozsudok, ktorým sa určuje, že neb. Ing. N.
Q. mal v čase smrti dlh voči navrhovateľovi vo výške 8 205,93 eur s poukazom na úhradu časti sumy z
predaja vlekov po začatí konania. Tunajší súd uznesením č.k. 3C/77/2013-97 zo dňa 6.12.2013 zastavil
konanie v časti o určenie, že neb. Ing. N. Q. mal v čase smrti dlh voči navrhovateľovi vo výške 3 411,94
eur.

PZ navrhovateľa vo svojom prednese na pojednávaní zotrval na podanom návrhu. Je preukázané
na základe listinných dôkazov založených v spise resp. vyšetrovacom spise, že výlučným vlastníkom
predmetných vecí bol navrhovateľ. Právny predchodca odporcov tieto veci predal a väčšinu peňažných
prostriedkov si v rozpore so zákonom ponechal. K svojmu podaniu doručenému tunajšiemu súdu dňa

18.11.2013 dodal, že ide o späťvzatie návrhu v časti s tým, že navrhovateľ sa voči odporcom domáha
určenia, že neb. Ing. N. Q. mal v čase smrti dlh voči navrhovateľovi vo výške 8 205,93 eur, čím bolo
zohľadnené, že právny predchodca odporcov uhradil navrhovateľovi sumu vo výške 3 080 eur a to
pred začatím konania. Suma 331,93 eur je vzatá späť z dôvodu chyby v počítaní. K listinným dôkazom
predloženým odporcami a to návrh konečného vysporiadania, finančné rozdelenie sumy získanej za

predaj vlekov uviedol, že tieto dôkazy sú v rozpore. Z predaja vlekov bola inkasovaná suma 340 000,- Sk
a nie 275 000,- Sk. Zo sumy 275 000,- Sk má byť vyplatená suma 40 450,- Sk A. C., Q. a zbytok má byť
zaslaný navrhovateľovi. Vlastníkom vlekov bol navrhovateľ. Zo žiadneho dôkazu nevyplýva, že mu boli
zaslané peniaze za tieto vleky okrem sumy 3 080,- eur, ktorá bola uhradená po začatí konania. Pokiaľ
právny predchodca odporcov plnil nesprávnym osobám je to jeho nebezpečenstvo, jeho zodpovednosť.

Poukázal tiež na výpoveď C. N. v trestnom konaní, kde je uvedené, že pán C. C. a pán Q. boli priatelia.
Nevyplýva z nej, že peniaze prevzal pán C.. Poukázal tiež na výpoveď C. N. zo dňa 29.10.2007 v
trestnomkonaní,kdejeuvedenénáslednesomzavolalpánoviQ.prečotoodvážajú,načomiodpovedal,
že je to dohodnuté a že to následne vysvetlí. Z výpovede A. V. kupujúceho vleku zo dňa 29.6.2011vyplynulo, že po naložení vleku išiel do krčmy, kde pánovi Q. odovzdal sumu 340 000,- Sk, z čoho
vyplýva, že ten, kto spravil protiprávny úkon t.j. predal vleky, ktoré neboli v jeho vlastníctve bol pán Q.
Je právne bezvýznamné akým spôsobom pán L?vinger nakladal s týmito peniazmi, akým spôsobom sa

tvorí vôľa TJ súd má preukázané. K námietke premlčania uviedol, že k premlčaniu nedošlo, poukázal na
ustanovenie zákona, ktoré sa týka spôsobenia škody úmyselne. Premlčacia doba mohla začať plynúť
najskôr od momentu vydania uznesenia o zastavení trestného stíhania z dôvodu, že je neprípustné voči
tomu kto zomrel a to je dňa 29.9.2011. Z dokladov je jasné, že majiteľom vlekov bol navrhovateľ a nie
je vecou tohto konania, či niekoho pohľadávku uspokojí alebo nie.

PZ odporcov vo svojom prednese na pojednávaní uviedol, že tvrdenie navrhovateľa, že peňažné
prostriedky z predaja vlekov si Ing. Q. nechal pre vlastnú spotrebu je nepravdivé a preto navrhol návrh
zamietnuť. Vlastníctvo navrhovateľa k vlekom sporné z ich strany v tomto konaní nie je. Vzniesol
námietku pasívnej legitimácie všetkých troch odporcov, nakoľko peňažné prostriedky boli odovzdané
pokladníkovi ako vyplynulo z výpovedí svedkov, výpovede C. N. v trestnom spise zo dňa 20.5.2011.

Taktiež vzniesol námietku premlčania, keďže právo mohlo byť vykonané po prvýkrát 18.2.2007 v zmysle
listu od TJ lyžiarskeho oddielu adresovaného Ing. N. Q. ktorý datovaný nie je, ale je v ňom určený ako
termín plnenia tento deň. Návrh bol podaný dňa 24.6.2013 s poukazom na ustanovenie § 106 ods. 1,2
Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ v návrhu tvrdil, že peniaze prevzal pán N. Q., tieto si ponechal
pre vlastnú potrebu. Výpoveďami svedkov aj predloženými listinnými dôkazmi bolo preukázané, že tieto

peniaze si neponechal pre vlastnú potrebu, ale boli rozdelené v zmysle listu, ktorý obdržal od TJ.

Súd sa v rámci vykonaného dokazovania oboznámil aj s obsahom listín založených v spise a to najmä
s kúpnou zmluvou uzavretou medzi S. L. OHG, Ybbsitz ako predávajúcim a Z. Z..mbH, Ybbsitz ako
kupujúcimdňa6.5.1998anáslednepredávajúcimZ.Z..mbH,Ybbsitzakopredávajúcimanavrhovateľom

ako kupujúcim dňa 7.3.1999, ktorou predávajúci predal a odovzdal kupujúcemu a kupujúci kúpil a prebral
od predávajúceho lyžiarsky vlek značky Stemag U5D pozostávajúci z vrcholovej a údolnej stanice zo
6 oporných stĺpov vrátane dopravného lana a závesov. Vlek II: Stemag typ UB60/40, zmluvné strany
dohodli, že ako protihodnotu za predaj a odovzdanie sa kupujúci zaväzuje, že demontuje a odvezie
lyžiarky vlek a celé k nemu patriace zariadenie. Rekultiváciu obnovy, pozemky k plnej spokojnosti

majiteľov pozemkov. Zo zápisnice z výročnej členskej schôdze navrhovateľa konanej dňa 9.7.2000
vyplynulo, že pod bodom 7 programu došlo k voľbe nových členov výboru v zložení predseda C. F.,
tajomník Ing. K. S., hospodár K. P., člen C. N., za lyžiarsky oddiel člen C. K., za turistický oddiel dozorná
rada W. H., K. C., N. D.. Z výpisu z registra občianskych združení vedeného MVSR vyplynulo, že
navrhovateľjeobčianskymzdružením,ktorévzniklodňa13.9.1990.Zostanovnavrhovateľaschválených

valným zhromaždením navrhovateľa dňa 7.6.1990 v zmysle článku 5 bod 1.najvyšším orgánom TJ je
valné zhromaždenie delegátov, ktoré sa koná spravidla raz za rok. V zmysle bodu 3 medzi valnými
zhromaždeniami riadi činnosť TJ výbor bod 4 výbor sa stará o koordináciu činností základných
odvetvových zložiek, organizuje spoluprácu so základnými odvetvovými článkami, podnikateľskú a
inú dovolenú činnosť, najmä riadi vedľajšiu hospodársku činnosť na získanie vlastných finančných

prostriedkov a ďalších zdrojov, rozdeľuje na základe schválených pravidiel prostriedky získané vlastnou
činnosťou ako i prostriedky získané od štátu a ďalších organizácií jednotlivcov na základné odvetvové
zložky podľa rozsahu a kvality činností a ich podiele na získavaní finančných prostriedkov. Menom TJ
sú oprávnení navonok vystupovať a konať výbor predseda tajomníka a ďalší funkcionári splnomocnení
výborom TJ na platnosť písomného právneho úkonu v hospodárskych veciach sa vyžaduje podpis dvoch

oprávnených osôb. Navrhovateľ - lyžiarsky oddiel listom adresovaným Ing. N. Q. vo veci konečného
vysporiadania vo veci demontáže a dovozu lyžiarskych vlekov a pásového vozidla z Rakúska, žiadal ho
o nasledovné riešenie. Z inkasovanej sumy peňazí 275 000,- Sk za predaj vlekov zaplatí dlžnú sumu
pre A. C. 25 800,- Sk p. Q. 8 650,- Sk a p. C. 6 000,- Sk. Ďalej vyplatiť odpracované hodiny D. C. a
H. Q. v sume 100,- Sk za hodinu ako boli vyplatení aj ostatní brigádnici. Ostatnú finančnú sumu žiadali

vrátiť na účet navrhovateľa, ktorý vyrovná všetky ostatné záväzky ako aj prípadné požiadavky ostatných
brigádnikov. Navrhovateľ uviedol, že v súvislosti s demontážou, dovozom a vyplatením brigádnikov má
doposiaľ výdavky spolu 230 000,- Sk. V závere listu bola lehota na oznámenie konečného stanoviska
stanovená do 18.2.2007. Z listu finančné rozdelenie sumy 275 000,- Sk získanej za predaj vlekov zo
dňa 18.2.2007 vyplynulo, že A. C. bola uhradená suma 25 800,- Sk, p. C. suma 6 000,- Sk, P. Q. suma

8 650,- Sk, L. C. suma 100 000,- Sk titulom preclenia a prevozu zariadení, Landl s.r.o. suma 22 800,- Sk
za vzniknuté náklady pri zabezpečovaní geometrických plánov, výpisov z katastra, vodohosopodárkych
situácií a podobne vynaložených pri príprave výstavby vlekov, S. K. 15 000,- Sk ako odškodnenie úrazu,
Š. F. 4 000,- Sk ako nájom za uskladnenie vlekov a D. C. suma 92 750,- Sk ako zostatok použiteľnýpre TJ lyžiarsky oddiel Lipt. Lúžna na technický rozvoj, ktoré prevzal tento do správy. Rozdelenie bolo
jednohlasne schválené za účasti E. K., V. C., P. C., T. C., V. Q., P. Q.. Z prehľadu transakcií za obdobie
od 8.11. do 8.11.2013 č.účtu XXXXXXXXX/XXXX na meno C. O. vyplynulo, že uvedeného dňa bol daný

príkaznaúhradusumy3080eurprenavrhovateľaakozostatokzpredajalyžiarskychvlekov.Zevidencie
C. C. vyplynulo, ktorí členovia navrhovateľa sa zúčastnili brigád v Rakúsku, uviedol dátum, ktorí členovia
tam boli a kto bral auto. Túto evidenciu viedol z vlastnej iniciatívy. Z vyhlásenia Ing. T. C. Bratislava
vyplynulo, že v roku 2007 prevzal sumu 100 000,- Sk za preclenie a prepravu vlekov z Rakúska na
Slovensko a pokiaľ si dobre pamätá vzhľadom na rozmernosť nákladu, preprava sa uskutočnila asi 3

kamiónmi.

Súd sa tiež oboznámil s obsahom pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn. 5D/127/2011 Dnot 123/2011
v dedičskej veci po poručiteľovi neb. Ing. N. Q., nar. XX.XX.XXXX, zomr. dňa X.X.XXXX, naposledy
bytom Q.. Q. XXX. Najmä so žiadosťou navrhovateľa o zahrnutie náhrady škody vo výške 11 617,87
eur do dedičského konania. Z osvedčenia o dedičstve vydaného dňa 19.1.2012 vyplynulo, že poručiteľ

závet nezanechal ako dediča prvej zákonnej dedičskej skupine prichádzajú do úvahy manželka a deti
poručiteľa, t.j. odporcovia v 1.-3.rade. Zo súpisu aktív a pasív dedičstva vyplynulo, že do pasív dedičstva
nebola zahrnutá pohľadávka navrhovateľa na náhradu škody vo výške 11 617,87 eur.

Súd sa tiež oboznámil so spisom pripojeného vyšetrovacieho spisu ORPZ v Ružomberku, odbor

kriminálnej polície ČVS: ORP-443/JP-RK-2009 vo veci obvineného X.. N. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom
Q. Q. XXX, pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm.a), ods.3 písm. a) Trestného zákona. A to najmä
s uznesením zo dňa 19.9.2009, ktorým bolo zastavené trestné stíhanie na tom skutkovom základe,
že N. Q. presne nezistený deň mesiaca november 2006 z uzatvoreného oploteného objektu bývalej
školy v Lipt. Lúžnej č. 192 doposiaľ nezisteným spôsobom odcudzil a následne odpredal 2 lyžiarske

vleky značky Stemag typ VB60/40 spolu s príslušenstvom a jeden kus nefunkčný ratrak nezistenej
značky a typu A. V., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX a to bez predchádzajúceho súhlasu výboru TJ,
čím TJ Partizán Lipt. Lúžna mala byť spôsobená škoda odcudzením vo výške 11 617,87 eur, nakoľko
trestné stíhanie je neprípustné proti tomu kto zomrel. Z odôvodnenia tohto uznesenia vyplynulo, že
zo zhromaždených dôkazov je preukázané, že konaním Ing. N. Q. došlo k naplneniu znakov prečinu

krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. a) Trestného zákona, keď bolo poukázané na výpoveď
svedka A. V. zo dňa 29.6.2011. Z pokynu OP Ružomberok zo dňa 21.10.2009 PV 747/07-29 okrem iného
vyplynulo, že TJ Partizán v Liptovskej Lúžnej na základe demontážnych prác získala lyžiarky vlek a 2
ratraky do svojho vlastníctva, nakoľko však chceli uvedený lyžiarsky vlek spojazdniť, rozhodli sa niektorí
členovia TJ Partizán vstúpiť do obchodnej spoločnosti Landl s.r.o. a v rámci podnikateľskej činnosti

prevádzkovať lyžiarske stredisko v Liptovskej Lúžnej. Niektorí členovia neskôr zo spoločnosti vystúpili,
nakoľko nastali problémy s pozemkovým vysporiadaním a so spustením vleku do prevádzky. Zo spisu
vyplýva skutočnosť, že TJ Partizán mala právo disponovať s vlekmi a toto nikdy neprešlo na firmu Landl
s.r.o. ani na jej konateľa pána Q., ktorý mal vlek a jeden ratrak dať odviezť z areálu ZŠ v Liptovskej
Lúžnej, ktorý areál mal v prenájme jeden z členov TJ Partizán pán Črep. O odvoze vlekov na pokyn pána

Q. informoval iných členov pán N., ktorý odvoz videl a hneď vtedy aj telefonoval s pánom Q. a následne
vec oznámil ďalším dvom členom TJ Partizán. O poučení hodnoty odcudzeného majetku znalcom bude
dôvodné vzniesť obvinenie N. Q. za trestný čin krádeže. Zo zápisnice z výsluchu svedka A. V. zo dňa
29.6.2011 vyplynulo, že v priebehu roku 2006 sa osobne stretol s N. Q. a dohodli sa na odpredaji vleku za
cenu 340 000,- Sk spolu so starým ratrakom. Týždeň po tomto stretnutí išiel do Lúžnej po vleky na jeho

nákladných vozidlách. Po naložení vleku išiel do krčmy, kde pánovi Q. odovzdal finančnú hotovosť vo
výške 340 000,- Sk. Počas nakladania komunikoval telefonicky s pánom Q., keďže prišiel k nim nejaký
pán a pýtal sa čo robia, na čo mu on povedal, že riadne kúpili vleky od pána Q., ten pán im povedal,
aby ratrak nenakladali. Na linke mal stále pána Q., odovzdal ho tomu pánovi, oni dvaja sa medzi sebou
niečo bavili. Keď ten pán odišiel, pán Q. volal, že môže naložiť aj ratrak, tak ho naložil na auto a odišiel

domov. Súd sa oboznámil so zápisnicou z výsluchu svedka C. N. zo dňa 20.5.2011, z ktorej vyplynulo, že
niekedy na jeseň v roku 2006 išiel na svojom vozidle do Ružomberka a keď prechádzal okolo miesta, kde
boli vleky zložené, uvidel nákladné vozidlá, ktoré nakladali ratrak. Zastavil, chlapov sa opýtal čo robia,
oni mu povedali, že vleky a ratrak kúpili od pána Q. že za všetko dali 340 000,- Sk, ktoré odovzdali už v
tom čase neb. C. C.. On im povedal, že členovia oddielu o ničom nevedia, aby ten ratrak z auta zložili,

čo aj urobili. Jeden z chlapov telefonicky kontaktoval pána Q., niečo sa medzi sebou bavili a potom mu
dal k telefónu pána Q., tak sa ho opýtal čo to má znamenať a on mu povedal čo sa do toho stará, že
to nie je jeho vec. On mu na to uviedol, že o tomto by mal vedieť výbor lyžiarskeho oddielu. On je v
jeho výbore a o tom nič nevie. Potom išiel do Ružomberka, keď sa vrátil, bolo mu oznámené, že po tenratrak sa chlapi vrátili, naložili ho a odviezli. Potom si u neb. C. C. overoval, či mu bolo vyplatených 340
000,- Sk, on povedal, že áno, bolo mu vyplatených za tie vleky a ratraky 340 000,- Sk. V tom čase bol v
oddiele ako pokladník. Pán Q. a pán C. boli kamaráti. C. povedal, že on s tým nechce mať nič spoločné

a všetky peniaze odovzdal Q.. Potom bol oslovený Q., aby odovzdal lyžiarskemu oddielu 340 000,- za
vleky a ratraky. Q. povedal, že on peniaze rozdelí, doteraz však oddiel za vleky a ratraky nedostal od
Q. ani korunu.

Tunajší súd rozsudkom č.k. 3C/77/2013-120 zo dňa 17.1.2014 určil, že neb. Ing. N. Q., rod. Q., nar.

XX.XX.XXXX, zomr. X.X.XXXX, naposledy bytom Q. Q. XXX mal v čase smrti dlh voči navrhovateľovi
vo výške 7 873,99 eur. V ostatnej časti súd návrh zamietol.

Na odvolanie odporcu proti tomuto rozsudku Krajský súd v Žiline svojim uznesením č.k.
9Co/173/2014-160 zo dňa 29.5.2014 rozsudok okresného súdu, vo výroku ktorým vo zvyšnej časti návrh
navrhovateľa zamietol a to odvolaním účastníkov nenapadnutom ponechal nedotknutý a v ostatnej časti

rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, čo zdôvodnil tým, že okresný súd
nepostupoval správne, keď navrhovateľom podanú žalobu akceptoval a ustálil existenciu naliehavého
právneho záujmu navrhovateľa na požadovanom určení. Odvolací súd ustálil, že v súdenom prípade
nie sú pochybnosti o tom, že ide o určovaciu žalobu v zmysle ustanovenia § 80 písm. c) OSP s
poukazom na ustanovenie § 470 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka nemusí byť podľa názoru

odvolacieho súdu rozhodnutím súdu stanovené, že poručiteľ mal v čase smrti dlh, nakoľko dedičia
zodpovedajú za dlhy poručiteľa priamo zo zákona, ktorého aplikácia smeruje k tomu, aby bol dedič
priamo k úhrade dlhu zaviazaný a aby mu takáto povinnosť mohla byť autoritatívnym výrokom súdu
uložená a práve v tomto konaní si prejudiciálny súd musí ustáliť i právny základ uplatneného dlhu a teda
jeho odôvodnenosť a výšku, v pojednávanom prípade určenie, že poručiteľ mal v čase smrti dlh voči

navrhovateľovineodstraňujeprávnuneistotumedziúčastníkmisporuaprispievalenkhromadeniužalôb.
Týmto výrokom navrhovatelia nedosiahnu odstránenie sporu medzi účastníkmi, nakoľko na odstránení
spornosti vzťahov medzi účastníkmi by musel navrhovateľ uplatniť žalobu na plnenie, kde by súd musel
opätovne posudzovať nielen odôvodnenosť nároku navrhovateľa ale i výšku ním požadovaného plnenia
a vysporiadať sa i s námietkou premlčania vznesenou zo strany odporcov.

Navrhovateľ podaním doručeným tunajšiemu súdu na pojednávaní dňa 2.9.2014 zmenil žalobný petit
v zmysle § 95 OSP nasledovne: Odporca v 1.rade je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 7 281,35
eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne od 1.12.2006 do zaplatenia. Odporca v 2.rade
je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 462,29 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne

od 1.12.2006 do zaplatenia. Odporca v 3.rade je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 462,29 eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne od 1.12.2006 do zaplatenia. Odporcovia sú povinní
uhradiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne trovy konania. Tunajší súd uznesením vyhláseným na
pojednávaní dňa 2.9.2014 za prítomnosti PZ odporcov pripustil zmenu návrhu na začatie konania tak,
ako žiadal navrhovateľ.

PZ navrhovateľa vo svojom prednese na pojednávaní dňa 2.9.2014 uviedol, že Žalobou si navrhovateľ
uplatnil: 1.nárok na náhradu vzniknutej škody: 2. aby súd určil že uvedený dlh patrí do dedičstva. Z
rozhodnutia NSSR sp. zn. 1 Cdo 43/2010: Požiadavku, aby z návrhu na začatie konania bolo zrejmé,
čoho sa žalobca domáha, nemožno vykladať tak, že žalobca je povinný urobiť návrh znenia výroku,

ktorý súd prevezme do výroku rozsudku. Žalobca svoju povinnosť splní tým, že v návrhu určite a
zrozumiteľneoznačíspôsoburčeniaprávnehovzťahu,právaalebopovinnosti,ktorámábyťrozhodnutím
súdu žalovanému uložená, pričom je podstatné, že z podanej žaloby vyplýva žalobcova požiadavka,
čohoanaakomskutkovomzákladesadomáha.Dovolímsizdôrazniťtútovetuzuvedenéhorozhodnutia:
Za uplatnenie práva, ktorého cieľom je zachovanie premlčacej doby, treba považovať úkon oprávneného

smerujúci k tomu, aby bolo rozhodnuté o existencii daného práva. Na základe uvedeného zastávame
názor, že podanie navrhovateľa - žaloba bolo možno v zmysle uplatneného nároku nezrozumiteľná,
ale z textu žaloby vyplýva nárok na náhradu vzniknutej škody. Nárok z náhrady škody nemôže byť
premlčaný, lebo v zmysle zmysle § 112 ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo
u iného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu

konania neplynie. Poškodený musí uplatniť nárok na náhradu škody takou formou, z ktorej je takéto
uplatnenie zrejmé. V rámci uplatneného nároku z náhrady škody došlo dňa 24.06.2012 k zastaveniu
plynutia premlčacej doby.Uplatnenie práva, aby žalovaní z titulu vzniknutého dlhu poručiteľa plnili,
sa premlčí vo všeobecnej trojročnej lehote a lehota plynie odo dňa keď sa právo mohlo vykonaťprvý raz (§101 OZ). Otázka je, kedy mohol právo navrhovateľ vykonať po prvý raz. Jednoznačne
až právoplatnosťou dedičského osvedčenia dňa 04.02.2012, keď bolo navrhovateľovi známy okruh
dedičov po poručiteľovi. Až vtedy poznal okruh právoplatných dedičov, bolo mu známe, že dlh dedičia

neuznali, ...... premlčanie tohto nároku uplynie dňa 04.02.2015. Za zváženie stojí aj skutočnosť, že
sa navrhovateľ dozvedel o právoplatnosti dedičského osvedčenia až neskôr (11.5.2012 adresoval
súdu list s otázkou ako dedičské konanie skončilo - dôkaz je v dedičskom spise), a teda kedy sa
navrhovateľ mohol dozvedieť o výsledku dedičského konania. Takže začiatok plynutia všeobecnej 3
ročnej premlčacej doby je potrebné ustáliť až od dátumu, kedy sa o výsledku dedičského konania

navrhovateľ dozvedel. Akákoľvek žaloba podaná pred týmto dátumom je nemožná, pretože dlžník bol
mŕtvy a okruh dedičov a výška ich povinnosti plniť nebola stanovená v zmysle § 470 ods. 2 OZ. Preto
ak by podal navrhovateľ žalobu pred tým voči celému okruhu dedičov, pričom neskôr by dedil iba jeden,
spôsobil by trovy konania tých dedičov, voči ktorým by muselo byť prípadné konanie zastavené. Nárok
z náhrady škody - nemôže byť premlčaný aj s poukazom na nasledovné. V zmysle § 112 OZ ak veriteľ
v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného orgánu, premlčacia doba neplynie. Uplatnenie

si pohľadávky v dedičskom konaní taký úkon je. Právo veriteľa voči poručiteľovi ako dlžníkovi sa v
dedičskomkonanípremlčujepodľa§101OZ.Avšakveriteľmusíuplatniťsvojeprávovdedičskomkonaní
alebo osobitnou žalobou podanou mimo dedičského konania. Ak však bolo právo veriteľa uplatnené v
dedičskom konaní a jeho pohľadávka nebola uznaná, resp. ostala sporná, a preto sa v rámci dedičského
konania nevysporiadala, premlčacia doba neplynie. ARS NOTARIA 1/2011 str.15. Tretia línia našej

argumentácie. Poškodený v začatom konaní riadne pokračuje tiež vtedy, ak po skončení (trestného)
konania v primeranej lehote pokračuje v konaní podaním návrhu (žaloby) na uspokojenie rovnakého
nárokuvobčianskomsúdnomkonaní.Ak(podľaokolnostíprípadu)poškodenývkonaníriadnepokračuje
podaním návrhu o uspokojenie rovnakého nároku v občianskom súdnom konaní, premlčacia doba
nezačne znovu plynúť dňom právoplatnosti rozhodnutia v predchádzajúcom konaní, ale jej plynutie

bude naďalej prerušené až do právoplatného skončenia tohoto (nadväzujúceho) konania. (rozsudok
Najvyššieho súdu ČR z 13. novembra 2008, sp. zn. 21 Cdo 2958/2007). Je podstatné, či poškodený
uplatnil nárok na náhradu škody v premlčacej dobe odo dňa, kedy sa o škode a kto za ňu zodpovedá
dozvedel. Ak po odkázaní na občianskoprávne konanie riadne pokračoval v postupe domáhania sa
náhrady škody (riadne pokračoval lebo svoje právo uplatnil u iného orgánu v zmysle § 112 OZ u notára,

dedičia neuznali nárok uplatnil žalobou- s poukazom na obsah uvedeného rozhodnutia - premlčanie
neplynulo a náhrada škody nie je premlčaná. Pri posudzovaní otázky, kedy sa poškodený dozvedel
o škode a kto za ňu zodpovedá, treba vychádzať z preukázanej skutočnej vedomosti poškodeného,
pričom len vtedy začne poškodenému plynúť subjektívna premlčacia doba (vedomosť kto zodpovedá
za dlhy poručiteľa nadobudol až právoplatnosťou osvedčenia o dedičstve). Vedomosť poškodeného o

škode a o tom, kto za ňu zodpovedá, ako predpoklady začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby
musia byť splnené kumulatívne. O tom, kto za škodu zodpovedá, sa poškodený dozvie vtedy, keď zistí
skutkové okolnosti rozhodujúce pre vymedzenie zodpovedného subjektu. O škode sa poškodený dozvie
vtedy, keď zistí skutkové okolnosti, z ktorých možno vyvodiť vznik škody a aj jej rozsah. V zmysle §106
ods. 1 OZ sa poškodený dozvie o škode vtedy, keď má k dispozícii údaje, ktoré mu umožňujú podať

žalobu na náhradu škody na súde, t.j. keď nadobudol vedomosť o rozsahu majetkovej ujmy vyjadriteľnej
v peniazoch, a to aspoň v približnej sume a keď nadobudol vedomosť o zodpovednostnom subjekte.
Preto zákon vychádza z predpokladu, že iba od osoby, ktorá má vedomosť zodpovednostnom subjekte
a vedomosť o vzniku škody, možno požadovať, aby nárok uplatnila na súde. Vedomosť o škode musí
byt' reálna, teda nestačí len možnosť dozvedieť sa o škode, tak isto nestačí iba vedomosť o príčine

spôsobujúcej škodu, ak nie je známe, že došlo k škode. Je potrebné vedieť o druhu a rozsahu škody s
takým stupňom určitosti, aby poškodený mohol svoj nárok uplatniť' na súde. Vedomosť o osobe povinnej
nahradiť' škodu je druhou podmienkou začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby, lebo aj keď je
poškodenému škoda známa, absencia vedomosti o osobe povinnej ju nahradiť bráni podaniu žaloby.
A po smrti poručiteľa je to moment, kedy sa navrhovateľ dozvedel o výsledku dedičského konania

po jeho právoplatnosti. Čo sa týka argumenácie protistrany, skutočnosť, že poškodený nepoznal a
nemohol poznať identitu škodcu potvrdzuje aj to, že poškodený podal trestné oznámenie na neznámeho
páchateľa. Výpoveď jedného svedka je nepostačujúca, pokiaľ v trestnom konaní nebolo rozhodnuté
o vznesení obvinenia alebo v našom prípade o jeho zastavení. Tvrdenie odporcu, že preukázateľnú
vedomosť mal o osobe škodcu zaslaním listu, ktorý adresoval p. Q. žiadnym relevantným spôsobom

odporca nepreukázal. Súdu, predložil listinu, ktorej pôvod je sporný, súd mal správne za preukázané, že
list neposlal žiadny orgán navrhovateľa na to oprávnený. Odporca nepreukázal že listinu v skutočnosti
aj navrhovateľ p. Q. zaslal, listina nie je datovaná, nie je na nej pečiatka občianskeho združenia. Listina
preto nemôže byť podkladom pre záver , že navrhovateľ musel mať preukázateľnú vedomosť o osobeškodcu už v čase keď zasielal list. Lebo ho neposlal. Ešte malá poznámka: Domáhať sa práva na plnenie
z existujúceho dlhu nie je to isté ako požadovať náhradu škody od poručiteľa. Subjektívna lehota 2 roky
sa vzťahuje len na právo požadovať náhradu škody, nie na právo plniť z existujúceho dlhu. Pokiaľ nie je

v ďalších ustanoveniach uvedené inak, (čo pri nároku veriteľa, aby z existujúceho dlhu plnili dedičia, nie
je) premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz v zmysle §101
OZ. Právo plniť dlh po poručiteľovi mohol navrhovateľ uplatniť po prvýkrát vtedy keď bol ustálený okruh
právoplatných dedičov a poznal pomer toho čo z dedičstva nadobudli, nie skôr!!!...lebo § 101 OZ uvádza
"kedsaprávomohlovykonaťpoprvýraz"Pretodomáhaťsanárokuabydedičiaplnilipoporučiteľovi skôr

ako navrhovateľ poznal okruh dedičov a pomer toho čo zdedili by bol nárokom predčasným. Dovolím
si uviesť, že po podaní návrhu bola časť nároku uhradná. Považujeme to za uznanie dlhu. A posledná
poznámkasatýkavýškyškody.Rozhodlismesažiadaťto,čonepochybnebysmeminimálnebolidostali.
Aká je skutočná výška škody ale dodnes nie je zrejmé, pretože hodnota predaných vleky nebola určená.
Nie je možné ju stanoviť tzv. kúpnou cenou určenou po ukradnutí vlekov. Takáto cena nie je určená so
starostlivosťou vlastníka a pri páchaní trestnej činnosti je skôr cena nižšia, než skutočná. Preto je podľa

nás otázne, či subjektívna premlčacia doba vôbec plynúť začala.

PZ odporcov v 1. - 3.rade vo svojom prednese na pojednávaní dňa 2.9.2014 zotrval na námietke
premlčania vznesenej odporcami z dôvodov, ktoré uvádzali a ktoré sa nachádzajú v spise.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový a právny stav:

Podľa § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva
za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli
poručiteľovou smrťou.

Podľa § 470 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak je viac dedičov, zodpovedajú za náklady poručiteľovho
pohrebu a za dlhy podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu.

Podľa § 80 písm. b) OSP, návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o splnení

povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).

Podľa § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka, škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený
požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

Podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky,
a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda

vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

Podľa § 112 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného
príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu
konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u

iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

V tomto konaní domáha sa navrhovateľ voči odporcom v 1.- 3.rade, dedičom po neb. Ing. N. Q. v
nadväznosti na zmenený petit návrhu na začatie konania svojim podaním doručeným tunajšiemu súduna pojednávaní dňa 2.9.2014, ktorú zmenu súd pripustil uznesením vyhláseným na tomto pojednávaní
za prítomnosti PZ odporcov, zaplatenia sumy a to vo výške 7 281,35 eur voči odporkyni v 1.rade, sumy
462,29 eur voči odporcovi v 2.rade a sumy 462,29 eur voči odporcovi v 3.rade titulom náhrady škody

spôsobenej navrhovateľovi právnym predchodcom odporcov neb. Ing. N. Q. na tom skutkovom základe,
že Ing. N. Q. v presne nezistený deň mesiaca november 2006 z uzatvoreného a oploteného objektu
bývalej školy v Liptovskej Lúžnej č. 192 doposiaľ nezisteným spôsobom odcudzil a následne odpredal
dva lyžiarske vleky značky Stemag typ VB 60/40 spolu s príslušenstvom a jeden kus nefunkčný ratrak
nezistenej značky a typu A. V., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX a to bez predchádzajúceho súhlasu

TJ, čím TJ Partizán Liptovská Lúžna mala byť spôsobená škoda odcudzením vo výške 11 617,87
eur. Odporcovia vzniesli námietku premlčania pôvodne uplatneného nároku navrhovateľa (určenie, že
poručiteľ mal v čase smrti dlh) v zmysle ustanovenia § 106 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, na ktorom
zotrvali aj po zmene návrhu (uplatnenie nároku na náhradu škody), keď poukázali na skutočnosť,
že premlčacia doba začala plynúť dňom 18.2.2007, čo je lehota stanovená v liste adresovanom
navrhovateľom lyžiarskym oddielom Ing. N. Q. pod názvom návrh konečného vyporiadania a z ktorého

vyplýva, že navrhovateľovi bolo úplne jasné kto škodu spôsobil už uvedeného dňa, pričom návrh na
začatie konania v tejto právnej veci bol podaný dňa 24.6.2013 t.j. dvojročná subjektívna premlčacia doba
navrhovateľovi uplynula pred podaním návrhu na začatie konania.

Predpokladom začatia plynutia premlčacej dvojročnej subjektívnej doby u práva na náhradu škody,

ktorého uplatnenie je aktuálne predmetom tohto konania, je skutočnosť, že poškodený sa dozvie
o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá, keď je nevyhnutná kumulatívna existencia týchto dvoch
skutočností. Podľa názoru súdu bezpečnú a preukázanú vedomosť v tejto otázke získal navrhovateľ
až v priebehu trestného konania, ktoré prebiehalo na ORPZ v Ružomberku, odbor kriminálnej polície
ČVS: ORP-443/JP-RK-2009 a to z uznesenia, ktorým bolo zastavené trestné stíhanie v predmetnej

veci z dôvodu jeho neprípustnosti - proti tomu kto zomrel v zmysle § 9 ods. 1 písm. d) Trestného
poriadku, § 215 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku, kde v odôvodnení rozhodnutia je konštatované,
že zo zhromaždených dôkazov vyplýva, že konaním Ing. Petra L?vingera došlo k naplneniu znakov
prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. a) Trestného zákona, tak ako je to uvedené
vo výrokovej časti tohto uznesenia s poukazom na vykonaný dôkaz a to výpoveď svedka A. V., nar.

XX.X.XXXX, bytom C. XXX. Súd konštatuje, že toto uznesenie bolo vydané dňa 19.9.2011 a právoplatné
dňom 29.9.2011. Navrhovateľ uplatnil svoj nárok na náhradu škody voči odporcom v tomto konaní
na základe zmeneného návrhu doručeného tunajšiemu súdu na pojednávaní dňa 2.9.2014, ktorú
zmenu súd pripustil uznesením vyhláseným na tomto pojednávaní. Súd konštatuje, že k tomu došlo
po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby, ktorá začala plynúť dňom právoplatnosti vyššie

uvedeného uznesenia ORPZ v Ružomberku, t.j. dňom 29.9.2011 a uplynula dňom 29.9.2013 a teda
uplatňovaný nárok na náhradu škody na základe zmeneného návrhu je premlčaný. V tejto súvislosti
súd zdôrazňuje, že za uplatnenie práva podľa § 112 Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje otázku
spočívania premlčacej doby, sa považuje taký úkon oprávneného, ktorý smeruje k tomu, aby bolo
rozhodnuté o jeho práve a to predovšetkým žalobou na plnenie v zmysle § 80 písm. b) OSP, pričom

bez vplyvu na plynutie premlčacej doby je okrem iného oznámenie pohľadávky veriteľom v konaní
o dedičstve (v zmysle § 175n OSP). V tomto prípade totiž nejde o uplatnenie práva podľa § 112
Občianskeho zákonníka, pretože o práve ktorého sa premlčanie týka, sa autoritatívne nerozhoduje
(rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30.11.2000 sp.zn. 2Cdo 41/2000, R103/2001). Ďalej súd poukazuje
na judikatúru týkajúcu sa porovnateľného prípadu a to uznesenie NSČR zo 6.2.2007 sp.zn. 30Cdo

2534/2006, v zmysle ktorého podanie žaloby o určenie vlastníctva nemá, ani objektívne nemôže mať
vplyv na plynutie premlčacej doby u práva na zaplatenie doplatku kúpnej ceny. Taktiež relevantná pre
tento prípad je judikatúra týkajúca sa vplyvu smrti dlžníka na spočívanie premlčacej doby a to rozsudok
Najvyššieho súdu SR z 30.11.2000 sp.zn. 2Cdo 41/2000, R103/2001, v zmysle ktorého smrť poručiteľa
nemá za následok spočívanie premlčacej doby v zmysle § 112 Občianskeho zákonníka.

Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že navrhovateľ uplatnil na súde svoje právo na náhradu škody
voči odporcom - právnym nástupcom Ing. N. Q. dňa 2.9.2014 s tým, že najneskôr sa dozvedel o škode
a kto za ňu zodpovedá dňom 29.9.2011, teda tento nárok navrhovateľa voči odporcom je premlčaný,
nakoľko dvojročná subjektívna premlčacia doba v zmysle § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka uplynula

anemožnohonavrhovateľovivsúdnomkonanípriznať.Oznámeniepohľadávkynavrhovateľomvkonaní
o dedičstve po poručiteľovi neb. Ing. N. Q. listom zo dňa 26.9.2011 nepredstavuje uplatnenie práva a
teda nemôže dôjsť k spočívaniu premlčacej doby v zmysle § 112 Občianskeho zákonníka, keďže o tomto
práve sa autoritatívne v konaní o dedičstve nerozhoduje. Rovnako ani podanie žaloby o určenie, ženeb. Ing. N. Q. v čase smrti mal dlh voči navrhovateľovi titulom náhrady škody nie je uplatnením práva,
na základe ktorého by došlo k spočívaniu premlčacej doby v zmysle § 112 Občianskeho zákonníka,
nakoľko nejedná sa o žalobu na plnenie v zmysle § 80 písm. b) OSP, ale o žalobu na určenie v zmysle

§ 80 písm. c) OSP. Preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, teda
návrh navrhovateľa voči odporcom v 1. - 3.rade v znení ako bol zmenený na pojednávaní dňa 2.9.2014,
zamietol ako nedôvodný čo do istiny aj čo do príslušenstva voči všetkým odporcom.

K argumentácii navrhovateľa prednesenej na pojednávaní dňa 2.9.2014. Navrhovateľ tvrdil, že z

textu pôvodnej žaloby vyplýval aj nárok na náhradu vzniknutej škody a preto nárok z náhrady škody
nemôže byť premlčaný. Súd sa s takouto argumentáciou nestotožňuje, nakoľko v zmysle petitu návrhu
na začatie konania doručeného tunajšiemu súdu dňa 24.6.2013 navrhovateľ domáhal sa na súde
určenia, že neb. Ing. N. Q. mal v čase smrti dlh voči navrhovateľovi vo výške 11 617,87 eur, teda je
nepochybné, že jedná sa o návrh v zmysle § 80 písm. c) OSP a nie o návrh v zmysle § 80 písm.
b) OSP, zároveň tiež odvolací súd nemal v tejto otázke pochybnosti, nakoľko v zmysle odôvodnenia

uznesenia Krajského súdu v Žiline č.k. 9Co/173/2014-160 zo dňa 29.5.2014 v súdenom prípade nie
sú pochybnosti o tom, že ide o určovaciu žalobu v zmysle § 80 písm. c) OSP, pretože navrhovateľ
sa domáha určenia, že Ing. N. Q. mal v čase smrti dlh voči navrhovateľovi a ide teda o určenie, či tu
právny vzťah právo je alebo nie je... . Súd teda konštatuje, že v pôvodnom návrhu nárok na náhradu
škody v zmysle § 80 písm. b) OSP uplatnený nebol, teda nedošlo k spočívaniu premlčacej doby,

premlčacia doba plynula od 29.9.2011, napokon nárok navrhovateľa na náhradu škody sa jej márnym
uplynutím premlčal dňom 29.9.2013, čo namietali odporcovia v priebehu tohto konania. Ďalej súd sa
nestotožňuje s navrhovateľom, že na daný nárok platí premlčacia doba všeobecná trojročná, ktorá plynie
odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať prvý raz v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka. V tomto štádiu
konania predmetom je uplatnený nárok navrhovateľa voči odporcom ako dedičom po poručiteľovi Ing.

N. Q. na náhradu škody a teda je nepochybné, že na dĺžku a plynutie premlčacej doby sa aplikuje
ustanovenie § 106 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka. Podľa navrhovateľa premlčacia doba začala plynúť
dňom 4.2.2012 t.j. právoplatnosťou dedičského osvedčenia v dedičskom konaní po poručiteľovi Ing.
N. Q.. Opätovne v tejto súvislosti súd poukazuje na judikatúru už vyššie spomínanú, v zmysle ktorej
smrť poručiteľa nemá za následok spočívanie premlčacej doby v zmysle § 112 Občianskeho zákonníka

- naviac súd poukazuje, že premlčacia doba začala v tomto prípade plynúť až po smrti poručiteľa a
zároveň poukazuje na znenie ustanovenia § 106 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka. Preto výsledok
dedičského konania z hľadiska začiatku plynutia premlčacej doby relevantný nie je. Taktiež pokiaľ
navrhovateľ tvrdí, že si uplatnil pohľadávku v dedičskom konaní a z tohto dôvodu došlo k spočívaniu
premlčacej doby, súd poukazuje opätovne na základe citovanej judikatúry, že oznámenie pohľadávky

veriteľom v konaní o dedičstve nie je uplatnením práva podľa § 112 Občianskeho zákonníka, nakoľko
o tomto práve na náhradu škody, ktorého sa týka premlčanie, sa v dedičskom konaní autoritatívne
nerozhoduje. V rámci dedičského konania môže dôjsť len k vyporiadaniu pohľadávky veriteľa. V tomto
prípade však dedičia neuznali nárok navrhovateľa na náhradu škody a preto predmetom vyporiadania
sa ani nestal. Napokon sám navrhovateľ sa vyjadril tiež k naplneniu predpokladov v zmysle § 106 ods.

1,2 Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ tvrdí, že až po smrti poručiteľa sa dozvedel o osobe povinnej
nahradiť mu škodu a to po právoplatnosti výsledku dedičského konania, keď podával trestné oznámenie
na neznámeho páchateľa, pričom výpoveď jedného svedka nepostačuje a v trestnom konaní nebolo
rozhodnuté o vznesení obvinenia. Navrhovateľ spochybnil tvrdenie odporcov, že vedomosť o osobe
škodcu mal v nadväznosti na zaslaný list Ing. N. Q. a to z formálnych dôvodov (list navrhovateľa -

lyžiarskeho oddielu bez uvedenia dátumu - stanovená lehota na oznámenie konečného stanoviska pre
Ing. N. Q. do 18.2.2007). Súd má za to, že toto tvrdenie je bez právneho významu, nakoľko súd začiatok
plynutia premlčacej doby odôvodzuje od právoplatnosti uznesenia o zastavení trestného stíhania. Pokiaľ
navrhovateľ tvrdí, že domáhať sa práva na plnenie z existujúceho dlhu nie je to isté ako požadovať
náhradu škody od poručiteľa s tým, že domáhať sa nároku na plnenie od dedičov po poručiteľovi

skôr ako navrhovateľ poznal okruh dedičov a pomer toho čo zdedili by bol nárokom predčasným, súd
poukazujenaznenieustanovenia§470ods.1Občianskehozákonníka,zktoréhovyplývazodpovednosť
dedičov za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou do výšky ceny nadobudnutého
dedičstva. Dedičia poručiteľa už momentom smrti vstúpili do práva povinnosti poručiteľa v zmysle §
460 Občianskeho zákonníka. V nadväznosti na citované zákonné ustanovenie nie je významný okamih

právoplatnosti rozhodnutia v dedičskom konaní. Tvrdenie o uznaní dlhu zo strany odporcov vzhľadom
na čiastočnú úhradu dlhu po začatí konania súd vzhľadom na premlčanie nároku uplatňovaného v
tomto konaní nemožno skúmať, keďže otázkou opodstatnenosti nároku navrhovateľa voči odporcom
sa už nezaoberá. Pokiaľ navrhovateľ spochybňuje začiatok plynutia premlčacej doby v nadväznostina nejasnú skutočnú výšku škody, súd dodáva s poukazom na ustálenú judikatúru v tejto oblasti, že
poškodený sa v zmysle ustanovenia § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka dozvie o škode vtedy, keď
má k dispozícii údaje, ktoré mu umožňujú podať žalobu o náhradu škody na súde, t.j. keď nadobudol

vedomosť o rozsahu majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch a to aspoň v približnej sume s možnosťou
jej dodatočného spresnenia (uznesenie NSČR z 30.6.2008 sp.zn. 25Cdo 599/2006, rozsudok NSČR zo
17.12.2008 sp.zn. 25Cdo 2883/2006, (rozsudok NSČR z 31.3.2009 sp.zn. 23Cdo 628/2007). O škode sa
poškodený dozvie vtedy, keď zistí skutkové okolnosti, z ktorých možno vyvodiť vznik škody a orientačne
(približne) aj jej rozsah tak, aby bolo možné prípadne aj určiť aspoň približne výšku škody v peniazoch

(rozsudok NSČR z 26.7.2007 sp.zn. 21Cdo 2423/2006). Aj vzhľadom k vyjadreniu navrhovateľa súd
konštatuje, že navrhovateľ mal preukázanú vedomosť o vzniknutej škode v potrebnom rozsahu pre
podanie žaloby o náhradu škody najneskôr ku dňu právoplatnosti uznesenia o zastavení trestného
stíhania t.j. ku dňu 29.9.2011, keď práve zo skutočnosti a dôkazov zistených v rámci trestného konania
vychádzal nepochybne navrhovateľ pri podaní svojej žaloby v civilnom konaní podanie dňa 24.6.2013.

O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 151 ods. 3 OSP tak, že o trovách
konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, nakoľko ide zložitý prípad
predovšetkým z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania, ako aj väčšieho počtu nárokov uplatňovaný
v konaní.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Žiline písomne v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1,2 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým

bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v
§ 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 OSP).