Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 9, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/829/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113205888
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3113205888.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej a sudkýň JUDr.

Gabriely Janákovej a JUDr. Viery Škultétyovej v právnej veci navrhovateľa: Ing. H. D., nar. XX.XX.XXXX,
štátny občan SR, bytom O. - W. Q., V. W. Q. XXXX/XX, zastúpeného: Advokátska kancelária X. & S.,
s.r.o., Q. 2, XXX XX O., IČO: 35 951 087 proti odporcom: 1/ I. Z., nar. XX.XX.XXXX, štátny občan SR,
bytom I., X. XXX/X, 2/ P., s.r.o., so sídlom G. XX, XXX XX O. IČO: 46 492 798, zastúpenému: JUDr. Q.
P., advokát, so sídlom I., V. XXX/XX, 3/ Q. Z., nar. XX.XX.XXXX, štátna občianka SR, bytom I., X. XXX/
X, o určenie neplatnosti právneho úkonu, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu
Trenčín zo dňa 22. apríla 2015 č. k. 26C/43/2013-142, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol návrh o určenie neplatnosti zmluvy o prevode
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Zároveň vyslovil, že navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi 2/
100% náhrady trov konania a právneho zastúpenia a odporcom 1/ a 3/ náhradu trov konania nepriznal.
Svoje rozhodnutie odôvodnil citáciou prednesov účastníkov konania, ako aj popisom vykonaného
dokazovania. Z odôvodnenia vyplýva, že predtým než pristúpil k vyhodnoteniu uplatneného nároku po
vecnej stránke skúmal, či je daná vecná legitimácia účastníkov. Vyslovil názor, že jedným zo základných
predpokladov úspešnosti návrhu o určenie neplatnosti právneho úkonu je aj skutočnosť, že účastníci

majú vecnú legitimáciu, ktorú v konaní o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je má
predovšetkým ten, kto je účastníkom právneho vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní ide. Môže ju
mať aj osoba, ktorá nie je účastníkom tohto vzťahu za predpokladu, že by vyhovenie žalobe mohlo
mať priaznivý dopad na jej právne postavenie. Konštatoval, že navrhovateľovi patrí vecná legitimácia v
tomto konaní, pretože o určenie absolútnej neplatnosti zmluvy sa môže domáhať aj osoba, ktorá nebola
účastníkom tohto právneho úkonu v prípade, ak ide o dôvody absolútnej neplatnosti zmluvy, keďže
absolútnaneplatnosťnastávazozákona,pôsobívočivšetkýmadovolaťsajejmôžekaždý.Vpredmetnej

kúpnej zmluve bola ako predávajúca uvedená záložná veriteľka S. T. a odporcovia 1/ a 3/ boli označení
ako záložcovia. Podľa vykonaného dokazovania osobou, ktorá zmluvou zo dňa 09.05.2012 prevádzala
vlastnícke právo k pozemkom bol odporca 1/, pretože vzhľadom na predloženú dohodu uzavretú medzi
ním a odporkyňou 3/ o zúžení rozsahu BSM spísanú v zmysle § 143a ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka
notárskou zápisnicou zo dňa 02.06.1998 všetky nehnuteľnosti nadobudnuté titulom kúpy, výstavby alebo
zámeny od platnosti tejto dohody, t. j. od 02.06.1998 počas trvania manželstva odporcov nadobudol
odporca 1/, a teda iba odporca 1/ bol v čase vykonania posudzovaného právneho úkonu výlučným

vlastníkom predmetných nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy uzavretej v roku 2008. Na uzatváraní
zmluvy o prevode vlastníckeho práva zo dňa 09.05.2012 sa zúčastnila aj záložná veriteľka S. T., ktorá
touto kúpnou zmluvou realizovala výkon svojho záložného práva priamym predajom podľa § 151j ods.
1 Občianskeho zákonníka, keď tento spôsob výkonu záložného práva bol medzi ňou a záložcami -odporcami 1/ a 3/ dohodnutý v dodatku k zmluve o zriadení záložného práva zo dňa 07.05.2012. Pri
podpisovaní zmluvy o prevode vlastníckeho práva konala záložná veriteľka v mene záložcov v zmysle
zákonného ust. podľa § 151m ods. 6 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého konanie záložného

veriteľavrámcivýkonuzáložnéhoprávamázanásledokprevodvlastníckehoprávazáložcovkzálohuna
tretiu osobu - kupujúceho. Podľa čl. II. zmluvy o prevode vlastníckeho práva z 09.05.2012 mal odporca
2/ ako kupujúci záložnej veriteľke vyplatiť na uvedený účet dohodnutú kúpnu cenu 115.000 eur s tým, že
jej zaplatením dôjde k splneniu záväzku zabezpečeného záložným právom a zániku záložného práva,
k čomu aj došlo. Z uvedeného vyvodil záver, že predmetný právny úkon rieši práva a povinnosti aj

záložnej veriteľky, ktorá nebola len splnomocnencom záložcov ako tvrdil navrhovateľ. Pokiaľ záložná
veriteľka uviedla, že pôžičku odporcov 1/ poskytol v skutočnosti jej manžel a S. T. bola po dohode s ním
uvedená ako veriteľ v zmluve o pôžičke vyslovil názor, že zmluvu o pôžičke ako aj na ňu nadväzujúce
právne úkony slúžiace na zabezpečenie pohľadávky a realizáciu záložného práva podpisovala S. T.,
ktorá vedela čo je jej obsahom a tieto úkony vykonávala vo svojom mene s vôľou vyvolať nimi zamýšľané
právnenásledky,t.j.docieliťvráteniepožičanýchpeňazí.Určeniezmluvyzaneplatnúmáspoukazomna

ust. § 457 Občianskeho zákonníka za následok, že každý z účastníkov je povinný vrátiť druhému všetko,
čo podľa zmluvy dostal a na základe rozsudku súdu sa obnovuje právny stav platný pred zmluvou.
Výrok právoplatného rozsudku v takejto veci je podľa § 159 ods. 2 O.s.p. záväzný pre účastníkov a pre
všetky orgány. Ak by teda neplatnosť právneho úkonu nebola určená voči všetkým jeho účastníkom,
vrátane záložnej veriteľky, nevzťahoval by sa právoplatný rozsudok o určení neplatnosti právneho úkonu

na záložnú veriteľku, ktorá sa tohto konania nezúčastnila. Vznikla by situácia, keď by bol právny úkon
pre účastníkov konania záväzne neplatný a pre záložnú veriteľku by tento právny úkon ostal naďalej
platným, a preto by záložnú veriteľku takýto rozsudok nezaväzoval a nebola by povinná vrátiť odporcovi
2/ kúpnu cenu, ktorú jej vyplatil na základe predmetnej zmluvy.

Proti rozsudku podal v zákonnej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie
navrhovateľ, ktorý navrhol jeho zmenu a vyhovenie návrhu na začatie konania v celom rozsahu. Uplatnil
dôvody na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. d/, f/ O.s.p.. V odvolaní citoval ust. § 151a Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým,
že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu

záložného práva ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená. Ďalej citoval ust. § 151j Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splatená,
môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva a podľa § 151m ods. 6 Občianskeho zákonníka
pri výkone záložného práva koná záložný veriteľ v mene záložcu. Vyslovil názor, že záložné právo
je akcesorickým právom, ktoré slúži na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa, ktorú má voči

záložnému dlžníkovi. Na existenciu záložného práva je preto nevyhnutná existencia pohľadávky
záložného veriteľa a voči záložnému dlžníkovi. V prípade, že pohľadávka záložného veriteľa nie je riadne
a včas splnená, záložný veriteľ môže pristúpiť k výkonu záložného práva, pri ktorom koná za záložcu
na základe zákonného splnomocnenia. Poukázal na výpoveď S. T. na pojednávaní súdu prvého stupňa,
ktoré sa konalo 01.04.2015, ktorá vypovedala, že s manželom si pred uzatvorením zmluvy o pôžičke

zrušili bezpodielové spoluvlastníctvo manželov a ďalej uviedla, že pôžička poskytnutá spoločnosti W. U.
a.s.predstavovalaprostriedkyvýlučnejejmanžela,ktorébolispoločnostiajzúčtujejmanželaposkytnuté
a ktoré boli na tento účet vrátené. Jej manžel v súvislosti s uvedeným nikdy neudelil plnomocenstvo,
text zmlúv pripravoval niekto iný a tak p. T. podpisovala dokumenty, ktoré jej nosil manžel. S. T. preto
v danej právnej veci nebola a ani nemohla byť v reálnom postavení záložného veriteľa, a preto ani

nemohla realizovať záložné právo predajom nehnuteľnosti. Z uvedeného vyvodil záver, že zmluva o
pôžičke nikdy nebola realizovaná, nakoľko p. T. spoločnosti W. U. nikdy neposkytla žiadnu pôžičku,
zmluva o zriadení záložného práva je neplatná, nakoľko p. T. voči spoločnosti W. U. nikdy nemala žiadnu
pohľadávku, ktorú by bolo možné zabezpečiť záložným právom k nehnuteľnostiam a kúpna zmluva je
neplatná, nakoľko p. T. nikdy nebola v postavení záložného veriteľa voči odporcom, a teda vo vzťahu

k nehnuteľnostiam nikdy nemohla realizovať výkon záložného práva. Považoval preto za vylúčené,
aby súd žalobu zamietol z dôvodu, že žalovanou nebola aj p. T. ako domnelá záložná veriteľka, ktorá
záložnou veriteľkou nikdy nebola, a preto v tomto konaní nikdy nebola pasívne vecne legitimovaná,
nakoľko medzi ňou a odporcami nikdy neexistoval skutočný hmotnoprávny vzťah. V tejto súvislosti dal
do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/192/2004, podľa ktorého na to, aby sa niekto

stal účastníkom konania netreba, aby bol účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorý ide, stačí ak podá
žalobu. Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotnoprávneho vzťahu,
z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva,
kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti,ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z
hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo
právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či

účastníkom je objektívne alebo nie je. Nedostatok vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí,
že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia nie je nositeľom toho hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré
v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten o kom žalobca tvrdí,
že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní
ide. V závere citoval ustanovenie § 151m ods. 6 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého za záložcov

pri výkone záložného práva koná záložný veriteľ v ich mene ako zákonný splnomocnenec. Primárnym
nositeľom práva a povinností sú záložcovia ako vlastníci zálohu, ktorých práva a povinnosti sú vo vzťahu
k zálohu iba delegované na záložného veriteľa, čo umožňuje praktickú realizáciu výkonu záložného
práva. Záložný veriteľ preto pri predaji zálohu nedisponuje žiadnymi vlastnými právami a povinnosťami,
jeho práva a povinnosti sú totožné so záložcovými, od ktorého ich dočasne prevzal. Z toho dôvodu nie
je podľa názoru odvolateľa prípustné, aby záložný veriteľ tvoril spolu s odporcami nerozlučné procesné

spoločenstvo. Nemôže preto obstáť názor súdu, že ak by neplatnosť kúpnej zmluvy nebola určená voči
záložnej veriteľke, nevzťahoval by sa na ňu právoplatný rozsudok, pričom kúpna zmluva by pre ňu ostala
platná a nemusela by odporcovi 2/ vrátiť kúpnu cenu za nehnuteľnosti.

Odporca 2/ vo vyjadrení, ktoré podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhol rozsudok

okresného súdu potvrdiť. Vo vyjadrení považoval za správny názor súdu prvého stupňa o tom, že
žalovanými v danej právnej veci musia byť všetci účastníci právneho úkonu, ktorý tvoria nerozlučné
spoločenstvo. K námietke navrhovateľa uvedenej v odvolaní, podľa ktorej sa p. T. nikdy nemohla stať
záložnou veriteľkou, nakoľko nikdy neposkytla spoločnosti W. U. žiadnu pôžičku uviedol, že nie je mu
známe na základe čoho dospel navrhovateľ k týmto záverom, keďže predmetná zmluva o pôžičke bola

uzavretá medzi p. T. ako veriteľom a spoločnosťou W. U. ako dlžníkom a p. T. túto zmluvu o pôžičke
riadne podpísala, vedomá si svojich práv a povinností z nej vyplývajúcich a pôžička bola skutočne
dlžníkovi poskytnutá. Skutočnosť, akým spôsobom p. T. získala a poskytla peňažné prostriedky nie je
pre posúdenie platnosti zmluvy o pôžičke rozhodujúca, nakoľko ide o vzťah medzi p. T. a jej manželom,
vysporiadanie ktorého je vecou ich vzájomnej dohody. Došlo preto k platnému uzavretiu zmluvy o

pôžičke, kde veriteľom bola p. T., a teda aj k platnému uzavretiu záložnej zmluvy, kde záložným veriteľom
bola p. T. a následne aj kúpnej zmluvy, kde p. T. ako záložný veriteľ konala v mene záložcov.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a zistil, že rozsudok okresného súdu
je potrebné potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pretože je vo výroku vecne správny. Rozhodol bez

nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého možno o odvolaní rozhodnúť
aj bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým sa končí konanie vo veci samej možno v zmysle ust.
§ 205 ods. 2 O.s.p. odôvodniť len okolnosťami uvedenými pod písm. a/ až f/ cit. zákonného ustanovenia.

Navrhovateľ v odvolaní uplatňuje dôvody na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. d/ (súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) a podľa písm. f/
(rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Podľa súdnej
praxe za nesprávne právne posúdenie veci považuje mylná aplikácia a výklad právnej normy na zistený

skutkový stav alebo použitie právnej normy, ktorú na skutkový stav vôbec nemožno použiť.

V prejednávanej veci súd prvého stupňa zamietol návrh o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy z dôvodu,
že účastníkmi konania neboli všetci tí, ktorí uzavreli kúpnu zmluvu o prevode nehnuteľnosti zo dňa
09.05.2012, pričom sa jednalo o nerozlučných spoločníkov, v ktorom prípade sa podľa § 91 ods. 2

O.s.p. rozsudok musí vzťahovať na všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane. Takýto názor
je všeobecne akceptovaný v súdnej praxi súdov Slovenskej republiky (rozsudok Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 3Cdo/122/2002, uverejnený v ZSP pod č. 30/2004). Jeho podstatu nespochybňuje ani v odvolaní
navrhovateľ, avšak zotrváva na stanovisku, že samotná okolnosť, že S. T. nie je účastníčkou daného
konania, hoci bola účastníčkou predmetnej kúpnej zmluvy, nemôže mať za následok zamietnutie návrhu

na začatie konania v dôsledku nedostatku pasívnej legitimácie.

Odvolací súd preskúmaním zistil, že navrhovateľ v odvolaní neopodstatnene vyčíta súdu prvého stupňa,
že S. T. nemal v danom konaní akceptovať ako záložnú veriteľku a v dôsledku toho ani ako jednuz nerozlučných spoločníkov, ktorí v zmysle ust. § 91 ods. 2 O.s.p. musí vystupovať v konaní spolu
s ostatnými účastníkmi kúpnej zmluvy. Závery súdu prvého stupňa dôvodne vychádzajú zo znenia
predmetnej kúpnej zmluvy zo dňa 09.05.2012 (č. l. 35 spisu), kde ako predávajúci/záložný veriteľ je

uvedená S. T., rod. Z., ďalej predávajúci ako záložný veriteľ konajúci v mene záložcov I. Z. a ďalej Q. Z.
na strane kupujúceho P., s.r.o. sídlo G. XX, O.. Z uvedeného je nepochybné, že účastníkmi predmetnej
zmluvyboliS.T.,I.Z.,Q.Z.aP.,s.r.o..Ztaktozistenýchskutočností,ktoréniesúsporné,jeopodstatnený
jediný záver, že všetci účastníci kúpnej zmluvy sú nerozluční spoločníci a v zmysle ust. § 91 ods. 2 O.s.p.
je nevyhnutné aby vystupovali v konaní o neplatnosť tejto kúpnej zmluvy.

Predmet odvolania navrhovateľa v podstate spočíva v skúmaní toho, či S. T. bola opodstatnene uvedená
ako účastníčka zmluvy o prevode vlastníckeho práva zo dňa 09.05.2012.

Zo spisu jednoznačne vyplýva, že S. T. uzavrela s I. Z. a Q. Z. dňa 18.11.2009 zmluvu o zriadení
záložného práva k nehnuteľnosti, teda jej pozícia záložného veriteľa vyplýva z danej zmluvy o zriadení

záložného práva a uzavretie kúpnej zmluvy realizovala oprávnenie záložného veriteľa, ktoré jej vyplýva
z ust. § 151m ods. 6 Občianskeho zákonníka, ktoré aj navrhovateľ v odvolaní cituje. Navrhovateľ v
odvolaní nepovažuje za nevyhnutnú účasť záložnej veriteľky v predmetnom konaní ako nerozlučnej
spoločníčky na strane odporcov s poukazom na neplatnosť zmluvy o zriadení záložného práva s
odôvodnením, že S. T. voči spoločnosti W. U. nikdy nemala žiadnu pohľadávku, ktorú by bolo možné

zabezpečiť záložným právom k nehnuteľnostiam.

Účastníkmi záložnej zmluvy zo dňa 18.11.2009 boli (tak ako už bolo vyššie uvedené) jednak I. Z. a Q.
Z., t. j. odporcovia 1/, 3/ a zároveň aj S. T. ako záložný veriteľ. Určenia neplatnosti záložnej zmluvy sa
preto nemôže navrhovateľ domáhať v konaní, kde účastníčkou nie je S. T. ako účastníčka predmetnej

záložnej zmluvy. V konaní kde nie je účastníčkou záložná veriteľka nie je preto možné vyriešiť otázku
platnosti záložnej zmluvy v dôsledku čoho je nevyhnutné vychádzať zo znenia tejto záložnej zmluvy ako
aj kúpnej zmluvy, v ktorých bola S. T. účastníčka v dôsledku čoho ju treba nevyhnutne považovať za
nerozlučnú spoločníčku účastníkov kúpnej zmluvy a tým aj nerozlučnú spoločníčku v konaní v zmysle
ust. § 91 ods. 2 O.s.p..

V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že je nadbytočné zaoberať sa a polemizovať s názormi
vyplývajúcimi z účelu a obsahu nerozlučného spoločenstva v konaní ako aj jeho dôsledkov. Je totiž
podstatounerozlučnéhospoločenstvapodľa§91ods.2O.s.p.,žesavyskytujetam,kdeúčinokrozsudku
sa musí vzťahovať na všetkých spoločníkov teda tam, kde podľa hmotného práva je právo alebo

povinnosť, o ktoré ide nedielnej povahy a že je nevyhnutné vydať ohľadne všetkých spoločníkov jediný
rozsudok, a to pre všetkých priaznivý alebo nepriaznivý. Tým je daný význam a základ nerozlučného
spoločenstva v občianskom súdnom konaní.

Navrhovateľ preto v odvolaní neuplatnil opodstatnene dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. f/

O.s.p., keď vykonal správny výklad ustanovenia § 91 ods. 2 O.s.p. a citované zákonné ustanovenie aj
správne aplikoval na zistený skutkový stav.

Odvolací súd nepovažoval za daný ani ďalší dôvod na odvolanie, ktorý uplatnil navrhovateľ, a to podľa
§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.. Podstata tohto odvolacieho dôvodu spočíva predovšetkým v nesprávnom

postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom toho je, že súd berie
do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne,
že neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne
skutkovézisteniamôžubyťajvýsledkomlogickýchrozporovprihodnotenídôkazovsosobitnýmzreteľom
na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

V prejednávanej veci navrhovateľ vyvodzuje zo skutkových zistení, ktoré sám považuje za nepochybné
záver o tom, že záložná veriteľka tak ako bola označená v zmluve o prevode vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam zo dňa 09.05.2012 nemusela byť účastníčkou konania v danej veci, pretože záložná
zmluva je neplatná.

Ako už vyplynulo z vyššie uvedeného, táto otázka je vecou právneho posúdenia v dôsledku čoho nie je
možné vyčítať súdu prvého stupňa, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, čo je podstatou dôvodu na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p..Krajský súd preto rozsudok okresného súdu potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v zmysle ust. § 224 ods. 4 O.s.p., keď
jeho rozhodnutie o trovách podľa § 151 ods. 7 O.s.p. možno považovať analogicky za postup podľa §
151 ods. 3 O.s.p. pre uvedené účely.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e odvolanie p r í p u s t n é .