Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, November 18, 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/509/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114210167
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Čimo
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2114210167.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave vo veci žalobkyne: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Bratislava, Pribinova 25,
IČO: 35 792 752, zastúpenej splnomocnenkyňou: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o.,
Bratislava, Kubániho 16, IČO: 47 233 516, proti žalovanému: K. B., nar. X. F. XXXX, bytom G. č. XX,
tohto času na neznámom mieste, zastúpený opatrovníčkou: Mgr. V. E., zamestnankyňa Okresného
súdu Piešťany, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Občianske združenie: Všeobecná

ochrana práv spotrebiteľov, Bratislava, Šafárikovo námestie č. 7, IČO: 42 362 962, zastúpeného
advokátom: JUDr. Patrik Podhorský, Bratislava, Zámocká 36, o 2.647,12 eur s príslušenstvom, o
odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Trnava z 1. júna 2015 č. k. 11C/47/2014-63 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa náhrady trov konania
vedľajšieho účastníka na strane žalovaného m e n í tak, že vedľajšiemu účastníkovi na strane
žalovaného n e p r i z n á v a náhradu trov prvostupňového konania.

Žalobkyni n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil konanie o zaplatenie 2.647,12 eur s 9% úrokom
z omeškania ročne od 14. marca 2010 do zaplatenia, žalovanému právo na náhradu trov konania
nepriznal a žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného náhradu

trov konania 218,93 eur (súčasne rozhodol o vrátení súdneho poplatku vo výške 151,80 eur žalobkyni
prostredníctvom prevádzkovateľa centrálneho systému evidencie poplatkov). Rozhodnutie odôvodnil
právne ustanoveniami § 24, § 93 ods. 4, § 96 ods. 1 až 3, § 146 ods. 2 a § 151 ods. 1 O. s. p.
(Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení), ako aj článkom
47 ods. 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných
zákonov) a § 11 ods. 3, 4 a 6 zákona SNR č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis

z registra trestov. Vecne dôvodil späťvzatím žaloby žalobkyňou bez uvedenia dôvodu. Žalovanému
náhradu trov konania nepriznal, pretože si právo na ich náhradu neuplatnil a v konaní mu trovy
ani nevznikli. Konštatoval však zavinenie žalobkyne na zastavení konania, vyslovujúc predpoklad, že
k uvedenému dispozitívnemu úkonu ju viedla vznesená námietka premlčania zo strany vedľajšieho
účastníka. Ten vystupoval na strane žalovaného, ktorému vzniklo právo na náhradu trov konania a
preto mu (vedľajšiemu účastníkovi) bola priznaná náhrada trov vo výške 218,93 eur (trovy právneho

zastúpenia predstavujúce odmenu za dva úkony právnej služby a to 1. prevzatie a príprava zastúpenia a
2. písomné vyjadrenie vo veci samej zo 14. januára 2015, t.j. 2 x 101,25 eur, spolu 202,50 eur a režijný
paušál 1x 8,04 eur a 1x 8,39 eur, t. j. 16,43 eur). Trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka súd
kvalifikoval ako vynaložené účelne a poukázal na jeho právo dať sa zastupovať v konaní zástupcom,
ktorého si zvolí a ktorým môže byť aj advokát (bez ohľadu na účel, za akým vedľajší účastník vznikol a
či disponuje personálnym substrátom s právnickým vzdelaním). Pomoc právneho zástupcu vedľajšieho

účastníka smerovala k ochrane práv žalovaného a viedla v konečnom dôsledku k späťvzatiu žaloby.Proti tomuto uzneseniu len v časti týkajúcej sa náhrady trov konania vedľajšieho účastníka podala včas
odvolaniežalobkyňasnávrhomnajeho(uznesenia)zmenuvnapadnutejčasti nepriznanímnáhradytrov
právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi. Odvolanie obsahovo odôvodnila nepreskúmateľnosťou

rozhodnutia a nesprávnosťou právneho posúdenia veci súdom prvého stupňa. Z dôvodu absencie
zdôvodnenia účelnosti trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka namietala aj nedostatok
odôvodnenia rozhodnutia napadnutého uznesenia. Osobitosť združenia na ochranu spotrebiteľa podľa
jej názoru spočíva v tom, že sa mu na základe a v súvislosti s jeho činnosťou priznávajú aj osobitné
práva a postavenie. Vychádza sa z logického predpokladu, že tento subjekt bude odborne, personálne

a materiálne pripravený na vykonávanie svojej činnosti a dosahovanie proklamovaných cieľov. Vedľajší
účastník nemal žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade. Paušálny vstup združenia do konaní
navyšuje trovy a navodzuje dojem, že účelom vstupu nebola ochrana práv spotrebiteľa, ale získanie
finančných prostriedkov v podobe náhrady trov právneho zastúpenia. V prípade trov vedľajšieho
účastníka tak nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených na bránenie práva. V zmysle uznesenia
Najvyššieho súdu SR z 20. júna 2014 sp. zn. 6 M Cdo 9/2013 vedľajší účastník by svoju úlohu,

spočívajúcu v pomoci žalovanému v postavení spotrebiteľa, mohol efektívne splniť aj bez vynaloženia
nadbytočných nákladov na právne zastupovanie v každej skutkovo a právne takmer totožnej veci,
pričom požiadavke rozumnosti by zodpovedal napríklad taký jeho postup, ktorým by si vyžiadal právnu
službu len na vyhotovenie námietky premlčania, ktorú by potom sám, či už v postavení vedľajšieho
účastníka alebo zástupcu, použil v súdnom konaní vo všetkých porovnateľných veciach. Na podporu

svojej argumentácie poukázala aj na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 25. apríla 2012
sp. zn. 17Co/91/2012, v ktorom bola zdôraznená povinnosť zaoberať sa účelnosťou vynaložených
trov konania, ak sa združenie na ochranu spotrebiteľa zúčastní konania ako vedľajší účastník na jeho
strane (cieľom združení na ochranu spotrebiteľa je presadzovať oprávnené záujmy spotrebiteľov a ich
práva chrániť aj prostredníctvom týchto združení). Občianske združenie ani nemá procesné postavenie

vedľajšieho účastníka, keďže s účinnosťou od 1. januára 2015 bola zákonom stanovená povinnosť
predložiť súhlas účastníka, na strane ktorého má vystupovať (inak sa na takýto subjekt neprihliada).
Uvedená podmienka však nebola splnená.

Vedľajší účastník navrhol uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť. Vo svojom

písomnom vyjadrení k predmetu sporu poukázal na viaceré nedostatky zmluvných dojednaní, absenciu
obligatórnych náležitostí zmluvy a vzniesol námietku premlčania, v dôsledku čoho bola žaloba vzatá
späť. Jeho úkony je preto potrebné vyhodnotiť ako účelné a hospodárne a v prípade úspechu
v súdnom konaní mu tak prislúcha i náhrada trov konania. Žalobkyňa využila zákonné právo
zastúpenia advokátskou kanceláriou, avšak toto právo upiera vedľajšiemu účastníkovi. Na podporu

svojej argumentácie poukázal vedľajší účastníka na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky
z 15. októbra 2014 č. k. III. ÚS 457/2014-27, v ktorom bolo konštatované, že trovy konania vzniknuté v
súvislosti so zastúpením účastníka advokátom je potrebné zásadne považovať za vynaložené účelne na
riadne uplatňovanie, resp. bránenie práva na súde a len vo výnimočných situáciách, napríklad v prípade
zneužitiaprávanazastúpenieadvokátom,bymohloísťotrovykonanianeúčelné.O.s.p.nevylučuje,aby

účastník odborne spôsobilý hájiť svoje záujmy v konaní pred súdom mohol sa dať zastúpiť zástupcom a
nemožno len z tohto dôvodu mu nepriznať náhradu trov v súvislosti s právnym zastupovaním. Vedľajší
účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník a má aj právo na náhradu trov konania,
kam patrí i náhrada trov právneho zastúpenia. Účelnosť je vlastnosť procesu spočívajúca v sledovaní
cieľa a nachádza svoju opodstatnenosť, ak vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze.

Inštitút náhrady trov konania je prostriedkom ochrany úspešného účastníka a prostriedkom upevňovania
procesnej disciplíny, preto z povahy veci musí mať sankčný charakter.

Žalovaný odvolací návrh nepodal.

Odvolací súd po zistení, že odvolanie podala včas účastníčka konania proti uzneseniu proti ktorému
je prípustné odvolanie, hoc aj len v časti, týkajúcej sa náhrady trov konania vedľajšieho účastníka na
strane žalovanej (§ 201 a § 204 ods. 1 O. s. p.), preskúmal uznesenie prvostupňového súdu v medziach
odvolania žalobkyne (§ 212 ods. 1 O. s. p.), bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) a dospel
k záveru, že odvolanie je dôvodné.

Podľa § 146 ods. 2 vety prvej O. s. p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť,
je povinný uhradiť jeho trovy.Súd prvého stupňa správne aplikoval zásadu procesného zavinenia žalobkyne na zastavení konania,
ktorá bez uvedenia dôvodu vzala žalobu v celom rozsahu späť. Z toho dôvodu vznikol nárok na
náhradu trov konania žalovanému, ako aj vedľajšiemu účastníkovi, ktorý vystupoval na jeho strane. Od

práva účastníka (vedľajšieho účastníka) obrátiť sa na súd prostredníctvom právneho zástupcu, ktoré
odvolací súd nespochybňuje, je však potrebné odlíšiť právo na náhradu trov potrebných na účelné
uplatňovanie alebo bránenie práva. Náhrada trov konania je obmedzená len na náhradu trov účelne
vynaložených (na uplatňovanie alebo bránenie práva). Posúdenie účelnosti je závislé od konkrétnych
okolností danej veci. Vedľajší účastník je občianskym združením, ktoré vzniklo za účelom naplnenia

legitímneho cieľa, ktorým je ochrana spotrebiteľa. Predstavuje subjekt plne spôsobilý poskytovať
ochranu vo veciach sporu občana - spotrebiteľa v súdnych, ako aj mimosúdnych sporoch. Procesná
ochrana spotrebiteľa v sporovom konaní napĺňa zmysel a účel vzniku združenia práve v tom, aby
spotrebiteľ nebol odkázaný na poskytovanie právnej pomoci prostredníctvom právneho zástupcu -
advokáta. Ak vedľajší účastník - združenie na ochranu spotrebiteľa využije svoje procesné právo na
zastupovanie v konaní právnym zástupcom - advokátom, súčasne nesie aj procesnú zodpovednosť

spojenúsposudzovanímúčelnostivynaloženýchtrovkonaniavrátanetrovprávnehozastúpenia.Priznať
možno len náhradu trov potrebných (nevyhnutných) na účelné bránenie práva, ktoré sa objektívne
považujú za vynaložené účelne.

Ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990

Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov s účinnosťou od 1. mája 2014 zakotvilo povinnosť
súdu v každom konaní preskúmať, či nárok uplatňovaný proti spotrebiteľovi nie je premlčaný alebo či
nie je daná iná zákonná prekážka, ktorá by neumožňovala nárok po práve priznať. Uvedené zákonné
ustanovenie zahŕňa povinnosť súdu ex offo (z tzv. úradnej povinnosti) preskúmavať a prihliadať na
všetky neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom

nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti,
a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred dodávateľom bez toho, aby
mohol vplývať na ich obsah (rozsudky Súdneho dvora Európskej únie v Luxemburgu C-240/98 až C
244/98 Oceáno Grupo Editorial a Salvat Editores, C-168/05 Mostaza Claro). Na vyrovnanie zdanlivej
(formálnej) zmluvnej rovnováhy zákonodarca reagoval legislatívnymi zmenami, konkrétne aj právnou

úpravou procesného postavenia združenia, ktoré ako právnická osoba môže na základe plnomocenstva
zastupovať spotrebiteľa v konaní pred štátnymi orgánmi (§ 25 ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa),
ako aj dotknutým ustanovením § 5b uvedeného zákona a aktuálnou úpravou vedľajšieho účastníctva
združenia v súdnom konaní (§ 93 ods. 3 veta druhá O. s. p.). Poukaz súdu prvého stupňa na vznesenie
námietky premlčania zo strany vedľajšieho účastníka nebol náležitý, vzhľadom na povinnosť súdu už

z úradnej povinnosti prihliadať aj na premlčanie nároku spotrebiteľa v konaní vedenom proti nemu (v
dôsledku čoho by došlo k zamietnutiu žaloby).

Ak sa vedľajší účastník na strane žalovaného za uvedeného platného právneho stavu rozhodol udeliť
plnomocenstvo na svoje zastupovanie v súdnom konaní právnemu zástupcovi - advokátovi, nesie

dôsledky s tým spojené a to v podobe vyhodnotenia neúčelného charakteru vynaložených trov právneho
zastúpenia právnym zástupcom vedľajšieho účastníka. Z dôvodu, že súd prvého stupňa ex offo prihliada
na všetky zákonné prekážky brániace priznaniu žalobkyni plnenia zo spotrebiteľskej zmluvy, vedľajší
účastník by svoju úlohu, spočívajúcu v pomoci žalovaného v postavení spotrebiteľa, mohol efektívne
splniť aj bez vynaloženia nákladov na právne zastupovanie. S poukazom na to uplatňované trovy

právneho zastúpenia občianskym združením prostredníctvom právneho zástupcu nesledujú legitímny
cieľ, ktorým je nastolenie rovnováhy medzi spotrebiteľom a poskytovateľom služby, ale samoúčelné
vytváranie trov. Podľa § 2 O. s. p. je súd povinný dbať, aby nedochádzalo k zneužívaniu práv na
úkor fyzických alebo právnických osôb. Zákaz zneužitia práva (na ktorý poukazovalo aj rozhodnutie
ústavného súdu označené vedľajším účastníkom) zabezpečuje, aby aj uplatňovanie náhrady trov

konania nepredstavovalo dôsledok zneužitia noriem procesného práva. Ak si vedľajší účastník uplatnil
trovy právneho zastúpenia, predstavujúce odmenu za činnosť právneho zástupcu, ktorý musel žalobný
návrh a jeho prílohy náležite preštudovať a posúdiť z hľadiska právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv
a následne podať v danej veci konkrétne kvalifikované vyjadrenie, nemožno mu náhradu takýchto
trov priznať. Rovnaká povinnosť totiž už prislúchala s poukazom na vyššie uvedené súdu (ex offo) a

vynaložené trovy právneho zastúpenia v súvislosti so zastupovaním vedľajšieho účastníka nemožno
kvalifikovať ako potrebné, t.j. nevyhnutné (na účelné bránenie práva) a teda ich náhrada nemohla
byť vedľajšiemu účastníkovi priznaná. Nemožno prehliadať ani samotný cieľ združenia, ktorým je
aktivita združenia v konaní pred súdmi na strane spotrebiteľa, čo zahŕňa aj aspekt uplatňovania právspotrebiteľa vrátane poskytovanie poradenstva so zameraním na neprijateľné zmluvné podmienky a
všeobecnú ochranu práv spotrebiteľa (ako to vyplýva už z názvu združenia). V prípade akceptovania
účelnosti vynaložených trov právneho zastúpenia právnym zástupcom vedľajšieho účastníka, združenie

by predstavovalo len pasívny subjekt, ktorý existuje sám pre seba.

Vyššie uvedená argumentácia sa vzťahuje na uplatnené trovy právneho zastúpenia vedľajšieho
účastníka v celom rozsahu, ktoré z vyššie uvedených dôvodov nebolo možné priznať vôbec.

Odvolací súd sa však nestotožnil s odvolacou námietkou žalobkyne týkajúcou sa povinnosti predložiť
súhlas účastníka konania so vstupom vedľajšieho účastníka do konania v zmysle novej právnej úpravy
(zákon č. 353/2014 Z. z.). Podľa § 93 ods. 3 O. s. p. (v znení účinnom do 31. decembra 2014) súčasťou
oznámenia o vstupe vedľajšieho účastníka nemusel byť (nevyžadoval sa) súhlas účastníka, popri ktorom
sa vedľajší účastník zúčastňuje na konaní. Z dôvodu, že združenie prostredníctvom svojho právneho
zástupcu oznámilo svoj vstup do konania ešte 30. decembra 2014 (teda za účinnosti právnej úpravy,

ktorá nevyžadovala súhlas účastníka konania ako súčasť oznámenia vedľajšieho účastníka o vstupe)
a nebolo preukázané, že žalovaný so vstupom vedľajšieho účastníka na jeho strane nesúhlasil, boli
naplnené zákonom stanovené podmienky pre vznik vedľajšieho účastníctva v predmetnom konaní.

Časovú pôsobnosť novej právnej úpravy zásadne riešia tzv. intertemporálne ustanovenia. Vzhľadom

k tomu, že O. s. p. predstavuje normu procesného práva, pre ktorú platí pravidlo o okamžitej
aplikovateľnosti, nová právna úprava pôsobí odo dňa nadobudnutia svojej účinnosti na všetky spory
prebiehajúce na súdoch. Obvykle však zákon stanovuje pravidlo o zachovaní účinkov úkonov (ako aj
plynutia lehôt, prípadne ďalších skutočností). Z dôvodu, že v danom prípade sa tak nestalo, je potrebné
vyvodiť uvedené pravidlo z ústavno-konformného výkladu, rešpektujúceho pravidlo o zachovaní účinkov

už neúčinnej právnej úpravy, odvodené od ústavných princípov právnej istoty, ochrany nadobudnutých
práv a legitímnych očakávaní, ako aj zákazu retroaktivity. S poukazom na uvedené, procesné účinky
oznámenia vedľajšieho účastníka - združenia, že vstupuje do konania na strane žalovaného nastali
a ostali zachované.

Odvolací súd podľa § 220 O. s. p. rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti náhrady trov konania
vedľajšieho účastníka na strane žalovaného zmenil spôsobom vyplývajúcim z prvej vety výroku tohto
uznesenia (odvolacieho súdu).

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 224 ods. 1 v spojení

s ustanovením § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O. s. p., keď žalobkyni, ktorá bola v odvolacom konaní
úspešná, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal už z primárneho dôvodu, že žalobkyňa nepodala
návrh na rozhodnutie o trovách odvolacieho konania a okrem trov právneho zastúpenia jej iné trovy zo
spisu nevyplývali.

Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0 (čl. I § 3 ods. 9 posledná
veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.