Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, October 22, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11Co/35/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8710202597
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šamo

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8710202597.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Šama a sudcov JUDr.

Jozefa Škraba a JUDr. Mareka Kohúta v právnej veci žalobcu: Credium Slovakia, a.s., so sídlom
Bratislava, Einsteinova 21, IČO: 36 845 490, zastúpený advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR,
s.r.o., Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: L. T., bývajúci v P., Ul. F. XXXX/XX,
toho času vo F., Ul. F. XX/XX, o zaplatenie 5.013,70 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Poprad č.k. 20C/163/2011-167 zo dňa 19.9.2014 v spojení s opravným uznesením č.k.
20C/163/2011-173 zo dňa 15.1.2015 jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením o povinnosti žalovaného

zaplatiť žalobcovi sumu 5.013,60 eur s úrokom z omeškania 10 % ročne od 3.1.2009 do zaplatenia
všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Mení rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením vo výroku o náhrade trov konania
tak, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu trovy prvostupňového
konania na súdnom poplatku 311,50 eur a na trovách právneho zastúpenia 2.795,91 eur do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

Nepriznáva žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 5.013,60 eur,
spolu s úrokom z omeškania vo výške 10 % ročne od 3.1.2009 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania
tak, ako budú vyčíslené v písomnom vyhotovení rozsudku, a to všetko do 3 dní od jeho právoplatnosti.
Následne opravným uznesením súd prvého stupňa opravil záhlavie v časti označenia predmetu konania
najehosprávneznenie,ato,žeideozaplateniesumu5.013,60euratiežopravilvýrokovúčasťrozsudku
na jeho správne znenie, a to: Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 5.013,60 eur, spolu s úrokom

z omeškania vo výške 10 % ročne od 3.1.2009 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania z titulu
zaplateného súdneho poplatku 311,50 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 3.005,45eur, všetko do
3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V dôvodoch rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že žalobca sa podaným návrhom domáhal proti
žalovanému zaplatenia sumy 5.194,70 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,1 % denne z dlžnej
sumy od 3.1.2009 do zaplatenia a náhrady trov konania. V návrhu uviedol, že žalobca ako kupujúci

a súčasne leasingový prenajímateľ uzatvoril dňa 8.9.2005 s pôvodným leasingovým nájomcom U. P.
kúpnu leasingovú zmluvu č. 05/052/254, predmetom ktorej bol finančný prenájom motorového vozidla
zn.ŠkodaFabia1,4Sportlinehatchback,rokvýroby2005.Dňa22.5.2007uzavrelžalobcasožalovaným
ako novým leasingovým nájomcom zmluvu o prevode leasingovej zmluvy, pričom v zmysle tejto prešlipráva a povinnosti z pôvodného nájomcu na žalovaného. Splátka leasingu podľa splátkového kalendára
bola určená sumou 259,82 eur mesačne. Počas trvania zmluvného vzťahu žalovaný uhradil len 30,9
leasingových splátok, v dôsledku čoho žalobca dňa 31.7.2008 od uzavretej zmluvy odstúpil s tým, že v

zmysle tejto vyúčtoval náklady súvisiace s predčasným ukončením leasingovej zmluvy.

Súd dňa 30.1.2012 rozhodol rozsudkom tak, že žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 5.013,60
eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 10 % ročne od 3.1.2009 do zaplatenia a tiež na náhradu trov
konania. Po odvolaní podanom žalovaným odvolací súd uznesením z 3.10.2013 rozsudok súdu prvého

stupňazrušilavecmuvrátilnaďalšiekonanie.Povrátenívecisúddoplnildokazovanieanazákladetohto
zistil skutkový stav, podľa ktorého žalobca ako predávajúci a súčasne leasingový prenajímateľ uzavrel
dňa 8.9.2005 leasingovú zmluvu č. 05/052/254 s leasingovým nájomcom U. P.. Predmetom leasingu
bolo osobné motorové vozidlo zn. Škoda Fabia 1,4 Sport line hatchback, rok výroby 2005 a uvedený
nájomca sa zaviazal hradiť mesačne splátky vo výške 7.795,- Sk (258,74 eur). Dňa 22.5.2007 žalobca
so žalovaným uzavreli zmluvu o prevode leasingovej zmluvy č. 05/052/254, v dôsledku čoho prešli

práva užívať predmet leasingu a súčasne povinnosť platiť dohodnuté mesačné splátky na žalovaného
s tým, že v zmysle splátkového kalendára sa žalovaný zaviazal platiť mesačné splátky vo výške
259,82 eur mesačne, vždy k 7. dňu v mesiaci, počnúc mesiacom júnom 2007 s úhradou poslednej
splátky 7.9.2010. V zmysle preberacieho protokolu, žalovaný dňa 22.5.2007 prevzal predmet leasingu,
vrátane kľúčov a potrebných dokladov. Nakoľko žalovaný neplnil dohodnuté podmienky, oznámením zo

dňa 31.7.2008 žalobca od zmluvy odstúpil a žalovaného vyzval na okamžité sprístupnenie predmetu
leasingu. Žalobca uplatnený nárok špecifikoval tak, že čiastkový nárok vo výške 527,54 eur predstavuje
súčet neuhradených leasingových splátok v lehote ich splatnosti. Suma 110,- eur bola žalobcom
uplatnená v zmysle čl. 11 bod 4 obchodných podmienok, ako sankcia za omeškanie s platením
leasingových splátok a bola určená ako úrok z omeškania vo výške 0,1 % denne za každú nezaplatenú

splatnú splátku od lehoty splatnosti dohodnutej v splátkovom kalendári až do odstúpenia od zmluvy.
Sumu 71,10 eur si žalobca uplatnil ako neuhradené náklady agentúry v zmysle čl. 12 bod 4 obchodných
podmienok, išlo o náklady spojené s pokusom o odobratie predmetu leasingu, ktoré v zmysle zmluvy
má povinnosť uhradiť leasingový nájomca. Z titulu škody na majetku, stanovenej ako rozdiel medzi
zostávajúcou istinou a škodou, ktorá žalobcovi vznikla v súvislosti s predčasným ukončením leasingovej

zmluvy podľa čl. 13. bod 1 obchodných podmienok si žalobca uplatnil nárok na úhradu sumy 4.486,06
eur. Žalobca k požadovanej sume uviedol, že zostávajúca istina predstavuje rozdiel medzi výškou
poskytnutého leasingu a splatenej istiny počas trvania zmluvného vzťahu. Výsledná suma predstavuje
súčet istín zo splátkového kalendára počnúc 35. splátkou až do konca. Vzhľadom na to, že napriek
výzve na odovzdanie predmetu leasingu žalovaný osobné motorové vozidlo žalobcovi neodovzdal,

trestným rozkazom Okresného súdu Poprad zo dňa 25.7.2011 č.k. 6T/89/2011-118 bol žalovaný uznaný
vinným zo spáchania trestného činu sprenevery podľa § 213 ods. 1, 2 písm. a) Trestného zákona, za
čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov s podmienečným odkladom výkonu
uloženého trestu na skúšobnú dobu 30 mesiacov. Poškodený - žalobca bol s nárokom na náhradu škody
odkázaný na občiansko-súdne konanie. Žalovaný v rámci účastníckeho výsluchu uviedol, že napriek

právoplatnému odsúdeniu za prečin sprenevery, bol uznesením zo dňa 7.3.2013 amnestovaný. Už v
rámci trestného konania dokladal komunikáciu so žalobcom s tým, že vozidlo ako predmet leasingu
chce vrátiť a v rámci konečného vyúčtovania jeho hodnotu započítal. Žiadal, aby súd žalobcu vyzval
na poskytnutie súčinnosti pri prevzatí a ohodnotení vozidla. Po výzve právnemu zástupcovi žalobcu,
tento súdu oznámil, že sa prevzatiu vozidla nikdy nevyhýbal a jeho primárnym cieľom bolo získanie

vozidladovlastnejdispozície,čímbysaznížilinímuplatňovanénároky,avšakdoterazkprevzatiuvozidla
nedošlo, nakoľko žalovaný nikdy vozidlo na prevzatie nepristavil. S najväčšou pravdepodobnosťou
vozidlo užíva a znižuje jeho hodnotu. Ďalej súd v dôvodoch rozsudku citoval ustanovenie § 489 ods.
1, 2 Obchodného zákonníka, ustanovenie § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka, ďalej ustanovenie §
663, ustanovenie § 664, ustanovenie § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v súvislosti s omeškaním

peňažného záväzku ustanovenie § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a na základe vykonaného
dokazovania podľa citovanej právnej úpravy mal za preukázané, že základ nároku žalobcu je daný. Čo
sa týka jednotlivých čiastkových nárokov, v tomto smere mal súd za to, že je možné priznať žalobcovi
nárok na úhradu sumy 527,54 eur z titulu neuhradených leasingových splátok, ktoré predstavujú sumu
vypočítanú ako súčet neuhradených splátok od poslednej uhradenej splátky do odstúpenia od zmluvy.

Ďalej mal súd za preukázané, že žalovaný uhradil celkom 32 pravidelných mesačných splátok a časť
33. splátky, pričom do dňa odstúpenia od zmluvy boli splatné a neuhradené dve splátky po 259,83
eur a časť splátky vo výške 7,88 eur. Tomuto nároku súd v celom rozsahu vyhovel, nakoľko mal za
to, že žalobca riadne špecifikoval a odôvodnil i preukázal tento nárok. Ďalej súd priznal žalobcovisumu 4.486,06 eur ako škodu na majetku, stanovenú ako rozdiel medzi zostávajúcou istinou a škodou,
ktorá žalobcovi vznikla v súvislosti s predčasným ukončením leasingovej zmluvy podľa čl. 13. bod 1
obchodných podmienok. V tomto smere mal súd za to, že tento nárok bol žalobcom riadne preukázaný

a odôvodnený. Čo sa týka uplatneného príslušenstva súd žalobcovi priznal nárok na úhradu úroku z
omeškania v zákonnej výške 10 % ročne. Napriek pokynu odvolacieho súdu zaoberať sa deklarovanou
snahou žalovaného vydať vozidlo a započítať jeho hodnotu v rámci konečného vyúčtovania z dôvodov
na strane žalovaného k tomuto nedošlo, nakoľko tento vozidlo žalobcovi nevydal, neoznámil ani miesto,
kde sa vozidlo nachádza, čím proces odovzdania a prevzatia vozidla zmaril. S ohľadom na uvedené

skutočnosti, súd rozhodol o nárokoch žalobcu tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný a žiadal tento zrušiť a vec vrátiť súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie s tým, aby bolo nariadené žalobcovi vyčísliť len dlžnú sumu po odrátaní
zostatkovej hodnoty vozidla z doby, kedy sa tento spor začal. Ďalej uviedol, že od začiatku, to znamená
od prvého dňa, kedy vypovedal pred vyšetrovateľom OR PZ v Poprade, s ním plne spolupracoval a jasne

niekoľkokrát zdôraznil, že nemá problém s odovzdaním vozidla v predmetnom spore, ale odovzdá ho
len v prípade, že leasingová spoločnosť hodnotu vozidla odráta z dlžnej sumy a vyčísli sumu po odrátaní
tejto hodnoty. Doteraz sa tak nestalo a žalobca trvá na zaplatení celej hodnoty vozidla, vrátane dlžnej
sumy aj napriek tomu, že požiadal súd o súčinnosť pri stanovení dlžnej sumy po odrátaní zostatkovej
hodnoty vozidla. Uviedol, že odmieta vrátiť vozidlo a zaplatiť pritom celú sumu.

Žalobca vo vyjadrení na odvolanie žalovaného uviedol, že zotrváva na svojich písomných podaniach.
Skutočnosti uvádzané žalovaným boli predmetom konania na prvostupňovom súde, ktorý sa nimi v
dostatočnej miere vyporiadal, náležite zistil skutkový stav a vec správne posúdil. Žalobca mal za to, že
žalovaný v podanom odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, o ktorých by súd prvého stupňa nerozhodol.

Navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa.

Odvolací súd podľa § 212 ods. 1 O.s.p. prejednal vec v medziach, ktorých sa odvolateľ domáhal jej
preskúmania a dospel k záveru, že jeho odvolanie nie je dôvodné.

Podľa § 212 ods. 1 O.s.p. je odvolací súd rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. V danom prípade
žalovaný namietal len tú okolnosť, že z uplatnených nárokov je treba odpočítať zostatkovú hodnotu
vozidla, ktoré bolo predmetom leasingovej zmluvy. Z vykonaného dokazovania je však zrejmé, že
žalovaný vozidlo žalobcovi doteraz neodovzdal, hoci podľa čl. 13 bod 2 Obchodných podmienok pre
finančný prenájom motorových vozidiel spoločnosti OTP leasing, a.s., leasingový nájomca je povinný

pri odstúpení od zmluvy motorové vozidlo odovzdať leasingovému prenajímateľov spôsobom určeným
v týchto obchodných podmienkach. Podľa čl. 12 bod 4 obchodných podmienok, pri vrátení predmetu
leasingu leasingovému prenajímateľovi bez ohľadu na jeho dôvod, musí byť motorové vozidlo nájomcom
uvedené do riadneho funkčného a bezvadného stavu, čisté a spolu so všetkými kľúčmi, dokladmi a
príslušenstvom. Deň vrátenia a miesto jeho uskutočnenia stanoví leasingový prenajímateľ. Náklady

vrátenia a všetky náklady súvisiace znáša leasingový nájomca. Podľa čl. 12 bod 5 obchodných
podmienok, o vrátení motorového vozidla spíšu jeho účastníci protokol, v ktorom uvedú najmä stav
predmetu leasingu.

V zmysle týchto ustanovení žalovaný nepostupoval, a preto ani nebolo možné znížiť nárok žalobcu o

zostatkovú hodnotu motorového vozidla. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť,
že ide o synalagmatický záväzok v zmysle § 560 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak si zo zmluvy
majú účastníci plniť navzájom, môže sa domáhať splnenia záväzku len ten, kto sám splnil svoj záväzok
skôr, alebo je pripravený ho splniť. I ten, kto je povinný plniť vopred môže svoje plnenie odoprieť až
do doby, keď bude poskytnuté, alebo zabezpečené vzájomné plnenie, ak je plnenie druhého účastníka

ohrozené skutočnosťami, ktoré nastali u druhého účastníka a ktoré mu neboli známe, keď zmluvu
uzavrel.

Z uvedeného ustanovenia teda vyplýva, že žalovaný sa môže domáhať odpočítania zostatkovej hodnoty
vozidla od nárokov žalobcu len za predpokladu, že splní svoj záväzok vrátiť motorové vozidlo alebo je

pripravený splniť tento záväzok. V priebehu konania však žalovaný nepreukázal ani len pripravenosť
tento záväzok splniť (viď konanie vo veci 6T/89/2011), a preto nebolo možné zostatkovú hodnotu vozidla
odpočítať od uplatnených nárokov žalobcu.Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa vo veci
samej potvrdil.

Zmenilrozsudoksúduprvéhostupňavspojenísopravnýmuznesenímvovýrokuonáhradetrovkonania,
keď vychádzal z toho, že pri tarifnej hodnote 5.194,70 eur je tarifná odmena 180,93 eur a túto priznal za
8 úkonov právnej služby, a to za prípravu a prevzatie veci zo dňa 24.1.2010, pokus o zmier z 5.2.2010,
podanie žaloby 5.3.2010, účasť na pojednávaní 4.11.2011, vyjadrenie na odvolanie z 22.8.2012, účasť
na pojednávaní 3.10.2013, 17.1.2014 a 19.9.2014, spolu 1.447,44 eur, k tomu režijný paušál 3x po 7,21

eur, 1x po 7,41 eur, 1x po 7,63 eur, 1x po 7,81 eur a 2x po 8,04 eur, spolu 60,56 eur, celkove trovy
právneho zastúpenia 1.508,- eur, k tomu 20 % DPH 301,60 eur, spolu 1.809,60 eur. Ďalej cestovné za
účasť na pojednávania M. - P. - M. vo výške 367,01 eur a náhrada za stratu času vo výške 619,30 eur,
celkove trovy 2.795,91 eur. Žalobcovi ďalej bola priznaná aj náhrada za zaplatený súdny poplatok vo
výške 311,50 eur. Z uvedených dôvodov preto podľa § 220 O.s.p. zmenil rozsudok súdu prvého stupňa
vo výroku o náhrade trov konania.

V odvolacom konaní bol žalobca úspešný, avšak neuplatnil náhradu trov konania, a preto mu táto
priznaná nebola.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.