Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, May 6, 2015

Súd: Okresný súd Žiar n/H
Spisová značka: 5C/58/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415201425
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Kasanová
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2015:6415201425.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Jarmilou Kasanovou v právnej veci žalobcu
M. H., nar. X.X.XXXX, bytom Š. N. XXX, zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár s.r.o.,
so sídlom v Košiciach, Kuzmányho 29, IČO: 47234466, konajúci prostredníctvom advokáta konateľa
JUDr. Petra Rybára, proti odporcovi POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO:
35807598, o návrhu na zaplatenie sumy 145,73 € s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 145,73 € s úrokom z omeškania vo výške 8,05 %
ročne, počítaný od 16.2.2015 do zaplatenia, v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka, uvedená vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru k
Zmluve o úvere, uzavretej medzi účastníkmi konania č. 609400066 zo dňa 4.1.2010, v bode 17: „Zmluvné
strany sa dohodli v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, že všetky ich právne vzťahy sa budú
spravovať Obchodným zákonníkom“ je n e p r i j a t e ľ n á .

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania a zaplatiť ich do rúk právneho zástupcu
žalobcu, Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár s.r.o., IČO: 47234466, konajúca prostredníctvom
advokáta konateľa JUDr. Petra Rybára vo výške 139,16 €, v lehote troch dní od právoplatnosti
rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaným návrhom domáhal vydania od
žalovaného bezdôvodného obohatenia vo výške 145,73 € s úrokom z omeškania s poukazom na to,
že zmluva, ktorú dňa 4.1.2010 uzatvoril so žalovaným, neobsahuje zákonom stanovené náležitosti, a
preto je nutné ju považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Konštatoval, že žalobcovi bol poskytnutý
úver vo výške 250 €, kde bola dohodnutá odplata vo výške 242 €, pričom žalobca zaplatil spolu na
poskytnutom úvere sumu 636,73 €. Právny zástupca žalobcu konštatoval, že zmluvu, uzavretú medzi
účastníkmi konania je nutné posudzovať ako zmluvu spotrebiteľskú, a preto je nutné na ňu aplikovať
ustanovenia Občianskeho zákonníka a Zákona č. 258/2001 Z. z. Zo sumy bezdôvodného obohatenia
vo výške 386,73 € sa žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhal vydania len časti
bezdôvodného obohatenia, a to na základe platieb, poukázaných na účet žalovaného dňa 14.2.2012 vo
výške 41 €, dňa 14.3.2012 vo výške 41 € a dňa 16.4.2012 vo výške 63,73 €.

Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil, doručenie mal riadne vykázané, súdu neúčasť ospravedlnil,
súhlasil, aby súd vo veci konal v jeho neprítomnosti a poukázal na svoje doterajšie vyjadrenie. Z obsahu
písomného vyjadrenia žalovaného je zrejmé, že zmluvu, ktorú uzavrel so žalobcom, nie je možné
považovať za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko zmluva, ktorá
bola uzavretá, bola uzavretá podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, pričom účastníci konania si

vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou predmetnej zmluvy
dohodli, že v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka sa všetky právne vzťahy medzi nimi budú
spravovať Obchodným zákonníkom. Poukázal na to, že žalobca si zobral úver na účely zamestnania.
Poukázal aj na to, že je treba akcentovať dobrú vieru žalovaného, s ktorou do právneho vzťahu so
žalobcom vstupoval. Zároveň konštatoval, že je toho názoru, že zo zmluvy o úvere nenastala ani jedna z
foriem bezdôvodného obohatenia. Poukázal na to, že uzavretá zmluva nie je zmluvou o spotrebiteľskom
úvere, a preto nemusí obsahovať RPMN, a pokiaľ sa týka príslušného poplatku za poskytnutie úveru,
tento je v zmluve jasne uvedený, a to v 1/3-ine predstavuje úrok a v 2/3-inách náklady na vypracovanie
a uzatvorenie zmluvy o úvere, spolu s administratívou s tým spojenou.

Súd vo veci vykonal dokazovanie, a to výsluchom žalobcu, právneho zástupcu žalobcu, oboznámil sa
s podaným návrhom, s písomným vyjadrením žalovaného, so Zmluvou o úvere, s prehľadom splátok a
pokút, so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, s ostatným spisovým materiálom.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľskou zmluvou
je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľ je fyzická
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľské zmluvy
nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o
zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné
podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne
dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy za individuálne dojednané
zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred
podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy ak dodávateľ
nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú
za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy za neprijateľné podmienky
uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré

a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,

b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,

c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,

d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,

e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,

f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,

g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,

h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli,

i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,

j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,

k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,

l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré
by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,

m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane
obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane
práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,

n) spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola zmluva
uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu
s predĺžením platnosti zmluvy,

o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré
priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,

p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú
uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,

r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy zmluvné podmienky
upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.
Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak
zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy v pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor
koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa § 1 ods. 1 Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v znení neskorších predpisov
tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním
spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa § 2 toho istého zákona na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,

b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom,

Podľa § 3 ods. 1 toho istého zákona veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje
spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; 3) v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského
úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. 4)

Podľa § 3 ods. 2 toho istého zákona spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský
úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 4 ods. 1 toho istého zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je
neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 4 ods. 2 toho istého zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
6) musí obsahovať

a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,

b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,

c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k
tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,

g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,

h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,

i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok,

l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,

m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo
najpresnejší odhad,

n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred
lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti,

o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

p) práva spotrebiteľa podľa § 7,

q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

Podľa § 4 ods. 3 toho istého zákona pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o
spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo

b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)
a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa § 153 ods. 3 OSP súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj
bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je
neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo
dojednané v spotrebiteľskej zmluve.

Podľa § 153 ods. 4 OSP ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve 16ab)
alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky,
nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd
uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané
finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej
podmienky, ako bolo dojednané v spotrebiteľskej zmluve.

Z vykonaného dokazovania súd má za preukázané, že účastníci konania uzatvorili dňa 4.1.2010 Zmluvu
o úvere č. 609400066. V zmysle uvedenej zmluvy žalovaný poskytol žalobcovi finančnú čiastku 250
€, ktorú sa žalobca zaviazal veriteľovi zaplatiť, zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 242 €, čiže
celkovú čiastku 492 €, a to v 12 mesačných splátkach po 41 €, počnúc dňom 13.2.2010 na účet veriteľa,
špecifikovaný vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru. Zo zmluvy vyplýva aj tá skutočnosť,
že žalobcovi boli finančné prostriedky vyplatené v hotovosti pri podpise zmluvy. V zmluve o úvere je
uvedené, že finančné prostriedky sú poskytnuté žalobcovi na výkon zamestnania. Z výpovede žalobcu
na pojednávaní vyplynulo, že uvedené políčko zaškrtla obchodná zástupkyňa, pričom mu nevysvetlila,
čo to znamená, ak toto políčko zaškrtne. Keď sa ho spýtala, na čo potrebuje finančné prostriedky, žalobca

uviedol, že pre mamu. Žalobca ďalej vo výpovedi konštatoval, že v súvislosti so svojim zamestnaním
v tom čase žiadne finančné prostriedky nepotreboval, pretože pracuje vyše 20 rokov vo firme SIMKOR
s.r.o. ako pomocný stavebný robotník, pričom zamestnávateľ mu dá všetko, čo pre prácu potrebuje.
Zo žiadosti o úver súd zistil, že žalobca bol v tom čase zamestnaný a jeho zamestnávateľom bol
SIMKOR s.r.o. Z predloženého potvrdenia firmy SIMKOR s.r.o. Banská Štiavnica súd zistil, že žalobca
pracuje v ich spoločnosti v riadnom pracovnom pomere od 23.3.1999 vo funkcii pomocný stavebný
robotník, pričom na výkon povolania nepotrebuje žiadne finančné prostriedky, nakoľko sa jedná o
závislú činnosť. Súdu z rozhodovacej činnosti je zrejmé, že žalovaný zaškrtáva v totožných zmluvách
políčko ako účel poskytnutia finančných prostriedkov na zamestnanie aj v rámci iných konaní, pričom
spotrebitelia tieto finančné prostriedky na výkon zamestnania vôbec nežiadali. Žalovaný pri uzatváraní
zmluvy bol v postavení dodávateľa, nakoľko konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Žalobca ako fyzická osoba bol spotrebiteľ, nakoľko mu bol poskytnutý úver
na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Z uvedenej skutočnosti vyplýva,
že účastníci konania uzatvorili spotrebiteľskú zmluvu. Zmluva, ktorú uzavreli účastníci konania, má
charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom žalobca ako spotrebiteľ nekonal v rámci svojho
zamestnania, povolania ani podnikania. Žalovaný žalobcovi poskytol finančné prostriedky v hotovosti
pri podpise zmluvy, čiže ide o spotrebiteľský úver vo forme pôžičky, pričom spotrebiteľským úverom sa
na účely Zákona č. 258/2001 Z. z. považuje aj dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky. Uzavretá zmluva spĺňa podmienku písomnej formy,
avšak neobsahuje obligatórne náležitosti zmluvy, ktoré zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať.
Zmluva neobsahuje konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru (§ 4 ods. 2 písm. g/ Zákona č. 258/2001
Z. z.), neobsahuje ročnú úrokovú sadzbu (§ 4 ods. 2 písm. h/), neobsahuje ročnú percentuálnu mieru
nákladov (§ 4 ods. 2 písm. j/), neobsahuje priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov (§ 4
ods. 2 písm. k/). Pri nesplnení podmienok podľa § 4 ods. 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak
bol spotrebiteľovi na jej základe poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať. Ak však
zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje okrem iného horešpecifikované náležitosti, poskytnutý úver
je nutné považovať za bezúročný a bez poplatkov.

Z predloženého rozpisu splátok a pokút súd zistil, že žalobca zaplatil dňa 19.2.2010, 16.3.2010,
16.4.2010, 31.5.2010, 17.6.2010, 27.7.2010 vždy po 41 €, dňa 20.9.2010 sumu 50 €, dňa 29.11.2010
sumu 32 €, dňa 10.8.2011 sumu 40 €, dňa 14.11.2011, 15.12.2011, 13.1.2012, 14.2.2012 a 14.3.2012
vždy po 41 € a dňa 16.4.2012 sumu 63,73 €. Spolu zaplatil 636,73 €. Vzhľadom na to, že zmluvu je
nutné považovať za bezúročnú a bez poplatkov, vznikla povinnosť žalobcovi zaplatiť žalovanému len
skutočnú výšku poskytnutého finančného plnenia, čiže 250 €. Vzhľadom na to súd zaviazal žalovaného
vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 145,73 €. Zo sumy bezdôvodného obohatenia vo
výške 386,73 € (636,73 - 250) sa žalobca domáhal vrátenia len časti bezdôvodného obohatenia, na
základe platieb, poukázaných na účet žalovaného dňa 14.2.2012 o výške 41 €, dňa 14.3.2012 vo výške
41 € a dňa 16.4.2012 vo výške 63,73 €. Vzhľadom na to, že súd určil, že zmluva je bezúročná a bez
poplatkov, s poukazom na hospodárnosť konania sa súd nezaoberá vykonávaním dokazovania, pokiaľ
sa týka výšky poplatku za poskytnutie úveru.

Podľa § 517 ods. 2 OSP ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, účinného do 31.1.2013, výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 10c Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. účinného od 1.2.2013 ak záväzkový vzťah vznikol
pred 1.2.2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov, účinných k 31.1.2013 aj za dobu
omeškania po 31.1.2013.

Súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 8.05 % ročne od 16.2.2015, čiže od podania návrhu,
pričom od uvedeného dátumu žiadal priznať úrok z omeškania aj žalobca v zmysle podaného návrhu.
Žalobca predložil súdu výzvu, ktorú zaslal žalovanému na zaplatenie sumy 386,73 €, v ktorej výzve žiadal

zaplatiť finančné prostriedky najneskôr do 12.2.2015. Súd však priznal žalobcovi úrok z omeškania od
16.2.2012 (v zmysle petitu návrhu), čo korešponduje aj s dňom podania návrhu.

Súd vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru k zmluve o úvere, ktorá bola uzavretá medzi
účastníkmi konania v zmysle bodu 17 je stanovené, že zmluvné strany sa dohodli v zmysle §
262 ods. 1 Obchodného zákonníka, že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným
zákonníkom. Súd je toho názoru, že uvedená zmluvná podmienka, pokiaľ sa týka aplikácie Obchodného
zákonníka, uvedená vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru v bode 17 je neprijateľná zmluvná
podmienka.

Zmluva medzi účastníkmi konania má charakter spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy s tým, že žalovaný uzatvoril túto zmluvu ako dodávateľ
v zmysle § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka a žalobca bol pri uzatváraní zmluvy spotrebiteľ v
zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka. V súvislosti s dojednaním účastníkov zmluvného vzťahu
v rámci Všeobecných podmienok úverovej zmluvy, podľa ktorého sa zmluva uzatvára podľa § 262
ods. 1 Obchodného zákonníka treba poukázať na to, že podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka
nesmú spotrebiteľské zmluvy obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, ako aj s poukazom na ustanovenie § 53
ods. 4 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sú neprijateľné podmienky, upravené v spotrebiteľskej
zmluve neplatné a v zmysle § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky, upravené
spotrebiteľskou zmluvou, sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Uvedená
zmluvná podmienka, obsiahnutá vo výroku tohto rozhodnutia, nebola dojednaná individuálne, žalobca
nemohol ovplyvniť obsah Všeobecných podmienok poskytnutia úveru v tejto časti, pričom Všeobecné
podmienky poskytnutia úveru žalobcom neboli ani podpísané. Z uvedeného je zrejmé, že dojednanie o
voľbe Obchodného zákonníka podľa § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, tvoriace súčasť Všeobecných
podmienok, súd posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka a
považoval ju za neplatnú.

Zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorý bol novelizovaný Občiansky zákonník, bola prebratá Smernica Rady
č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských úveroch.

Podľa čl. 3 ods. 1,2 Smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, sa považuje
za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
strán, vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne
dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky,
najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.

Podľa čl. 5 Smernice v prípade zmlúv, v ktorých sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané
spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované zrozumiteľne. Keď existuje
pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má výklad, priaznivejší pre spotrebiteľa.

Podľa čl. 6 ods. 1 Smernice členské štátny zabezpečia, aby nekalé podmienky, použité v zmluvách,
uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva,
neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany,
aj jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa ústavnej judikatúry systém ochrany, zavedený Smernicou Rady č. 93/2013/EHS o nekalých
zmluvných podmienkach vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo
dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň
informovanosti. Táto situácia vedie k pristúpeniu na podmienky, vopred pripravené dodávateľom bez
možnosti ovplyvniť ich obsah. Smernica 93/2013/EHS vyvažuje nerovnováhu medzi dodávateľom a
spotrebiteľom zásahom zo strany štátu. Preto súd aj bez návrhu námietky zo strany spotrebiteľa je
povinný prihliadať na neprijateľné zmluvné podmienky.

Súd je toho názoru, že zmluvná podmienka, obsiahnutá v čl. 17 Všeobecných podmienok poskytnutia
úveru je neprijateľná zmluvná podmienka, a teda neplatná, s poukazom na to, že spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a nejedná sa o

individuálne dojednanú zmluvnú podmienku. Vzhľadom na to súd ju určil vo výroku tohto rozhodnutia
za neprijateľnú.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP, podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov, potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Žalobca mal v konaní úspech, preto mu súd priznal náhradu trov konania, a to trov právneho zastúpenia
za tri úkony po 16,60 € (príprava a prevzatie veci, spísanie návrhu, účasť na pojednávaní dňa 6.5.2015),
trikrát režijný paušál po 8,39 € (úkony v r. 2015), spolu uvedené trovy právneho zastúpenia vo výške
74,97 €. Uvedené trovy právneho zastúpenia sú priznané v súlade s Vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z.
z., § 10 ods. 1, § 13a ods. 1, písm. a/, c/, d/, § 16 ods. 3. Súd priznal právnemu zástupcovi žalobcu
aj hotové výdavky (§ 17 ods. 1 Vyhlášky), a to za stratu času za účasť na pojednávaní dňa 6.5.2015,
cesta Košice - ZH a späť, 14x začatá polhodina po 13,98 €, suma 195,72 €, pričom z uvedenej sumy si
právny zástupca žalobcu uplatnil stratu času len vo výške 20%, čiže sumu 39,14 € s poukazom na to, že
sa zúčastnil aj na ďalších pojednávaniach na tunajšom súde. Súd priznal právnemu zástupcovi žalobcu
aj cestovné náhrady za cestu na pojednávanie dňa 6.5.2015 z Košíc do ZH, 466 km, pri spotrebe 6,20
litra/100 km, cena 1,384 €/liter, paušálna náhrada za kilometer 0,183 €, spolu 125,26 €. Z uvedenej sumy
si zástupca žalobcu uplatnil len 20% vo výške 25,05 € s poukazom na to, že v uvedený deň sa zúčastnil
aj na iných pojednávaniach na tunajšom súde. Súd priznal právnemu zástupcovi žalobcu spolu trovy
právneho zastúpenia vo výške 139,16 € (74,97 € plus 39,14 € plus 25,05 €).

O povinnosti žalovaného zaplatiť trovy konania do rúk právneho zástupcu žalobcu súd rozhodol v zmysle
§ 149 ods. 1 OSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, a to v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri
všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám, uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav
veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený
skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
(§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zák. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej
činnosti); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.