Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, November 25, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/552/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614207920
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5614207920.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej,
sudcov JUDr. Yvetty Dzugasovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnej veci navrhovateľa: Intrum Justitia
Slovakia, s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom
Šoltésom, advokátom so sídlom sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, P.O.BOX č. 205, IČO: 37 927
795, proti odporcovi: C. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, XXX XX N. I., v konaní o zaplatenie sumy

1.551,98 Eur s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš
č. k. 7C/266/2014-61 zo dňa 23. 07. 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 7C/266/2014-61 zo dňa
23.07.2015 v prvej vete výroku mení tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.083,20
Eur spolu s úrokom z omeškania 9,50% zo sumy 1.083,20 Eur od 10.10.2011 do zaplatenia, ktorú sumu
povoľuje odporcovi splácať v splátkach po 50,00 Eur mesačne, s prvou splátkou po právoplatnosti tohto
rozsudku, vždy do 15. dňa v mesiaci s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky sa stane splatný

celý dlh.

Rozsudok Okresného súdu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 7C/266/2014-61 zo dňa 23.07.2015
v druhej vete výroku potvrdzuje.

Odporcajepovinnýnahradiťnavrhovateľovitrovykonaniavsume112,23Eur,pozostávajúcezosúdneho

poplatku z návrhu na začatie konania v sume 36,80 Eur a trov právneho zastúpenia v sume 75,43 Eur,
na účet JUDr. Jána Šoltésa, advokáta, so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, v splátkach po 10,00
Eur mesačne s prvou splátkou po právoplatnosti tohto rozsudku, vždy do 15. dňa v mesiaci s tým, že
nezaplatením čo i len jednej splátky sa stane splatný celý dlh.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej
len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), § 517 ods. 1, 2, Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1 nariadenia
vlády SR č. 87/1995 Z. z. uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.381,28 Eur, ktorú

sumu povolil odporcovi splácať v mesačných splátkach po 50,00 Eur vždy do každého 15. dňa
toho ktorého mesiaca, pričom prvá splátka je splatná právoplatnosťou tohto rozsudku a nezaplatením
čo i len jednej splátky sa stane splatným celý dlh, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50% ročne
zo sumy 1.381,28 Eur od 10.10.2011 do zaplatenia. Konanie o zaplatenie sumy 170,70
Eur s 9,50% úrokom z omeškania od 10.10.2011 do zaplatenia podľa § 96 ods.
1 O.s.p. zastavil. Zároveň týmto rozsudkom priznal navrhovateľovi podľa § 142 ods. 2 O.s.p. náhradu

trov konania v sume 72,54 Eur a trov právneho zastúpenia v sume 148,65 Eur, ktoré je odporca povinný
zaplatiť navrhovateľovi na účet jeho právneho zástupcu a ktoré trovy konania súd povolil odporcovi
splácať v mesačných splátkach po 10,00 Eur vždy do každého 15. dňa toho ktorého mesiaca, pričomprvá splátka je splatná právoplatnosťou tohto rozsudku a nezaplatením čo i len jednej splátky sa stane
splatným celý dlh.
V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že právny predchodca navrhovateľa a odporca dňa

17.12.2010 uzavreli zmluvu o poskytnutí bezúčelovej pôžičky, ktorú posúdil v zmysle spotrebiteľsko-
právnej úpravy a konštatoval, že táto obsahovala všetky zákonom stanovené náležitosti. Keďže odporca
si svoju zmluvnú povinnosť splácať úver riadne a včas neplnil, navrhovateľ ho výzvou zo dňa 28.09.2011
vyzval na splatenie celého úveru. Nakoľko povinnosťou dlžníka zo zmluvy o úvere je vrátiť poskytnutý
úver a zaplatiť dojednaný úrok, navrhovateľ má nárok na zaplatenie nesplatenej istiny a úrokov v sume

1.381,28Eur,akoajpríslušenstvatak,akojeuvedenévovýrokunapadnutéhorozhodnutia.Kzastaveniu
konania v časti predmetu konania pristúpil okresný súd na základe procesného úkonu navrhovateľa -
spävzatia návrhu na začatie konania v dotknutej časti. Z dôvodu ťaživej sociálnej situácie odporcu súd
prvého stupňa umožnil splácať dlh i trovy konania v splátkach.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, ktorý sa domáhal jeho zrušenia a

vrátenia na ďalšie konanie.
Poukázal na znenie § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak predmetom spotrebiteľskej
zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle
požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Ročná percentuálna
miera nákladov bola v zmysle zmluvy 30,61% a priemerná ročná percentuálna miera nákladov 44,57%.

V roku 2010 boli spotrebné bezúčelové úvery na finančnom trhu Slovenska
od 7,5% do 17,99%. Len Slovenská sporiteľňa v tom období ponúkala rýchly bezúčelový úver do
24 hodín za úrokovú sadzbu 19,4%, čo bolo neobvyklé. Ročnú percentuálnu mieru nákladov stanovil
zákon ako povinný údaj v zmluve a údaj, ktorý porovnáva mieru nákladov odplaty za poskytnutý úver
medzi nebankovým subjektom a bankami. Stanovená výška 44,57% RPMN v zmluve medzi právnym

predchodcom navrhovateľa a odporcom podstatne prevyšuje úrokové sadzby ponúkané bankami v
danom období. Viac ako dvojnásobné prevýšenie úrokovej miery uplatňovanej nebankovým subjektom
v porovnaní s obvyklou úrokovou sadzbou v rozhodnom období považoval odvolateľ za úžeru.

Navrhovateľ sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1, 2 písm. b) O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa §
214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. tento rozsudok podľa § 220 O.s.p. zmenil vo
vyhovujúcomvýrokuspôsobomvyjadrenýmvovýrokutohtorozsudku.Vovýrokuočiastočnomzastavení

konania tento rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

V posudzovanej veci uplatnil navrhovateľ proti odporcovi nárok na zaplatenie sumy 1.551,98 Eur s
úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne od 10.10.2011 do zaplatenia, a to na základe zmluvy
o pôžičke uzavretej medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom dňa 17.12.2010. Odporcovi

boli poskytnuté finančné prostriedky v sume 1.400,00 Eur. Podľa zmluvy mal odporca splácať pôžičku
v pravidelných 48 mesačných splátkach po 48,00 Eur. Odporca doposiaľ uhradil navrhovateľovi len
sumu 316,80 Eur, z ktorého dôvodu sa navrhovateľ domáhal zaplatenia zvyšku dlhu, ktorý mal zahŕňať
nezaplatené splátky s príslušenstvom.

Zmluva uzavretá medzi účastníkmi spĺňa kritériá zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa zákona o
spotrebiteľských úveroch, ako aj ochranných ustanovení Občianskeho zákonníka (§ 52 a nasl.), na čo
správne v podrobnostiach poukázal v napadnutom rozhodnutí okresný súd. Súd prvého stupňa však
nevenoval náležitú pozornosť skutkovým tvrdeniam navrhovateľa, ako aj dôkazom, ktoré boli v konaní
vykonané a ktoré z pohľadu odvolacieho súdu neboli spôsobilým základom pre vyhovenie žalobe v

celom rozsahu.

Na výzvu okresného súdu predložil navrhovateľ dňa 11.12.2014 špecifikáciu uplatnenej pohľadávky,
vrátane podrobného výpisu z úverového účtu. Poukázal na skutočnosť, že odporca uhradil
navrhovateľovi sumu 316,80 Eur. Ku dňu podania žalobného návrhu mal odporca uhradiť 1.698,08 Eur,

zmluvnú pokutu vo výške 10% z dlžnej splátky v zmysle všeobecných obchodných podmienok v sume
153,42Eur,akoajnákladyspojenésvymáhanímpohľadávkyvovýške17,28Eur.Uplatnenúpohľadávku
navrhovateľ vypočítal ako súčet istiny, zmluvnej pokuty a nákladov na vymáhanie (1.698,08 Eur + 153,42
Eur + 17,28 Eur) po odpočítaní úhrady v sume 316,80 Eur. Navrhovateľ ďalej uviedol, že na istine zostalok úhrade 1.332,70 Eur a na úroku 48,58 Eur. V ďalšom podaní zo dňa 22.7.2015 navrhovateľ zobral svoj
návrh v časti uplatneného nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty a nákladov na vymáhanie
v celkovej sume 170,70 Eur späť.

Krajský súd považoval za potrebné zdôrazniť, že základný program sporového konania je formulovaný
petitom návrhu na začatie konania, ktorým navrhovateľ požaduje ochranu jeho práv. Je výlučne na ňom,
aby na účely úspešného uplatnenia žalovaného nároku prezentoval konzistentné skutkové tvrdenia,
ktoré zároveň podporí sumárom príslušných dôkazov. Navrhovanie dôkazov má priamu spojitosť s

povinnosťou tvrdenia (§ 79 ods. 1 a § 101 ods. 1 O.s.p.). Dôkaznú povinnosť môže účastník plniť
od začiatku konania, v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto procesných úkonov, v rámci prípravy
pojednávania, pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia,
ktoré sa uviedli v žalobe a vo vyjadrení odporcu. Poslednou procesnou možnosťou splnenia dôkaznej
povinnosti je okamih vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie
dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na účastníkovi konania, bez

ohľadu na jeho procesné postavenie. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení
reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú
všetky navrhnuté dôkazy, prípadne výnimočne aj iné než navrhnuté dôkazy a súd napriek tomu nemá
jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou
také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých

účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo nedostatočne splnil
svoju dôkaznú povinnosť.
Úlohou všeobecného súdu je korigovať návrhy účastníkov na vykonanie dokazovania sledujúc tak
rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu
dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu

podstaty prejednávanej veci nie je relevantný. Podľa aktuálnej právnej úpravy súd môže výnimočne
vykonať aj iné dôkazy, než navrhli účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo
veci. Spravidla pôjde o situáciu, kedy súd aj napriek množstvu zadovážených dôkazov nebude môcť
rozhodnúť vo veci bez tohto ďalšieho dôkazu.

Odvolací súd dospel k záveru, že navrhovateľ neprezentoval v konaní skutkové tvrdenia, z ktorých by
bolo možné identifikovať a následne riadne posúdiť dôvodnosť uplatneného nároku v celom rozsahu.
Keďže v konaní bolo uplatnené právo na zaplatenie dlhu zo zmluvy o pôžičke, bolo na navrhovateľovi,
aby podrobne špecifikoval jednotlivé peňažné sumy, ktoré voči odporcovi uplatnil, a to z hľadiska výšky,
splatnosti i právneho dôvodu vzniku. Navrhovateľ predložil nepostačujúce tvrdenia a dôkazy, ktoré v

žiadnom prípade nemohli byť základom pre vyhovenie podanej žalobe v celom rozsahu. Osobitne
krajský súd poukazuje na obsah žaloby, v ktorej navrhovateľ vymedzil svoju požiadavku na zaplatenie
žalovanej sumy, skutkovo však podrobne nepreukázal (predovšetkým vo väzbe na obsah zmluvy o
pôžičke), akým spôsobom dospel k výpočtu požadovaného nároku. Na výzvu súdu žalobca predložil
platobnú históriu, ktorá mala poskytnúť obraz o splácaní úveru spolu s vyjadreniami k špecifikácii

uplatneného nároku. Ani tieto dôkazy však neboli postačujúce, keďže nereflektovali skutočnosť, že do
momentu splatnosti celého dlhu musela byť každá splátka úveru úročená osobitne a po
vyhlásení mimoriadnej splatnosti už navrhovateľ úrok požadovať nemohol, ako to vyplýva z ustálenej
judikatúry súdov Slovenskej republiky. V tejto súvislosti sa žiada navyše poukázať na § 53
ods. 9 Občianskeho zákonníka, ktoré umožňovalo požadovať splatenie celého dlhu z dôvodu omeškania

so splácaním len po upozornení dlžníka a po uplynutí trojmesačnej lehoty od omeškania. Uvedené len
dokresľuje nedostatky pri formulácií skutkových tvrdení navrhovateľa, ktorý nijako vo svojich podaniach
(okrem uvedenia výsledných súm dlhu) súdu nevysvetlil, akými matematickými operáciami sa riadil pri
výpočte uplatneného nároku - vymedzenie sumy istiny a úrokov s odkazom na tabuľkový záznam úhrad
a splátok nebol postačujúcim dôkazom pre priznanie žalovaného nároku.

Nie je úlohou civilného súdu odstraňovať vecné nedostatky podaní navrhovateľa, či snažiť sa z
vlastnej iniciatívy hľadať v nejasných podaniach parciálne údaje na účely vyhovenia žalobe. V civilnom
konaní platí zásada ukladajúca účastníkovi tvrdiacemu istú skutočnosť, túto aj preukázať, inak sa
vystavuje riziku neúspechu v konaní. Navrhovateľ v tomto konaní zjavne neuniesol dôkazné bremeno,
okresný súd mu pritom ponúkol príležitosť vysvetliť opodstatnenosť uplatneného nároku, a to aj vo

forme osobitnej výzvy, ktorá však ostala nevyužitá (pozn. výzva na špecifikáciu nároku bola dokonca
realizáciou poučovacej povinnosti nad rámec oprávnení súdu v občianskom súdnom konaní). Konkrétne
vymedzenie žalovanej sumy bolo práve tým, čo mohlo vyústiť do procesného úspechu navrhovateľa
v konaní. Pokiaľ účastník v konaní len poukazoval na jednotlivé výpisy z účtov a ďalšie listinnédôkazy (ktoré nevykazovali logické súvislosti), resp. na konkrétne ustanovenia zmluvy, či všeobecných
obchodných podmienok, tento jeho postup bol nedostatočný, pretože neponúkol súdu jasný obraz o
štruktúre uplatnenej pohľadávky.

Krajskýsúdmalzobsahuspisupreukázané,ženavrhovateľpožičalodporcoviistinuvsume1.400,00Eur
a odporca zaplatil doposiaľ 316,80 Eur; rozdiel medzi uvedenými čiastkami predstavoval výšku nároku,
ktorá bola podľa názoru odvolacieho súdu preukázaná. V súvislosti s uvedeným dlhom priznal krajský
súd navrhovateľovi aj požadovaný úrok z omeškania vo rozsahu 9,50% z tejto sumy
od 10.10.2011 do zaplatenia (§ 517 ods. 1, 2, § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR 87/1995 Z. z., ktorým sa

vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka).

Právne posúdenie veci krajský súdom neznamenalo použitie odlišného zákonného ustanovenia, a preto
tu nebol dôvod pre postup podľa § 213 ods. 2 O.s.p. Odvolací súd totiž len odlišným spôsobom posúdil
dôkazy vykonané okresným súdom, keď ich nepovažoval za postačujúce pre vyhovenie
uplatnenému nároku v celom rozsahu.

Vzhľadom na správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorý akceptoval dispozitívny úkon
navrhovateľa v časti predmetu konania, je vecne správny napadnutý rozsudok vo výroku o čiastočnom
zastavení konania, ktorý odvolací súd podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. v tejto časti potvrdil.

O trovách odvolacieho rozhodol krajský súd podľa § 142 ods. 2 (v spojení s § 224 ods. 2 O.s.p.), keď
vychádzal z čiastočného úspechu navrhovateľa v konaní. Navrhovateľ si v konaní uplatnil istinu vo výške
1.551,98 Eur, z toho mu bola priznaná suma 1.083,20 Eur, čo znamená jeho úspech v rozsahu 69,79% a
zároveň úspech odporcu v rozsahu 30,21%. Čistý úspech navrhovateľa tak činí 39,58%. Navrhovateľovi
tak bola priznaná náhrada zaplateného súdneho poplatku vo výške 36,80 Eur (39,58% zo sumy 93,00

Eur) a náhrada trov právneho zastúpenia vo výške 75,43 Eur (39,58% zo sumy 190,58, ktorá suma
pozostávaznáhradyzadvaúkonyprávnejslužbypo71,37Eur,režijnéhopaušáluvsume2-krát8,04Eur
a20%DPHzosúčtuuvedenýchsúm).Zároveňvsúladesust.§149ods.1O.s.p.priznanétrovykonania,
pozostávajúce zo súdneho poplatku z návrhu na začatie konania v sume 36,80 Eur a trov právneho
zastúpenia splnomocneného zástupcu navrhovateľa v sume 75,43 Eur, v celkovej sume 112,23 Eur,

odvolací súd uložil zaplatiť odporcovi na účet advokáta, ktorý zastupuje navrhovateľa v tomto konaní.

Z dôvodu ťaživej sociálnej situácie odporcu krajský súd umožnil účastníkovi splácať priznaný nárok i
trovy konania v splátkach tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku (§ 160 ods. 1 a 2 O.s.p.).

Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.