Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, May 30, 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/480/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111239490
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5111239490.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte v zložení, predsedníčky senátu JUDr. Amálie Paulerovej

a členov senátu JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu v právnej veci navrhovateľov: 1/ P. G., nar.
X.X.XXXX, bytom V. 537, 2/ E. G., nar. X.X.XXXX, bytom V. XXX, 3/ M. G., nar. XX.X.XXXX, bytom V.
XX, 4/ Z. G., nar. XX.X.XXXX, bytom V. XXX, 5/ X. G., nar. XX.X.XXXX, bytom L., X. XX, 6/ O. A., nar.
XX.XX.XXXX, bytom V. XXX, 7/ M. E., nar. 22.X.XXXX, bytom V. XXX, 8/ S. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom
V. XX, 9/ Z. H., nar. XX.X.XXXX, bytom V. XXX, 10/ D. H., nar. XX.X.XXXX, bytom V. XXX, 11/ Z. H.,
nar. XX.X.XXXX, bytom V. XXX, 12/ I. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXX, 13/ K. S., nar. XX.X.XXXX,
bytom V. XX, 14/ I. N., nar. X.X.XXXX, bytom S. XX, 15/ K. I., nar. X.X.XXXX, bytom V. XXX, 16/ F..

H. I., nar. X.X.XXXX, bytom V. XXX, 17/ Ing. I. I., nar. XX.X.XXXX, bytom K. 5, Na kraji XXX, 18/ M.
I., nar. XX.X.XXXX, bytom V. XXX, všetci právne zastúpení JUDr. Františkom Beňom, advokátom so
sídlom I. č. XXX, proti odporcovi: Žilinská teplárenská, a.s., so sídlom Košická č. 11, Žilina, IČO: 36 403
032, právne zastúpený Mgr. Richardom Karkóm, advokátom so sídlom N. na N. č. 32, L., o zaplatenie
56.181,27 eur s príslušenstvom, na základe odvolania navrhovateľov proti rozsudku Okresného súdu
Žilina č. k. 7C/112/2012-153 zo dňa 17. júna 2013, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok okresného súdu.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľov v 1/ až 18/ rade (ktorého rozšírenie

a zmenu pripustil súd na pojednávaní dňa 17.6.2013), ktorým sa domáhali voči odporcovi zaplatenia
( titulom bezdôvodného obohatenia ) každým navrhovateľom samostatne uplatnenej žalovanej sumy
s úrokom z omeškania. Každý z navrhovateľov tvrdil, že je spoluvlastníkom pozemkov vo výške
spoluvlastníckych podielov označených v návrhu. Ich pozemky odporca užíva na ukladanie pevného
odpadu - popolčeka bez nájomnej zmluvy. Bezdôvodne sa obohacuje minimálne vo výške trhového
nájomného a náhrady sa domáhali za obdobie do 5.12.2009 do 5.12.2012.

Odporca sa návrhu navrhovateľov o zaplatenie žalovanej sumy s príslušenstvom bránil. Tvrdil, že
pozemky navrhovateľov (v podielovom spoluvlastníctve) neužíva a ani neužíval bez právneho dôvodu,
peňažná náhrada požadovaná navrhovateľmi je neprimerane vysoká, nezodpovedá trhovej hodnote
nájomného za užívanie predmetných (navrhovateľmi konkrétne označených) pozemkov.

Vykonaným dokazovaním okresný súd zistil podielové spoluvlastníctvo účastníkov k nehnuteľnostiam,
nasledovne:

Navrhovatelia v rade 1/, 10/, 16/ a odporca sú podieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti zapísanej na LV č.
XXXX, navrhovateľ v rade 1/ v podiele 2/16, navrhovateľ v rade 10/ v podiele 1, navrhovateľ v rade 16/
v podiele 2/16, odporca v podiele 1 a 2/16. Na uvedenom LV je zapísaný ďalší podielový spoluvlastník,
ktorý nie je účastníkom tohto konania.Navrhovateľka v rade 2/ a odporca sú zapísaní ako podieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti, zapísanej na
LV č. XXXX, navrhovateľka v rade 2/v podiele 1/6 a odporca v podiele 1/6, 1/3 a 1/3. Na uvedenom LV
je zapísaný ďalší podielový spoluvlastník, ktorý nie je účastníkom tohto konania.

Navrhovatelia v rade 3/, 4/, 5/, 7/, 15/ a odporca sú podieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti zapísanej na
LV č. XXXX, navrhovateľ v rade 3/ v podiele 6/96, navrhovateľ v rade 4/ v podiele 9/192, navrhovateľka
v rade 5/ v podiele 9/192, navrhovateľ v rade 7/ v podiele 6/96, navrhovateľ v rade 15/ v podiele 6/96 a
odporca v podiele 1, 4/96, 4/96, 1/6. Na uvedenom LV sú zapísaní ďalší podieloví spoluvlastníci, ktorí
nie sú účastníkmi tohto konania.

Navrhovatelia v rade 4/, 8/, 17/ a odporca sú podieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti zapísanej na LV č.
XXXX, navrhovateľ v rade 4/ v podiele 4/42, navrhovateľ v rade 8/ v podiele 23/42, navrhovateľ v rade
17/ v podiele 2/42, 2/42 a odporca v podiele 11/42.
Navrhovatelia v rade 4/, 8/, 17/ a odporca sú podieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti zapísanej na LV č.
XXXX, navrhovateľ v rade 4/ v podiele 4/28 navrhovateľ v rade 8/ v podiele 3/28, 3/28, 10/28, navrhovateľ
v rade 17/ v 3/56, 3/56 a odporca v podiele 3/28. Na uvedenom LV je vedená ešte ďalšia podielová

spoluvlastníčka, ktorá nie je účastníkom tohto konania.
Navrhovateľ v rade 9/ je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti vedenej na LV č. XXXX v podiele
1/3. Na uvedenom LV sú zapísaní ďalší podieloví spoluvlastníci, ktorí nie sú účastníkmi tohto konania.
Navrhovateľ v rade 9/ a odporca sú podieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX.
Navrhovateľ v rade 9/ v podiele 1 a odporca v podiele 1.

Navrhovatelia v rade 10/ a 11/ sú zapísaní ako podieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti, zapísanej na LV
č. XXXX. Navrhovateľ v rade 10/ v podiele 1/21 a navrhovateľ v rade 11/ v podiele 1/21. Na uvedenom
LV sú uvedení ďalší podieloví spoluvlastníci, ktorí nie sú účastníkmi tohto konania.
Navrhovateľ v rade 11/ je zapísaný ako podielový spoluvlastník nehnuteľnosti, zapísanej na LV č. XXXX
v podiele 14/84, 7/84. Na uvedenom LV sú uvedení ďalší podieloví spoluvlastníci, ktorí nie sú účastníkmi

tohto konania.
Navrhovateľ v rade 13/ a odporca sú zapísaní ako podieloví spoluvlastníci nehnuteľností, zapísaných
na LV č. XXXX. Navrhovateľ v rade 13/ v podiele 36/1440, 60/1440 a odporca v podiele 11/384, 11/384,
30/1440. Na uvedenom LV sú zapísaní ďalší podieloví spoluvlastníci, ktorí nie sú účastníkmi tohto
konania.

Navrhovateľ v rade 14/ a odporca sú zapísaní ako podieloví spoluvlastníci nehnuteľností, zapísaných na
LV č. XXXX. Navrhovateľ v rade 14/ v podiele 1/6 a odporca v podiele 2/3. Na uvedenom LV je zapísaná
ďalšia podielová spoluvlastníčka nehnuteľnosti, ktorá nie je účastníčkou tohto konania.
Všetky nehnuteľnosti, vedené na hore uvádzaných LV sú vedené ako parcely registra C, zapísané ako
ostatné plochy a ako pozemky, na ktorých je skládka odpadu. Všetky sú vedené pre katastrálne územie

V., umiestnené mimo zastavaného územia obce. Nehnuteľnosti, zapísané na vyššie uvedených LV boli
vytvorené, resp. oddelené od pôvodných EKN pozemkov geometrickými plánmi č. 4/2008 a 16/2009,
ktoré boli vytvorené na určenie vlastníckych práv k pozemkom, parcela č. 1799/14 až 156.
Navrhovatelia v rade 3/, 7/ a 15/ sú podieloví spoluvlastníci nehnuteľností, zapísaných na LV č. XXXX,
každý v podiele 1/3.

Navrhovateliavrade3/,4/,5/,7/a15/súzapísaníakopodielovíspoluvlastnícinehnuteľností,zapísaných
na LV č. XXXX. Navrhovateľ v rade 3/ v podiele 4/80, 3/80, navrhovateľ v rade 4/ v podiele 3/80, 3/40,
navrhovateľ v rade 5/ v podiele 3/80, navrhovateľka v rade 7/ v podiele 2/40, 3/80, navrhovateľ v rade
15/ v podiele 18/40, 2/40, 14/80.
Navrhovatelia v rade 4/ a 5/ sú zapísaní ako podieloví spoluvlastníci nehnuteľností, zapísaných na LV

č. XXXX. Navrhovateľ v rade 4/ v podiele 1 a 1 a navrhovateľka v rade 5/ v podiele 1.
Navrhovateľ v rade 6/ je zapísaný ako výlučný vlastník nehnuteľností, vedených na LV č. XXXX. Na
LV v poznámke je uvedené, že hodnovernosť údajov o vlastníckom práve k nehnuteľnostiam bola
spochybnená na základe duplicitného vlastníctva pozemku parcela KNC č. 1788/11, parcela KNC 1476
(LV č. XXXX) a časti parcely KNE č. 250/41 LV, č. XXXX, teda takéto údaje sa nesmú používať.

Navrhovateľ v rade 9/ je zapísaný ako podielový spoluvlastník nehnuteľností, zapísaných na LV č. XXXX
v podiele 1. Na uvedenom LV je zapísaná ďalšia podielová spoluvlastníčka, ktorá nie je účastníčkou
tohto konania.
Navrhovatelia v rade 11/ a 12/ sú zapísaní ako podieloví spoluvlastníci nehnuteľností, zapísaných na LV
č. XXXX. Navrhovateľ v rade 11/ v podiele 1 a 1 a navrhovateľ v rade 12/ v podiele 1.

Navrhovateľka v rade 18/ je zapísaná ako výlučná vlastníčka nehnuteľností, zapísané na LV č. XXXX.
Všetky vyššie uvedené nehnuteľnosti sú na predmetných LV vedené ako parcely registra E - orná pôda
pre k. ú. V., umiestnené v zastavanom území obce. Z uvedených nehnuteľností boli geometrickýmplánom č. 4/2008 odčlenené KNC parcely, ku ktorým LV nie sú založené. Uvedený geometrický plán bol
vypracovaný na určenie vlastníckych práv k pozemkom, parcela č. 1799/14 až 156.

Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že navrhovatelia a odporca sú podielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľnosti parciel registra C vedených na konkrétne označených LV v podieloch
tam zapísaných a sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti vedených v registri E na konkrétne
označených LV v podieloch tam zapísaných. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že na uvádzaných
nehnuteľnostiach sa nachádza vodná stavba „zložisko strusky“ t.j. odkalisko - zložisko škváry a popola

vo vlastníctve odporcu. Pre vodnú stavbu „zložište škváry a popolčeka TP Žilina III. etapa bolo ONV-
odborom výstavby a územného plánovania v Žiline pod č. výst. 470/1977 zo dňa 14.2.1977 pre investora
SEZ Žilina vydané územné rozhodnutie. Na základe žiadosti investora ONV- odborom výstavby
a územného plánovania v Žiline pod č. výst. 276/79-Já zo dňa 11.7.1979 vydané nové územné
rozhodnutie o umiestnení stavby zložišťa škváry a popielka Tp Žilina III. Zriadenie vodohospodárskeho
diela - zložište strusky bolo povolené v zmysle § 8 a § 9 Zák. č. 138/1973 Zb. o vodách rozhodnutím

ONV-odborpoľnohospodárstvaavodnéhoalesnéhohospodárstvapod.č.VH1450/79/En.Kolaudačné
rozhodnutie na uvedenie súboru objektov Zložiska strusky stavby Tp Žilina III. pozostávajúce okrem
iného aj z objektu zložisko popola, základná hrádza bolo vydané ONV, odbor PLVH dňa 18.4.1985 pod č.
VH 551/85-406/M En. Stavebné povolenie na vodnú stavbu „Nové zložisko škváry a popolčeka Tepláreň
Žilina navýšenie 396-402 m. n. m.“ vydal MNV - odbor územného plánovania v Žiline pod č. 2072/86 dňa

15.12.1986 a kolaudačné rozhodnutie k uvedenej stavbe vydal OúU v Žiline - odbor životného prostredia
pod č. 98/05244/oÚ/OÚŽP-Čm dňa 18.12.1998.

Okresný súd prioritne vychádzal zo skutkového vymedzenia návrhu navrhovateľmi, ktorí za rozhodujúcu
skutočnosť pri uplatnení peňažného nároku považovali skutkové tvrdenie o tom, že odporca užíva ich

nehnuteľnosti bez právneho dôvodu, bez uzavretia hocakej nájomnej zmluvy a z tohto dôvodu vzniká na
jeho strane bezdôvodne obohatenie, ktoré žiadali priznať za ich užívanie v cene nájmu za 3 roky dozadu.
Okresný súd zvýrazňuje sporový charakter vedeného konania, ktoré je ovládané zásadou dispozičnou,
platí viazanosť súdu žalobou, teda tým, ako navrhovateľ vymedzil predmet konania. Súd poukazuje na
to, že právna kvalifikácia uskutočňovaná súdom je závislá od skutkových okolností, ako aj právneho

dôvodu uvádzaného v žalobe, preto pokiaľ navrhovateľ trvá na návrhu z dôvodu, ktorý uvádza je súd
týmto jeho návrhom viazaný. Súd preto uplatnený nárok navrhovateľov posudzoval z titulu práva na
vydanie bezdôvodného obohatenia tak, ako ho skutkovo vymedzili navrhovatelia.

Predmetná vodná stavba (išlo o vodohospodársku líniovú stavbu) aj jej výstavba bola vo verejnom

záujme, bola povolená, postavená a uvedená do prevádzky za účinnosti zákona č. 138/1973 Zb.
z ktorého bolo potrebné vychádzať pri posudzovaní predmetnej veci. V § 37a uvedeného zákona
sú vymedzené kritériá zákonného vecného bremena. Výkon oprávnenia v rozsahu povolenia na
vodohospodárske dielo podľa § 9 označeného právneho predpisu, zriadiť a prevádzkovať vodnú stavbu,
je vecným bremenom zodpovedajúcim povinnosť vlastníkov strpieť zriadenie a prevádzkovanie vodnej

stavby na ich pozemkoch. Uvedené ustanovenie zároveň stanovilo, že za výkon týchto oprávnení
prináleží vlastníkom náhrada obdobne podľa predpisov o vyvlastnení a v prípade, že medzi vlastníkom
a stavebníkom nedôjde k dohode, o náhrade rozhodne vodohospodársky orgán príslušný na povolenie
vodohospodárskeho diela. Zákonom č. 184/2002 Z. z. bol zrušený zákon č. 138/1973 Zb. Uvedený
zákon bol účinný od 1.6.2002 do roku 2004, kedy bol zrušený zákonom č. 364/2004, avšak v

zmysle prechodných ustanovení k uvedeným zákonom práva a povinnosti vyplývajúce z doterajších
povolení zostávajú v platnosti, ak tento zákon neustanovuje inak. Uvedené zákonné právne vzťahy,
ktoré vznikli na základe právnych skutočností za platnosti skorších zákonov neupravovali/neupravujú
inak. Z uvedeného teda vyplýva, že práva a povinnosti vyplývajúce z povolení na vodnú stavbu
vydaných za účinnosti zákona č. 138/1973 zostali v platnosti, a teda oprávnenie odporcu na zriadenie

a prevádzkovanie vodnej stavby je vecným bremenom zodpovedajúcim povinnosti vlastníkov strpieť
zriadenie a prevádzkovanie vodnej stavby na ich pozemkoch. Práva a povinnosti zo zriadeného vecného
bremena vyplývajú z právnej úpravy, na základe ktorej vecné bremeno vzniklo, t. j. z § 37a zákona č.
138/1973 Zb.
V súdenej veci došlo k vzniku zákonného vecného bremena za účinnosti zákona o vodách č. 138/1973

Zb., ktorému zodpovedá oprávnenie odporcu na zriadenie a prevádzkovanie vodnej stavby a vlastníkom
(navrhovateľom, resp. ich právnym predchodcom) povinnosť strpieť zriadenie a prevádzkovanie vodnej
stavby na ich pozemkoch so vznikom nároku na náhradu. Vychádzajúc z tejto skutkovej a právnej
konštrukcie okresný súd dospel k záveru, že odporca neužíva nehnuteľnosti bez právneho dôvodu,na jeho strane nevzniká bezdôvodné obohatenie, tak ako na to poukazovali navrhovatelia. Citovaným
právnym predpisom bola taktiež upravená náhrada súvisiaca s výkonom oprávnenia prináležiaceho
odporcovi v rozsahu povolenia na vodohospodárske dielo podľa § 9 citovaného zákona, zriadiť a

prevádzkovať vodnú stavbu obdobne podľa predpisov o vyvlastnení, t. j. zákon č. 50/1976 Zb., stavebný
zákon, do1.9.1997 v spojení s vyhláškou č. 122/1984 Zb; ktoré ju upravujú v prípade, že nedôjde k
dohode ako náhradu jednorázovú, vo forme peňazí, ale aj možnosti vecného plnenia a nie vo forme
opakujúceho sa plnenia. Takúto náhradu však navrhovatelia nežiadali, ani ju skutkovo nevymedzili.
Požadovali zaplatenie uplatnených súm v cene nájmu za 3 roky dozadu, na takéto plnenie však

navrhovateľom nárok nevznikol. Súd preto nepovažoval za potrebné v konaní ani osobitne dokazovať
cenu nájmu predmetných nehnuteľností od ktorej odvodzovali navrhovatelia nimi uplatnené sumy. Na
základe vyššie uvedených dôvodov preto súd návrh navrhovateľov ako skutkovo a právne nedôvodný
zamietol.

Rozhodovanie o trovách prvostupňového konania okresný súd vyhradil na samostatné rozhodnutie do

30 dní po právoplatnosti rozsudku (postup podľa § 151 ods. 3 O.s.p.).

Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie navrhovatelia, vytýkali nesprávne právne
posúdenie veci a nedostatočne zistený skutkový stav súdom prvého stupňa. Domáhali sa zrušenia
rozsudku a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Odvolatelia mali za to, že súd prvého stupňa absolútne v rozpore s ust. § 37a zákona č. 138/1973
Zb. účinného do 1.6.2002 uvedené zložisko tuhého odpadu zaradil medzi vodovodné a kanalizačné
rady, ktoré sú líniovými stavbami a ich výstavba je vo verejnom záujme, a preto ich možno zriaďovať a
prevádzkovať na cudzích nehnuteľnostiach, pričom vlastníkovi nehnuteľnosti patrila náhrada vo výške

ako pri vyvlastnení nehnuteľnosti, pokiaľ sa so stavebníkom nedohodne inak, vo veci teda vyniesol
prekvapivé rozhodnutie. Odvolatelia argumentovali ďalej, že ak by aj teoreticky sa pripustilo, že v čase
jeho realizácie bolo zložisko tuhého odpadu podľa v tom čase platných predpisov vodohospodárskym
dielom, tak ani len teoreticky nie je prípustné, aby zložisko tuhého odpadu bolo charakterizované
prípadne ani len ako kanalizačný rad, ktorý má charakter líniovej stavby s následným režimom vecného

bremena vo vzťahu k pozemkovým nehnuteľnostiam na ktorých je postavený. V súdenej veci sa nejedná
o nároky navrhovateľov vo vzťahu k ich nehnuteľnostiam pod prívodnými potrubiami, ale vo vzťahu k
nehnuteľnostiam pod ložiskom tuhého odpadu.
Vzhľadom aj na skutočnosť, že medzi účastníkmi sporu bola otázna iba viac-menej výška, nakoľko
nebola medzi nimi uzavretá ani len verbálna nájomná zmluva, boli vypracované 3 znalecké posudky na

stanovenie všeobecnej hodnoty pozemkov, pričom všetky 3 posudky inkriminované miesto viac-menej
charakterizujú ako odkalisko škváry a popolčeka z Teplárne Žilina, na ktoré sa popolček dopravuje
dopravným potrubím pod tlakom spolu s vodou, pričom všetci traja znalci zhodne pri stanovení
všeobecnej hodnoty pozemkov použili koeficient redukujúcich faktorov z titulu uskladnenia odpadov.
Odvolatelia poukazujú na znalecké posudky, ktoré podľa ich názoru jednoznačne a nespochybniteľne

potvrdzujú,žepredmetnézložisko(odkalisko)niejekanalizačnýmradaromscharakteromlíniovejstavby
s následným režimom vecného bremena tak ako to v rozpore so skutočnosťou a v rozpore s právnymi
predpismi vyhodnotil prvostupňový súd.
Navrhovatelia netvrdili v návrhu, že odporca resp. jeho právny predchodca predmetnú stavbu zložiska
(odkaliska) postavil nelegálne, navrhovatelia sa iba oprávnene domáhajú vydania bezdôvodného

obohatenia, ktoré vzniká na strane odporcu, a to z dôvodu, že ich pozemky na ktorých má legálne
vybudovanú stavbu zložiska pevného odpadu užíva bez toho, že by im za ich užívanie platil hocaké
nájomné, pretože odmieta uzavrieť aj nájomnú zmluvu, hoci s inými subjektmi nájomné zmluvy mal,
resp. aj má.
Prvostupňový súd v intenciách účelového určenia, že ide o pozemky na ktorých je postavená

vodohospodárska stavba líniového charakteru s režimom vecného bremena k pozemkom na ktorých
stojí, nemohol a ani nechcel vykonať a vyhodnotiť žiadne dôkazy vo vzťahu k otázke nájmu, resp.
bezdôvodného obohatenia vyplývajúceho nie z nelegálneho postavenia stavby, ale vo vzťahu z užívania
pozemkov bez nájomnej zmluvy. Dôkazom takéhoto nesprávneho postupu zo strany okresného súdu
je aj skutočnosť, že nepripustil návrh na ďalšie dokazovanie prostredníctvom súdom určeného

znalca, ktorý by určil výšku nájomného. Tento súdom zamietnutý návrh na druhej strane podľa názoru
odvolateľov len potvrdzuje to, čo uvádzajú, že otázna je iba výška nájmu, pričom odporca prím kladie
na uzavretie kúpnych zmlúv, avšak za cenu, ktorá je pre väčšinu navrhovateľov neakceptovateľná.Skutočnosť, že v danom prípade nejde o vodohospodársku stavbu líniového charakteru s následným
režimom vecného bremena nepriamo potvrdzuje aj prvostupňovým súdom akceptované územné
rozhodnutie o umiestnení stavby vydaný bývalým ONV - odborom výstavby a územného plánovania pod

č. J.vyst. 276/7-Jš zo dňa 11.7.1979. Označené rozhodnutie potvrdzuje, že nešlo o vodohospodársku
stavbu líniového charakteru s režimom vecného bremena, lebo ak by to tak bolo, nebola by investorovi
uložená povinnosť pozemky majetko-právne vysporiadať. Rozhodne popreli, že by sa mali vyjadriť tak,
že na uvedených nehnuteľnostiach sa nachádza vodná stavba. Navrhovatelia prítomní na pojednávaní
sa vyjadrovali na otázky (skôr debatu) v tom zmysle, že ide o stavbu zložiska strusky, t.j. odkaliska

- zložiska škváry a popola a nie o vodnú stavbu. To iba prvostupňový súd z vlastnej iniciatívy a na
prekvapenie účastníkov konania (medzi nimi bola v zásade viac-menej sporná iba výška), ako aj v
rozpore so skutočnosťou, spor účelovo právne nasmeroval na náhradu z titulu vecného bremena za
postavenie vodohospodárskej líniovej stavby, čo logicky následne muselo viesť k takému rozhodnutiu,
aké vyriekol.

Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľov žiadal potvrdenie rozsudku pre vecnú
správnosť a jeho zákonnosť. V celom rozsahu sa stotožnil s napadnutým rozhodnutím s jeho
odôvodnením. Bol toho názoru, že konajúci súd správne aplikoval ust. § 37a zákona č. 138/1973 Zb. o
vodách na v konaní zistený skutkový stav a rešpektuje i následný právny názor prvostupňového súdu
podľa ktorého v danom prípade došlo k vzniku zákonného vecného bremena v zmysle označeného

ustanoveniaprávnehopredpisu,ktorémuzodpovedáoprávnenieodporcunazriadenieaprevádzkovanie
vodnej stavby, pričom pokiaľ ide o náhradu podľa zákona č. 50/1976 Zb. (stavebný zákon), jej zaplatenie
si navrhovatelia neuplatnili. V konaní bolo preukázané, že na zriadenie a prevádzkovanie Diela boli
odporcovi udelené všetky príslušné povolenia podľa § 8 a 9 zákona č. 138/1973 Zb. (čo samo o sebe
dokazuje, že ide o vodné dielo) odporca neužíval a neužíva nehnuteľnosti bez právneho dôvodu a

nedochádza na jeho strane k vzniku bezdôvodného obohatenia. Právne posúdenie veci súdom prvého
stupňa vychádza z výsledkov vykonaného dokazovania.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 10 ods.1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal na to oprávnený
účastník (§ 201 prvá veta O.s.p.) v zákonom stanovenej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal vec v

rozsahu danom v ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a aplikáciou postupu podľa § 156 ods. 3 O.s.p. v spojení s §
214 ods. 2 O.s.p.), rozsudok okresného súdu potvrdil pre vecnú správnosť podľa § 219 O.s.p. a v celom
rozsahu sa stotožnil i s písomným odôvodnením napadnutého rozsudku (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Preskúmaním spisu krajský súd zistil, že okresný súd v posudzovanej veci riadne zistil skutkový stav,

vykonal rozsiahle dokazovanie, dôkazy hodnotil v celom rozsahu v súlade s ust. § 132 i nasl. O.s.p. a
z vykonaného dokazovania vyvodil i správny právny záver.

Osobitne je významné v súdenej veci sporový charakter konania. Tento charakter sporového konania
súd prvého stupňa prioritne bral v úvahu a k tejto vecnej otázke sa v podrobnostiach v písomnom

odôvodnení rozhodnutia aj vyjadril. Navrhovateľ nesie zodpovednosť za skutkové vymedzenie návrhu.
Okresný súd bol viazaný skutkovým vymedzením návrhu navrhovateľmi, z uvedeného skutkového
vymedzenia vychádzal a nemožno konštatovať, že v súdenej veci vyniesol prekvapivé rozhodnutie. V
tejto súvislosti krajský súd upozorňuje na postup, keď na meritórnom pojednávaní dňa 17.6.2013 (na
č. l. 136 spisu) okresný súd oboznámil prítomných účastníkov ako sa mu javí právne posúdenie veci.

Oznamoval, že bude postupovať pri právnom posudzovaní veci v zmysle zákona č. 138/1973 Zb. a
nasl., zákona č. 42/2002. Z tohto dôvodu sa nemožno stotožniť s odvolacím argumentom navrhovateľov
vytýkajúcim prekvapivosť právnych záverov a právneho posúdenia veci súdom prvého stupňa.

Krajskýsúdzvýrazňuje,žeprávneposúdenievecisúdomprvéhostupňamáoporuvzistenomskutkovom

stave a vo výsledkoch vykonaného dokazovania.

Z vykonaného dokazovania aj podľa názoru krajského súdu bolo preukázané, že pozemky
navrhovateľov (v ich podielovom spoluvlastníctve) sú zastavané vodnou stavbou odkaliskom škváry
a popolčeka Tepláreň Žilina. Odvolacia argumentácia navrhovateľov uvedené skutkové závery súdu

prvého stupňa (vychádzajúce z vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi) neboli spôsobilé vyvrátiť.
Súd prvého stupňa v tejto vecnej otázke dáva účastníkom konania podrobné odpovede, ktoré
vychádzajú z dôsledných skutkových zistení prejednávaného prípadu. Všetky vecné otázky na ktoré
odvolateľ v odvolaní poukazuje boli riešené súdom prvého stupňa. Okresný súd dával účastníkomkonania podrobné dôsledné odpovede z akých konkrétnych skutkových zistení vychádzal, aké vecné
otázky považoval za podstatné, osobitne významné, aké právne predpisy pri právnom posúdení veci
aplikoval.

Krajský súd si v celom rozsahu osvojil tak skutkové ako i právne závery súdu prvého stupňa, musel
konštatovať nedôvodnosť odvolania a rozsudok okresného súdu potvrdil v celom rozsahu.

Keďže súd prvého stupňa rozhodovanie o náhrade trov prvostupňového konania riešil postupom podľa
§ 151 ods. 3 O.s.p. rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie prípustné n i e j e.