Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, January 28, 2016

Súd: Okresný súd Revúca
Spisová značka: 6C/285/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6815203321
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Šedivec

ECLI: ECLI:SK:OSRA:2016:6815203321.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Revúca sudcom JUDr. Miroslavom Šedivcom v právnej veci navrhovateľa: PROFI CREDIT

Slovakia, s r.o., IČO: 35 792 752, sídlo Pribinova 25, 824 96 Bratislava 26, zastúpený Advokátskou
kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., sídlo Pribinova 25, 810 11 Bratislava, proti odporkyni: G. K.Č.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XX, XXX XX H., o zaplatenie 121,11 Eur s príslušenstvom,, takto

r o z h o d o l :

Návrh z a m i e t a .

Žiadny z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

Odporkyni priznáva oslobodenie od súdnych poplatkov v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom podaným dňa 07.05.2015 proti odporkyni domáhal zaplatenia 121,11 Eur
s príslušenstvom, na tom skutkovom základe, že dňa 30.01.2008 navrhovateľ ako veriteľ uzatvoril s
odporkyňou ako dlžníkom zmluvu o revolvingovom úvere č. 8200006569, na základe ktorej navrhovateľ
poskytol odporkyni úver vo výške 331,94 Eur, ktorý sa odporkyňa zaviazala vrátiť spolu s úrokom v
12 mesačných splátkach po 39,53 Eur. Následne dňa 19.05.2008 navrhovateľ poskytol odporkyni úver
vo výške 474,36 Eur, ktorý sa odporkyňa zaviazala splatiť v 12 mesačných splátkach vo výške 39,53
Eur. Odporkyňa navrhovateľovi zaplatila do okamžitej splatnosti úveru dňa 20.11.2014 iba 827,61 Eur

a 121,11 Eur navrhovateľovi nezaplatila.

Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom č.k. 6C/285/2015-19 zo dňa 17.06.2015, ktorým podanému
návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel a ktorý bol zrušený podľa § 174 ods. 2 O. s. p. včas
podaným odôvodneným odporom odporkyne, ktorá v ňom požiadala o splátky dlhu.

Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 115a ods. 2 O. s. p., podľa ktorého

pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch, pričom podľa § 29 O. s. p. sa
drobným sporom rozumie spor, ktorého hodnota pohľadávky bez príslušenstva v čase začatia konania
neprevyšuje 1000,- Eur.

Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými navrhovateľom: oznámenie o
zosplatnení č. l. 3, zmluva o revolvingovom úvere č. l. 5, zmluvné dojednania č. l. 6, oznámenie o
schválení úveru č. l. 7, doručenky č. l. 8, karta klienta č. l. 9, na základe ktorých súd zistil nasledovný

skutkový stav:

Navrhovateľ ako veriteľ a odporkyňa ako dlžník uzatvorili dňa 25.01.2008 zmluvu o revolvingovom úvere
č. 8200006569, na základe ktorej bol odporkyni poskytnutý úver vo výške 10.000,- Sk za odplatu vovýške 4.292,- Sk, ktorý mala odporkyňa zaplatiť v 12 mesačných splátkach vo výške 1.191,- Sk. Dňa
19.05.2008 bol odporkyni poskytnutý ďalší revolvingový úver vo výške 474,36 Eur, ktorý mala odporkyňa
zaplatiť v 12 splátkach vo výške 39,53 Eur.

Podľa bodu 13.1 zmluvných dojednaní, v prípade omeškania dlžníka s úhradou splátky úveru o 35 dní
sa všetky záväzky dlžníka stanú okamžite splatnými, ak sa zmluvné strany nedohodnú inak. Odporkyňa
prestala poskytnutý revolvingový úver riadne a pravidelne splácať v mesiaci jún 2009, preto navrhovateľ
listom zo dňa 08.10.2009 odporkyni oznámil, že je v omeškaní so splátkami splatnými v celkovej sume

92,59 Eur pri najstaršej splátke o 74 dní a v prípade, ak sa odporkyňa dostane do omeškania s
úhradou ktorejkoľvek splátky o viac ako tri mesiace a uplynie 15 dní od doručenia tohto oznámenia,
stanú sa všetky záväzky zo zmluvy splatnými. Toto oznámenie bolo odporkyni doručené dňa 12.10.2009,
odporkyňa následne navrhovateľovi zaplatila ešte v mesiaci október 2009 dňa 16.10.2009 sumu 20,-
Eur, a v dobe od 21.01.2010 do 30.12.2011 postupne spolu 109,53 Eur. Po uplynutí lehoty 15 dní
od doručenia oznámenia zo dňa 08.10.2009 odporkyni, t.j. ku dňu 27.10.2009 bola odporkyňa v

omeškaní so zaplatením časti splátky splatnej dňa 26.08.2009 a so zaplatením dvoch splátok splatných
dňa 26.09.2009 a dňa 26.10.2009. Navrhovateľ oznámenie zo dňa 08.10.2009 o zosplatnení úveru
opakovane doručil odporkyni aj dňa 04.11.2014.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka (v roku 2009 bolo toto ustanovenie súčasťou Občianskeho
zákonníka ako § 53 ods. 8), ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach,

môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva.

Podľa § 392 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka, pri práve na plnenie záväzku plynie premlčacia

doba odo dňa, keď sa mal záväzok splniť alebo sa malo začať s jeho plnením (doba splatnosti).

Podľa § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia
doba štyri roky.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. v znení zákona č. 102/2014 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť
dňa 01.05.2014, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na
nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho
premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať
plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto

skutočností dovolával.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi navrhovateľom a odporkyňou bola
uzatvorená zmluva o tzv. revolvingovom úvere, ktorú možno právne kvalifikovať ako zmluvu o úvere
podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorá sa ako spotrebiteľský právny vzťah spravuje

aj ustanoveniami zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch ako aj ustanoveniami §
52 a nasl. Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských právnych vzťahoch. Osobitné ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách aplikáciu Obchodného zákonníka na určitý právny vzťah v rokoch 2008 -
2009výslovnenevylučovali(ustanovenie§52ods.2vetatretiaObčianskehozákonníkavzneníúčinnom
od 01.04.2015 už z dôvodu zákazu retroaktivity v predmetnej veci aplikovať nemožno), pričom samotný

Obchodný zákonník konštruoval a konštruuje niektoré aj výslovne spotrebiteľské vzťahy, a to nielen
zmluvu o úvere, ale napr. aj zmluvy o bežnom a vkladovom účte, resp. vzťahy z cestovného šeku, ako
absolútne obchody. To, že i spotrebiteľskú zmluvu možno uzavrieť aj podľa Obchodného zákonníka,
je zrejmé z ustanovenia § 369 ods. 3 Obchodného zákonníka v znení účinnom od 01.02.2013, podľa
ktorého ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky

z omeškania najviac do výšky stanovenej podľa predpisov občianskeho práva. V tomto ustanovení
zákonodarca jednoznačne akceptuje vznik spotrebiteľských vzťahov i v rámci Obchodného zákonníka.
Nielen preto vôbec neobstoja názory o údajnej nevýhodnosti Obchodného zákonníka pre spotrebiteľa,
ktoré vychádzajú z eklektívneho a izolovaného porovnávania niektorých právnych inštitútov v ichúprave podľa Občianskeho a Obchodného zákonníka. Nepochybne niekedy je Obchodný zákonník pre
spotrebiteľa ako dlžníka nevýhodný (napr. na prvý pohľad, no nie v každom prípade, v určení premlčacej
doby štyroch rokov, na rozdiel od trojročnej premlčacej doby podľa Občianskeho zákonníka), no

inokedyjepredlžníkaspotrebiteľavýhodnejšiaaplikáciaObchodnéhozákonníkanamiestoObčianskeho
zákonníka (napr. pri určení dĺžky premlčacej doby po uznaní záväzku, keď Obchodný zákonník určuje
premlčaciu dobu v trvaní štyroch rokov a Občiansky zákonník v trvaní desiatich rokov). Premlčanie
záväzkov zo zmluvy o úvere ako absolútneho obchodu podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného
zákonníka v znení účinnom do 31.01.2013 sa preto spravuje výlučne ustanoveniami Obchodného

zákonníka, podľa ktorého § 397 je premlčacia doba štvorročná.

Na základe uzatvorenej zmluvy navrhovateľ poskytol odporkyni dva revolvingové úvery, ktoré mala
odporkyňa zaplatiť v splátkach vo výške 39,53 Eur mesačne splatných postupne od 26.02.2008 do
26.01.2010. Odporkyňa ku dňu 08.10.2009 bola v omeškaní so zaplatením splátok v celkovej výške
92,59 Eur, z ktorých po doručení oznámenia o zosplatnení úveru navrhovateľovi zo dňa 08.10.2009

odporkyni zaplatila odporkyňa iba časť vo výške 20,- Eur plnením zo dňa 16.10.2009. Po uplynutí lehoty
15 dní od doručenia oznámenia zo dňa 08.10.2009 odporkyni, t.j. ku dňu 27.10.2009 bola odporkyňa v
omeškaní so zaplatením časti splátky splatnej dňa 26.08.2009 a so zaplatením dvoch splátok splatných
dňa 26.09.2009 a dňa 26.10.2009. Preto podľa § 565 Občianskeho zákonníka v spojení s § 53 ods.
9 Občianskeho zákonníka stal sa zvyšok dlhu odporkyne splatným v celosti dňa 27.10.2009. Ak by

aj nedošlo k zosplatneniu celého zvyšku dlhu odporkyne ku dňu 27.10.2009, zvyšok dlhu odporkyne
by sa stal splatným v pôvodne stanovených termínoch splatnosti jednotlivých splátok od 26.08.2009
do 26.01.2010, pretože navrhovateľ nepreukázal, že by uskutočnil ďalší právny úkon smerujúci k
predčasnému zosplatneniu jednotlivých splátok. Opakované doručovanie oznámenia navrhovateľa zo
dňa 08.10.2009 o zosplatnení úveru odporkyni znovu dňa 04.11.2014, nemohol mať pre splatnosť dlhu

odporkyne žiadny vplyv, už z dôvodu, že všetky zostávajúce splátky dlhu odporkyne by sa stali riadne
splatnýmiužpreddňomopakovanéhodoručeniaoznámenianavrhovateľazodňa08.10.2009odporkyni.
Navrhovateľ ani na opakovanú výzvu súdu svoje skutkové tvrdenie o tom, že k splatnosti dlhu odporkyne
malo dôjsť dňa 20.11.2014 nijako nezdôvodnil. Na základe v konaní zisteného skutkového stavu tak
plynie záver, že dlh odporkyne sa stal splatným v celosti dňa 27.10.2009, resp. v pôvodne dohodnutých

dátumoch splatnosti jednotlivých splátok od 26.08.2009 do 26.01.2010. Navrhovateľ podal návrh na súd
dňa až 07.05.2015, t.j. po uplynutí zákonom stanovenej štvorročnej premlčacej doby.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. v znení účinnom od 01.05.2014 súd rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku

predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Prechodné ustanovenia § 29b a § 29c zákona č. 250/2007 Z. z. vo vzťahu k úprave zavedenej zákonom

č. 102/2014 Z. z. sa nedotýkajú ustanovenia § 5b. Len stručná dôvodová správa k tomuto ustanoveniu
uvádza, že s ohľadom na (avšak pre potrebu takejto právnej úpravy bližšie nešpecifikované) potreby
aplikačnej praxe sa jednoznačne ustanovuje povinnosť ex offo postupu orgánov dozoru a orgánov
posudzujúcich nároky zo spotrebiteľskej zmluvy skúmať a vyhodnocovať prekážky uplatnenia práva
predávajúceho voči spotrebiteľovi.

Orgánom rozhodujúcim o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy je aj súd v konaní podľa tretej časti O. s. p.
Prihliadať na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, na
premlčanie alebo na iné zákonné prekážky alebo zákonné dôvody, ktoré bránia uplatniť alebo priznať
plnenie predávajúceho (ktorým je podľa § 2 písm. b) bod 1. zákona č. 250/2007 Z. z. podnikateľ

ponúkajúci alebo predávajúci spotrebiteľovi výrobky alebo poskytujúci služby, t.j. aj navrhovateľ) voči
spotrebiteľovi, možno len v konaní (správnom alebo súdnom) o nárokoch z uzatvorenej spotrebiteľskej
zmluvy. Preto ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. je ustanovením, ktoré svojou povahou
je ustanovením procesným upravujúcim postup orgánu rozhodujúceho v konaní o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy. Zákon č. 250/2007 Z. z. obsahuje tak ustanovenia práva hmotného ako aj

ustanoveniaprávaprocesného,bezichbližšiehovýslovnéhočlenenianahmotnoprávnučasťupravujúcu
hmotnoprávne práva a povinnosti a na časť upravujúcu procesné pravidlá. Preto každé z ustanovení
zákona č. 250/2007 Z. z. je potrebné posudzovať z hľadiska jeho povahy, či ide o ustanovenie práva
hmotného alebo ustanovenie práva procesného. Toto rozlišovanie má význam z hľadiska časovejpôsobnosti noriem a teda možnosti aplikácie procesných ustanovení zákona č. 250/2007 Z. z., tu
najmä § 5b, v konaniach začatých pred nadobudnutím jeho účinnosti dňa 01.05.2014 ako aj vo
všeobecnosti v konaniach, ktorých predmetom je posudzovanie právnych vzťahov zo spotrebiteľských

zmlúv uzatvorených pred 01.05.2014.

Každý procesnoprávny vzťah vzniká (je založený) dňom začatia konania - t.j. dňom v ktorom bol súdu
doručenýnávrhnazačatiekonania(§82O.s.p.)apriaplikáciivovšeobecnostiprezumovanéhoprincípu
aretroaktivity novej právnej úpravy by sa mal tento procesnoprávny vzťah po celý čas trvania procesu

spravovaťustanoveniamiplatnýmiaúčinnýmivčasezačatiakonania(vznikuprocesnoprávnehovzťahu)
- t.j. platnými a účinnými v deň doručenia návrhu súdu. V oblasti procesného práva však platí ako
základná zásada práve princíp nepravej retroaktivity (napr. § 355 O. s. p. ako prechodné ustanovenie k
súčasnému O. s. p. v jeho pôvodnom znení a ďalšie prechodné ustanovenia k početným novelizáciám O.
s. p. ako aj iné prechodné ustanovenia k iným procesným predpisom). Z povahy procesného práva totiž
vyplýva, že nové procesné právo (jeho zmeny) majú pôsobiť výlučne odo dňa nadobudnutia účinnosti

nového zákona a to aj pre konania začaté pred jeho účinnosťou. Účinky procesných úkonov súdov a
účastníkov, ktoré s nimi spájala (či nespájala) skoršia právna úprava, však zostávajú zachované (Bureš
J., Drápal L., Krčmář Z., Občanský soudní řád, Komentář, Praha 2006, s. 1786).

Na základe zásady princípu nepravej retroaktivity procesného práva, tiež na základe absencie osobitnej

od tohto všeobecného princípu odchylnej intertemporálnej úpravy pre ustanovenie § 5b zákona č.
250/2007 Z. z., v spojení s jeho procesným charakterom, je potom potrebné toto ustanovenie vo
všeobecnosti aplikovať vo všetkých konaniach, ktorých predmetom je posudzovanie právnych vzťahov
zo spotrebiteľských zmlúv, a to aj zo zmlúv uzatvorených pred 01.05.2014, a tiež v konaniach začatých
pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti (t.j. pred 01.05.2014).

Súd preto aj bez návrhu, resp. námietky odporkyne prihliadol na skutočnosť, že navrhovateľom žalovaná
pohľadávka je v celom rozsahu premlčaná tak čo do istiny ako aj do príslušenstva istiny (úrok z
omeškania), ktoré znáša právny osud hlavného záväzku. Preto súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu
zamietol.

Navrhovateľ bol v konaní neúspešný v celom rozsahu, preto navrhovateľovi právo na náhradu trov
konania nevzniklo. V konaní úspešná odporkyňa si nárok na náhradu trov konania neuplatnila, pričom
odporkyni trovy konania preukázateľne ani nevznikli. Preto súd rozhodol o trovách konania tak, že žiadny
z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

Odporkyni v konaní vznikla poplatková povinnosť k zaplateniu súdneho poplatku za odpor proti
platobnému rozkazu. Oslobodenie podľa § 4 ods. 2 písm. za) zákona č. 71/1992 Zb. nemožno
aplikovať na všetky súdne konania, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, pretože podľa tohto ustanovenia
je od poplatku oslobodený len spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojho práva podľa osobitného

predpisu (kde v poznámke pod čiarou je len príkladmo uvedený zákon č. 250/2007 Z. z.). Odporkyňa
však v konaní neuplatňovala žiadne práva spotrebiteľa podľa osobitného predpisu, iba požiadala o
splátky dlhu navrhovateľovi, čo možno subsumovať pod ustanovenia Občianskeho zákonníka resp.
Občianskeho súdneho poriadku, ktoré sú predpismi všeobecnými (nad Občianskym zákonníkom
alebo Obchodným zákonníkom už s výnimkou Ústavy SR nie je žiadny predpis vyššej právnej

sily) a nie predpismi osobitnými, za ktorý nemožno považovať ani zákon č. 258/2001 Z. z., ktorý
je skôr predpisom administratívnej povahy upravujúci práva spotrebiteľa len nepriamo stanovením
povinností pre poskytovateľov spotrebiteľských úverov. Preto odporkyni zákonné oslobodenie od
súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm. za) zákona č. 71/1992 Zb. nepatrí. O poplatkovej povinnosti
odporkyne súd rozhodol podľa § 138 ods. 1 O. s. p. tak, že s prihliadnutím k súčasným osobným a

majetkovým pomerom odporkyne, ktorej jediným príjmom je invalidný dôchodok vo výške 270,80 Eur
mesačne, súd odporkyni priznal oslobodenie od súdnych poplatkov v celom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Revúca do 15 dní odo dňa jeho
doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach.Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 205 ods. 1 O. s. p. a podľa § 42 ods. 3 O. s. p. Z odvolania musí
byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané
a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis

zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami. V odvolaní sa má uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým
bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k nasledovným vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.:
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát,
- súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,

- sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok).