Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, January 29, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/581/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5713212200
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5713212200.2

Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: A. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom A.,
ul. S. č. XX, zastúpený splnomocnenou zástupkyňou JUDr. Katarínou Turanskou, advokátkou, so sídlom
A., K. E.. XXXXX/XXB, proti odporcovi: 2T Reality, s. r. o., so sídlom Žilina, ul. Národná č. 681/19, IČO:
36 820 199, zastúpený splnomocneným zástupcom Ing. Petrom Briestenským, bytom I., ul. Z. č XXXX/
XX, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Martin
č. k. 5C/192/2013-106 zo dňa 27. mája 2015, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Martin rozsudkom č. k. 5C/192/2013-106 zo dňa 27.05.2015 zrušil rozhodcovský rozsudok
sp. zn. 3Rci/1014/11 zo dňa 09.07.2013 vydaný Bratislavským rozhodcovským súdom zriadeným pri
Capitol Legal Arbitration, s.r.o. so sídlom Panenská 24, 811 03 Bratislava. Odporcu zaviazal zaplatiť
navrhovateľovi trovy konania vo výške 248,54 eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.
Konštatoval, že návrhom zo dňa 23.08.2013, podaným na okresnom súde osobne toho istého dňa sa
navrhovateľ domáhal, aby súd zrušil rozhodcovský rozsudok sp. zn. 3Rci 1014/11 zo dňa 09.07.2013,
vydaný Bratislavským rozhodcovským súdom zriadeným pri Capitol Legal Arbitration, s.r.o., so sídlom
Panenská 24, 811 03 Bratislava (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“) a súčasne žiadal, aby súd odložil
vykonateľnosť uvedeného rozhodcovského rozsudku. Vo svojom návrhu navrhovateľ uviedol, že dňa
21.07.2010 uzavrel s obchodnou spoločnosťou 2T Reality, s. r. o., so sídlom v Žiline Dohodu o zložení
blokovacieho depozitu, ktorá dohoda bola uzatvorená na dobu určitú, a to do 31.08.2010. Odporca
ako sprostredkovateľ pri uzatváraní predmetnej dohody konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej
činnosti a navrhovateľ v danom prípade vystupoval ako fyzická osoba nepodnikateľ. Navrhovateľ
uviedol, že nakoľko v danom prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné zaoberať sa otázkou,
či predmetná dohoda neobsahuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa, t.j. neprijateľnú podmienku. Poukázal, že v uvedenej dohode v článku VI. bod
3 je uvedené, že všetky spory z nej vzniknuté sa predložia výlučne Bratislavskému rozhodcovskému
súdu zriadenému pri Capitol Legal Arbitration, so sídlom v Bratislave, z ktorého dôvodu považoval
vyššie uvedenú rozhodcovskú doložku za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Navrhovateľ mal za to,
že predmetná podmienka mu ako spotrebiteľovi bráni v uplatnení práva podať žalobný návrh alebo
akékoľvek iné podanie na iný orgán ako arbitrážny, vyžaduje od spotrebiteľa, aby riešil spory výhradne
v rozhodcovskom konaní, z ktorého dôvodu mu ani uvedená rozhodcovská doložka neumožňuje voľbu
podať žalobný návrh na všeobecný súd. V návrhu navrhovateľ spochybnil aj samotnú účinnosť dohody
o zložení blokovacieho depozitu a tiež namietol neprimeranosť v rozsudku uloženej zmluvnej pokuty.
Zároveň požiadal o odloženie vykonateľnosti predmetného rozhodcovského rozsudku, nakoľko by jeho
vykonateľnosťou mohlo dôjsť k poškodeniu jeho práv.
Následne okresný súd citoval ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase
uskutočnenia právneho úkonu, ods. 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 3, 4 písm. r/, ods. 5, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho

zákonníka, čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, § 40 ods. 1 písm. a/ body 1, 2, 3, 4. písm. b/, § 41 zákona č. 244/2002 Z. z.
o rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákona o rozhodcovskom konaní“).
Súd považoval za potrebné poukázať na skutočnosť, že navrhovateľ a odporca uzatvorili dohodu, ktorá
je svojím obsahom spotrebiteľskou zmluvou, pričom navrhovateľ vystupuje v tomto právnom vzťahu ako
fyzická osoba spotrebiteľ a odporca vystupuje v rámci svojej podnikateľskej činnosti ako dodávateľ.
Pokiaľ ide o samotnú rozhodcovskú doložku obsiahnutú v čl. VI. bode 3 dohody, táto je koncipovaná v
takom znení, v akom bola založená do súdneho spisu, je neprijateľná a s poukazom na ustanovenia
§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka tým absolútne neplatná, nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu
medzi právami a povinnosťami zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Súd vo všeobecnosti uviedol, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom
postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k
pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom
ovplyvniť ich obsah. Hlavným dôvodom neplatnosti rozhodcovskej doložky v danom prípade je
najmä skutočnosť, že túto si navrhovateľ ako spotrebiteľ osobitne nevyjednal, resp. táto nebola s
navrhovateľom individuálne dojednaná. Dojednanie zmluvných strán o právomoci rozhodcovského súdu
by malo charakter individuálnej zmluvnej podmienky vtedy, ak by odporca predložil navrhovateľovi návrh
na uzavretie rozhodcovskej zmluvy (doložky) v takej podobe, aby z nej bolo dostatočne zrejmé, že
navrhovateľ mal možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie sporov v rozhodcovskom konaní
bez toho, aby svojím rozhodnutím ovplyvnil uzatvorenie samotnej zmluvy (dohody) a že navrhovateľovi
boli poskytnuté jasné a zrozumiteľné informácie, čo znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní.
Rozhodcovská zmluva (doložka) uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť akceptovaná ako prejav zmluvnej
autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. V danom prípade z predmetnej
dohody nevyplýva, že by navrhovateľ ako spotrebiteľ mal reálnu možnosť obsah odporcom predloženej
dohody, ako aj rozhodcovskej doložky ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť.
Rozhodcovská doložka navyše nebola vzhľadom na jej formuláciu skutočne alternatívou. Spornosť
vo vyváženosti vzájomného zmluvného vzťahu, pokiaľ ide o rozhodcovskú doložku, navyše vyvoláva
i skutočnosť, že priamo v časti spotrebiteľskej zmluvy (dohody) je vopred určený konkrétny jediný
rozhodcovský súd, ktorý je oprávnený v rozhodcovskom konaní spory vyplývajúce z danej zmluvy
(dohody) rozhodnúť, pričom odporca podaním návrhu na začatie konania na rozhodcovský súd inicioval
konanie, a teda navrhovateľ v konečnom dôsledku ani nemal faktickú možnosť podať návrh na začatie
konania pred všeobecným súdom, musel sa podrobiť rozhodcovskému konaniu, čím došlo k porušeniu
Ústavou SR garantovaného práva každého na spravodlivý súdny proces pred nezávislým a nestranným
súdom.
Súd považoval za potrebné opätovne poukázať na znenie článku VI. bod 3 dohody, v zmysle ktorého:
„... všetky spory vzniknuté z právnych vzťahov z tejto zmluvy alebo súvisiacich s touto zmluvou vrátane
všetkých vedľajších právnych vzťahov, nárokov na vydanie bezdôvodného obohatenia, nárokov na
náhradu škody, sporov o platnosť, výklad, zánik tejto zmluvy alebo tejto rozhodcovskej doložky sa
predložia na rozhodnutie výlučne Bratislavskému rozhodcovskému súdu zriadenému Capitol Legal
Arbitration, s.r.o., podľa ustanovení Rokovacieho poriadku a Štatútu Bratislavského rozhodcovského
súdu.“ Takouto formuláciou rozhodcovskej doložky bolo podľa súdu navrhovateľovi absolútne odňaté
právo slobodnej voľby uplatnenia či bránenia svojho práva nielen medzi všeobecným súdom a
rozhodcovským konaním, ale aj právo slobodného výberu konkrétneho rozhodcu či rozhodcovského
súdu, ktorý by spor z danej spotrebiteľskej zmluvy podľa voľby spotrebiteľa rozhodol. Takéto zmluvné
dojednanie reálne vytvára značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a to v
neprospech spotrebiteľa, keď nemožno navyše opomínať, že ak je rozhodcovská doložka súčasťou
spotrebiteľskej zmluvy predloženej spotrebiteľovi na podpis, navyše uzatvorená nie v čase „zvýšenej
bdelosti“ spotrebiteľa, ale na začiatku zmluvného vzťahu, vzniká nezanedbateľné nebezpečenstvo, že
spotrebiteľ nepoukáže na jej nekalosť, či už v dôsledku svojej nevedomosti či nečinnosti. Pri ochrane
spotrebiteľa preto v súvislosti s rozhodcovskou doložkou, resp. zmluvou je nevyhnutné, aby spotrebiteľ
mal možnosť požiadať všeobecný súd o ochranu okrem situácie, ak si rozhodcovský súd osobitne
nevyjednal (výslovne si ho želal).
Na základe vyššie uvedeného bol súd toho názoru, že rozhodcovská doložka obsiahnutá v čl. VI.
bode 3 dohody, ktorá mala založiť legitimitu pre vydanie rozhodcovského rozsudku znemožňuje voľbu
spotrebiteľa (navrhovateľa) dosiahnuť rozhodnutie sporu všeobecným súdom. Rozhodcovskú doložku si
navrhovateľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými
podmienkami tvoriacimi obsah dohody ako spotrebiteľskej zmluvy. Navrhovateľ mohol len dohodu ako
celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkými podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu.

Podľa názoru súdu dojednanie rozhodcovskej doložky a následne konanie pred rozhodcovským súdom
viedli vo svojom dôsledku k tomu, že navrhovateľovi ako spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú
mu poskytujú ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a tiež Smernice Rady 93/13/EHS. Teda na
základe uvedeného súd dospel k záveru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve
(dohode) je neprimeranou podmienkou, preto ňou spotrebiteľ (navrhovateľ) nie je viazaný a táto je
v rozpore s príslušnými ustanoveniami § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj v rozpore s
ustanoveniami Smernice Rady 93/13/EHS. Z dôvodov porušenia predpisov o ochrane spotrebiteľa,
nakoľko takéto dojednanie v predmetnej dohode ako spotrebiteľskej zmluve súd jednoznačne považuje
za porušenie všeobecne záväzných predpisov na ochranu spotrebiteľa a preto zrušil rozhodcovský
rozsudok podľa ust. § 40 ods. 1 písm. a/ zákona o rozhodcovskom konaní.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 v spojení s ust. § 151 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“). V konaní bol úspešný navrhovateľ, ktorému súdu priznal trovy
konania z titulu právneho zastupovania advokátom v sume 248,54 eur.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie odporca považujúc rozsudok súdu prvého stupňa za vecne
nesprávny, rozhodnutie okresného súdu, ako aj procesný postup okresného súdu vykazuje vady,
rozsudok súdu prvého stupňa trpí vadou nesprávneho právneho posúdenia veci a súčasne súd dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ktoré sú svojvoľné a sám svojím
procesným postupom odňal mu možnosť konať pred súdom.
V odvolaní uviedol, že jediným dôvodom pre vyhovenie žalobe bol záver súdu o neprípustnosti
rozhodcovskej doložky, nakoľko podľa jeho ťažiskového právneho názoru si navrhovateľ ako spotrebiteľ
rozhodcovskú doložku osobitne nevyjednal. Uvedený dôvod bol jediný pre zrušenie rozhodcovského
rozsudku. Podľa odporcu je predmetný názor súdu plne zmätočný. Tvrdil, že navrhovateľ pred
podpisom zmluvy s ním ústne rokoval o podmienkach zmluvy vrátane podmienok rozhodcovskej doložky.
Navrhovateľ mal rozhodne na výber, avšak všetky navrhované podmienky akceptoval a nemal k nim
žiadne výhrady. Z výpovede a tvrdení navrhovateľa pritom vôbec nevyplýva, že by nemal na výber a že
by bol nútený prijať rozhodcovskú doložku. Navrhovateľ dobre vedel, na čom sa dohodol a čo presne
podpisuje. Žalobu o zrušení rozhodcovského súdu podal až po tom, ako objektívne porušil zmluvu a
snaží sa vyhnúť svojej zmluvnej zodpovednosti. Podľa názoru súdu by tak ktorýkoľvek subjekt mohol
v prípade porušenia zmluvy účinne tvrdiť, že rozhodcovská doložka mu bola tzv. nanútená a snažil
sa špekulatívne vyhýbať svojej povinnosti. V neposlednom rade rozhodcovská doložka navrhovateľovi
vôbec nebráni tomu, aby spory zo zmluvy riešil aj na štátnom súde, ako zjavne nesprávne interpretuje
okresný súd.
Účelovosť podania žaloby preukazuje podľa odporcu i skutočnosť, že druhý z účastníkov rozhodcovský
rozsudok nenapadol a dobrovoľne plnil na základe neho.
Ďalej vytýkal súdu, že si nesplnil povinnosti v zmysle ust. § 118 ods. 2 O. s. p., t.j. vôbec neuviedol,
ktoré právne významné skutkové tvrdenia účastníkov je možné považovať za zhodné, ktoré právne
významné skutkové tvrdenia zostali sporné. Úvahy a závery súdu sú prekvapivé. Uvedená hrubá
procesná vada má napokon v tomto prípade priamy súvis a odraz prekvapivých skutkových záverov
okresného súdu. Prvostupňový súd mu tak svojím procesným postupom a predmetným opomenutím
základných povinností vo vzťahu k účastníkovi konania odňal možnosť konať pred súdom.
Odporca navrhol rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť tomuto súdu na ďalšie konanie, eventuálne
zmeniť a žalobu v prvom rozsahu zamietnuť a priznať mu trovy prvostupňového a odvolacieho konania.

Navrhovateľ sa k odvolaniu odporcu písomne nevyjadril.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania
(§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§
201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené ust. § 202 O. s. p., bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z
dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1 písm. f/, h/, 2 O. s. p.) z nasledovných dôvodov:

Vzhľadom k tomu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní danej
veci sa zaoberal len námietkami odporcu uvedenými v odvolaní a procesným postupom prvostupňového
súdu predchádzajúcim vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré mohli mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Odporca v odvolaní v prvom rade namietal, že procesný postup súdu vykazuje vady. V tejto súvislosti
vytýkal súdu nesplnenie povinnosti v zmysle ust. § 118 ods. 2 O. s. p., t.j. súd vôbec neuviedol, ktoré
právne významné skutkové tvrdenia účastníkov je možné považovať za zhodné, ktoré právne významné
skutkové tvrdenia zostali sporné. Prvostupňový súd mu tak svojím procesným postupom a predmetným
opomenutím základných povinností vo vzťahu k účastníkovi konania odňal možnosť konať pred súdom.
Z ust. § 118 ods. 2 O. s. p. vyplýva, že po tom čo navrhovateľ a odporca prednesú svoje návrhy, je
súd povinný uviesť: a/ ktoré právne významné skutkové tvrdenia účastníkov je možné považovať za
zhodné, b/ ktoré právne významné skutkové tvrdenia zostali sporné, c/ ktoré z navrhnutých dôkazov
budú vykonané, d/ ktoré dôkazy súd nevykoná, aj keď ich účastníci navrhli.
Ide o dôsledné uplatňovanie zásady hospodárnosti konania, pričom ust. § 118 ods. 2 O. s. p.
môže súd spojiť s postupom ust. § 100 ods. 1 posledná veta a uviesť, ako sa na základe doteraz
tvrdených a preukazovaných skutočností javí právne posúdenie veci. Súd svoju právnu argumentáciu
stručne zhodnotí a zhrnie, na ktoré právne významne rozdielne skutkové tvrdenia účastníkov zameria
svoj proces dokazovania. Účastníci tak majú možnosť reagovať na intencionalitu dokazovania podľa
právneho názoru súdu tým, že sa pokúsia tento predbežný právny názor vyvrátiť, alebo naopak svojimi
substancovanými skutkovými tvrdeniami a dôkazmi návrh potvrdiť. Účelom je zjednodušiť a zrýchliť
konanie tak, aby sa nevykonávali zbytočné dôkazy, ktoré súd nepovažuje za relevantné a nevenovala
sa pozornosť zbytočným skutkovým tvrdeniam, ktoré podľa názoru súdu sú buď nesporné, alebo pre
priebeh pojednávania a samotné rozhodnutie vo veci právne bezvýznamné. Okrem toho, že ide o
dôsledné uplatňovanie zásady hospodárnosti konania, má toto ustanovenie za účel aj vyhnúť sa tzv.
prekvapivým súdnym rozhodnutiam, keď účastníci mali pocit, že rozhodnutie vo veci samej a jeho právne
odôvodnenie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Účastníci môžu samozrejme svoje dôkazné
návrhy, skutkové tvrdenia rozširovať a dopĺňať až do momentu keď súd vyhlási uznesenie podľa § 120
ods. 4 O. s. p. a dokazovanie skončí.
V danom prípade podľa odvolacieho súdu splnenie vyššie uvedenej povinnosti nevyplýva z obsahu
zápisnice o pojednávaní zo dňa 27.05.2015. Zákonnému postupu okresného súdu podľa odvolacieho
súdu korešponduje taký stav, keď v zápisnici o pojednávaní je výslovne uvedené, že poučovacia
povinnosť súdu podľa § 118 ods. 2 O. s. p. splnená bola to znamená, že príslušný predseda senátu alebo
samosudca musí uviesť, ktoré právne významné skutkové tvrdenia účastníkov považoval za zhodné,
ktoré sporné a ktoré dôkazy budú vykonané, prípadne ich súd nevykoná, aj keď ich účastníci navrhli.
Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Mcdo 18/2011 zo 17.02.2011 v nedodržaní postupu
podľa § 118 ods. 2 O. s. p. treba vidieť procesnú nesprávnosť, ktorá so zreteľom na individuálne okolnosti
v preskúmavanej veci (sp. zn. II. ÚS 261/2006) viedla k zmareniu účelu sledovaného týmto zákonným
ustanovením a neprispela k predvídateľnosti postupu a rozhodnutiu súdu prvého stupňa. Účastníkom sa
tým nevytvorila možnosť, aby tomu, s čím ich mal súd oboznámiť, prispôsobili ich ďalší procesný postup
v konaní. V dôsledku nedodržania správneho procesného postupu tak ani odporca nemal možnosť
prvostupňovému súdu uviesť všetky podľa jeho názoru rozhodujúce skutočnosti v prejednávanej veci.

Odporca v odvolaní tiež namietal, že rozsudok súdu prvého stupňa trpí vadou nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Odvolací súd mal zistené, že navrhovateľ podal dňa 23.08.2013 voči odporcovi návrh na zrušenie
rozhodcovského rozsudku v zmysle zákona o rozhodcovskom konaní účinného do 31.12.2014, a to z
dôvodov § 40 ods. 1 písm. j/ zákona o rozhodcovskom konaní (pri rozhodovaní boli porušené všeobecne
záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa /Napríklad § 53 Občianskeho zákonníka, zákon
č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o
priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 397/2008 Z. z., zákon č. 266/2005 Z. z. o
ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
zákona č. 8/2008 Z. z., čl. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 z 27.10.2004
o spolupráci medzi národnými orgánmi zodpovednými za vynucovanie právnych predpisov na ochranu
spotrebiteľa („nariadenie o spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľa“ (Ú.v. EÚ L 364/11, 09.12.2004) ako
aj podľa § 40 ods. 1 písm. g/ zákona rozhodcovskom konaní (bola porušená zásada rovnosti účastníkov
rozhodcovského konania (§ 17).
Okresný súd pri rozhodnutí dňa 27.05.2015 konštatoval dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej
Dohode o zložení blokovacieho depozitu zo dňa 21.07.2010 ako spotrebiteľskej zmluve za porušenie
všeobecne záväzných predpisov na ochranu spotrebiteľa. Pri rozhodnutí, ktorým zrušil rozhodcovský
rozsudok, vychádzal z ust. § 40 ods. 1 písm. a/ zákona o rozhodcovskom konaní účinného
od 01.01.2015, podľa ktorého tuzemský rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený príslušným
súdom len na základe žaloby účastníka rozhodcovského konania podanej proti druhému účastníkovi

rozhodcovského konania, ak a/ účastník rozhodcovského konania preukáže, že 1. nemal spôsobilosť
uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade správnym poriadkom,
podľa ktorého sa na základe dohody zmluvných strán mala rozhodcovská zmluva uzavrieť, alebo
že takáto dohoda nebola uzavretá, podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, 2. nebol riadne
upovedomený o ustanovení rozhodcu, o rozhodcovskom konaní alebo že mu nebolo umožnené sa
zúčastniť na rozhodcovskom konaní, 3. rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola
uzatvorená rozhodcovská zmluva, alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky, alebo že
rozsudok prekračuje dosah dohovoru o rozhodcovi alebo dosah rozhodcovskej doložky; ak ale môže byť
časti rozhodcovského rozsudku vo veciach podrobených rozhodcovskému konaniu oddelené od časti
rozsudku pojednávajúcich o veciach, ktoré nie sú mu podrobené, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v
dotknutej časti, 4. rozhodcovský súd nebol ustanovený, rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom
dohodnutým účastníkmi rozhodcovského konania alebo že sa táto dohoda neuzavrela, ak ustanovenie
rozhodcovského súdu alebo priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami tohto
zákona, ak tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
V súvislosti s právnym posúdením odvolací súd poukazuje na to, že okresný súd nielenže nevychádzal
z navrhovateľom namietaných dôvodov (§ 40 ods. 1 písm. g/, j/ zákona o rozhodcovskom konaní) pre
ktoré možno zrušiť rozhodcovský rozsudok, ale zároveň uvádza, že dňa 01.01.2015 nadobudol účinnosť
zákon č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, pričom okresný súd v napadnutom rozhodnutí neuviedol (s poukazom na ust. § 73 zákona č.
335/2014 Z. z.), prečo považoval za potrebné aplikovať na danú vec ustanovenia zákona č. 244/2002
Z. z. účinného od 01.01.2015 a nie zákona č. 335/2014 Z. z. účinného v čase rozhodovania súdu
(27.05.2015).

Odporca v odvolaní poukázal aj na to, že účelovosť podania žaloby preukazuje i skutočnosť, že druhý
z účastníkov rozhodcovský rozsudok nenapadol a dobrovoľne plnil na základ neho.
Odvolací súd mal z pripojeného rozhodcovského rozsudku sp. zn. 3Rci 1014/11 zo dňa 09.07.2013
zistené, že sa týkal ako navrhovateľa 2T Reality, s.r.o., so sídlom Žilina, ul. Národná č. 681/19 proti U.
K. ako odporcovi 1/, Y. K. ako odporkyni 2/ a A. C. ako odporcovi 3/ v konaní o zaplatenie 12.421,84 eur
s príslušenstvom. Rozsudkom bolo rozhodnuté že odporcovia 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne
zaplatiť navrhovateľovi sumu 2.621,84 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % denne zo sumy
2.621,84 eur od 10.05.2011 do zaplatenia, ako aj zmluvnú pokutu vo výške 3.150 eur, a to všetko do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku, odporcovia 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi
náhradu trov právneho zastúpenia v sume 501,91 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Odporcu 3/
zaviazal zaplatiť navrhovateľovi zmluvnú pokutu vo výške 3.500 eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku a náhradu trov rozhodcovského konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku
za rozhodcovské konanie vo výške 261 eur a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 205,01 eur
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti (nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo
výške 9,25 % ročne zo sumy 6.300 eur od 10.05.2011 do zaplatenia a nárok na zaplatenie úrokov z
omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 3.500 eur od 20.06.2011 do zaplatenia) súd žalobu zamietol.
O návrhu navrhovateľa na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku rozhodol súd uznesením
č. k. 5C/192/2013-67 zo dňa 25.07.2014 tak, že odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku do
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, a to vo vzťahu k A. C. - odporcovi 3/ v rozhodcovskom konaní.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 03.09.2014,
Vzhľadom na uvedené sa podľa odvolacieho súdu okresný súd mal oboznámiť s obsahom celého spisu
príslušného rozhodcovského súdu a ujasniť si či sa dôvod zrušenia vzťahuje len na časť rozhodcovského
rozsudku. Súd totiž zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, ak je dotknutú časť možné oddeliť
od nedotknutej časti výroku rozhodcovského rozsudku.

Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu a
vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Keďže odvolací súd zrušil rozhodnutie okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie, s poukazom
na ust. § 224 ods. 3 O. s. p., zrušil i výrok o trovách konania. V novom rozhodnutí preto okresný súd
opätovne rozhodne aj o trovách účastníkov konania, vrátane trov odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte pomerom hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.