Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 13, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13CoE/110/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6215202806
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6215202806.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v právnej veci exekúcie začatej na návrh oprávneného:
BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 36 432 105
zast. JUDr. Veronika Kubriková, PhD., advokátka, Martinčekova 13, 821 08 Bratislava, adresa pre
doručovanie: Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava proti povinnému M. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom M.
M. nad J. XXX, XXX XX M. M. nad J., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ing, Jánom Gasperom,

Phd. so sídlom Exekútorského úradu Kálmana Mikszatha 268, 979 01 Rimavská Sobota pod spisovou
značkou EX 5622/2015, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 622,57 Eur s prísl., o
odvolaní oprávneného zo dňa 03. 07. 2015 proti uzneseniu Okresného súdu Veľký Krtíš číslo konania
3Er/261/2015-37 zo dňa 15. 06. 2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie.

V odôvodnení uznesenia okresný súd uviedol: „Exekučné konanie je vedené na základe exekučného
titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie
so sídlom v Bratislave, sp. zn. II/2014-4601 zo dňa 23. 10. 2014. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný

na základe zmluvy o bežnom účte a poskytnutí produktov a služieb flexiúčtu uzatvorenej medzi právny
predchodcom oprávneného a povinným dňa 24. 05. 2006, na základe ktorej bol povinnému poskytnutý
úver formou prečerpania na účte (ďalej len zmluva o úvere). Rozhodcovská doložka je súčasťou
predtlače formulárovej zmluvy ako aj obchodných podmienok čl. 11. Uvedené Obchodné podmienky
úveru v bode 11.5 a predtlačená formulárová zmluva ustanovili, že všetky spory, ktoré vzniknú medzi
zmluvnými stranami budú riešené pred vyššie uvedeným rozhodcovským súdom, ktorý vydal exekučný

titul.

Zpovahyzmluvnýchstrán(podnikateľvs.fyzickáosobanepodnikateľ),predmetupodnikateľskejčinnosti
veriteľa a v konečnom dôsledku aj z obsahu tejto zmluvy zrejmé, že ide o zmluvu o spotrebiteľskom
úvere a teda o vzťah medzi spotrebiteľom na jednej strane a dodávateľom na strane druhej (§ 2 písm.
b), § 3 ods. 1 a ods. 2 z.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase podpísania

zmluvy).
V slovenskom právnom poriadku vyplýva slovenským súdom povinnosť dodržiavať právo Európskej
únie z článku 144 ods. 1 Ústavy SR, na základe ktorého sú sudcovia pri rozhodovaní viazaní aj
medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2, t. j. Zmluvou o Európskej únii, Zmluvou o založení
Európskeho spoločenstva, ale aj ostatnými prameňmi primárneho práva Európskej únie.
Význam ochrany spotrebiteľov viedol zákonodarcu Spoločenstva okrem iného k tomu, že v článku 6

ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
(Ú. v. ES L 95, s. 29; Mim. vyd. 15/002, s. 288, ďalej len "smernica") stanovil, aby nekalé podmienkyuvedené v zmluve uzavretej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom "neboli záväzné pre
spotrebiteľa". Ide o kogentné ustanovenie, ktoré s ohľadom na nerovné postavenie jednej zo zmluvných
strán smeruje k nahradeniu formálnej rovnováhy, ktorú (spotrebiteľská) zmluva nastoľuje medzi právami

a povinnosťami zmluvných strán, skutočnou rovnováhou, ktorá medzi nimi môže znovu zaviesť rovnosť.
Podľa článku 3 ods. 1 smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje
za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Príloha smernice obsahuje indikatívny zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé. Medzi

nimi sa bod 1 písm. q) tejto prílohy týka podmienok, ktorých cieľom alebo účinkom je "neposkytnúť
spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek
iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi
ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu
povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na
inej zmluvnej strane".

V zmysle ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora (ďalej ESD) "povaha a význam verejného
záujmu, z ktorého vychádza ochrana, ktorú smernica zaisťuje spotrebiteľom, teda odôvodňujú to,
že vnútroštátny súd je povinný posudzovať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým
vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom. Systém
ochrany zavedený smernicou vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo

dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň
informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom
alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudok z 27. júna 2000, Océano
Grupo Editorial a Salvat Editores, C 240/98 až C 244/98, Zb. s. I 4941). Ochrana, ktorú smernica
priznáva spotrebiteľom, sa tak vzťahuje aj na prípady, v ktorých sa spotrebiteľ, ktorý s predajcom alebo

dodávateľom uzavrel zmluvu obsahujúcu nekalú podmienku, zdrží namietania nekalej povahy tejto
podmienky z dôvodu, že buď o svojich právach nevie, alebo preto, že je odradený od ich uplatňovania
z dôvodov nákladov, ktoré by malo za následok súdne konanie (rozsudok Cofidis, C 473/00, Zb. s. I
10875)".
Vychádzajúc z vyššie uvedených ustanovení smernica je priamo vykonateľným prameňom práva

Európskej únie aj v dôsledku nedostatočnej alebo neúplnej transpozície do právneho poriadku
Slovenskejrepubliky(viďustanoveniaObčianskehozákonníkav§52anasl.včaseuzatvoreniaúverovej
zmluvy medzi účastníkmi konania s prihliadnutím na súčasný stav upravený v zmysle judikatúry ESD).
Exekučný súd je preto povinný aplikovať jej ustanovenia na prebiehajúce exekučné konanie ex offo
zohľadňujúc ich prioritu pred vnútroštátnou úpravou spotrebiteľských vzťahov v Občianskom zákonníku,

resp. zákone o spotrebiteľských úveroch.
Európsky súdny dvor v rozsudku Océano Grupo Editorial (citovaný už vyššie) judikoval, že "podmienka,
ktorá deleguje právomoci vzhľadom na všetky vyvstávajúce spory na súd v územnej jurisdikcii, kde
má predajca alebo dodávateľ svoje hlavné obchodné sídlo, zaväzuje spotrebiteľa podrobiť sa výhradne
jurisdikcii súdu, ktorý môže byť ďaleko od miesta jeho trvalého bydliska. To mu sťažuje predložiť

obhajovací spis súdu. V prípade sporov s obmedzenými finančnými čiastkami by náklady spojené s
obhajovacím spisom spotrebiteľa mohli byť prekážkou a spôsobiť mu právnu nápravu alebo ochranu.
Takáto podmienka preto spadá do kategórie podmienok, ktoré majú cieľ alebo účinok vylúčiť alebo
zabrániť právu spotrebiteľa začať právne konanie - kategória z písmena q) bodu 1 Prílohy ku Smernici.
Na druhej strane táto podmienka uľahčuje predajcovi alebo dodávateľovi pripraviť sa na proces a robí

mu to menej obtiažnym.
Rozhodcovská doložka v zmluve o úver nie je dojednaná individuálne, čo zjavne vyplýva z jej zaradenia
do všeobecných obchodných podmienok ako súčasti formulárovej zmluvy o úvere resp. do predtlače
formulárovej zmluvy, kde povinný ako spotrebiteľ nemal možnosť pri podpise zmluvy podpísať zmluvu
bez takto dojednanej rozhodcovskej doložky. Vychádzajúc z uvedených ustanovení je zrejmé, že veriteľ

od počiatku sledoval takýmto koncipovaním rozhodcovskej doložky to, aby v prípade vzniku sporov zo
zmluvy boli tieto vždy riešené na súde, ktorý sa nachádza v mieste jeho sídla, za účelom minimalizácie
jeho nákladov a reálneho sťaženia uplatnenie práv spotrebiteľa. Takto koncipovanou rozhodcovskou
doložkou teda napriek jej formálnemu zneniu reálne dochádza k narušeniu smernicou sledovanej
rovnováhy medzi zmluvnými stranami a to samozrejme v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ v takejto

situácii vzhľadom na značnú vzdialenosť miesta konania ako aj na svoje majetkové a zárobkové pomery
nemá právo relevantne sa proti návrhu zo strany veriteľa brániť, resp. sa zúčastniť konania či už
pred rozhodcovským súdom alebo v občianskosúdnom konaní. V konečnom dôsledku k takémuto
závažnému narušeniu rovnováhy v rozpore s úmyslom vyjadreným v smernici dochádza už aj samotnouskutočnosťou, že spotrebiteľovi nie je zo zákona daná možnosť v prípade podania žaloby voči nemu
na rozhodcovskom súde (nachádzajúcom sa okrem toho v značnej vzdialenosti od bydliska odporcu),
domáhať sa možnosti uskutočniť konanie na súde v mieste jeho bydliska ako je to prirodzené v

občianskom súdnom konaní. Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy, obsahom ktorej je aj takáto doložka,
reálne vopred vzdáva práva na účinnú procesnú obranu (či už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať
na obsah zmluvy), čo je v demokratickom zriadení a v podmienkach právneho štátu neprijateľným javom.
Podľa §-u 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd
zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Na základe vyššie uvedených skutočností mal súd v zmysle výkladu smernice v rozsudku Océano
Grupo Editorial za to, že rozhodcovská doložka v zmluve o úvere bola v čase jej uzatvárania

neprijateľnou podmienkou a ako taká bola už od počiatku neplatnou v zmysle § 53 ods. 4 OZ účinného
v čase uzatvárania zmluvy. Rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom bol exekučný titul, sa teda
uskutočnilo bez riadneho zmocnenie zo strany zmluvných strán a rozhodcovský rozsudok vydaný v
takomto konaní nemôže byť riadny exekučným titulom na vykonanie exekúcie. Podľa judikatúry ESD je
povinnosťoučlenskýchštátovaichorgánovzabezpečiť,abynekalépodmienkyvzmluváchnezaväzovali

spotrebiteľov a prihliadajúc ex offo k ich neplatnosti dosiahnuť odradzujúci účinok prispievajúci k
ukončeniu ich používania zo strany predajcov alebo dodávateľov. V dôsledku toho súd považoval
exekučný titul za materiálne nevykonateľný a absenciu tejto jeho vlastnosti za neodstrániteľnú prekážku
brániacu vo vykonaní exekúcie. Na základe toho súd v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť
súdneho exekútora zamietol“.

Protiuzneseniuodvolaniepodaloprávnený.Zástupcaoprávnenéhosivovyhotoveníobsiahlehopodania
dalzáležaťnarozsiahlostiprávnejproblematiky,ktorúspracoval,aktorámuslúžiakovzorprepodávanie
toho istého odvolania v ďalších veciach, kde bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
zamietnutá.

Úvodom odvolania oprávnený uvádza, že podáva odvolanie proti uzneseniu, ktorým sa rozhodlo vo veci
samej a dôvodí:
- podľa ustanovenia § 205 ods. 2 písm. a) O. s. p. v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
O. s. p.,

- podľa ustanovenia § 205 ods. 2 písm. d) O. s. p., súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- podľa ustanovenia § 205 ods. 2 písm. f) O. s. p. rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci,
- podľa ustanovenia § 205 ods. 2 písm. e) O. s. p. doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú

tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené a má byť nimi preukázané, že
v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ
nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p., ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť
alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa,
- podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. d) O. s. p. tým, že v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo

alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p. tým, že účastníkovi
konania - oprávnenému sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. h) O. s. p. tým, že súd prvého stupňa nesprávne vec právne
posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenia právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

V ďalšom odvolateľ svoje tvrdenia rozoberá, pričom pri jednotlivých bodoch sa opakuje a záverom
žiada uznesenie okresného súdu zmeniť tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie bude vyhovené, alternatívne žiada, aby príslušný súd navrhnuté uznesenie v celom
rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

K odvolaniu nebolo podané žiadne vyjadrenie.Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Zákonný sudca okresného súdu
vecpredložilnarozhodnutieodvolaciemusúdusuvedením,žeodvolaniuoprávnenéhonemienivyhovieť
(§ 374 ods. 4 OSP).

Krajský súd, ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu určenom § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a uznesenie okresného súdu potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.
s. p. ako vo výroku vecne správne.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatuje
správnosť jeho dôvodov (§ 219 ods. 2 O. s. p.)

Na zdôraznenie správnosti a k podanému odvolaniu krajský súd dodáva:

Odvolanie oprávneného, ktoré je bezpochyby formulárové, pretože ako už bolo uvedené, je podávané v

rovnakom znení v množstve iných odvolaní, kde súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
vo veci oprávneného zamietol. Je zároveň aj šikanózne. Je totiž nepochybné, že množstvo všeobecných
súdov obsahovo totožných veciach, bola žiadosť o udelenie vydania poverenia na vykonanie exekúcie,
pokiaľ ide o spotrebiteľské veci zamietnutá pre neprijateľnú zmluvnú podmienku. Pokiaľ rozhodcovská
doložka, ktorá núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu a vzdať sa

ústavného práva na spravodlivý proces pred nezávislým súdom. Odvolateľ však tým istým obsiahlym
podaním namieta a žiada odpovede na rôzne otázky, ktoré v skutočnosti nesúvisia s rozhodnutím
prvostupňového exekučného súdu, pretože vôbec sa nedotýkajú podstaty rozhodnutia. Tá spočíva v
skutočnosti, že rozhodcovský súd, ktorý vydal rozhodnutie, ktoré má byť podkladom pre exekúciu,
nebol oprávnený takéto rozhodnutie vydať, pretože rozhodcovská doložka, ktorá ho zmocňovala na

rozhodovanie, bola neprijateľná, a preto neplatná.

Odvolací súd považuje za kontraproduktívne znovu a opätovne rozoberať tie isté veci a odpovedať
na tie isté otázky hoci inými slovami. Odvolateľ dostal vyčerpávajúce odpovede už v množstve iných
rozhodnutí prvostupňových súdov (zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia), ale aj odvolacích súdov,

kde uznesenia súdov prvého stupňa boli potvrdené. Tieto rozhodnutia odvolateľ obdržal a nakoniec sú
uverejnené aj na webových stránkach vydaných súdnych rozhodnutí.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.