Decision was made at the court Krajský súd Žilina
Judgement was issued by Mgr. Miroslav Šepták
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/488/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114231932
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miroslav Šepták
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5114231932.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miroslava Šeptáka a
členov senátu JUDr. Yvetty Dzugasovej a JUDr. Jany Urbanovej, v právnej veci navrhovateľa: Rozhlas
a televízia Slovenska, so sídlom Mlynská dolina, Bratislava, IČO: 47 232 480, proti odporcovi: Rastúce
domy, s.r.o., so sídlom Horný Val 8/17, Žilina, právne zastúpený spoločnosťou: Advokátska kancelária
JUDr. Stopka, JUDr. Blendovský, JUDr. Strapáč, PhD., s.r.o. so sídlom Potočná 2835/1, Čadca, v konaní
o zaplatenie 437,50 Eur s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.
k. 14C/340/2014-47 zo dňa 14. mája 2015, takto
r o z h o d o l :
Rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 14C/340/2014-47 zo dňa 14. mája 2015 vo výrokoch, ktorým
odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 390,56 Eur, ďalej sumu 1,10 Eur, všetko do
troch dní od právoplatnosti rozsudku, ako aj vo výroku o trovách konania p o t v r d z u j e .
Vo zvyšnej časti, v ktorej okresný súd konanie v časti o zaplatenie sumy 46,94 Eur zastavil, zostáva
rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý .
Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom Okresný súd Žilina uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu
390,56 Eur a ďalej sumu 1,10 Eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku titulom nezaplatených
úhrad za služby verejnosti poskytované navrhovateľom ako verejnoprávnou inštitúciou. V časti o
zaplatenie sumy 46,94 Eur okresný súd konanie zastavil z dôvodu späťvzatia návrhu (§ 96 Občianskeho
súdneho poriadku, ďalej len „O.s.p.“). Odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi trovy konania
vo výške 26,00 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že odporca ako zamestnávateľ, ktorý v pracovnom pomere
alebo v obdobnom pracovnom vzťahu zamestnáva aspoň troch zamestnancov bol povinný podľa § 3
písm. b) zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované rozhlasom a televíziou
Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon č. 340/2012 Z. z.) povinný platiť
úhrady na finančné zabezpečenie služieb verejnosti v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho
vysielania poskytovaných rozhlasom a televíziou Slovenska, a to vo výške podľa § 6 ods. 5 citovaného
zákonazakaždýajzačatýkalendárnymesiacvovýške4,64Eur,akzamestnávaod3do9zamestnancov
a vo výške 18,58 Eur ak zamestnáva od 10 do 49 zamestnancov. Z vykonaného dokazovania vyplynulo,
že odporca si svoju povinnosť riadne neplnil, a to za obdobie od 05/2011 do 03/2014. Z oznámenia
Sociálnej poisťovne o počte zamestnancov odporcu vedených v Sociálnej poisťovni vyplýva, že za rok
2011 boli evidovaní u odporcu traja zamestnanci, za 1- 2/2012 traja zamestnanci, za 3/2012 štyria
zamestnanci, za 4 - 5/2012 siedmi zamestnanci, za 6/2012 štyria zamestnanci, za 7 - 8/2012 siedmizamestnanci, za 9 až 12/2012 deväť zamestnancov, za rok 2013 - 01/2013 jedenásť zamestnancov,
za 02-05/2013 pätnásť zamestnancov, za 06/2013 jedenásť zamestnancov, za 07 -08/2013 dvanásť
zamestnancov, za 09/2013 jedenásť zamestnancov, za 10/2013 dvanásť zamestnancov, za 11-12/2013
desať zamestnancov, za 01-02/2014 desať zamestnancov, za 03-04/2014 deväť zamestnancov, za
05/2014 šesť zamestnancov, za 06-07/2014 sedem zamestnancov, za 08-09/2014 desať zamestnancov,
za 10/2014 deväť zamestnancov. Pokiaľ sa odporca v konaní bránil, že poplatky sa určujú podľa
počtu stálych (kmeňových) zamestnancov, okresný súd sa s touto obranou nestotožnil. Konštatoval,
že poplatky je povinný podľa § 3 písm. b) citovaného zákona platiť zamestnávateľ, ktorý v pracovnom
pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu zamestnáva aspoň troch zamestnancov. Obdobný
pracovný vzťah je práca vykonávaná na základe dohôd mimo pracovného pomeru, dohôd o vykonaní
práce, dohodou o pracovnej činnosti a dohodou o brigádnickej práci študentov (§ 223 ods. 1 Zákonníka
práce). Iné pracovnoprávne vzťahy nemožno založiť. Počet zamestnancov v pracovnom pomere ako
aj v obdobnom pracovnom vzťahu ohlasuje Sociálnej poisťovni zamestnávateľ. Prvostupňový súd mal
sporný počet zamestnancov preukázaný viacerými oznámenia Sociálnej poisťovne. Pokiaľ súd vyzval
odporcu na preukázanie hlásení počtu zamestnancov, svoju povinnosť hoci bol na jej splnenie súdom
vyzvaný, odignoroval. Vzhľadom na uvedené, nemal okresný súd o počte zamestnancov odporcu žiadne
pochybnosti, keď vychádzal z údajov navrhovateľa zaslanými Sociálnou poisťovňou. Výpočet poplatkov
určeným navrhovateľom od 05/2011 do 12/2012 z počtu troch až deväť zamestnancov vo výške 4,69
Eur, ďalej od 01/2013 do 02/2014 z počtu zamestnancov od 10 do 49 pri predpise 18,58 Eur a za
obdobie 03/2014 z počtu zamestnancov tri až deväť pri predpise 4,64 Eur považoval prvostupňový
súd tiež za správny. Keďže odporca si svoju zákonnú povinnosť doposiaľ nesplnil a nereagoval ani
na výzvu navrhovateľa (§ 10 ods. 2 citovaného zákona) zaviazal ho prvostupňový súd na zaplatenie
žalovanejsumytak,akobolouvedenévovýrokovejčastinapadnutéhorozsudku.Onáhradetrovkonania
rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., keď vzhľadom na nepatrný neúspech navrhovateľa tomuto priznal
plnú náhradu trov konania spočívajúcu v danom prípade zo zaplateného súdneho poplatku 26,00 Eur.
Proti vyššie uvedenému rozsudku podal odporca odvolanie, na základe ktorého odvolací súd žiadal, aby
napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie; alternatívne ho zmenil
a návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol. V bližších podrobnostiach zopakoval svoje tvrdenia
uvádzané už v prvostupňovom konaní, že nemá stabilný počet zamestnancov, a preto navrhovateľ
si žalovanú sumu nesprávne vyčíslil. Vykonaným dokazovaním a písomnými podkladmi nedošlo k
objasneniu skutočnosti medzi účastníkmi sporných.
Navrhovateľ v podanom vyjadrení odvolací súd žiadal, aby rozsudok okresného súdu ako vecne správny
potvrdilstotožňujúcsasjehodôvodmi.Opätovneuviedol,žepriurčovanípočtuzamestnancovvychádzal
z podkladov poskytnutých Sociálnou poisťovňou v súlade s § 9 ods. 4 citovaného zákona. Nemožno
súhlasiť s tvrdením odporcu, že poplatky sa určujú podľa stálych kmeňových zamestnancov. V zmysle
§ 3 písm. b) zákona č. 68/2008 Z. z. účinného do 31.12.2012 a § 3 písm. b) zákona č. 340/2012
Z. z. účinného od 01.01.2013 je platiteľom úhrady zamestnávateľ, ktorý v pracovnom pomere alebo
v obdobnom pracovnom vzťahu zamestnáva aspoň troch zamestnancov. Navrhovateľ má za to, že
aj medzi zamestnávateľom a fyzickou osobou, s ktorou sa uzatvorí dohoda o prácach vykonávaných
mimo pracovného pomeru vzniká pracovnoprávny vzťah tak, ako to predpokladá § 7 ods. 1 zákona č.
311/2001 Z. z. Zákonníka práce. A preto i keď odporca zamestnáva fyzické osoby na dohodu o prácach
vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohodu o vykonaní práce, dohodu o pracovnej činnosti a
dohodu o brigádnickej práci študentov) v zmysle § 223 a nasl. zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce
spĺňal zároveň požiadavku zamestnávateľa v zmysle § 3 písm. b) zákona č. 340/2012 Z. z. a zákona č.
68/2008 Z. z., nakoľko ide o obdobný pracovný vzťah. Iné pracovnoprávne vzťahy nemožno založiť.
Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania
(§ 204 ods. 1, § 201 O.s.p.) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§
201 O.s.p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené podľa § 202 O.s.p., bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z
dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a rozsudok okresného súdu v napadnutej časti
podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil, a to z nasledovných dôvodov:
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a
vyhodnotením toho, čo uviedol v rámci odvolacieho konania odvolateľ - odporca konštatuje, že
prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal
dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 132 O.s.p. a dospel ku skutkovým a právnym záverom,
s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. § 219 ods.
2 O.s.p., keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, obmedzuje sa
na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov.
V prejednávanej veci okresný súd výsledky hodnotenia dôkazov zahrnul do odôvodnenia napadnutého
rozsudku a v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. dostatočne vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za rozhodné,
preukázané a z ktorých dôkazov vychádzal, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Okresný
súd na základe vykonaného dokazovania správne vyhodnotil, že odporca ako zamestnávateľ, ktorý
v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu zamestnáva aspoň troch zamestnancov
bol povinný podľa § 3 písm. b) zákona č. 340/2012 Z. z. platiť úhrady na finančné zabezpečenie
služieb verejnosti v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania poskytovaných rozhlasom
a televíziou Slovenska, a to vo výške stanovenej týmto právnym predpisom. Keďže odporca si túto
svoju povinnosť riadne neplnil, a to za obdobie od 05/2011 do 03/2014 prvostupňový súd mu správne
uložil povinnosť na zaplatenie žalovanej sumy tak, ako bolo uvedené vo výrokovej časti napadnutého
rozsudku.
Pokiaľ sa týka odvolacích námietok odporcu odvolací súd konštatuje, že odporca vo svojom
odvolaní neuviedol žiadne skutočností, na základe ktorých by mal odvolací súd dôvod odchýliť sa
od skutkových a právnych záverov prvostupňového súdu. Odporca v podstate len zopakoval to,
čím argumentoval v priebehu prvostupňového konania, pričom s týmito skutočnosťami sa riadne a
presvedčivo vysporiadal už prvostupňový súd keď konštatoval, že pri určovaní počtu zamestnancov
odporcu vychádzal z podkladov poskytnutých Sociálnou poisťovňou, správnosť údajov ktorých odporca
nevyvrátil. Rovnako tak, aj keď odporca zamestnával fyzické osoby, len na základe dohody o prácach
vykonávanýchmimopracovnéhopomeru,vovzťahuktýmtoosobámspĺňalpožiadavkuzamestnávateľa,
keďže ide o obdobný pracovný vzťah, ktorá skutočnosť založila jeho povinnosť platiť úhrady na
finančné zabezpečenie služieb verejnosti v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania
poskytovaných Rozhlasom a televíziou Slovenska. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd odvolacie
námietky odporcu vyhodnotil ako nedôvodné.
Čo sa týka výroku o trovách konania, okresný súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, za ktoré trovy
(zaplatený súdny poplatok), v akej sume a podľa akých ustanovení priznal navrhovateľovi ich náhradu
vychádzajúc z ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p. V tomto smere, odporca vo svojom odvolaní neuviedol
nič, čím by spochybnil rozhodnutie okresného súdu.
Vo zvyšnej časti, v ktorej okresný súd konanie o zaplatenie sumy 46,94 Eur zastavil, zostáva rozsudok
okresného súdu nedotknutý, keďže v tejto časti nebol napadnutý odvolaním.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods.
1 O.s.p. v prospech navrhovateľa, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech. Na základe uvedeného
by mu patrila vo veci ako úspešnému účastníkovi náhrada trov odvolacieho konania, tento si však trovy
odvolacieho konania neuplatnil, ani z obsahu spisu odvolací súd nezistil vznik nároku na ne, a preto
navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0 .
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.