Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 14, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/623/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115221069
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Gandžala, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6115221069.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v právnej veci navrhovateliek 1/ B. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. XXXX/
XX, XXX XX J. J., 2/ B. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. XXXX/X, XXX XX J. J., obidve právne zastúpené
Advokátskou kanceláriou Patajová Pataj s.r.o., so sídlom J. Chalupku 8, 974 01 Banská Bystrica, IČO:
36 867 519, proti odporcom 1/ ProAuctio s.r.o., so sídlom Horná 2, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 45
408 441 a 2/ EURO CASH s.r.o., so sídlom ČSA 24, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 637 301, právne

zastúpenému JUDr. Ondrejom Sochorom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Ul. Prof. Sáru
3873/44, 974 01 Banská Bystrica, o nariadenie predbežného opatrenia, na základe odvolania odporcu
2/ proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 17C/390/2015-79 zo dňa 11. 11. 2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým odporcovi 2/ nariadil až do právoplatnosti skončenia
konania vo veci samej zdržať sa výkonu záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam (druhý výrok)
p o t v r d z u j e .

Odvolanie odporcu 2/ proti výroku, ktorým okresný súd uložil navrhovateľkám 1/ a 2/ povinnosť, aby
v lehote 60 dní od doručenia rozhodnutia podali na súd návrh na začatie konania vo veci samej (tretí
výrok) o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Banská Bystrica (ďalej aj „okresný súd“, resp. „prvostupňový súd“) odvolaním napadnutým

uznesením zo dňa 11. 11. 2015 vyhovel návrhu navrhovateliek na nariadenie predbežného opatrenia a
odporcovi1/nariadilaždoprávoplatnéhoskončeniakonaniavovecisamejzdržaťsavýkonudobrovoľnej
dražby nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území D., obec J. J., evidovaných Okresným
úradom Banská Bystrica, katastrálnym odborom, zapísaných na LV č. XXXX, a to bytu č. XX, vchod
XX, nachádzajúci sa na X. poschodí obytného domu so súpisným č. XXXX, postavenom na pozemkoch
parcela registra "C" s parcelným č. XXXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku zastavané plochy a

nádvoria, parcela registra "C" s parcelným č. XXXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku zastavané
plochy a nádvoria, parcela registra "C" s parcelným č. XXXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku
zastavané plochy a nádvoria, parcela registra "C" s parcelným č. XXXX/X o výmere XXX m2, druh
pozemku zastavané plochy a nádvoria, parcela registra "C" s parcelným č. XXXX/X o výmere XXX m2,
druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, parcela registra "C" s parcelným č. XXXX/X o výmere
XXX m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, parcela registra "C" s parcelným č. XXXX/X

o výmere XXX m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria a podielu na spoločných častiach a
spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckom podiele na pozemkoch KN-C XXXX/X, XXXX/X,
XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X vo výške XXXX/XXXXXX z celku, vo vlastníctve navrhovateľky 2/
- ďalej len „predmetné nehnuteľnosti“, resp. „nehnuteľnosti“ (prvý výrok). Zároveň odporcovi 2/ nariadil
až do právoplatnosti skončenia konania vo veci samej zdržať sa výkonu záložného práva k predmetným
nehnuteľnostiam(druhývýrok).Navrhovateľkám1/a2/uložilpovinnosť,abyvlehote60dníoddoručenia

rozhodnutia podali na súd návrh na začatie konania vo veci samej (tretí výrok).V odôvodnení rozhodnutia okresný súd konštatoval, že navrhovateľky 1/ a 2/ sa prostredníctvom
právneho zástupcu návrhom doručeným súdu dňa 16. 10. 2015 domáhali nariadenia predbežného
opatrenia, ktorým by súd do právoplatného skončenia konania vo veci samej zakázal odporcovi 1/

vykonať dobrovoľnú dražbu predmetných nehnuteľností na základe návrhu odporcu 1/ ako navrhovateľa
dražby a odporcovi 2/ zakázal realizovať výkon záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam.
Návrh na nariadenie predbežného opatrenia odôvodnili tým, že dňa 12. 10. 2015 im bolo doručené
Oznámenie o dražbe č. XXX/XXXX, kde predmetom dražby sú predmetné nehnuteľnosti, ktorých
výlučným vlastníkom je navrhovateľka 2/. Záložné právo k nehnuteľnostiam zabezpečuje pohľadávku

odporcu 2/ voči navrhovateľke 1/, ktorá vznikla na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXX/XX zo dňa
15. 07. 2011. Odporca 2/ mal na základe predmetnej zmluvy poskytnúť úver vo výške 15.000,-
Eur navrhovateľke 1/, ktorá je v zmluve označená ako podnikateľka, s tým, že poskytnuté úverové
prostriedky použije na rozvoj podnikania. V Dodatku č. 1 k Zmluve o úvere zo dňa 09. 12. 2011
bola výška úveru znížená na sumu 13.878,39 Eur. V tom čase bola navrhovateľka 1/ zapísaná v
Živnostenskomregistrisjedinýmpredmetompodnikania„poskytovanieslužiebprerodinuadomácnosť“,

avšak jedinou jej reálnou činnosťou v tom čase bolo príležitostné vykonávanie sprostredkovateľskej
činnosti pre odporcu 2/ smerujúcej k vytváraniu možnosti uzatvárať zmluvy o poskytnutí úveru. Žiadnu
inú činnosť navrhovateľka 1/ na základe živnostenského oprávnenia v rozhodnom čase nevykonávala,
bola len osobou zapísanou v Živnostenskom registri, nie podnikateľkou v zmysle zákonnej definície.
Navrhovateľka 1/ úver preukázateľne použila na splatenie svojich záväzkov voči navrhovateľke 2/, na

finančnú výpomoc pre syna žijúceho v zahraničí a na uspokojovanie základných životných potrieb
jej vnuka. Celkovo uhradila odporcovi 2/ sumu 16.614,46 Eur, napriek tomu jej odporca 2/ listom
zo dňa 30. 04. 2015 oznámil, že pohľadávka zo zmluvy sa stala splatnou a vyzval ju na úhradu
nesplatenej istiny a úroku vo výške 27.797,79 Eur s príslušenstvom. Následne listom zo dňa 20.
07. 2015 odporca 2/ vyčíslil svoju pohľadávku na sumu 39.218,44 Eur. Listom zo dňa 19. 08. 2015

jej odporca 2/ oznámil začatie výkonu záložného práva. Keďže navrhovateľka 1/ uzavrela Zmluvu o
úvere ako spotrebiteľka, je táto absolútne neplatným úkonom v zmysle § 39 a § 39a Občianskeho
zákonníka. Dohodnutý úrok z omeškania vo výške 73 % ročne je v rozpore s ustanovením § 517
ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3a Nariadenia vlády SR č. 87/19945 Z. z.. V rozpore s
dobrými mravmi sú podľa navrhovateliek aj ďalšie ustanovenia Zmluvy o úvere. V prípade rozhodnutia

o určení neplatnosti Zmluvy o úvere alebo niektorých jej častí odporca 2/ ako navrhovateľ dražby
nebude disponovať pohľadávkou zabezpečenou záložným právom, nakoľko mu v takomto prípade
vznikne voči navrhovateľke 1/ len nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia spočívajúci v nároku
na vrátenie ním poskytnutých finančných prostriedkov. Navrhovateľka 1/ však ku dňu podania tohto
návrhu uhradila sumu vyššiu, ako bol poskytnutý úver. Potrebu dočasnej úpravy pomerov odôvodnili

navrhovateľky tým, že výkonom dobrovoľnej dražby by došlo k fakticky nereparovateľnej zmene ich práv,
pretože navrhovateľka 1/ by stratila akúkoľvek reálnu možnosť nadobudnúť späť svoje vlastnícke právo
k nehnuteľnostiam tvoriacim záloh. Na druhej strany, v prípade nariadenia predbežného opatrenia by
žiadnym spôsobom nedošlo k zhoršeniu právneho postavenia odporcov, nakoľko existencia a platnosť
záložného práva odporcu 2/ nebude takýmto predbežným opatrením žiadnym spôsobom dotknutá.

Jediným obmedzením odporcu 2/ bude časovo presne ohraničené obmedzenie jeho práva realizovať
výkon záložného práva. Vydanie predbežného opatrenia nebude mať žiadny negatívny vplyv ani na
existenciu alebo výšku pohľadávky odporcu 2/. Navrhovateľka 1/ sa návrhom na začatie konania vo veci
samej bude domáhať určenia absolútnej neplatnosti zmluvy o úvere z dôvodov uvedených v ustanovení
§ 39 a § 39a Občianskeho zákonníka pričom pre prípad neúspechu v konaní o určenie neplatnosti

Zmluvy o úvere bude žiadať o vydanie rozhodnutia, ktorým bude stanovená výška pohľadávky odporcu
2/ zabezpečená záložným právom k nehnuteľnostiam.
V súvislosti s navrhovateľkami uplatneným petitom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia
okresný súd konštatoval, že v ňom došlo k chybe v písaní, pretože navrhovateľky v petite za
výlučného vlastníka nehnuteľnosti označili navrhovateľku 1/ avšak z obsahu samotného návrhu, ako aj

z príslušného listu vlastníctva vyplýva, že nehnuteľnosti sú vo vlastníctve navrhovateľky 2/.
V súvislosti s osvedčením skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia okresný
súd uviedol, že z výpisu z príslušného (presne špecifikovaného) listu vlastníctva zistil, že výlučným
vlastníkom predmetných nehnuteľností je navrhovateľka 2/. Na predmetnej nehnuteľnosti viazne ťarcha
spočívajúca v záložnom práve pre pohľadávku spoločnosti EURO CASH s.r.o. so sídlom ČSA 24,

Banská Bystrica, IČO: 36 367 301, číslo zmluvy V XXXX/XXXX. Z predloženého Oznámenia o začatí
výkonu záložného práva zo dňa 19. 08. 2015 okresný súd zistil, že odporca 2/ oznámil navrhovateľkám
začatie výkonu záložného práva na nehnuteľnostiach, a to pre pohľadávku vzniknutú z titulu Zmluvy o
podnikateľskomúvereč.XXXXXX/XXzodňa15.07.2011vzneníDodatkuč.1zodňa09.12.2011,ktoráje zabezpečená záložným právom na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa
15. 07. 2011, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený pod V XXXX/XXXX. Z predloženého
Oznámeniaodražbezn.XXXXXXX zodňa02.10.2015malokresnýsúdpreukázané,žedošlokzačatiu

výkonu záložného práva, a to predajom zálohu na dobrovoľnej dražbe v zmysle zákona č. 527/2002 Z.
z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona SNR č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti
(Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov. Z úradného výpisu z Notárskeho centrálneho registra
dražieb sp. zn. XXXX/XXXX mal preukázané, že prvé kolo dražby sa bude konať dňa 11. 12. 2015 o
9.00 hod.

Po zohľadnení osvedčených skutkových okolností a právnych skutočností dospel okresný súd k
záveru, že „pokiaľ ide o výkon dobrovoľnej dražby zo strany odporcu 1/ a záložného práva zo strany
odporcu 2/, súd považuje za osvedčené nebezpečenstvo reálne hroziacej ujmy, ako aj dôvodnosť
potreby dočasnej úpravy vzťahu medzi účastníkmi konania do rozhodnutia vo veci samej. V dôsledku
realizácie výkonu záložného práva predajom nehnuteľností na dobrovoľnej dražbe by v konečnom
dôsledku mohlo dôjsť k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na tretiu osobu, čím by v

prípade úspechu navrhovateliek vo veci samej došlo k stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s veľkými
ťažkosťami.Nariadenýrozsahpredbežnéhoopatreniajepodľanázorusúduprimeraný,nariadenímtohto
predbežného opatrenia nevznikne odporcovi 1/ ani odporcovi 2/ žiadna ujma, pretože súčasný právny
vzťah k predmetným nehnuteľnostiam sa žiadnym spôsobom nezmenil - záložné právo naďalej existuje
a dočasne pozastavený je len jeho výkon. Na základe uvedených skutočností súd po preskúmaní

návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a jeho príloh dospel k záveru, že návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia je možné vyhovieť. Preto súd o návrhu navrhovateľky 1/ a navrhovateľky 2/ na
nariadenie predbežného opatrenia rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.“
V závere odôvodnenia rozhodnutia okresný súd uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že ku dňu
rozhodovania o nariadení predbežného opatrenia navrhovateľky nepodali návrh vo veci samej a nejedná

sa o konanie, ktoré by súd mohol začať v zmysle § 81 ods. 1 O. s. p. z úradnej moci, preto podľa § 76 ods.
3 O. s. p. uložil navrhovateľkám povinnosť, aby v lehote 60 dní od doručenia rozhodnutia podali návrh
vo veci samej. Zároveň poukázal na ustanovenie § 77 ods. 1 písm. a) O. s. p., z ktorého vyplýva, že
predbežné opatrenia zanikne, ak navrhovateľ nepodal v súdom určenej lehote návrh na začatie konania.

Proti uzneseniu okresného súdu vo výroku, ktorým nariadil odporcovi 2/ do právoplatnosti skončenia
konaniavovecisamejzdržaťsavýkonuzáložnéhoprávakpredmetnýmnehnuteľnostiam(druhývýrok)a
do výroku, ktorým uložil navrhovateľkám 1/ a 2/ povinnosť, aby v lehote 60 dní od doručenia rozhodnutia
podali na súd návrh na začatie konania vo veci samej (tretí výrok) podal odporca 2/ (prostredníctvom
právneho zástupcu) v zákonnej lehote odvolanie. V odôvodnení odvolania namietal, že napadnuté

uznesenie je nepreskúmateľné z dôvodu nedostatku riadneho odôvodnenia. Ďalej namietal nedostatok
právomoci súdu. V tejto súvislosti poukázal na to, že v článku XI. Zmluvy o úvere č. XXXXXX/XX zo dňa
15. 07. 2011 sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov
vzniknutých na základe tejto zmluvy alebo súvisiacich z touto zmluvou, vrátane sporov o platnosť, výklad
azániktejtozmluvy,predložianarozhodnutievrozhodcovskomkonaníStálemurozhodcovskémusúduv

Banskej Bystrici zriadenému pri Rozhodcovskom súde Banská Bystrica, s. r. o.. Keďže medzi zmluvnými
stranami bola podľa uvedeného článku Zmluvy o úvere dohodnutá rozhodcovská doložka, nie je podľa
jehonázorudanáprávomockonajúcehosúdu,atonielenrozhodnúťvovecisamej(ourčenieneplatnosti
právnych úkonov), ale v nadväznosti na to aj nariadiť predbežné opatrenie. Týmto odporca 2/ vzniesol
námietku nedostatku právomoci súdu a na základe toho žiadal, aby odvolací súd konanie zastavil.

Okrem toho namietal, že jedným zo zákonných predpokladov nariadenia predbežného opatrenia je
i osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Ku dňu, keď okresný súd rozhodoval o
nariadení predbežného opatrenia (11. 11. 2015) však na strane navrhovateliek 1/ a 2/ neexistovalo
nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, z dôvodu, že ešte pred nariadením predbežného
opatrenia došlo k upusteniu od vykonania dražby, a to Oznámením o upustení od dražby, ktoré bolo

preukázateľne dňa 09. 11. 2015 zverejnené v Obchodnom vestníku 215/2015. Vzhľadom na uvedenú
skutočnosť preto navrhovateľke 1/ a navrhovateľke 2/ žiadne nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej
ujmy nehrozilo v čase vydania odvolaním napadnutého rozhodnutia a nehrozí ani v dobe rozhodovania
odvolacieho súdu. Z tohto dôvodu považuje návrh navrhovateliek na nariadenie predbežného opatrenia
za nedôvodný. Okrem toho odporca 2/ spochybnil i dôvodnosť nároku navrhovateliek vo veci samej. V

tejto súvislosti poukázal na to, že navrhovateľky vo svojom návrhu uvádzajú, že vo veci samej sa chcú
domáhať určenia neplatnosti zmluvy o úvere, alternatívne určenia výšky pohľadávky z titulu zmluvy o
úvere. Z ich návrhu vyplýva, že zmluvu o úvere považujú za absolútne neplatnú v zmysle ustanovenia
§ 39 a 39a Občianskeho zákonníka, a to z dôvodu, že podľa ich názoru mala navrhovatelia 1/ priodpise úverovej zmluvy postavenie spotrebiteľky. Ustanovenia § 39a Občianskeho zákonníka však
nemôže byť ani aplikované na prejednávaný prípad, nakoľko uvedené ustanovenie je účinné odo dňa
01. 06. 2014 a predmetná zmluva o úvere bola uzavretá pred 01. 06. 2014. Aj keby navrhovateľka 1/

skutočne mala postavenie spotrebiteľky (čo on spochybňuje a popiera), má za to, že uvedená samotná
skutočnosť by ani teoreticky nemohla zakladať absolútnu neplatnosť zmluvy o úvere ako celku. Okrem
toho odporca 2/ v odvolaní namietal, že v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia navrhovateľky
nezdôvodniliadokoncaaninetvrdiliexistenciunaliehavéhoprávnehozáujmuohľadomurčovacejžaloby,
ktorú mienia uplatniť v konaní vo veci samej. Neosvedčením naliehavého právneho záujmu na určovacej

žalobe veci samej, nie je ani osvedčená dôvodnosť nároku vo veci samej, čo znamená, že nie je
daný základný predpoklad pre nariadenie predbežného opatrenia. V závere odôvodnenia odvolania
odporca 2/ namietal, že tretím výrokom odvolaním napadnutého uznesenia bola navrhovateľke 1/ a
navrhovateľke 2/ uložená povinnosť, aby v lehote do 60 dní podali žalobu vo veci samej. Uvedený výrok
je podľa jeho názoru „nevykonateľný“, a to z dôvodu jeho neurčitosti.
Vzhľadomnauvedenéskutočnostimáodporca2/ zato,žedôvodynanariadeniepredbežnéhoopatrenia

nie sú dané, a v závislosti od právneho posúdenia veci zo strany odvolacieho súdu navrhol, aby bolo
konanie zastavené (z dôvodu nedostatku právomoci konajúceho súdu), alternatívne aby bolo odvolaním
napadnutéuznesenie(vodvolanímnapadnutejčasti)zmenenétak,ženávrhnanariadeniepredbežného
opatreniasazamieta(vprípade,akpodľanázoruodvolaciehosúdujedanáprávomockonajúcehosúdu).

Navrhovateľky a ani odporca 1/ sa k odvolaniu odporcu 2/ nevyjadrili.

Na základe podaného odvolania krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku - ďalej len „O. s. p.“) vec prejednal v medziach daných odvolaním, v rozsahu určenom
ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a

uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým nariadil odporcovi 2/ do právoplatnosti skončenia konania
vo veci samej zdržať sa výkonu záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam (druhý výrok) podľa
§ 219 ods. 1, 2 O. s. p. ako vecne správne potvrdil, a odvolanie odporcu 2/ proti výroku, ktorým uložil
navrhovateľkám 1/ a 2/ povinnosť, aby v lehote 60 dní od doručenia rozhodnutia podali na súd návrh na
začatie konania vo veci samej (tretí výrok) podľa ustanovenia § 218 ods. 1 písm. b) O. s. p. odmietol.

V súvislosti s námietkou odporcu 2/ uvedenou v odvolaní, že v tomto prípade nie je daná právomoc
všeobecné súdu, pretože v predmetnej zmluve o úvere bola dohodnutá rozhodcovská doložka odvolací
súd uvádza, že z jeho rozhodovacej činnosti mu je známe, že rozhodcovské doložky uzatvorené vo
forme a spôsobom, ako v tomto prípade, predstavujú neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože sa

nejedná o individuálne dojednanie, ale o dodávateľom formulárovo vopred pripravený návrh dohody,
ktorej obsah nemá spotrebiteľ možnosť ovplyvniť. Za situácie, keď s ohľadom na okolnosti vyplývajúce
z návrhu možno dôvodne predpokladať, že v danom prípade ide o spotrebiteľský vzťah (čo sa preukáže
alebo vyvráti až v konaní vo veci samej), nie je možné prihliadať na zatiaľ spornú rozhodcovskú doložku
a v dôsledku toho navrhovateľkám nepriznať právo na súdnu ochranu. Za tohto stavu odvolací súd

konštatuje, že v tejto veci je daná právomoci všeobecného súdu.

Z obsahu spisu vyplýva, že v tomto prípade sa jedná o predbežné opatrenie, ktoré bolo nariadené
okresným súdom na základe návrhu navrhovateliek pred začatím konania vo veci samej.

Predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby nenakladal s určitými vecami alebo
právami, niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal (§ 76 ods. 1 písm. e/, f/ O. s. p.).

Zo zákonnej úpravy predbežného opatrenia vyplýva, že sa jedná o inštitút, ktorého základnou funkciou
je dočasne upraviť pomery účastníkov, pričom nárok (prípadne právo) nemusí byť nepochybne

preukázaný, musí však byť osvedčený. Miera osvedčenia sa riadi vždy konkrétnou situáciou. Zo
zákonnej úpravy predbežného opatrenia je tiež zrejmé, že súd pri rozhodovaní o ňom nezisťuje všetky
skutočnosti, ktoré by musel zisťovať v prípade konečného rozhodnutia vo veci samej. Súd sa obmedzí
len na osvedčenie najzákladnejších skutočností, z ktorých možno vyvodiť nutnosť dočasnej úpravy
pomerov, pričom tieto musia byť takého charakteru, že ak by k dočasnej úprave pomerov nedošlo, mohlo

by dôjsť k nezvrátiteľnému následku, alebo k stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným úsilím
a nákladmi, resp. s veľkými obtiažami.Pri rozhodovaní o nariadení predbežného opatrenia je súd viazaný návrhom účastníka, pričom by však
mal starostlivo zvážiť najmä rozsah navrhovaných obmedzení. Povinnosť zdržať sa disponovania s
vecami alebo právami uloží vždy len takým spôsobom, aby neprimerane nenarušil hospodárske funkcie

účastníka, voči ktorému predbežné opatrenie smeruje. Nariadenie predbežného opatrenia je spravidla
spojené so zásahom do vlastníckeho práva, pričom podľa článku 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky
je možné vlastnícke právo obmedziť iba v nevyhnutnej miere. Nariadenie predbežného opatrenia môže
byť aj zásahom do práva podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť (článok 35 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky). Z týchto dôvodov je vždy potrebné posúdiť, či uložením navrhovaných obmedzení

nedochádza k zásahu do uvedených základných práv nad nevyhnutnú mieru a či uloženie obmedzení
sleduje legitímny cieľ.

V prejednávanej veci odvolací súd v prvom rade skúmal dôvodnosť (skutkový a právny základ)
predmetného návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Z obsahu spisu je nesporné, že účelom
návrhunavrhovatelieknanariadeniepredmetnéhopredbežnéhoopatreniabolozachovanieexistujúceho

faktického a právneho stavu vo vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam. Tento účel vyplýva z ich
dôvodnej a oprávnenej obavy, aby eventuálnou realizáciou výkonu zákonného záložného práva zo
strany odporcu 2/ (formou vykonania dobrovoľnej dražby) nedošlo k zhoršeniu ich faktického a
právneho postavenia, prípadne, aby nedošlo k nezvrátiteľnému následku alebo k stavu, ktorý by bol
zvrátiteľný len s neprimeraným úsilím a nákladmi, resp. s veľkými obtiažami. Ďalej je nesporné, že

navrhované predbežné opatrenie má priamo väzbu na konanie vo veci samej, predmetom ktorého bude
platnosť respektíve neplatnosť predmetnej zmluvy o úvere, eventuálne otázka existencie, prípadne
výšky pohľadávky odporcu 2/ voči v navrhovateľke 1/. V aktuálnej dobe neprináleží odvolaciemu
súdu posudzovať, do akej miery môže byť navrhovateľka 1/ v konaní vo veci samej úspešná.
Rovnako to nemohol posudzovať ani okresný súd v dobe, keď rozhodoval o nariadení predmetného

predbežného opatrenia, avšak v tej dobe už mal osvedčené, že odporca 2/ v spolupráci s odporcom
1/ vykonal konkrétne kroky smerujúce k realizácii dobrovoľnej dražby predmetných nehnuteľností.
V tejto otázke sa odvolací súd plne stotožňuje so skutkovou i právnou argumentáciou okresného
súdu uvedenou v odôvodnení rozhodnutia, ktorá je jednak dostatočne podrobná, ale je i jasná,
zrozumiteľná a presvedčivá. Už samotná vyššie uvedená okolnosť je dostatočným dôvodom na

nariadenie predmetného predbežného opatrenia. Okrem toho, existuje tu i ďalšia zásadná otázka a
to, či existuje skutkový a právny dôvod na realizáciu zákonného záložného práva formou dobrovoľnej
dražby predmetných nehnuteľností, ak je sporná existencia, eventuálne výška pohľadávky odporcu 2/
voči navrhovateľka 1/, ktorá by mala byť dôvodom na realizáciu zákonného záložného práva formou
dobrovoľnej dražby. Nariadené predbežné opatrenie preto malo za cieľ, aby do vyriešenia sporu vo

veci samej (v ktorom sa budú riešiť i vyššie uvedené pochybnosti a otázky, pričom navrhovateľka 1/ v
ňom nemusí byť úspešná), nebol zo strany odporcu 2/ realizovaný eventuálny výkon záložného práva k
predmetným nehnuteľnostiam. Ak by takáto okolnosť nastala, došlo by k výraznému zhoršeniu právneho
(ale i faktického) postavenia navrhovateliek. Z tohto dôvodu možno konštatovať, že v danej veci existuje
skutkový i právny dôvod na nariadenie predmetného predbežného opatrenia.

Odvolací súd sa nestotožňuje s argumentom odporcu uvedeným v odvolaní, že v tomto konaní nebola
osvedčená dôvodnosť a potreba nariadenia predbežného opatrenia. Odvolací súd sa vo viacerých
skutkovo a právne obdobných veciach (napr. v uznesení č.k. 17Co/95/2011 z 26. 04. 2011, v uznesení
č. k. 12Co/83/2013 z 19. 04. 2013, 12Co/437/2014 z 09. 06. 2014 a 12Co/503/2015, ale i v uznesení

č. k. 12Co/126/2013 z 16. 07. 2013, z ktorého vychádzal prvostupňový súd v tomto konaní) zaoberal
otázkou osvedčenia dôvodnosti a potreby nariadenia predbežného opatrenia. Okresný súd pri nariadení
predbežného opatrenia vychádzal z konštantných a ustálených právnych záverov odvolacieho súdu
(uvedených vo vyššie citovaných rozhodnutiach) a keďže i odôvodnenie jeho rozhodnutia korešponduje
s doterajšou argumentáciou odvolacieho súdu, odvolací súd naň v celom rozsahu odkazuje. V žiadnom

prípade sa nemožno stotožniť s argumentom odporcu, že neboli osvedčené základné skutočnosti
odôvodňujúce nariadenie predmetného predbežného opatrenia. Medzi takéto základné skutočnosti v
tejto veci totiž patrí skutočnosť, že zo strany odporcu hrozí realizácia záložného práva vo forme dražby
predmetnej nehnuteľnosti, čo bolo v konaní listinnými dôkazmi osvedčené (pričom je nepodstatné, že
zatiaľdošlokupusteniuodkonaniadražby,pretoževprípadenenariadeniapredbežnéhoopatreniabyzo

strany odporcu 2/ mohlo kedykoľvek dôjsť opätovnému zahájeniu procesu dobrovoľnej dražby) a ďalej
skutočnosť, že právnym dôvodom dražby je záväzok navrhovateľky 1/ vyplývajúci z predmetnej úverovej
zmluvy, ktorej neplatnosti sa v priebehu prvostupňového konania mieni domáhať. Za takto osvedčeného
skutkového stavu je teda daný dôvod na to, aby došlo k dočasnej úprave pomerov účastníkov konaniaformou predbežného opatrenia, ktorého legitímnym účelom je jednak to, aby do vyriešenia sporu vo veci
samej (v ktorom navrhovateľka 1/ skutočne nemusí byť úspešná) nedošlo k realizácii výkonu záložného
práva, v dôsledku ktorého by mohlo dôjsť k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam (bytu a

príslušenstvom) na tretiu osobu, čím by sa v priebehu konania vo veci samej dostali navrhovateľky nielen
do výrazne horšieho právneho postavenia, ale i do veľmi zhoršeného faktického postavenia (ohrozenia
bytových podmienok). Ako správne konštatoval okresný súd, nariadený rozsah predbežného opatrenia
je primeraný vyššie uvedenému sledovanému legitímnemu účelu, pričom nariadením tohto predbežného
opatrenia nevznikne odporcovi 2/ žiadna zásadná ujma, pretože súčasný právny vzťah k predmetnej

nehnuteľnostisanezmenil,nakoľkopredmetnézáložnéprávonaďalejexistujeadočasnejepozastavený
lenjehovýkon.Akbyodporcovi2/predsalennariadenýmpredbežnýmopatrenímnejakákonkrétnaujma
vznikla, navrhovateľkám vznikne za podmienok uvedených v ustanovení § 77 ods. 3 O. s. p. povinnosť
(a odporcovi 2/ právo) na náhradu takejto ujmy.

Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým nariadil

odporcovi 2/ do právoplatnosti skončenia konania vo veci samej zdržať sa výkonu záložného práva k
predmetným nehnuteľnostiam podľa ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O. s. p. ako vecne správne potvrdil.

Ako už bolo uvedené, odporca 2/ podal odvolanie i proti výroku, ktorým okresný súd uložil
navrhovateľkám 1/ a 2/ povinnosť, aby v lehote 60 dní od doručenia rozhodnutia podali na súd návrh na

začatie konania vo veci samej (tretí výrok). Keďže týmto výrokom nebola odporcovi 2/ uložená žiadna
povinnosť a ani sa ho priamo nedotýka, odvolací súd jeho odvolanie do tohto výroku podľa ustanovenia
§ 218 ods. 1 písm. b) O. s. p. odmietol. V súvislosti s uvedeným výrokom odvolací súd uvádza, že
ide skutočne o všeobecný výrok, v ktorom absentuje presné vymedzenie žaloby vo veci samej, avšak
vzhľadom k tomu, že okresný súd v odôvodnení rozhodnutia konkretizoval predmet konania vo veci

samej, nejedná sa o taký nedostatok, pre ktorý by bolo potrebné uznesenie okresného súdu v uvedenom
výroku považovať za zjavne nesprávne a v dôsledku toho ho zrušiť, eventuálne zmeniť.

Predbežné opatrenie patrí k zabezpečovacím inštitútom civilného procesu, ktoré predpokladajú ďalší
procesný postup, preto sa o náhrade trov konania spojených s týmto procesným úkonom rozhoduje až

v rámci rozhodnutia vo veci samej, čo vyplýva aj z výkladu ustanovenia § 145 O. s. p. Z uvedeného
dôvodu nebolo o trovách odvolacieho konania rozhodnuté.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.