Decision was made at the court Krajský súd Žilina
Judgement was issued by JUDr. Mária Dubcová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13Cob/350/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5607209910
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Dubcová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5607209910.5
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej
a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: MEISSEN,
s.r.o., so sídlom ul. 17. novembra 1300, 955 01 Topoľčany, IČO: 36 523 453, zastúpeného právnym
zástupcom JUDr. Ľubomírom Hlbočanom, advokátom, so sídlom B. XX, XXX XX O., proti žalovanému:
STAVOINDUSTRIA Liptovský Mikuláš, a.s., so sídlom Ulica Ester Šimerovej Martinčekovej 4505/2, 031
37 Liptovský Mikuláš, IČO: 31 560 750, zastúpenému právnym zástupcom JUDr. Milanom Trnovským,
advokátom, so sídlom A. B. Q. XXXX/X, XXX XX J. Q., v konaní o zaplatenie 305.894,52 Eur
s príslušenstvom o časti prejednávanej veci 47.334,53 Eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 9Cb/70/2008-2027 zo dňa 14.5.2014
r o z h o d o l :
Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 9Cb/70/2008-2027 zo dňa 14.5.2014 p o t v r d z u j e .
O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v konečnom rozhodnutí o celom predmete
konania.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol o časti prejednávanej veci tak, že žalovaný je povinný
zaplatiť žalobcovi istinu 47.334,53 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Následne vyslovil,
že o náhrade trov konania súd rozhodne v rozhodnutí, v ktorom bude rozhodnuté o celom predmete
konania. V odôvodnení okresný súd po vykonanom dokazovaní a aplikácii ust. § 536 Obchodného
zákonníka v spojení s ust. § 120, § 152, § 153a O.s.p. skonštatoval, že medzi účastníkmi nebolo
sporné to, že dňa 1.8.2005 uzavrel žalobca ako zhotoviteľ a žalovaný ako objednávateľ Zmluvu o
dielo č. C-040/2005. Medzi účastníkmi konania ďalej nebolo sporné, že predmetom zmluvy o dielo
bolo zhotovenie oporného múra (objekt SO 023) na stavbe EUROPA SHOPPING CENTRUM Banská
Bystrica v lokalite na Troskách v Banskej Bystrici. Predmetom sporu bolo zaplatenie ceny diela zo
zmluvy o dielo uzavretej medzi účastníkmi. Okresný súd poukázal na uznesenie Krajského súdu v Žiline
č.k. 13Cob/149/2013-1895 zo dňa 16.10.2013, ktorým bolo konštatované, že žalobca nárok odvodil od
uzavretej zmluvy o dielo č. C-040/2005 a tento nárok mal zmluvný základ. V odôvodnení okresný súd
ďalej poukázal na to, že rozhodnúť spor rozsudkom na základe čiastočného uznania nároku možno len
na návrh žalobcu, ak sú na to splnené ďalšie zákonné podmienky. Uznanie nároku, a teda aj čiastočné
uznanie nároku sa považuje za procesný úkon žalovaného a je účinné, ak sa urobí vo vzťahu k súdu.
Uznanie nároku voči súdu sa môže uskutočniť všetkými procesnými formami pre podanie účastníkov
podľa § 42 O.s.p. (písomne, ústne do zápisnice, elektronickými prostriedkami alebo telefaxom, ktoré
podania urobené elektronicky alebo telefaxom treba doplniť písomne alebo ústne do zápisnice najneskôr
do 3 dní). Ak k uznaniu nároku príde na pojednávaní, uvedie sa táto skutočnosť v zápisnici a rovnakým
postupom ako pri súdnom zmieri sa vyžaduje, aby prítomní účastníci zápisnicu podpísali (§ 40 ods. 2
O.s.p.). K takémuto čiastočnému uznaniu nároku podľa § 153a ods. 2 O.s.p. s náležitosťami podpísaniazápisnice z pojednávania a návrhu žalobcu na rozhodnutie sporu rozsudkom na základe čiastočného
uznania nároku podľa § 153a ods. 2 O.s.p. nedošlo (prejav vôle žalovaného do zápisnice na pojednávaní
a podpísanie zápisnice konštatoval aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení z 18. marca 1999
sp. zn. 6Obo 380/98). Vec bolo možné rozhodnúť rozsudkom o časti nároku podľa § 152 ods. 2 O.s.p. v
spojení s ust. § 120 ods. 3 O.s.p., keď podľa záveru okresného súdu aj odvolací súd poukázal na to,
že v sporovej veci nebolo prvostupňovým súdom dôsledne aplikované ust. § 120 ods. 3 O.s.p.. Žalovaný
v konaní pred prvostupňovým súdom urobil nesporným nárok žalobcu v rovine jeho uznania vo výške
1.426.000,- Sk a v tejto časti mal prvostupňový súd postupovať tak, že výsledkom súdneho konania
malo byť rozhodnuté o dôvodnosti tejto časti žalobného nároku, ktorý žalovaný nerozporoval tak, ako
to vychádzalo z rozhodnutia Krajského súdu v Žiline ako súdu odvolacieho. Súd nevykonáva dôkazy,
ktoré by len potvrdzovali zhodné tvrdenia účastníkov. Takéto zhodné tvrdenia účastníkov sa musia
týkať skutkových okolností a súd si môže v sporových konaniach osvojiť skutkové zistenia založené na
zhodnom tvrdení účastníkov. Žalovaný urobil nespornou pohľadávku žalobcu titulom zaplatenia ceny
diela vo výške 47.334,53 Eur (1.426.000,- Sk) za naviac použité materiály, ktorých potreba nastala
po uzavretí písomnej zmluvy o dielo. Na základe týchto skutočností okresný súd rozhodol o časti
prejednávanej veci a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi titulom istiny ceny diela 47.334,53
Eur, lebo účastníci pohľadávku urobili nespornou. Žalovaný prostredníctvom splnomocneného zástupcu
poukazoval na uznávací prejav 2.800.000,- Sk (92.949,97 Eur) štatutára žalovaného na pojednávaní,
ale žalovaný objasnil, že rozdiel medzi touto sumou a uznaným nárokom 1.426.000,- Sk, ktoré v konaní
nerozporoval, zanikol započítaním s pohľadávkou žalovaného voči žalobcovi.
Vzhľadom k ust. § 120 ods. 3 O.s.p. okresný súd si osvojil zhodné skutkové tvrdenia účastníkov o
nespornej pohľadávke vo výške 47.334,53 Eur (1.426.000,- Sk). Špecifikácia, ktorú uviedol okresný súd,
a to uznanej sumy, vychádzala z faktúry č. 43/2007 zo dňa 19.11.2007 a jej prílohami krycími listami
rozpočtu a dodatku k posudku č. 2/2011 v analýze porovnávania súpisov vykonaných prác a fakturácie
materiálu podľa zmluvy o dielo č. C-040/2005 a príloh rozpočtu Tibora Vondráka, akreditovaného
rozpočtára, cenára stavebných prác a výpovedí účastníkov konania na pojednávaní 14.5.2014. Pre
zjednodušenie sa ceny zo strany okresného súdu uviedli v slovenských korunách a až na záver boli
prepočítané na eurá.
l/ dodávka oceľových prechodov pre - kotvy - doplnkové konštrukcie (položka 27ME009)
uznaná suma s DPH 200.537,85 Sk (žiadané žalobcom bez DPH 380.038,- Sk, s DPH 452.245,22 Sk,
uznané žalovaným bez DPH 185.371,12 Sk, s DPH 220.591,63 Sk znížené o 10 % podľa článku 2
bod 2.2 a článku 4 bod 4.1 zmluvy o dielo C-040/2005, t.j. bez DPH 168.519,20 Sk, s DPH 200.537,85
Sk). Za výrobu, montáž a dodávku prechodiek pre kotvy DWG 201 kusov pre hlavy, 76 kusov pre tyče
DWG, 125 kusov pre hlavy horninových kotiev, práce pre odvodnenie oporného múru, montáž chráničiek
pre rozvody plynu. Žalobca si uplatnil 1.760,- Sk/ks, uznali 710,- Sk/ks. Žalobca si uplatnil za montáž
175 Sk/ks, žalovaný uznal za montáž 157,- Sk/ks
2/ rúrové vedenie (položka 27ME010) a kábelová šachta (položka 26M810)
uznaná suma s DPH 57.094,29 Sk (žiadané žalobcom bez DPH 202.463,08 Sk, s DPH 240.931,06
Sk, uznané žalovaným bez DPH 217.021,62 Sk, s DPH 258.255,72 Sk, znížené žalovaným o 10
% bez DPH 52.716,23 Sk, s DPH 62.803,71 Sk, t.j. bez DPH 47.978,39 Sk, s DPH 57.094,29
Sk). Podľa žalobcu s týmito prácami projekt ani rozpočet neuvažoval. Úprava oporného múru rieši
prípravu pre uloženie rúrového vedenia pre prípojky a doplnky požadované objednávateľom. Práce
boli zaznamenané v stavebnom denníku. Rúrové vedenie bolo prijaté vzhľadom na používanie
veľkoplošného debnenia pri betonáži stien oporného múra a zmenu monolitickej šachty za prefabrikát
zo skruže TZR. Zmenou materiálu a pracovného postupu vznikli náklady, ktoré neboli súčasťou rozpočtu
a projektovej dokumentácie. Realizácia zaznamenaná v stavebných denníkoch.
3/ odčerpávanie prítokovej vody zo svahu (položka 27ME002)
uznaná suma s DPH 32.769,24 Sk (žiadané žalobcom bez DPH 30.313 Sk, s DPH 36.072,47 Sk, uznané
žalovaným bez DPH 30.312,94 Sk, s DPH 36.072,40 Sk, znížené žalovaným o 10 %, t.j. bez DPH
27.537,18 Sk, s DPH 32.769,24 Sk).
4/ výstuž (položka 27ME015)
uznaná suma s DPH 301. 732,90 Sk (žiadané žalobcom bez DPH 362.694,84 Sk, s DPH 431.606,85 Sk,
uznané žalovaným bez DPH 253.557,06 Sk, s DPH 301.732,90 Sk). Podľa žalobcu žalovaný fakturoval
žalobcovi vyššie ceny za jednotku tovaru - železa.
5/ presun hmôt (položka 27ME05)
uznaná suma s DPH 154.706,68 Sk (žiadané žalobcom bez DPH 1.446.736,02 Sk s DPH
1.721.615,86 Sk, uznané žalovaným bez DPH 130.005,61 Sk, s DPH 154.706,68 Sk). Podľa žalobcu zdôvodu zmeny technológie a použitia iného systému debnenia bol pôvodne kalkulovaný presun hmôt len
do výšky 10 metrov, a preto bolo po zmene systému betónovania potrebné väčšie množstvo materiálu,
ktorýdodávalajžalovaný.Podľažalovanéhopôvodnýrozpočetbol1880m3ainvestorombolouznaných
2212 m3.
6/ vyspravenie steny po kotevných prvkoch debnenia (položka 27M1904)
uznaná suma s DPH 134.416,44 Sk (žiadané žalobcom bez DPH 415.613,52 Sk, s DPH 494.580,08
Sk, uznané žalvoaným bez DPH 124.250,49 Sk, s DPH 147.858,08 Sk, znížené žalovaným o 10 %, t.j.
bez DPH 112.954,99 Sk, s DPH 134.416,44 Sk). Podľa žalobcu predmetom prác bola úprava povrchov
betónu po demontáži konštrukčných prvkov, s ktorými pôvodný rozpočet nerátal, čím sa navýšili práce
naviac. Podľa žalovaného sú úpravy súčasťou cenníkovej položky betónových stien a pri realizácii
žalobcom vznikli nekvalitné pohľadové betóny, ktoré opravy odmietol investor zaplatiť.
7/ betón (položka 27ME0706)
uznaná suma s DPH 492.596,63 Sk (žiadané žalobcom bez DPH 1.977.110,42 Sk, s DPH
2.252.761,40Sk,uznanéžalovanýmbezDPH455.341,43Sk,sDPH541.856,30Sk,zníženéžalovaným
o 10%, t.j. bez DPH 413.946,75 Sk, s DPH 492.596,63 Sk). Podľa žalobcu fakturoval žalovaný betón
v rozpore so zmluvou o dielo, najmä ho dodával za vyššiu cenu ako bolo dohodnuté a dodal väčšie
množstvo betónu z dôvodu prác naviac.
8/ debnenie DOKA (položka 27ME004)
uznaná suma s DPH 52.145,97 Sk (žiadané žalobcom bez DPH 2.754.229,92 Sk, s DPH 3.277.533,60
Sk, uznané žalovaným bez DPH 43.820,14 Sk, s DPH 52.145,97 Sk) podľa žalovaného za zabudovaný
materiál. Podľa žalobcu sa malo pôvodne použiť debnenie ISNOE, ktoré nebolo možné použiť a zmenil
sa systém debnenia na DOKA.
Celkovo žalovaný uznal žalobcovi bez DPH 1.198.319,32 Sk a s DPH 1.426.000,- Sk, t.j. 47.334,53
Eur. Okresný súd ďalej uviedol, že právo na zaplatenie v časti nespornej pohľadávky si žalobca voči
žalovanému jednostranne uplatnil vystavením faktúry - daňového dokladu č. 43/2007 zo dňa 19.11.2007
splatnej 22.11.2007 (za naviac práce), č.l. 14 spisu. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka
príslušenstvom pohľadávky (istiny) sú aj úroky z omeškania, ktoré žalovaný výslovne neuznal vo vzťahu
k nespornej časti istiny uplatneného nároku žalobcu (splatnosť, od ktorej sa odvíja omeškanie), ktorý
nebol sporný vo výške 47.334,53 Eur, preto okresný súd nerozhodol o úrokoch z omeškania a tie zostali
naďalej predmetom sporu. Okresný súd ďalej poukázal na to, že o trovách konania bude rozhodnuté v
konečnom rozhodnutí, v ktorom sa rozhodne o celom zvyšku súdneho sporu.
Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný v podaní zo dňa 02. júla 2014.
Ako dôvody odvolania uviedol ust. § 205 ods. 2 písm. d), f) O.s.p.. Žalovaný mal za to, že okresný
súd nesprávne rozhodol vo veci samej, pretože dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam ako aj, že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Žalovaný uviedol, že prostredníctvom právneho zástupcu sa vyjadruje k špecifikácii uznanej sumy
vyplývajúcej z faktúry č. 43/2007 zo dňa 19.11.2007 a k dodatku k posudku č. 2/2011 s porovnávaným
súpisom vykonaných prác a fakturácie materiálov podľa zmluvy o dielo č. C-040/2005 a príloh rozpočtu
vypracovaného Tiborom Vondrákom, rozpočtárom a kalkulantom stavebných prác, ďalej len stavebné a
obchodné právo evidované v zozname rozpočtárov a kalkulantov SR zapísaný pod evidenčným číslom
2584/2008/21/1-92-2008, ul. O. č. XX, B. XXX XX - okres V..
K dodávke oceľových prechodov pre kotvy + doplnkové konštrukcie - položka 27ME 009 žalovaný
poukázal na to, že žalobca si uplatňoval od žalovaného sumu 452.245,22 Sk s DPH, pričom žalovaný
riešil vykonanie týchto prác s hlavným investorom stavby - obchodnou spoločnosťou HORNEX, a.s. v
Dodatku č. 11 zo dňa 26.01.2006, na základe ktorého bola žalovanému schválená suma za vykonané
práce vo výške 220.591,63 Sk s DPH. V tomto dodatku č. 11 boli riešené skutočne vykonané práce,
nakoľko viac sa zo strany žalobcu nerealizovalo, to znamená nerealizoval väčší rozsah prác ani
žalovaný. V súlade s ustanovením Zmluvy o dielo č. C-040/2005 čl. 2 bod 2.2 a čl. 4 bod 4.1 žalovaný
uznal žalobcovi vyššie uvedenú sumu vo výške 220.591,63 Sk s DPH poníženú o 10 %, teda sumu
vo výške 200.537,85 Sk. Rúrové vedenie - položka 27ME010, kábelová šachta - položka 26M810 -
žalovaný uviedol, že žalobca si od žalovaného uplatňoval za položku rúrové vedenie sumu vo výške
240.931,06 Sk s DPH, pričom túto položku žalovaný žalobcovi neuznal, keďže táto položka zo strany
žalobcu realizovaná nebola. Pokiaľ išlo o položku kábelovej šachty, pri tomto komponente diela nastala
zmena, pretože pôvodne sa rátalo so šachtou monolitickou a mal sa využiť betón a vytvorenie šachty,
tzv. mokrým procesom. Pri realizácii diela bol použitý iný systém prác a bola použitá montovaná,
prefabrikovaná šachta. Zo strany žalobcu však pri tejto položke došlo k dvojitej fakturácii, podľa názoružalovaného, pretože si vyúčtoval monolit ako aj prefabrikát. Na základe faktúry č. 382006 z 11.12.2006
fakturoval sumu vo výške 247.914,82 Sk. Odčerpávanie prítokovej vody zo svahu - položka 27ME002,
riešil žalovaný s investorom v dodatku č. 3, ktorý bol investorom schválený vo výške 30.312,90 Sk bez
DPH, čo predstavovalo sumu vo výške 36.072,47 s DPH. Žalovaný poukázal na zmluvu o dielo a uznal
žalobcovi sumu vo výške 36.072,47 s DPH poníženú o 10 %, teda sumu vo výške 32.769,24 Eur. K
položke výstuž 27ME015 žalovaný uviedol, že žalobcovi uznal pri tejto položke to, čo bolo schválené
medzi investorom a žalovaným, tonáž, resp. množstvo výstuže sa oproti pôvodnému rozpočtu ako ani
projektu nemenila, a preto zo strany žalobcu sa nemôže jednať o žiadne práce naviac, a tým žalobcovi
nemohol vzniknúť nárok na zaplatenie sumy vo výške 431.606,85 Sk s DPH. K položke zemné práce
27ME011 žalovaný uviedol, že túto pre žalobcu neuznal, pretože žalovaný výkopové práce pre investora
nerealizoval, a preto ich nemohol realizovať ani žalobca podľa zmluvy o dielo č. C/040/2005 uzavretej
medzi žalobcom a žalovaným. Zemné práce neboli predmetom zmluvy a nebolo preukázané ani ich
reálne vykonanie, preto žalobcovi nárok nevznikol. K položke doplnkové konštrukcie 27ME011 žalovaný
uviedol, že túto položku neuznal, pretože žalobcovi by bola uhradená dvakrát, a tým by došlo na strane
žalobcu k bezdôvodnému obohateniu. K položke presun hmôt 27ME05 žalovaný uviedol, že predmet
diela sa nezmenil oproti pôvodnej projektovej dokumentácii, t.j. nezmenil svoju výšku, a preto nárok
žalobcu pri tejto položke nie je dôvodný, pretože sa nejednalo o práce naviac, s ktorými by pôvodná
projektovádokumentáciaazmluvaodielonepočítala.Kdodávkeamontážilešenia,atopoložky27ME03
žalovaný uviedol, že tento nárok žalobcu neuznal, pretože táto položka nebola nikdy uznaná ani zo
strany investora diela. Ani pri tejto položke sa nejedná o práce naviac, a preto žalobcovi nevznikol nárok
na ich zaplatenie. K položke 27ME014 ochranné opatrenia betónov žalovaný uviedol, že ju neuznáva,
pretože sa nejedná o práce naviac vyplývajúce zo zmluvy o dielo. Táto položka nebola uznaná ani
investorom stavby. Podľa zmluvy o dielo bol žalobca povinný zhotoviť dielo v termíne do 15.10.2005. V
prípade, že by dielo bolo zhotovené riadne a včas podľa zmluvy o dielo, žalobca by nevyžíval žiadne
ochranné opatrenia pre betóny. K položke 27MO13 - skúšky betónov opätovne žalovaný uviedol, že sa
nejedná o práce naviac, s ktorými by pôvodná projektová dokumentácia a zmluva o dielo nepočítala,
keďže skúšky betónov boli zahrnuté v cene položky a nebolo ich možné účtovať duplicitne. V žiadnej
faktúre medzi investorom a žalovaným nie je položka - skúšky betónu. K vyspraveniu steny po kotevných
prvkoch debnenia - položka 27M1904, žalovaný poukázal na to, že pri tejto položke uznal žalobcovi
sumu vo výške 134.416,44 Eur s DPH, pretože s investorom mal žalovaný schválený dodatok č. 7,
ktorým investor stavby schválil vykonanie týchto prác vo výške 147.858,08 Eur s DPH. Žalovaný uznal
žalobcovi sumu vo výške 147.858,08 Eur s DPH poníženú o 10 %, teda sumu vo výške 134.416,44
Sk. Zvyšok tohto nároku pri tejto položke žalovaný neuznáva, pretože opätovne má za to, že nešlo o
práce naviac podľa zmluvy o dielo. K položke betónu žalovaný uviedol, že je potrebné líšiť cenu betónu
a rozdiel množstva betónu. Žalovaný dodal žalobcovi celkom 2856,20 m3 betónu. Prílohou zmluvy o
dielo bola dohoda o cene betónu vo výške 1.650,- Sk za betón B-16-20 a 1.880,- Sk za betón B-25-30.
Navýšenie ceny betónu však bolo sčasti zapríčinené aj predĺžením lehoty výstavby, pretože sa museli
využívať chemické prímesy do betónov pri realizácii stavby v zimnom období. Žalobca pritom bol povinný
zhotoviť dielo do 15.10.2005. Pri množstve betónu žalobca zamieňa dve položky, ktoré pri realizácii
diela vystupujú samostatne, a to betón ako polotovar a betón ako konštrukcia. Žalobca bez preukázania
podrobného súpisu vykonaných prác nevie preukázať, ktoré konštrukcie predstavujú naviac práce. Pri
výpočte ceny betónu ako polotovaru je potrebné ho vydeliť koeficientom na spracovanie vo výške 10 %.
Nie je možné podľa názoru žalovaného odpočítať konštrukcie od polotovaru konštrukcie, a tak udávať
množstvo betónu. Je možné odpočítať len polotovar od polotovaru a konštrukcie od konštrukcií. K
debneniu DOKA - položka 27ME004 žalovaný poukázal na to, že žalobca pri tejto položke uplatňoval
sumu vo výške 3.277.553,60 Sk s DPH. Žalovaný uznal z tejto položky žalobcovi len zabudovaný
materiál vo výške 52.145,97 Sk s DPH. Žalovaný zdôraznil, že žalobca si v predmetnom konaní uplatnil
viaceré platby duplicitne, pričom niektoré položky, hoci sa jednalo o práce naviac, si uplatňuje opätovne,
čo žalovaný preukazoval faktúrou č. 382006 zo dňa 28.11.2006. Žalovaný ďalej uviedol, že poukazuje
na položky č. 1-3 predmetnej faktúry, kde sa jedná o dodávku rebríka, osadenie rebríka a vŕtanie a
osadenie kotiev s tým, že tieto práce boli faktúrou č. 382006 uznané a uhradené. Žalobca si úhradu
týchto položiek uplatňuje pod položkou 27ME011 - doplnkové konštrukcie a zároveň si ich uplatňuje
aj vo faktúre kábelovej šachty. Podľa názoru žalovaného z odôvodnenia rozsudku okresného súdu
nie je zrejmé, akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodnutí, a preto mal za to, že prvostupňové
rozhodnutie je nepreskúmateľné. Žiadal rozsudok okresného súdu zmeniť tak, aby žaloba v tejto časti
uplatneného nároku bola zamietnutá.K doručenému odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že odvolanie
žalovaného je účelové v snahe oddialiť právoplatnosť tohto napadnutého rozsudku okresného súdu.
Podľa názoru žalobcu, súd prvého stupňa čiastočným rozsudkom rozhodol o nárokoch žalobcu, ktoré
žalovaný uznal. Okresný súd odôvodnil svoje rozhodnutie a sumu 47.334,53 Eur priznal žalobcovi na
základe toho, čo žalovaný uznal za práce na diele, ktoré takto čo do výšky v bodoch 1 až 8 uviedol vo
svojom rozsudku na strane 9 a 10 s tým, že zvyšok neuznanej časti vrátane úrokov bude predmetom
ďalšieho konania. Okresný súd podrobne vypočul konateľa žalovaného na pojednávaní, ktorý podľa
jednotlivých položiek 1 až 8 uznal nároky žalobcu, ktoré spolu činili celkovú výšku 47.334,53 Eur.
Žalobca uviedol, že v podstate ide v poradí už o druhý rozsudok týkajúci sa rozhodnutia o uznanej
čiastke žalovaným, pričom prvý rozsudok bol zrušený, a to z toho dôvodu, že odvolací súd súdu prvého
stupňa nariadil, aby došlo ku konkrétnej špecifikácii priznanej sumy zo strany žalovaného. Súd prvého
stupňa bol viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, v tomto smere doplnil dokazovanie a žiadal
žalovaného, aby presne označil podľa jednotlivých prác a materiálov, čo uznáva v sume 47.334,53 Eur.
Konateľžalovanéhopodľajednotlivýchpoložiekvbode1až8presnevyšpecifikovaluznanúsumu.Podľa
tejtošpecifikáciepotomokresnýsúdvydalrozsudok,ktorýmouznanejsumerozhodol.Vneuznanejčasti
nároku žalobcu vrátane príslušenstva pohľadávky, a to úrokov z omeškania, bude nárok žalobcu naďalej
predmetom konania, v ktorom žalovaný má právo vznášať námietky, a preto jeho odvolanie voči uznanej
časti, ktorú sám špecifikoval, považuje žalobca za účelové. Navrhol, aby bol rozsudok okresného súdu
potvrdený s priznaním náhrady trov prvostupňového a odvolacieho konania.
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach ust. § 212 ods. 1
O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a verejným vyhlásením rozsudku krajským
súdom za rešpektovania ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p. bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne
správne rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 219 ods. 2 O.s.p.. Rozhodnutie
bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia ústneho
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline
č.k. 13Cob/350/2014-2097 zo dňa 05.03.2015 a doručovanie upovedomenia o verejnom vyhlásení
rozhodnutia účastníkom konania prostredníctvom ich právnych zástupcov s tým, že podľa ust. § 156
ods. 1, 3 O.s.p. bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského
súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle vyššie uvedeného uznesenia krajského
súdu dňa 14.04.2015 a na internetovej stránke Krajského súdu v Žilne, na základe čoho boli splnené
podmienkykverejnémuvyhláseniurozsudkuKrajskýmsúdomvŽilinevspojenísust.§211ods.2O.s.p..
Primárne krajský súd k odvolacím dôvodom žalovaného obsiahnutých v písomnom podaní zo dňa 02.
júla 2014 uvádza, že pre ich vyhodnotenie a posúdenie bolo nevyhnutné prihliadnuť k zrušujúcemu
uzneseniu Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/149/2013-1895 zo dňa 16.10.2013, ktorým bol pôvodný
rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 9Cb/70/2008-1864 zo dňa 4.2.2013 zrušený a vec
vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V tomto zrušujúcom rozhodnutí krajský súd poukázal na
ust. § 152 ods. 2 O.s.p., z ktorého vyplýva, že rozsudkom má sa rozhodnúť o celej prejednávanej veci,
ak však je to účelné, môže súd rozsudkom rozhodnúť najskôr len o jej časti, alebo len o jej základe. Ďalej
krajský súd v predmetnom rozhodnutí uviedol, že čiastočným rozsudkom je možno rozhodnúť v prípade,
ak časť uplatneného nároku je nesporná, stačí nespornosť, nevyžaduje sa uznanie, pričom rozhodnutie
o zvyšku uplatneného nároku, ak si bude vyžadovať rozsiahlejšie dokazovanie, tak o ňom bude ďalej
prebiehať súdne konanie.
Krajský súd zistil, že na pojednávaní konanom pred okresným súdom dňa 4.2.2013 štatutárny orgán
žalovaného uviedol: ...„uznávame položku navýšenia o 1.426.000,- Sk, to je 47.334,53 Eur za betón,
železo a ďalšie tak ako to bolo písomné vyhotovené“. Ďalej štatutárny orgán žalovaného uviedol, že
pôvodne bolo obojstranné debnenie a požiadavka investora bola zmenená na jednostranné debnenie,
čo je lacnejšie, a toto bolo aj akceptované, avšak tvrdil ďalej, že náklady sa žalobcovi zvýšili z toho
dôvodu, že robil pomaly, teda bola potrebná dlhšia doba nájmu, čo investor neuznal a celý problém bol
v tom, že žalobca žiada zaplatiť túto stratu na nájomnom za debnenie. Štatutárny orgán žalovaného na
ďalšiu doplňujúcu otázku samosudkyne uviedol, že sporná medzi žalobcom a žalovaným nie je suma
1.426.000,-Sk,t.j.47.334,53Eurzanaviacbetón,betonárskaoceľ,presunhmôtaspracovanie(č.l.1854
spisu). Na tom istom pojednávaní (č.l. 1855 spisu) zástupca žalovaného uviedol, že sa uznáva zvýšenie
ceny betónu a betonárskej ocele, a to podľa rekapitulácie k poslednému dodatku medzi Stavoindustrioua Hornexom a.s. položka betonáž telesa oporného múru, dodatku č. 2, potom ďalšie uznané položky do
1.426.000,- Sk sú tie dielčie, ktoré žalovaný uznal.
Vzhľadom k uvedenému prejavu žalovaného potom krajský súd vo svojom zrušujúcom uznesení
sp. zn. 13Cob/149/2013 zo dňa 16.10.2013 uviedol, že v danej veci je možný postup okresného
súdu podľa § 152 ods. 2 O.s.p. s tým, že za aplikácie ust. § 120 ods. 3 O.s.p. bude potrebné v
rámci zhodnosti zo strany účastníkov súdneho sporu sa vyjadriť, k čomu sa suma nerozporovaná
žalovaným, a to suma 47.334,53 Eur viaže, t.j. druh materiálu, prác, ich rozsah, cena a táto obsahová
identifikácia, viažuca sa k sume 47.334,53 Eur sa musí premietnuť aj do odôvodnenia napadnutého
rozsudku okresného súdu. Ďalej krajský súd v predmetnom zrušujúcom uznesení uviedol, že bez
vyjadrenia, čo všetko zahŕňa suma 47.334,53 Eur a premietnutia obsahovej identifikácie tejto sumy
do odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu, tak nie je zrejmé, čo všetko účastníci súdneho konania
vyjadrujú pod nerozporovanou sumou 47.334,53 Eur za stavu, keď vo zvyšku sú rozpornosti medzi
žalobcom a žalovaným, pre ktorú bude potrebné, aby ďalej prebiehalo súdne konanie o zvyšku nároku
rozporovaného žalovaným. Krajský súd v uznesení sp. zn. 13Cob/149/2013 zo dňa 16.10.2013 uviedol,
že špecifikácia v odôvodnení rozhodnutia okresného súdu, čo všetko predstavuje nerozporovaná suma
47.334,53 Eur žalovaným, je potrebná aj k vylúčeniu prípadnej zameniteľnosti, čo všetko spadá pod
čiastku47.334,53Eurnerozporovanúžalovanýmstým,žeokresnémusúduvrámcinovéhokonaniabolo
uložené, aby za vyjadrenia účastníkov súdneho sporu bola nepochybným spôsobom zidentifikovaná
suma 47.334,53 Eur v obsahovom vyjadrení, čo všetko je v tejto sume zahrnuté, a to v takom rozsahu,
aby za situácie prípadného znaleckého dokazovania o zvyšku žalobcovej pohľadávky bolo možné určiť,
ktoré plnenia žalobcu sú nesporné a ktoré boli premietnuté v sume 47.334,53 Eur a ktoré zostávajú
predmetom ďalšieho dokazovania. Krajský súd súčasne vo svojom rozhodnutí sp. zn. 13Cob/149/2013
zo dňa 16.10.2013 zdôraznil, že špecifikácia prác, resp. materiálu, druh, rozsah a ich cena musí byť
primárne poskytnutá v rámci tvrdení žalobcu a žalovaného a následne v takejto identifikácii aj zahrnutá
v odôvodnení rozsudku okresného súdu, aby pre potreby ďalšieho konania tak bolo nepochybné, čo
všetko bolo priradené k nespornej sume 47.334,53 Eur.
Krajský súd poukazuje na vyššie uvedené závery, ktoré vyslovil v zrušujúcom uznesení sp. zn.
13Cob/149/2013 zo dňa 16.10.2013, keďže pre posúdenie odvolacích dôvodov žalovaného zo dňa
02. júla 2014 je nevyhnutné z nich vychádzať vo vzťahu aj k napadnutému rozsudku okresného
súdu, jeho odôvodnenia a špecifikácie vyhovenej časti žalobcovho nároku 47.334,53 Eur. Krajský súd
konštatuje, že v novom konaní okresný súd dôsledne postupoval v zmysle § 226 O.s.p., keďže za
viazanosti vyslovených záverov krajským súdom v zrušujúcom uznesení č.k. 13Cob/149/2013-1895 zo
dňa 16.10.2013, za povinnosti tvrdenia účastníkov súdneho sporu, v odôvodnení svojho rozhodnutia
vyjadril špecifikáciu dôvodnosti časti žalobného nároku 47.334,53 Eur spôsobom, ktorý je dostatočným
s ohľadom aj k ďalšiemu priebehu súdneho konania o rozporovanej časti žalobcovho nároku.
Z dôvodu, že okresný súd dôsledne aplikoval ust. § 226 O.s.p. a v podstate vo svojom rozhodnutí len
podrobne v špecifikácii popísal to, čo uznal žalovaný, tak ani jeden z odvolacích dôvodov žalovaného
nebol vyhodnotený za relevantný a cez aplikáciu ust. § 219 ods. 2 O.s.p. krajský súd poukazuje na
odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu, s ktorým sa stotožňuje. Práve z titulu aplikácie
ust. § 219 ods. 2 O.s.p. nie je potrebné, ani žiaduce, aby v odôvodnení svojho rozhodnutia krajský súd
opätovne zopakoval tie skutkové závery, ktoré už odzneli v napadnutom rozhodnutí okresného súdu, ale
jepostačujúcenanelenodkázať,čojevsúladeajsuznesenímÚstavnéhosúduSlovenskejrepublikysp.
zn. IV. ÚS 350/09 a rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo 170/2005. Ani jeden
z odvolacích dôvodov žalovaného nemohol mať svoju relevantnosť, keďže okresný súd napadnutým
rozsudkom rozhodol len o tom, čo žalovaný nerozporoval. V tejto súvislosti sa poukazuje na podanie,
ktoré tvorí súčasť spisu, č.l. 2013 až 2016 spisu, ktoré podanie je označené vecou: vyjadrenie k
dodatku, ku ktorému podaniu, vyjadreniu bol žalovaný nositeľom povinnosti tvrdenia, vo vzťahu ku
ktorej bol zaviazaný aj zrušujúcim uznesením Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/149/2013-1895 zo dňa
16.10.2013, keď v rovine špecifikácie nerozporovanej časti žalobcovho nároku na sumu 47.334,53 Eur
bolo účastníkom súdneho sporu uložené sa k identifikácii vyjadriť.
Opätovne k vecnej správnosti napadnutého rozsudku okresného súdu vo vzťahu k odvolacím dôvodom,
ktoré neboli vyhodnotené ako relevantné, krajský súd poukazuje aj na samotný priebeh pojednávania
pred okresným súdom dňa 14.5.2014. Zástupca žalovaného uviedol, že žalovaný vypracoval písomne, z
akého dôvodu uznáva pohľadávku žalobcu vo výške 1.426.000,- Sk aj s DPH a je to reakcia na písomnépodanie žalobcu ako dodatok k posudku č. 2/2011 analýze porovnania súpisov vykonaných
prác a fakturácie materiálov podľa zmluvy o dielo č. C-040/2005 a príloh rozpočtu. V podstate len toto
vyjadrenie uznania a špecifikácie časti žalobcovho nároku okresný súd prevzal do odôvodnenia svojho
rozhodnutia, t.j. bolo rozhodnuté len o tom, čo potvrdil aj samotný žalovaný ako nerozporované plnenie,
a preto, ak tomuto okresný súd rozsudkom, ktorým rozhodol o časti prejednávanej veci, vyhovel, tak
jeho rozhodnutie bolo vecne správne a krajským súdom vo vyvolanom odvolacom konaní potvrdené.
K úplnosti je potrebné dodať a stotožniť sa aj s vyjadrením právneho zástupcu žalobcu, že pokiaľ
okresný súd do odôvodnenia svojho rozhodnutia prevzal špecifikáciu poskytnutú žalovaným, ktorá sa
vzťahovala k nerozporovanej časti žalobcovho nároku 47.334,53 Eur, tak potom odvolanie žalovaného
sa javí ako účelové a na takéto nemohol krajský súd prihliadnuť tým, že by vyhovel odvolaciemu návrhu
žalovaného na zmenu napadnutého rozsudku, prípadne na jeho zrušenie a vrátenie okresnému súdu na
ďalšie konanie. V podstate to všetko, čo zostalo sporné medzi žalobcom a žalovaným, bude predmetom
ďalšieho konania a dokazovania, keď aj sám okresný súd na pojednávaní konanom dňa 23.6.2014
uviedol vo vyhlásenom uznesení, že vzhľadom na stav konania a vykonané dôkazy je možné cenu
plnenia určiť len znaleckým dokazovaním, keďže si daný stav vyžaduje odborné posúdenie (č.l. 2063).
V súvislosti s odvolacími dôvodmi žalovaného nemožno súhlasiť, že by okresný súd na základe
vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, resp. že by jeho rozhodnutie
vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Okresný súd v rámci napadnutého rozsudku o
časti prejednávanej veci rozhodol a vo svojom odôvodnení v špecifikácii uviedol len to, čo uznal žalovaný
v konaní pred okresným súdom, ktorá špecifikácia uznanej časti žalobcovho nároku 1.426.000,- Sk,
resp. 47.334,53 Eur bola žalovaným jasne vyjadrená. Žalovaný v konaní pred okresným súdom presne
špecifikoval, z akého dôvodu a ktorú pohľadávku žalobcu uznáva a práve tá sa premietla do čiastky
1.426.000,- Sk, resp. do sumy 47.334,53 Eur, o ktorej ako uznanej a žalovaným špecifikovanej rozhodol
okresný súd napadnutým rozsudkom o časti prejednávanej veci 47.334,53 Eur. Krajský súd odkazuje na
špecifikáciu pohľadávky žalobcu v sume 47.334,53 Eur obsiahnutú v odôvodnení rozsudku okresného
súdu, pretože za aplikácie ust. § 219 ods. 2 O.s.p. sa stotožňuje s rozhodnutím okresného súdu.
Špecifikácia sumy 47.334,53 Eur bola výsledkom nerozporovanej, uznanej čiastky žalovaným.
Žalovaný ako odvolací dôvod uviedol nesprávne právne posúdenie veci, avšak bližšie toto nesprávne
právne posúdenie nedefinoval. Ani v tomto smere sa nezistila relevantnosť odvolacieho dôvodu
žalovaného, naviac, keď okresný súd napadnutým rozsudkom rozhodol za rešpektovania vyslovených
skutkových a právnych záverov krajským súdom v zrušujúcom uznesení č.k. 13Cob/149/2013-1895 zo
dňa 16.10.2013, a tým dôsledne rešpektoval aj ust. § 226 O.s.p.. Keďže nebol zistený dôvod na
zmenu rozsudku okresného súdu a ani na jeho zrušenie a vrátenie prvostupňovému súdu na ďalšie
konanie, bol v odvolacom konaní rozsudok okresného súdu potvrdený podľa § 219 ods. 1 O.s.p. v
spojení s ust. § 219 ods. 2 O.s.p.. Rozhodnutie okresného súdu napadnuté odvolaním žalovaného tvorilo
spôsobilý predmet posudzovania a hodnotenia, pretože malo všetky atribúty vyplývajúce z ust. § 157
ods. 2 O.s.p.. Okresný súd jasne, stručne a zrozumiteľne zdôvodnil svoje rozhodnutie s prihliadnutím
k nespornosti tvrdení žalobcu a žalovaného o časti prejednávanej veci v sume 47.334,53 Eur za stavu
prevzatia nerozporovanej špecifikácie časti prejednávanej veci o zaplatenie 47.334,53 Eur zo strany
žalovaného do svojho odôvodnenia.
Z dôvodu, že napadnutým rozsudkom bolo rozhodnuté len o časti prejednávanej veci v zmysle ust. §
152 ods. 2 O.s.p., krajský súd vyslovil, že o trovách spojených s týmto odvolacím konaním rozhodne
súd prvého stupňa v konečnom rozhodnutí o celom predmete sporu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.