Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, October 30, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/634/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614203552
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Potocký
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5614203552.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: CD Consulting, s. r. o., so sídlom
Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 26 429 705, zastúpený
Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Gr?sslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporcovi:
G. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. XX, okres L. X., t.č. bytom P. D. XX, CF XXX RA, P., A. T.,
o zaplatenie 628,19 eur s príslušenstvom, v konaní o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného

súdu Liptovský Mikuláš č.k. 7C/95/2014-25 zo dňa 16. decembra 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu zrušuje a vec vracia okresnému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom návrh navrhovateľa zamietol, odporcovi náhradu trov konania
nepriznal.
V odôvodnení rozsudku uviedol, že navrhovateľ sa návrhom na začatie konania domáhal, aby

súd podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.07.2007 (v ďalšom
texte už len Nariadenie) vydal bez nariadenia pojednávania proti odporcovi rozsudok, ktorým ho
zaviaže na zaplatenie žalovanej istiny a príslušenstva. Návrh odôvodnil tým, že ako indosatár je
nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil odporca dňa 18.06.2010 na zmenkovú sumu
728,19 eur, ktorý sa zároveň zaviazal aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne
zo sumy 728,19 eur od 06.01.2011. Odporca ako vystaviteľ zmenky doposiaľ zaplatil len 100,-

eur. Okresný súd v ďalšej časti odôvodenia s poukazom na listinné dôkazy (spis Okresného súdu
Liptovský Mikuláš sp. zn. 10Er/2376/2012, zmenka zo dňa 18.06.2010) a citujúc viaceré ustanovenia
Nariadenia, Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.), Občianskeho zákonníka (OZ) a § 4 ods. 6
zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch konštatoval, že návrh navrhovateľa je nedôvodný.
Skutkové tvrdenia poskytnuté navrhovateľom v návrhu na začatie konania považoval za nejasné,
neprimerané a minimalistické, brániace súdu vydať spravodlivé rozhodnutie. Okresný súd s poukazom

na zmluvu o pristúpení Slovenskej republiky k štátom Európskej únie a na Smernicu č. 93/13/EHS
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej v odôvodnení rozsudku uviedol, že bolo
povinnosťou súdu aj v konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu postupovať v súlade s judikatúrou
komunitárneho práva. Bol povinný ex offo posúdiť podmienky prípustnosti uplatneného nároku práve
s ohľadom na odporcu ako spotrebiteľa. Ak by súd v danom konaní vyhovel návrhu na základe
predloženej zmenky, postupoval by rovnako ako rozhodcovský súd, ktorého rozhodnutie v exekučnom

konaní bolo právoplatne súdom kvalifikované ako rozhodnutie, ktoré je nulitné, pričom ide o plnenie zo
spotrebiteľskej zmluvy. V tomto smere poznamenal, že exekučné konanie vo veci vedenej na Okresnom
súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 10Er/2376/2012 bolo na základe predmetného rozhodcovského
rozsudku zastavené. Okresný súd Liptovský Mikuláš ako súd exekučný už posudzoval predmetný
nárok priznaný rozhodcovským rozsudkom na základe zmenky. Legislatívne zmeny noriem na ochranu
spotrebiteľa ukladajú orgánu rozhodujúcemu o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliadať aj bez

návrhu a námietok spotrebiteľa na zákonné prekážky alebo zákonné dôvody, ktoré bránia uplatniť
alebo priznať plnenie voči spotrebiteľovi. Preto skutočnosť, či odporca namieta alebo nenamietazmenkovo právny vzťah je bez právneho významu. Odčlenenie zmenkového abstraktného vzťahu od
spotrebiteľského vzťahu nie je možné. Použitie zmenky v spotrebiteľských vzťahoch je maximálne
limitované, s pripustením čiastočnej možnosti regulovanej maximálnou výškou. Primárne tak bolo

nevyhnutné zo strany navrhovateľa doplniť tvrdenia tak, aby bolo možné posudzovať otázku prijateľnosti
podmienok spotrebiteľských zmlúv, vrátane zmenky ako zabezpečovacieho inštitútu, čo navrhovateľ
jednoznačne odmietol. O prelomení zásady zmenky ako abstraktného cenného papiera vo vzťahu
k spotrebiteľovi nasvedčuje i rozhodnutie Nemeckého Najvyššieho súdu (BGH) z 25.02.1965. Ak
Európsky súdny dvor v Luxemburgu (rozhodnutie C-419/11) skúmal, či ručiteľ zo zmenky môže byť

spotrebiteľom, o to skôr je daný povinný súdny prieskum postavenia spotrebiteľa, ak ide o samotného
dlžníka, ako je to v tomto prípade. Tým, že navrhovateľ napriek výzve súdu nedoplniť svoj návrh,
spôsobil, že nebolo možné zistiť, či sa v danom prípade jedná o spotrebiteľský právny vzťah, ako
to nepriamo vyplýva z predloženej zmenky a označenia jej prvotného zmenkového veriteľa, čím
navrhovateľ znemožnil vykonať súdu ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok z hľadiska ich
prijateľnosti v spotrebiteľských zmluvách. Povinnosť cez súdnu kontrolu zabezpečiť reálnu rovnosť

práv a povinností účastníkov spotrebiteľských vzťahov vyplýva aj z procesných pravidiel obsiahnutých
v Nariadení, ktorým sa upravuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu stanovením
jednoznačného imperatívu, a to zamietnutím návrhu. Ďalšie vyzývanie a nútenie navrhovateľa k
produkovaniu skutkových tvrdení umožňujúcich mu byť úspešný, by bolo porušením komunitárneho
práva a zásady kontradiktórnosti konania. Aj konanie s nízkou hodnotou sporu je konaním sporovým,

v ktorom má navrhovateľ povinnosť tvrdenia ako aj dôkaznú povinnosť. Neunesenie dôkazného
bremena má vždy za následok zamietavé rozhodnutie súdu. Snaha navrhovateľa o interpretáciu zmenky
ako riadneho a plnohodnotného zmluvného dojednania je v danom prípade v hrubom rozpore s
elementárnymi zásadami spotrebiteľského práva na vnútroštátnej ako aj úrovni európskeho práva.
Neumožňuje ex offo preskúmať zmluvu a kauzu právneho vzťahu a prípadnú nekalú povahu zmluvnej

podmienky, ako aj prípadné porušenie zákona spotrebiteľskej zmluvy, na základe ktorej zmenka vznikla.
Zmluvné dojednanie v článku 13 Všeobecných obchodných podmienok k úverovej zmluve, podľa
ktorého zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi,
ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky je v rozpore s ust. § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001
Z.z. V rozpore s ust. § 53 ods. 4 písm. k) OZ umožňuje požadovať od spotrebiteľa neprimerane

vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Dohoda o vyplnení zmenky obsiahnutá
vo Všeobecných obchodných podmienkach, jej obsah a konkrétne znenie nebolo so spotrebiteľom
individuálne dohodnuté. Zmluvné dojednanie preto môže predstavovať neprijateľnú podmienku uvedenú
v spotrebiteľskej zmluve, ktoré sú zo zákona považované za neplatné. Nemožno prehliadať ani
neprimerane vysoké príslušenstvo pohľadávky - zmenkový úrok 0,25% denne, t.j. 91,25 % ročne.

Dohoda o vyplnení zmenky by tak bola právnym úkonom obchádzajúcim zákon a v zmysle ust. § 39 OZ
je absolútne neplatná. O náhrade trov konania rozhodol okresný súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

Proti rozsudku podal odvolanie navrhovateľ, ktorý ho navrhol zmeniť tak, že jeho návrhu sa v
celom rozsahu vyhovie. Odvolaním napádal rozsudok okresného súdu z dôvodu, že konanie, ktoré

predchádzalo vydaniu rozsudku má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci, v konaní mu bola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom a tiež z dôvodu, že napadnutý
rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podstata rozsiahleho odvolania navrhovateľa spočívala v tvrdení, že požiadavka okresného súdu
na doplnenie návrhu bola irelevantná, čo vysvetlil v odpovedi na výzvu súdu. V súlade s

konštantnou judikatúrou českých a slovenských súdov je zmenka samostatným abstraktným záväzkom
neakcesorickej povahy a pokiaľ okresný súd sa nezaoberal jednotlivými ustanoveniami zák. č. 191/1950
Sb., odignoroval predmet sporu. Nesúhlasil s názorom okresného súdu, že súd bol v tomto konaní
oprávnený z úradnej činnosti skúmať, či ide o spotrebiteľský vzťah. Nakoľko v tomto smere neuviedol
žiadne konkrétne argumenty, je potrebné jeho rozhodnutie považovať za arbitrárne a nepreskúmateľné.

Skutočnosti o existencii iného vzťahu medzi pôvodným majiteľom zmenky a odporcom v konaní netvrdil,
a preto nebol v tomto smere nositeľom dôkazného bremena. Okresný súd ignoroval ust. § 17 zák.
č. 191/1950 Sb., z ktorého vyplýva, že odporca nie je vo všeobecnosti oprávnený vznášať kauzálne
námietky voči majiteľovi zmenky. Odporca podľa označeného ustanovenia síce môže vzniesť určité
námietky, ale dôkazné bremeno je na ňom. Odporca v prejednávanej veci žiadne námietky nevzniesol,

okresný súd preto nebol legitimovaný k tomu, aby postupom podľa § 120 ods. 1 O.s.p. vznášal
námietky voči zmenke za odporcu. Okresný súd v rozpore s označeným ustanovením O.s.p. vykonal
dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré dokazovanie účastníci sporu nenavrhovali. Ak navrhovateľ v
konaní predložil ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, súd mal rozhodnúť o jeho nárokoch lenz takto ním predloženého dôkazu. Odporca mohol na základe článku 5 ods. 3, 6 Nariadenia vzniesť
námietky proti zmenke, ak tak neurobil, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté. Navrhovateľ v
súvislosti s právnym posudzovaním zmenky a nárokov z tohto cenného papieru poukázal na rozsudok

Najvyššieho súdu ČR zo dňa 22.08.2002 sp. zn. 25 Cdo/1839/2000, podľa ktorého zmenkový záväzok
je celkom samostatný a oddelený od záväzku, ktorý bol pôvodom jeho vzniku. Nakoľko zmenkový
záväzok je priamy, bezpodmienečný, nesporný, abstraktný, samostatný a celkom nezávislý, aj od
zabezpečovanej pohľadávky, súd nemôže od navrhovateľa požadovať, aby preukázal vzťah medzi
pôvodným majiteľom zmenky a odporcom. Pokiaľ okresný súd poukazoval v odôvodnení rozsudku

na rozhodnutie Nemeckého Najvyššieho súdu z roku 1965, navrhovateľ k tomu uviedol, že obsah
tohto rozhodnutia mu nie je známy a toto rozhodnutie nie je mu ani dostupné. Vo všeobecnosti však
je možné konštatovať, že predmetné rozhodnutie Nemeckého Najvyššieho súdu nie je aplikovateľné
na prejednávaný prípad, a to z dôvodu, že je takmer 50 rokov staré. V období jeho vzniku prakticky
neexistovalo európske spotrebiteľské právo, na ktorom okresný súd založil svoje rozhodnutie. Naviac
akékoľvek rozhodnutie Nemeckého Najvyššieho súdu nemôže negovať aplikáciu platnej právnej úpravy,

ktorá je súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky. K záveru okresného súdu, že nemožno
prihliadať ani na neprimerane vysoké príslušenstvo pohľadávky - zmenkový úrok 0,25% denne,
navrhovateľ v odvolaní uviedol nasledovné skutočnosti: Je nevyhnutné uviesť, že zmenku vystavil
odporca, ktorú ju dobrovoľne podpísal a išlo o prejav jeho slobodnej vôle. Sadzba zmenkového úroku
je napísaná na zmenke a bola mu v čase vystavenia zmenky známa. Odporca teda mal vedomosť o

tom, že sadzba zmenkového úroku predstavuje 0,25% denne a s takouto sadzbou úroku aj jednoznačne
súhlasil. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 22.10.2008 sp. zn.
5Obo3/2008.Poukázalinafakt,žesúdnepriznalžiadnyzmenkovýúrok,pričomzodôvodneniarozsudku
je nepochybné, že v rozpore s dobrými mravmi nie je každý zmenkový úrok, ale len zmenkový úrok, ktorý
je neprimerane vysoký. Z toho vyplýva, že rozporom s dobrými mravmi a teda neplatnosťou by mohla

byť postihnutá len časť presahujúca zmenkový úrok. Navrhovateľ v závere odvolania citoval pasáže z
viacerých rozhodnutí o odvolacích súdoch (Krajský súd Nitra, Prešov, Banská Bystrica).

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.

Krajský súd ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas a smerovalo proti rozhodnutiu,
ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom podľa § 212 ods. 1 O.s.p. preskúmal rozsudok
okresného súdu v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní a po preskúmaní ho bez nariadenia
odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 O.s.p.), podľa § 221 ods. 1 písm. f) s prihliadnutím na ust.
§ 212 ods. 3 O.s.p. zrušil a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie z

nasledovných dôvodov :

Navrhovateľ podal na Okresný súd Liptovský Mikuláš návrh na uplatnenie pohľadávky podľa článku
4 ods. 1 Nariadenia (vyplnením vzorového tlačiva A). Okresný súd podľa článku 4 ods. 4 Nariadenia
(vyplnením vzorového tlačiva B) vyzval navrhovateľa, aby v lehote do 20.06.2014 doplnil návrh na

uplatnenie pohľadávky a uviedol: 1/ na základe akých skutkových okolností bola zmenka odporcom
vystavená na uvedenú sumu, na základe akého právneho titulu a akých skutkových okolností vznikol
odporcovi záväzok, ktorý bol zabezpečený vystavenou zmenkou, 2/ špecifikujte zmenkovú sumu s
uvedením jej položiek, pri každej je potrebné uviesť výšku, dátum a právny dôvod vzniku, 3/ odôvodnite
počiatok uplatneného 6% úroku zo zmenkovej istiny, 4/ predložte listinné dôkazy.

Navrhovateľ v stanovenej lehote reagoval písomnou odpoveďou, v ktorej uviedol, že súdu poskytol
dostatočne jasné a primerané informácie o uplatnenej pohľadávke, jeho nároky vyplývajú z platnej
zmenky. Poznamenal, že predmetom konania je výlučne zmenka, na ktorej je uvedená zmenková suma.
Zdôraznil, že táto suma nepozostáva zo žiadnych položiek, akékoľvek delenie zmenkovej sumy nemá
podklad či oporu v samotnej zmenke. Uplatnenie 6% úroku zo zmenkovej sumy odôvodnil ust. § 48 ods.

1 zák. č. 191/1950 Sb..
Okresný súd ďalším procesným postupom konanie zastavil, a to uznesením zo dňa 02.07.2014 č.k.
7C/95/2014-15 pre nezaplatenie súdneho poplatku, ktoré na odvolanie navrhovateľa zrušil uznesením
zo dňa 05.09.2014 č.k. 7C/95/2014-19. Následne uznesením zo dňa 12.11.2014 oznámil, že dňa
16.12.2014 o 10.00 hod. bude bez nariadenia pojednávania (§ 115a O.s.p.) verejne vyhlásený

rozsudok. Zo zápisnice z verejného vyhlásenia rozsudku zo dňa 16.12.2014 vyplýva, že okresný
súd v stanovenom čase vyhlásil v predmetnej veci rozsudok, ktorým návrh navrhovateľa v celom
rozsahu zamietol, odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Dôvody uviedol v písomnom vyhotovení
rozsudku, ich podstata je v tomto uznesení odvolacieho súdu už uvedená. Odvolací súd na podkladevyššie uvedených zistení a s prihliadnutím na jednotlivé ustanovenia Nariadenia dospel k záveru,
že odôvodnenie písomného vyhotovenia napadnutého rozsudku v dôsledku jeho nepresvedčivosti
nezodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 157 ods. 2 O.s.p.

Okresný súd v odôvodnení rozsudku (z hľadiska vlastných záverov) najskôr uviedol, že návrh
navrhovateľa nie je dôvodný najmä s poukazom na ust. § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch (strana 5 ods. 3,4). Následne (strana 5 posledný odsek) uviedol, že návrh
navrhovateľa zamietol z dôvodu, že navrhovateľ tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky i napriek
výzve súdu nedoplnil. V tomto smere poznamenal, že skutkové tvrdenia poskytnuté navrhovateľom

boli nedostatočne jasné, neprimerané a minimalistické, na strane 8 písomného vyhotovenia rozsudku
dodáva, že zo strany navrhovateľa bolo nevyhnutné doplniť tvrdenia tak, aby bolo možné posudzovať
otázku prijateľnosti podmienok spotrebiteľských zmlúv, vrátane zmenky ako zabezpečovacieho inštitútu,
čo navrhovateľ jednoznačne odmietol. Na tej istej strane písomného vyhotovenia rozsudku okresný súd
dopĺňa, že ak navrhovateľ napriek výzve súdu nedoplnil svoj návrh, spôsobil, že nebolo možné zistiť, či
sa v danom prípade jedná o spotrebiteľský právny vzťah, čo by mohlo nepriamo vyplývať z predloženej

zmenky, čím navrhovateľ znemožnil vykonať súdu ex offo kontrolu zmluvných podmienok z hľadiska
ich prijateľnosti v spotrebiteľských zmluvách. Okresný súd (tamtiež) uvádza, že neunesenie dôkazného
bremena má vždy za následok zamietavé rozhodnutie súdu, v závere odôvodnenia okresný súd
vychádza z úvahy, že dohoda o vyplnení zmenky obsiahnutá vo všeobecných podmienkach poskytnutia
úveru, ktorá nebola so spotrebiteľom individuálne dohodnutá, môže predstavovať neprijateľnú

podmienku spotrebiteľskej zmluvy a je zo zákona neplatná a že nemožno prehliadnuť ani neprimerane
vysoký zmenkový úrok (0,25% denne t.j. 91,25 % ročne). Na strane 6 a najmä na strane 7 písomného
vyhotovenia rozsudku okresný súd s poukazom na Smernicu č. 93/13/EHS a s prihliadnutím na
judikatúru Európskeho súdneho dvora poukazuje na svoju povinnosť ex offo posúdiť podmienky
uplatneného nároku s ohľadom na odporcu ako spotrebiteľa.

Z takto koncipovaného odôvodnenia písomného vyhotovenia rozsudku sa potom nedá jednoznačne
vyvodiť, či okresný súd návrh navrhovateľa zamietol z dôvodu jeho neúplnosti alebo z dôvodu
neunesenia dôkazného bremena, eventuálne z dôvodu, že dohoda o vyplnení zmenky je z hľadiska
noriem spotrebiteľského práva absolútne neplatná. Naviac závery okresného súdu o neúplnosti návrhu
navrhovateľa (s prihliadnutím na obsah výzvy súdu uvedený v tlačive B) odvolací súd vyhodnotil

ako nepresvedčivé. Okresný súd na strane 5 posledný odsek písomného vyhotovenia rozsudku len
všeobecne uvádza, že skutkové tvrdenia navrhovateľa v podanom návrhu boli nedostatočne jasné,
neprimerané a minimalistické, brániace súdu vydať spravodlivé rozhodnutie, na strane 8 opäť len
všeobecne uvádza, že navrhovateľ mal doplniť svoje tvrdenia tak, aby bolo možné posudzovať
otázku prijateľnosti podmienok spotrebiteľských zmlúv, vrátane zmenky ako zabezpečovacieho inštitútu.

V akých konkrétnostiach boli skutkové tvrdenia navrhovateľa v jeho návrhu nedostatočne jasné,
neprimerané, minimalistické a akú mal okresný súd predstavu v tom, aby navrhovateľ doplnil svoje
tvrdenia z hľadiska posudzovania otázky prijateľnosti podmienok spotrebiteľských zmlúv a zmenky,
okresný súd v odôvodnení rozsudku bližšie neuviedol. Naviac ani z výzvy okresného súdu (tlačivo B)
nevyplýva, aké konkrétne listinné dôkazy mal navrhovateľ súdu predložiť. O nepresvedčivosti záverov

okresnéhosúduoneúplnostinávrhunavrhovateľasvedčíito,ževodôvodnenírozsudkunajednejstrane
uvádza, že z návrhu navrhovateľa nebolo možné zistiť, či sa v danom prípade jedná o spotrebiteľský
vzťah (strana 8 ods. 1 rozsudku), na strane druhej vyhodnocuje dohodu o vyplnení zmenky a zmenkový
úrok tak, ako by mu bolo bez pochybností zrejmé, že v danom prípade ide o vzťah účastníkov
podraditeľný pod normy spotrebiteľského práva (strana 8 ods. 2 rozsudku). V závere považuje odvolací

súd za potrebné poznamenať, že pokiaľ súd v európskom konaní vo veci s nízkou hodnotou sporu
nezamieta návrh z dôvodu jeho nedoplnenia, mal by dodržať procesný postup podľa čl. 5 Nariadenia,
t.j. vyplniť časť I. vzorového tlačiva C na odpoveď a toto spolu s kópiou tlačiva návrhu s podpornými
dokumentmi doručiť odporcovi. Až následne, po uplynutí lehôt, súd vo veci buď vydá rozsudok alebo
koná spôsobom uvedeným v čl. 7 ods. 1 písm. a/, b/, c/ Nariadenia. Ak odporca v stanovenej lehote

nedoručí súdu odpoveď, súd vydá rozsudok o pohľadávke alebo protipohľadávke v zmysle čl. 7 ods.
3 Nariadenia.

Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené zistenia a právne úvahy a zároveň bez toho, aby vec
preskúmal meritórne z hľadiska odvolacích námietok navrhovateľa, rozsudok okresného súdu v celom

rozsahuzrušilavecmuvrátilnaďalšiekonanie.Vnovomkonaníarozhodnutísaokresnýsúdvysporiada
i s otázkou vstupu Občianskeho združenia Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov do konania ako
vedľajšieho účastníka na strane odporcu, ku ktorému došlo oznámením vyššie označeného združenia
doručeným okresnému súdu dňa 21.10.2014.Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerov hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.