Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, February 8, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14CoPr/10/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6214200790
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6214200790.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa: Y. V., narodený XX.XX.XXXX, bytom XXX
XX Y. F., Y. XXX/XX, zastúpený určenou advokátkou Mgr. Andreou Legényovou, so sídlom 990 01 Veľký
Krtíš, Komenského 3, proti odporcovi: MLMBau, s.r.o., so sídlom 991 07 Opatovská Nová Ves 248, IČO:
45 648 697, zastúpený splnomocnenou advokátkou JUDr. Máriou Faithovou, so sídlom 925 26 Reca,
Hlavná 28, o zaplatenie 3 414,60 eur s príslušenstvom, o odvolaní odporcu zo dňa 05.10.2015 proti

uzneseniu Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 3Cpr/2/2014-189 zo dňa 14.09.2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd konanie z dôvodu nedostatku právomoci súdu vo veci konať

a rozhodnúť zastavil s poukazom na ustanovenia § 103 a § 104 ods. 1 O.s.p., v nadväznosti na
ustanovenie § 294 bod 27 a § 83 až 101 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, z dôvodu takého
nedostatku podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súčasne súd vyslovil, že po právoplatnosti
uznesenia vec postúpi Sociálnej poisťovni Bratislava, pobočke Veľký Krtíš na ďalšie konanie a
rozhodnutie v danej veci. Súd v odôvodnení uznesenia konštatoval, že navrhovateľ si v konaní uplatnil
nárok z titulu náhrady straty na zárobku počas práceneschopnosti a sťaženia spoločenského uplatnenia.

Dňom 01.01.2004 boli s nadobudnutím účinnosti zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení zrušené
aj ustanovenia § 195 ods. 5, § 198 ods. 1 písm. a/ až c/, § 199 až 213, § 214 ods. 3 a § 219 ods. 2 zákona
č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce. Od 01.01.2004 súdu zostala právomoc podľa ustanovenia § 198
ods. 1 písm. d/ Zákonníka práce rozhodovať pri zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom
úrade a pri chorobe z povolania len o vecnej škode, teda nie už o náhrade škody za stratu na zárobku
alebo stratu na dôchodku, náhrade za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia a náhrade za účelne

vynaloženénákladyspojenésliečením,oktorýchprávomocrozhodnúťprešlavzmysleustanovenia§83
až 101 zák. č. 461/2003 Z.z. na orgány Sociálnej poisťovne, ktorá z tohto dôvodu rozhodne o predmete
sporu. Nedostatok právomoci súdu je nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť a súd
preto v súlade s ustanovením § 104 ods. 1 O.s.p. konanie zastavil. O trovách zastaveného konania súd
rozhodol podľa ustanovenia § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo
na náhradu trov konania.

Proti uzneseniu okresného súdu podal odporca v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Domnieva sa,
že súd nesprávne vec právne posúdil, poukázal pritom na ustanovenia § 1, § 2 a § 83 zák. č. 461/2003
Z.z. o sociálnom poistení. Z týchto ustanovení jednoznačne vyplýva, že Sociálna poisťovňa rozhoduje
o úrazových dávkach, ale iba v prípade, ak neexistuje pracovnoprávny spor medzi zamestnávateľom
a zamestnancom o tom, či škoda vznikla zamestnancovi v dôsledku pracovného úrazu, resp. či

ide o pracovný úraz. Rozhodnutie o tom, či ide o pracovný úraz alebo nie, prináleží iba súdu.
Sociálna poisťovňa nie je oprávnená rozhodovať pracovnoprávne spory medzi zamestnávateľom azamestnancom a nie je oprávnená rozhodnúť o tom, či v danom prípade ide o pracovný úraz alebo nie.
Odporca poprel v konaní, že by išlo o pracovný úraz, pretože navrhovateľ sa zranil v nedeľu, v čase, keď
na pracovisku nemal byť a odporca, ako zamestnávateľ, ani nevedel, že navrhovateľ je na pracovisku.

Taktiež úraz sa mal stať navrhovateľovi pri páde zo strechy garáže, ale odporca navrhovateľovi nezadal
žiadnuprácu,priktorejbymalnavrhovateľpracovaťnastreche.Súdotázkučiidealebonejdeopracovný
úraz nevyriešil a odporca má preto za to, že pokiaľ nebola vyriešená táto otázka, nemohol súd postúpiť
vec Sociálnej poisťovni. Postupom súdu sa mu tak podľa názoru odporcu odňala možnosť konať pred
súdom. S poukazom na ustanovenie § 159 ods. 2 O.s.p., pokiaľ súd postúpil vec Sociálnej poisťovni,

bude táto povinná konať bez ohľadu na to, či ide alebo nejde o pracovný úraz, pričom podľa ustanovenia
§ 159 ods. 3 O.s.p. rozhodnutie súdu predstavuje prekážku právoplatne rozsúdenej veci, pretože je
bežnou praxou, že žaloba na plnenie konzumuje žalobu na určenie, čo znamená, že o určení či tu
právo alebo právny vzťah je, sa rozhodne ako o prejudiciálnej otázke k rozhodnutiu o plnení. Súd
uviedol, že o úrazových dávkach rozhoduje Sociálna poisťovňa, avšak nijakým spôsobom nevysvetlil a
nezdôvodnil, prečo nároky, ktoré požaduje navrhovateľ, spadajú pod úrazové dávky. Nie je vôbec jasné

a zrozumiteľné, pokiaľ súd v odôvodnení uznesenia uvádza, že navrhovateľ si uplatnil náhradu straty na
zárobku, keď takú úrazovú dávku zákon o sociálnom poistení nepozná. Navrhovateľ nikdy neuviedol,
že si uplatňuje náhradu straty na zárobku, ale škodu, ktorá spočíva v rozdiele výšky jeho príjmu počas
práceneschopnosti. Je tiež nezrozumiteľné, že súd v odôvodnení uznesenia uviedol, že navrhovateľ
si uplatnil sťaženie spoločenského uplatnenia, keď v návrhu na začatie konania navrhovateľ uvádza

bolestné. Uznesenie súdu preto odporca považuje za zmätočné a nepreskúmateľné. V závere odvolania
odporca taktiež namietal správnosť výroku o trovách konania, pokiaľ súd rozhodol podľa ustanovenia §
146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.. Ak navrhovateľ zastúpený právnou zástupkyňou podal nekvalifikovaný návrh
spočívajúci v tom, že žaloval plnenie, o ktorom nemôže súd rozhodnúť, lebo je nepríslušným orgánom,
tak navrhovateľ zavinil, že sa konanie muselo zastaviť a súd tak mal priznať odporcovi náhradu trov

konania. Vzhľadom na tieto argumenty odporca navrhuje uznesenie okresného súdu zrušiť a vec mu
vrátiť na ďalšie konanie.

Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu považuje uznesenie súdu za plne odôvodnené a preukázané
a odvolanie odporcu považuje len za snahu o predĺženie konania a definitívneho vyriešenia prípadu.

Argumenty odporcu o nepreukázaní pracovného úrazu považuje navrhovateľ za zavádzajúce a
špekulatívne, a to s poukazom na záznam o ošetrení zo dňa 18.11.2012, protokol IBP Banská Bystrica
zo dňa 17.05.2013 č. IBB-25-67-2.2/P-E22-13 a rozhodnutie Národného inšpektorátu práce v Košiciach
z 22.11.2013 č. S/2013/03474, v ktorých boli konštatované porušenia predpisov zamestnávateľa o
bezpečnosti pri práci a prípad bol uzavretý ako pracovný úraz. Súd tak nemal dôvod a ani oprávnenie

rozhodovať o tomto pracovnom úraze. Odporca v priebehu konania nenamietal príslušnosť súdu, len
odmietal uznať pracovný úraz s tým, že sa jedná o mimopracovný úraz. Navrhovateľ preto navrhuje
napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť.

V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v medziach daných ustanovením §

212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p. napadnuté
uznesenie okresného súdu podľa ustanovenia § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Podľa ustanovenia § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky,
za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec
nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti
uzneseniaozastaveníkonaniapríslušnémuorgánu;právneúčinkyspojenéspodanímnávrhunazačatie
konania zostávajú pritom zachované. ( § 104 ods. 1 veta prvá O.s.p.).

Predpokladom toho, aby konanie mohlo prebehnúť a súd mohol vydať rozhodnutie je splnenie všetkých
procesných podmienok vyžadovaných zákonom. Medzi základné procesné podmienky a predpoklady
pre ďalší postup súdu, ktoré je súd povinný skúmať ex offo a to v každom štádiu konania, je skutočnosť,
či v danej veci, či už vzhľadom na predmet sporu, prípadne vo vzťahu k účastníkom konania, je daná

jeho právomoc vec prejednať a vo veci rozhodnúť. Prekážka nedostatku právomoci súdu je prekážkou
konania, ktorá je neodstrániteľná. Neodstrániteľné nedostatky konania majú ten procesný dôsledok,
že súdy nemôžu vydať rozhodnutie vo veci a konanie o návrhu, ktorý nespadá do ich rozhodovacej
právomoci, podľa ustanovenia § 104 ods. 1 O.s.p., zastavia.Návrhom datovaným dňa 11.02.2014 sa navrhovateľ nezastúpený žiadnym splnomocnencom domáhal
voči odporcovi, ako zamestnávateľovi, zaplatenia sumy 3 537 eur s príslušenstvom odo dňa 06.08.2013

až do zaplatenia. Nárok mal navrhovateľovi vzniknúť v dôsledku pracovného úrazu ktorý utrpel
dňa 18.11.2012, ktorý si vyžiadal práceneschopnosť navrhovateľa až do 31.07.2013. Nárok si
navrhovateľ vypočítal ako bolestné a ako „škodu“, ktorá mu vznikla za stratu na zárobku v dôsledku
práceneschopnosti, teda ako rozdiel sumy, ktorú priemerne mesačne zarábal netto a sumy, ktorú poberal
ako nemocenskú dávku. Súd po priznaní oslobodenia od súdnych poplatkov navrhovateľa, ktorý žiadal o

ustanovenie bezplatného právneho zástupcu z radov advokátov, odkázal podľa ustanovenia § 30 O.s.p.
na Centrum právnej pomoci, ktoré navrhovateľovi určilo rozhodnutím zo dňa 21.07.2014 sp. zn. 2N
7215/2014- KaZH ako právneho zástupcu advokátku Mgr. Andreu Legényovú, so sídlom vo Veľkom
Krtíši.
Pokiaľ odporca namieta, že súd sa v odôvodnení uznesenia nevysporiadal, resp. z jeho obsahu nie je
zrejmé a preskúmateľné, z akých dôvodov považoval súd nároky uplatnené navrhovateľom ako náhradu

za stratu na zárobku a bolestné, za úrazové dávky, keď Zákon o sociálnom poistení náhradu straty
na zárobku ako úrazovú dávku nepozná, odvolací súd konštatuje, že právna kvalifikácia týchto nárokov
vyplýva priamo zo zákona. Zmena právnej terminológie pri týchto nárokoch vyplynula z legislatívnych
zmien, ktoré so sebou prinieslo nadobudnutie účinnosti zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, v
dôsledku čoho rozhodovanie o nárokoch vyplývajúcich zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri

pracovnom úraze a pri chorobách z povolania s účinnosťou od 01.01.2004 prináleží Sociálnej poisťovni,
s výnimkou nárokov expressis verbis špecifikovaných v ustanovení § 272 ods. 9 a 10 zák. č. 461/2003
Z.z. o sociálnom poistení, podľa ustanovenia § 272 ods. 11 tohto zákona. Podľa ustanovenia § 294
bod. 27 boli zrušené ustanovenia § 195 ods. 5, § 198 ods. 1 písm. a/ až c/, § 199 až 213, § 214 ods.
3 a § 219 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce. Novelou Občianskeho zákonníka (zákonom

č. 404/2004 Z.z.) sa od. 1. augusta 2004 zmenila právna úprava náhrady za stratu na zárobku počas
práceneschopnosti tak, že sa táto náhrada posudzuje a jej výška určuje rovnako ako úrazový príplatok
podľa zákona o sociálnom poistení. Zákon o sociálnom poistení upravuje úrazový príplatok v § 85 až 87
tejto osobitnej právnej normy a náhradu za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia v ustanovení
§ 99 tejto osobitnej právnej normy. Pokiaľ s účinnosťou od 01.01.2004 už súdy stratili právomoc o

týchto nárokoch, v zmysle novelizovanej právnej terminológie ako úrazových dávkach, rozhodovať,
nemohol súd o nároku navrhovateľa uplatnenom tak, ako to vyplýva z petitu návrhu, už rozhodovať.
Odvolacísúdzdôrazňuje,žepredmetomtohtokonanianiejeurčovaciažaloba,vintenciáchktorejbybolo
určenie, či ide o pracovný úraz alebo nie, ale predmet konania bol špecifikovaný ako nárok na plnenie -
peňažný nárok, ktorého sa navrhovateľ voči odporcovi domáha. Za predpokladu takto špecifikovaného

nároku potom súd, z dôvodu nedostatku právomoci, o navrhovateľom uplatnených úrazových dávkach
rozhodovať s účinnosťou od 01.01.2004 nemohol, pričom nedostatok právomoci všeobecného súdu
rozhodovať v danej veci je neodstrániteľnou prekážkou konania, ktorá má za následok nutnosť konanie
zastaviť.

Neobstojí ani argument odporcu, že súd bol povinný vysporiadať sa s existenciou pracovného úrazu,
ako s prejudicionálnou otázkou, pretože odporca popiera, že úraz utrpený navrhovateľ dňa 18.11.2012
možno kvalifikovať ako pracovný úraz. Súd, pokiaľ nemá právomoc vo veci konať, nie je oprávnený
ani len prejudicionálne riešiť akékoľvek otázky. Nemá oporu v právnej úprave ani argument právnej
zástupkyne odporcu, že súd vyslovením svojej nepríslušnosti v danej veci konať a postúpením veci

príslušnémuorgánuouplatnenýchdávkachrozhodnúť,užpraktickyvopred„prejudikoval“zodpovednosť
odporcu, ako zamestnávateľa za pracovný úraz, pretože Sociálna poisťovňa bude z tohto predpokladu
vychádzať.

Podľa ustanovenia § 198 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, upravujúceho predbežné

otázky v konaní o sociálnom poistení, ak sa v konaní vyskytne otázka, o ktorej už právoplatne rozhodol
iný príslušný orgán, je organizačná zložka Sociálnej poisťovne takýmto rozhodnutím viazaná; inak si
organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže o takejto otázke urobiť úsudok alebo dá príslušnému
orgánupodnetnazačatiekonania. OrganizačnázložkaSociálnejpoisťovnesinemôžeakoopredbežnej
otázke urobiť úsudok o tom, či a kto spáchal trestný čin, priestupok, správny delikt, alebo o osobnom

stave fyzickej osoby, ak patrí o ňom rozhodovať súdu (§ 198 ods. 2).

Sociálna poisťovňa, ako orgán príslušný na rozhodovanie o nároku navrhovateľom uplatnených
úrazových dávok, si v konaní o týchto dávkach za predpokladu, že odporca bude namietať existenciupracovného úrazu, bude musieť ako predbežnú otázku vyriešiť existenciu pracovného úrazu a za týmto
účelom aj napr. dať podnet súdu na rozhodnutie o určení, či tu pracovný úraz je alebo nie je a teda,
či je alebo nie je daná zodpovednosť zamestnávateľa za úraz, z ktorého mali nároky na úrazové dávky

vyplynúť. Avšak odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že za predpokladu takto koncipovaného peňažného
nároku navrhovateľa, ako je obsiahnuté v návrhu na začatie konania, súd v tomto konaní o existencii či
neexistencii pracovného úrazu rozhodovať nemohol.

Okresný súd Veľký Krtíš po tom, ako zistil prekážku ďalšieho postupu a konania - nedostatok právomoci

súdu vo veci konať a rozhodnúť, potom správne v súlade s ustanovením § 104 ods. 1 O.s.p., konštatujúc
neodstrániteľnú prekážku konanie zastavil. Odvolací súd napadnuté uznesenie podľa ustanovenia § 219
ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Odvolací súd potvrdil uznesenie súdu aj v nadväzujúcom
výroku o trovách konania, pokiaľ súd rozhodol podľa ustanovenia § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a vyslovil,
že nakoľko konanie bolo zastavené, žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Za
daných skutkových a právnych okolností nie je namieste aplikácia ustanovenia § 146 ods. 2 O.s.p.,

ktorej sa dovoláva odporca, pretože nemožno konštatovať (hoci aj procesné) zavinenie navrhovateľa
na zastavení konania, pokiaľ bolo konanie zastavené zo zákonného dôvodu a to z dôvodu zistenia
existencie neodstrániteľnej prekážky konania - nedostatku právomoci súdu konať a rozhodnúť.

O náhrade trov odvolacieho konania krajský súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. v

spojení s ustanovením § 224 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľovi, ako v odvolacom konaní úspešnému
účastníkovi náhradu trov druhostupňového konania nepriznal, nakoľko účastník si trovy odvolacieho
konania v súlade s ustanovením § 151 ods. 1 O.s.p. nevyčíslil, ani ich nežiadal priznať a odvolací súd
tak má za to, že si trovy odvolacieho konania neuplatňuje.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.