Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, September 29, 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/465/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5106226317
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5106226317.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.TáneRapčanovej
a sudcov JUDr. Františka Potockého a Mgr. Zuzany Hartelovej v právnej veci navrhovateľov: I. S. D.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom E. č. XXX, II. I. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. č. XXX, III. K. T., nar.
XX. XX. XXXX, bytom E. č. XXX, IV. O. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. č. XXXX, V. Y. J., nar. XX.
XX. XXXX, bytom E. č. XX, VI. T. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. č. XXX, VIIIa/ O. B., nar. XX. XX.

XXXX, bytom G. č. XXX, VIIIb/ I. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. č. XXX, VIIIc/ C. B., nar. XX. XX.
XXXX, bytom J. č. XXX, VIIId/ C. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. č. XXX, VIIIe/ B. B., nar. XX. XX.
XXXX, bytom J. č. XXX, všetci zastúpení splnomocneným zástupcom JUDr. Milošom Gerom, advokátom
so sídlom J., ul. E. č. XXX, proti odporcovi: I. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. č. XXXX, zastúpený
splnomocneným zástupcom JUDr. Mgr. Štefanom Buchom, advokátom so sídlom X., ul. M. R. E. č. X,
o určenie nehnuteľností patriacich do dedičstva po poručiteľovi O. D., zomrelom dňa XX. XX. XXXX, o
odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina zo dňa 12. februára 2013 č. k. 6C/190/2006-670,

takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

O trovách odvolacieho konania r o z h o d n e súd prvého stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Žilina rozsudkom zo dňa 12. 02. 2013 č. k. 6C/190/2006-670 určil, že do dedičstva
po poručiteľovi O. D., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX, naposledy bydliskom E. XXX, patrí

spoluvlastnícky podiel o veľkosti 9163/24512241 na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v kat. úz. E., a
to pozemkoch zapísaných na LV č. XXXX vedenom Správou katastra Bytča ako: - parc. KN-C č. 2438 -
záhrady o výmere 850 m2, - parc. KN-C č. 2439 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 78 m2, - parc.
KN-C č. 2442/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 108 m2, - parc. KN-C č. 2442/2 - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 632 m2, - parc. KN-C č. 2442/3 - zastavané plochy a nádvoria o výmere
124 m2, - parc. KN-C č. 2442/4 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 23 m2, - parc. KN-C č. 2443
- záhrady o výmere 176 m2, - parc. KN-C č. 2958/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 909 m2,

- parc. KN-C č. 2958/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 184 m2, - parc. KN-C č. 2958/3 -
zastavané plochy a nádvoria o výmere 51 m2, - parc. KN-C č. 2958/4 - zastavané plochy a nádvoria o
výmere 655 m2, - parc. KN-C č. 2958/5 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 117 m2, - parc. KN-C č.
4570 - lesné pozemky o výmere 1 200 m2, - parc. KN-C č. 4571/1 - lesné pozemky o výmere 1 019 m2,
- parc. KN-C č. 4571/2 - lesné pozemky o výmere 1 622 m2, - parc. KN-C č. 4572 - lesné pozemky o
výmere 437 m2, - parc. KN-C č. 4573 - lesné pozemky o výmere 603 m2, - parc. KN-C č. 4574 - lesné

pozemky o výmere 1 062 m2, - parc. KN-C č. 4575 - lesné pozemky o výmere 403 m2, - parc. KN-C
č. 4576 - lesné pozemky o výmere 1 232 m2, - parc. KN-C č. 4577 - lesné pozemky o výmere 3 330
m2,- parc. KN-C č. 4578 - lesné pozemky o výmere 2 117 m2,- parc. KN-C č. 4579/6 - lesné pozemky ovýmere 450 037 m2, - parc. KN-C č. 4579/17 - lesné pozemky o výmere 7 195 m2,- parc. KN-C č. 4580
- lesné pozemky o výmere 2 312 m2, - parc. KN-C č. 4581 - lesné pozemky o výmere 2 048 m2, - parc.
KN-C č. 4616/2 - lesné pozemky o výmere 487 m2, - parc. KN-C č. 4744 - lesné pozemky o výmere

1 852 m2, - parc. KN-C č. 5510/3 - trvalé trávne porasty o výmere 650 m2, - parc. KN-C č. 5511/1 -
trvalé trávne porasty o výmere 1 694 m2, - parc. KN-C č. 5511/2 - trvalé trávne porasty o výmere 15
327 m2, - parc. KN-C č. 5511/3 - trvalé trávne porasty o výmere 56 308 m2, - parc. KN-C č. 5511/4 -
lesné pozemky o výmere 42 507 m2, - parc. KN-C č. 5512/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere
57 m2, - parc. KN-C č. 5512/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 45 m2, - parc. KN-C č. 5512/3,

zastavané plochy a nádvoria o výmere 2 006 m2, - parc. KN-C č. 5513 - zastavané plochy a nádvoria o
výmere 30 m2, - parc. KN-C č. 5524 - trvalé trávne porasty o výmere 4 864 m2, - parc. KN-C č. 5528 -
zastavané plochy a nádvoria o výmere 742 m2, - parc. KN-C č. 5529 - zastavané plochy a nádvoria o
výmere 369 m2, - parc. KN-C č. 5530 - trvalé trávne porasty o výmere 666 m2, - parc. KN-C č. 5531 -
trvalé trávne porasty o výmere 2 459 m2, - parc. KN-C č. 5532 - orná pôda o výmere 2 626 m2, - parc.
KN-C č. 5533 - trvalé trávne porasty o výmere 1 858 m2,- parc. KN-C č. 5534/2 - trvalé trávne porasty

o výmere 20 249 m2, - parc. KN-C č. 5534/11 - trvalé trávne porasty o výmere 296 m2, - parc. KN-C č.
5535 - trvalé trávne porasty o výmere 4 018 m2, - parc. KN-C č. 5536 - orná pôda o výmere 377 m2, -
parc. KN-C č. 5537 - orná pôda o výmere 741 m2, - parc. KN-C č. 5538 - zastavané plochy a nádvoria
o výmere 728 m2, - parc. KN-C č. 5539 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 112 m2, - parc. KN-C
č. 5540 - orná pôda o výmere 4 185 m2, - parc. KN-C č. 5541 - orná pôda o výmere 8 735 m2, - parc.

KN-C č. 5542 - trvalé trávne porasty o výmere 2 504 m2, - parc. KN-C č. 5543 - trvalé trávne porasty
o výmere 1 339 m2, - parc. KN-C č. 5561 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 677 m2, - parc. KN-
C č. 5567/1 - lesné pozemky o výmere 700 396 m2, - parc. KN-C č. 5567/5 - lesné pozemky o výmere
527 917 m2, - parc. KN-C č. 5567/6 - lesné pozemky o výmere 3 756 m2, - parc. KN-C č. 5568 - lesné
pozemky o výmere 606 480 m2, - parc. KN-C č. 5569 - lesné pozemky o výmere 345 364 m2, - parc.

KN-C č. 5570 - lesné pozemky o výmere 208 555 m2, - parc. KN-C č. 5571 - lesné pozemky o výmere
329 141 m2, - parc. KN-C č. 5572/1 - lesné pozemky o výmere 2 457 196 m2, - parc. KN-C č. 5572/2 -
zastavané plochy a nádvoria o výmere 400 m2, - parc. KN-C č. 5582/1 - trvalé trávne porasty o výmere
7 417 m2, - parc. KN-C č. 5584 - trvalé trávne porasty o výmere 38 453 m2, - parc. KN-C č. 5585 -
lesné pozemky o výmere 757 791 m2, - parc. KN-C č. 5586/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere

50 m2, - parc. KN-C č. 5586/3 - lesné pozemky o výmere 2 662 608 m2, - parc. KN-C č. 5587/2 - lesné
pozemky o výmere 293 463 m2, - parc. KN-C č. 5588/2 - lesné pozemky o výmere 51 717 m2, - parc.
KN-C č. 5590/4 - lesné pozemky o výmere 73 693 m2, - parc. KN-C č. 5590/5 - trvalé trávne porasty o
výmere 6 796 m2,- parc. KN-C č. 5590/6 - lesné pozemky o výmere 2 984 m2, - parc. KN-C č. 5590/7
- trvalé trávne porasty o výmere 4 256 m2, - parc. KN-C č. 5593 - trvalé trávne porasty o výmere 67

953 m2, - parc. KN-C č. 5594/1 - trvalé trávne porasty o výmere 4 898 m2, - parc. KN-C č. 5594/2 -
zastavané plochy a nádvoria o výmere 56 m2, - parc. KN-C č. 5594/3 - trvalé trávne porasty o výmere
750 m2, - parc. KN-C č. 5595/3 - lesné pozemky o výmere 385 369 m2, - parc. KN-C č. 5597/12 -
lesné pozemky o výmere 144 091 m2, - parc. KN-C č. 5611 - záhrady o výmere 12 249 m2, - parc. KN-
C č. 5617/1 - trvalé trávne porasty o výmere 33 620 m2, - parc. KN-C č. 5617/3 - trvalé trávne porasty

o výmere 30 079 m2, - parc. KN-C č. 5661/2 - lesné pozemky o výmere 172 406 m2, - parc. KN-C č.
5667 - lesné pozemky o výmere 19 017 m2, - parc. KN-C č. 5723/2 - lesné pozemky o výmere 513 014
m2, - parc. KN-C č. 5726 - trvalé trávne porasty o výmere 850 m2, - parc. KN-C č. 5727 - trvalé trávne
porasty o výmere 2 065 m2, - parc. KN-C č. 5733 - orná pôda o výmere 1 013 m2, - parc. KN-C č. 5734
- orná pôda o výmere 754 m2, - parc. KN-C č. 5736 - orná pôda o výmere 3 232 m2, - parc. KN-C č.

5737 - trvalé trávne porasty o výmere 3 160 m2, - parc. KN-C č. 5738 - lesné pozemky o výmere 4 926
m2, - parc. KN-C č. 5739/1 - orná pôda o výmere 1 522 m2, - parc. KN-C č. 5739/2 - lesné pozemky o
výmere 320 m2, - parc. KN-C č. 5740 - orná pôda o výmere 3 104 m2, - parc. KN-C č. 5744 - ostatné
plochy o výmere 460 m2, - parc. KN-C č. 5748 - trvalé trávne porasty o výmere 1 249 m2, - parc. KN-C
č. 5749 - orná pôda o výmere 1 038 m2, - parc. KN-C č. 5750/1 - trvalé trávne porasty o výmere 4 666

m2, - parc. KN-C č. 5750/2 - lesné pozemky o výmere 627 m2, - parc. KN-C č. 5751 - lesné pozemky
o výmere 2 118 m2, - parc. KN-C č. 5752/1 - trvalé trávne porasty o výmere 1 774 m2, - parc. KN-C č.
5752/2 - lesné pozemky o výmere 182 m2, - parc. KN-C č. 5770/1 - trvalé trávne porasty o výmere 3
945 m2, - parc. KN-C č. 5770/2 - lesné pozemky o výmere 1 655 m2, - parc. KN-C č. 5771 - orná pôda
o výmere 920 m2, - parc. KN-C č. 5772 - ostatné plochy o výmere 1 196 m2, - parc. KN-C č. 5781 -

trvalé trávne porasty o výmere 3 345 m2, parc. KN-C č. 5843/2 - lesné pozemky o výmere 44 933 m2, -
parc. KN-C č. 5844 - trvalé trávne porasty o výmere 2 543 m2, - parc. KN-C č. 5847/2 - lesné pozemky
o výmere 84 108 m2, - parc. KN-C č. 5981 - trvalé trávne porasty o výmere 24 180 m2, - parc. KN-C č.
5982/1 - lesné pozemky o výmere 22 563 m2, - parc. KN-C č. 5982/2 - trvalé trávne porasty o výmere 9611 m2, - parc. KN-C č. 5985/7 - lesné pozemky o výmere 847 911 m2, - parc. KN-C č. 5985/8 - lesné
pozemky o výmere 15 338 m2, - parc. KN-C č. 5985/9 - lesné pozemky o výmere 39 441 m2, - parc.
KN-C č. 5985/11 - lesné pozemky o výmere 42 790 m2, - parc. KN-C č. 5985/12 - lesné pozemky o

výmere 57 138 m2, - parc. KN-C č. 5995/2 - trvalé trávne porasty o výmere 8 833 m2, - parc. KN-C č.
5995/3 - trvalé trávne porasty o výmere 1 168 m2, - parc. KN-C č. 6031 - trvalé trávne porasty o výmere
1 495 m2, - parc. KN-C č. 6032 - trvalé trávne porasty o výmere 21 685 m2, - parc. KN-C č. 6036 -
trvalé trávne porasty o výmere 6 685 m2, - parc. KN-C č. 6037 - lesné pozemky o výmere 8 393 m2, -
parc. KN-C č. 6339/2 - lesné pozemky o výmere 114 214 m2, - parc. KN-C č. 6799/1 - lesné pozemky o

výmere 12 020 m2, - parc. KN-C č. 6801/1 - lesné pozemky o výmere 17 216 m2, - parc. KN-C č. 6802
- lesné pozemky o výmere 11 457 m2,- parc. KN-C č. 6804/2 - lesné pozemky o výmere 644 m2 a
pozemkoch zapísaných na XXXX vedenou Správou katastra Bytča ako: - parc. KN-C č. 4579/7 - lesné
pozemky o výmere 18 085 m2, - parc. KN-C č. 4579/8 - lesné pozemky o výmere 37 066 m2, - parc. KN-
C č. 4907/4 - lesné pozemky o výmere 80 236 m2, - parc. KN-C č. 4975/2 - lesné pozemky o výmere
34 800 m2, - parc. KN-C č. 4977/3 - lesné pozemky o výmere 21 982 m2, - parc. KN-C č. 5042/3 - lesné

pozemky o výmere 22 521 m2, - parc. KN-C č. 5323/2 - lesné pozemky o výmere 55 082 m2, - parc. KN-
C č. 5325/3 - lesné pozemky o výmere 684 431 m2,- parc. KN-C č. 5325/17 - lesné pozemky o výmere
5 310 m2, - parc. KN-C č. 5325/18 - lesné pozemky o výmere 88 925 m2,- parc. KN-C č. 5325/19 -
lesné pozemky o výmere 17 534 m2, - parc. KN-C č. 5325/20 - lesné pozemky o výmere 8 346 m2, -
parc. KN-C č. 5325/21 - lesné pozemky o výmere 4 557 m2, - parc. KN-C č. 5453/3 - lesné pozemky

o výmere 882 005 m2, - parc. KN-C č. 5453/8 - lesné pozemky o výmere 102 157 m2, - parc. KN-C č.
5453/9 - lesné pozemky o výmere 8 967 m2, - parc. KN-C č. 5453/11 - lesné pozemky o výmere 28 306
m2, - parc. KN-C č. 5453/12 - lesné pozemky o výmere 4 664 m2, - parc. KN-C č. 5508 - lesné pozemky
o výmere 374 565 m2, - parc. KN-C č. 5509/3 - lesné pozemky o výmere 505 244 m2, - parc. KN-C
č. 5509/4 - lesné pozemky o výmere 9 494 m2, - parc. KN-C č. 5509/5 - lesné pozemky o výmere 253

m2, - parc. KN-C č. 5510/1 - lesné pozemky o výmere 582 172 m2, - parcela KN- C č. 5510/6 - lesné
pozemky o výmere 13 927 m2, - parc. KN-C č. 5510/8 - lesné pozemky o výmere 1 003 m2, - parc. KN-
C č. 5510/9 - lesné pozemky o výmere 475 112 m2, - parc. KN-C č. 5514/3 - lesné pozemky o výmere
471 282 m2, - parc. KN-C č. 5514/4 - lesné pozemky o výmere 78 026 m2, - parc. KN-C č. 5514/5 -
lesné pozemky o výmere 8 061 m2, - parc. KN-C č. 5558 - lesné pozemky o výmere 73 840 m2, - parc.

KN-C č. 5560 - lesné pozemky o výmere 1 459 m2, - parc. KN-C č. 5563 - lesné pozemky o výmere
7 459 m2, - parc. KN-C č. 5565 - lesné pozemky o výmere 11 431 m2, - parc. KN-C č. 5566/2 - lesné
pozemky o výmere 1 707 739 m2, - parc. KN-C č. 5566/5 - lesné pozemky o výmere 25 054 m2, - parc.
KN-C č. 5567/2 - lesné pozemky o výmere 7 825 m2, - parc. KN-C č. 5591 - lesné pozemky o výmere
16 063 m2, - parc. KN-C č. 5596 - lesné pozemky o výmere 20 167 m2, - parc. KN-C č. 5597/13 - lesné

pozemky o výmere 5 357 472 m2, - parc. KN-C č. 5985/10 - lesné pozemky o výmere 3 768 m2, - parc.
KN-C č. 6807 - lesné pozemky o výmere 27 901 m2, - parc. KN-C č. 6808 - lesné pozemky o výmere
4 443 m2, - parc. KN-C č. 6809 - lesné pozemky o výmere 4 130 m2, - parc. KN-C č. 6810/1 - lesné
pozemky o výmere 8 207 m2, - parc. KN-C č. 6810/2 - lesné pozemky o výmere 2 914 m2, - parc.
KN-C č. 6810/3 - lesné pozemky o výmere 1 021 m2, - parc. KN-C č. 6811 - lesné pozemky o výmere

1 855 m2, - parc. KN-C č. 6812 - lesné pozemky o výmere 2 066 m2, - parc. KN-C č. 6813/1 - lesné
pozemky o výmere 4 388 m2, - parc. KN-C č. 6813/3 - lesné pozemky o výmere 1 285 m2, - parc. KN-
C č. 6814/2 - lesné pozemky o výmere 665 m2, - parc. KN-C č. 6815/1 - lesné pozemky o výmere 8
327 m2, - parc. KN-C č. 6815/2 - lesné pozemky o výmere 5 345 m2, - parc. KN-C č. 6817/2 - lesné
pozemky o výmere 6 023 m2, - parc. KN-C č. 6817/3 - lesné pozemky o výmere 5 630 m2, - parc. KN-C

č. 6817/6 - lesné pozemky o výmere 648 m2, - parc. KN-C č. 6817/7 - lesné pozemky o výmere 2 633
m2, - parc. KN-C č. 6817/8 - lesné pozemky o výmere 26 m2, - parc. KN-C č. 6817/9 - lesné pozemky
o výmere 332 m2, - parc. KN-C č. 6821/2 - lesné pozemky o výmere 2 369 m2. Zároveň rozhodol, že
o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Súd konštatoval, že predmetom určenia malo byť vlastne deklarovanie práva právneho predchodcu

navrhovateľov O. D., nar. XX. XX. XXXX, naposledy bydliskom E.. XXX, zomrelého XX. XX. XXXX,
že tento bol v čase svojej smrti vlastníkom sporných podielov na nehnuteľnostiach v súčasnosti
evidovaných na LV č. XXXX a LV č. XXXX kat. úz. E.. Požadované určenie, že do dedičstva po
poručiteľovi O. D. patrí sporný podiel na označených nehnuteľnostiach sa tak dotýka právnej sféry
navrhovateľov ako jeho dedičov. Na druhej starne odporca je v súčasnosti evidovaný v katastri

nehnuteľností na LV č. XXXX a LV č. XXXX kat. úz. E. ako vlastník sporného podielu, teda rozhodnutie
súdu vo veci sa dotýka jeho právneho postavenia (práva). Súd teda vychádzal z toho, že obe strany
sporu sú vecne legitimované (t. j. navrhovateľ je aktívne a odporca pasívne).Podľa súdu navrhovatelia majú na požadovanom určení naliehavý právny záujem, keďže sú v stave
právnej neistoty. Tvrdili v návrhu, že ich právny predchodca O. D. mal v čase svojej smrti (XX. XX. XXXX)
vlastniť sporné spoluvlastnícke podiely na predmetných nehnuteľnostiach v súčasnosti evidovaných

na LV č. XXXX a LV č. XXXX kat. úz. E. pričom v súčasnosti je tento podiel zapísaný na odporcu.
Vzhľadomktomu,žespornýpodielnapredmetnýchnehnuteľnostiach neboldoposiaľprejednanýsúdom
v dedičskom konaní po nich nie je možné bez tohto požadovaného určenia viesť dodatočné dedičské
konanie po tomto poručiteľovi podľa ust. § 175x Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“)
pre tento majetok. Z dedičských rozhodnutí jednak po poručiteľovi ako aj jeho už zomrelých dedičov a

súčasne z oznámenia JUDr. Aleny Hromkovej, notárky zo dňa 07. 06. 2012 poverenej Okresným súdom
Považská Bystrica na prejednanie dedičstva po poručiteľke S. B., rod. D., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX.
XX. XXXX, vyplýva, že účastníkmi konania na strane navrhovateľov boli všetci do úvahy prichádzajúci
dedičia po poručiteľovi.
V ďalšom sa tak súd sústredil na zodpovedanie otázky, či navrhovatelia preukázali, že ich právny
predchodca O. D. bol ku dňu svojej smrti, t. j. ku dňu XX. XX. XXXX, vlastníkom sporného podielu o

veľkosti 9163/24512241 na predmetných nehnuteľnostiach evidovaných na LV č. XXXX a LV č. XXXX,
kat. úz. E..
Odporca odvodzoval svoje vlastnícke právo od svojej právnej predchodkyne E. Q. (jeho starej matky),
ktorázomreladňaXX.XX.XXXX,dôvodiac,žetátobolavlastníčkouspornéhospoluvlastníckehopodielu
na predmetných nehnuteľnostiach o veľkosti 9163/24512241, resp. že jeho otec I. Q., ktorý zomrel dňa

XX. XX. XXX9, súhlasil s tým, aby jeho podiel po svojej matke (E. Q.) t. j. sporný podiel na predmetných
nehnuteľnostiach o veľkosti 9163/24512241, bol prepísaný na odporcu. K týmto skutkovým okolnostiam
malo dôjsť nepochybne po smrti poručiteľa, zomrelého dňa XX. XX.. XXXX čo jednoznačne vyplýva aj
z toho, že odporca mal sporný podiel v predmetných nehnuteľnostiach nadobudnúť vydržaním, keďže
tento titul je zapísaný u neho v katastri nehnuteľností ako titul nadobudnutia na LV č. XXXX pod

B440 a LV č. XXXX pod B430 (pričom odporca v konaní neudával iný nadobúdací titul) a súčasne
z toho, že podľa platnej právnej úpravy na území SR nebolo možné v čase od 01. 04. 1964 kedy
mal odporca 5 rokov - teda s ohľadom na svoju rozumovú schopnosť primeranú veku 5-ročného
dieťaťa sotva mohol vstúpiť do 31. 03. 1964 do oprávnenej držby podľa ust. § 145 ods. 1 Stredného
Občianskeho zákonníka t. j. vôbec si uvedomovať podstatu a spôsoby nadobúdania vlastníctva k

nehnuteľnosti, na základe čoho by v spojení s hoc aj putatívnym titulom pre nadobudnutie sporného
vlastníctva mohol byť dobromyseľný v tom, že mu sporné vlastníctvo patrí a vlastnícke právo zároveň
do 31. 03. 1964 vydržať podľa ust. § 115 a § 116 Stredného Občianskeho zákonníka) do 31. 03.
1984 (z dôvodu ust. § 507a ods. 3 Občianskeho zákonníka) nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním.
V ďalšom sa súd nezaoberal okolnosťami prípadného nadobudnutia vlastníckeho práva k spornému

podielu o veľkosti 9163/24512241 na predmetných nehnuteľnostiach odporcom, keďže možno bez
najmenších pochybností konštatovať, že odporca ku dňu smrti poručiteľa, t. j. ku dňu XX. XX. XXXX,
nebol vlastníkom sporného podielu na predmetných nehnuteľnostiach na základe ním tvrdeného (a v
katastri nehnuteľnosti zapísaného) titulu nadobudnutia vlastníckeho práva.
Medzi účastníkmi konania bola v zásade sporná otázka vlastníctva sporného podielu v spoločenstve

bývalých urbárnikov Obce Štiavnik. Zatiaľ čo navrhovatelia tvrdili, že ich právny predchodca O. D. bol
vlastníkom celého podielu (1,45 koruny), odporca tvrdil, že tento podiel bol rozdelený na polovicu, a
to medzi O. D. a E. Q., t. j. jeho právnu predchodkyňu (starú matku), pričom sporný podiel je práve
podielom po E. Q..
Vlastníctvo bývalých urbárnikov nebolo pôvodne v pozemkovej knihe zapisované v prospech

jednotlivých podielnikov, bolo buď označené v pozemkovej knihe v časti A označením, že ide o
vlastníctvo „Spoločný majetok bývalých urbárnikov“, alebo v časti B bolo zapísané v príslušnom
spoluvlastníckom podiele v prospech takéhoto spoločenstva, čo bolo aj v danom prípade v pozemkovej
knihe kat. úz. E. v dotknutých pkn vl. č. 58, č. 606 a č. 1190. Záznamy o vlastníctve podielov jednotlivých
bývalých urbárnikov sa viedli v osobitných zoznamoch a iných listinách. Z viacerých zoznamov, ktoré mal

súd k dispozícii, vyplýva, že pod rad. č. 203 (v zozname zo dňa 02. 12. 1958 pod rad. č. 194) bol zapísaný
ako podielnik len O. D.. Pokiaľ sa týka podpisu E. Q. v Menoslove ku deleniu urb. dreva v roku 1940
I., tento podpis nesvedčí žiadnym spôsobom o tom, že E. Q. bola podielnikom v akomkoľvek podiele
na spoločných nehnuteľnostiach. Ako je aj uvedené vo vyjadrení Lesného spoločenstva Štiavnik s. r. o.,
pod zn. LS/94/12 zo dňa 10. 08. 2012, svojim podpisom ľudia potvrdzovali prevzatie urbárskeho úžitku.

S istotou možno vychádzať aj z toho, že tomu tak bolo aj v danom prípade u E. Q., čomu nasvedčuje
aj to, že tento menoslov bol vyhotovovaný práve ku deleniu urb. dreva a súčasne aj to, na čo už súd
poukázal, že samotný O. D. pripojil svoj podpis k zápisu pod rad. č. 187, kde bola ako podielnik uvedená
S. V., rod. T., s pozemnou daňou 2,39 Ks. Je nepochybné, že O. D. tento podiel nevlastnil (keďžesa pri tomto podiele v žiadnych iných zoznamoch nenachádza) a že svojim podpisom potvrdzoval len
prevzatie úžitku (možno sa domnievať, že zrejme po dohode s podielnikom). Uvedenému záveru o tom,
že E. Q. sporný podiel nevlastnila svedčí aj to, že ako bolo už vyššie uvedené, aj pri menách ďalších

podielnikov sa nachádza podpis inej osoby a aj to, že pokiaľ ide o zápis deleného podielu, delený podiel
bol zapísaný na viaceré osoby (napr. pod rad. č. 215 na spolumajiteľov I. a I. J.). Ak odporca namietal,
že v zozname bývalých urbárnikov Obce Štiavnik z roku 1903 bol zapísaný I. (I.) D., otec O. D. a E.
Q., a teda, že z tohto má tiež vyplývať vlastníctvo E. Q. k spornému podielu (t. j. 1-ice podielu I. D.),
ktoré mala nadobudnúť dedením po svojom otcovi, súd konštatoval, že odporca nijakým spôsobom

toto svoje tvrdenie nepreukázal. Ak aj v roku 1903 bol otec O. D. a E. Q. spolumajiteľom vlastníctva
bývalých urbárnikov Obce Štiavnik, nemožno z tejto okolnosti bez ďalšieho vyvodiť, že jeho podiel v
rámci dedenia prešiel v 1-ici na O. D. a v 1-ici na E. Q.. Takémuto tvrdeniu odporcu vôbec nenasvedčujú
všetky neskoršie zápisy vo vyššie uvedených zoznamoch bývalých urbárnikov Obce Štiavnik.
Napokon súd poukázal aj na okolnosti pri opätovnom zakladaní Lesného spoločenstva Štiavnik po roku
1989, kde medzi účastníkmi došlo k deleniu podielu pod rad. č. 203 zapísaným na O. D. a nie na O. D.

a E. Q.. Ak aj právni nástupcovia O. D. po jeho smrti súhlasili s rozdelením tohto podielu tak, že 1-ica
z neho mala byť zapísaná na odporcu, takýto prejav vôle nemôže nič zmeniť na vlastníckych vzťahoch
existujúcich v čase úmrtia O. D., t. j. ku dňu XX. XX. XXXX. Súd tak vychádzal z toho, že celý podiel
pod rad. č. 203 (resp. rad. č. 194, ako bol vedený v roku 1958) patril výlučne O. D., nar. XX. XX. XXXX,
naposledy bydliskom E. XXX, zomr. XX. XX. XXXX.

Pokiaľ sa týka námietky odporcu, že vlastníctvo O. D. zaniklo ešte pred jeho smrťou v zmysle ust. §
1 zákona č. 81/1949 Sb. n. SNR a teda, že v čase svojej smrti už nemohol byť vlastníkom sporného
podielu na nehnuteľnostiach v súčasnosti evidovaných v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX a LV
č. XXXX, kat. úz. E., súd poukázal na to, že zo zápisov v jednotlivých pkn vložkách č. 58, 606, 1190,
kat. úz. E. nevyplýva, že by sa jednalo o majetok, ktorý spadal pod režim ust. § 1 v spojení s ust. § 2

písm. a/ zákona č. 81/1949 Sb. n. SNR, podľa ktorého režimu vlastníctvo k spoločným nehnuteľnostiam
bývalých urbárnikov, ktoré upravoval zákonný článok X/1913 prešlo na jednotné roľnícke družstvá dňom
ich vzniku. Súd poukázal na to, že v dotknutých pkn vložkách neexistuje zápis, ktorý by takéto zákonné
nadobudnutie vlastníckeho práva predmetných nehnuteľností evidovaných v súčasnosti na LV č. XXXX
a LV č. XXXX, kat. úz. E. jednotným roľníckym družstvám preukazoval, pričom podľa ust. § 3 ods.

4 zákona č. 81/1949 Sb. n. SNR mal byť takýto zápis na žiadosť jednotného roľníckeho družstva
do pozemkovej knihy vykonaný súdom. Naopak už vyššie uvedený zápis v pkn vl. č. 58, kat. úz. E.
pod B 42 nasvedčuje tomu, že nešlo o nehnuteľnosti, na ktoré sa vzťahoval zákon č. 81/1949 Sb.
n. SNR, keďže na tieto nehnuteľnosti bolo v zmysle ust. § 12 zákona č. 2/1958 Sb. n. SNR podľa
rozhodnutia odboru poľnohospodárstva a lesného hospodárstva rady ONV v Bytči zo dňa 12. 07. 1958

č. k. 5265/1958 poznamenané právo obhospodarovania Československým štátom - Krajskou správou
lesov v Žiline. Vlastníctvo nehnuteľností, na ktoré sa vzťahoval zákon č. 2/1958 Sb. n. SNR však
zostalo zachované v prospech jednotlivých členov zrušených útvarov, a teda aj v konkrétnej veci v
prospech členov útvaru bývalých urbarialistov Obce Štiavnik a na krajskú správu lesov (u lesov, § 2
ods. 1) a na jednotné roľnícke družstvo (u pasienkov vyčlenených zo spoločného lesa, § 3 ods. 1)

prešlo len právo obhospodarovania. Z tohto dôvodu sa tak na predmetné nehnuteľnosti nevzťahovali
reštitučné nároky podľa ust. § 6 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému
poľnohospodárskemu majetku, a preto súd považoval námietku odporcu spočívajúcu v neuplatnení
reštitučných nárokov navrhovateľmi, za nedôvodnú. Z uvedeného je tak, zrejmé, že ostalo zachované
aj vyššie konštatované vlastníctvo O. D., ktoré existovalo aj v čase jeho smrti. Napokon súd poukázal

na to, že ak by tomu malo byť inak a na predmetné nehnuteľnosti by sa mal vzťahovať zákon č.
81/1949 Sb. n. SNR a po vzniku jednotného roľníckeho družstva by tieto prešli do jeho vlastníctva,
bolo by problematické potom tvrdiť, že by vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam mohol
vôbec nadobudnúť ktorýkoľvek zo súčasných v katastri nehnuteľností zapísaných vlastníkov (vrátane
odporcu), pokiaľ svoje právo derivatívne odvodzovali od pôvodného člena útvaru bývalých urbárnikov

Obce Štiavnik a neuplatnili si reštitučný nárok podľa príslušných ustanovení zákona č. 229/1991 Zb.
Súd tak vzhľadom na uvedené návrhu navrhovateľov vyhovel, tak ako uviedol vo výroku rozsudku. Ak sa
aj súd nezaoberal v tomto odôvodnení niektorými skutkovými okolnosťami, ktoré vyplynuli z vykonaného
dokazovania (napr. z výpovede navrhovateľky I.), bolo z toho dôvodu, že sa netýkajú obdobia života O.
D., alebo by neboli spôsobilé privodiť iné rozhodnutie súdu v prejednávanej veci.

O trovách konania súd rozhodol s poukazom na vyšší počet účastníkov konania podľa ust. § 151 ods.
3 O. s. p.Proti tomuto rozsudku podal odvolanie odporca, prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu.
Mal za to, že súd I. stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, ale sú tu iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, rozhodnutie

súdu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, preto je v rozpore s § 205 ods. 2 písm. c/, d/,
e/ a f/ O. s. p. Navrhol preto, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu v súlade s § 221 ods. 1 písm.
h/ O. s. p. zrušil a vec vrátil súdu I. stupňa na nové konanie a rozhodnutie.
Poukazoval na to, že navrhovatelia nie sú v tomto konaní aktívne legitimovaní, pretože právny
predchodca navrhovateľov O. D. zomrel dňa XX. XX.. XXXX a v tom čase nebol spoluvlastníkom

žalovaných nehnuteľností (predovšetkým pasienkov, lúk a iných, ktoré boli v Urbáre Štiavnik), pretože
ich vlastníctvo a užívacie práva v súlade s ust. § 1 zákona č. 81/1949 Sb. prešli zo zákona na
Československý štát. Následne ich užívalo a obhospodarovalo JRD Štiavnik. Uvedenú skutočnosť
potvrdzuje bývalý predseda JRD Štiavnik C. E. a to v čestnom vyhlásení zo dňa 03. 06. 2013, ktoré
odporca pripojil k odvolaniu. Skutočnosť je taká, že časť žalovaných nehnuteľností - pasienkov bola v
správe a užívaní JRD Štiavnik, ale vzhľadom na to, že sa jednalo o pozemky, ktoré boli nevhodné na

obhospodarovanie JRD Štiavnik, pretože boli v lese, ich delimitovali na Štátne lesy. Uvedené potvrdzujú
ďalšie listiny, ktoré pripojil k odvolaniu (žiadosť o delimitáciu pôdneho fondu z 06. 02. 1980, zoznam
parciel navrhovaných na delimitáciu, vyjadrenie k žiadosti o delimitáciu pôdneho fondu zo dňa 25. 02.
1980 a žiadosť o delimitáciu pôdneho fondu - vyjadrenie z 06. 03. 1980).
Ďalej odporca považoval za pravdivé, že tie pozemky, ktoré zostali v Urbáre Štiavnik boli v zmysle § 12

zákona č. 2/1958 Sb. v roku 1958 odovzdané Československému štátu - Krajskej správe lesov v Žiline,
ale faktom je to, že odovzdaných bolo 351,05 ha a pri vydávaní urbárskeho majetku 06. 04. 1992 to bolo
už 376,78 ha. To znamená, že Urbáru Štiavnik v roku 1992 bolo vydané o 25,73 ha viac pozemkov ako
v roku 1958 odovzdal. Uvedené potvrdzuje „Dohoda o vydaní majetku Bývalého urbáru Štiavnik zo dňa
06. 04. 1992, ktorú odporca pripojil k odvolaniu. Práve tých 25,73 ha boli zrejme tie pasienky, ktoré boli

delimitované na Štátne lesy Žilina.
Odporca poukázal tiež na to, že ak nie je vo vložkách č. 58, 506, 1190 v kat. úz. E. urobený zápis, že
pasienky a iné pozemky prešli v roku 1949 na Československý štát, je to iba administratívne pochybenie,
ktorénemázanásledokprechodvlastníckehoaužívaciehoprávanaštátvzmyslezákonač.81/1949Sb.
Z uvedeného podľa odporcu vyplýva, že O. D. v čase jeho smrti, t.j. v roku XXXX nebol spoluvlastníkom

urbárskeho majetku Štiavnik, pretože ten v súlade s § 1 v spojení s § 2 písm. a/ zákona č. 81/1949
Sb. prešiel na štát. Dôkazné bremeno na preukázanie toho, že O. D. bol v čase smrti spoluvlastníkom
predmetných nehnuteľností bolo na navrhovateľoch, ktorí to hodnoverným spôsobom nepreukázali.
Poukazujúc na rozsudok NS SR z 25. 02. 2009 sp. zn. 4Cdo 130/2007 odporca mal za to, že zákon č.
229/1991 Zb. je zákonom špeciálnym voči Občianskemu zákonníku. Navrhovatelia si mali preto svoje

práva uplatniť v rámci reštitučných nárokov a nie žalobou o určenie vlastníckeho práva.
Vytýkal tiež súdu, že sa nezaoberal a nevysporiadal s jeho tvrdením, že jeho otec užíval predmetné
pozemky, po ich vrátení a to tak ako sa dohodli s dedičmi po O. D.. Následne mu podiel v urbáre
písomne daroval a to na základe čestného vyhlásenia zo dňa 21. 10. 1996. Aj preto považoval za
nesprávne tvrdenie okresného súdu, že nemohol predmetné paozemky nadobudnúť vydržaním od

01. 04. 1964, pretože mal vtedy 5 rokov, pretože ich užíval jeho právny predchodca, jeho otec I. Q..
Následne si darované podiely v urbáre dal spoločne s ostatnými spoluvlastníkmi osvedčiť a to formou
notárskej zápisnice zo dňa 17. 03. 2000 sp. zn. N 85/2000, Nz 92/2000. Odporca zdôraznil, že podiely
boli osvedčené tak, ako sa s dedičmi po O. D. dohodli. Uvedené potvrdzuje „Vyjadrenie k určeniu
dedičstva po D. O.“ z 10. 08. 2012 a čestné prehlásenie dedičiek. Okresný súd sa týmto nezaoberal ani

nevysporiadal, čo považoval za jeho pochybenie.

Navrhovatelia v písomnom vyjadrení k odvolaniu prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu
navrhli rozsudok okresného súdu potvrdiť s tým, že o trovách odvolacieho konania rozhodne súd I.
stupňa.

Uviedli, že súd správne vyhodnotil, že odporca, resp. právny predchodca odporcu úmyselne zmenil
podklady pre vydanie osvedčenia a to tým, že právny predchodca odporcu sa vo vydanom osvedčení
vydával za vnuka právneho predchodcu navrhovateľov 1/ až 7/ a tu došlo k podvodnému jednaniu,
nakoľko I. Q. nebol vnukom O. D., ale bol jeho synovcom, resp. strýkom.
Podľa nich odporca vo svojom odvolaní odôvodňuje všetko, len nie podstatu sporu. Odporca

predkladaním dôkazu odvolaciemu súdu mal svoje navrhované vytýkané dôkazy predniesť pred
okresným súdom, ktorý v danom prípade a v zmysle ust. § 120 ods. 4 O. s. p. splnil poučovaciu povinnosť
o obmedzení predkladať alebo označovať v ďalšom konaní dôkazné prostriedky.Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania
(§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§
201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené ust. § 202 O. s. p., bez nariadenia

odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2, § 156 ods. 3 O. s. p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutom
rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a rozsudok okresného súdu ako vecne
správny potvrdil (§ 219 ods. 1 O. s. p.) z nasledovných dôvodov:

Inštitút účastníctva konania ako inštitút rýdzo procesný, t.j. inštitút občianskeho práva procesného je

potrebné odlíšiť od vecnej legitimácie, ktorá so zreteľom k hmotnému právu ustanovuje, kto je nositeľom
uplatneného práva alebo povinnosti v konkrétnom prípade. Stanovujú ju predpisy hmotného práva. Či
účastníkprocesnéhokonaniajetiežvecneligitimovaný(aktívnealebopasívne),saukážeažvkonečnom
súdnom rozhodnutí. Nedostatok vecnej legitimácie znamená, že účastník nebol nositeľom práva, o ktoré
v konkrétnom konaní išlo.

Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle ust. § 80 písm.
c/ O. s. p. musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie,
či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či
sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po
ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Súdna prax sa ustálila

na názore, že určovacia žaloba je prípustná pri spornosti práv (právnych vzťahov) k nehnuteľnostiam
evidovaných v katastri nehnuteľností, ak rozsudok vyhovujúci žalobe môže privodiť zosúladenie
evidovaného a právneho stavu. Tento právny záver zaujal Najvyšší súd Slovenskej republiky napríklad
v rozhodnutí sp. zn. 1 Cdo 56/2003 publikovanom v časopise Zo súdnej praxe pod č. 48/2004, v ktorom
uviedol, že ak je žalovaný zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník spornej nehnuteľnosti, žalobca

má naliehavý právny záujem na určení svojho vlastníckeho práva (rozsudok NS SR sp. zn. 3 Cdo
144/2010 z 30. 03. 2011).

Súd na podklade návrhu o určenie, že určitá vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, rieši ako ďalšiu
základnú otázku, či poručiteľ bol ku dňu smrti vlastníkom tejto veci. Ak dôjde k záveru, že tomu tak je,

musí uviesť v odôvodnení rozsudku skutkové okolnosti a právne úvahy, na základe ktorých dospel k
záveru, že poručiteľ bol ku dňu smrti vlastníkom veci.
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo dospel
k záveru, že okresný súd v prejednávanej veci, v ktorej sa navrhovatelia domáhali určenia, že
nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi správne zaoberal vecnou legitimáciou účastníkov

konania, naliehavým právnym záujmom ako aj rozhodujúcou otázkou či poručiteľ bol ku dňu svojej
smrti vlastníkom sporného podielu 9163/24512241 na predmetných nehnuteľnostiach evidovaných na
LV č. XXXX a LV č. XXXX kat. úz. E.. Okresný súd správne zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom
na zistenie rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel k správnym
skutkovým zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne posúdil. Nakoľko i odôvodnenie písomného

vyhotovenia napadnutého rozsudku je vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 157 ods.
2 O. s. p., odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O. s. p. konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných
bodoch na ne odkazuje.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia preto odvolací súd poukazuje na to, že pokiaľ išlo

o otázku spravovania spoločných lesov túto upravoval zákonný článok XIX/1898 o štátnom spravovaní
obecných a niektorých iných lesov a holín, ďalej o upravení hospodárskej správy spoločne užívaných
lesov a holín, ktoré sú nedielnym vlastníctvom komposesorátov a bývalých urbarialistov. Spravovanie
spoločných pasienkov bolo upravené zákonným článok X/1913 o nedielnych spoločných pasienkoch.
Na základe uvedeného vznikali združovaním vlastníkov niekdajších urbárskych pozemkov urbárske

spoločenstva (lesné, pasienkové), ktorých základným znakom bolo nedielne spoluvlastníctvo, t. j.
nemožnosť vyčlenenia reálnej parcely zo spoločne „spravovaného“ majetku.
Pozemkové spoločenstvá (urbáre) spravujúce pasienkové pozemky podľa zákonného čl. X/1913 boli
zrušené zákonom Slovenskej národnej rady č. 81/1949 Zb. n. SNR o úprave právnych pomerov
pasienkového majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych útvarov, pričom

vlastnícke právo k týmto pozemkom prešlo ex lege z členov týchto pozemkových spoločenstiev na
jednotné roľnícke družstvá, ktoré boli zriadené zák. č. 69/1949 Zb. o jednotných roľníckych družstvách
a členovia (spoluvlastníci) pasienkových urbárov sa tak stali iba členmi družstiev. Po zrušení zák.
č. 69/1949 Sb., a to zákonom č. 49/1959 Zb. o jednotných roľníckych družstvách došlo ex lege kobnove individuálneho vlastníctva niekdajších urbárnikov (alebo ich právnych nástupcov) k pozemkom
združeným v družstve, ktoré ich iba obhospodarovalo. Podľa § 24 ods. 1 zák. č. 49/1959 Sb., vlastníctvo
k pozemkom združeným k spoločnému družstevnému hospodáreniu zostalo zachované.

Urbárske spoločenstvá „spravujúce“, spoločné lesné pozemky boli zrušené zák. č. 2/1958 Zb., pričom
tieto spoločné lesné pozemky boli odovzdané do obhospodarovania krajským správam lesov, alebo ich
výmeranepresahovala50hektárov,mohlibyťodovzdanédoobhospodarovaniaajdružstvám.Vprípade,
že súčasťou lesa boli aj pasienky, tieto boli odovzdané do obhospodarovania družstva, alebo ak toto
nebolo v obci zriadené, tak boli odovzdané do obhospodarovania užívateľom spoločných pasienkov

(§ 3 ods. 1 zákona č. 2/1958 Zb.). Subjekt, ktorému bol takto do obhospodarovania odovzdaný les
alebo pasienok, ktorý bol súčasťou lesa, zákonodarca označoval pojmom „obhospodarovateľ“, nie
vlastník. Vlastnícke právo k obhospodarovateľom obhospodarovaným pozemkom ostalo zachované
individuálnym vlastníkom, t. j. pôvodným členom urbárskych lesných spoločenstiev. Podľa § 9 zákona č.
2/1958 Zb., odovzdanie spoločných lesov do obhospodarovania sa nedotýka doterajších vlastníckych
pomerov spoločných lesov. Členovia zrušených útvarov ostávajú spoluvlastníkmi spoločných lesov v

pomere podľa svojich podielov. Pokiaľ spoločné lesy vlastnil zrušený útvar, prechádza vlastníctvo na
členov zrušeného útvaru podľa zásad vyslovených v predchádzajúcom odseku. Ak sa veľkosť podielov
jednotlivých členov nedá zistiť, platí, že sú spoluvlastníkmi každý rovnakým dielom.
Vzhľadom k tomu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní danej
veci sa zaoberal len námietkami odporcu uvedenými v odvolaní a procesným postupom prvostupňového

súdu predchádzajúcim vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré mohli mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

V odvolaní odporca poukazoval na to, že navrhovatelia nie sú v tomto konaní aktívne legitimovaní,
pretožeprávnypredchodcanavrhovateľovkudňusmrtinebolspoluvlastníkomžalovanýchnehnuteľností

pretože ich vlastníctvo a užívacie práva prešli zo zákona na československý štát a následne ich užívalo
a obhospodarovalo JRD Štiavnik. Okrem toho tvrdil, že časť nehnuteľností - pasienkov nevhodných na
obhospodarovanie pretože boli v lese delimitovali na Štátne lesy. V tejto súvislosti pripojil k odvolaniu
listiny (čestné vyhlásenie C. E. zo dňa 03. 06. 2013, žiadosť o delimitáciu pôdneho fondu z 06. 02. 1980,
zoznam parciel navrhovaných na delimitáciu, vyjadrenie k žiadosti o delimitáciu pôdneho fondu zo dňa

25. 02. 1980 a žiadosť o delimitáciu pôdneho fondu - vyjadrenie z 06. 03. 1980).

Skutočnosti, alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom podľa § 205a ods. 1 O. s. p. len vtedy,
ak: a/ sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho), alebo

obsadenia súdu, b/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c/ odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p., d/
ich účastník bez svojej viny nemohol označiť, alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Z obsahu spisu okresného súdu vyplýva (č.l. 659 spisu), že prvostupňový súd poučil prítomných

účastníkov podľa § 120 ods. 4 O. s. p. o povinnosti účastníkov predkladať dôkazy a označiť skutočnosti
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, pretože na dôkazy a skutočnosti
predložené a označené neskôr súd neprihliada. Odporca prostredníctvom svojho splnomocneného
zástupcu žiadne návrhy na dokazovanie nepredniesol. Existenciu nových dôkazov, ktoré neboli
uplatnené pred súdom prvého stupňa v súvislosti s odvolacou námietkou podľa § 205 ods. 2 písm. e/

O. s. p. odporca prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu nerozviedol v tom z akého dôvodu
ich nemohol získať bez svojej viny pred rozhodnutím prvostupňového súdu, ani neuviedol kedy odporca
tento dôkaz získal.

Z obsahu odvolania odporcu nie je možné konštatovať naplnenie žiadneho z dôvodov vymedzených v §

205a ods. 1 O. s. p., a preto odvolací súd na dôkazy predkladané splnomocneným zástupcom odporcu
neprihliadol a konštatuje, že ním uplatnený dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. e/ O. s. p. nebol uplatnený
dôvodne.

Vzhľadom na dôvody odvolania zo strany odporcu, že navrhovatelia si mali svoje práva uplatniť v rámci

reštitučných nárokov a nie návrhom o určenie vlastníckeho práva, odvolací súd skúmal aj či spôsob,
akým sa navrhovatelia v konaní pred súdom domáhali rozhodnutia v tom, že nehnuteľnosti patria do
dedičstva po ich poručiteľovi, bol spôsobom prípustným a súladným s právnym poriadkom.Odvolací súd poukazuje na to, že podľa uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 231/09-29 zo
dňa 11. 06. 2009 slovenský právny poriadok nevylučuje uplatnenie práv určovacou žalobou za súčasnej
existencie reštitučného zákonodarstva v prípade, ak si navrhovatelia, ktorí nevyužili možnosť uplatniť

si svoj nárok na základe reštitučných predpisov, podali návrh, ktorým žiadali určiť, teda deklarovať
existenciu svojho vlastníckeho práva. Ústavný súd už v minulosti konštatoval, že reštitučné predpisy
neboli vydané za tým účelom, aby spôsobili zánik vlastníckeho práva oprávnených osôb, ale aby im
uľahčili obnovenie tohto vlastníckeho práva. Preto ak došlo k zabratiu majetku štátom bez právneho
dôvodu, osoba nestratila svoj vlastnícky vzťah k tomuto majetku a nič nebráni tomu, aby sa svojho

nároku, resp. finančnej náhrady domáhala žalobou opierajúcou sa o všeobecné predpisy občianskeho
práva (podľa nástrojov ochrany vlastníckeho práva - žalôb určovacích, v indikačných /na vydanie veci/,
negatórnych a pod.) (III. ÚS 178/06).

V danej veci je takýto určovací návrh opodstatnený aj preto ako konštatoval okresný súd v odôvodnení
rozhodnutia a s ktorým konštatovaním sa stotožnil aj odvolací súd, že by bolo problematické tvrdiť, že by

vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam mohol vôbec nadobudnúť ktorýkoľvek zo súčasných
v katastri nehnuteľností zapísaných vlastníkov čo sa týka aj samotného odporcu pokiaľ svoje právo
derivatívne odvodzovali od pôvodného člena útvaru bývalých urbárnikov Obce Štiavnik.

Napokon k poukazovaniu odporcu v odvolaní aj na to, že sa súd nezaoberal a nevysporiadal s jeho

tvrdením, že jeho otec užíval predmetné pozemky, po ich vrátení a to tak ako sa dohodli s dedičmi po
O. D. a následne mu podiel v urbáre písomne daroval a to na základe čestného vyhlásenia zo dňa 21.
10. 1996, odvolací súd uvádza, že v konaní o návrhoch o určenie, že tá - ktorá vec patrí do dedičstva
po poručiteľovi ide posúdenie, či poručiteľ bol v čase smrti vlastníkom tejto veci. Požadované určenie
sa tu vzťahuje ku dňu smrti poručiteľa a okolnosti, ktoré nastali po tomto dni, nemôžu mať vplyv na

rozhodnutie súdu.

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd odvolanie odporcu nepovažoval za dôvodné a rozsudok
okresného súdu vrátane výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v zmysle ustanovenia § 224 ods. 4 O. s.
p. Podľa tohto ustanovenia totiž, ak odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej,
ktorým nebolo rozhodnuté o trovách konania z dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3 O. s. p., (ako tomu
bolo v danej veci) o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte pomerov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .