Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, October 16, 2013

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13Cob/149/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5607209910
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Dubcová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5607209910.3

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v právnej veci žalobcu: MEISSEN, s.r.o., so sídlom ul. 17.
novembra 1300, 955 01 Topoľčany, IČO: 36 523 453, zastúpeného právnym zástupcom JUDr.
Ľubomírom Hlbočanom, advokátom, so sídlom Vajnorská 20, 831 03 Bratislava, proti žalovanému:
STAVOINDUSTRIA Liptovský Mikuláš, a.s., so sídlom Ulica Ester Šimerovej Martinčekovej 4505/2, 031
37 Liptovský Mikuláš, IČO: 31 560 750, zastúpenému právnym zástupcom JUDr. Milanom Trnovským,

advokátom, so sídlom A. B. Q. XXXX/X, XXX XX J. Q., v konaní o zaplatenie 305.894,52 Eur s
príslušenstvom, o časti prejednávanej veci 47.334,53 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti
rozsudkuOkresnéhosúduLiptovskýMikulášč.k.9Cb/70/2008-1864zodňa4.2.2013,ktorýmrozsudkom
bolo rozhodnuté o časti prejednávanej veci, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 9Cb/70/2008-1864 zo dňa 4.2.2013 z r u š u j e a
v r a c i avec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom, ktorým bolo rozhodnuté o časti prejednávanej veci, bol žalovaný zaviazaný
zaplatiť žalobcovi 47.334,53 Eur spolu s úrokom z omeškania 14,25% ročne od 23.11.2007 do
zaplatenia,atovlehotedotrochdníodprávoplatnostirozsudku.Okresnýsúdpovykonanomdokazovaní
a aplikácii ust. § 536, § 369, § 768f, § 768k Obchodného zákonníka v spojení s ust. § 120, § 152, §
153a O.s.p. skonštatoval, že medzi účastníkmi nebolo sporné, že dňa 1.8.2005 uzavreli žalobca ako

zhotoviteľažalovanýakoobjednávateľZmluvuodielo(č.C-040/2005).Medziúčastníkminebolosporné,
že predmetom zmluvy o dielo bolo zhotovenie oporného múra (objekt SO023) na stavbe EUROPA
SHOPPING CENTRUM Banská Bystrica v lokalite na Troskách v Banskej Bystrici. Predmetom konania
bolo zaplatenie ceny diela zo zmluvy o dielo uzavretej medzi účastníkmi. Okresný súd skonštatoval v
rámci svojho konania, že žalobca svoj nárok odvodzoval od uzavretej Zmluvy o dielo č. C-040/2005,
ktorý nárok mal zmluvný základ a odvíjal sa od uzavretej zmluvy o dielo. Okresný súd poukázal na to,

že rozhodnúť spor rozsudkom na základe čiastočného uznania nároku možno len na návrh žalobcu,
ak sú na to splnené ďalšie zákonné podmienky. Uznanie nároku, a teda aj čiastočné uznanie nároku
sa považuje za procesný úkon žalovaného a je účinné, ak sa urobí vo vzťahu k súdu. Uznanie nároku
voči súdu sa môže uskutočniť všetkými procesnými formami pre podanie účastníkov podľa § 42 O.s.p.
(písomne, ústne do zápisnice, elektronickými prostriedkami alebo telefaxom, ktoré podania urobené
elektronicky alebo telefaxom treba doplniť písomne alebo ústne do zápisnice najneskôr do troch dní).

Ak k uznaniu nároku príde na pojednávaní, uvedie sa táto skutočnosť v zápisnici a rovnakým postupom,
ako pri súdnom zmieri sa vyžaduje, aby prítomní účastníci zápisnicu podpísali (§ 40 ods. 2 O.s.p.). K
takémuto čiastočnému uznaniu nároku podľa § 153a ods. 2 O.s.p. s náležitosťami podpísania zápisnice
z pojednávania a návrhu žalobcu na rozhodnutie sporu rozsudkom na základe čiastočného uznania
nároku podľa § 153a ods. 2 O.s.p. nedošlo (prejav vôle žalovaného do zápisnice na pojednávaní a
podpísanie zápisnice konštatoval aj Najvyšší súd SR v uznesení z 18. marca 1999, sp. zn. 6Obo

380/98). Okresný súd mal za to, že vec bolo možné rozhodnúť rozsudkom o časti nároku podľa § 152
ods. 2 O.s.p. v spojení s ustanovením § 120 ods. 3 O.s.p., keď aj odvolací súd poukázal na to, že vsporovej veci nebolo prvostupňovým súdom dôsledne aplikované ust. § 120 ods. 3 O.s.p.. Keď žalovaný
v konaní pred prvostupňovým súdom urobil nesporným nárok žalobcu v rovine jeho uznania vo výške
1.426.000,- Sk a v tejto časti mal prvostupňový súd postupovať tak, že výsledkom súdneho konania

malo byť rozhodnutie o dôvodnosti tejto časti žalobného nároku, ktorý žalovaný nerozporoval. Súd
nevykonáva dôkazy, ktoré by len potvrdzovali zhodné tvrdenia účastníkov (§ 120 ods. 3). Takéto zhodné
tvrdenia účastníkov sa musia týkať skutkových okolností a súd si môže v sporových konaniach osvojiť
skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov. Žalovaný urobil nespornou pohľadávku
žalobcu titulom zaplatenia ceny diela vo výške 47.334,53 Eur (1.426.000,- Sk) za naviac použité

materiály, ktorých potreba nastala po uzavretí písomnej zmluvy o dielo. Z vyššie uvedených dôvodov
okresný súd rozhodol o časti prejednávanej veci a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi titulom
istiny ceny diela 47.334,53 Eur, lebo účastníci pohľadávku urobili nespornou. Žalobca prostredníctvom
splnomocneného zástupcu poukazoval na uznávací prejav 2.800.000,- Sk štatutára žalovaného na
pojednávaní, ale žalovaný objasnil, že rozdiel medzi touto sumou a uznaným 1.426.000,- Sk, ktoré
v konaní nerozporoval, zanikol započítaním s pohľadávkou žalovaného voči žalobcovi. Poukázaním

na ust. § 120 ods. 3 O.s.p. si okresný súd osvojil zhodné skutkové tvrdenie účastníkov o nespornej
pohľadávke vo výške 1.426.000,- Sk. Keďže k uznaniu nároku v celej výške 2.800.000,- Sk (vrátane
1.426.000,- Sk) nedošlo procesným úkonom žalobcu voči žalovanému do zápisnice, ktorá nebola
podpísaná žalovaným, nedošlo k čiastočnému uznaniu nároku, ktorý by umožňoval okresnému súdu
rozhodnúť spor rozsudkom na základe čiastočného uznania nároku podľa § 153a ods. 2 O.s.p., čo

bolo plne v súlade s uznesením Najvyššieho súdu SR z 18.3.1999, sp. zn. 6Obo 380/98. Právo na
zaplatenie nespornej pohľadávky si uplatnil žalobca voči žalovanému vystavením faktúry - daňového
dokladu č. 43/2007 zo dňa 19.11.2007, splatnej 22.11.2007 (za naviac práce) č.l. 14 spisu. Podľa §
121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú aj úroky z omeškania, ktoré žalovaný
nerozporoval vo vzťahu k uplatnenému nároku žalobcu, ktorý nebol sporný vo výške 47.334,53 Eur,

preto okresný súd žalobcovi priznal aj úroky z omeškania, ktoré neboli zmluvne dohodnuté, počnúc od
prvého dňa omeškania (deň nasledujúci po splatnosti) tak, ako uviedol okresný súd vo výrokovej časti
svojhorozsudkupodľaprávnejúpravyplatnejvčasevznikuomeškaniak23.11.2007akosúčtuzákladnej
úrokovej sadzby Národnej banky Slovenska uplatňovanej pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho
polroka, v ktorom došlo k omeškaniu, t.j. k 30.6.2007 (4,25% + 10% = 14,25%). O trovách konania

okresný súd uviedol, že rozhodne v konečnom rozhodnutí, v ktorom sa rozhodne aj o celom zvyšku
súdneho sporu.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný. Mal za to, že nebolo vykonané
také dokazovanie do doby vyhlásenia rozsudku o časti prejednávanej veci, ktoré by potvrdzovalo

zhodné tvrdenie účastníkov, a teda by mohlo byť podkladom pre rozhodnutie podľa § 120 ods. 3 O.s.p..
Štatutárny zástupca žalovaného nikdy nevykonal taký procesný úkon, a už vôbec nie písomne, ktorý by
oprávňoval okresný súd k vydaniu rozhodnutia o časti prejednávanej veci. Pokiaľ sa týka príslušenstva
- prisúdených úrokov z omeškania vo výške 14,25% ročne od 23.11.2007 do zaplatenia, žalovaný
namietal skutočnosť, že okresný súd odôvodnil úroky z omeškania od času (s tým súvisí aj samotná

výška úrokov) od faktúry žalobcu číslo 43/2007 zo dňa 19.11.2007 splatnej 22.11.2007. Okresný súd sa
nevysporiadal so skutočnosťou započítania pohľadávok ako jednostranného právneho úkonu žalobcu,
keď aj faktúra č. 43/2007 zo dňa 19.11.2007 bola predmetom započítania. Okresný súd neskúmal,
aká suma z predmetnej faktúry bola započítaná, nevykonal žiadny dôkaz na stotožnenie výpovede
štatutárnehozástupcužalovanéhostoutoskutočnosťou,okresnýsúdnezobralprirozhodovanídoúvahy

skutočnosť, či sa dostal žalovaný do omeškania s úhradou prisúdenej sumy dňom produkovania faktúry
č. 43/2007 zo dňa 19.11.2007, keďže ako vyplývalo zo spisu, žalovaný túto faktúru nikdy neprijal do
svojej evidencie, faktúru od začiatku odmietal čo do výšky i dôvodu. Naviac, suma prisúdená rozsudkom
vo svojej podstate vôbec nie je sumou, ktorá vyjadruje druh, cenu a rozsah naviac prác, pod ktoré možno
subsumovať prisúdenú sumu. Žalovaný žiadal rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie

konania podľa ust. § 221 ods. l písm. h) O.s.p..

K doručenému odvolaniu sa písomne vyjadril žalobca v podaní zo dňa 19.04.2013. Uviedol, že
rozhodnutie okresného súdu považuje za zákonné, pretože vychádza z uznesenia Krajského súdu v
Žiline č.k. 13Cob/42/2012-1838, keď rozsudkom o časti prejednávanej veci bolo rozhodnuté tak, že

žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 47.334,53 Eur. Podľa názoru žalobcu nebolo potrebné
vykonávať dokazovanie, lebo sám žalovaný túto sumu uznal a v tejto časti, ktorú priznal okresný súd,
v zásade neboli rozdielne tvrdenia účastníkov konania. Žalobca poukázal na to, že pokiaľ uplatnil svoj
nárok voči žalovanému a tento ho sčasti uznal v sume 47.334,53 Eur a v tejto časti žaloby ide o zhodnétvrdenie účastníkov, tak okresný súd bol oprávnený o tejto časti rozhodnúť. V časti prisúdenia úrokov
z omeškania 14,25% ročne od 23.11.2007, považoval žalobca odvolanie žalovaného za nedôvodné
a okresný súd správne aj tento úrok čo do výšky, ako aj čo do termínu, od kedy toto príslušenstvo

bolo žalobcovi priznané a aj mu patrí, správne určil. V tomto smere bol okresný súd viazaný žalobou,
ktorou žalobca žiadal priznanie úroku od 23.11.2007 do zaplatenia. Námietka žalovaného, vzťahujúca
sa na započítanie pohľadávok podľa názoru žalobcu nie je dôvodná, pretože predmetom žaloby bola
faktúra č. 43/2007, z ktorej po jednostrannom zápočte zostala nezaplatená čiastka 9.215.378,32 Sk,
ktorá tvorila predmetom žaloby. Štatutárny zástupca žalovaného v rámci pojednávaní z tejto žalovanej

sumy (ako zostatku po zápočte) uznával pôvodne sumu 2.800.000,- Sk, neskôr vo svojich vyjadreniach
uvádzal, že uznáva 1.426.000,- Sk. Okresný súd sa ani nemusel zaoberať otázkou zápočtu, pretože
žalovaný už zo žaloby vedel, že faktúra č. 43/2007 je žalovaná len v zostatku po vykonanom zápočte,
čo bolo výslovne v žalobe uvedené (II žaloby) a štatutárny zástupca žalovaného sa vyjadroval už len k
žalovanej sume (ktorá bola žalovaná len vo výške po odpočítaní jednostranného zápočtu) a z tejto sumy
najskôr uznával 2.800.000,- Sk a neskôr 1.426.000,- Sk. Okresný súd preto nemal dôvod vykonávať

dokazovanie tak, ako sa ho domáha v odvolaní žalovaný, a to preto, že v tejto časti žalovaná suma bola
žalovaným uznaná ako nesporná. Námietka, že faktúru č. 43/2007 žalovaný neprijal do svojej účtovnej
evidencie, bola bez právneho významu. Každú doručenú faktúru podľa zákona o účtovníctve je žalovaný
povinný prijať do svojej účtovnej evidencie bez ohľadu na to, či by ju namietal. Ak by žalovaný svoju
obranu viedol tak, že vraj okresný súd by nemal rozhodovať o nárokoch žalobcu len preto, že žalovaný

neprijal jeho faktúru do evidencie, tak takéto tvrdenie je bez právneho významu, pretože táto skutočnosť
nebola rozhodujúca pre rozhodnutie súdu. Pre rozhodnutie súdu bolo dôležité, že predmetom žaloby
je faktúra č. 43/2007, z ktorej žalovaný uznal časť žalovanej sumy a či faktúru prijal do svojej účtovnej
evidencie alebo nie, nebolo podstatné. Na základe toho, či žalovaný prijal do svojej účtovnej evidencie
faktúru alebo nie, nemožno dovodzovať, ako sa to mylne domnieva žalovaný, že nárok žalobcu nie

je dôvodný a daný. Okresný súd preto mohol rozhodnúť o čiastočnom nároku žalobcu až do výšky
2.800.000,- Sk tak, ako to pôvodne uznával žalovaný, pričom neskôr z tejto sumy začal uznávať len
sumu 1.426.000,- Sk. Aj rozdiel medzi už priznanou sumou o časti prejednávanej veci (1.426.000,-
Sk) do sumy pôvodne uznávanej 2.800.000,- Sk, bol nepochybne oprávneným nárokom, pretože ho už
žalovaný uznal v zmysle zápisnice po otvorení pojednávania vo veci samej. Žalobca žiadal rozsudok

okresného súdu potvrdiť v časti prejednávanej veci.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach ust. § 212 ods. 1
O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a napadnutý rozsudok okresného
súdu zrušil podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. a podľa ust. § 221 ods. 2 O.s.p. vrátil vec súdu prvého

stupňa na ďalšie konanie. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

V súvislosti s konaním krajského súdu je potrebné uviesť, že napadnutý rozsudok okresného súdu,
ktorým bolo rozhodnuté o časti prejednávanej veci, bol posudzovaný v medziach odvolacích dôvodov
žalovaného, obsiahnutých v písomnom podaní zo dňa 21. marca 2013 vo väzbe aj na zrušujúce

uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/42/2012-1838 zo dňa 05.09.2012 s prihliadnutím na
charakter celej sporovej právnej veci.

Z napadnutého rozsudku okresného súdu bolo zrejmé, že okresný súd zvolil postup v zmysle ust.
§ 152 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého rozsudkom má sa rozhodnúť o celej prejednávanej veci. Ak

je to však účelné, môže súd rozsudkom rozhodnúť najskôr len o jej časti alebo len o jej základe.
Krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že čiastočný rozsudok bude prichádzať do úvahy najmä v
prípade, ak časť uplatneného nároku je nesporná a rozhodnutie o zvyšku uplatneného nároku si bude
vyžadovať rozsiahlejšie dokazovanie, prípadne bude závisieť od posúdenia odborných otázok. Časťou
prejednávanej veci, o ktorej možno podľa ust. § 152 ods. 2 O.s.p. rozhodnúť tzv. čiastočným rozsudkom,

môže byť jednak niektorý z viacerých samostatných nárokov uplatnených v tej istej žalobe, jednak
časť toho istého nároku, ktorý je predmetom konania, alebo aj nárok proti jednému zo žalovaných v
tej istej veci. Podmienkou nie je, aby išlo o nárok so samostatným skutkovým základom. Čiastočný
rozsudok potom musí odôvodnením vyjadriť, že sa ním nerozhodlo v celej prejednávanej veci. V
podstate čiastočným rozsudkom možno rozhodnúť v prípade, ak časť uplatneného nároku je nesporná,

stačí nespornosť, nevyžaduje sa uznanie, pričom rozhodnutie o zvyšku uplatneného nároku si bude
vyžadovaťrozsiahlejšiedokazovanietak,akotojepodľanázorukrajskéhosúduvdanejsporovejprávnej
veci.V zrušujúcom uznesení Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/42/2012-1838 zo dňa 05.09.2012 bolo zo
strany krajského súdu (č.l. 1840 rub spisu) okrem iného uvedené, že žalovaný v konaní pred okresným
súdomurobilnespornýmnárokžalobcu,atovrovinejehouznaniavovýške1.426.000,-Sk,apretovtejto

častiokresnýsúdmalpostupovaťtak,ževýsledkomsúdnehokonaniamalobyťrozhodnutieodôvodnosti
tejto časti žalobného nároku, ktorý žalovaný nerozporoval. Na pojednávaní konanom pred okresným
súdom dňa 04.02.2013, a to po zrušujúcom uznesení krajského súdu (č.l. 1854 súdneho spisu) na
doplňujúcu otázku samosudkyne štatutárny orgán žalovaného uviedol: ...„uznávame položku navýšenia
o 1.426.000,- Sk, to je 47.334,53 Eur za betón, železo a ďalšie tak, ako to bolo písomne vyhotovené“.

Ďalej štatutárny orgán žalovaného uviedol, že pôvodne bolo obojstranné debnenie a požiadavka
investora bola zmenená na jednostranné debnenie, čo je lacnejšie, a toto bolo aj akceptované, avšak
tvrdil, že náklady sa žalobcovi zvýšili z toho dôvodu, že robil pomaly, teda bola potrebná dlhšia doba
nájmu, čo investor neuznal a celý problém je v tom, že žalobca žiada zaplatiť túto stratu na nájomnom za
debnenie. Štatutárny orgán žalovaného na ďalšiu doplňujúcu otázku samosudkyne uviedol, že sporná
medzi žalobcom a žalovaným nie je suma 1.426.000,- Sk, t.j. 47.334,53 Eur za naviac betón, betonárska

oceľ, presun hmôt a pracovanie (č.l. 1854 spisu), a na tom istom pojednávaní (č.l. 1855 spisu) zástupca
žalovaného uviedol, že sa uznáva zvýšenie ceny betónu a betonárskej ocele, a to podľa rekapitulácie k
poslednému dodatku medzi Stavoindustriou a Hornexom a.s., položka betonáž telesa oporného múru,
dodatku č. 2, potom ďalšie uznané položky do 1.426.000,- Sk sú tie dielčie, ktoré žalovaný uznal.

Krajskýsúduvádza,ževdanejvecibolmožnýpostupokresnýmsúdomvzmysleust.§152ods.2O.s.p.,
avšak za aplikácie ust. § 120 ods. 3 O.s.p. bolo potrebné v rámci zhodnosti zo strany účastníkov súdneho
sporu sa vyjadriť, k čomu sa suma nerozporovaná žalovaným, a to suma 47.334,53 Eur viaže, t.j. druh
materiálu, prác, ich rozsah, cena a táto obsahová identifikácia, viažuca sa k sume 47.334,53 Eur sa
mala premietnuť aj v odôvodnení napadnutého rozsudku okresného súdu. Vzhľadom k charakteru veci,

keď bude nasledovať rozhodovanie o zostatku žalobcovej pohľadávky, predsa krajský súd vo svojom
zrušujúcom uznesení č.k. 13Cob/42/2012-1838 zo dňa 05.09.2012 uviedol, že je potrebné aplikovať ust.
§ 120 ods. 3 O.s.p., ale so všetkými dôsledkami, aby pri rozhodovaní o zvyšku nároku bolo zrejmé,
čo je obsahom žalovaným nerozporovanej sumy 47.334,53 Eur, t.j. čo všetko sa subsumuje pod túto
sumu. Bez vyjadrenia, čo všetko zahŕňa suma 47.334,53 Eur, a premietnutia obsahovej identifikácie

tejto sumy do odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu, je tak rozhodnutie nedostatočne odôvodnené
a neposkytuje právnu istotu, čo všetko účastníci súdneho konania vyjadrujú pod nerozporovanou sumou
47.334,53 Eur. Pokiaľ okresný súd zvolil takýto postup o rozhodovaní časti nároku, tak potom bolo
nevyhnutné, aby súčasťou odôvodnenia bolo vyjadrenie, čo je jeho obsahom. Nespornosť musí byť
obsahovo vyjadrená s ohľadom na celý žalobný nárok s odkazom k uzavretej zmluve o dielo a vzatia

do úvahy, že konanie bude ďalej prebiehať o zvyšku nároku rozporovaného žalovaným, aby tak došlo k
vylúčeniu prípadnej zameniteľnosti, čo všetko predstavuje suma 47.334,53 Eur. Krajský súd opätovne
poukazuje na svoje zrušujúce uznesenie, v ktorom uviedol, že v časti 47.334,53 Eur okresný súd musí
prihliadnuť na nespornosť tohto nároku v tom zmysle, že nemôže dôjsť k zamietnutiu celého žalobného
nároku tak, ako to pôvodne urobil okresný súd, avšak aby rozhodnutie okresného súdu o časti nároku

v zmysle ust. § 152 ods. 2 O.s.p. bolo určité, a to vyjadrením časti rozhodnutej, tak nie je postačujúce
len uvedenie sumy vo výroku rozsudku, ale z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí byť zrejmé
premietnutie tejto časti nároku - peňažnej pohľadávky žalobcu v obsahovom vyjadrení, t.j. popisu prác,
prípadne materiálu a ceny, ktorým zodpovedá táto nerozporovaná časť.

Okresný súd v rámci nového konania za vyjadrenia účastníkov súdneho sporu, pokiaľ bude postupovať v
zmysle ust. § 152 ods. 2 O.s.p., nepochybným spôsobom zidentifikuje sumu 47.334,53 Eur v obsahovom
vyjadrení, čo všetko je v tejto sume zahrnuté, a to v takom rozsahu, aby za situácie prípadného
znaleckého dokazovania o zvyšku žalobcovej pohľadávky bolo možné určiť, ktoré plnenia žalobcu
sú nesporné a ktoré boli premietnuté v sume 47.334,53 Eur a ktoré zostávajú predmetom ďalšieho

dokazovania. Špecifikácia prác, resp. materiálu, druh, rozsah a ich cena musí byť primárne poskytnutá v
rámci tvrdení žalobcu a žalovaného a následne v takejto identifikácii aj zahrnutá v odôvodnení rozsudku
okresného súdu, aby pre potreby ďalšieho konania tak bolo nepochybné, čo všetko bolo priradené k
nespornej sume 47.334,53 Eur.

Krajský súd z obsahu spisového materiálu zistil, že zo žiadneho vyjadrenia žalovaného nevyplynulo, že
by nerozporoval aj úroky z omeškania. Všetky vyjadrenia žalovaného sa viazali len k istine, nie k úrokom
z omeškania, preto v rámci nového konania je potrebné v nevyhnutnom rozsahu vykonať dokazovanie
k úroku z omeškania, aby bolo možné o ňom rozhodnúť.Podľa ust. § 226 O.s.p., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.