Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, November 14, 2014

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 13C/291/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4612208940
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viera Kováčová

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2014:4612208940.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice sudkyňou Mgr. Vierou Kováčovou, v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ,

s.r.o. so sídlom 811 09 Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, v konaní zast. Fridrich Paľko, s.r.o.
so sídlom 811 09 Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti odporcovi: Slovenská republika,
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky so sídlom 813 11 Bratislava, Župné námestie č. 13, o
náhradu majetkovej škody vo výške 125 eur a nemajetkovej ujmy vo výške 352,20 eur, takto

r o z h o d o l :

Súd podaný návrh z a m i e t a .

Odporcovi sa trovy konania nepriznávajú.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal, aby súd zaviazal odporcu k zaplateniu majetkovej škody vo

výške 125 eur a nemajetkovej ujmy vo výške 352,20eur. Ďalej v podanom návrhu uviedol, že navrhovateľ
v pozícii oprávneného v exekučnom konaní navrhol písomným podaním a to postupom podľa ust. §-u 38
a nasl. zák.č. 233/1995 Z.z. ( ďalej len „Exekučný poriadok“) súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu.
Exekúciu oprávnený navrhol vykonať pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku
vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č.: 3960018 dlžníkom: ( povinnou):Y. U., nar. X.X.XXXX. Po prijatí
návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci EX 8426/2011/.
Exekútor v snahe postupovať pri nútenom vymáhaní pohľadávky navrhovateľa efektívne a účinne,

predložil návrh navrhovateľa na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom miestne a vecne
príslušnému okresnému súdu ( Okresný súd Topoľčany) ( ďalej len“ Exekučný súd“) a požiadal ho
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V exekučnom konaní vedených podľa týchto procesných
pravidiel ( § 44 ods. 2 EP) sa robil rozdiel medzi exekučnými titulmi. Povinnosť exekučného súdu
rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní
od doručenia takejto žiadosti nebola založená vo vzťahu k notárskym zápisniciam a vykonateľným
rozhodnutiam rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených. V exekučnom konaní vedenom

podľa týchto
procesných pravidiel je založená povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti, ak je exekučným
titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu!
V exekučnom konaní vedenom podľa týchto procesných pravidiel sa nerobil rozdiel medzi exekučnými
titulmi a preto exekučný súd mal zákonnú povinnosť rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti a to bez ohľadu na to, či

exekučným titulom pre ktorý sa exekúcia navrhovala vykonať bolo rozhodnutie všeobecného súdu
( štátneho orgánu) rozhodnutie rozhodcovského súdom, alebo exekučným titulom bola napr. notárska
zápisnica.Exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná:

- nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti;

- si nevyžadovala takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou
podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu;
rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 18.11.2010 (konanie pritom
začalo 11.5.2011 ) a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. K rozhodnutiu žiadosti
o udelenie poverenia tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby ( omeškania viac ako 191 dní!).

Opísaný postup exekučného súdu navrhovateľ hodnotil ako nesprávny a v rozpore so zákonom
konkrétne s ustanovením § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. V predmetnom prípade neexistuje okolnosť,
ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak,
že k vydaniu rozhodnutia o udelení poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej
dobe. Navrhovateľ z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu si uplatňuje náhradu

majetkovej škody ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorú vyčísluje nasledovne. Navrhovateľovi
vznikla majetková škoda predstavujúca náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho
činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo
medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej. Navrhovateľ
vynaložil v tomto období na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca

pomocou informačného systému sumu 70 eur, na udržiavanie a správu informačného systému
sumu 40 eur, na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na
publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu sumu, na poštovné
a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde sumu
15 eur. Celkovo vynaložil navrhovateľ vo veci správy a vymáhania svojej pohľadávky v období, ktoré

zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím
o nej a to výlučne vplyvom nesústredenej činnosti exekučného súdu márne sumu 125 eur. Navrhovateľ si
zároveň uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch navrhovateľ ďalej uviedol, že márnym plynutím
času boli reálne ohrozené legitímne očakávania navrhovateľa, že správnym postupom súdu dôjde k
vymoženiu jeho pohľadávky a taktiež došlo k vyvolaniu nasledovných rizík :

-neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k zániku povinného;
- neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s
povinným;
- neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k insolvencii povinného;

a najmä, že navrhovateľ mohol vďaka skorému rozhodnutiu exekučného súdu v zákonnej lehote
včas, efektívne a účinne uskutočniť rad iných krokov smerujúcich k zabezpečeniu vymožiteľnosti jeho
pohľadávky a príslušenstva, pretože by vedel, že žiadosť o udelenie poverenia bola zamietnutá a je
preto potrebné uskutočniť náhradu exekučného titulu. Navrhovateľ si uplatnil ako primeranú náhradu
nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania

a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase
stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík
ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky (spôsobené v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym
úradným postupom exekučného súdu) sumu 352,20 eur. Navrhovateľ uskutočnil výpočet nároku
alikvotným pomerom 55 eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu a to práve na

základe aplikácie vyššie uvedenej doktríny ústavného súdu teda 660 eur za rok : 12 mesiacov v roku
= 55 eur za mesiac.

Krajský súd uznesením zo dňa 25.10.2012 č.k. 8Nc/678/2012-9 prikázal vec na prejednanie Okresnému
súdu v Leviciach.

Odporca sa k podanému návrhu písomne vyjadril dňa 24.2.2014. Vo svojom vyjadrení poukázal na
viaceré nedostatky návrhu spísaného navrhovateľom, na, že navrhovateľ nedokázal uviesť spisovú
značku príslušného exekučného konania pod ktorou je vedené na súde, chýbajú relevantné údaje
ako dátum doručenia podania na súd, ktoré majú význam pre posúdenie celej veci a dátum kedy

sa navrhovateľ dozvedel o vzniku škody. Navrhovateľ nepredložil ani relevantný dôkaz, ktorý by
preukazoval vôbec existenciu predmetného exekučného konania, vznik skutočnej škody, nemajetkovej
ujmy atď. V skutočnosti navrhovateľ prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd, napriek tomu, že dôkazné
bremeno znáša navrhovateľ sám. Odporca navrhol konajúcemu súdu aplikáciu ustanovenia §-u 43 ods.1O.s.p. V tomto momente nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody. Z takto formulovaného návrhu
nie je jednoznačne jasné, na základe akého titulu si navrhovateľ uplatňuje škodu, keďže v návrhu sa
tieto tituly prelínajú a navrhovateľ neuvádza jednoznačne z ktorého titulu, titulov si uplatňuje nárok, či z

titulu nesprávneho úradného postupu z dôvodu prieťahov, z dôvodu rozhodnutia o zamietnutí žiadosti
o vydanie poverenia alebo z dôvodu nerozhodnutia v zákonom stanovenej lehote. Pri prieťahoch je
potrebnépoznamenať,ženavrhovateľneuvádzakroky,ktorépodnikolnaodstránenieneželanéhostavu.
Navrhovateľ neuviedol, či využil možnosť podania sťažnosti na zbytočné prieťahy v príslušnom konaní
predsedovi okresného súdu resp.

možnosť podania ústavnej sťažnosti. Judikatúra Ústavného súdu SR poukazuje na skutočnosť, že
sťažovateľ má predovšetkým v zmysle zásady vigilantibus iura ( každý
nech si stráži svoje právo). Odporca má za to, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je
oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, túto právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný súd
SR. Odporca poukázal na to, že prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody mu
boli doručené dňa 23.4.2012. Vzhľadom na to, že už dňa 27.9.2012 bol okresnému súdu doručený návrh

je zrejmé, že navrhovateľ ho nepodal po uplynutí šesťmesačnej lehoty, ale skôr. Z ustanovenia §-u 15
ods. 1, §-u 16 ods. 4 zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyplýva, že poškodený sa práva na náhradu
škody spôsobenej pri výkone verejnej moci môže domáhať na súde až po uplynutí šiestich mesiacov
odo dňa prijatia jeho žiadosti. Ide o predčasne uplatnený nárok na súde. Navrhovateľ neposkytol žiadnu

súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadosti a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne
prerokovať nárok na náhradu škody, o ktorého prerokovanie sám požiadal. Podmienky úspešného
uplatnenia nároku na náhradu škody ustanovuje zákon č. 514/2003 Z.z., ktorý ustanovuje nasledujúce
všeobecné podmienky pri splnení, ktorých štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci
pri výkone verejnej moci:

1/ nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup,
2/ vznik škody,
3/ príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, nesprávnym úradným postupom a vzniknutou
škodou.

Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené všetky tri podmienky súčasne.

Ďalej odporca uviedol, že prax ukázala dávnejšie, že lehota na poverenie exekútora je výraznou
prekážkou toho, aby mohli súdy objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom je
notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok najmä v prípadoch existencie dôvodov podľa §-u 45

ods.1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Unáhlené konanie zo strany súdov ,
by mohlo viesť k nedostatočnému a nekvalitnému posúdeniu prípadu, a tým aj otázky, či rozhodcovský
rozsudok spĺňa všetky kritéria zákonnosti. Odporca dal do pozornosti, že samotný navrhovateľ uvádza
znenie ustanovenia §-u 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného od 1.6.2011. Z týchto ustanovení
jednoznačne vyplýva skutočnosť, že 15 dňová lehota na vydanie poverenia neplatí pri rozhodnutí

rozhodcovského súdu ako exekučnom titule. Pred 1.6.2011 § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku
znel „ vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených “. V samotnej
dôvodovej správe k novelizovanému ustanoveniu §-u 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku je
uvedené, že správnosť aplikácie dotknutého ustanovenia na rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul
osvedčila svojím autentickým výkladom aj Národná rada

Slovenskej republiky ako zákonodarný zbor Slovenskej republiky. Skutočnosť, že sa do formulácie vložili
slová „ rozhodnutí rozhodcovských súdov“, predstavovala len explicitnejšie ujasnenie litery zákona, aby
sa predišlo mylným interpretáciám tohto ustanovenia. Argumentácia navrhovateľa je v interpretácii toho,
čo zamýšľal zákonodarca,
nefundovaná a nepravdivá a § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku sa správne aplikoval na

rozhodcovské rozsudky aj pred 1.6.2011. Samotné nedodržanie zákonom
stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní. Zo skutkových okolností, ktoré sa
týkajú rozhodovania o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, je zrejmé, že skúmanie
vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu úvahu najmä s ohľadom na
to, že tieto sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv poukazujúc na

judikatúru Ústavného súdu I.ÚS/16/02 odporca uviedol, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej
lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní. Ďalej odporca poukázal na ustanovenie §-u 9 ods. 2
zákona č . 514/2003 Z.z. v znení zákona č. 412/2012 Z.z., kde je explicitne uvedené z čoho výlučne je
možné vychádzať pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v zbytočnýchprieťahoch v konaní. Navrhovateľ si vo vzťahu k predpokladom posúdenia existencie zbytočných
prieťahov v konaní nesplnil ani povinnosť tvrdenia a ani povinnosť ich preukázania a teda odporca
nepovažuje existenciu prieťahov v konaní za preukázanú. Odporca vzniesol námietku premlčania pri

každom uplatnenom nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu 15 dňovej lehoty od doručenia žiadosti
súdneho exekútora o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie pred dňom 23.4.2009 (t.j. tri roky pred
dňom kedy boli odporcovi doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku). V prípade, ak
mala navrhovateľovi vzniknúť škoda práve nesprávnym úradným postupom spočívajúcim v zamietnutí
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po 15 dňovej lehote, lehota na uplatnenie tohto

nároku ( premlčacia lehota) uplynula po troch rokoch od momentu uplynutia 15 dňovej lehoty od
doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Podľa názoru
odporcu navrhovateľ nepreukázal existenciu škody a nároky, ktoré si uplatnil, je možné považovať
za hypotetické. Podľa tvrdenia navrhovateľa si navrhovateľ vyčíslil uplatnenú škodu na základe
paušalizácie reálnych vecných nákladov, ktoré spočívajú v administratívnych výdajoch, funkčných
výdajoch, mzdových výdajoch a výdajov spojených so stratou času zamestnanca, a to bez ohľadu

na dĺžku trvania prieťahov. Taktiež navrhovateľ uvádza, že škoda zaťažila navrhovateľa výlučne v
období medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o
nej. Ako podstatné zložky vyčíslenej sumy uvádza správu pohľadávky prostredníctvom pracovných
výkonov zamestnanca pomocou informačného systému, udržiavanie a správu informačného systému
a administratívne spracovanie textov urgencií publikačné výdaje, poštovné. Navrhovateľ neuvádza,

či predmetné vecné náklady predstavujú podľa §-u 17 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z. skutočnú škodu
alebo ušlý zisk. Skutočná škoda je trvalé zmenšenie majetku poškodeného a ušlý zisk predstavuje
ušlý majetkový prospech resp. nerozmnoženie majetku poškodeného, ktoré by bolo možné dôvodne
očakávať nebyť škodnej udalosti s ohľadom na pravidelný beh vecí. Navrhovateľ v tomto konaní na
preukázanie vzniku majetkovej škody by musel produkovať dôkazy preukazujúce škodu. Navrhovateľ

ako spoločnosť, ktorá sa zaoberá spotrebiteľskými úvermi, k svojej činnosti nepochybne potrebuje
a využíva informačný systém, ktorý poskytuje prehľad poskytnutých úverov. Takýto systém musel
využívať nielen počas domnelých prieťahov, ale aj pred týmto obdobím ako aj po ňom, nielen na správu
pohľadávok, ktoré boli predmetom exekúcie, ale aj takých pri ktorých žiadne exekúcie neprebiehali.
Akákoľvek výška nákladov

prevádzkovania na správu informačného systému vznikala navrhovateľovi bez ohľadu na tvrdené
prieťahy a jej uplatnenie považuje odporca za účelové. Pri ďalšej položke navrhovateľa- „udržiavanie
„ systému, ide taktiež o činnosť, ktorú musí navrhovateľ
vykonávať na každodennej báze. Požadovať paušálne sumy za spomínané veľmi všeobecne uvedené
činnosti je nesprávne a znovu účelové. V súvislosti s paušálnou sumou na administratívne spracovanie

urgencií exekučnému súdu a publikačné výdaje, je viac ako zrejmé, že navrhovateľ si uplatňuje
neprimerané čiastky. Navrhovateľ sám uvádza, vo svojom stanovisku zo dňa 2.7.2012 k žiadostiam
o doplnenie žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, že disponuje jednotnou a
nedeliteľnou databázou návrhov v elektronickej forme a že návrhy boli spracované v elektronickej forme
a súdu boli odoslané v tejto forme rovnako tak elektronicky. Odporca má znovu za to, že uplatňovanie

nároku na majetkovú škodu je nepodložené a uplatňovať si 125 eur paušálne za každého dlžníka je
nadhodnotené a tiež nepreukázané. Skutočnú škodu je potrebné dokázať listinami, skutočnosťami, ktoré
preukážu požadovaný nárok, v opačnom prípade by mohlo dochádzať k ľubovoľnému a subjektívnemu
vyčísľovaniu škody zo strany navrhovateľa a preskúmanie predmetného nároku je znemožnené.
Navrhovateľ nepreukázal ani vznik škody a ani výšku škody. K nemajetkovej ujme v peniazoch v

pomernej výške, k čiastke 660 eur odporca poukázal na viacero nálezov ústavného súdu SR kde
rozhodoval o poskytnutí finančného zadosťučinenia za zbytočné prieťahy. Poskytovanie finančného
zadosťučinenia nie je automatické a podlieha podrobnému skúmaniu prípadu zo strany súdu. Každé
prípadové okolnosti sú osobitné a vychádzať z paušálnej sumy 660 eur alebo 663,88 eur, ktorá musí
byť priznaná za každý rok prieťahov je nesprávna úvaha. Tiež poznamenala, že vznik nemajetkovej

ujmy je odlišný u právnických osôb a fyzických osôb. Pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti v
podobe „frustrácie, úzkosti, neistoty a nedôvery“ sú irelevantné v predmetnom konaní, keďže si náhradu
škody a nemajetkovej ujmy uplatňuje spoločnosť ako právnická osoba. Samotná judikatúra poukazuje
na tento aspekt v rozsudku NS ČR sp.zn. 30Cdo/675/2011. Odporca nemá za preukázaný tak vznik
nemajetkovej ujmy, ako ani to, že by sa mala poskytovať jej náhrada v peniazoch. K aspektu prihliadnutia

na dobré mravy a nemajetkovú ujmu s prihliadnutím na poškodenú osobu a odporca poukázal vo svojom
vyjadrení na to, že v posledných rokoch všetky zložky štátnej moci zamerali svoju povinnosť na ochranu
spotrebiteľských práv, pričom je všeobecne známe, že potrebu ochrany spotrebiteľov podmienila najmä
činnosť navrhovateľa na trhu spotrebiteľských úverov. Práve uplatňovanie rôznych pohľadávok z tituluspotrebiteľských úverov, je predmetom exekučných konaní, ktoré navrhovateľ inicioval a ktorých malo
dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu. Odporca upozornil, že ako prílohu vyjadrenia doložil list
Európskej komisie, Generálneho riaditeľstva pod č.JUST/A3/RM/kb D (2010) 1360 adresovaný stálemu

predstaviteľovi Slovenskej republiky pri Európskej únii, v ktorom Európska komisia poukázala na to, že
v súvislosti s podnikateľskými praktikami navrhovateľa dostala sťažnosti od slovenských spotrebiteľov,
ako aj sťažnosť od slovenského združenia na ochranu spotrebiteľa, pričom útvary Komisie sa o týchto
praktikách dozvedeli prostredníctvom návrhu na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podľa čl. 267
ZFEÚ podal Krajský súd v Prešove ( Vec C-76/10). O negatívnej percepcii navrhovateľa verejnosťou,

resp. aj špecializovanými
organizáciami na ochranu spotrebiteľov (Spotrebiteľské centrum) svedčí napr. článok v denníku SME zo
dňa 16.7.2012, ktorý odporca priložil v prílohe svojho vyjadrenia. Z popísaného je zrejmé, že navrhovateľ
a jeho praktiky sú vnímané verejnosťou
negatívne. Nie je možné opomenúť, že v takomto prípade aj súdna moc musí pozornejšie skúmať
akékoľvek podanie navrhovateľa a to v prípade návrhu na vykonanie exekúcie, kde v prípade

navrhovateľa automaticky nastáva zvýšené riziko ohrozenia alebo porušenie práva spotrebiteľa. Z
dôvodu nepreukázania základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady
škody v zmysle zák.č. 514/2003 Z.z. považuje navrhovateľ návrh za právne neopodstatnený a žiadal,
aby návrh proti odporcovi bol v celom rozsahu zamietnutý a navrhovateľovi súd nepriznal náhradu trov
konania.

Súdkonalvneprítomnostiúčastníkov,pričomnavrhovateľpredvolaniemalriadneavčasdoručenédňom
21.8.2014, právny zástupca navrhovateľa dňa 21.8.2014, neúčasť súdu ospravedlnil právny zástupca
navrhovateľa emailovým podaním z 13.11.2014 o 17.53 hod. z dôvodu kolízie pojednávaní vedenej pred
Okresným súdom Revúca sp.zn. 4C a 6C a z tohto dôvodu požiadal o odročenie pojednávania, nakoľko

klient trvá na účasti splnomocneného advokáta a vylučuje substitúciu. Navrhovateľ, právny zástupca
navrhovateľa sa na pojednávanie nedostavili opakovane nakoľko sa nedostavili ani na pojednávanie
nariadené dňa 8.4.2014, 3.7.2014. Odporca predvolanie mal riadne a včas doručené dňa 22.8.2014,
neúčasť súdu neospravedlnil , o odročenie nepožiadal. Neúčasť navrhovateľa a jeho právneho zástupcu
súd neospravedlnil a neakceptoval jeho žiadosť o odročenie pojednávania z dôvodu kolízie s iným

pojednávaním a tiež neakceptoval nesúhlas navrhovateľa so substitúciou, ale konal a rozhodol v
jeho neprítomnosti. Urobil to preto, že navrhovateľ svoje ospravedlnenie zaslal súdu emailom dňa
13.11.2014 a z neho nevyplýva kedy sa dozvedel o kolízii, čo rozhodne nie je ospravedlnením riadnym
a včasným v zmysle §-u 119 ods. 1,2 O.s.p. Predvolanie na pojednávanie prevzal navrhovateľ a
právny zástupca navrhovateľa dňa 21.8.2014 a neúplné ospravedlnenie bolo súdu predložené v

deň pojednávania t.j. 14.11.2014. Neobstojí ani prekážka spočívajúca v nesúhlase navrhovateľa so
substitúciou, nakoľko v plnomocenstve zo dňa 20.9.2012 ( č.l. 5 spisu) navrhovateľ vyslovil súhlas, aby
si splnomocnená spoločnosť stanovila za seba zástupcu, a ak ich ustanoví viac, súhlasí, aby každý z
nich konal samostatne. Ku dňu rozhodnutia súdom navrhovateľ plnomocenstvo súdu zo dňa 20.9.2012
nemodifikoval. Kolízia pojednávaní nie je bez ďalšieho dôležitým dôvodom pre odročenie pojednávania

v zmysle §-u 101 ods. 2 O.s.p. K tomuto problému zaujal stanovisko aj Ústavný súd SR v náleze zo dňa
13.1.1999 sp.zn. I.ÚS 68/98, v ktorom uviedol: „Obsahom základného práva na verejné prerokovanie
veci v prítomnosti účastníka konania, a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom
nie je povinnosť súdu vyhovieť akejkoľvek jeho žiadosti na odročenie pojednávania. Kolízia dvoch
pojednávaní v tom istom termíne na rozdielnych súdoch nie je akceptovateľným predpokladom uznania

existencie dôležitého dôvodu nevyhnutne potrebného za účelom odročenia riadne a včas vytýčeného
pojednávania“. Navrhovateľ ani nepreukázal pripojenou fotokópiu predvolanie na iné pojednávanie.

S poukazom na tieto skutočnosti súd vec prejednal v neprítomnosti navrhovateľa, právneho zástupcu
navrhovateľa a odporcu podľa §-u 101 ods. 2 O.s.p.

Súd sa oboznámil s obsahom pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Topoľčany sp.zn.
4Er/553/2011 , písomným návrhom navrhovateľa, s písomným vyjadrením odporcu k návrhu, reakciou
na výzvu súdu o predloženie písomného podania návrhu na predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody s vykázaním dátumu podania), ktorú súdu zaslal navrhovateľ, článkom uverejneným v SME,

stanoviskom Európskej komisie.

Súd na základe vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav:Zo spisu Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 4Er/553/2011vyplýva, že v exekučnej veci oprávneného
POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom 811 09 Bratislava, Pribinova 25,IČO: 35 807 598, v konaní zast.
Advocate s.r.o. konajúca prostredníctvom JUDr. Martina Máčaja, proti povinnému: Y. U., nar.X.X.XXXX,

trvale bytom XXX XX G., G. XXXpre vymoženie 1281,97 eur istiny s príslušenstvom, podal súdny
exekútor JUDr. Rudolf Krutý, Exekútorský úrad so sídlom 821 08 Bratislava, Záhradnícka 60, na
Okresný súd Topoľčany žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vedenej pod sp.zn.
EX/8426/11 na základe návrhu oprávneného a na základe exekučného titulu, ktorým bol rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu Spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., Karloveské rameno 8, 841

04 Bratislava, ( ďalej len „ Rozhodcovský súd“) zo dňa 26.7.2010 pod sp.zn. SR 00989/10, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 19.4.2010 a vykonateľnosť dňa 22.4.2010. Žiadosť o udelenie poverenia
bola exekučnému súdu doručená dňa7.8.2011. Okresný súd Topoľčany uznesením zo dňa 17:4.2010
č.k. 4Er/533/2011 žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietol. Proti tomuto uzneseniu Okresného súdu Topoľčany bol podaný opravný prostriedok,
pričom Krajský súd v Nitre uznesením zo dňa 29.11.2011 č.k. 15CoE/342/2011-36 potvrdil rozhodnutie

prvostupňového súdu, ktoré nadobudla právoplatnosť dňa 17.2.2012.

V pripojenom spise OS Topoľčany sp.zn. 4Er/553/2011 nie sú žiadne podania navrhovateľa, z ktorých
by vyplývalo, že sa sťažuje na prieťahy v konaní a na nečinnosť súdu v uvedenej exekučnej veci.

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal zaplatenia sumy 125 eur z titulu majetkovej škody a sumy
vo výške 352,20 eur z titulu nemajetkovej ujmy. Navrhovateľ špecifikoval majetkovú škodu ako účelne
vynaložené náklady spojené s jeho činnosťou uskutočnenou vo veci správy a vymáhania pohľadávok
v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie a rozhodnutím o nej. Náklady pozostávajú zo sumy 70 eur ako náklady na správu pohľadávky

prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému, zo sumy 40 eur
ako náklady na udržiavanie a správu informačného systému a zo sumy 15 eur ako administratívne
náklady. Navrhovateľ sa ďalej domáhal nemajetkovej ujmy v peniazoch. Túto náhradu odôvodnil tým,
že márnym uplynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania navrhovateľa, že správnym
postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky a taktiež došlo k vyvolaniu nasledovných rizík:

- neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k zániku povinného;

- neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu k
povinným;
- neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k insolvencii povinného;

a najmä navrhovateľ mohol skorému rozhodnutiu exekučného súdu v zákonnej lehote včas, efektívne
a účinne uskutočniť rad iných krokov smerujúcich k zabezpečeniu vymožiteľnosti jeho pohľadávky a
príslušenstva, pretože by vedel, že žiadosť o udelenie poverenia bola zamietnutá a je preto potrebné
uskutočniť náhradu exekučného titulu.

Postup exekučného súdu zamedzil navrhovateľovi správať sa so starostlivosťou riadneho hospodára.
Potreba náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov
a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov
právneho štátu. Pri určení jej výšky vychádzal navrhovateľ pre možnú analógiu k doktríny prijatej
Ústavným súdom Slovenskej republiky, podľa ktorej pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní, je

spravodlivé ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške 660 eur. Navrhovateľ
si uplatnil ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy sumu 352,20 eur. Navrhovateľ uskutočnil výpočet
nároku alikvotným pomerom 55 eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu a to práve
na základe aplikácie vyššie uvedenej doktríny Ústavného súdu t.j. 660 eur za rok: 12 mesiacov v roku
= 55 eur za mesiac. Navrhovateľ požiadal u odporcu o predbežné prerokovanie nároku. Odporca do

podania návrhu na súd nereagoval pozitívne.
Podľa §-u 82 ods. 1 O.s.p. konanie je začaté dňom, keď došiel súdu návrh na jeho začatie alebo keď
bolo vydané uznesenie, podľa ktorého sa konanie začína bez návrhu.

Podľa §-u 3 ods.1 písm. d/ zák.č.514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci a o zmene niektorých zákonov ( v znení platnom a účinnom ku dňu rozhodnutia Exekučného súdu
o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia t.j. ku dňu 30.8.2011 štát zodpovedá
za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci ,
okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.Podľa §-u 4 ods. 1 písm .a/ bod. 1 vyššie cit. zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa §-u 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej

republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon
neustanovuje inak.

Podľa §-u 9 ods. 1 vyššie cit. zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom . Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci

urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri
výkone verejnej moci, zbytočné
prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a
právnických osôb.

Podľa §-u 9 ods. 2 vyššie cit. zákona právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným

postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa §-u 15 ods. 1 vyššie cit. zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím , zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škodu spôsobenej

nesprávnymúradnýmpostupomjepotrebnévopred predbežneprerokovaťnazákladepísomnejžiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku ( ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa §
4 a 11.

Podľa §-u 16 ods. 1 vyššie cit. zákona ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho

časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku
alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa §-u 17 ods. 1 vyššie cit. zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

Podľa §-u 17 ods. 2 vyššie cit. zákona v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Podľa §-u 17 ods. 3 vyššie cit. zákona výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje
s prihliadnutím najmä na

a/ osobu poškodeného , jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,

b/ závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c/ závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d/ závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.
Podľa §-u 19 ods. 1 vyššie cit. zákona právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď
sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie

alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)
rozhodnutia.

Podľa §-u 19 ods. 3 vyššie cit. zákona lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa
§ 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Podľa §-u 27 ods. 1 vyššie cit. zákona zodpovednosť za škodu podľa tohto zákona sa vzťahuje na škodu
spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané odo dňa nadobudnutia
účinnosti tohto zákona a na škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom odo dňa nadobudnutia
účinnosti tohto zákona.

Podľa §-u 41 ods. 1 zák.č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (v znení platnom a účinnom v období dňa doručeniažiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na súd) t.j. k 2.8.2011 exekučným titulom je
vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

Podľa §-u 41 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku možno vykonať exekúciu aj na podklade
a/ rozhodnutí orgánov Európskej únie,

b/ rozhodnutí osvedčených ako európsky exekučný titul,

c/ notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba
a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s
vykonateľnosťou súhlasila,

d/ vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených,

e/ osvedčení o dedičstve, vykonateľných rozhodnutí bývalých štátnych notárstiev a dohôd nimi
schválených,

f/ vykonateľných rozhodnutí orgánov verejnej správy a územnej samosprávy vrátane blokov na pokutu

nezaplatenú na mieste,

g/ platobných výmerov, výkazov nedoplatkov vo veciach daní a poplatkov, ako aj zmierov schválených
týmito orgánmi,

h/ vykonateľných rozhodnutí a výkazov nedoplatkov vo veciach sociálneho zabezpečenia, sociálneho
poistenia, starobného dôchodkového sporenia, a vo veciach verejného zdravotného poistenia,

i/iných vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon,

j/ dokladov vydaných podľa právneho predpisu platného v inom členskom štáte Európskej únie, ak ide
o vymáhanie pohľadávky podľa osobitného predpisu.

Podľa §-u 44 ods. 1 Exekučného poriadku, exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na
vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia

alebo odstránenia vád návrhu súdu ( § 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa §-u 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so

zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm./ c/ a d/. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Súd na základe vykonaného dokazovania, že návrh navrhovateľa je v celom rozsahu nedôvodný a preto
ho zamietol.

Odporca vo svojom vyjadrení poukázal na predčasne uplatnený nárok navrhovateľom, nakoľko
navrhovateľ prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody doručil odporcovi dňa

23.4.2012. Navrhovateľ podal návrh na súd dňa 27.9.2012. Napriek tomu, že navrhovateľ podal návrh
na súd pred uplynutím šesťmesačnej odo dňa prijatia žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody uvedená lehota už uplynula, nárok navrhovateľa uspokojený nebol a preto mal súd za to,
že v čase rozhodovania súdu šesťmesačná lehota uplynula, návrh nemožno považovať za predčasne
podaný a v súdnom konaní možno o veci rozhodnúť.

Súd pri rozhodovaní neprihliadal na vznesenú námietku premlčania odporcom. Žiadosť o udelenie
poverenia v tejto veci došla na Okresný súd Topoľčany dňa 2.8.2011pričom do podania žiadosti opredbežné prerokovanie nároku na náhradu škody u odporcu neuplynula lehota troch rokov. Samotný
návrh zo strany navrhovateľa bol podaný na súd dňa 27.9.2012.

Návrh vo veci samej obsahoval všetky potrebné náležitosti a preto súd nepovažoval za dôvodné
postupovať podľa ustanovenia § 43 ods. 2 O.s.p. a vyzývať navrhovateľa na odstraňovanie vád podania.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Topoľčany sp.zn. 4Er/553/2011súd zistil, že súdny exekútor JUDr.
Rudolf Krutý dňa 9.12.2010 doručil Okresnému súdu Topoľčany žiadosť o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie. Exekučná vec je vedená pod sp.zn.4Er/553/2011 EX 842/11proti povinnému: Y.
U. nar. X.X.XXXX, bytom XXX XX G., G. Č.. XXX pre vymoženie 1381,97 eur istiny s príslušenstvom, :
Okresný súd v Topoľčanoch uznesením zo dňa 30.8.2011 č.k. 4Er/553/2011 -10 žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol, pričom uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 17.2.2012. Voči tomuto rozhodnutiu nebol podaný opravný prostriedok. Exekučným
titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu , 841 04 Bratislava, Karloveské rameno 8 zo dňa

19.3.2010 sp.zn. SR 00989/10, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19.4.2010 a vykonateľnosť dňa
22.4.2010 .

Z uvedeného vyplýva, že o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bolo rozhodnuté v
lehote 28 dní a nie s omeškaním viac ako 150 dní, ako uvádza navrhovateľ v návrhu.

Zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je koncipovaná zákonom č. 514/2003
Z.z. ako zodpovednosť objektívna ( nie je potrebné preukazovať zavinenie). Priznať náhradu škody
spôsobenú nesprávnym úradným postupom je možné len za predpokladu kumulatívneho splnenia
uvedených podmienok. V prípade, ak absentuje čo i len jedna z podmienok, náhradu škody nie je

možné priznať. Dôkazné bremeno spočíva v súdnom konaní na navrhovateľovi ako poškodenom, aby
preukázal splnenie všetkých podmienok pre priznanie náhrady škody.

Škoda sa v právnom zmysle definuje ako peniazmi vyjadriteľná ujma na majetku poškodeného, ktorú
možno vyjadriť peňažným ekvivalentom t.j. peniazmi . Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú

nesprávnym úradným postupom je daná vtedy, ak škoda vznikla v príčinnej súvislosti s nesprávnym
úradným postupom.

Vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou je vzťahom príčiny
a následku, ktorý musí byť priamy, neprerušený, bezprostredný, nie je postačujúce, ak je iba

sprostredkovaný. V kontexte zisťovania príčinnej súvislosti je potrebné preto skúmať všetky skutočnosti
prichádzajúce do úvahy ako ( priama) príčina škody, či existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája
zodpovednosť za škodu. Pre posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu má zásadný význam otázka, v
čom konkrétne spočíva škoda, majetková ujma, za ktorú je náhrada požadovaná.

Pri kategórii nesprávny úradný postup podľa obsahu tohto pojmu môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú
s výkonom právomoci štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu
pravidiel ustanovených právnymi normami. Nesprávnym úradným postupom podľa §-u 9 ods. 1 zák.č.
514/2003 Z.z. sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať
rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci, pri výkone verejnej moci,

zbytočné prieťahy v konaní ako aj iný nezákonný zásah do práv a právom chránených záujmov fyzických
a právnických osôb.

Navrhovateľ v návrhu poukázal aj na to, že k vydaniu rozhodnutia došlo až po veľmi dlhej dobe i keď
neexistovala okolnosť, ktorá by umožňovala súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi.

Navrhovateľ odvodzuje svoj nárok na uplatnené náhrady z nesprávneho úradného postupu exekučného
súdu, ktorý v konaní o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nekonal
podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, nakoľko rozhodnutie vydal po uplynutí 15 dní od
doručenia žiadosti súdu.

Žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie došla procesnému súdu dňa 2.8.2011. K dátumu
od 1.6.2011 bol novelizovaný Exekučný poriadok v ktorom bolo
v ustanovení § 41 ods. 2 písm. d/ uvedené rozhodnutie rozhodcovského súdu ako exekučného
titulu. Rozhodcovský rozsudok nie je exekučným titulom podľa § 41 ods. 2 písm. i/ Exekučnéhoporiadku. Takéto posúdenie vyplýva aj z komentára § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, ktorý potvrdzuje,
že rozhodcovský rozsudok je potrebné posudzovať za exekučný titul podľa §-u 41 ods. 2 písm.d/
Exekučného poriadku.

V predmetnom exekučnom konaní bol exekučným titulom rozsudok rozhodcovského súdu a teda lehota
15 dní sa na vydanie poverenia v danom prípade nevzťahovala. K vydávaniu poverení na základe
exekučného titulu, ktorými sú rozhodcovské rozsudky dochádza a aj dochádzalo v zmysle § 41 ods. 2
písm. d/ Exekučného poriadku. Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný

titul rozsudok rozhodcovského súdu, exekučný súd je nie len oprávnený, ale aj povinný ex offo skúmať
v štádiu rozhodovania o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, či rozhodnutie uvedené
v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané v súlade so zákonom, t.j. či orgán, ktorý ho vydal mal
na takéto vydanie právomoc, či rozhodcovské konanie sa uskutočnilo na základe platne uzavretej
rozhodcovskej zmluvy, či ide o rozhodnutie vykonateľné po materiálnej aj formálnej stránke.

Súd na základe vyššie uvedených skutočností dospel k záveru, že Okresný súd Topoľčany v exekučnej
vecisp.zn.4Er/553/2011postupovalsprávneajvtedy,aknerozhodolvlehote15dníoddoručeniažiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a takýto postup nemožno vyhodnotiť ako nesprávny úradný
postup. Ustanovenie § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. upravuje síce procesnú lehotu 15 dní na vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie ale len pre prípad, že exekučný súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie

povereniaalebonávrhunavykonanieexekúciealeboexekučnéhotitulusozákonom.Tátolehotaneplatí,
ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/.

Z ustanovenia § 44 ods. 2 zák.č. 233/1995 Z.z. nevyplýva, že lehota 15 dní by sa mala vzťahovať na
prípad,akexekučnýsúdzistírozporžiadostialebonávrhualeboexekučnéhotitulusozákonomažiadosť

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj
na právny názor Ústavného súdu sp.zn. II.ÚS 248/2013 v ktorom skonštatoval: „ Z ustanovenia § 44
ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že zákon upravuje procesnú lehotu 15 dní na vydanie poverenia
na vykonanie exekúcie pre prípad , že exekučný súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia alebo
návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. Táto lehota pritom výslovne v

zmysle zákona neplatí, ak ide o exekučný titul podľa §41 ods.2 písm. c/ ( t.j. ak je exekučným titulom
notárska zápisnica ) a d( (t.j. ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok). Zákon upravuje túto
výnimku z dôvodu potreby preverenia prípadnej existencie dôvodov neprípustnosti exekúcie. Uvedená
výnimka upravená v § 44 ods. 2 týkajúca sa udelenia poverenia na vykonanie exekúcie, ak je exekučným
titulom rozhodcovský rozsudok a notárska zápisnica, bola do Exekučného poriadku zavedená zákonom

č. 144/2010 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009
Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o
zmene a doplnení niektorých zákonov, a to s účinnosťou od 1. júna 2010“:

Navyše z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku nevyplýva, že lehota 15 dní by sa mala

vzťahovať na prípad, ak exekučný súd zistí rozpor žiadostí alebo návrhu alebo exekučného titulu so
zákonom a žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Naopak, zákon
takúto lehotu v prípade negatívneho rozhodnutia exekučného súdu neukladá ( uvedené platilo aj pred
1.júnom 2010).

Právny poriadok Slovenskej republiky umožňuje akémukoľvek subjektu domáhať sa ochrany svojich
práv podaním ústavnej sťažnosti podľa ustanovenia § 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Otázku či
v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
( garancia v článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky) je kompetentný preskúmať ústavný súd,
ktorý ju v súlade s ustálenou judikatúrou preskúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého

jednotlivého prípadu, najmä podľa týchto základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup
súdu ( napr. I.ÚS 41/02). Súdne konanie nie je kompetentný preskúmavať súd v konaní o náhrade škody
podľa zákona č. 514/2003 Z.z., ale len Ústavný súd SR na podklade ústavnej sťažnosti. ( prípadne
predseda súdu na podklade sťažnosti na prieťahy) opačný výklad by znamenal, že by exitovalo niekoľko
orgánov, ktoré by boli oprávnené v tom istom čase preskúmavať postup toho istého súdu ohľadne vzniku

zbytočných prieťahov. Nebolo vedené žiadne konanie, v ktorom by bolo skonštatované, že došlo k
prieťahomvkonaní.Pokiaľbysúdkonajúcionáhradeškodymoholhodnotiťpostupinéhosúdzhľadiska
existencie zbytočných prieťahov znamenalo by to záver, že všeobecné súdy by preskúmavali postup
iných všeobecný súdov, čo by mohlo smerovať aj k porušeniu inštančného princípu súdnictva.Z vykonaného dokazovanie nevyplýva, že by po doručení žiadosti o udelenia poverenia na vykonanie
exekúcie bol Okresný súd Topoľčany nečinný a že by v exekučnej veci vznikli zbytočné prieťahy zo

strany súdu pri preskúmaní žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie návrhu na vykonanie
exekúcie a exekučného titulu podľa § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z.

Žiadosť o udelenie poverenia bola exekučnému súdu doručená dňa 9.8.2011a súd uznesením zo dňa
30.8.2011žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Súd konal bez zbytočných

prieťahov, keď o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie rozhodol dňa 30.8.2011. Proti
uzneseniu Okresného súdu Topoľčany zo dňa 30.8.2011 č.k. 4Er/553/2011-10 o zamietnutí žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia podal oprávnený odvolanie, pričom Krajský súd v Nitre
uznesením zo dňa 29.11.2011 č.k. 15CoE/ 342/2011- 36 prvostupňové rozhodnutie potvrdil a nadobudol
právoplatnosť dňa 17.2.2012.

Navrhovateľ nepreukázal, že by prieťahy v predmetnej exekučnej veci skonštatoval iný príslušný orgán.

Navrhovateľ nepreukázal , že musel počas exekučného konania v období , ktoré uplynulo medzi
doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie rozhodnutím o nej vynaložiť
osobitné náklady na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou

informačného systému, na udržiavanie a správu informačného systému, na administratívne spracovanie
textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením
urgencií adresovaných exekučnému súdu na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním
a kontrolou stavu konania na exekučnom súde. Potreba navrhovateľa na udržiavanie a správu
informačného systému vznikla u navrhovateľ už poskytnutím úveru povinnej a vedením tejto pohľadávky

v systéme ako neuhradené. Navrhovateľ informačný systém využíva nielen ako uvádza počas
„domnelých“ prieťahov ale aj pred týmto obdobím aj po ňom a to nielen na správu pohľadávok, ktoré boli
predmetom exekúcií, ale aj takých pri ktorých žiadne exekúcie neprebiehali.

Z pripojeného exekučného spisu nevyplýva, že navrhovateľovi vznikli náklady na administratívne

spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, publikačné výdaje spojené s vyhotovením
urgencií adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním
a kontrolou stavu konania na exekučnom súde. Vzhľadom na primeranosť lehoty, v ktorej súd rozhodol o
uvedenejexekučnejveci,nemohlodôjsťkvznikunemajetkovejujmyuvádzanejnavrhovateľomvnávrhu.

Na základe vykonaného dokazovania súd návrh v celom rozsahu zamietol. Navrhovateľ nepreukázal
v konaní nesprávny úradný postup v dôsledku, ktorého mala byť spôsobená škoda v žalovanej
výške, nepreukázal tiež príčinnú súvislosť ( kauzálny nexus) medzi nesprávnym úradným postupom a
vznikom škody. Základné podmienky pre priznanie nároku na náhradu škody spôsobenej pri výkone
verejnej moci musia byť splnené kumulatívne. V konaní nebol zistený právny základ zodpovednosti

odporcu za majetkovú škodu a nemajetkovú ujmu. Vzhľadom na zistený skutkový stav, súd neskúmal
existenciu škody a nemajetkovej ujmy, ani ich rozsah. Takýto postup súdu by bol v rozpore so zásadou
hospodárnosti občianskeho súdneho konania a nadbytočný.

Podľa §-u 142 ods. 1 veta prvá O.s.p. účastníkov, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhrad trov

potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkov, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § - u 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa §-u 151 ods. 2 O.s.p. ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu
trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia
rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia, ak takému účastníkovi okrem trov právneho
zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania

neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto
účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.Odporca mal v konaní plný úspech a preto má právo proti navrhovateľovi na náhradu trov konania.
Odporca si trovy konania neuplatnil, tieto, ale nevyčíslil ani v lehote troch pracovných dní od vyhlásenia
rozsudku, zo spisu mu žiadne nevyplývajú a preto súd odporcovi žiadne trovy nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie do 15 dní odo dňa . jeho doručenia
prostredníctvom Okresného súdu v Leviciach na
Krajský súd v Nitre v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa
toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie
proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrené
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( § 251 ods. 1. O.s.p.).