Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 26, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/231/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6612216039
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6612216039.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a

členov senátu JUDr. Anny Snopčokovej a JUDr. Petra Priehodu v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ,
s. r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného Fridrich Paľko, s. r. o., so
sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: Slovenská republika, za ktorú koná
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Bratislava, Župné námestie 13, o náhradu majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Okresného súdu Lučenec č. k.
14C/144/2012 - 122 zo dňa 15. 10. 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh žalobcu, ktorým sa domáhal z titulu majetkovej škody sumy
125,- Eur a z titulu nemajetkovej ujmy sumy 275,- Eur, zamietol, o trovách konaniach rozhodol tak, že
žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

Okresnýsúdmalzvykonanéhodokazovaniapreukázané,ževdanejveci nie sú splnené hmotnoprávne
podmienky v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci. Okresný súd zo spisu Okresného súdu Lučenec vedeného pod sp. zn. 12Er/439/2009
mal preukázané, že súdny exekútor žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie okresnému
súdu doručil dňa 03. 06. 2009. Ihneď po doručení žiadosti výzvou zo dňa 04. 06. 2009 a 18. 08. 2009
vyzval súdneho exekútora na predloženie úverovej zmluvy a v súlade s ustanovením § 40 ods. 1
Exekučnéhoporiadku,abyvyzvalapoučilprávnehozástupcuoprávneného,abyopravilnesprávnynávrh
v lehote, ktorú mu určí súdny exekútor. Súdny exekútor doručil dňa 11. 09. 2009 opravnú zápisnicu,
ktorejobsahombolopravnýnávrhnavykonanieexekúcievhoreuvedenejexekučnejveciasúdnásledne

v ten istý deň poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie. Okresný súd v napadnutom rozsudku
poukázal na to, že 15 dňová lehota na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je lehotou poriadkovou
s poukazom na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I.ÚS/16/2002 a s poukazom
na rozhodnutie Ústavného súdu II.ÚS/63/00, pričom okresný súd vzhľadom na to, že súd robil vo
veci potrebné úkony, vyzýval súdneho exekútora na opravu podania, čo súdny exekútor aj urobil a
až po opravenom návrhu bolo vydané poverenie na vykonanie exekúcie, nepovažoval časovú lehotu
od podania prvého návrhu na vykonanie exekúcie až do poverenia exekútora vykonaním exekúcie za

zbytočné prieťahy. Dĺžka konania, ako tomu bolo v horeuvedenej exekučnej veci, nie je takej povahy,
že by bola zasiahnutá podstata a účel základného práva podľa článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky, resp. práva podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru. Na základe horeuvedeného okresný súd malza to, že nie sú dané dôvody pre zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri výkone moci a žaloba
žalobcu nebola dôvodná, preto ju zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania s
poukazom na to, že žalovaná strana, hoci bola úspešná v konaní a vzniklo by jej právo na náhradu trov
konania, tieto si neuplatňovala.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a to v celom rozsahu. V rozsiahlom

odvolaní, okrem iného, namietal najmä porušenie jeho práva na kontradiktórny súdny proces, v ktorom
strany musia mať možnosť nielen predložiť dôkazy nevyhnutné na podporu úspešnosti svojej žaloby,
ale zároveň musia mať možnosť sa oboznámiť so všetkými predloženými dôkazmi alebo stanoviskami
a vyjadriť sa k nim s cieľom ovplyvniť súdne rozhodnutie. Uvedené právo bolo žalobcovi upreté, nakoľko
pred vynesením rozsudku nebol oboznámený s písomným vyjadrením žalovaného k návrhu, toto mu
bolo doručené až so samotným rozsudkom vo veci samej. Pred vynesením rozsudku nebol oboznámený

so súdom vykonanými listinnými dôkazmi uloženými v exekučnom spise a k vykonanému dokazovaniu
nemal možnosť sa vyjadriť. Prvostupňovému súdu vytýkal, že v danej veci nebolo možné rozhodnúť
bez nariadenia pojednávania a súd vykonal dokazovanie, ktorého obsah a rozsah si bez uvedenia
akéhokoľvek dôvodu sám určil. Súd vykonal dokazovanie listinami, ktorých pôvod nie je z odôvodnenia
rozhodnutia poznateľný a nie je zrejmé, či išlo o listiny založené v exekučnom spise. Za dôkaz však

v danom konaní môžu slúžiť len listiny založené v exekučnom spise a to vzhľadom k faktu, že vec
sa týka nesprávneho úradného postupu štátneho orgánu. Žalobca ďalej namietal, že konaním súdu
mu bolo upreté, resp. odňaté právo na prejednanie a rozhodnutie veci nestranným súdom napriek
tomu, že rozhodovanie veci zákonným sudcom je základným predpokladom na splnenie podmienok
spravodlivého procesu (rozhodnutie Ústavného súdu SR IV. ÚS 345/09). Žalobca v konaní uskutočnil

podanie, ktorým upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému vec bola
pridelená systémom súdneho manažmentu na prejednanie a rozhodnutie, je potrebné z konania vylúčiť.
Okolnosť, že krajský súd nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu, nič
nemení na tom, že v očiach žalobcu a objektívne v očiach verejnosti, nemožno tohto sudcu považovať
za nestranného. V konaní bolo preto možné uskutočniť len také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad. Ústne

pojednávanie vo veci odklad pripúšťalo a nebolo neodkladným úkonom za danej situácie, okresný súd
preto nemal vec meritórne prejednať. Konečné rozhodnutie vo veci súdom neprichádzalo v čase jeho
vydania do úvahy aj preto, že súd v rovnakom rozhodnutí rozhodoval aj o zamietnutí návrhu žalobcu
na prerušenie konania vydaním meritórneho rozhodnutia pred právoplatným rozhodnutím o prerušení
konania zakladajú porušenie práva žalobcu na súdnu ochranu. Vo vzťahu k existencii zbytočných

prieťahov a neodôvodnenej nečinnosti exekučného súdu je dôležité skúmať nielen samotný moment,
kedy exekučný súd rozhodol o poverení, ale aj moment, kedy poverenie doručil príslušnému súdnemu
exekútorovi. Namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia okresného súdu pre nedostatok dôvodov vo
vzťahu náhrady skutočnej škody, pričom uvádza, že súd v odôvodnení rozhodnutia zaoberá sa len
škodou, ktorá mala súvisieť so správou pohľadávky počas nečinnosti súdu a opisuje ju ako škodu,

ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s konaním dlžníka. Podľa žalobcu súd ignoroval všetky tvrdenia
žalobcu o majetkovej škode, ktorá vznikla z titulu na udržiavanie a správu informačného systému a z
titulu výdajov na administratívne spracovanie textov, urgencií, publikačné výdaje spojené s vyhotovením
urgencií na poštovné a telekomunikačné výdaje. Namietal, že z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé,
akou úvahou súd dospel jednoznačne a nepochybne k presvedčeniu o tom, že majetková škoda

nevznikla, rovnako sa to týka chýbajúcich dôvodov pri nemajetkovej ujme. Žalobca ďalej v odvolaní
uviedol, že nesúhlasí ani s tvrdením, že náklady na správu pohľadávky počas nečinnosti súdu
zapríčinil dlžník. Poukázal na to, že pravým právnym titulom je v danej veci nesprávny úradný postup
exekučného súdu a za ten dlžník nemôže niesť zodpovednosť. Namietal, že žalobca hodlal v konaní
pred súdom prostredníctvom vykonaného pojednávania predložiť dôkazy o výške majetkovej škody a

to aj prostredníctvom znaleckého posudku, ktorého vyhotovenie zabezpečil. Súd však žalobcu nepoučil
podľa ustanovenia § 120 ods. 4 O. s. p. a neoznámil mu, že hodlá vyhlásiť rozhodnutie vo veci samej tak,
aby mal priestor navrhnúť alebo predložiť ďalšie dôkazy. Súd vo svojom rozhodnutí nevysvetlil, prečo
nekonštatoval, že došlo k porušeniu práva žalobcu na prerokovanie vecí bez zbytočných prieťahov,
navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil tomuto súdu na opätovné prejednanie.

Vyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobcu podané nebolo.Krajský súd, ako súd odvolací, prejednal odvolanie v zmysle § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne
správny podľa ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd po preskúmaní veci konštatuje, že okresný súd vykonal dokazovanie v dostatočnom
rozsahu, vykonané dôkazy správne vyhodnotil podľa § 132 O. s. p. a svoje rozhodnutie aj náležite
odôvodnil podľa § 157 ods. 2 O. s. p.. Odvolací súd uvádza, že sa stotožňuje s rozhodnutím okresného
súdu vysloveným v napadnutom rozsudku, ako aj s jeho odôvodnením, ktoré je vyčerpávajúce,

zrozumiteľné, jasné a presvedčivé, námietky žalovaného uvedeného v odvolaní odvolací súd
nepovažuje za dôvodné a prijateľné.

K podanému odvolaniu odvolací súd ďalej uvádza:

Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri
hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi súdu na strane druhej. Okresný súd neporušil
právo účastníkov konania na spravodlivý proces, nakoľko v hodnotení skutkových zistení neabsentuje
žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak okresný súd ich náležitým spôsobom v celom
súhrne posúdil, aj náležite vyhodnotil. Nebolo možné prihliadnuť na námietku žalobcu, že okresný súd

porušil jeho právo na kontradiktórny súdny proces a to z dôvodov, že žalobca mal možnosť oboznámiť
sa so všetkými predloženými dôkazmi alebo stanoviskami a vyjadriť sa k nim s cieľom ovplyvniť súdne
konanie. Pokiaľ žalobca tvrdí, že pred vynesením rozsudku nebol oboznámený s písomným vyjadrením
žalovaného k návrhu a uvedené vyjadrenie mu bolo doručené so samotným rozsudkom vo veci samej,
toto tvrdenie žalobcu pravdivé nie je. Z obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že vyjadrenie

žalovaného k návrhu žalobcu (č. l. 80) bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené a toto vyjadrenie
právny zástupca žalobcu prevzal dňa 22. 09. 2014. Keďže vyjadrenie žalovaného bolo právnemu
zástupcovi žalobcovi riadne doručené a na pojednávanie dňa 15. 10. 2014 bol právny zástupca žalobcu
riadne predvolaný a predvolanie na pojednávanie prevzal dňa 22. 09. 2014, je zrejmé, že bola dodržaná
lehota v zmysle § 115 ods. 2 O. s. p. a žalobca mal tak dostatok času na prípravu na pojednávanie a v

časovom predstihu mal vedomosť aj o vyjadrení žalovaného v predmetnej veci.

Tvrdenie žalobcu, že v danej veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania neobstojí,
odvolací súd poukazuje na to, že okresný súd v súdenej veci nerozhodol rozsudkom bez nariadenia
pojednávania, okresný súd vo veci vytýčil termín prvý termín pojednávania na deň 31. 07. 2013,

ktoré pojednávanie bolo odročené na neurčito z dôvodu, že žalobca podal návrh na prerušenie
konania, pričom súd uznesením tento návrh na prerušenie konania zamietol a vyčkal na nadobudnutie
právoplatnosti rozhodnutia o neprerušení konania. Ďalšie pojednávanie okresný súd vytýčil na deň 15.
10. 2014, na toto pojednávanie účastníci boli riadne predvolaní. Hoci žalobca bol na pojednávanie riadne
a včas predvolaný a napriek tomu sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť neospravedlnil.

Keďže žalobca sa z neúčasti na pojednávaní neospravedlnil a ani neuviedol žiaden dôležitý dôvod, pre
ktorý sa pojednávania zúčastniť nemohol, okresný súd dôvodne pojednával v neprítomnosti žalobcu a
jeho právneho zástupcu v zmysle § 101 ods. 2 O. s. p. Bolo nielen právom, ale aj povinnosťou žalobcu na
súdne pojednávanie sa dostaviť. Ak sa žalobca vzdal dobrovoľne tohto práva, nemôže byť prejednanie

veci bez jeho prítomnosti na pojednávaní, na ktoré bol žalobca riadne a včas predvolaný považované za
postup súdu, ktorým by mu bola odňatá možnosť zúčastniť sa verejného pojednávania, oboznámiť sa s
obsahom spisu, listinnými dôkazmi, vyjadreniami žalovaného a podobne a teda nebola žalobcovi odňatá
možnosť konať pred súdom. Práve zo správania sa žalobcu, resp. jeho právneho zástupcu je zrejmá
účelovosť konania spočívajúca v marení postupu súdu prejednať vec v primeranej lehote bez prieťahov.

Napriek tomu, že na pojednávanie sa nedostavil ani žalovaný, pričom svoju neúčasť písomne vopred
ospravedlnil a zároveň uviedol, že nežiada o odročenie pojednávania, okresnému súdu nič nebránilo,
aby vec v zmysle § 101 ods. 2 O. s. p. prejednal a vo veci aj rozhodol v neprítomnosti účastníkov konania.Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení platnom do 31. 12. 2012 štát zodpovedá za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie
povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote,

nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný
nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Žalobca v
návrhu na začatie konania tvrdil, že okresný súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie až dňa 11. 09. 2009, a to udelením poverenia; k rozhodnutiu o poverení tak došlo po uplynutí
zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 5 mesiacov). Odvolací súd však z exekučného spisu sp.

zn. 12Er/439/2009 zistil, že o žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená
súdnym exekútorom dňa 03. 06. 2009, súd bezprostredne po doručení žiadosti výzvou zo dňa 04. 06.
2009 vyzval exekútora na postup v zmysle § 40 ods. 1 Exekučného poriadku s tým, aby vyzval a poučil
právneho zástupcu oprávneného, aby opravil nesprávny návrh v lehote, ktorú mu určí súdny exekútor.
V deň doručenia opravnej zápisnice okresný súd v horeuvedenej spisovej značke vydal poverenie na
vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora. Ani podľa názoru odvolacieho súdu v súlade s názorom

okresného súdu, ktorý vyslovil v napadnutom rozsudku, nie sú splnené hmotnoprávne podmienky pre
zodpovednosť štátu v zmysle ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. V danej exekučnej
veci exekučný súd rozhodol ihneď od doručenia opraveného návrhu na vykonanie exekúcie, nemožno
pričítať súdu nedostatok pôvodne podaného návrhu na vykonanie exekúcií, a teda nemožno počítať
ani lehotu na vydanie poverenia odo dňa doručenia žiadosti súdneho exekútora, ale až odo dňa, kedy

súdny exekútor po výzve súdu doručil opravený návrh na vykonanie exekúcie. Exekučný súd vo veci
v primeraných lehotách konal, bezprostredne po doručení neúplného návrhu na vykonanie exekúcie
vykonal potrebné úkony k tomu, aby návrh bol úplný a aby mohol takto úplný návrh aj posúdiť, čo aj
urobil vydaním poverenia dňa 11. 09. 2009.

Na zdôraznenie správnosti záverov prvostupňového súdu odvolací súd poukazuje na to, že
zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom (v
súdenej veci škoda mala byť spôsobená nesprávnym úradným postupom, keď súd vo veci nekonal bez
prieťahov), je zodpovednosť objektívna, bez zreteľa na zavinenie, ktorej sa nemožno zbaviť. Základnými
predpokladmi vzniku tejto zodpovednosti je jednak v danej veci vytýkaný nesprávny úradný postup

okresného súdu, ďalej existencia škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom
a škodou. Prvým a zároveň jedným z rozhodujúcich predpokladov zodpovednosti za škodu je práve
nesprávny úradný postup pri výkone verejnej moci, kedy štát zodpovedá za podmienok ustanovených
zákonom č. 514/2003 Z. z. za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej
moci nesprávnym úradným postupom. Ak prvý a jeden z rozhodujúcich predpokladov zodpovednosti

za škodu, a to nesprávny úradný postup nebol v konaní zistený, naopak vykonaným dokazovaním
bolo preukázané, že okresný súd postupoval v súlade so zákonom a nebolo zistené, že by okresný
súd rozhodoval vo veci so zbytočnými prieťahmi, nedošlo k vzniku zodpovednosti štátu za škodu,
ktorá by prípadne mohla byť spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci nesprávnym
úradným postupom, nebol teda zistený jeden zo základných predpokladov vzniku zodpovednosti a preto

okresný súd sa dôvodne nezaoberal ďalšími predpokladmi vzniku zodpovednosti a teda existenciou
škody príčinnou súvislosťou medzi nesprávnym úradným postupom a touto škodou.

Keďže v súdenej veci nebola zistená neodôvodnená nečinnosť exekučného súdu, nebolo potrebné v
konaní sa zaoberať výškou škody, prípadne výškou nemajetkovej ujmy a v tomto smere vykonať aj

dokazovanie, na čo odvolací súd poukazuje vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu v odvolaní, že hodlal v konaní
pred súdom prostredníctvom vykonávaného pojednávania predložiť dôkazy o výške majetkovej škody a
to aj prostredníctvom znaleckého posudku, ktorého vyhotovenia zabezpečil. Okrem toho odvolací súd
poukazuje, že žalobca, pokiaľ tvrdil už v žalobe vznik majetkovej škody, výšku tejto škody mal dôkazmi
aj podložiť a preukázať; nič žalobcovi nebránilo, aby takýto dôkaz - znalecký posudok predložil súdu už

pri podaní žaloby vo veci samej.

Vzhľadom na uvedené dôvody, ako aj dôvody, ktoré vo svojom rozhodnutí uviedol súd prvého stupňa
a ktoré nebolo potrebné pre svoju presvedčivosť opätovne uvádzať v tomto rozhodnutí, odvolací súd
podľa § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.

Odvolací súd potvrdil aj súvisiaci výroko náhrade trov prvostupňového konania. Okresný súd pri
rozhodovaní o náhrade trov prvostupňového konania vychádzal správne z ustanovenia § 142 ods. 1 O.
s. p., teda podľa úspechu v konaní a súčasne správne aplikoval ustanovenie § 151 ods. 1 O. s. p..O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 224 ods. 1 O. s. p. aplikujúc
ustanovenie § 142 ods. 1 O. s. p. a ustanovenie § 151 ods. 1 O. s. p. Úspešným účastníkom odvolacieho

konania bol žalovaný, žiadne trovy odvolacieho konania si však neuplatnil, súd teda rozhodol, že
žalovanému právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.