Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, April 9, 2014

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 5C/248/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1711202029
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Štiglicová

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2014:1711202029.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Pezinku v konaní pred sudcom JUDr. Michaelou Štiglicovou v právnej veci navrhovateľa:

Slovak Telecom, a.s., Karadžičova 10, Bratislava, IČO: 35 763 496, proti odporcovi: B. X., nar.
XX.XX.XXXX, bytom: Š.L.J. XX, Z.É., zastúpená opatrovníkom pre konanie M. I., súdnou tajomníčkou
tunajšieho súdu, o zaplatenie sumy 517,67 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh v časti 331,94 € zamieta.

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 185,73 € s 9% ročným úrokom z omeškania
od 12.11.2009 až do zaplatenia, všetko do 3 dní po právoplatnosti.

Žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podal návrh na zaplatenie sumy 517,67 € ako ceny za využitie telekomunikačných služieb
zo zmluvy XXXXXXX zo dňa 30.11.2005 na zaplatenie ceny hovorného vo výške 185,73 € a zmluvnej
pokuty vo výške 331,94 €, spolu 517,67 €.

Svoj návrh odôvodnil tým, že na základe zmluvného vzťahu medzi účastníkmi konania bola odporcovi
poskytovaná verejná telekomunikačná služba. Odporca nezaplatil navrhovateľovi cenu za poskytnutú

verejnú telekomunikačnú službu za obdobie od 11.11.2008 do 11.11.2009 v celkovej výške 185,73 €.
Navrhovateľ vyzval odporcu na úhradu telekomunikačných účtov upomienkou, ako aj predžalobnou
výzvou zo dňa 30.01.2009.

Nakoľko sa súdu nepodarilo zistiť adresu odporcu, na ktorej by sa mohol zdržiavať, súd pre možnosť
ďalšieho pokračovania v konaní ustanovil odporcovi opatrovníka pre konanie (§ 29 ods. 2 O.s.p.).

Navrhovateľ sa na pojednávanie nedostavil, doručenie mal riadne vykázané, lehotu a prípravu
pojednávania mal zachovanú. Súd v zmysle ust. § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti
účastníkov konania, pričom prihliadol na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Opatrovník pre konanie rozhodnutie ponechal na úvahe súdu.

K návrhu navrhovateľ pripojil aj fotokópie listinných dôkazov preukazujúce opodstatnenosť a výšku

nároku uplatneného žalobou.

Z predloženej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 30.11.2005 súd zistil, že účastníci v
predmetný deň uzavreli zmluvu o poskytovaní elektronických komunikačných služieb č. XXXXXXXpre účastnícke č. telefónu XXXX XXX XXX na základe ktorej navrhovateľ poskytoval odporcovi
telekomunikačné služby. Neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy boli Všeobecné podmienky. Zároveň
navrhovateľ pri uzavretí Zmluvy odpredal odporcovi 1 ks mobilného telefónu značky Nokia 6101.

Faktúrami zo dňa 22.10.2008, 22.11.20008, 22.12.2008, 22.01.2009, navrhovateľ fakturoval odporcovi
jednotlivé sumy za služby, ktoré mu poskytoval.

V súlade s vyššie uvedenými skutočnosťami navrhovateľom uplatnená istina vo výške 185,73 €

predstavuje nedoplatok za hovorné, pravidelné mesačné poplatky dojednané v zmluve a zmluvnú
pokutu v celkovej výške 331,94 €. Pokusom o pokonávku zo dňa 30.01.2009 navrhovateľ upozornil
odporcu na neuhradené faktúry a taktiež na jeho povinnosť ich zaplatiť najneskôr do 12.02.2009.

Podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej
zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným

spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky,
dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom
v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe
takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť

primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

Ustanovenie § 53a OZ je dôsledkom transpozície smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len ,,smernica“), ktorá v čl. 7 ods. 1 ukladá členským štátom zabrániť
súvislému používaniu neprijateľných zmluvných podmienok: ,,Členské štáty zabezpečia, aby v záujme

spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by
zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo
strany predajcov alebo dodávateľov.“.

S ohľadom na relevantnú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie by nemali byť žiadne pochybnosti

o povinnosti súdu zbaviť spotrebiteľa neprijateľnej zmluvnej podmienky a jej poškodzujúcich účinkov:
„Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo
strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby
zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez
nekalých podmienok.“ (čl. 6 ods. 1 smernice). Ustanovenie čl. 6 ods. 1 sa má považovať za kogentné

ustanovenie a ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa má poskytnúť v režime pravidiel verejného
poriadku (uznesenie Súdneho dvora C-76/10 POHOTOVOSŤ/Korčkovská, bod 50), teda pravidiel, na
ktorých rešpektovaní musí štát bezvýhradne trvať a ktorých rešpektovanie je povinný vždy a za každých
okolností vyžadovať.

Ustanovenie § 53a ods. 1 OZ zakazuje dodávateľovi používať zmluvnú podmienku, ktorá bola
právoplatne súdom vyhlásená za neprijateľnú. Takáto zmluvná podmienka je neplatná (§ 53 ods. 5
OZ; absolútna neplatnosť). Jej ďalším používaním dodávateľ vytvára protiprávny stav naviac zákonom
explicitne zakázaný a priznanie plnenia z takejto zmluvnej podmienky je v priamom rozpore so zákonom.
Ak by súd priznal plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, išlo by o tolerovanie pokračujúceho

protiprávneho stavu zo strany súdu a popieranie vysokého záujmu EÚ a práva EÚ na ochrane práv
spotrebiteľa. Zákaz používania vychádzajúci z právoplatného rozsudku súdu sa týka celého textu
predmetnej zmluvnej pokuty a zmluvnej podmienky ako celku. Súd ako orgán členského štátu EÚ je
pri poskytovaní ochrany pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami povinný ex offo skúmať, či voči
spotrebiteľovi nie je uplatňované plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, a to aj z takej, ktorú súd

už skôr judikoval (§ 53a OZ). Plnenie z takejto podmienky naviac vždy zakladá bezdôvodné obohatenie
(§ 451 ods. 1 OZ ; ,,z neplatného právneho úkonu“). Naviac zmluvnú pokutu uplatňovanú z absolútne
neplatného zmluvného dojednania nemožno zmoderovať, pretože tomu bráni jej neplatnosť. Zníženie
zmluvnejpokutypodľavšeobecnéhoustanovenia§545aOZsamôžetýkaťibaplatneuzavretejzmluvnej
pokuty.

Podľa § 77 bod 1 zákona č. 610/2003 Z. z., o elektronických komunikáciách, zrušuje sa zákon č.
195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení zákona č. 308/2000 Z. z.,Podľa § 76 ods. 12 zákona č. 610/2003 Z. z., o elektronických komunikáciách, vzťahy, ktoré podľa
doterajších predpisov vznikli do 31. decembra 2003 medzi prevádzkovateľmi verejných
telekomunikačných sietí a poskytovateľmi verejných telekomunikačných služieb na jednej strane a

užívateľmi na strane druhej, považujú sa za zmluvy o pripojení podľa tohto zákona.

Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z. z., o elektronických komunikáciách, zmluvou o pripojení sa
podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti
a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa § 43 ods. 2 zákona č. 610/2003 Z. z., o elektronických komunikáciách, podstatnými časťami
zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie
je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý
čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

Podľa § 42 ods. 1 písm. a) zákona č. 610/2003 Z. z., o elektronických komunikáciách, podnik má právo
na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi
najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní
predplatených služieb.

Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a
včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej
sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného
dlhu čo je 9%.

Zákaz ďalšieho používania neprijateľnej podmienky v demokratickej spoločnosti by mal byť samozrejmý

a rešpektovaný subjektmi práva ipso facto. Povedané inak, ak existuje zákonná povinnosť zdržať sa
protiprávneho konania (v podobe používania neprijateľnej zmluvnej podmienky) je oprávnené očakávať,
že dodávateľ bude právnu povinnosť rešpektovať a od spotrebiteľov nebude požadovať plnenie v
rozpore s dobrými mravmi, majúce svoj základ v neprijateľnej zmluvnej podmienke. Takéto - prirodzene
anticipované konanie - je nielen prejavom rešpektu k právu, k hodnotám právneho poriadku a zásadám

súkromného práva, ale osobitne prejavom konania v súlade s dobrými mravmi (§ 4 ods. 8 zákona č.
250/2007 Z. z.) a v súlade s povinnosťou odbornej starostlivosti (§ 2 písm. u) zákona č. 250/2007 Z.
z.). Vo svetle tejto argumentácie súd vyjadruje znepokojenie nad postupom mobilného operátora a jeho
„rešpektom“ksúdnejmociazákonnýmregulám.Súddávadopozornostidôsledkyzďalšiehopoužívania
neprijateľnej zmluvnej podmienky v nemeckom práve, podľa ktorého môže byť ďalšie používanie

zmluvnej podmienky postihnuté vysokou sankciou, ale aj trestom odňatia slobody. V podmienkach
Európskej únie je ochrana pred neprijateľnými podmienkami spájaná s cieľom posilňovania kvality
spotrebiteľských vzťahov a vylúčenia neprimeraností a nemorálností zo života bežných ľudí (rozsudok
Mostaza Claro, bod 37).

Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z
predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávanej pozície v slabšom
postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať so
všetkými formulárovými klauzulami alebo ju odmietnuť. Možnosť zmeny štandardných podmienok zo
strany spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu. Aby sa dosiahla faktická

rovnosť, je to možné dosiahnuť len vonkajším zásahom (porov. rozsudky Mostaza Claro, C 168/05, bod
25, Océano Grupo Editorial SA C 240/98-C 244/98).

Politiky štátov EÚ zabezpečia vysoký stupeň ochrany spotrebiteľa (čl. 38 Charty základných práv
EÚ). Práve neprijateľné podmienky a opakované uplatňovanie nemorálnych plnení uplatňovaných z

nekalých zmluvných podmienok môžu odradiť spotrebiteľov od kupovania produktov a znížiť úroveň ich
ekonomickej slobody a života. Spotreba vysokou mierou participuje na HDP a ochrana hospodárskych
záujmov spotrebiteľov je preto osobitne dôležitá (čl. 169 Zmluvy o fungovaní EÚ).Ak si odporca v konaní pred súdom používanie problémovej klauzuly neobháji, je povinný bez ďalšieho
zdržať sa jej ďalšieho (opakovaného, súvislého) používania vrátane uplatňovania plnení z takejto
klauzuly. Takýto zákaz explicitne vyplýva z ust. § 53a OZ. Nie je pritom významné, či iný súd by v rámci

súdnej kontroly bol k dodávateľovi zhovievavejší alebo dokonca by priznal plnenie z takejto podmienky.
Pri neexistencii databázy vyhlásených neprijateľných podmienok sa môže bežne stať, že iný súd plnenie
pre zmenu prizná.

Každopádne však ide o protiprávny stav, za ktorý je zodpovedný dodávateľ, ktorý na súdoch sústavne

(porov. čl. 7 Smernice 93/13/EHS) plnenia z judikovaných neprijateľných zmluvných podmienok
uplatňuje a doslova v nie dobrej viere „skúša“, ktorý súd mu plnenie prizná. Súd predmetné konanie
mobilného operátora hodnotí ako uplatňovanie práva priamo v rozpore so zákonom, subsidiárne v
rozpore s dobrými mravmi. Dodávateľ takto koná aj napriek tomu a s vedomím, že v súvislosti s
používaním zakázanej klauzuly môže byť takéto konanie vyhodnotené ako osobitne závažné porušenie
povinnosti: „Ak napriek upozorneniu združenia predávajúci porušuje povinnosť uloženú súdom alebo

osobitným predpisom12a) zdržať sa používania neprijateľnej zmluvnej podmienky, považuje sa také
konanie za osobitne závažné porušenie povinnosti predávajúceho (§ 4 ods. 10 zákona č. 250/2007 Z. z.
o ochrane spotrebiteľa). Z pozície ochrany spotrebiteľa a naplnenia cieľov EÚ vo sfére vysokého záujmu
na ochrane spotrebiteľa je pritom irelevantné, ktorý súd takúto podmienku vyhlásil za neplatnú.

Súd uvádza, že súdne konanie má svoje zákonom stanovené procesné pravidla a v predmetnej veci
navrhovateľ evidentne uplatnil nárok zo zmluvnej pokuty, ktorý by mohol byť predmetom samostatného
konania. Ide o návrh na plnenie zo zmluvy (§ 80 písm. b) OSP). Právo na náhradu škody je pre
zmenu právom z porušenia práva a predpoklady zodpovednostného vzťahu sú iné ako v prípade práva
zo zmluvy. Súd pritom nevidí žiadny dôvod na vyvodenie konzekvencii k inej ako dohodnutej kúpnej

cene, pre ktorú sa operátor dobrovoľne v rámci svojej „ofenzívnej“ obchodnej politiky rozhodol. Inú ako
predajnú cenu zaplatenú na základe kúpnej zmluvy preto súd nepovažuje z hľadiska záväzku odporcu
za relevantnú. Skutočnosť, že odporca používal výhody paušálneho vzťahu je rovnako bezvýznamná,
pretože až kým odporca nestratil zamestnanie v druhej polovici doby viazanosti, tak paušálnymi platbami
prispel navrhovateľovi na jeho náklady. Zmluvné pokuty výrazne prevyšovali záväzok odporcu na

platenie ,,paušálu“ do skončenia doby viazanosti.

Zmluvná pokuta bola vopred zo strany navrhovateľa naformulovaná bez možnosti jej zmeny zo strany
spotrebiteľa. Nemožno preto prisvedčiť tvrdeniam mobilného operátora o individuálnom vyjednaní
zmluvnej pokuty. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred

a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky najmä v súvislosti s predbežne
formulovanou štandardnou zmluvou (čl. 3 ods. 2 smernice).

Z uvedených dôvodov súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a preto návrh v
časti uplatnenej zmluvnej pokuty zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci len čiastočný,
súdnáhradutrovpomernerozdelí,prípadnevysloví,žežiadnyzúčastníkovnemánanáhradutrovprávo.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou

Okresného súdu Pezinok na Krajský súd v Bratislave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len

tým:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené ( § 205 a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia.

Pokiaľ odporca dobrovoľne neplní svoju povinnosť, ktorá mu vyplýva z právoplatného a vykonateľného
súdneho rozhodnutia, navrhovateľ môže svoju pohľadávku vymáhať prostredníctvom súdneho
exekútora.