Uznesenie Judgement was issued on Monday, December 21, 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 13C/455/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115228114
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Revický
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8115228114.1

Uznesenie

Okresný súd Prešov v právnej veci žalobcu: G. Š., L..: XX.X.XXXX, B.. L. X, XXX XX G., zastúpeného
JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, Sov. Hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, v konaní o zdržanie sa použitia
Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, o návrhu žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia,
takto

r o z h o d o l :

Návrh na nariadenie predbežného opatrenia z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou zo dňa 27.10.2015 doručenou tunajšiemu súdu 19.10.2015 sa žalobca domáha, aby súd vydal
rozsudok, ktorým by žalovanému uložil povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy a z
iných príjmov zo 4.2.2015 k zmluve o spotrebiteľskom úvere XXXXXXXXX zo 4.2.2015 , uzavretej medzi
žalobcom a žalovaným, a nahradiť mu trovy konania.

Súčasťou tohto podania bol aj návrh, aby súd vydal predbežné opatrenie, ktorým by žalovanému
uložil povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo 4.2.2015 k
zmluve o spotrebiteľskom úvere XXXXXXXXX zo 4.2.2015, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným,
do právoplatného skončenia veci samej o zdržanie sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy a z iných
príjmov zo 4.2.2015, a súčasne označenému zamestnávateľovi žalobcu: Východoslovenská vodárenská

spoločnosť, a.s., Komenského 50, Košice 042 48, IČO 36 570 460 povinnosť zdržať sa vykonávania
zrážok zo mzdy žalobcu podľa Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo 4.2.2015, k zmluve o
spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo 4.2.2015, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným.

Svoj návrh odôvodnil tým, že napáda dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, ktorú uzatvoril so
žalovaným dňa 4.2.2015. So žalovaným mienil uzatvoriť úverovú zmluvu. Na získanie úveru mu boli

predložené listiny a bolo mu povedané, že ak chce, aby mu bol úver poskytnutý, je potrebné predložené
mu listiny podpísať. So žalovaným tak uzatvoril zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX,
zo 4.2.2015. Zároveň uzatvoril aj dohodu o plnení v splátkach k zmluve o spotrebiteľskom úvere č.
XXXXXXXXX zo dňa 4.2.2015. Až od svojho zamestnávateľa, ktorým je Východoslovenská vodárenská
spoločnosť,a.s.,Komenského50,Košice04248,IČO36570460sadozvedel,žedňa4.2.2015uzatvoril
aj dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov. Na základe zmluvy mu bol poskytnutý úver vo výške

1.400,- Eur za odplatu a úrok vo výške 1.216,- Eur s tým, že celkovú čiastku 2.616,- Eur uhradí do
4.2.2016. V zmluve bola uvedená výška odplaty 420,- Eur, čo predstavuje RPMN: 30 %, úrok: 56,86 %,
t.j.796,-Eur,priemernáRPMN:15,89%.Zdohodyoplnenívsplátkachkzmluveospotrebiteľskomúvere
č. 808801141, zo 4.2.2015 vyplýva, že celkovú čiastku vo výške 2.616,- Eur uhradí v 12 mesačných
splátkach po 218,- Eur mesačne s tým, že výška RPMN je 258,62 %.

Ďalej uviedol, že dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, zo 4.2.2015 umožňuje žalovanému,
aby od neho vymohol plnenia, ktoré sú plneniami z neprijateľných zmluvných podmienok, bez ich súdnejkontroly,akoajbezsúdnejkontrolynáležitostíúverovejzmluvy,absenciaktorýchspôsobujebezúročnosť
a bezpoplatkovosť úveru. V súvislosti s Dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, zo 4.2.2015 mu
nebolo nič bližšie vysvetlené. Samotné vyhotovenie Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, zo

4.2.2015 je typický formulár, z ktorého nevyplýva možnosť zmeny jeho textu, tak po obsahovej, ako aj
formulárovej stránke. Aj keď je Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, zo 4.2.2015 uzavretá vo
forme osobitnej listiny, nebol o jej dôsledkoch nijako poučený a nemal možnosť ju odmietnuť, ak chcel
úver získať.

Návrh ďalej odôvodnil tým, že žalovaný požiadal jeho zamestnávateľa o vykonávanie zrážok zo
mzdy. Napriek skutočnosti, že neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by mu uložilo povinnosť
plniť, zamestnávateľ je povinný vykonávať zrážky z jej mzdy a nemá možnosť ich priamo zastaviť.
Jeho zamestnávateľ je podľa zákona povinný vykonávať zrážky zo mzdy bez ohľadu na existenciu
sporu. Veriteľ výšku dlhu sám jednostranne diktuje a to bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom. Chýba
akákoľvek súdna kontrola spotrebiteľskej zmluvy z toho hľadiska, či zmluva obsahuje neprijateľné

zmluvné podmienky, ktoré by podliehali ex offo súdnej kontrole. Žiadosť veriteľa jeho zamestnávateľovi
o vykonávanie zrážok zo mzdy preukazuje listom zo dňa 4.5.2015. Aj keby dohoda o zrážkach zo
mzdy a z iných príjmov zo 4.2.2015, ktorú uzatvoril so žalovaným, bola platná, tak podľa jeho názoru,
vzhľadom na to, že ňou žalovaný chce bez súdnej kontroly získať aj plnenie zo zmluvnej podmienky,
ktorej neprijateľnosť už bola súdmi vyslovená a nezohľadňuje absenciu povinných náležitostí úverovej

zmluvy, obstojí jeho návrh, aby bol žalovaný povinný zdržať sa použitia takejto Dohody o zrážkach zo
mzdy a iných príjmov.

Bod 2. Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, zo 4.2.2015 považuje za neurčitý, klamlivý
a nelogický. Odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov vo výške 420,- Eur má neurčitý pôvod

svojho účelu, nakoľko v bode 3. Zmluvy je vyčíslený úrok vo výške 796,- Eur. Výška RPMN 30%
je uvedená klamlivo už na prvý pohľad, pretože za žiadnych okolností nemôže byť nižšia ako ročná
úroková sadzba, v tomto prípade 56,86 %, pretože RPMN vyjadruje celkové náklady spotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského
úveru. Ročnú úrokovú sadzbu je možné v úverovej zmluve vyjadriť nominálnou hodnotou, ale pri RPMN

vychádzajúc z účelu a povahy tohto inštitútu je to nemožné, no práve to z bodu 2. zmluvy formuláciou
žalovaného nelogicky vyplýva. Naviac vzhľadom na skutočnosť, že sa jedná o spotrebiteľský úver,
zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať náležitosti podľa § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z.
s spotrebiteľských úveroch, konkrétne písm. k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov. Predmetný úver je úžerný, pretože v časti ročnej úrokovej sadzby odporuje dobrým mravom,

čo vedie k jej absolútnej neplatnosti podľa § 39 OZ. Poukazuje na priemernú úrokovú mieru nových
obchodov pri spotrebiteľských úveroch so splatnosťou do 1 roka vo februári 2015, vo výške 7,60%. To
sa prejavilo aj uvedením neprimeranej výšky RPMN 258,62 %, v dohode o plnení v splátkach k zmluve
o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, zo 4.2.2015, pričom v zmluve o spotrebiteľskom úvere č.
XXXXXXXXX, zo 4.2.2015, je uvedená RPMN 30%. Takéto následné korigovanie ustanovení zmluvy

o spotrebiteľskom úvere dohodou o plnení v splátkach nezodpovedá prístupu veriteľa k jednaniu s
dlžníkom s odbornou starostlivosťou. Z akého dôvodu majú tieto listiny niektoré náležitosti zhodné, iné
zmenené (RPMN) alebo chýbajúce (priemerná RPMN). Na základe vyššie uvedeného je presvedčený
o úmyselne použitej klamlivej obchodnej praktike, použitej v priebehu uzatvárania zmluvy o úvere.

Vo vzťahu k návrhu na rozhodnutie vo veci samej žalobca uviedol, že má podľa § 80 písm. c) OSP
naliehavý právny záujem na určení povinnosti zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy. Určením
povinnosti zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy žalovaný stratí akúkoľvek legitimity na použitie
tohto kontroverzného zabezpečovacieho úkonu v spotrebiteľských právnych veciach. Vyrieši sa tým
(ne)prípustnosť Dohody o zrážkach zo mzdy čo do základu právnej otázky, čím judikatúra odôvodňuje

naliehavýprávnyzáujem.Omožnostivyhovieťvýrokupredbežnéhoopatrenia,ktorýjetotožnýsvýrokom
vo veci samej, poukázal na uznesenie Krajského súdu Prešov, sp. zn. 6 Co/82/2011 a uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1 Obo/57/97 (pozn. súdu: vo veciach o zdržanie sa špecifikovaného
nekalého konania).

Vo vzťahu k navrhovanému predbežnému opatrenia žalobca uviedol, že obava, že žalovaný zasiahne
do jej majetku, bez súdneho prieskumu zmluvných ustanovení, sa reálne naplnila požiadaním jeho
zamestnávateľa o vykonanie zrážok zo mzdy. V záujme predídenia vzniku majetkovej ujmy navrhuje,
aby sa dočasne zakázal výkon zrážok zo mzdy s tým, že Občiansky súdny poriadok v ust. § 76 ods. 2pripúšťa, aby sa predbežné opatrenie uložilo inej osobe ako účastníkovi konania. V tejto sporovej veci je
odôvodnené dočasné opatrenie voči jeho zamestnávateľovi. Nedisponuje žiadnym iným prostriedkom
ochrany pred ústavne nekonformným zásahom do jej majetku. Súčasne uviedol, že poukazuje na

predbežné opatrenia z rôznych súdov, a uviedol dátumy vydania a spisové značky uznesení niektorých
všeobecných súdov.

Podľa § 102 ods. 1 O.s.p. veta prvá a posledná - ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery
účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len

s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne vydá predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz;
ustanovenia § 75 až 77 sa použijú primerane.

Podľa § 75 ods. 1 O.s.p. - predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide o
predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu.

Podľa § 75 ods. 2 O.s.p. - návrh má okrem náležitostí návrhu podľa § 79 ods. 1 obsahovať opísanie
rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok
dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie nebezpečenstva
bezprostredne hroziacej ujmy alebo potreby dočasnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa v záujme
maloletého dieťaťa; ak ide o odovzdanie dieťaťa do starostlivosti fyzickej osoby, ktorá nie je blízkou

osobou maloletého dieťaťa, k návrhu musí byť doložený doklad preukazujúci zapísanie do zoznamu
žiadateľov podľa osobitných predpisov. Z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať
návrhom vo veci samej.

Podľa § 75 ods. 8 O.s.p. - o nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia

ostatných účastníkov. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia doručí súd ostatným účastníkom
až spolu s uznesením, ktorým bolo predbežné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na nariadenie
predbežného opatrenia odmietnutý alebo zamietnutý, nedoručuje súd ostatným účastníkom uznesenie
o jeho odmietnutí alebo zamietnutí, ani prípadné odvolanie navrhovateľa; uznesenie odvolacieho súdu
im doručí, len ak ním bolo nariadené predbežné opatrenie.

Podľa § 76 ods. 1 písm. f) O.s.p. - predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby
niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.

Vychádzajúc z citovaných ustanovení predbežné opatrenie predpokladá návrh na jeho vydanie a

potrebu, aby ešte pred rozhodnutím vo veci boli pomery účastníkov dočasne upravené. Táto potreba
by mala vychádzať z toho, že navrhovateľ má pravdepodobne právo, ktorého ochrany sa domáha, a
že bez tejto predbežnej ochrany mu pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci bezprostredne hrozí
ujma, či už v podobe nenapraviteľnej alebo ťažko nahraditeľnej škody, zhoršenia právnej pozície, alebo
vzniku nenávratného stavu v právnych vzťahoch účastníkov. Predbežné opatrenie totiž nemožno vydať

vtedy, keby išlo iba o úpravu faktických (nie právnych) vzťahov medzi účastníkmi (Bureš, J. - Drápal,
L,: Občanský soudní řád. C.H. Beck, Praha 1994, s. 88). Navrhovateľ teda musí tvrdiť a osvedčiť aspoň
základné skutočnosti o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana (presný
opisprávnychvzťahov,vrátaneuvedeniakonkrétnychdôvodovsvojichnárokov,aosvedčiťich-predložiť
právne relevantné dokumenty, resp. dôkazy osvedčujúce tento stav), o potrebe dočasne upraviť pomery

účastníkov navrhovaným spôsobom, a o nebezpečenstve bezprostredne hroziacej ujmy, teda aby neboli
vážnejšie pochybnosti o opodstatnenosti a potrebe predbežnej úpravy. Z uvedeného tiež vyplýva, keďže
predbežné opatrenie má upravovať právne vzťahy účastníkov len do času definitívnej súdnej (právnej)
ochrany, že z jeho návrhu, aj pre posúdenie primeranosti, musí byť tiež zrejmé, čoho presne a na základe
akých skutočností sa navrhovateľ mieni domáhať (ak návrh na nariadenie predbežného opatrenia

podáva pred začatím konania) resp. domáha návrhom vo veci samej (dostatočne určitý návrh).

Konanie o vydanie predbežného opatrenia je návrhovým konaním, pričom opísanie rozhodujúcich
skutočností odôvodňujúcich vydanie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku,
ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej

ujmy patrí medzi základné predpoklady pri rozhodovaní o jeho nariadení (§ 75 ods. 2 O.s.p.). Predbežné
opatrenie predpokladá, aby boli tvrdené a osvedčené aspoň základné skutočnosti o pravdepodobnosti
nároku,ktorémusamáposkytnúťpredbežnáochrana,asúdoňomrozhodujesprihliadnutímkpredmetu
konania vo veci samej na základe skutkového stavu tvrdeného a osvedčeného z ponúkaných dôkazov.Z hľadiska skutkového je preto nevyhnutným predpokladom úspešnosti návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia taký stupeň presvedčivosti osvedčenia skutkových okolností tvrdených v návrhu

na nariadenie predbežného opatrenia (prípadne dokladov k nim pripojeným), pri ktorom nie sú
vážnejšie pochybnosti o ich pravdivosti a je dôvodný predbežný skutkový záver, že tvrdené skutočnosti
sú pravdivé. Z hľadiska právneho je však, okrem nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy,
predpokladom úspešnosti návrhu aj to, že z tvrdených a primerane osvedčených skutkových okolností
možno vyvodiť predbežný záver o pravdepodobnom úspešnom uplatnení alebo bránení práva toho,

kto vydanie predbežného opatrenia žiada, a jeho súvis s navrhovanou dočasnou úpravou (jej potrebu).
Znamenáto,žeužzoskutočnostíuvedenýchvnávrhu,prípadnedokladovknimpripojeným,sadáurobiť
záver o dostatočnej miere pravdepodobnosti, že výsledok konania vo veci samej bude pre navrhovateľa
predbežného opatrenia priaznivý, a dočasná úprava pomerov, s perspektívou zachovania tohto stavu aj
po rozhodnutí vo veci samej, je potrebná.

V tejto súvislosti súd poznamenáva, že návrh na vydanie predbežného opatrenia v tejto veci smeruje k
uloženiu obsahovo rovnakej povinnosti ako by mala byť uložená v rozhodnutí vo veci samej, čo je však
vzhľadom na jeho predbežnú povahu (keďže nemá nahrádzať konečné rozhodnutie) a nariaďovanie
iba v nevyhnutnom (potrebnom) rozsahu možné iba výnimočne, a zdôrazňuje potrebu jeho riadneho
odôvodnenia.

V danom prípade však žalobca neuviedol a neosvedčil podmienky dôvodnosti nároku, ktorému sa má
poskytnúť predbežná ochrana, t.j. neuviedol a neosvedčil skutočnosti odôvodňujúce záver o všeobecnej
a neurčitej (nešpecifikovanej) povinnosti žalovaného zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy a
z iných príjmov zo 4.2.2015, k zmluve o spotrebiteľskom úvere XXXXXXXXX, zo 4.2.2015, uzavretej

medzi žalobcom a žalovaným, ktorej sa domáha v konaní vo veci samej, a ktorému sa tak má poskytnúť
predbežná ochrana.

Podľa čl. 13 ods. 1 Ústavy SR povinnosti možno ukladať (iba) zákonom alebo na základe zákona, v
jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 4,

ktorá priamo zakladá práva a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, alebo nariadením vlády
podľa čl. 120 ods. 2.

Podľa § 489 OZ záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z
bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

V návrhovom konaní je výlučne na žalobcovi a jeho zodpovednosti čoho (akého práva) a na základe
akých skutočností sa v súdnom konaní domáha. V zmysle ustanovenia § 79 ods. 1 O.s.p. musí
žalobca vo svojom návrhu pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti, ktoré odôvodňujú uplatnený nárok
(povinnosťtvrdenia),tedavymedziťskutkovéokolnosti,ktorémajúbyťpodkladomrozhodnutia,aoznačiť

dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (dôkazná povinnosť).

Súd síce ex offo prihliada na niektoré otázky týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, „v sporovom konaní, ktoré
je ovládané dispozičnou zásadou, však platí, že súd je viazaný žalobou. Nárok uplatnený žalobou je
charakterizovaný opísaním skutkových okolností, ktorými žalobca svoj nárok odôvodňuje, a skutkovým

základom opísaným v žalobe v spojení so žalobným petitom je potom vymedzený základ nároku
uplatneného žalobou, ktorý je predmetom konania. Rozhodujúcimi skutočnosťami sa rozumejú (všetky)
údaje, ktoré sú celkovo nutné k tomu, aby bolo jasné, o čom a na akom základe má súd rozhodnúť,
a ktoré, ak budú preukázané, umožňujú žalobe vyhovieť.“ (porovnaj tiež napr. rozsudok Najvyššieho
súdu ČR zo dňa 23. januára 2002, sp. zn. 25 Cdo 643/2000, in Soubor rozhodnutí Nejvyššího soudu,

nakladateľstvo C.H.Beck, zväzok 13, publ. pod označením C 962).

Žalobca vo svojom návrhu neuviedol žiadne také skutočnosti, z ktorých by vyplývala (všeobecná)
povinnosť žalovaného zdržať sa (nešpecifikovaného) použitia označenej dohody tak, aby bolo zrejmé,
čo sa pod touto povinnosťou myslí, a najmä z čoho, v akom rozsahu a do kedy táto povinnosť „zdržať

sa použitia“ v tomto rozsahu má vyplývať.

Pokiaľ by návrh vo veci samej smeroval (tak ako to žalobca spomína aspoň nepriamo v odôvodnení
návrhu - hoci takýto návrh napokon neurobil) napríklad k určeniu neplatnosti dohody o zrážkach zomzdy, alebo k určeniu platného rozsahu ňou zabezpečovanej povinnosti, mohla by byť, pri osvedčení
rozhodujúcich skutočností, na mieste potreba dočasne uložiť žalovanému (prípadne aj označenému
zamestnávateľovi) povinnosť zdržať sa výkonu konkrétneho práva alebo práv (prípadne povinností) z

tejto dohody vyplývajúcich. Pokiaľ ale žaloba svojim petitom vo veci samej smeruje len k povinnosti
všeobecne a neurčito zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy, z návrhu nevyplývajú žiadne
rozhodujúce skutočnosti, ktoré by ju takto odôvodňovali, a návrh na vydanie predbežného opatrenia
smeruje k uloženiu obsahovo rovnakej povinnosti, dôvody na jeho nariadenie nie sú dané.

Povinnosť zdržať sa konania je vždy povinnosťou relatívnou (obmedzenou) - vymedzenou časom,
mierou alebo spôsobom, kým neplatnosť právneho úkonu a z nej eventuálne implicitne plynúca
povinnosť (zákaz) ďalej na jeho základe nekonať má trvalý charakter. Tieto povinnosti vyplývajú z iných
skutkových dôvodov, z čoho je zrejmé, že vo veci samej v dôvodoch eventuálne tvrdenej neplatnosti
právneho úkonu nie sú zahrnuté dôvody pre konečné (nie len dočasné) neobmedzené a absolútne
zdržanie sa jeho použitia trvalej povahy, pričom iné dôvody takéhoto nároku z návrhu nevyplývajú.

Inak povedané, zdržať sa možno, v určitom rozsahu (v závislosti od jeho okolností, ktoré to konkrétne
odôvodňujú), len inak dovoleného konania resp. právom predvídaného použitia inak platného právneho
úkonu. Ak je však právny úkon neplatný, nevyvoláva žiadne právne účinky, a nemožno uvažovať ani o
(ne)obmedzenej možnosti a povinnosti zdržať sa jeho použitia.

Špekulatívne motívy takéhoto postupu žalobcu s neodôvodnene všeobecným petitom (napr. vo vzťahu k
možnosti neskoršieho uplatnenia námietky premlčania celej inak zabezpečenej pohľadávky) vzhľadom
na nedostatok jeho odôvodnenia pritom nemožno vylúčiť, a súd na to, v zmysle spravodlivej ochrany
práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchovy na zachovávanie zákonov, na čestné
plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb podľa ust. § 1 O.s.p., aj prihliadal. Ani prípadný

nekorektný postup žalovaného, ktorý môže byť dôvodom podania tohto návrhu, totiž podľa názoru súdu
neodôvodňuje neurčité uplatňovanie práv zo strany žalobcu.

Na margo všeobecného odôvodňovania návrhu žalobcu poukazom na iné súdne rozhodnutia
všeobecných súdov v iných veciach súd pripomína, že súdny systém Slovenskej republiky nie je

založený na systéme súdnych precedensov. Naviac pripojené rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
o predbežnom opatrení pod sp. zn. 6 Cdo/259/2012 bolo vydané v právne úplne odlišnej veci o
neplatnosť zmluvy o úvere, a práve s poukazom na odlišný predmet konania vo vzťahu k odôvodnenosti
predbežného opatrenia k tomuto predmetu nijako neodporuje úvahám súdu vyjadreným v tomto
uznesení.

Vzhľadom na vyššie uvedené mal súd za to, že žalobca neuviedol a neosvedčil podmienky dôvodnosti
nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a ktorého ochrany sa domáha vo veci samej, a
takto skutkovo a právne vymedzený návrh na nariadenie predbežného opatrenia preto zamietol.

Len pre úplnosť (s poukazom na predvídateľnosť súdnych rozhodnutí) súd dodáva, že rovnaký právny
názor pritom vyslovil už aj predtým v rozhodnutí o zamietnutí návrhu na predbežné opatrenie iného
navrhovateľov zastúpených tým istým právnym zástupcom v obdobných veciach vedených pod sp. zn.
13C/294/2015 a 13C/412/2015, a bez zmeny podstatných okolností nevidí dôvod na jeho zmenu

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa §
42 ods. 3 O.s.p. uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.