Rozsudok Judgement was issued on Thursday, January 28, 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 8C/63/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112209099
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Wagshalová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8112209099.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Eliškou Wagshalovou v právnej veci žalobcov: 1/ C.,

bytom V. a 2/ C., bytom V., obaja zastúpení JUDr. Katarínou Lackovou, advokátkou so sídlom v Prešove,
Ľubochnianska 7, p r o t i žalovanému: Obec Bertotovce, so sídlom Bertotovce 142, IČO: 00 326 828,
právne zastúpeného JUDr. Danielou Strakovou, advokátkou so sídlom v Prešove, Konštantínova 6, o
náhradu škody, takto

r o z h o d o l :

žalobu z a m i e t a ,

o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 26.03.2012 sa žalobcovia proti žalovanému domáhali, aby

mu súd uložil povinnosť nahradiť im škodu vo výške 1 782 Eur, do 3 dní odo dňa právoplatnosti
rozsudku. Z odôvodnenia žalobného návrhu vyplýva, že žalobcovia dňa 16.11.2009 kúpnou zmluvou
nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva od I. múr, ktorý sa nachádzal na pozemku, parcelné
číslo XXX, zapísaného na LV č. XXX, katastrálne územie V.. Múr bol postavený z pieskovcového
kameňa s približnou dĺžkou 22 metrov, výškou približne 1,5 metra a hrúbkou približne 0,6 metra. Bol
spojený so zemou pevným základom. Múr nikdy nebol zapísaný na liste vlastníctva ako stavba v
katastri nehnuteľností. Vzhľadom na jeho vek (cca 100 rokov) plnil svoju ochrannú funkciu po celú

dobu jeho existencie. Napriek svojmu veku nevyžadoval žiadnu údržbu a nebolo na ňom badať známky
opotrebovania, ktoré by znížili jeho úžitkovú hodnotu. Múr tvoril vedľajšiu stavbu (príslušenstvo) k stavbe
hlavnej - domu číslo XX, postaveného na pozemkoch s parcelným číslom XXX a XXX, zapísaného na
LV č. XXX. Bol spojený s domom tak, že vybiehal z tej steny domu, ktorá sa nachádza pri hranici s
obecným pozemkom s parc. č. XXX a lemoval hranicu s pozemkom s parc. č. XXX. Približne v roku
2006 sa na pozemku parcelné č. XXX začalo s výstavbou obecnej škôlky. Počas výstavby obecných
budov na predmetnom pozemku nebol I., ani žalobcovia ako vlastníci susedných pozemkov a stavieb

v konaniach podľa stavebného zákona prizývaní ako účastníci konania, aby sa akokoľvek vyjadrovali k
priebehu výstavby. Právny predchodca žalobcov I. nadobudol vlastnícke právo k podielu na pozemku a
domu spolu s múrom po svojej matke. V osvedčení vydanom v dedičskom konaní sa jasne uvádza, že
na I. prechádza dom s príslušenstvom. Najstarší doklad o vlastníctve pozemku a domu pochádza z roku
1925, a to kúpna zmluva, na základe ktorej starý otec I. tieto nadobudol do svojho vlastníctva a odvtedy
nepretržite a v dobrej viere múr užíval, udržiaval až do roku 1977. Po ňom rovnako v dobrej viere a
nepretržite užívali a udržiavali múr stará matka I. od roku 1977 do roku 1991, matka I. od roku 1991 až do

roku2003,I.odroku2003donovembraroku2009.I.,anijehopredchodcovianikdynepochybovaliotom,
že vlastníctvo múra je ich. Dňa 27.03.2010 došlo k poškodeniu múra v dĺžke 4 metre búraním. Po búraní
ostali v zemi len základy múra. Kamene z múra, ktoré boli oddelené búraním, boli bez súhlasu žalobcov
použité na spevnenie prístupovej cesty k obecnej škôlke, po ktorej prechádzajú vozidlá. Žalovanýporušil povinnosť nezasahovať do vlastníckeho práva inej osoby. Poškodenie múra prebehlo v súvislosti
s úpravami pozemkov v okolí obecných budov, teda pri výkone samosprávy obce, ktorú vo veciach
samosprávy zastupuje ich starosta. Za účelom zistenia výšky škody si žalobcovia nechali vyhotoviť dve

cenové ponuky na dodanie kameňa a stavebné práce, pričom v zmysle ponuky s nižšou cenou by
celková cena za opravu, respektíve výška škody bola 1 782 Eur.

Žalovaný prostredníctvom svojej právnej zástupkyne vo vyjadrení k žalobe namietol nedostatok aktívnej
vecnej legitimácie na strane žalobcov, ktorí svoje vlastnícke právo k múru odvodzujú od kúpnej zmluvy

uzatvorenej dňa 16.11.2009, na základe ktorej mal I. žalobcom odpredať svoj spoluvlastnícky podiel v 1
k celku na pozemku parcelné č. XXX, katastrálne územie V. a zároveň vyhlásil, že je vlastníkom v podiele
1/1 kamenného múru bližšie neidentifikovaného. Prevodca I. pred orgánmi činnými v trestnom konaní
vypovedal, že parcelu č. XXX nadobudol osvedčením o dedičstve, v ktorom však nie je zahrnutý
žiaden kamenný múr a pôvod, ako aj okolnosti jeho vzniku uviesť nevedel. V kúpnopredajnej zmluve nie
je predmet kúpy „kamenný múr“ nijako bližšie identifikovaný, ani pokiaľ ide o jeho dĺžku, vychádzajúc

zo znenia kúpnej zmluvy, bola kúpna cena dojednávaná len vo vzťahu k odpredávaným pozemkom,
a teda vo vzťahu ku kamennému múru chýba podstatná náležitosť kúpnej zmluvy, a to dojednanie o
kúpnej cene. V prípade, ak by vlastnícke právo ku kamennému múru na žalobcov zo zmluvy uzatvorenej
dňa 16.11.2009 prešlo, časť plota, o ktorú v konaní ide, v dĺžke 4 metre, bola odstránená v čase pred
uzatvorenímkúpnejzmluvy,niekedyvmesiacochjúl-august2009.Žalobcovianadobudlipredmetnýmúr

v stave, v akom sa nachádzal ku dňu uzatvorenia kúpnej zmluvy, teda bez časti odobratej žalovaným,
z tohto titulu im teda neprináleží domáhať sa náhrady škody, t.j. majetkovej ujmy za niečo, čo v čase
prevodu vlastníckeho práva neexistovalo, a teda neprešlo do ich vlastníctva. Predmetný murovaný plot
pochádzazoploteniapozemku,naktorombolvdávnejminulostipanskýmajetok,neskôrnotárskyúrada
právni predchodcovia I. nikdy neboli vlastníkmi tohto múru, pretože ho nikdy nevystavali. Múr vždy patril

k panskému majetku a pozemkom, ktoré oplocoval a chránil. Predmetné pozemky, na ktorých múr už
stál, sa podľa zákona o majetku obcí, stali majetkom žalovaného, a teda žalovaný sa považuje dôvodne
za vlastníka múra, ako príslušenstva pozemkov, ku ktorým patril.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov, ohliadkou na mieste samom,

oboznámením sa výpisom z LV č. XXX, k.ú. V., kúpnou zmluvou zo dňa 16.11.2009, osvedčením o
dedičstve 26D 1347/2003, výpisom PKV č. XXX, k.ú. V., rozhodnutiami štátneho notárstva D 1806/77,
D 986/91, notárskou zápisnicou N 250/99, Nz 236/99, ako aj ostatnými listinnými dôkazmi
obsiahnutými v spise a zistil tento skutkový stav:

Žalobca v 1. rade vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že žalobu podal z dôvodu,
že mal pocit, že je vlastníkom múra, a to na základe kúpnopredajnej zmluvy a niekto mu ho zbúral na
pokyn pána starostu.

Žalobkyňa v 2. rade vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedla, že v roku 2009 od I. na základe kúpnej

zmluvy kúpili sporné pozemky v obci V., na ktorých sa nachádza pivnica, múr a porasty. V marci 2010
boli upozornení na to, že je im búraný múr, preto zavolali políciu a spísali trestné oznámenie. Práce boli
zastavené. Čakali na výsledok trestného konania, v ktorom im bolo oznámené, aby sa domáhali škody
v civilnom konaní, a preto podali žalobu na súd.

Zástupkyňa žalobcov vo svojich prednesoch na pojednávaniach uviedla, že múr vzhľadom k tomu, že
vychádza z domu vo vlastníctve I., je príslušenstvom k jeho domu, a teda múr nie je príslušenstvom,
ani súčasťou parcely č. XXX. I. nadobudol vlastníctvo k rodinnému domu s príslušenstvom, to znamená
so šopou a múrom na základe osvedčenia ešte v roku 2003. Právny predchodca žalobcu teda považoval
múr vždy sa svoj a za príslušenstvo domu. Za príslušenstvo domu ho spolu so šopou považovali aj

jeho právni predchodcovia. Požadovanie preukázania oprávnenej držby mŕtvymi predchodcami I. by
bolo v súčasnosti pre žalobcov nemožné a v rozpore so zásadou spravodlivosti. Existuje množstvo
nepriamych dôkazov, na základe ktorých je zrejmé, kto bol vlastníkom múra. Vzhľadom na nejasnosť
právnej definície múra nebolo automaticky jasné, či je tento súčasťou veci alebo jej príslušenstvom, až
judikatúra stanovila, že súčasť veci sa v nadobúdacom titule uvádzať nemusí, ale príslušenstvo

áno. Múr nebol evidovaný v katastri nehnuteľností. Je zrejmé, že notár a pravdepodobne aj účastníci
dedičského konania sa v rámci dedičských konaní zameriavajú najmä na nehnuteľnosti zapísané
na liste vlastníctva. Dedičia si nemusia spomenúť, respektíve môžu byť v objektívne ospravedlniteľnom
právnom omyle, že na prevod múra je potrebné uvádzať len veci evidované v katastri nehnuteľností.Starosta žalovanej obce vo svojich ústnych prednesoch pred súdom uviedol, že múr napriek tomu, že sa
nachádza na parcele č. XXX, je vo vlastníctve obce. V čase, keď sa robila kanalizácia pre miestnu školu

v roku 2009, došlo k prerušeniu múra, ktorý bol podkopaný a prerušený a rozobratý v šírke približne
4 metre, a to so súhlasom oboch majiteľov - I. a B.. Keď žalobcovia kúpili sporný pozemok v roku
2009, v tom čase už bola diera v plote aj kanalizácia pod ňou urobená. Cez pozemok parcelné č. XXX
prechádzala komunikácia do základnej školy. Jednalo sa o cestu, ktorá bola pôvodne štrková a v roku
2000 vyasfaltovaná. V tom čase vlastníci pozemku proti tomu nič nenamietali. V danej minulosti bolo v

V. panstvo Bertotievcov. Jednalo sa o kaštieľ a záhradu, celý pozemok bol oplotený kamenným múrom.
Sporná časť múra ohraničovala pozemky, na ktorých boli komenciáše - domčeky služobníctva pána, v
ktorých služobníctvo bývalo. V minulosti parcela č. XXX slúžila ako prístupová cesta k trafostanici, ako
aj prístupová cesta k starej škole, ktorá stála na rovnakom mieste ako v súčasnosti trafostanica.

Právna zástupkyňa žalovaného vo svojich ústnych prednesoch na pojednávaniach uviedla, že

žalobcovia nemajú vlastnícky titul, na základe ktorého by sa mohli domáhať náhrady škody. V kúpnej
zmluve uzavretej s I. dňa 16.11.2009 sa spomína kamenný múr, avšak tento kamenný múr je
príslušenstvom parcely XXX/X., ktorá v súčasnosti bola súčasťou panského majetku, v súčasnosti vo
vlastníctve obce. Dala do pozornosti skutočnosť, že na Okresnom súde Prešov, v konaní vedenom
pod spisovou značkou 29C 46/2010 súd určil neplatnosť časti kúpnej zmluvy ohľadne prevodu parcely

č. XXX a aj v prípade, ak by múr tvoril príslušenstvo parcely č. XXX, vzhľadom na výrok súdu je
kúpna zmluva v tejto časti neplatná. K búraniu časti múra približne v dĺžke 2 metre prvýkrát došlo v
septembri roku 2009. V tom čase ešte žalobcovia neboli vlastníkmi múra v zmysle kúpnej
zmluvy. Poukázala na skutočnosť, že v prípade, ak by bol kamenný múr prevádzaný v zmysle kúpnej
zmluvy ako samostatná vec, takýto predmet kúpy nemá dojednanú kúpnu cenu, a teda je absolútne

neplatný vzhľadom k chýbajúcej podstatnej náležitosti kúpnej zmluvy, a to dohode o cene. Ako to
vyplýva z kúpnej zmluvy z roku 1925, právni predchodcovia I. nadobudli dom a dvor. Predmetný dom
a dvor sa nenachádzajú na parcele č. XXX. V minulosti pozemok, v súčasnosti označený parcelným
číslom XXX, bol verejným priestranstvom a bol využívaný ako panský pozemok, čo potvrdili aj najstarší
obyvatelia obce V.. Právni predchodcovia I., boli komenciáši, t.j. služobníctvo, ktoré sa staralo o panské

hospodárstvo, ktoré sa nachádzalo v okolí kaštieľa, pričom disponovali iba domom o jednej izbe. Nebol
daný žiaden dôvod, aby si právni predchodcovia I. do svojho vlastníckeho práva prevádzali aj múr,
ktorý predstavoval hranicu panského majetku. Ešte v čase pred vydržaním vlastníckeho práva právnou
predchodkyňou I., obec zriadila na parcele č. XXX spevnenú asfaltovú cestu. Spoluvlastníčka parcely
č. XXX B. v konaní spisová značka 20C 106/2013 vypovedala, že si na prístupovú

cestu nerobili nároky a rešpektovali skutočnosť, že sa tam nachádza prístupová cesta. V prípade, ak by
súd akceptoval skutočnosť, že právni predchodcovia I. nadobudli vlastníctvo k múru formou podielového
spoluvlastníctva, medzi spoluvlastníkmi nedošlo k reálnej deľbe, preto nie je pravdivé tvrdenie, že
predmetný múr sa nachádza vo výlučnom vlastníctve právnej predchodkyne, respektíve I.. Ten taktiež
nepreukázal žiadnu starostlivosť o múr, ten bol v zlom technickom stave, bol nebezpečný,

vypadávaliznehokamene.Vprípade,akbybolmúrsúčasťoupozemku,muselbybyťvzmyslerozsudku
tunajšieho súdu v konaní 29C 46/2010, ktorým súd vyhlásil kúpnu zmluvu o prevode
vlastníckeho práva za neplatnú, navrátený pôvodnému vlastníkovi. V prípade, ak by súd mal za to,
že múr je samostatnou vecou, v kúpnej zmluve nie je jednoznačne určený kúpnou cenou. Samotným
vyhlásením v kúpnej zmluve sa právny predchodca žalobcov nestal vlastníkom predmetného múra.

Súd z ohliadky na mieste samom zistil, že pôvodný kamenný múr stál v celej šírke, ako aj celej dĺžke v
celosti na parcele č. XXX. Výška pôvodného múra bola približne 160 centimetrov.

Z výpovede svedka I. vyplynulo, že múr ešte v minulosti vlastnil jeho starý otec I., otec jeho matky R..

Ten tvrdil, že múr kúpil spolu s domom a pozemkom. V dávnej minulosti bol celý pozemok, na ktorom je
obecný úrad a škôlka oplotený týmto kamenným múrom. Približne v roku 1961 sa začal múr rozoberať.
Jeho starý otec nedal súhlas so zbúraním múra v časti, ktorý susedil s jeho pozemkom z dôvodu, že
sa oň staral a obával sa, že v prípade jeho zbúrania dôjde k zmenšeniu výmery pozemku. Kamenný
múr svedok predal žalobcom ako príslušenstvo parcely, múr nepredával osobitne. Následne uviedol,

že múr bol príslušenstvom jeho rodinného domu, ktorý doteraz žalobcom nepredal. Múr predal spolu
s pozemkom za jednu cenu. Dňa 27.03.2010 došlo k búraniu, jednalo sa už o druhý zásah do múra.
Prvýkrát sa do neho zasahovalo v roku 2009, keď na pokyn starostu bolo zbúraného približne 1,5 až2 metre múra, keď sa tam kopal kanál, ktorý mal slúžiť škole. V marci 2010 bol múr zbúraný približne
v rozsahu 4 metre.

Z výpovede svedkyne B. vyplynulo, že je spoluvlastníčkou parcely č. XXX. Asi pred desiatimi rokmi si
spolu s matkou I. dali predmetné pozemky osvedčiť, ako aj rodinné domy a stavby na predmetných
pozemkoch. Vlastnícke právo k parcele č. XXX si osvedčili do podielového spoluvlastníctva.
Následne túto spoločne užívali. Vlastnícke právo k múru si nedali osvedčiť z dôvodov, že to bol obecný
plot a nepatril ani jej, a ani R.. Svedkyňa sa nikdy necítila byť spoluvlastníčkou tohto múra.

Z výpovede svedka P. vyplynulo, že ten sa zúčastnil na búraní múra ako zamestnanec poverený
starostom obce. Jeho úlohou bolo zlikvidovať celý múr v časti od pivnice pri dome I. až do konca oproti
základnej škole. Potom ako začali s búracími prácami, na miesto sa dostavil syn žalobcov, že sa jedná
o súkromný pozemok, preto v búracích prácach nepokračovali. Už v tom čase murovaný plot nebol
jednoliaty, chýbala v ňom časť vybúraná približne v dĺžke 2 metre v roku 2009, kedy sa robila kanalizácia.

Súd sa v konaní zaoberal vyriešením predbežnej otázky, a to vlastníckym právom žalobcov k
murovanému oploteniu, z poškodenia ktorého si v konaní uplatňujú nárok na náhradu škody z dôvodu,
že vyriešenie tejto otázky je nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 120 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len “OZ“), súčasťou veci je všetko, čo k nej podľa jej
povahy patrí a nemôže byť oddelené bez toho, že by sa tým vec znehodnotila.

Podľa § 121 ods. 1 OZ, príslušenstvom veci sú veci, ktoré patria vlastníkovi hlavnej veci a sú ním určené
na to, aby sa s hlavnou vecou trvale užívali.

Vedľajšie stavby (septik, studne a oplotenie) treba považovať v zmysle § 121 OZ za príslušenstvo veci
a ak sú pevne spojené so zemou (studňa vytvorená z betónových skruží, septik, ak nejde o nádrž
z umelej hmoty alebo železnú nádrž) ide o veci nehnuteľné. Veci tvoriace príslušenstvo inej hlavnej
veci, majú na rozdiel od súčasti veci, povahu samostatnej veci v právnom zmysle, a teda môžu byť aj

samostatným predmetom právnych vzťahov. V prípade, ak príslušenstvom hlavnej veci je
nehnuteľnosť (vedľajšia stavba), je základným predpokladom, aby príslušenstvo prešlo spolu s hlavnou
vecou na inú osobu, vyjadrenie vôle účastníkov právneho vzťahu vykonať prevod aj tohto príslušenstva
a to v písomnej forme. Ak takýto prejav vôle chýba (prejav vôle nebol vykonaný dostatočne určite a
zrozumiteľne), príslušenstvo na nadobúdateľa hlavnej veci neprechádza. Obdobne to platí aj v prípade,

akdochádzakprechoduvlastníctvakhlavnejvecinazákladerozhodnutiaštátnehoorgánu, resp.
ak sa hlavná vec nadobúda na dražbe udelením príklepu. (Uznesenie NS SR, sp. zn. 6
Cdo 18/2011).

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že murované oplotenie v čase vzniku škody dosahovalo výšku

160 cm a bolo spojené so zemou pevným základom. V zmysle ustálenej judikatúry (R 4/1992) plot
vyšší než 100 cm je samostatnou stavbou, preto ho nie je možné považovať za súčasť veci, ale
ako vedľajšia stavba tvorí jej príslušenstvo. Nepochybne, v danom prípade hlavnú vec predstavuje
pozemok (parcela č. XXX), čo vyplýva z účelu samotnej stavby murovaného oplotenia, ktoré slúži na
ochranu pozemku. Napriek tomu, že murované oplotenie je spojené so stavbou rodinného domu vo

vlastníctve I., vzhľadom k účelu, ktorý plní, nie je možné ho považovať za príslušenstvo rodinného domu.
Príslušenstvo tvoria veci samostatné a príslušenstvo môže byť samostatným predmetom právnych
vzťahov. Príslušenstvo nesleduje zo zákona bez ďalšieho právny režim hlavnej veci. K tomu, aby
predmetom právneho úkonu (prevod vlastníckeho práva) bolo aj príslušenstvo hlavnej veci, ktorou je
vedľajšia stavba, je vždy potrebné, aby účastníci tohto právneho vzťahu prejavili zákonom predpísaným

spôsobom vôľu previesť aj toto príslušenstvo. Z dôkazov predložených žalobcami nie je možné vyvodiť
záver, že právni predchodcovia I. nadobudli murované oplotenie do vlastníctva. V osvedčení o dedičstve
po právnej predchodkyni I. je v predmete aktív dedičstva, ktoré v rámci dedičského konania nadobudol,
uvedená parcela č. XXX - zastavané plochy v podiele 1 k celku, t.j. bez vymedzenia múra, čo i len
všeobecným označením „príslušenstvo“. Ani z rozhodnutí v dedičských konaniach po I. (D 1806/77) a

U. (D 986/91) nevyplýva, že ich predmetom bolo murované oplotenie.

Podľa § 134 ods. 1 OZ, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu
desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.Podľa § 134 ods. 3 OZ, do doby podľa ods. 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej
držbe právny predchodca.

Vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona (ex lege) po splnení
nasledovných zákonom požadovaných predpokladov:

1/ musí ísť o spôsobilý predmet vydržania - môže ním byť každá vec v právnom zmysle, ktorá môže

byť predmetom vlastníctva
2/ držba musí byť oprávnená
3/ držba musí byť nepretržitá počas celej zákonom stanovenej doby. Do plynutia doby sa započítava aj
doba oprávnenej držby právneho predchodcu vydržiteľa.

Subjektom vydržania môže byť tak fyzická, ako aj právnická osoba, prípadne štát.

Podľa § 130 ods. 1 OZ, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom,
že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba
je oprávnená.

Oprávnená držba je faktické ovládanie veci alebo vykonávanie práva späté s vôľou nakladať s nimi ako
so svojimi v dobrej viere, že držiteľovi veci alebo vykonávateľovi práva, tieto patria. Pri oprávnenej držbe
musia byť teda splnené nasledovné náležitosti:

a/ faktické ovládanie veci alebo vykonávanie práva. Nevylučuje sa ani spoločná držba veci alebo

vykonávanie práva viacerými subjektmi, napr. aj manželmi, ak sú splnené podmienky oprávnenej držby,

b/ vôľa nakladať s vecou alebo s právom ako so svojimi. To znamená správať sa k veci tak, ako by
držiteľovi vlastnícky patrila, obdobne to platí pri vykonávaní práva,

c/ dobrú vieru, že mu vec alebo vykonávanie práva patria treba vždy hodnotiť objektívne. Je potrebné
mať na zreteli, že dobromyseľnosť ako vnútorný psychický stav nemožno priamo dokázať. Možno o nej
usudzovať z okolností, v ktorých sa tento psychický stav navonok prejavuje.

Základným rozlišujúcim kritériom pri posudzovaní dobromyseľnosti držby je to, či držiteľ veci alebo

vykonávateľ práva pri normálnej opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu
na každom subjekte rozumne požadovať, mal, resp. mohol mať, alebo nemal, prípadne nemohol mať
pochybnosti o tom, že mu vec, ktorú fakticky ovláda alebo právo, ktoré vykonáva, patria (R 5/1989).
Okolnosti, z ktorých možno usudzovať existenciu dobromyseľnosti, musí v spore preukázať držiteľ veci,
resp. vykonávateľ práva (nadobúdací titul, i keď neplatný napr. kúpna zmluva alebo darovacia zmluva).

Takže subjekt, ktorý sa bude dovolávať súdnej ochrany, bude musieť preukázať okolnosti, z ktorých
možno usudzovať na jeho dobromyseľnosť, teda okolnosti, svedčiace o poctivosti právneho dôvodu
nadobudnutia veci, resp. práva, nie samu dobromyseľnosť ako vnútorné presvedčenie - psychický stav.
Dobrá viera je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, keď si prisvojuje určitú vec. Ide
teda o psychický stav, o vnútorné presvedčenie subjektu, ktoré samo osebe nemôže byť predmetom

dokazovania.

Predmetom dokazovania môžu byť skutočnosti vonkajšieho sveta, ktorých prostredníctvom sa vnútorné
presvedčenie prejavuje navonok, teda okolnosti, z ktorých možno dôvodiť presvedčenie nadobúdateľa
o dobromyseľnosti, že mu vec patrí (R 45/1986). Tvrdenie držiteľa o tom, že mu vec patrí a že s

ňou nakladal ako s vlastnou, musí byť podložené konkrétnymi okolnosťami, z ktorých sa dá usúdiť,
že toto presvedčenie držiteľa bolo dôvodné. Žalobcovia v konaní nepreukázali, že oni, ani ich právni
predchodcovia murované oplotenie užívali ako vlastné, nepreukázali vstup do držby, právny dôvod tohto
vstupu a ani jeho dobromyseľnosť.

Z uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že žalobcovia nie sú vlastníkmi murovaného oplotenia.
Vlastnícke právo k nemu na základe kúpnej zmluvy zo dňa 16.11.2009 od I. nenadobudli z dôvodu,
že predávajúci nebol jeho vlastníkom. Vlastníctvo k murovanému oploteniu nenadobudol na základe
prechodu vlastníckeho práva po svojich právnych predchodcoch, o čom svedčí kúpna zmluva z roku1925, ako aj rozhodnutia v dedičských konaniach po jeho právnych predchodcoch, kde vzhľadom na
právnu povahu murovaného plota, pre prechod vlastníckeho práva k nemu sa vyžaduje jeho vymedzenie
aspoň vo všeobecnej rovine ako „príslušenstvo“. Vlastnícke právo nenadobudol ani vydržaním. Samotné

tvrdenia o tom, že jeho právni predchodcovia múr užívali nepreukazujú, že tento užívali ako vlastný.
Právna predchodkyňa I. R. si osvedčila vlastnícke právo k parcele č. XXX v podiele 1 k celku, pričom
do zápisnice o vydržaní vlastníckeho práva uviedla, že parcelu spolu so spoluvlastníčkou B. užívajú ako
spoločný dvor. O vlastníctve murovaného oplotenia sa nezmienila. B. vo svojej výpovedi pred súdom
výslovne uviedla, že vlastnícke právo k murovanému oploteniu si osvedčiť nedali z dôvodu, že ten im

nikdy vlastnícky nepatril. Z uvedených dôvodov sú dojednania zmluvných strán o prevode vlastníckeho
práva k murovanému oploteniu neplatné, a to v súlade so zásadou nemo plus iuris ad alium transferre
potest quam ipse habet (nik nemôže previesť na iného viac práv, než má sám). Z uvedeného dôvodu
nie sú žalobcovia aktívne vecne legitimovaní na domáhanie sa náhrady škody, ktorá vznikla na veci,
ktorej nie sú vlastníkmi. Preto súd žalobu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 151 ods 3. O.s.p. tak, že o ich náhrade
rozhodne do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníododňadoručeniajehopísomnéhovyhotovenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne

splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.