Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, August 19, 2014

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 25C/205/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113238471
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomír Mrva

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2014:5113238471.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudcom JUDr. Drahomírom Mrvom v právnej veci navrhovateľa:

GENERAL FACTORING, a.s., so sídlom: Košická 56, 821 08 Bratislava, IČO: 35 838 825, právne
zastúpený HMG & PARTNERS, s.r.o., so sídlom: Štefanovičova 12, 811 04 Bratislava, IČO: 35 885
459, proti odporcovi: S.V. I., J.. XX.XX.XXXX, G.: G. XX, XXX XX Ž., Q. N., o zaplatenie 3.527,94 eur
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 42,80 € spolu s úrokom 17,30 % ročne zo sumy 26,72
€ od 22.12. 2010 do zaplatenia a spolu s úrokom z omeškania 9% ročne zo sumy 42.09 € od 22.12.
2010 do zaplatenia, všetko do 3 dní po právoplatnosti rozsudku.

V zvyšku súd návrh z a m i e t a

Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 14.11.2013 domáhal súdneho výroku, v ktorom by súd
odporcu zaviazal na zaplatenie sumy 3.527,94 eur s úrokom vo výške 17,30% ročne zo sumy 2.996,61
eur od 22.12.2010 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 9,0 % ročne zo sumy 2.996,61 eur
od 22.12.2010 do zaplatenia a na náhradu trov konania.

Svoj návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ nadobudol pohľadávku voči odporcovi na základe zmluvy o
postúpení pohľadávok zo dňa 21.12.2010, pričom postúpenie pohľadávky bolo odporcovi oznámené
listom zo dňa 28.12.2010. Právny predchodca navrhovateľa a odporca uzatvorili dňa 06.12.2005
zmluvu o splátkovom úvere č. 0423554697, na základe ktorej právny predchodca navrhovateľa poskytol
odporcovi úver vo výške 1.576,11 eur pri úrokovej sadzbe 17,30% ročne. Odporca sa zaviazal
poskytnutý úver splácať mesačnou splátkou k 20. dňu mesiaca, splatnosť prvej splátky bola dohodnutá

na deň 20.01.2006 a konečná splatnosť na deň 20.11.2010. Odporca svoj záväzok vyplývajúci zo
zmluvy o úvere neplnil a poskytnutý úver nesplatil ani do dňa konečnej splatnosti do 20.11.2010. Po
postúpení pohľadávky na navrhovateľa nebola na úhradu záväzku poukázaná žiadna platba a preto sa
navrhovateľ pridržiava vyčíslenia pohľadávky poskytnutého právnym predchodcom. Ku dňu postúpenia,
k 21.12.2010, bola pohľadávka navrhovateľa vo výške celkom 3.527,94 eur, z toho istina po splatnosti
činí2.996,61eur,úrokysúvovýške44,64eur,úrokyzomeškaniavovýške486,69eur.Istinunavrhovateľ
úročí úrokom a zákonným úrokom.

Podaním doručeným súdu dňa 26.06.2014 navrhovateľ návrh doplnil a uviedol, že odporca vyčerpal
úver vo výške 1.576,71 eur, poslednú splátku odporca uhradil dňa 12.07.2007 vo výške 59,75 eur.
Odporca spolu uhradil 10 úhrad v celkovej výške 536,92 eur. Odporca sa dostal do omeškania prvýkrátdňa 21.02.2006. Uviedol, že uplatňovaný úrok z omeškania 486,69 eur je účtovaný od 21.02.2006 do
21.12.2010. Od začiatku zmluvného vzťahu bol úrok z omeškania účtovaný v sadzbe 26,40% ročne, od
15.01.2009 v sadzbe 8% ročne. V rámci istiny 2.996,61 eur sú obsiahnuté riadne úroky 1.752,42 eur

účtované do 21.12.2010 a poplatky 155,65. Čistá istina úveru bez úrokov a poplatkov je 1.088,54 eur.
Nezaplatené riadne úroky 44,64 eur sú účtované z istiny 2.996,61 eur od 21.11.2010 (deň po konečnej
splatnosti) do dňa postúpenia 21.12.2010

Na základe podaného návrhu súd nariadil pojednávanie.

Dňa 19.08.2014 súd pojednával v neprítomnosti navrhovateľa, jeho právneho zástupcu a odporcu.
Právny zástupca navrhovateľa žiadal ospravedlniť neúčasť navrhovateľa a jeho právneho zástupcu
na pojednávaní a súhlasil, aby súd pojednával v ich neprítomnosti. Odporca mal doručenie
predvolania vykázané riadne do vlastných rúk, svoju neúčasť neospravedlnil ani nepožiadal o odročenie
pojednávania z vážneho dôvodu.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a na základe
vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:

Súd zistil, že právny predchodca navrhovateľa spol. Slovenská sporiteľňa, a.s. s odporcom uzavreli dňa

06.12.2005 zmluvu o splátkovom úvere č. 0423554697. Na základe tejto zmluvy právny predchodca
navrhovateľa poskytol odporcovi úver vo výške 47.500,- Sk, tj. 1.576,71 eur, ktorý sa odporca zaviazal
splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 1.268,- Sk, tj. 42,08 eur splatných k 20. dňu v
mesiaci, so splatnosťou prvej splátky 20.01.2006 a so splatnosťou poslednej splátky 20.11.2010, pri
úrokovej sadzbe 17,30% ročne a RPMN 9,51%.

Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 1424/2010/CE postúpila spol. Slovenská sporiteľňa, a.s. ako
postupca na navrhovateľa ako postupníka pohľadávky so všetkými právami, ktoré sú spojené s
postupovanými pohľadávkami, vrátane pohľadávky voči odporcovi. V zmysle prílohy k zmluve o
postúpení pohľadávky (č.l. 26) bola na navrhovateľa postúpená pohľadávka voči odporcovi v sume

3.527,94 eur, pozostávajúca z istiny 2.996,61 eur, riadnych úrokov 44,64 eur a úrokov z omeškania
486,69 eur. Postúpenie pohľadávky bolo odporcovi oznámené zo strany právneho predchodcu
navrhovateľa listom zo dňa 28.12.2010.
Z výpisu z účtu (čl. 52) vyplýva, že odporca čerpal úver v sume 47.500,- Sk bezhotovostne dňa
06.12.2005.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka: Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného ku dňu
uzatvorenia zmluvy o úvere (ďalej len ZoSU) tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania
spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových
nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu
spotrebiteľa.

Podľa§2písm.a/ZoSUnaúčelytohtozákonasarozumie spotrebiteľskýmúveromdočasnéposkytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky
alebo v inej právnej forme.

Podľa § 3 ods. 1, 2 ZoSU veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje
spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského
úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 4 ods. 1 ZoSU zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

Podľa § 4 ods. 2 ZoSU Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí 6) obsahuje
najmäa) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,

b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v §2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej

miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie
sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoje dlhy riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 10c Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013,
výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania
po 31. januári 2013.

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného v rozhodnom čase, výška úrokov

z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, orgán rozhodujúci o nárokoch zo

spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Súdvsúladescit.ustanovenímzákonač.250/2007Z.z.zúradnejpovinnostiskúmal,čizáväzokodporcu
vyplývajúci z uvedenej zmluvy o úvere je premlčaný, nakoľko v danom prípade ide o nárok navrhovateľa
zo spotrebiteľskej zmluvy. Navrhovateľ (resp. jeho právny predchodca) pri uzatváraní zmluvy o úvere
konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Odporca túto zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ,
keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojho

podnikania, povolania alebo zamestnania.

Podľa § 52 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy, (1) Spotrebiteľskými zmluvami
sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona
a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane

spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na
uzavretie zmluvy. (2) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (3) Spotrebiteľom je osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti.

Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzatvorenia zmluvy,
spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka,ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch,
a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

V zmysle citovaných ustanovení v predmetnej veci ide o spotrebiteľskú, typovú, zmluvu, a z tohto
dôvodu súd skúmal existenciu prípadného premlčania pohľadávky navrhovateľa uplatnenej z tejto
zmluvy.

Podľa rozsudku Krajského súdu v Trnave č.k. 24Co/130/2011 zo dňa 06.03.2012: Odvolací súd uzavrel,

že právny vzťah medzi účastníkmi založený zmluvou o úvere je nevyhnutné posudzovať podľa zákona
č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy bez ohľadu na
to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka). S
poukazomuvedenéjenevyhnutnéspotrebiteľskýprávnyvzťahmedziúčastníkmiposudzovaťvždypodľa
ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch a nie
podľa všeobecnej právnej úpravy obsiahnutej v Obchodnom zákonníku.

S poukazom na uvedenú právnu vetu súd na daný prípad aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka
upravujúce otázku premlčania.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia
doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným

celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
V prejednávanej veci sa odporca zaviazal splatiť úver v mesačných splátkach splatných vždy k 20.dňu v
mesiaci,počnúcprvousplátkousplatnoudňa20.01.2006aposlednousplátkousplatnoudňa20.11.2010,
kedy sa stala splatnou i posledná splátka úveru. Návrh na začatie konania navrhovateľ podal na súde
dňa 14.11.2013. Súd konštatuje v súlade s cit. ustanovením, že premlčacia doba jednotlivých splátok

začala plynúť vždy odo dňa ich splatnosti (splatné boli vždy 20. dňa toho- ktorého mesiaca). Následne
potom súd konštatuje, že pokiaľ bola žaloba podaná dňa 14.11.2013, pokiaľ je premlčacia doba 3 ročná,
nepremlčaná je jediná splátka, a to splátka splatná dňa 20.11.2010 (posledná splátka úveru). Všetky
ostatné splátky sú premlčané.
Nepremlčaná je teda suma 1.268,- Sk, tj. 42,09 eur. Keďže súd nemal preukázané, že by

odporca uvedenú nepremlčanú splátku úveru zaplatil, bolo návrhu v tejto časti vyhovené. Vo zvyšku
požadovaných splátok úveru, ktoré boli premlčané, súd návrh zamietol.
Keďže navrhovateľ nedoručil súdu vrámci špecifikácie pohľadávky žiadnu podrobnejšiu špecifikáciu, z
ktorej by súd mohol zistiť, aká konkrétna suma istiny, úrokov a poplatkov je v každej jednotlivej splátke,
súd si na základe toho, čo navrhovateľ uviedol, ustálil, že pokiaľ bolo splátok celkovo 59, tak potom

zloženie nepremlčanej splátky splatnej dňa 20.11.2010 malo byť nasledovné:
- istina mala činiť 26,72 eur, keďže poskytnutá istina úveru 1.576,11 eur mala byť rozvrhnutá do 59
splátok (1.576,11 eur /59),
- poplatok za správu úveru: 2,99 eur, čo korešponduje s tvrdením navrhovateľa, že od októbra 2010 bola
výška tohto poplatku 2,99 eur (č.l. 44),

- zvyšok tejto splátky tvorili riadne úroky vo výške 12,38 eur (tj 42,09 eur - 26,72 eur - 2,99 eur).

Aj s poukazom na uvedené súd ďalej navrhovateľovi priznal úroky z úveru vo výške 17,30 % ročne z
priznanej sumy istiny zahrnutej v splátke splatnej dňa 20.11.2010 vo výške 26,72 eur od 21.11.2010 do

21.12.2010, čo vyčíslil na sumu 0,39 eur a následne aj riadny úrok vo výške 17,30% ročne zo sumy
26,72 eur od 22.12.2010 do zaplatenia.

Navrhovateľ si totiž návrhom uplatnil riadne úroky (bod III na č.l. 44) takto:
- v sume 44,64 eur (za dobu od 21.11.2010 do 21.12.2010)

- 17,30% ročne zo sumy 2.996,61 eur od 22.12.2010 do zaplatenia,

Vzhľadom na to, že súd skonštatoval, že jediný nepremlčaný nárok navrhovateľa je jedna nepremlčaná
splátka úveru a vrámci nej nepremlčaná istina tvorí vyššie uvedeným výpočtom sumu 26,72 eur, potommoholsúdpriznaťriadneúrokylenzosumynezaplatenejanepremlčanejistiny,atovsúlades§502ods.
1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný
platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo

na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za
úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške. Riadne úroky sa teda platia výlučne len zo sumy poskytnutej istiny, nie však z iných
nárokov. Sadzba riadnych úrokov 17,30% ročne bola s odporcom riadne v zmluve dojednaná. Vzhľadom

na to súd potom priznal riadne úroky len z dlžnej nepremlčanej istiny 26,72 eur za obdobie od 21.11.2010
(deň po splatnosti predmetnej splátky, čo je súčasne aj deň konečnej splatnosti) do 21.12.2010 (do
dňa postúpenia pohľadávky), čo je 0,39 eur a potom ďalej úrok vo výške 17,30% ročne zo sumy 26,72
eur (nezaplatená, nepremlčaná istina zahrnutá v splátke splatnej dňa 20.11.2010) od 22.12.2010 (deň
nasledujúci po postúpení pohľadávky) do zaplatenia. Vo zvyšku požadovaných riadnych úrokov návrh
zamietol, nakoľko nemohol súd priznať riadne úroky z premlčanej istiny a už vôbec nie z iných nárokov,

ktoré by netvorili čistú istinu, tj. nepredstavovali by reálne odporcovi poskytnuté peňažné prostriedky,
nakoľko v zmysle citovaného ustanovenia sa riadne úroky platia iba z reálne dlžníkovi poskytnutých
finančných prostriedkov, čo vylučuje napríklad úročenie poplatkov účtovaných za veriteľom poskytnuté
služby.

Súd ďalej navrhovateľovi priznal úroky z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy dlžnej priznanej
nepremlčanej splátky (splatnej dňa 20.11.2011) teda zo sumy 42,09 eur od 21.11.2010 do 21.12.2010,
čo vyčíslil na sumu 0,32 eur a následne aj úroky z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 42,09 eur
od 22.12.2010 do zaplatenia.

Navrhovateľ si totiž návrhom uplatnil úroky z omeškania (bod I na č.l. 43) takto:
- v sume 486,69 eur (za dobu od 21.02.2006 do 21.12.2010)
- 9% ročne zo sumy 2.996,61 eur od 22.12.2010 do zaplatenia,

Dlžníkom je spotrebiteľ, súd preto v súlade s citovaným zákonným ustanovením § 517 OZ priznal

navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Súd nemohol priznať úroky z omeškania od 21.02.2006, nakoľko ide o úroky z omeškania premlčané,
počítané zpremlčanýchsplátok(tých,ktorésastalisplatnýmiskôrnež3rokyspätneodpodanianávrhu).
Pokiaľ teda súd priznal navrhovateľovi len jednu splátku úveru, ktorá ako jediná nebola premlčaná, a

pokiaľ sa táto stala splatná dňa 20.11.2010, od 21.11.2010 je s úhradou tejto sumy 42,09 eur odporca
v omeškaní, pričom k tomuto dňu činila výška úrokovej sadzby 9% ročne (1,00% + 8%). Preto súd
priznal navrhovateľovi úroky z o meškania vo výške 9% ročne zo sumy 42,09 eur od 21.11.2010 do
21.12.2010 (deň postúpenia pohľadávky) , čo je 0,32 eur. A potom ďalej úrok z omeškania vo výške
9% ročne zo sumy 42,09 eur (nezaplatená, nepremlčaná splátka) od 22.12.2010 (deň nasledujúci po

postúpení pohľadávky) do zaplatenia. Vo zvyšku žiadaných úrokov z omeškania súd návrh zamietol,
nakoľko nemohol priznať úroky z omeškania zo zamietnutej premlčanej istiny.

Ďalej súd už nad rámec uvedeného konštatuje, že pokiaľ navrhovateľ uvádza, že sadzba počítaných
úrokov z omeškania od 21.02.2006 bola do istého času i 26,40% ročne, takto uplatnené úroky z

omeškania ani neboli počítané zákonným spôsobom, keďže aj pred 15.01.2009 bolo nutné úroky
z omeškania vo vzťahu k spotrebiteľovi počítať len v najvyššej zákonnej prípustnej sadzbe, a to
podľa rozsudku Krajského súdu Žilina z 13. 10. 2010, sp. zn. 7Co/284/2010, podľa ktorého pokiaľ
zákonodarca s účinnosťou od 15.1.2009 novelizoval ust. § 369 ods. 1 Obč. zákonníka tak, že v
prípade záväzkov vzniknutých zo spotrebiteľských zmlúv možno úroky z omeškania dohodnúť najviac

do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva, reagoval tak na úpravu ochrany spotrebiteľa,
vyplývajúcu z predpisov Európskej únie, aproximovanú do slovenského právneho poriadku už skôr, v
rámci ochrany spotrebiteľa v Obč. zákonníku ( § 52 a nasl.) a zákonom o spotrebiteľskom úvere, aby
odstránil prípadné pochybnosti. Vychádzajúc však z právnej úpravy ochrany spotrebiteľa, platnej v čase
účinnosti zmluvy, na základe ust. § 54 ods. 1 Obč. zákonníka, ktoré sa vzťahuje aj na zmluvy, majúce

charakter absolútnych obchodov, aj do 15.1.2009 bolo potrebné na spotrebiteľskú zmluvu aplikovať
ust. § 517 ods. 2 Obč. zákonníka, keďže táto úprava bola pre spotrebiteľa výhodnejšia. Za takéhoto
stavu (nebyť i premlčania) by súd i tak nemohol priznať úroky z omeškania účtované v sadzbe 26,40%
ročne.Naviac,keďženavrhovateľnedoložilriadnušpecifikáciu,akýmspôsobompriebežneúčtovalúrokyz omeškania, v tejto časti by i tak súd bol nútený konštatovať nepreskúmateľnosť návrhu v časti o
priebežne účtovaných úrokoch z omeškania uplatnených v sume 486,69 eur, keďže navrhovateľ vôbec
bližšie neodôvodnil mechanizmus výpočtu (presne - z akých súm ich účtoval - či skutočne len z toho,

s platením čoho bol odporca v omeškaní, nevymedzil bližšie, za aké konkrétne časové obdobie použil
akú konkrétnu sadzbu, či túto menil, znižoval v súlade so zmenou zákonnej úrokovej sadzby a pod).

Zhrnúcuvedenésúdpriznalcelkovosumu42,80eur,akosúčetnepremlčanejsplátky42,09eur,riadnych
úrokov do 21.12.2010 v sume 0,39 eur a úrokov z omeškania do 21.12.2010 v sume 0,32 eur, spolu s

úrokom 17,30 % ročne zo sumy nepremlčanej istiny 26,72 eur od 22.12. 2010 do zaplatenia a spolu s
úrokom z omeškania 9% ročne zo sumy nepremlčanej splátky 42,09 eur od 22.12. 2010 do zaplatenia.

Pre úplnosť súd konštatuje, že navrhovateľ si uplatnil celkovo istinu vo výške 2.996,61 eur, z čoho čistá
istina je 1.088,54 eur, poplatky 155,65 eur a riadne úroky 1.752,42 eur (bod II na č.l. 44)

Z tejto istiny súd s poukazom na premlčanie priznal len jednu nepremlčanú splátku 42,09 eur a vo zvyšku
premlčaných splátok návrh zamietol. Čo sa týka pribežne v istine naúčtovaných úrokov 1.752,42 eur
naúčtovaných do 20.11.2010, tieto boli účtované z celej dlžnej istiny, teda aj z tej, ktorá je toho času
premlčaná, teda pokiaľ by súd tieto sumy úrokov priznal, šlo by vlastne o priznanie príslušenstva z už
premlčanej istiny, teda aj o priznanie toho príslušenstva, na ktoré nárok z dôvodu premlčania už nie je

daný. Nebyť i premlčania, i tak súd konštatuje, že navrhovateľ nepredložil takú podrobnú a kvalifikovanú
špecifikáciu, z ktorej by sa dal vyvodiť spôsob, akým dospel k sume riadnych úrokov 1.752,42 eur. Keďže
navrhovateľ uviedol len výslednú sumu bez výpočtu (najmä absentuje odôvodnenie, z akých súm riadne
úroky účtoval - či skutočne len z dlžnej istiny, príp. či i z iných nárokov tak, aby správnosť ich vyčíslenia
mohol súd odkontrolovať) i tak by bol súd nútený konštatovať nepreskúmateľnosť návrhu v tejto časti.

Okrem toho si navrhovateľ uplatnil v rámci vyčíslenej istiny aj poplatky v sume 155,65 eur, z tohto:

- a/ poplatky za upomienky v sume 36,52 eur.
Súd v tejto časti návrh zamietol ako nedôvodný, nakoľko navrhovateľ nepreukázal, že by bol odporcovi
vôbeczasielal4upomienky,nazaslaniektorýchsaviažepredmetnýpoplatok.Okremtohosúdpodotýka,

že uvedené poplatky vyplývajú len zo sadzobníka, ktorý si navrhovateľ upravuje a následne mení
jednostranne a neboli dohodnuté v zmluve, a teda má za to, že tieto poplatky neboli medzi účastníkmi
riadne dohodnuté. Okrem toho poplatky za upomienky v sume 100, 200, 300 či 500,- Sk určite nemôžu
byť adekvátnou náhradou za domnelé výdavky navrhovateľa spojené so zaslaním upomienky, ktoré
zaslanie upomienky je automaticky vykonané prostredníctvom elektronických prostriedkov navrhovateľa

bez reálneho podielu ľudského faktora a neprináša navrhovateľovi takmer žiadnu škodu vo forme s týmto
spojených vynaložených výdavkov. Rovnako je potrebné poukázať aj na to, že zaslanie upomienky z
hľadiska jeho vzťahu k vzniku práva navrhovateľa na zaplatenie splátok úveru, ani z hľadiska vzniku
nejakých jeho iných práv, nemá žiadnu právnu relevanciu a ide len o nadbytočný úkon. Vzhľadom na
všetko uvedené súd návrh v tejto časti považoval za nedôvodný.

- b/ poplatky za vedenie účtu od decembra 2005 do novembra 2010 v sume 119,14 eur.

Poplatky za vedenie účtu boli v zmluve dohodnuté v sume 50,- Sk - 1,66 eur/mesačne, pričom v zmluve
sa neuvádza, či tieto poplatky sú zahrnuté v mesačnej splátke úveru, alebo nie. Uvedená zmluvná

podmienka v zmluve o úvere ohľadne poplatku za správu úveru v tom smere, či poplatok je zahrnutý
v mesačnej splátke úveru, alebo či sa účtuje nad rámec tejto splátky, tak nie je jednoznačná, z obsahu
zmluvy uvedené ustáliť nemožno. K návrhu neboli priložené ani všeobecné obchodné podmienky
navrhovateľa, z ktorých by súd mohol uvedenú skutočnosť zistiť.

Okrem toho súd uvádza, že podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

V danom prípade je nejednoznačné, či poplatok, ktorý si účastníci v zmluve dohodli za správu úveru je
zahrnutý v splátke, alebo je ho odporca povinný platiť nad rámec tejto splátky. V súlade s uvedeným

ustanovením zákona súd zvolil pre túto nejednoznačnosť výklad pre spotrebiteľa priaznivejší, a teda ten
výklad, podľa ktorého je poplatok za správu úveru už súčasťou splátky, a teda odporca nie je povinný
platiť tento poplatok osobitne nad rámec splátky. Súd teda vyhodnotil nárok navrhovateľa ohľadne
poplatkov za správu úveru v tom smere, že poplatok za správu úveru je zahrnutý v splátke, a teda pokiaľsúd priznal jednu nepremlčanú splátku, v rámci sumy splátky 42,09 eur je už zahrnutý poplatok za správu
úveru za jeden mesiac (november 2010) v sume 2,99 eur. Z uvedeného dôvodu súd návrh v časti o
zaplatenie poplatkov za správu úveru vo zvyšku nepriznal

Podľa ust. § 142 ods. 2 OSP, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví , že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo .

Podľa ust. § 151 ods. 1 veta prvá OSP, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh

spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Navrhovateľ bol v konaní len čiastočne úspešný, keď mu súd priznal len sumu 42,80 eur s príslušným
úrokom z omeškania a riadnym úrokom a návrh vo zvyšku (čo do zaplatenia sumy 3.485,14 eur s
príslušným riadnym úrokom a úrokom z omeškania) zamietol. V časti, v ktorej súd návrh zamietol,
bol úspešný odporca. Z tohto je zrejmé, že odporca bol v konaní úspešnejší účastník a mal by voči

navrhovateľovi právo na pomernú náhradu trov konania podľa zásady čistého úspechu. Keďže si však
odporca počas konania žiadne trovy neuplatnil, súd mu ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP), t.j. ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné

dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy,

i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,
j) bol odvolacím súdom schválený zmier.Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.