Decision was made at the court Mestský súd Košice
Judgement was issued by JUDr. Oľga Mičietová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 13C/492/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7215223830
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Mičietová
ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2015:7215223830.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Oľgou Mičietovou v právnej veci navrhovateľa C. B., nar.
XX.X.XXXX, trvale bytom v J. č. XX, t.č. v T., I. X, proti odporkyni C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
v T., T. X, v konaní o zrušenie vyživovacej povinnosti takto
r o z h o d o l :
Žalobný návrh zamieta.
Žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
Návrhom na zrušenie vyživovacej k dieťaťu, doručeným súdu dňa 6.8.2015, žiadal navrhovateľ, aby
súd zrušil s účinnosťou od 1.10.2013 vyživovaciu povinnosť jeho - otca určenú rozsudkom Okresného
súdu I zo dňa 15.6.2011, č.k. 22C/107/2003-104, voči plnoletému dieťaťu - odporkyni s odôvodnením,
že odporkyňa v máji 2013 dovŕšila štúdium na Prešovskej univerzite v Prešove, Pedagogická fakulta a
počnúc od 1.10.2013 je zamestnaná. Uviedol, že v zmysle uznesenia Krajského súdu v Košiciach zo
dňa 30.5.2008, č.k 8CoP/288/2006-175 a rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 15.6.2011, č.k.
22C/107/2003-104, je povinný platiť na odporkyňu výživné vo výške 6.000,- Sk mesačne.
Odporkyňa sa k návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti, tak ako bol podaný navrhovateľom, vyjadrila
ústne do zápisnice z pojednávania dňa 14.10.2015 a s podaným návrhom súhlasila. Uviedla, že ukončila
vysokoškolské štúdium dňa 28.5.2012 a od 1.10.2013 sa zamestnala.
Vo veci súd rozhodol v zmysle ust. § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti navrhovateľa, ktorý napriek
tomu, že bol na pojednávanie riadne predvolaný a to doručením predvolania dňa 31.10.2015, sa na
pojednávanie bez ospravedlnenia nedostavil a ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o jeho odročenie.
Navrhovateľ ani nereagoval na písomnú výzvu súdu, ktorou bol priamo v doručenom vyhotovení
predvolania na pojednávanie vyzvaný, aby oznámil spisovú značku súdneho rozhodnutia a označenie
súdu, ktorý toto rozhodnutie vydal, na základe ktorého plnil vyživovaciu povinnosť voči odporkyni, ktorú
žiada zrušiť a zároveň bol upovedomený o tom, že týmto rozhodnutím nie je rozsudok Okresného súdu
Košice I, sp. zn. 22C/107/2003, tak ako to navrhovateľ uviedol v návrhu na začatie konania o zrušenie
vyživovacej povinnosti.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporkyne a ňou predloženými listinnými dôkazmi, resp. listinnými
dôkazmi, ktoré si sám vyžiadal a pripojeným spisom Okresného súdu Košice I, sp. zn. 22C/107/2003,
na základe čoho zistil tento skutkový stav veci:
Rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 15.6.2006, č.k. 22C/107/03-104, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 17.8.2006 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 30.5.2008,č.k. 8CoP/288/2006-175, bola určená na čas po rozvode manželstva vyživovacia povinnosť tunajšiemu
navrhovateľovi voči mal. C. B. (tunajšia odporkyňa) mesačne v sume 7.000,- Sk (232,36 eura) za
obdobie od 11.9.2004 do 15.12.2015. V čase vydania tohto súdneho rozhodnutia (15.12.2006) C., nar.
XX.XX.XXXX, bola už plnoletá. Navštevovala vo vymedzenom období - r. 2004, 1. ročník gymnázia M.
R. Štefánika v Košiciach. Výdavky matky na ňu mesačne činili 4.000,- Sk až 4.500,- Sk, náklady na
mesačník MHD v sume 195,- Sk, náklady na školskú jedáleň od 550,- Sk do 600,- Sk a ročné výdavky na
stužkovú slávnosť vo výške 3.000,- Sk. V čase vydania rozhodnutia C. navštevovala 3. ročník gymnázia.
Za ZRPŠ jej matka zaplatila 1.000,- Sk a štyrikrát do roka príspevky na stužkovú po 500,- Sk, za obedy
500,- Sk mesačne a za MHD 196,- Sk mesačne a ďalšie výdavky vynakladala na oblečenie a stravu.
Podľa potvrdenia vydaného Pedagogickou fakultou Prešovskej univerzity v Prešove zo dňa 8.9.2015,
odporkyňa Mgr. C. B. bola študentkou Pedagogickej fakulty Prešovskej univerzity v Prešove, denného
bakalárskeho stupňa štúdia študijného programu predškolská a elementárna pedagogika od 3.9.2007
do 14.6.2010 a denného magisterského študijného programu učiteľstvo pre primárne vzdelávanie od
1.9.2010 do 28.5.2012.
Sociálna poisťovňa, pobočka Košice, listom zo dňa 9.9.2015, na základe žiadosti súdu, podala
správu, v ktorej oznámila, že odporkyňa nie je poberateľkou dávky v nezamestnanosti ani dávky
nemocenského poistenia. Ku dňu šetrenia nebola evidovaná v registri poistencov a sporiteľov
stavebného dôchodkového sporenia vedeného Sociálnou poisťovňou.
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, podal na základe vyžiadania súdom správu, listom zo
dňa 22.9.2015, v ktorej oznámil že odporkyňa nie je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie,
naposledy bola evidovaná v období od 29.5.2012 do 18.7.2012 a dňa 19.7.2012 bola z evidencie
uchádzačov o zamestnanie vyradená z dôvodu prekročenia príjmu z dohody. Podľa oznámenia
nepoberala rodičovský príspevok, dávku v hmotnej núdzi ani iné sociálne dávky.
Odporkyňa ako účastníčka konania vo svojej výpovedi uviedla, že je dcérou navrhovateľa. Vypovedala,
že podľa súdneho rozhodnutia jej bol navrhovateľ povinný platiť výživné vo výške 7.000,- Sk mesačne
a po tom, keď dovŕšila vek 18 rokov ona ako plnoleté dieťa podala návrh na začatie konania o určenie
výživného pre ňu, aby jej navrhovateľ ako jej otec naďalej platil výživné, pretože pokračovala v štúdiu.
Odporkyňa nevedela uviesť ani na ktorom súde sa konanie o určenie výživného viedlo a ani spisovú
značku, pod ktorou bolo konanie vedené. Uviedla, že v tomto konaní sa rozhodovalo len o výživnom
voči jej osobe a na základe vydaného súdneho rozhodnutia jej bol otec - navrhovateľ povinný platiť
výživné vo výške 3.000,- Sk mesačne/99,58 eura. Uviedla, že navrhovateľ toto výživné riadne neplatil a
ani nevedela uviesť, konkrétne sa vyjadrila, že si ani nepamätá, kedy navrhovateľ výživné jej naposledy
zaplatil.Uviedla,žesnávrhomnazrušenievýživnéhosúhlasí,pretožeukončilaštúdiumnaPedagogickej
fakulte v Prešove, na preukázanie ktorej skutočnosti predložila súdu na nahliadnutie vysvedčenie o
štátnej skúške vydané Prešovskou univerzitou v Prešove dňa 28.5.2012. Vypovedala, že po ukončení
školy najskôr krátko brigádovala a potom sa riadne zamestnala v trvalom pracovnom pomere odo dňa
1.10.2013 a od tej doby je stále zamestnaná u toho istého zamestnávateľa. Uviedla aj, že uzavrela
manželstvo, na preukázanie ktorej skutočnosti predložila na nahliadnutie sobášny list vydaný matričným
úradom Mestskej časti Košice - Západ dňa 22.9.2015, z ktorého súd zistil, že dňa 18.5.2015 uzavrela
odporkyňa manželstvo s Ing. P. T..
Podľa ust. § 78 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, dohody
a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté
dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľaust.§62ods.1zák.č.36/2005Z.z.,plnenievyživovacejpovinnostirodičovkdeťomjeichzákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Ustanovenie § 62 ods. 1 Zákona o rodine zabezpečuje deťom výživné od ich rodičov do toho času,
pokiaľ nie sú deti samé schopné sa živiť; vyživovacia povinnosť rodičov k deťom časovo končí vtedy,
keď sú samé schopné zarábať.Podľa ust. § 101 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä
tým, že pravdivo a úplne podpíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú
na pokyny súdu.
Podľa ust. § 120 ods. 1 veta prvá O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení.
Podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p., súd je povinný okrem vecí podľa ods. 2 poučiť účastníkov, že všetky
dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí
dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie, najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia
vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada.
Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a.
V občianskom súdnom konaní sa uplatňuje zásada prejednacia, podľa ktorej sú účastníci konania
povinní tvrdiť všetky pre rozhodnutie významné skutočnosti (povinnosť tvrdenia); sú tiež povinní plniť
dôkaznú povinnosť a teda označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Dôsledkom nesplnenia týchto
povinností je vynesenie nepriaznivého rozsudku pre účastníka, ktorý tieto povinnosti nesplnil; súd nie je
sám povinný po významných skutočnostiach pátrať.
V danom prípade mal súd preukázané, že odporkyňa ukončila dňa 28.5.2012 štátnou skúškou
magisterské štúdium na Pedagogickej fakulte Prešovskej univerzity v Prešove a teda sa odporkyňa
uvedeným dňom prestala sústavným štúdiom pripravovať na budúce povolanie a nadobudla schopnosť
sama sa živiť vlastnou prácou. Dňa 1.10.2013 sa zamestnala v trvalom pracovnom pomere. Dňa
18.9.2015 uzavrela manželstvo a od uvedeného dňa vyživovacia povinnosť jej manžela voči nej
predchádza vyživovacej povinnosti jej rodičov. Vznik schopnosti dieťaťa samé sa živiť má za následok
zánik zákonnej vyživovacej povinnosti rodičov k deťom (§ 62 ods. 1 Zák. o rodine).
Vykonaným dokazovaním, oboznámením sa z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Košice I,
sp. zn. 22C/107/2003, s rozsudkom zo dňa 15.6.2006, č.k. 22C/107/2003-104, však súd zistil, že
vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči odporkyni, ktorá mu bola určená týmto rozsudkom, a ktorú
žiadal zrušiť, bola určená vo výške 7.000,- Sk na obdobie od 11.9.2004 do 15.12.2005 a teda trvala
len počas trvania takto vymedzeného časového obdobia. Neexistoval preto žiaden zákonný dôvod na
zrušenie vyživovacej povinnosti, pretože takto určená vyživovacia povinnosť v čase podania žalobného
návrhu už neexistovala, keďže zanikla uplynutím dňa 15.12.2005. Iným súdnym rozhodnutím mu určenú
povinnosť platiť výživné odporkyni navrhovateľ ani netvrdil a ani nepreukázal, hoci ho zaťažovala tak
povinnosť tvrdenia ako aj dôkazné bremeno a bol na ich plnenie vyzvaný.
Keďže navrhovateľ ani napriek písomnej výzve súdu, aby oznámil, resp. správne označil súdne
rozhodnutie o výživnom, na základe ktorého plní vyživovaciu povinnosť voči odporkyni, ktorú žiada
zrušiť, a teda toto súdne rozhodnutie zmeniť, na výzvu súdu nereagoval a súdne rozhodnutie
ani neoznačil ani nepredložil, súd žalobný návrh tak, ako ho navrhovateľ formuloval, zamietol,
pretože vyživovacia povinnosť určená navrhovateľovi súdnym rozhodnutím zo dňa 15.6.2011 (správne
15.6.2006), č.k. 22C/107/03-104, bola určená na vymedzené obdobie od 11.9.2004 do 15.12.2005 a
uplynutím tohto obdobia zanikla a teda nie je potrebné ju zrušovať a toto súdne rozhodnutie meniť. Ak
navrhovateľ plnil vyživovaciu povinnosť voči odporkyni na základe iného súdneho rozhodnutia, bolo jeho
povinnosťou toto súdne rozhodnutie, ktoré žiadal zmeniť a svoju vyživovaciu povinnosť voči odporkyni
zrušiť, správne označiť. Súd v danom prípade nebol oprávnený ani povinný sám z vlastnej iniciatívy
navrhovateľom formulovaný petit návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti zmeniť, keďže sa jedná o
konanienanávrh.Pretonávrhnazrušenievyživovacejpovinnostitak,akojejpetitformulovalnavrhovateľ
vo svojom písomnom podaní zo dňa 6.8.2015, súd zamietol.
O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a vo veci procesne úspešnej odporkyni,
ktorá so zrušením vyživovacej povinnosti súhlasila, náhradu trov konania nepriznal, pretože jej ani
žiadne trovy nevznikli a ani náhradu trov nežiadala. Vo veci neúspešný navrhovateľ nemá právo na
náhradu trov konania.Poučenie:
Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia na Okresný súd Košice II. V odvolaní sa
má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej,
možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.