Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 28, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14Cob/37/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5909205865
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Nemravová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5909205865.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny

Nemravovej, členov senátu JUDr. Ivany Nemčekovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu:
DÚHA,a.s.,sosídlomČapajevova29,08001Prešov,IČO:31690360,právnezastúpenéhoMáčailegal,
s.r.o., so sídlom Ventúrska 14, 811 01 Bratislava, IČO: 47 255 269, proti žalovanému: Václavů, s.r.o.,
so sídlom Podhora 26, 034 01 Ružomberok, IČO: 35 876 735, zastúpenému právnym zástupcom JUDr.
Petrom Gruberom, advokátom, so sídlom J. D. X, XXX XX I. I., v konaní o zaplatenie 249.127,68 Eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok
č.k. 5Cb/2/2010-308 zo dňa 19.11.2013 v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Ružomberok

č.k. 5Cb/2/2010-444 zo dňa 09.12.2014

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Ružomberok č.k. 5Cb/2/2010-308 zo dňa 19.11.2013 v spojení s dopĺňacím
rozsudkom Okresného súdu Ružomberok č.k. 5Cb/2/2010-444 zo dňa 09.12.2014 p o t v r d z u j e .

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu
249.127,68 Eur ako aj vyčíslené úroky z omeškania ku dňu 30.11.2009 v celkovej výške 113.082,07
Eur, to všetko do 30 dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku. Vyslovil, že o trovách konania bude

rozhodnuté do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

S poukazom na vykonané dokazovanie a právnu úpravu v § 324 ods. 3 Obchodného zákonníka zák.
513/1991 Zb. (ďalej len „OBZ“, § 562 ods. 1, 2 a 3 OBZ, § 536 ods. 1, 2 a 3 OBZ, § 537 ods. 1, 2 OBZ,
§ 546 ods. 1 OBZ, § 548 ods. 1 OBZ, § 554 ods. 1 OBZ, § 560 ods. 1 a 2 OBZ, 564 OBZ, § 365 OBZ,
§ 369 ods. 1 OBZ, okresný súd žalobe vyhovel.

Nazákladeprocesnéhonávrhužalobcuokresnýsúduznesenímč.k.5Cb/2/2010-155zodňa26.01.2011,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 18.02.2011 zastavil konanie čo do zaplatenia sumy 1.037.237,69
Eur, z dôvodu späťvzatia návrhu žalobcom, keď dôvodom späťvzatia je zánik pohľadávky v dôsledku
jednostranného zápočtu.

Okresný súd ustálil, že predmetom konania ostal nárok žalobcu na zaplatenie sumy 249.127,68 Eur
ako aj vyčíslené úroky z omeškania z časti pohľadávky voči žalovanému, ktorá zanikla započítaním

ku dňu 30.11.2009 v celkovej výške 113.082,07 Eur (podanie žalobcu č.l. 148 - 149 spisu), pričom na
základe procesného návrhu žalobcu okresný súd uznesením č.k. 5Cb/2/2010-157 zo dňa 26.01.2011,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 17.02.2011 rozhodol o pripustení zmeny návrhu tak, že žalovaný
je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 249.127,68 Eur a úroky z omeškania vyčíslené ku dňu 30.11.2009v celkovej výške 113.082,07 Eur. V ďalšom konaní žalobca prostredníctvom právneho zástupcu
zotrval na podanom návrhu ako aj na dôvodoch v ňom uvádzaných s tým, že po čiastočnom späťvzatí
návrhu a pripustení zmeny žalobného petitu predmetom konania ostal nárok žalobcu na zaplatenie

sumy „249.127,68 eur, a to titulom neuhradenej faktúry č. 20090228, splatnej dňa 06.08.2009 s výškou
dlžnej sumy 108.308,05 eur, faktúry č. ZA1 20090228, splatnej dňa 30.06.2010 na sumu 3.125,45
eur, faktúry č. 20090266, splatnej dňa 04.09.2009 na sumu 129.264,08 eur, faktúry č. ZA1 20090266,
splatnej dňa 30.06.2010 na sumu 2.834,74 eur, faktúry č. 20090341, splatnej dňa 04.11.2009 na sumu
5.475,29 eur a faktúry č. 2009034, splatnej dňa 30.06.2010 na sumu 120,07 eur. Ide o vyčíslené zostatky

splatných pohľadávok navrhovateľa voči odporcovi vo vzťahu k jednotlivým pohľadávkam vyplývajúcich
z vyššie uvádzaných faktúr navrhovateľa. Zároveň si navrhovateľ uplatnil i vyčíslené úroky z omeškania
z časti pohľadávky voči odporcovi, ktorá zanikla započítaním ku dňu 30.11.2009, a to v celkovej výške
113.082,07 eur.“

Po čiastočnom späťvzatí návrhu a pripustení zmeny žaloby, keď predmetom konania ostal nárok na

zaplatenie čiastky 249.127,68 Eur ako aj vyčíslené úroky z omeškania, žalovaný prostredníctvom
právneho zástupcu sa stotožnil s uvádzaným zostatkom vo výške 249.127,68 Eur s tým, že uvedenú
sumu rozporoval z dôvodu, že žalobca nevykonal práce v zmysle Zmluvy o dielo, niektoré práce
vykonal vadne, pričom zo strany žalovaného „bude“ vyčíslená (alebo je vyčíslená) suma, ktorú uplatňuje
žalovaný ako náhradu škody vo forme obrany voči žalobe. Uvedenú obranu predniesol právny zástupca

žalovaného na pojednávaní konanom dňa 09.09.2010, kedy zároveň uviedol, že výšku sumy spolu s
prílohami predloží v samostatnom podaní.

Okresný súd ustálil, že účastníci konania uzavreli dňa 30.09.2008 Zmluvu o dielo č. 01/2008 (č.l. 5
- 27 spisu, ďalej aj len „zmluva o dielo“), na základe ktorej sa žalobca ako zhotoviteľ zaviazal pre

objednávateľa - žalovaného vykonať riadne a včas dielo - výstavba (stavebné práce) projektu „Kubínske
terasy Dolný Kubín“ na Nemocničnej ulici v Dolnom Kubíne na pozemkoch zapísaných na LV č.
XXXX k. ú. B. D., a to parc. č. 1057/14 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 14 489 m2, parc.
č. 1057/25 - orná pôda o výmere 6 034 m2, pričom predpokladaná zastavaná časť týchto pozemkov
komplexom „Kubínske terasy“ bude o výmere 1 321,4 m2. Zároveň sa zaviazal objednávateľ, teda

žalovaný zaplatiť žalobcovi za dielo dohodnutú cenu v zmysle čl. 6 zmluvy. V zmysle čl. 6, bod 6.1.
zmluvy o dielo, cena za dielo je stanovená položkovitým rozpočtom s pevnými jednotkovými cenami,
ktorý je uvedený v Prílohe č. 2 zmluvy, pričom pokrýva celý zmluvný záväzok zhotoviteľa a všetky
súvisiace náležitosti nevyhnutné na riadne vykonanie a odovzdanie diela, ako aj splnenie si ostatných
povinností zhotoviteľa z tejto zmluvy, pričom celková cena diela podľa položkovitého rozpočtu (Príloha č.

2) nesmie presiahnuť maximálnu cenu určenú v bode 6.4. zmluvy. Prípadné naviac práce nezahrnuté v
rozpočte budú oceňované prostredníctvom cenkros 2008/2, kde bude zohľadnená poskytnutá objektová
zľava 3 % z celkovej ceny diela. V zmysle bodu 6.2. zmluvy, cena zahŕňa okrem stavebných prác a
dodávok aj poplatky za odborné skúšky a merania, poplatky za energie pri výstavbe, telefón, cena
za zariadenie staveniska (vrátane jeho stráženia a poplatkov uskladnenia odpadu a podobne). Podľa

bodu 6.3. zmluvy, podkladom pre vyčíslenie ceny bola výkresová dokumentácia s technickými správami,
projekt pre stavebné povolenie, výkaz výmer podľa projektu pre stavebné povolenie. V zmysle bodu 6.4.
zmluvy, celková cena diela je dohodnutá vo výške 127.174.296, -Sk bez DPH, po prepočte konverzným
kurzom 4.221.413,25 Eur bez DPH. V zmysle bodu 7.2. zmluvy, zhotoviteľ bude objednávateľovi
mesačne fakturovať iba skutočne zrealizované práce stavby (podľa položiek uvedených v Prílohe č. 3

tejto zmluvy), po písomnom odsúhlasení všetkých stavebných prác vykonaných oprávnenou osobou
(vykonávajúcou stavebno-technický dozor Ing. D. D. a autorský dozor Ing. S. S.), objednávateľa formou
zisťovacieho protokolu a podpisom súpisu vykonaných prác, zástupcu objednávateľa J. A., pričom
zhotoviteľ predloží (doručí) objednávateľovi zisťovací protokol do 28. dňa príslušného kalendárneho
mesiaca a objednávateľ sa zaväzuje vyjadriť sa zhotoviteľovi k zisťovaciemu protokolu do 3 pracovných

dní od jeho doručenia. V zmysle bodu 7.3. zmluvy, prílohou faktúr bude súpis vykonaných prác a
dodávok podpísaných zhotoviteľom, objednávateľom a stavebným dozorom objednávateľa. V zmysle
bodu 7.5. zmluvy, lehota splatnosti faktúr na základe dohody zmluvných strán sa spravuje ustanoveniami
bodu 7.6. zmluvy. V zmysle bodu 7.6. zmluvy, objednávateľ bude vyfakturované čiastky uhrádzať
nasledovne: a) mesačne po vykonaní stavebných prác diela a ich písomnom odsúhlasení oprávnenou

osobou, pričom splatnosť faktúry je 30 dní odo dňa jej doručenia objednávateľovi, b) objednávateľ sa
zaväzuje zhotoviteľovi uhrádzať zhotoviteľom fakturované a vykonané práce do výšky 95 % z ceny
diela, a to tak, že uhradí každú faktúru do výšky 95 % z každej fakturovanej sumy, zvyšných 2,5
% bez DPH z ceny diela uhradí objednávateľ zhotoviteľovi po riadnom odovzdaní a prevzatí diela,zvyšných 1,25 % bez DPH z ceny diela uhradí objednávateľ zhotoviteľovi po uplynutí 24 mesiacov od
prevzatia diela objednávateľom a posledných 1,25 % z ceny diela objednávateľ uhradí zhotoviteľovi
najneskôr do 10 dní po skončení záručnej doby, a to na základe písomnej výzvy zhotoviteľa (zádržné).

Objednávateľ je zadržiavanú sumu oprávnený započítať voči svojim pohľadávkam, ktoré mu vzniknú z
dôvodu porušenia povinnosti zhotoviteľa z vád diela, a to aj pred lehotou splatnosti zadržiavanej sumy.
V zmysle bodu 17.1. zmluvy, zmluvné strany sa dohodli pre prípad vady diela, že počas záručnej doby
má objednávateľ právo požadovať a zhotoviteľ povinnosť odstrániť vady na svoje náklady. Zhotoviteľ sa
zaväzuje začať s odstraňovaním prípadných vád predmetu plnenia do 3 dní od uplatnenia reklamácie

objednávateľa a vady odstrániť v čo najkratšom technicky možnom čase. V zmysle bodu 17.2. zmluvy,
ak zhotoviteľ neodstráni vady diela v požadovanom termíne, alebo ak ich neodstráni správne, prípadne
nepristúpi k odstraňovaniu vád v dohodnutom termíne alebo je vzhľadom ku všetkým okolnostiam
zrejmé, že vady v požadovanom termíne neodstráni, objednávateľ je oprávnený požadovať zníženie
ceny alebo odstrániť ich sám, alebo dať ich odstrániť treťou osobou, a to na náklady objednávateľa,
pričom zhotoviteľ sa výslovne zaväzuje a je povinný takto vynaložené náklady objednávateľovi nahradiť

niektorým zo spôsobov uvedených v bode 17.3. zmluvy. V zmysle bodu 17.3. zmluvy, náhradu nákladov
môže objednávateľ vykonať jednostranným započítaním proti sume vyfakturovanej zhotoviteľom (zo
zádržného) v zmysle čl. 7 zmluvy, alebo vystavením faktúry za vynaložené náklady zhotoviteľovi, pričom
splatnosť faktúry bude do 10 dní od jej doručenia zhotoviteľovi. V zmysle bodu 17.4. zmluvy, zhotoviteľ
zodpovedá za prípadné vady uskutočnených prác v priebehu realizácie a jej záručnej dobe, ktorá sa

stanovuje na 60 mesiacov od odovzdania diela, pričom na technologické časti platí záruka poskytnutá
výrobcom. Zhotoviteľ neručí za vady spôsobené chybným zaobchádzaním objednávateľa s dielom po
jeho prevzatí. Zhotoviteľ nezodpovedá za vady diela, ktoré boli spôsobené použitím podkladov a vecí
poskytnutých objednávateľom a zhotoviteľ ani pri vynaložení maximálnej starostlivosti nemohol zistiť ich
nevhodnosť alebo na ňu objednávateľ upozornil, ale ten na ich použití písomne trval. V zmysle bodu

17.5. zmluvy, objednávateľ sa zaväzuje, že prípadnú reklamáciu vady diela uplatní po jej zistení do rúk
oprávneného zástupcu zhotoviteľa.

V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že faktúrou č. 20080450 zo dňa 01.11.2008,
splatnou dňa 30.11.2008 žalobca fakturoval žalovanému na základe súpisu vykonaných prác sumu

25.449,41 Eur (č.l. 29 spisu), faktúra bola prevzatá štatutárnym zástupcom žalovaného dňa 07.11.2008.
Faktúrou č. 20080507 zo dňa 03.12.2008, splatnou dňa 02.01.2009 žalobca fakturoval žalovanému na
základesúpisuvykonanýchprácnabytovomdome„Kubínsketerasy“sumu60.327,38Eur(č.l.30spisu),
faktúra bola prevzatá štatutárnym zástupcom žalovaného dňa 05.12.2008. Faktúrou č. 20080543 zo dňa
23.12.2008, splatnou dňa 22.01.2009 žalobca fakturoval žalovanému na základe súpisu vykonaných

prác na bytovom dome „Kubínske terasy“ sumu 148.744,59 Eur (č.l. 31 spisu), faktúrou č. 20080544 zo
dňa23.12.2008,splatnoudňa22.01.2009žalobcafakturovalžalovanémunazákladesúpisuvykonaných
prác na bytovom dome „Kubínske terasy“ naviac práce 4, naviac práce 3 a naviac práce 1 v celkovej
sume 114.318,53 Eur (č.l. 32 spisu), faktúrou č. 20090025 zo dňa 02.02.2009, splatnou dňa 04.03.2009
žalobca fakturoval žalovanému na základe súpisu vykonaných prác na bytovom dome „Kubínske terasy“

celkovú sumu 102.327,98 Eur (č.l. 33 spisu), faktúra je prevzatá štatutárnym zástupcom žalovaného
dňa 10.02.2009, faktúrou č. 20090026 zo dňa 02.02.2009, splatnou dňa 04.03.2009 žalobca fakturoval
žalovanému na základe súpisu vykonaných prác na bytovom dome „Kubínske terasy“ celkovo sumu
1.225,45 Eur (č.l. 34 spisu), faktúra bola prevzatá štatutárnym zástupcom žalovaného dňa 10.02.2009,
faktúrou č. 20090065 zo dňa 06.03.2009, splatnou dňa 05.04.2009 žalobca fakturoval žalovanému na

základe súpisu vykonaných prác na bytovom dome „Kubínske terasy“ celkovo sumu 115.657,11 Eur
(č.l. 35 spisu), faktúra bola prevzatá štatutárnym zástupcom žalovaného dňa 06.03.2009, faktúrou č.
20090066 zo dňa 06.03.2009, splatnou dňa 05.04.2009 žalobca fakturoval žalovanému na základe
súpisu vykonaných prác na bytovom dome „Kubínske terasy“ celkovo sumu 2.161,22 Eur (č.l. 36 spisu),
faktúra bola prevzatá štatutárnym zástupcom žalovaného dňa 06.03.2009, faktúrou č. 20090105 zo dňa

01.04.2009, splatnou dňa 01.05.2009 fakturoval žalobca žalovanému na základe súpisu vykonaných
prác na bytovom dome „Kubínske terasy“ - naviac práce 7 v celkovej výške 8.738,61 Eur (č.l. 37 spisu),
faktúra bola prevzatá štatutárnym zástupcom žalovaného dňa 08.04.2009, faktúrou č. 20090116 zo dňa
06.04.2009, splatnou dňa 06.05.2009 žalobca fakturoval žalovanému na základe súpisu vykonaných
prác na bytovom dome „Kubínske terasy“ celkovo sumu 159.444,80 Eur (č.l. 38 spisu), faktúra bola

prevzatá štatutárnym zástupcom žalovaného dňa 07.04.2009, faktúrou č. 20090156 zo dňa 11.05.2009,
splatnou dňa 10.06.2009 žalobca fakturoval žalovanému na základe súpisu vykonaných prác na
bytovom dome „Kubínske terasy“ celkovo sumu 327.859,92 Eur, faktúra bola prevzatá štatutárnym
zástupcomžalovanéhodňa12.05.2009(č.l.39spisu),faktúrouč.20090157zodňa11.05.2009,splatnoudňa 10.06.2009 žalobca fakturoval žalovanému na základe súpisu vykonaných prác na bytovom dome
„Kubínske terasy“ za naviac práce sumu 14.415,81 Eur, faktúra bola prevzatá štatutárnym zástupcom
žalovaného dňa 12.05.2009 (č.l. 40 spisu), faktúrou č. 20090193 zo dňa 03.06.2009, splatnou dňa

08.07.2009 žalobca fakturoval žalovanému na základe súpisu vykonaných prác na bytovom dome
„Kubínske terasy“ celkovo sumu 77.536,16 Eur (č.l. 41 spisu), faktúrou č. 20090228 zo dňa 02.07.2009,
splatnou dňa 06.08.2009 žalobca fakturoval žalovanému na základe súpisu vykonaných prác na
bytovom dome „Kubínske terasy“ celkovo sumu 148.771,52 Eur (č.l. 42 spisu), faktúrou č. 20090266 zo
dňa31.07.2009,splatnoudňa04.09.2009žalobcafakturovalžalovanémunazákladesúpisuvykonaných

prác na bytovom dome „Kubínske terasy“ celkovo sumu 134.933,56 Eur (č.l. 43 spisu). Okresný súd
sa oboznámil s Notárskou zápisnicou napísanou na Notárskom úrade JUDr. Pavla Jombíka, notár so
sídlom v Banskej Bystrici dňa 30.11.2009 č. N 459/2009, NZ 44999/2009 (č.l. 59 a nasl. spisu), do
ktorej bola spísaná Zmluva o postúpení pohľadávky medzi postupcom - UNISTAV HSV, spol. s.r.o.,
ktorá spoločnosť má voči spoločnosti DÚHA a.s. pohľadávku vo výške istiny v sume 1.036.872,85
Eur, pričom postupca touto zmluvou postúpil svoju pohľadávku s príslušenstvom opísanú v bode 1

notárskej zápisnice spoločnosti Václavů, s.r.o. za dohodnutú odplatu 1.036.872,85 Eur so splatnosťou
do 31.05.2010. Postupník - spoločnosť Václavů, s.r.o. Ružomberok oznámila žalobcovi postúpenie
pohľadávky na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 30.11.2009 spísanej vo forme notárskej
zápisnice, a to vo výške istiny 1.036.872,85 Eur s tým, že žalovaný uvedenú pohľadávku eviduje voči
žalobcovi vo svojom účtovníctve. Ako vyplývalo „ďalej z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa

01.12.2009 (č.l. 63 spisu), súčasne je v účtovníctve spoločnosti Václavů, s.r.o. evidovaný záväzok voči
spoločnostiDÚHA,a.s.vcelkovejvýške1.292.651,86eur,atotitulomneuhradenýchfaktúrč.20080450,
20080507, 20080544, 20080543, 20090025, 20090026, 20090066, 20090065, 20090105, 20090105,
20090116, 20090156, 20090157, 20090193, 20090228, 20090266, 20090341 s tým, že v zmysle § 580
Občianskeho zákonníka a § 358 a nasl. Obchodného zákonníka odporca týmto jednostranne vzájomné

pohľadávky uvedené v odseku 1 a 2 oznámenia o postúpení pohľadávky započítal, započítaním
pohľadávky spoločnosti DÚHA, a.s. Prešov proti spoločnosti Václavů, s.r.o. sa znižuje dlžná suma na
255.779,01 eur (č.l. 63 spisu).“

Žalovaný v podaniach doručených okresnému súdu „dňa 14.10.2010 (č.l. 126 - 146 spisu) špecifikoval

vady diela, rovnako i v podaní doručenom tunajšiemu súdu dňa 10.09.2013 (č.l. 246 - 267 spisu), ktoré
závady sú však špecifikované rozdielne. Kým v uvedení závady č. 1 v podaní doručenom tunajšiemu
súdu dňa 14.10.2010 (č.l. 128 spisu) sa uvádza nesprávne uložená výstuž na balkónoch 1. p.p., 1.
n.p., 2. n.p., 3. n.p. a výška škody odhadnutá statikom predstavuje 30.000,00 eur, v podaní doručenom
tunajšiemu súdu dňa 10.09.2013 (č.l. 248 spisu), sa uvádza ako závada č. 1 nesprávne uložená výstuž

na balkónoch 1. n.p., 2. n.p., 3. n.p., 4. n.p., 5. n.p., 6. n.p. a 7. n.p. s tým, že k závade bol povolený
statik, ktorý navrhoval sanovanie vytvorením oporných bodov na balkónoch, presný návrh ešte nie je
dopracovaný a odhadovaná sanácia predstavuje 1.850,00 eur na jeden balkón, na bytovom dome je
46 ks balkónov, teda náklady na odstránenie vady sú vyčíslené na sumu 85.100,00 eur.“ Pokiaľ išlo o
závadu č. 3, táto bola v podaní žalovaného doručenom okresnému súdu dňa 14.10.2010 (č.l. 137 spisu),

vyčíslená na sumu 21.222,00 Eur s DPH, išlo o nadspotrebu betónových poterov na vymedzených
podlažiach v sekcii A, dôkazom je súpis vykonaných prác UNISTAV HSV a zápis v stavebnom denníku
zo dňa 07.09.2010, pričom vyčíslenie závady č. 3 v podaní doručenom okresnému súdu dňa 10.09.2013
(č.l. 257 spisu) predstavovalo 33.012,00 Eur. Pokiaľ išlo o závadu č. 4 uvádzanú v podaní žalovaného
doručenom okresnému súdu dňa 14.10.2010 (č.l. 141 spisu), išlo o faktúry za výkon zemných prác,

ktoré vznikli v dôsledku zosuvu svahu nad staveniskom, ktoré práce si žalovaný podľa jeho tvrdenia u
zhotoviteľa neobjednal a ich vznik nespôsobil, preto zemné práce vyúčtované vo faktúrach č. 20080507,
200805844 a 20080546 žiadal ponížiť s tým, že suma vyčíslená na sanovanie zosuvu predstavuje
24.000,00 Eur, závada č. 4 v podaní doručenom okresnému súdu dňa 10.09.2013 je vyčíslená na
172.000,00 Eur, neoprávnene fakturovaná suma vo výške 148.000,00 Eur + náklady za odkopanie

výkopu nanovo vyčíslené na 24.000,00 Eur (č.l. 263 spisu).

Okresný súd mal preukázané, že právny vzťah medzi účastníkmi konania je založený vyššie uvedenou
Zmluvou o dielo č. 01/2008 uzavretou medzi účastníkmi konania dňa 30.09.2008, na základe ktorej
sa zaviazal žalobca ako zhotoviteľ vykonať pre objednávateľa - žalovaného riadne a včas dielo -

výstavba - stavebné práce projektu „Kubínske terasy“ Dolný Kubín. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že
žalobca vykonal časť predmetného diela a na základe vzájomne odsúhlasených súpisov vykonaných
prác v súlade so zmluvou o dielo fakturoval žalovanému práce uskutočnené za obdobie od vzniku
zmluvného vzťahu, t.j. od 30.09.2008 do 31.07.2009 v celkovej výške 1.441.911,05 Eur vrátaneDPH s tým, že žalovanému boli faktúry riadne doručené a voči fakturácii žalovaný nenamietal, ich
výšku nespochybňoval. Navyše samotný žalovaný uznal oprávnenosť fakturácie i v „oznámení o
postúpení pohľadávky, zápočet vzájomných pohľadávok“ zo dňa 01.12.2009 adresovanom žalobcovi,

v ktorom žalovaný uviedol, že vo svojom účtovníctve má evidovaný záväzok voči spoločnosti DÚHA,
a.s. v celkovej výške istiny 1.292.651,86 Eur, a to titulom neuhradených faktúr, na základe ktorých
si žalobca v tomto konaní uplatnil svoj nárok na zaplatenie ceny za vykonané dielo. Žalovaný
predmetným oznámením jednostranne vzájomnú pohľadávku nadobudnutú od spoločnosti UNISTAV
HSV spol. s.r.o. voči žalobcovi započítal k pohľadávke žalobcu voči žalovanému z titulu vyššie

uvádzaných neuhradených faktúr, a to v celkovej výške istiny 1.292.651,86 Eur. Žalovaný nenamietal ani
nereklamoval vady vykonaného diela, prvýkrát poukázal na nekvalitu vykonaných prác a závady diela na
pojednávaní konanom dňa 09.09.2010 s tým, že svoje tvrdenia podložil listinnými dokladmi doručenými
okresnému súdu dňa 14.10.2010, v ktorých špecifikuje závady č. 1 - 4, ktoré závady opätovne spresnil
v podaní doručenom okresnému súdu dňa 10.09.2013.

V tejto súvislosti bolo potrebné podľa okresného poukázať na čl. 17 zmluvy o dielo, keď objednávateľ,
t.j. žalovaný sa zaviazal prípadnú reklamáciu vád diela uplatniť po jej zistení do rúk oprávneného
zástupcu zhotoviteľa (bod 17.5. zmluvy). Na základe vzniknutého obchodno-záväzkového vzťahu
žalobcovi vznikla povinnosť vykonať dielo, žalovanému vznikla povinnosť predmetné dielo prevziať
a zaplatiť dohodnutú cenu za jeho vykonanie. Zhotoviteľ si splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho

riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi spravidla v dohodnutom mieste,
inak v mieste ustanovenom Obchodným zákonníkom. Za závady, ktoré malo dielo v čase jeho
odovzdania, zodpovedal zhotoviteľ. Objednávateľ je povinný predmet diela prezrieť a zriadiť jeho
prehliadku, podľa možnosti čo najskôr po odovzdaní predmetu diela. Žalobca po vykonaní časti diela na
základe vzájomne odsúhlasených súpisov vykonaných prác v súlade s ustanoveniami zmluvy o dielo

vyfakturoval žalovanému práce uskutočnené za obdobie do 31.07.2009 v celkovej výške 1.441.911,05
Eur vrátene DPH s tým, že žalobou si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie sumy 1.286.365,37 Eur,
po čiastočnom späťvzatí návrhu predmetom konania ostal nárok na zaplatenie sumy 249.127,68 Eur
titulom neuhradených faktúr a sumy 113.082,07 Eur titulom vyúčtovaných úrokov z omeškania ku
dňu 30.11.2009. Žalovaný na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 30.11.2009 uzavretej

so spoločnosťou UNISTAV HSV, spol. s.r.o. nadobudol pohľadávku vo výške 1.036.872,85 Eur voči
žalobcovi. Listom zo dňa 01.12.2009 žalovaný jednostranne započítal svoju pohľadávku vo výške
1.036.872,85 Eur s pohľadávkou žalobcu voči žalovanému v celkovej výške 1.292.651,86 Eur, nakoľko
podľa oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 01.12.2009 žalovaný evidoval titulom neuhradených
faktúr záväzok voči žalobcovi v celkovej výške 1.292.651,86 Eur. Pokiaľ išlo o nárok žalobcu na

zaplatenie istiny 249.127,68 Eur, žalovaný v písomne podanom odpore uvedenú sumu nerozporoval,
nenamietal ani nespochybňoval. Z toho dôvodu okresný súd mal za to, že pokiaľ žalovaný vo vzťahu k
fakturácii zo strany žalobcu ako aj k presným rozpisom vykonaných prác nevzniesol žiadne námietky,
čo do kvality a rozsahu vykonaných prác, mal za to, že dielo bolo riadne vykonané a bolo povinnosťou
žalovaného zaplatiť cenu za jeho vykonanie v dohodnutom rozsahu. Žalovaný až v priebehu konania

(na pojednávaní dňa 09.09.2010 a v písomnom podaní doručenom okresnému súdu dňa 10.09.2013)
namietal, že žalobcovi nevznikol nárok na zaplatenie ceny diela z dôvodu, že nedošlo k riadnemu
ukončeniu diela, nakoľko dielo vykazovalo vady. Dôkazné bremeno na preukázanie existencie vád v
súvislostisvykonávanímdielabolonažalovanom.Žalovanývšak„doposiaľ“nepreukázalkvalifikovaným
spôsobom uplatnenie nároku z vád diela, pričom zo zmluvného dojednania uvedeného v čl. 17 zmluvy

o dielo jednoznačne vyplývalo, že žalovaný sa zaviazal prípadnú reklamáciu vád diela uplatniť po jej
zistení do rúk oprávneného zástupcu zhotoviteľa. Ustanovenie § 562 ods. 2 OBZ ukladalo povinnosť
objednávateľovi oznámiť vady diela zhotoviteľovi v stanovených lehotách, inak súd práva z vád diela
neprizná, ak zhotoviteľ namietne v súdnom konaní, že objednávateľ nesplnil včas svoju povinnosť
oznámiť vady diela.

„V prejednávanej veci je uplatnený nárok navrhovateľa na doposiaľ neuhradenú časť stanovenej ceny
diela, na ktorú vznikol navrhovateľovi nárok vykonaním diela, ako aj vzhľadom k tomu, že odporca
nepreukázal uplatnenie nárokov zo zodpovednosti zhotoviteľa za vady diela, súd vyhodnotil nárok
navrhovateľazaoprávnený,pretonávrhuvcelomrozsahuvyhovel.“„Pokiaľodporcavpísomnompodaní
doručenom tunajšiemu súdu dňa 10.09.2013 si vyčíslil vzájomne uplatnený nárok voči navrhovateľovi v

celkovej výške 291.568,00 eur, súd uvedené podanie posúdil v zmysle § 98 OSP ako vzájomný návrh.“

V súvislosti s argumentáciou žalovaného o neuplatnení vád diela u žalobcu bolo v odôvodnení
napadnutého rozsudku uvedené, že „mal zádržné právo vo výške 10 % z fakturovanej sumy, súdpoukazuje na skutočnosť, že navrhovateľovi vznikol nárok na zaplatenie dohodnutej ceny diela v zmysle
bodu 7 zmluvy o dielo, keď navrhovateľ ako zhotoviteľ objednávateľovi mesačne fakturoval skutočne
zrealizované práce stavby, pričom objednávateľ sa v zmysle bodu 7.6. zmluvy zaviazal vyfakturované

čiastky uhrádzať mesačne po vykonaní stavebných prác diela a ich písomnom odsúhlasení oprávnenou
osobou vykonávajúcou stavebno-technický dozor, pričom splatnosť faktúry je 30 dní odo dňa jej
doručenia objednávateľovi. Keďže si odporca neuplatnil nárok z vád diela riadne a včas, nemožno
objednávateľovi, teda odporcovi právo z vád diela priznať, a to v zmysle ustanovenia § 562 ods. 2
Obchodného zákonníka, keď navrhovateľ nemohol posúdiť odporcom vytýkané vady, vyjadriť sa k nim a

prípadne vytýkanú vadu odstrániť. Základným predpokladom existencie zádržného práva je existencia
vád diela, a zodpovednosť zhotoviteľa za tieto vady.“ Okresný súd priznal žalobcovi v súlade s čl. 19.2.
zmluvy i vyčíslený úrok z omeškania z jednotlivých vystavených faktúr, ktoré neboli zo strany žalovaného
uhradené v lehote ich splatnosti, pričom úroky z omeškania boli vyčíslené z časti pohľadávky voči
žalovanému, ktorá zanikla započítaním, a to ku dňu 30.11.2009, a celková výška vyčíslených úrokov z
omeškania predstavuje sumu 113.082,07 Eur. Okresný súd „s poukazom na § 151 ods. 3 OSP rozhodol,

že o trovách konania bude rozhodnuté do 30-tich dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.“

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podali odvolanie žalobca i žalovaný.

Žalobca v odvolaní uviedol, že odvolanie podáva, „konkrétne voči výroku, ktorým súd uložil odporcovi

povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 249 127,68 EUR, ako aj vyčíslené úroky z omeškania ku
dňu 30.11.2009 v celkovej výške 113 082,07 EUR, to všetko do 30 dní od právoplatnosti výroku
rozsudku.“ Žalobca žalobou zo dňa 28.10.2009 (v znení zmenenom podaním zo dňa 10.11.2010,
ktorým čiastočne vzal žalobu späť z dôvodu jednostranného započítania vzájomných pohľadávok
uskutočneného žalovaným a ktorým sa zároveň vyjadril k tvrdeniam žalovaného) uplatňoval voči

žalovanému nárok na zaplatenie:
„1. istiny vo výške 249 127,68 EUR,
2. úrokov z omeškania vo výške 18,25 % ročne:

a) zo sumy 108 308,05 EUR od 07. 08. 2009 do zaplatenia,

b) zo sumy 3 125,45 EUR od 01. 07. 2010 do zaplatenia,
c) zo sumy 129 264,08 EUR od 05. 09. 2009 do zaplatenia,
d) zo sumy 2 834,74 EUR od 01. 07. 2010 do zaplatenia,
e) zo sumy 5 475,29 EUR od 05. 11. 2009 do zaplatenia,
f) zo sumy 120,07 EUR od 01. 07. 2010 do zaplatenia a

2. úrokov z omeškania zo zaniknutej časti istiny ku dňu 30. 11.2009, t. j. úrokov z omeškania
v celkovej výške 113 082,07 EUR.“ Okresný súd vo výroku rozsudku priznal žalobcovi nároky voči
žalovanému uvedené v bodoch 1. a 3. vyššie. Okresný súd však opomenul uviesť vo výroku rozsudku
aj nárok žalobcu podľa bodu 2., ktorý predstavuje príslušenstvo zostávajúcej časti istiny po započítaní
pohľadávok žalovaným. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku bolo podľa žalobcu pritom zrejmé, že

neexistuje žiaden dôvod, pre ktorý by nemal byť nárok žalobcu podľa bodu 2. priznaný, pričom okresný
súd „návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel. Nerozumieme preto, z akého dôvodu nebol nárok
navrhovateľa podľa bodu 2. uvedený aj vo výroku rozsudku. Predpokladáme pritom, že išlo o chybu v
písaní. Ak by tomu tak nebolo, máme za to, že z odôvodnenia rozsudku musí byť zrejmé, z akého dôvodu
nárok priznaný nebol.“ Navrhol, aby odvolací súd rozsudok č.k. 5Cb/2/2010-308 zo dňa 19.11.2013 v

napadnutej časti zmenil tak, že „Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 249 127,68 EUR spolu
s úrokmi z omeškania vo výške 18,25 % ročne zo sumy 108 308,05 EUR od 07. 08. 2009 do zaplatenia,
zo sumy 3 125,45 EUR od 01.07.2010 do zaplatenia, zo sumy 129 264,08 EUR od 05.09.2009 do
zaplatenia, zo sumy 2 834,74 EUR od 01. 07. 2010 do zaplatenia, zo sumy 5 475,29 EUR od 05. 11.
2009 do zaplatenia a zo sumy 120,07 EUR od 01. 07. 2010 do zaplatenia a ďalej úroky z omeškania vo

výške 113 082,07 EUR, to všetko do 30 dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku.“

Žalovaný v odvolaní uviedol, že predmetom žaloby bol uplatnený nárok, ktorý mal žalobcovi vzniknúť
titulom plnenia Zmluvy o dielo č. 01/2008, ktorú dňa 30.09.2008 uzatvoril so žalovaným a ktorej
predmetom bolo zhotovenie diela - výstavba projektu bytového domu „Kubínske terasy“ v Dolnom

Kubíne. V rámci obrany proti žalobe v priebehu prvostupňového konania uplatnil výhrady súvisiace
so zhotovovaním diela, a to prvýkrát svojim podaním 14.10.2010 a následne v podaní doručenom
okresnému súdu dňa 10.09.2013, kde špecifikoval závady a výhrady voči uplatneniu žalovanej sumy.
V týchto podaniach žalovaný konkrétne uviedol jednotlivé výhrady voči zhotovovaniu diela a vočiuplatneniu ceny za zhotovenie diela v daných súvislostiach, pričom tieto výhrady žalovaný podložil
konkrétnymi dôkazmi. Prvostupňový súd sa s uplatnenými výhradami žalovaného „vysporiadal paušálne
tak, že na tieto v rámci konania neprihliadal, pričom takýto postup súd odôvodnil tým, že odporca včas

nenamietal ani nereklamoval vady reklamovaného diela a že prvýkrát poukázal na nekvalitu vykonaných
prác a závady diela na pojednávaní konanom dňa 09.09.2010. Ďalej súd konštatoval, že odporca
kvalifikovaným spôsobom nepreukázal uplatnenie nároku z vád diela, pričom súd poukazuje na článok
17. Zmluvy o dielo, podľa ktorého mal odporca uplatniť reklamáciu vád diela do rúk oprávneného
zástupcu zhotoviteľa. V tej súvislosti súd poukázal na ust. §-u 562 ods.2 Obchodného zákonníka.“

Podľa článku 2.3. Zmluvy o dielo sa zhotoviteľ zaviazal dielo vykonať vo vlastnom mene a na vlastnú
zodpovednosť, riadne a včas na požadovanej odbornej úrovni, v prvotriednej kvalite, podľa platnej a
schválenej projektovej dokumentácie a pod.. V článku 9.1. Zmluvy o dielo sa zhotoviteľ zaviazal, že
pri plnení predmetu zmluvy bude postupovať s odbornou starostlivosťou, bude dodržiavať všeobecne
záväzné predpisy, technické normy a podmienky zmluvy, pričom sa bude riadiť východiskovými
podkladmi,pokynmiobjednávateľa,akoizápismi(vstavebnomdenníku)adohodamioprávnenýchosôb.

V súvislosti s odôvodnením napadnutého rozsudku žalovaný uviedol, že z jeho strany boli žalobcovi
vytknuté vady diela, ktoré sa neprejavili v rámci záručnej lehoty po odovzdaní zhotoveného diela, ale v
prípadoch uvedených ako závada 1 až 3, išlo o vadné, nekvalitné zhotovovanie diela, ktoré sa prejavilo
a zistilo počas realizácie výstavby. K týmto jednotlivým závadám žalovaný okresnému súdu predložil
dôkazy, medzi ktorými boli aj zápisy v stavebnom denníku, v ktorých bolo jednoznačne žalobcovi

vytknuté a konštatované vadné (v danej časti) zhotovenie diela, pričom tieto zápisy boli vyhotovené,
resp. podpísané aj stavebným dozorom, ktorý pri realizácii diela vystupoval ako oprávnený zástupca
žalovaného a tieto zápisy v stavebnom denníku boli jednoznačne adresované žalobcovi. Je zrejmé,
že stavebný denník predstavuje základný realizačný dokument, v ktorom sa vedú denné záznamy o
uskutočnených prácach, pričom podľa článku 13.1. Zmluvy o dielo záznamy v stavebnom denníku

musia obsahovať všetky skutočnosti potrebné pre plnenie zmluvy, údaje o časovom postupe prác a ich
akosti, zdôvodnenie odchýlok vykonávaných prác (...), popis uskutočnenia prác, informácie o dodávkach
materiálu na stavbu, požiadavkách na koordináciu, mimoriadnych udalostiach a zisteniach v súvislosti
s uskutočňovaním diela. Pokiaľ sa okresný súd odvolával na znenie článkov v časti 17. Zmluvy o dielo,
tak žalovaný uviedol, že z týchto zmluvných ustanovení explicitne nevyplývala forma, akou mal zo

strany objednávateľa - žalovaný dôjsť k uplatneniu zodpovednosti za vady voči zhotoviteľovi - žalobcovi,
pričom nie je uvedená ani podmienka písomnej formy. Okresný súd sa podľa žalovaného v napadnutom
rozsudku vôbec nevysporiadal s okolnosťou vykonaných zápisov v stavebnom denníku, ktorými boli
vady konštatované, a teda aj uplatnené, pričom vzhľadom k tomu, že sa jednalo o závady, ktoré sa
vyskytli priebežne počas zhotovovania diela, považoval žalovaný za „prirodzené a logické, že sa tieto

závady konštatovali a uplatnili formou zápisu v stavebnom denníku, pričom je samozrejmé, že boli
uplatnené aj v rámci porád a stretnutí zainteresovaných strán.“ Nakoľko zo zmluvy a ani z ustanovení
OBZ (§ 560 až 565), nevyplývala forma, akou má dôjsť k uplatneniu zodpovednosti za vady, pričom
podľa § 562 ods. 2 OBZ sa ako podmienka pre priznanie práva z vád diela súdom považuje včasné
oznámenie vád diela zhotoviteľovi objednávateľom, mal za to, že táto podmienka bola jednoznačne

naplnená vykonaním preukázaných zápisov v stavebnom denníku. Prvostupňový súd pochybil, keď sa
s touto okolnosťou v napadnutom rozsudku vôbec nevysporiadal. V tejto súvislosti, ako nesprávne sa
teda javili žalovanému aj konštatovania okresného súdu týkajúce sa vysporiadania sa s argumentáciou
žalovaného o uplatnení zádržného práva vo výške 10% z fakturovanej sumy. Vzhľadom na skutočnosť,
že žalovaný ako objednávateľ právne relevantne oboznámil žalobcu, ako zhotoviteľa v zmysle § 562

ods. 2 OBZ, s vadami diela, mal okresný súd prihliadať na uplatnené zádržné právo. V takom prípade
však nemohol žalobe vyhovieť.

Žalovaný v odvolaní uviedol, že za osobitný prípad považoval okolnosti, ktoré žalovaný „v rámci
prvostupňového konania prezentoval ako závodu č.4. V tomto prípade v dôsledku výkonu prác zo strany

zhotoviteľa, resp. jeho subdodávateľov, došlo dňa 03.12. 2008 k zosuvu svahu, pri ktorom došlo aj k
poškodeniu trafostanice vo vlastníctve SSE-D, a.s.. O uvedenej veci je vedené samostatné konanie
Okresným súdom Ružomberok, 7Cb/16/2010, predmetom ktorého je uplatnenie náhrady škody voči
Václavů, s.r.o. a Dúha, a.s., pričom vo veci bol spracovaný znalecký posudok, podľa ktorého k zosuvu
pôdyakspôsobeniuškodynamajetkuSSE-D,a.s.malodôjsťvdôsledkukombinácieviacerýchfaktorov,

a to jednak neodborného výkonu výkopových prác zo strany navrhovateľa, ako i v dôsledku zaťaženia
svahu pojazdom ťažkých mechanizmov, prostredníctvom ktorých navrhovateľ realizoval výkon prác pri
zhotovovaní diela.“ Podľa článku 2.3. Zmluvy o dielo sa zhotoviteľ zaviazal dielo vykonať vo vlastnom
mena a na vlastnú zodpovednosť. Podľa § 537 ods. l OBZ je zhotoviteľ povinný vykonať dielo na vlastnénáklady a na svoje nebezpečenstvo. Podľa článku 9.4. Zmluvy o dielo, zhotoviteľ zodpovedá za škody
na cudzom majetku, ktoré by vznikli z jeho činnosti a tieto sa zaviazal odstrániť na vlastné náklady.
Vzhľadom na uvedenú argumentáciu považoval za pochybenie súdu, pokiaľ sa tento v napadnutom

rozsudku nevysporiadal s okolnosťou a námietkou žalovaného, podľa ktorej si žalobca v rámci žalovanej
sumy uplatnil taktiež požiadavku na zaplatenie čiastky, ktorá bola fakturovaná práve za tie práce a
výkony, ktoré žalobca, resp. jeho subdodávatelia vykonali pri odstraňovaní následkov zosuvu svahu,
ktorý bol do značnej miery zapríčinený v dôsledku ich vadného zhotovovania diela. Okresný súd sa touto
námietkou a v takýchto súvislostiach vôbec nezaoberal. Okresný súd pochybil, keď v plnom rozsahu

vyhovel žalobe, a to bez akéhokoľvek bližšieho skúmania námietok uplatnených proti žalobe. Navrhol,
aby odvolací súd po preskúmaní veci v zmysle § 221 OSP „napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu
I. stupňa so záväzným právnym názorom, korešpondujúcim s dôvodmi uvedenými v tomto odvolaní.“

K doručenému odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca prostredníctvom právneho zástupcu, ktorý
nesúhlasil s vyjadreniami žalovaného uvedenými v jeho odvolaní a tieto považoval za bezpredmetné

a účelové v snahe čo najviac oddialiť rozhodnutie vo veci. Žalobca sa pridržiaval svojich tvrdení,
ktoré dosiaľ v konaní prezentoval, vrátane tvrdení uvedených vo vyjadrení zo dňa 24.10.2013, „kde
sa podrobne vysporiadal s právnou rovinou nárokov uplatnených žalovaným. Považujeme však za
potrebné osobitne sa vyjadriť k tvrdeniam žalovaného, že mal vady uplatniť zápisom do stavebného
denníka. Zo žalovaným predložených kópií zápisov, ktoré sú údajne súčasťou stavebného denníka

príslušnej stavby, je zrejmé, že zápisy boli urobené v roku 2010, t. j. niekoľko mesiacov po tom, čo
žalovaný znemožnil žalobcovi pokračovať v realizácii diela, pričom v čase vyhotovenia zápisov dielo
realizovala spoločnosť UNISTAV HSV spol. s r.o. V danom čase teda žalobca nemohol do stavebného
denníka nahliadať a vyjadrovať sa k zápisom tam uvedeným. Žalobca po tom, ako mu na základe
jednostranných úkonov žalovaného bolo znemožnené pokračovať v zhotovovaní diela (a do výstavby

vstúpila iná stavebná spoločnosť ako zhotoviteľ), ani nemohol byť adresátom zápisov v stavebnom
denníku (tým bola spoločnosť UNISTAV HSV spol. s r.o.). Oznámenie o vadách diela je jednostranným
právnym úkonom adresovaným zhotoviteľovi diela. Ak žalovaný prostredníctvom stavebného denníka
adresoval oznámenie o vadách spoločnosti UNISTAV HSV spol. s r.o., potom je právne nepochybné, že
nedošlo k oznámeniu vád žalobcovi a akékoľvek nároky z toho vyplývajúce sú premlčané. Tým zároveň

nie je dotknutá skutočnosť, že zápisy v stavebnom denníku (ak boli v skutočnosti urobené tak, ako to
vyplýva z kópií predložených žalovaným), žalovaný urobil cca 2 roky po zistení namietaných vád. Nie
je teda pravdivým tvrdením žalovaného, že by žalobcu právne relevantne oboznámil s vadami diela.
Nestotožňujeme sa ani so závermi žalovaného, že by preukázal samotnú existenciu vád diela, keďže
podstatná časť predloženej dokumentácie je nečitateľná, pričom dosiaľ zo strany žalovaného nebol

predložený žiaden originálny dokument.“ Pokiaľ išlo o konanie č. 7Cb/16/2010, tak mal za to, že nároky
spoločnosti Stredoslovenská energetika -Distribúcia, a.s. (ďalej len „SSE-D“) uplatnené v osobitnom
súdnom konaní, „ktoré dosiaľ nebolo právoplatne skončené a v ktorom žalobca a tiež sám žalovaný
nároky SSE-D relevantným spôsobom spochybnili, nemôžu mať vplyv na povinnosť žalovaného uhradiť
žalobcovi dlžné faktúry, ktoré žalovaný uznal a ktorých lehota splatnosti dávno uplynula. S okolnosťami

uznania žalobcových pohľadávok žalovaným sa Okresný súd Ružomberok podrobne vysporiadal v
odôvodnení rozsudku a žalobca sa so závermi súdu stotožňuje.“ Navrhol, aby odvolací súd rozsudok
Okresného súdu Ružomberok v rozsahu napádanom žalovaným potvrdil a zaviazal žalovaného na
náhradu trov odvolacieho konania a trov právneho zastúpenia žalobcu, a to do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku, na účet právneho zástupcu žalobcu.

K doručenému odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný v podaní právneho zástupcu. Žalovaný dňa
06.12.2013 podal voči rozsudku 5Cb/2/2010-308 zo dňa 19.11.2013 odvolanie, nakoľko s rozsudkom
ako takým z vecných i právnych dôvodov nesúhlasil. Vzhľadom na túto „okolnosť je zrejmé, že odporca
sa nemá ako vyjadriť k odvolaniu navrhovateľa, pokiaľ ten v odvolaní namieta okolnosť, že súd mal

opomenúť v rozsudku časť nároku navrhovateľa, ktorý predstavuje príslušenstvo ostávajúcej časti istiny
po započítaní pohľadávok odporcom.“

Napadnutým dopĺňacím rozsudkom okresný súd doplnil výrok rozsudku Okresného súdu Ružomberok
č.k. 5Cb/2/2010-308 zo dňa 19.11.2013 tak že: „Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi úroky z

omeškania vo výške 18,25 % ročne zo sumy 108.308,05 eur od 07.08.2009 do zaplatenia, zo sumy
3.125,45 eur od 01.07.2010 do zaplatenia, zo sumy 129.264,08 eur od 05.09.2009 do zaplatenia, zo
sumy 2.834,74 eur od 01.07.2010 do zaplatenia, zo sumy 52.475,29 eur od 05.11.2009 do zaplatenia,
zo sumy 120,07 eur od 01.07.2010 do zaplatenia.“V odôvodnení napadnutého dopĺňacieho rozsudku okresný súd uviedol, že žalobou doručenou
okresnému súdu dňa 28.10.2009 si žalobca „uplatnil voči odporcovi právo na zaplatenie sumy

1.286.365,37 eur s úrokmi z omeškania vo výške 18,25 % ročne zo sumy 701,41 eur od 04.12.2008 do
zaplatenia, zo sumy 5.329,70 eur od 03.01.2009 do zaplatenia, zo sumy 72 944,59 eur od 23.01.2009 do
zaplatenia, zo sumy 114.318,53 eur od 23.01.2009 do zaplatenia, zo sumy 102.327,98 od 05.03.2009 do
zaplatenia, zo sumy 1.225,45 eur pd 05.03.2009 do zaplatenia, zo sumy 115.657,11 eur od 06.04.2009
do zaplatenia, zo sumy 2.161,22 eur od 06.04.2009 do zaplatenia, zo sumy 8.738,61 eur od 02.05.2009

do zaplatenia, zo sumy 159.444,80 eur od 07.05.2009 do zaplatenia, zo sumy 327 859,92 eur od
11.06.2009 do zaplatenia, zo sumy 14 415,81 eur od 11.06.2009 do zaplatenia, zo sumy 77.535,16 eur
od 09.07.2009 do zaplatenia, zo sumy 148.771,52 eur od 07.08.2009 do zaplatenia, zo sumy 134.933,56
eur od 05.09.2009 do zaplatenia titulom neuhradených faktúr, ktorými navrhovateľ vyúčtoval odporcovi
cenu za vykonané práce v zmysle Zmluvy o dielo č. 01/2008, ktorej predmetom je zhotovenie diela -
výstavba projektu „Kubínske terasy Dolný Kubín“.“ Na základe procesného návrhu žalobcu okresný súd

uznesením č.k. 5Cb/2/2010-155 zo dňa 26.01.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 18.02.2011
zastavil konanie čo do zaplatenia sumy 1.037.237,69 Eur, z dôvodu späťvzatia návrhu žalobcom, keď
dôvodom späťvzatia je zánik pohľadávky v dôsledku jednostranného zápočtu. Okresný súd Ružomberok
rozsudkom č.k. 5Cb/2/2010-308 zo dňa 19.11.2013 „zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu
249.127,68 eur a vyčíslené úroky z omeškania ku dňu 30.11.2009 v celkovej výške 113.082,07 eur, to

všetko do 30 dní od právoplatnosti výroku rozsudku s tým, že o trovách konania bude rozhodnuté do 30
dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.“

Podaním doručeným Okresnému súdu Ružomberok elektronicky dňa 06.12.2013 (č.l. 325 - 328 spisu),
žalobca uviedol, že okresný súd opomenul vo výroku rozsudku rozhodnúť o nároku žalobcu na

príslušenstvo zostávajúcej časti istiny po započítaní pohľadávok žalovaným, „a to konkrétne o úrokoch
z omeškania vo výške 18,25 % ročne zo sumy 108.308,05 eur od 07.08.2009 do zaplatenia, zo sumy
3.125,45 eur od 01.07.2010 do zaplatenia, zo sumy 129.264,08 eur od 05.09.2009 do zaplatenia, zo
sumy 2.834,74 eur od 01.07.2010 do zaplatenia, zo sumy 52.475,29 eur od 05.11.2009 do zaplatenia,
zo sumy 120,07 eur od 01.07.2010 do zaplatenia. Z odôvodnenia rozsudku je pri tom zrejmé, že

neexistuje žiaden dôvod, pre ktorý by nemal byť tento nárok navrhovateľovi priznaný, keď súd návrhu
navrhovateľa v celom rozsahu uviedol.“ V súlade s § 101 ods. 2 OSP okresný súd vyhlásil dopĺňací
rozsudok na pojednávaní konanom dňa 09.12.2014 v neprítomnosti účastníkov konania, ako aj ich
právnych zástupcov. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca zobral svoj návrh v časti o
zaplatenie istiny vo výške 1.037.237,69 Eur späť z dôvodu jednostranného započítania vzájomných

pohľadávok uskutočneného žalovaným ku dňu 30.11.2009, zároveň rozšíril návrh o zaplatenie úrokov
z omeškania z časti pohľadávky voči žalovanému, ktorá zanikla započítaním ku dňu 30.11.2009, a to v
celkovej výške 113.082,07 Eur. Predmetom konania ostal nárok žalobcu na zaplatenie sumy 249.127,68
Eur s príslušenstvom, ktorým sú žalobou uplatnené úroky z omeškania vo výške 18,25 % ročne zo
sumy 108.308,05 Eur od 01.07.2009 do zaplatenia (faktúra č. 20090228, splatná dňa 06.08.2009), zo

sumy 3.125,45 Eur od 01.07.2010 do zaplatenia (faktúra ZA1 20090228, splatná 30.06.2010), zo sumy
129.264,08 Eur od 05.09.2009 do zaplatenia (faktúra č. 20090266, splatná dňa 04.09.2009), zo sumy
2.834,74 Eur od 01.07.2010 do zaplatenia (faktúra č. ZA1 20090266, splatná dňa 30.06.2010), zo sumy
52.475,29 Eur od 05.11.2009 do zaplatenia (faktúra č. 20090341, splatná dňa 04.11.2009), zo sumy
120,07 Eur od 01.07.2010 do zaplatenia (faktúra č. ZA1 20090341, splatná dňa 30.06.2010). Keďže

dlžné sumy neboli uhradené v lehote splatnosti faktúr, s poukazom na § 324 ods. 1 OBZ, 365 ods. 1 OBZ
a § 369 ods. 1 OBZ bol nárok žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania z jednotlivých vyfakturovaných
čiastok, ktoré neboli uhradené v lehote splatnosti, v celom rozsahu dôvodný. S poukazom na § 166 ods.
1,2,3OSPavzhľadomktomu,žeokresnýsúdvýrokomrozsudkuvyhlásenomnapojednávaníkonanom
dňa 19.11.2013 nerozhodol o celom predmete konania (pokiaľ išlo o uplatnené úroky z omeškania vo

výške 18,25 % ročne z vyčíslených zostatkov splatných pohľadávok žalobcu voči žalovanému), okresný
súd rozhodol dopĺňacím rozsudkom.

Proti tomuto dopĺňaciemu rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný, ktorý
uviedol, že „V predmetnej právnej veci odporca podal dňa 06.12.2013 proti rozsudku Okresného súdu

Ružomberok č.k. 5Cb/2/2010-308 zo dňa 19.11.2013 odvolanie, ktoré náležite odôvodnil a poukázal na
pochybenia súdu I. stupňa, nakoľko sa ten nevysporiadal zo závažnými skutkovými okolnosťami, ktoré
mali priamy vplyv na práva a povinnosti účastníkov konania, medzi ktoré patrí aj uplatňovaný nárok
navrhovateľa v tomto konaní. Nakoľko dopĺňací rozsudok bezprostredne nadväzuje na výrok rozsudkuzo dňa 19.11.2013, odporca podal odvolanie aj voči dopĺňaciemu rozsudku, pričom sa v plnom rozsahu
pridržiava dôvodov odvolania, ktoré uviedol vo svojom podaní - odvolaní zo dňa 06.12.2013.“

Žalobca sa k odvolaniu žalovaného voči dopĺňaciemu rozsudku písomne nevyjadril.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal vec v medziach podľa § 212 ods. 1
OSP,beznariadeniapojednávaniapodľa§214ods.2OSP,sverejnýmvyhlásenímrozsudkupodľa§156
ods. 1, 3 OSP v spojení s § 211 ods. 2 OSP a napadnutý rozsudok okresného súdu a dopĺňací rozsudok

okresného súdu potvrdil ako vo výrokoch vecne správne rozhodnutia. Rozhodnutie bolo odvolacím
súdom prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

V procesnej rovine krajský súd uvádza, že v odvolacej veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa
§ 214 ods. 2 OSP, v spojení s § 156 ods. 1, 3 OSP v spojení s § 211 ods. 2 OSP došlo na základe
uznesenia Krajského súdu v Žiline sp.zn. 14Cob/37/2015, 14Cob/38/2015 (č.l. 464) zo dňa 20.01.2016

k oznámeniu verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli krajského súdu v zákonnej lehote a o
termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli účastníci konania upovedomení osobitne písomnosťou na
č.l. 465 spisu a tiež oznámením na internetovej stránke Krajského súdu v Žiline.

Podľa § 212 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku zák. č. 99/1963 Zb. (ďalej len „OSP“), odvolací súd

je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Primárne odvolací súd uvádza, že v rámci odvolacích dôvodov, ktorými bol pri posúdení veci viazaný
podľa § 212 ods. 1 OSP, a to len tých dôvodov, ktoré mali väzbu na uzavretý skutkový stav veci v
prvostupňovom konaní, ktorým bol pri rozhodovaní odvolací súd rovnako viazaný (§ 213 ods. 1 OSP),

bolo v prvostupňovom konaní vykonané okresným súdom v intenciách návrhov účastníkov konania
dostatočné dokazovanie, z neho bol správne vyvodený skutkový stav, ktorý okresný súd rovnako
správne právne vyhodnotil. Vzhľadom na konštatovanie vecnej správnosti napadnutého rozsudku a
dopĺňacieho rozsudku a stotožnenie sa s dôvodmi uvedenými v písomnom vyhotovení rozsudku a
dopĺňacieho rozsudku okresným súdom, krajský súd podľa § 219 ods. 2 OSP v plnom rozsahu odkazuje

na odôvodnenie napadnutého rozsudku a dopĺňacieho rozsudku okresného súdu. Z titulu aplikácie §
219 ods. 2 OSP v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV. ÚS 350/09
a rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2Cdo 170/2005, pri potvrdení rozhodnutia
okresného súdu nie je potrebné, aby krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku zopakoval tie závery
napadnutého rozsudku okresného súdu, s ktorými sa stotožňuje, pretože odôvodnenia a rozhodnutia

prvostupňového súdu a odvolacieho súdu tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08),
a tým je postačujúce len odkázať cez § 219 ods. 2 OSP na odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom
rozsudku okresného súdu. V zásade sa odvolací súd môže obmedziť len na prevzatie odôvodnenia
nižšieho súdu.

Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku okresného súdu krajský súd ďalej uvádza,
že zo sumáru tých dôkazov, ktoré boli produkované žalobcom na preukázanie jeho tvrdení v rámci
uplatneného nároku, bola spoľahlivo a dostatočne preukázaná dôvodnosť žaloby v rovine existencie
dôvodov na uloženie povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 249.127,68 Eur ako aj vyčíslených
úrokov z omeškania ku dňu 30.11.2009 v celkovej sume 113.082,07 Eur ako aj úrokov z omeškania vo

výške 18,25 % ročne zo sumy 108.308,05 Eur od 07.08.2009 do zaplatenia, zo sumy 3.125,45 Eur od
01.07.2010 do zaplatenia, zo sumy 129.264,08 Eur od 05.09.2009 do zaplatenia, zo sumy 2.834,74 Eur
od 01.07.2010 do zaplatenia, zo sumy 52.475,29 Eur od 05.11.2009 do zaplatenia, zo sumy 120,07 Eur
od01.07.2010dozaplatenia.Okresnýsúdvodôvodnenínapadnutéhorozsudkuadopĺňaciehorozsudku
vyložil, ktoré skutočnosti mal preukázané, ktoré nie, o ktoré skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa

pri hodnotení dôkazov spravoval. Tým dal odpoveď na tie otázky nastolené účastníkmi konania, ktoré
majú pre vec podstatný význam a dostatočne objasňujú skutkový stav veci.Prejednaním veci len v rámci a z tých dôvodov, ktoré vymedzili žalobca v odvolaní zo dňa 05.12.2013
(č.l. 326 a nasl. spisu), žalovaný v písomnom odvolaní zo dňa 06.12.2013 (č.l. 330 spisu) a v odvolaní
žalovaného zo dňa 21.01.2015 (č.l. 448 spisu) a ktoré mali väzbu na zistený uzavretý skutkový stav veci

a podľa výsledkov dokazovania v prvostupňovom konaní (§ 212 ods. 1 OSP, § 213 ods. 1 OSP) odvolací
súd dospel k záveru o neopodstatnenosti podaných odvolaní žalobcu a žalovaného. Z podaných
odvolaní bolo zrejmé, že žalobca namietal absenciu rozhodnutia o časti nároku uplatneného žalobou a
žalovaný namietal nesprávne právne posúdenie veci a tak isto skutkové závery súdu prvého stupňa. V
súvislosti s odvolacími námietkami považuje krajský súd za podstatné poukázať na to, že za skutkové

vady je potrebné považovať aj také pochybenie súdu, ktoré spočíva v tom, že súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, predovšetkým takým
dôvodom nesprávneho skutkového zistenia môže byť nesprávne hodnotenie dôkazných prostriedkov, t.j.
porušenie niektorého z § 132-135 OSP. Pri námietke nesprávneho právneho posúdenia veci je zrejmé,
že pod vecou treba rozumieť predmet konania a s ním súvisiace prejudiciálne otázky. Pod nesprávnym
právnym posúdením veci treba rozumieť pochybenie súdu spočívajúce v tom, že na zistený skutkový

stav neaplikoval príslušnú právnu normu, ale aplikoval nesprávnu právnu normu, alebo aplikoval síce
správnu právnu normu, ale jej obsah interpretoval nesprávne, alebo právnu normu síce interpretoval
správne, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval.

Žalobca v odvolaní namietal, že okresný súd opomenul uviesť vo výroku rozsudku aj nárok žalobcu

podľabodu2.žaloby,ktorýpredstavovalpríslušenstvozostávajúcejčastiistinypozapočítanípohľadávok
žalovaným. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku bolo pritom zrejmé, že neexistuje žiaden dôvod,
pre ktorý by nemal byť nárok žalobcu podľa bodu 2. priznaný. Podľa zistení odvolacieho súdu okresný
uvedený nedostatok odstránil a to tak, že v rozsahu odvolacej argumentácie rozhodol dopĺňacím
rozsudkom a žalobe vyhovel, žalobca bol teda v odvolacom konaní úspešný.

Žalovaný v odvolaní namietal závery súdu prvého stupňa, ktorý konštatoval, že žalovaný včas
nenamietal ani nereklamoval vady diela a že prvýkrát poukázal na nekvalitu vykonaných prác a
závady diela na pojednávaní konanom dňa 09.09.2010, pričom vytknuté vady sa neprejavili v rámci
záručnej lehoty po odovzdaní zhotoveného diela, ale v prípadoch uvedených ako závada 1 až 3

išlo o vadné nekvalitné zhotovovanie diela, ktoré sa prejavilo a zistilo počas realizácie výstavby.
K jednotlivým závadám žalovaný okresnému súdu predložil dôkazy, medzi ktorými boli aj zápisy v
stavebnom denníku. V rovine tejto odvolacej argumentácie žalovaného poukazuje krajský súd na
odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu, ktorý konštatoval, že „odporca nenamietal ani
nereklamoval vady vykonaného diela, prvýkrát poukázal na nekvalitu vykonaných prác a závady diela na

pojednávaní konanom dňa 09.09.2010 s tým, že svoje tvrdenia podložil listinnými dokladmi doručenými
tunajšiemu súdu dňa 14.10.2010, v ktorých špecifikuje závady č. 1 - 4, ktoré závady opätovne upresňuje
v podaní doručenom tunajšiemu súdu dňa 10.09.2013“. (č.l. 316 spisu). Ak žalovaný v rámci podaného
odvolania konštatoval existenciu vadnosti plnenia pri zhotovení diela zo strany žalobcu, tak potom v
rovine špecifikácií vád č. 1 až 3 sa poukazuje na výpoveď konateľa žalovaného pred súdom prvého

stupňa podľa obsahu zápisnice zo dňa 09.09.2010, ktorý uviedol na otázku „či si uplatnil odporca vady
diela u navrhovateľa“, ...... „že nie, na toto sme mali zádržné, my sme faktúry momentálne nevracali,
lebo sme mali zádržné vo výške 10 %“. Žalovaný v rovine oznámenia zistených vád poukazoval na
zápisy v stavebnom denníku, ktorého fotokópie boli ním pripojené do spisového materiálu ako listinné
dôkazy, z ktorých však vyplývalo, že ide o záznam z denníka stavby UNISTAV HSV spol. s r.o., čo

sám označil žalovaný na č.l. 141 spisu ako prílohu k jeho vyjadreniu zo dňa 11.10.2010 (č.l. 126
a nasl. spisu). Z rozhodnutia okresného súdu vyplýva, že v rámci vykonaného dokazovania nebolo
spochybnené žalovaným, že žalobca zhotovil predmetné dielo a na základe vzájomne odsúhlasených
súpisov vykonaných prác v súlade so zmluvou o dielo fakturoval žalovanému práce uskutočnené za
obdobie od vzniku zmluvného vzťahu, t.j. od 30.09.2008 do 31.07.2009 v celkovej výške 1.441.911,5

Eur vrátane DPH, žalovanému boli faktúry riadne doručené a voči fakturácii žalovaný nenamietal ich
výšku, nespochybňoval ich, navyše okresný súd zdôraznil, že žalovaný uznal oprávnenosť fakturácie
i „v oznámení o postúpení pohľadávky zápočet vzájomných pohľadávok“ zo dňa 01.12.2009, ktorý
bol adresovaný žalobcovi a v ktorom uviedol, že vo svojom účtovníctve má evidovaný záväzok voči
spoločnosti DÚHA, a.s. v celkovej výške 1.292.651,86 Eur, a to titulom neuhradených faktúr, na základe

ktorých si žalobca uplatnil svoj nárok na zaplatenie ceny za vykonané dielo.

Žalovaný poukazoval v odvolaní na vady, ktoré sa neprejavili v rámci záručnej lehoty po odovzdaní
zhotoveného diela, ale v prípadoch uvedených ako závada 1 až 3, išlo podľa žalovaného o nekvalitnézhotovenie diela, ktoré sa prejavilo a zistilo počas realizácie výstavby, tak krajský súd považuje za
podstatné poukázať na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu, a to v rovine špecifikácie
vád diela tak, ako boli špecifikované žalovaným „i v podaní doručenom tunajšiemu súdu dňa 10.09.2013

(č.l. 246 - 267 spisu), ktoré závady sú však špecifikované rozdielne. Kým v uvedení závady č. 1 v
podaní doručenom tunajšiemu súdu dňa 14.10.2010 (č.l. 128 spisu) sa uvádza nesprávne uložená
výstuž na balkónoch 1. p.p., 1. n.p., 2. n.p., 3. n.p. a výška škody odhadnutá statikom predstavuje
30.000,00 eur, v podaní doručenom tunajšiemu súdu dňa 10.09.2013 (č.l. 248 spisu), sa uvádza ako
závada č. 1 nesprávne uložená výstuž na balkónoch 1. n.p., 2. n.p., 3. n.p., 4. n.p., 5. n.p., 6. n.p. a 7.

n.p. s tým, že k závade bol povolený statik, ktorý navrhoval sanovanie vytvorením oporných bodov na
balkónoch, presný návrh ešte nie je dopracovaný a odhadovaná sanácia predstavuje 1.850,00 eur na
jeden balkón, na bytovom dome je 46 ks balkónov, teda náklady na odstránenie vady sú vyčíslené na
sumu 85.100,00 eur. Pokiaľ ide o závadu č. 3, táto je v podaní odporcu doručenom tunajšiemu súdu dňa
14.10.2010 (č.l. 137 spisu), vyčíslená na sumu 21.222,00 eur s DPH, ide o nadspotrebu betónových
poterov na vymedzených podlažiach v sekcii A, dôkazom je súpis vykonaných prác UNISTAV HSV a

zápis v stavebnom denníku zo dňa 07.09.2010, pričom vyčíslenie závady č. 3 v podaní doručenom
tunajšiemu súdu dňa 10.09.2013 (č.l. 257 spisu) predstavuje 33.012,00 eur. Pokiaľ ide o závadu č. 4
uvádzanú v podaní odporcu doručenom tunajšiemu súdu dňa 14.10.2010 (č.l. 141 spisu), ide o faktúry za
výkon zemných prác, ktoré vznikli v dôsledku zosuvu svahu nad staveniskom, ktoré práce si odporca u
zhotoviteľa neobjednal a ich vznik nespôsobil, preto zemné práce vyúčtované vo faktúrach č. 20080507,

200805844 a 20080546 žiada ponížiť s tým, že suma vyčíslená na sanovanie zosuvu predstavuje
24.000,00 eur, závada č. 4 v podaní doručenom tunajšiemu súdu dňa 10.09.2013 je vyčíslená na
172.000,00 eur (neoprávnene fakturovaná suma vo výške 148.000,00 eur + náklady za odkopanie
výkopu nanovo vyčíslené na 24.000,00 eur (č.l. 263 spisu)“. Z uvedeného teda možno konštatovať
nejednotnosť, pokiaľ ide o špecifikáciu závad, ale i určenie hodnoty, ktorú týmto závadám žalovaný

prisudzoval. Pokiaľ sa žalovaný odvolával na stavebný denník, zápisy v stavebnom denníku, ktoré mali
byť jednoznačne adresované žalobcovi, tak zostalo z jeho strany nevysvetleným, ako sa mali dostať do
dispozičnej sféry žalobcu, ak boli uvádzané v záznamoch zo stavebného denníka spoločnosti UNISTAV
HSV spol. s r.o., teda subjektu odlišného od žalobcu. Len samotná argumentácia, že tieto zápisy boli
jednoznačne adresované žalobcovi, bez toho, aby bolo tvrdené a preukázané, že sa reálne dostali do

sféry pôsobenia žalobcu, tak aby mal objektívnu možnosť sa s nimi oboznámiť, potom nemohla byť
vyhodnotená ako argumentácia, ktorá by mala vplyv na vecnú správnosť záverov okresného súdu, s
ktorými sa krajský súd cez úpravu v § 219 ods. 1, 2 stotožnil. Je na mieste podľa odvolacieho súdu
pripomenúť, že procesno-právnym následkom neunesenia dôkazného bremena účastníkom konania je
jeho neúspech v spore. Pod vyhodnotením dôkazov je treba rozumieť aj zhodnotenie absencie dôkazov

(vedúcej k neuneseniu dôkazného bremena). Ak súd rozhoduje v situácii dôkaznej núdze, dopad,
neúspech sa pričíta účastníkovi, na ktorom leží podľa predpisov hmotného práva dôkazné bremeno,
zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva. Rozsah dôkazného
bremena,tedaokruhskutočností,ktorémusíúčastníkpreukázať,zásadneurčujehmotno-právnanorma,
ktorá je na sporný vzťah aplikovaná. Z nej potom vyplýva i to, kto je nositeľom dôkazného bremena,

teda ktorý z účastníkov je povinný stanovený okruh skutočností preukázať (uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Cdo 78/2010 z 23. mája 2012). Po vykonaní odvolacieho prieskumu
krajský súd konštatoval, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno v rovine tvrdení, ktoré boli uvádzané
pred súdom prvého stupňa a na ktoré nadväzovali tvrdenia uvádzané v odvolaní. V tejto súvislosti len
podporne krajský súd v súvislosti s postupom okresného súdu poukazuje na uznesenie Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky zo 14.09.2011 sp.zn. 3Cdo 204/2009, ktorého závery si osvojil a v zmysle
ktorého.... „dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo
vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho,
čo uviedli účastníci (§ 132 OSP). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné
dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov

v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska
pravdivosti ten ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov“.

Žalovaný v odvolaní vyčítal okresnému súdu, že tento sa nevysporiadal s okolnosťou vykonaných
zápisov v stavebnom denníku. V súvislosti s uvedenou argumentáciou krajský súd považuje za

podstatné poukázať na to, že žalovaný si neuplatnil nárok z vád riadne a včas, preto mu nebolo možné
priznaťprávozvádzhotovenéhodiela.Zodôvodnenianapadnutéhorozsudkuokresnéhosúdujezrejmé,
že uvedenými listinnými dôkazmi sa okresný súd zaoberal, o čom svedčí odôvodnenie napadnutého
rozsudku, napr. vo väzbe na vyhodnotenie závady č. 3, v ktorom vyhodnocoval okresný súd zápis vstavebnom denníku zo dňa 07.09.2010 (č.l. 314 spisu). Takisto bolo zrejmé, že okresný súd sa zaoberal
v rovine vyhodnotenia závady č. 4 i záznamom zo stavebného denníka (charakteristika závady č. 4,
č.l. 263 spisu a následne záznamom zo stavebného denníka, č.l. 264, 265 spisu, aj keď nie úplne

čitateľné). Je teda zrejmé, že okresný súd vyhodnocoval predmetný stavebný denník. Vzhľadom na
nosnú argumentáciu okresného súdu, v zmysle ktorej poukazoval a zdôraznil článok 17 zmluvy o dielo,
v zmysle ktorého objednávateľ, t.j. žalovaný sa zaviazal prípadnú reklamáciu vád diela uplatniť po jej
zistení do rúk oprávneného zástupcu zhotoviteľa, potom rozhodne nebolo možné, podľa odvolacieho
súdu, považovať za spôsob označený žalovaným v odvolaní v rovine uplatnenia zodpovednostných

nárokov z tvrdených vád za relevantný. Aj keď žalovaný uvádzal v odvolaní, že podľa neho podmienka
pre riadnu notifikáciu vád bola „jednoznačne naplnená vykonaním preukázaných zápisov v stavebnom
denníku“, krajský súd sa s uvedeným záverom žalovaného nemohol stotožniť, je potrebné v tomto
prípade poukázať na zákonné znenie rozhodujúcej právnej úpravy, ale najmä na zmluvné dojednanie
článku 17. bod 17.5., ktoré presne špecifikuje notifikačný postup, ktoré si zmluvné strany dojednali.
Krajský súd len pre úplnosť považuje za podstatné zdôrazniť, že denník, ktorý bol vedený spoločnosťou

UNISTAV HSV spol. s r.o. predsa nie je možné bez ďalšieho stotožniť a považovať za splnenie
podmienok dohodnutých zmluvne účastníkmi konania s poukazom na článok 17. bod 17.5. zmluvy.
Za daného stavu sa krajský súd nestotožnil s tým, že žalovaný ako objednávateľ právne relevantne
oboznámil žalobcu ako zhotoviteľa s postupom podľa § 562 ods. 2 Obchodného zákonníka. Je namieste
podľa krajského súdu zdôrazniť, že „V občianskom súdnom konaní účastníci sú povinní prispieť k tomu,

aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti a
označia dôkazné prostriedky. Ustanovenie § 120 ods. 1 veta prvá OSP stanovuje, že účastníci sú
povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Účastníci konania teda majú povinnosť tvrdenia
a povinnosť tvrdenie preukázať. Ak účastník neunesie dôkaznú povinnosť, resp. dôkazné bremeno, má
to pre neho nepriaznivý následok v tom, že súd pristúpi k vydaniu pre neho nepriaznivého rozhodnutia

vo veci“. (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 M Cdo 15/2010).

Rozsah vykonaného dokazovania pred okresným súdom bol dostatočný a tvoril spoľahlivý základ pre
správne skutkové závery, ktoré prijal prvostupňový súd v napadnutom rozsudku. Pri hodnotení dôkazov
okresný súd aplikoval § 132 OSP, keď sa hodnotí v rámci dokazovania aj pravdivosť a dôležitosť dôkazov

pre rozhodnutie. Pri tomto hodnotení dôkazov zásadne súd nie je obmedzovaný právnymi predpismi v
tom,akoasakýmvýsledkommázhľadiskapravdivostiten-ktorýdôkazhodnotiť,pretožesatuuplatňuje
zásada voľného hodnotenia dôkazov. V súlade s touto zásadou postupoval okresný súd, podkladom
jeho rozhodnutia sú dôkazy, ktoré boli správne vyhodnotené, pričom do obsahu základného práva podľa
čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a slobôd nepatrí právo účastníka konania dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia
vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97, uznesenie NS SR sp.zn. 3Cdo 204/2009 zo dňa 14.09.2011). Pre
spoľahlivé zistenie skutkového stavu sa nevyžadovali ďalšie dôkazy a tie, ktoré boli vykonané, zhodnotil
okresný súd podľa odvolacieho súdu v súlade s § 132 OSP a následne vyvodil aj správne skutkové
závery.

Žalovaný v odvolaní poukázal na závadu č. 4 s poukazom na výkon prác zo strany zhotoviteľa, ktorým
malo dôjsť k zosuvu svahu, pri ktorom došlo aj k poškodeniu trafostanice a na článok 2.3. zmluvy o dielo
a zároveň uviedol, že o uvedenej veci je vedené samostatné konanie Okresným súdom Ružomberok
sp.zn. 7Cb 16/2010, predmetom ktorého je uplatnenie náhrady škody voči Václavů, s.r.o. a DÚHA, a.s.

Považoval za pochybenie okresného súdu, pokiaľ sa tento nevysporiadal s okolnosťou a námietkou
žalovaného, podľa ktorej si žalobca v rámci žalovanej sumy uplatnil taktiež pohľadávku na zaplatenie
čiastky, ktorá bola fakturovaná práve za tie práce a výkony, ktoré žalobca, resp. jeho subdodávatelia
vykonali pri odstraňovaní následkov zosuvu svahu. V súvislosti s touto odvolacou námietkou žalovaného
v odvolaní krajský súd konštatuje, že po vykonaní odvolacieho prieskumu sa nemohol s ňou stotožniť

a vyhodnotiť ju ako relevantnú. Krajský súd v súvislosti s uvedenou námietkou poukazuje teda na
rozhodnutie okresného súdu v Ružomberku, o ktorom bolo rozhodnuté v odvolacom konaní Krajským
súdom Žilina v konaní sp.zn. 14Cob/215/2013 rozsudkom zo dňa 25.09.2014, z ktorého vyplýva, že
okresný súd v predmetnom konaní žalobu zamietol, krajský súd potvrdil rozhodnutie okresného súdu
ako vecne správne, pričom krajský súd vymedzil v uvedenom rozhodnutí skutočnosti, v zmysle ktorých

„Pokiaľ ide o jednotlivé atribúty pre náhradu škody, tak z dokazovania pred súdom prvého stupňa
vyplynulo, že žalobcovi vznikla škoda na VN vedení, pričom žalobca uplatňoval náhradu škody vo výške
35.392,68 Eur špecifikovanú v preberacom protokole z 30.04.2009. Bolo tiež zistené, že na stavenisku
pre výstavbu bytového domu v predmetnej lokalite došlo 03.12.2008 k zosuvu pôdy, ktorá potiahlavysokonapäťové káble vedúce z trafostanice, ktorá sa nachádzala nad staveniskom. Okresný súd sa v
rovinezisteniapríčinnejsúvislosti(príčinavznikuškody)správnezaoberal,prikonštatovaníobjektívneho
charakteru zodpovednosti za škodu v zmysle § 420a OZ, súbežne aj tým, či v danom prípade (ne)boli

dané liberačné dôvody, a to prvý z nich, spôsobenie škody neodvrátiteľnou udalosťou, nemajúcou
pôvod v prevádzke. Vychádzajúc aj z vyššie uvedených teoretických východísk, premietnutých na
podmienky v danej sporovej právnej veci, krajský súd považoval z priebehu dokazovania i obsahom
napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa za zrejmé, že okresný súd dokazovanie vykonal aj obsahom
pripojeného vyšetrovacieho spisu, vrátane dôkazov vykonaných v rámci policajného vyšetrovania.

Relevantný a správny bol postup okresného súdu, ktorý vo vzťahu k žalovanej náhrade škody sám
zisťoval, či došlo k naplneniu všetkých atribútov pre náhradu škody podľa § 420a ods. 1 OZ v rovine
zodpovednosti žalovaných 1/ a 2/ a nevychádzal (len) zo záverov prijatých vyšetrovateľom, ktoré vyústili
do rozhodnutia o zastavení trestného stíhania. Aj keď uznesenie vyšetrovateľa o zastavení trestného
stíhania bolo potrebné mať na zreteli predovšetkým z hľadiska trestnej zodpovednosti, okresný súd
nepochybil, ak pri vyhodnocovaní zodpovednosti v zmysle úpravy občianskoprávnej (obchodnoprávnej)

zodpovednosti za náhradu škody spôsobenej prevádzkovou činnosťou, mal na zreteli aj zistenia a
závery z vyšetrovacieho konania polície, pričom v rámci dokazovania aj tieto ako dôkazné prostriedky
zobral do úvahy v zmysle § 125 OSP v spojení s ust. § 132 OSP. Z uvedených procesných ustanovení
vyplýva, že za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci, pričom dôkazy súd
hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti;

pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.
Okresný súd postupoval v súlade s uvedenou procesnou úpravou a podľa odvolacieho súdu správne
sa neobmedzil len na závery z vyšetrovania príčin vzniku škody - zosuvu svahu v danom čase a
mieste, ale vykonal vlastné dokazovanie z hľadiska občianskoprávnej zodpovednosti za škodu. Po jeho
vyhodnotení podľa názoru odvolacieho súdu dospel okresný súd k správnym záverom o preukázaní

existencie liberačných dôvodov, pre ktoré žalobu voči žalovaným zamietol. Znalecký posudok nebol
jediným dôkazom, ktorý mal súd prvého stupňa v rámci dokazovania k dispozícii, pričom v súhrne
všetkýchvykonanýchdôkazov,prikomplexnomvyhodnotenívovzťahukrelevantnýmokolnostiam,ktoré
sa vzťahovali k žalovanej škode, ani zo záverov znalca nebolo možné jednoznačne vyvrátiť existenciu
liberačných dôvodov, tak ako boli nepochybne zistené a konštatované v právoplatnom uznesení

Obvodného oddelenia PZ, Okresné riaditeľstvo PZ v Dolnom Kubíne ČVS: ORP-1582/00-DK-2008 zo
dňa 07.07.2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 14.07.2009. Aj podľa odvolacieho súdu žalovaní
1/, 2/ v rámci prvostupňového konania uniesli svoje dôkazné bremeno o existencii liberačných dôvodov
v zmysle § 420a ods. 3 OZ, čím nebola naplnená jedna z kumulatívnych podmienok pre úspešné
uplatňovanie náhrady škody žalobcom ako poškodeným, a to jednoznačná príčinná súvislosť medzi

vznikom škody a prevádzkovou činnosťou žalovaných. Ani závery znalca nedali spoľahlivý základ pre
konštatovanie zodpovednosti žalovaných; znalec v posudku podanom so značným časovým odstupom
po vzniku škody (cca 5 rokov) konštatoval celú šírku viacerých okolností, ktoré sa mohli (ale aj nemuseli)
podieľať na vzniku žalovanej škody, preto vo väzbe na ostatné vykonané dôkazy ani závery znalca
v konečnom dôsledku nedali jednoznačnú a presvedčivú odpoveď vo vzťahu k dostatočne zisteným,

preukázaným liberačným dôkazom na strane žalovaných (zosuv svahu v dôsledku podmáčania zeminy)
tak ako pri primárnom vyšetrovaní, vykonanom políciou v bezprostrednej časovej a vecnej súvislosti so
vznikom škody, konštatoval policajný orgán..... . Vzhľadom na vyššie uvedené nosné dôvody zamietnutia
žaloby a absenciu odvolacích dôvodov, v tomto smere sa odvolací súd osobitne pasívnou legitimáciou
účastníkov na žalovanej strane, ktorú namietali v prvostupňovom konaní, už nezaoberal. Pre úplnosť

však je potrebné uviesť, že žalovaný 1/ mal vo vzťahu k žalovanej prevádzkovej činnosti postavenie
investora - stavebníka a žalovaný 2/ zhotoviteľa stavby - odborne spôsobilej osoby, u oboch v zmysle
vydaného stavebného povolenia. Z dokazovania v prvostupňovom konaní tiež vyplynulo, že žalovaný 2/
zhotovoval predmetné dielo prostredníctvom tretej osoby na základe uzavretej zmluvy o dielo (zmluva o
dielo na č.l. 169-190 spisu medzi DÚHA, a.s. a UNISTAV HSV spol. s r.o., Košice) a obdobne uvedená

tretia osoba zhotovovala dielo prostredníctvom ďalšej tretej osoby na základe zmluvy o dielo (č.l. 228
-229 spisu, medzi UNISTAV HSV spol. s r.o., Košice a EUROSTAVBY SK, s.r.o.). Žalobca však žalobou
náhradu škody uplatňoval len voči žalovanému 1/ a žalovanému 2/. K tomu odvolací súd poukazuje, že
pri takomto type uplatňovanej náhrady škody má ísť u viacerých tvrdených (spolu)škodcov o solidaritu
ich záväzkov voči poškodenému, pričom pri solidárnych záväzkoch ako takých má veriteľ samostatnú

pohľadávku voči každému spoludlžníkovi a môže vymáhať splnenie záväzku v celom rozsahu alebo
jeho časť voči jednému, alebo niekoľkým, alebo proti všetkým spoludlžníkom (spolu)škodcom, a to
súčasne alebo postupne. Splnenie solidárneho záväzku jedným z dlžníkov spôsobuje voči veriteľovi
zánik záväzkov ostatných spoludlžníkov. Žalobca však v danom prípade žaloval žalovaných 1/ a 2/tak, že od každého z nich pri navrhovanom petite žaloby bolo pri výkone rozhodnutia možné vymôcť
celý dlh, čo nevyjadrovalo správne ich solidaritu. V tomto prípade však ide o hmotno-právny základ
vyjadrenia petitu žaloby a v rovine hmotno-právneho poučenia účastníkov cez ust. § 5 OSP okresný

súd nemá danú poučovaciu povinnosť. Uvedené však tvorilo podružný a nie primárny dôvod pre
konštatovanú dôvodnosť zamietnutia žaloby žalobcu.“ Pokiaľ žalovaný namietal, že okresný súd sa
nevysporiadal s jeho obranou, že súčasťou uplatneného nároku žalobcu bolo aj zaplatenie čiastky, ktorá
bola fakturovaná práve za tie práce a výkony, ktoré žalobca, resp. jeho subdodávatelia vykonali pri
odstraňovaní následkov zosuvu svahu, že ani v rovine tejto obrany žalovaný v rámci prvostupňového

konania neprodukoval dôkazy, ktorými by vyvrátil navzájom korešpondujúce dôkazy produkované
žalobcom. Jeho obrana zostala len vo všeobecnej rovine, bez bližšej konkretizácie a špecifikácie a v
konečnomdôsledkuibezlogickéhovysvetleniadôvodov,prektoréakceptovalzodpovedajúceplnenieod
žalobcu, napriek tomu, že žalovanému bol zo strany súdu prvého stupňa vytvorený dostatočný priestor
na to, aby mohol produkovať dôkazy na preukázanie svojich tvrdení v rámci uplatnenej obrany. Z tohto
dôvodu nemal krajský súd priestor na iné konštatovanie, než že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno

v rovine uplatnenej obrany tak, ako bola žalovaným aplikovaná pred súdom prvého stupňa, pričom
nie je možné neprihliadať na to, že to bola práve zodpovednosť žalovaného ako účastníka konania
za výsledky ním uplatnenej obrany, ktorý výsledok nepochybne závisel od zistení ním navrhnutých a
vykonaných dôkazov. Krajský súd len primerane poukazuje na to, že „Teória v tejto súvislosti hovorí o
tzv. presúvaní dôkazného bremena. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi

účastníkov konania v závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako právna norma
vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu. Otázku splnenia povinnosti tvrdenia
a povinnosti označiť na preukázanie tvrdení dôkazy musí súd vždy riešiť so zreteľom na individuálne
okolnosti prejednávanej veci.“ (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3 M Cdo 6/2010
z 22.10.2010).

Len pre úplnosť krajský súd uvádza, že pokiaľ žalovaný podal odvolanie i voči doplňujúcemu rozsudku
okresného súdu, tak v odvolaní voči doplňujúcemu rozsudku okresného súdu žalovaný poukázal na
odôvodnenie odvolania voči rozsudku okresného súdu, a to v podaní zo dňa 06.12.2013, č.l. 330 a
nasl. spisu, ktorými odvolacími dôvodmi sa krajský súd už v tomto rozhodnutí zaoberal, napriek tomu,

že sa stotožnil cez úpravu v § 219 ods. 2 OSP s rozsudkom súdu prvého stupňa, a teda na závery
napadnutého rozsudku okresného súdu odkazuje, pretože odôvodnenia a rozhodnutia prvostupňového
súdu a odvolacieho súdu tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08). Dopĺňací
rozsudok okresného súdu vo väzbe na odvolacie dôvody žalovaného bol teda vyhodnotený ako vo
výroku vecne správne rozhodnutie cez úpravu v § 219 ods. 2 OSP.

Po vykonaní odvolacieho prieskumu krajský súd konštatuje, že napadnutý rozsudok okresného súdu v
rovine odôvodnenia je koherentný so zákonnou úpravou a je z neho zrejmé, že okresný súd poskytol
odpoveď na všetky kľúčové otázky sporu, a preto nebol priestor pre krajský súd na iný záver, ktorý
bol samozrejme limitovaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalovaného, než aby napadnutý rozsudok

okresného súdu v odvolacom konaní ako vecne správne rozhodnutie, napriek odvolacím námietkam
žalovaného, potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 OSP. „Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky
otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného
súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ

rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka
na spravodlivý proces (pozri napr. III. ÚS 209/04). Aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“)
vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia,
ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď.
Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť

odôvodniť rozhodnutie vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti
daného prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je
pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument,
ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz
Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9.

decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19.
februára1998)(NálezÚstavnéhosúduSlovenskejrepublikyč.k.IV.ÚS345/2012-30zodňa26.11.2012).Ťažisko dokazovania a z neho vyvodených skutkových záverov okresného súdu v danej veci spočívalo
v dôkazoch priamo účastníkmi produkovaných a predkladaných v danom konaní. Odvolací súd tiež
zdôrazňuje, že daná sporová vec nepredstavovala výnimočný prípad pre postup okresného súdu podľa

§ 120 ods. 1 veta tretia OSP, o možnosti vykonania a výnimočne aj iných dôkazov, ako navrhli účastníci,
ak by ich vykonanie bolo nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Z úpravy v § 153 ods. 1 OSP tiež vyplýva,
že súd rozhoduje o veci na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov.

Odvolací súd považuje za nevyhnutné poukázať i na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp.zn. 1Cdo 147/2011 z 25. apríla 2012, v zmysle ktorého, odvolací súd, ktorý sa stotožnil so závermi
súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval správnosť
dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a navyše tiež rozviedol vlastnú argumentáciu.

Na základe odvolacích dôvodov žalovaného nebolo krajským súdom zistené, že by boli dané podmienky
pre zrušenie napadnutého rozsudku okresného súdu ani napadnutého dopĺňacieho rozsudku, ani pre ich

zmenu, preto vychádzal z presvedčivých logických záverov okresného súdu vyjadrených v napadnutom
rozsudku okresného súdu a dopĺňacom rozsudku, ktoré boli vo vyvolanom odvolacom konaní potvrdené
ako vo výroku vecne správne rozhodnutia podľa § 219 ods. 1 OSP v spojení s § 219 ods. 2 OSP. Z
titulu aplikácie § 219 ods. 2 OSP krajský súd v podrobnostiach poukazuje na odôvodnenia napadnutého
rozsudku okresného súdu a dopĺňacieho rozsudku okresného súdu, s ktorými sa v plnom rozsahu

stotožňuje.

Krajský súd zdôrazňuje, že si je vedomý, že záväznosť konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky nevyplýva pre všeobecné súdy priamo zo zákonnej úpravy. Je však potrebné
akcentovať, že obsahom princípu právneho štátu je vytvorenie právnej istoty, že na určitú právne

relevantnú otázku sa pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď (napr. I. ÚS 87/93,
PL. ÚS 16/95 a II. ÚS 80/99, III. ÚS 356/06). Rešpektovanie princípu právnej istoty musí byť prítomné
v každom rozhodnutí orgánov verejnej moci, a to tak v oblasti normotvornej, ako aj v oblasti aplikácie
práva, keďže práve na ňom sa hlavne a predovšetkým zakladá dôvera občanov, ako aj iných fyzických
osôb a právnických osôb k orgánom verejnej moci (IV. ÚS 92/09). Diametrálne odlišná rozhodovacia

činnosť všeobecného súdu o tej istej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej skutkovej situácie,
pokiaľ ju nemožno objektívne a rozumne odôvodniť, je ústavne neudržateľná (IV. ÚS 209/2010, m. m.
PL. ÚS 21/00, PL. ÚS 6/04, III. ÚS 328/05). Aj keď právne závery všeobecných súdov obsiahnuté v
ich rozhodnutiach nemajú v právnom poriadku Slovenskej republiky charakter precedensu, ktorý by
ostatných sudcov rozhodujúcich v obdobných veciach zaväzoval rozhodnúť identicky, napriek tomu

protichodné právne závery vyslovené v analogických prípadoch neprispievajú k naplneniu hlavného
účelu princípu právnej istoty ani k dôvere v spravodlivé súdne konanie (obdobne napr. IV. ÚS 49/06, III.
ÚS 300/06) (viď uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22.11.2011, č.k. IV. ÚS 499/2011-25).

Krajský súd rozhodoval v odvolacom konaní len v rozsahu podaných odvolaní žalovaného vo veci

samej, teda proti rozsudku zo dňa 19.11.2013 a dopĺňaciemu rozsudku zo dňa 09.12.2014, keďže v
prvostupňovom konaní nebolo rozhodované o trovách konania z dôvodu postupu okresného súdu podľa
§ 151 ods. 3 OSP, o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa (§ 224 ods. 4 OSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).