Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, December 17, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 24CoE/21/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814203950
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morozová Nemcová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8814203950.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Pribinova 25, IČO: 35807598, zast. Advocate, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 36 865
141, proti povinnej G. C., bytom G.. W. XXX/XX, D. nad U. o vymoženie 428,00 EUR s prísl., o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 11Er/426/2014 - 23 zo dňa 17.
februára 2015 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa.

Trovy odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého,
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Uviedol, že exekučným titulom mal byť rozhodcovský
rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s.
sp. zn. SR 12013/11 zo dňa 4.4.2012. S poukazom na § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb.
Občianskeho zákonníka, smernice Rady ES č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách dospel súd prvého stupňa k záveru, že rozhodcovská doložka v bode 15. všeobecných
podmienok poskytnutia úveru ako súčasti spotrebiteľskej zmluvy o úvere uzavretej medzi oprávneným
a povinnou je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a je neplatná, preto nemohla založiť právomoc
rozhodcovského súdu na vydanie exekučného titulu, ktorý je tak nulitným právnym aktom. K tomuto
záveru dospel na základe toho, že rozhodcovská doložka bola súčasťou formulárových všeobecných
podmienok poskytnutia úveru, na riešenie sporov zo zmluvy bol určený rozhodcovský súd alebo
príslušný súd Slovenskej republiky v závislosti od toho, na ktorom súde žalujúca strana podá žalobu,
splynula s ostatnými zmluvnými podmienkami, prakticky odoprela spotrebiteľovi možnosť brániť svoje
práva pred všeobecným súdom, možnosť výberu v nej je len zdanlivá, spotrebiteľ na jej základe ešte
pred vznikom samotnej zmluvy stráca právo brániť sa na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Svoje
závery podporil aj odkazom na rozhodnutia Súdneho dvora (ES) C-240/08 ohľadom zabezpečenia
nezáväznosti nekalých podmienok pre spotrebiteľa, C-168/05 a C-243/08 ohľadom ex offo povinnosti
súdu posudzovať nekalú povahu zmluvnej podmienky.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, v ktorom navrhol, aby
odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal,
že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a neúplného zistenia
skutkového stavu. Poukázal na tú skutočnosť, že exekučný súd prekročil preskúmavaciu právomoc danú
mu zákonom č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok). Mal
sa obmedziť len na skúmanie formálnych a materiálnych náležitostí exekučného titulu, nesmel skúmať
samotné rozhodcovské konanie, mal sa obmedziť na skúmanie výroku exekučného titulu, avšak nemôže

zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku. Exekučný súd svojím postupom nahrádza konanie o
žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov v zmysle § 40 a nasl. zákona č. 244/2002 Z. z. o
rozhodcovskom konaní, čo je v rozpore s obsahom a účelom tohto zákona. Ďalej namietal, že súd
dospel k svojim záverom na základe neúplne zisteného skutkového stavu, ak dospel k zisteniu, že
medzi stranami nebola uzavretá žiadna rozhodcovská zmluva/doložka. Oprávnený poukázal na to,
že s povinnými uzatvára rozhodcovskú zmluvu formou samostatného právneho úkonu, v niektorých
prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok. Preto bol
exekučný titul vydaný oprávneným orgánom a súd nesprávne aplikoval § 53 ods. 4 písm. r) OZ, pretože
rozhodcovská doložka od spotrebiteľa nevyžaduje, aby riešil spory zo zmluvy výlučne v rozhodcovskom
konaní.

Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212
zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), vec prejednal bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Exekučný súd je podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku o.i. povinný skúmať súlad exekučného titulu
so zákonom. Súd teda neskúma vecnú správnosť vydaného rozhodcovského rozsudku, ale jeho súlad
so zákonom. Pri existencii rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu skúma, či rozhodcovskému
orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, bola daná právomoc vo veci konať. V prípade zistenia nedostatku v
tomto smere, t.j. pri zistení neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky, je namieste
konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť
takéhoto exekučného titulu. Toto spolu s princípom dôslednej ochrany práv spotrebiteľa ako slabšej
zmluvnej strany v právnom vzťahu dáva jednoznačne podklad pre taký postup exekučného súdu v tomto
konaní, ktorý mal za následok neudelenie poverenia súdnemu exekútorovi.

V predmetnej veci bola právomoc rozhodcovského súdu založená rozhodcovskou doložkou, ktorá bola
obsahom bodu 15. všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré boli súčasťou zmluvy o úvere
uzavretej medzi oprávneným a povinnou dňa 03.03.2010 a podľa ktorej spory zo zmluvy mal riešiť
rozhodcovský súd alebo príslušný všeobecný súd podľa toho, na ktorom súde podá žalujúca strana
žalobu.

Preto rozhodujúcou právnou otázkou, ktorú súd prvého stupňa správne aj bez návrhu prioritne riešil,
je otázka platnosti tejto rozhodcovskej doložky. Najvyšší súd Slovenskej republiky už vo viacerých
svojich rozhodnutiach konštatoval oprávnenie exekučného súdu preskúmať existenciu rozhodcovskej
zmluvy. Vo veci 3Cdo 146/2011 najvyšší súd judikoval, že cit.: ,,Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie
exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a
zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy.
Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom
prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal
rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto
otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o
vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde
najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný“.
(Obdobne porovnaj aj uznesenie najvyššieho súdu vo veci 6Cdo 143/2011, 6M Cdo 9/2012, 2Cdo
245/2010, uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011 a nález
Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 2164/10 zo dňa 1.11.2011.)

Odvolací súd poukazuje aj na spoločné stanoviska občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia
Krajského súdu v Prešove zo dňa 27.9.2010, podľa ktorého: ,,Zmluvná podmienka v štandardnej
formulárovej zmluve uzavretej po 31. 12. 2007 alebo vo všeobecných obchodných podmienkach
inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje
od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní bráni tomu, aby na
základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na
udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa
nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo
rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému
konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Súdu nič
nebráni postupovať obdobne aj za stavu, že zmluva bola uzavretá pred 1. januárom 2008.“

V predmetnej veci je súdna kontrola neprijateľnosti zmluvných podmienok v časti rozhodcovskej doložky
opodstatnená. Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka spĺňa kritériá požadované
na to, aby ju bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice Rady ES 93/13/EHS ako nekalú
(Rozsudok Súdneho dvora Európskej únie C-243/08 Pannon).

Podľa smernice č. 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
podľa čl. 3 ods. 1 zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dojednaná sa považuje za nekalú,
ak v rozpore s požiadavkou primeranosti spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
strán vzniknutých na základe zmluvy, v neprospech spotrebiteľa. Podľa čl. 3, ods. 2 je podmienka vždy
považovaná za nedohodnutú individuálne, pokiaľ bola spísaná vopred a spotrebiteľ preto nemohol mať
žiaden vplyv na obsah podmienky, najmä v súvislosti s vopred spísanou štandardnou, formulárovou
zmluvou.

Vopred pripravené zmluvné podmienky predmetnej zmluvy o úvere, ktoré nemožno meniť individuálnym
dojednaním svedčia tomu, že povinná ako spotrebiteľ nemala vôľu, ale ani možnosť si rozhodcovskú
doložku dojednať individuálne.

Rozhodcovská doložka ako súčasť obchodných podmienok tzv. formulárovej zmluvy bez možnosti
spotrebiteľa ovplyvniť jej obsah spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech povinnej ako spotrebiteľa. Takúto doložku možno preto považovať za neprijateľnú
zmluvnú podmienku. Neprijateľná zmluvná podmienka znamená vo svojich dôsledkoch nulitný
rozhodcovský rozsudok, ktorý nemožno vykonať.

Pre rozhodnutie odvolacieho súdu v predmetnej veci má zásadný význam skutočnosť, že rozhodcovská
doložka ako súčasť všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré tvoria prílohu zmluvy o úvere
uzavretej medzi oprávneným ako poskytovateľom úveru a povinnou, nebola platne uzavretá, a teda
ako taká nebola spôsobilá založiť právomoc rozhodcovského súdu (Stály rozhodcovský súd spoločnosti
Slovenská rozhodcovská, a.s. Bratislava). Rozhodcovský súd týmto nebol oprávnený vo veci konať a
rozhodnúť.

Na podporu rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolací súd poukazuje na § 4 zákona č. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskom konaní, ktorý upravuje formu rozhodcovskej zmluvy.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z., rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo
formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

Podľa § 4 ods. 2 rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je
zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo
vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných
zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

Podľa § 4 ods. 3 nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením
zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania o veci samej v
rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je
rozhodcovská zmluva podľa § 3.

Rozhodcovská doložka nebola uzavretá v súlade so zákonom o rozhodcovskom konaní, pretože nebola
dodržaná jej písomná forma. Je teda neplatná. Podmienku písomnej formy nespĺňa formálny odkaz v
zmluve o úvere na všeobecné podmienky, s ktorými netransparentne splynula aj rozhodcovská doložka
spolu s ostatnými zmluvnými dojednaniami formulárovej zmluvy. Písomná forma je zachovaná, ak
je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom oboma zmluvnými stranami alebo vo
vzájomných výmenných listoch, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie
osôb, ktoré ju dohodli. Úprava formy rozhodcovskej zmluvy podľa § 4 je striktná, bez možnosti
extenzívneho výkladu (porovnaj tiež uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo
245/2010).

Ako je zrejmé z obsahu spisu a z formy zmluvy o úvere, je nepochybné, že táto nespĺňa zákonné
náležitosti. Zmluva o úvere neobsahuje zmienku o výslovnej dohode strán o riešení prípadných
sporov formou rozhodcovského konania, nedošlo ani k podpisu všeobecných obchodných podmienok
zmluvnými stranami. Zo všeobecne formulovaného odkazu o tom, že sa dlžník oboznámil s obsahom
zmluvy o úvere a že súhlasí so všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru nemožno nijako vyvodiť,
že týmto bola prejavená nepochybná vôľa účastníkov zmluvy uzavrieť rozhodcovskú zmluvu a podrobiť
sa prípadnému rozhodcovskému konaniu.

Pre vykonanie exekúcie preto chýba základný predpoklad, a to právoplatný a vykonateľný exekučný titul.
Ak zohľadníme skutočnosť, že rozhodcovský rozsudok v tejto veci vydal orgán, ktorý nemal právomoc
vo veci konať a rozhodnúť, nemôže byť takýto rozsudok považovaný za rozhodnutie, ktoré je spôsobilé
byť podkladom pred nariadenie exekúcie.

V zmysle uvedených záverov je zrejmé, že súd prvého stupňa postupoval správne, keď žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia zamietol.

Na základe uvedeného odvolací súd podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa
ako vecne správne, vrátane osvojenia si dôvodov.

O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. tak,
že náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal, lebo oprávnený nebol v odvolacom konaní
úspešný a ostatným účastníkom trovy odvolacieho konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.