Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, October 27, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/234/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8809200625
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8809200625.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Antónie Kandravej a sudcov JUDr.

Michala Boroňa a JUDr. Elišky Wagshalovej v právnej veci žalobcu: D. I., nar. XX.X.XXXX, bytom Q.
XX, zastúpený advokátom JUDr. Miroslavom Gogom, ul. Dr. C. Daxnera 86, Vranov nad Topľou, proti
žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a.s. Garbiarska 2, Košice, IČO 31 690 904, zastúpeného
JUDr. Gabrielom Gulbišom, advokátom, so sídlom Nemcovej 22, Košice, o neplatnosť zrušenia zmluvy,
o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 3C/241/2009-262 zo
dňa 16.04.2014 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u jsa rozsudok.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 151,59
Eur v lehote 15 dní odo dňa jeho právoplatnosti na účet advokáta JUDr. Miroslava Gogu.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvého stupňa“) určil, že
zrušenie poistnej zmluvy zo strany žalovaného dňom 16.05.2008, ktorá poistná zmluva č. 5148900039
bola uzavretá medzi žalobcom a žalovaným dňa 21.05.1999 je neplatné. O trovách konania rozhodol
tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 458,64 Eur pozostávajúce
z troch právneho zastúpenia žalobcu do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku,

na účet právneho zástupcu žalobcu.

Rozhodnutie odôvodnil cit.: „Popri zákonných možnostiach spôsobu predčasného zániku poistenia si
zmluvné strany dohodli ďalšie možnosti zániku poistenia a to článku 5, článku 9 a článku 11 všeobecných
poistných podmienok pre životné poistenie a článku 6 a článku 10 všeobecných poistných podmienok
pre úrazové poistenie.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že k skončeniu poistenia nedošlo žiadnym zo
spôsobov uvedených vo vyššie citovaných ustanoveniach. Zároveň nedošlo ani k skončeniu poistenia
na základe zmluvy a to konkrétne článku 5, 11 v spojení s čl. 9 všeobecných poistných podmienok pre
životné poistenie ako aj článku 6, 10 všeobecných poistných podmienok pre úrazové poistenie, ktoré
boli súčasťou dohodnutej zmluvy. V zmysle čl. 11 ods. 2 všeobecných zmluvných podmienok, poistenie
je zrušené nasledujúci deň, keď poisťovňa žiadosť poistníka obdŕžala. Ak poistník uvedie v žiadosti
neskorší dátum, ku ktorému má byť poistenie s výplatou odbavného zrušené, zruší sa poistenie k tomuto

dátumu.

Ak by aj súd chcel vykladať oznámenie o zániku poistenia, ktoré došlo žalobcovi ako výpoveď v zmysle
§ 800 ods. 1 OZ, zmluva bola uzavretá ako zmluva osôb v zmysle § 800 ods. 2 OZ, to znamená,že výpoveď nie je možná, s výnimkou poistenia pre prípad úrazu, nakoľko žalobca mal aj úrazové
pripoistenie vzhľadom na obsah a formu oznámenia o zániku poistenia zo dňa 10.6.2008, ktoré bolo
doručené žalobcovi, a ktorým mu žalovaný oznamuje, že dokonca malo dôjsť k zániku poistenia spätne

a to s dátumom 16.5.2008 bez uvedenia alebo špecifikovania právneho titulu, na základe ktorého by k
tomuto zániku poistenia malo dôjsť, však súd nemôže toto oznámenie vykladať ako výpoveď v zmysle
§ 800 ods. 1, 3 OZ. Zároveň v konaní bolo preukázané, že nenastali právne skutočnosti predpokladané
v čl. 11 ods. 2 v spojení s čl. 9 všeobecných poistných podmienok, pretože poistné žalobca hradil riadne
a včas, a žalovaný v konaní ani neodporoval tomuto tvrdeniu žalobcu, pričom žalobca uhradil celé

poistné za obdobie 5 rokov, tak ako mal dohodnuté, teda neboli naplnené ani predpoklady čl. 9 ods. 2
všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie a teda ani čl. 9 ods. 5 cit. podmienok, kedy by
mala poisťovňa nárok na jednostranné skončenie zmluvy výplatou odbavného.

Ukončenie poistnej zmluvy takým spôsobom, ako to urobil žalovaný nezodpovedá právnej úprave. Súd
nedospel ani k záveru, že by k zániku poistného vzťahu, založeného poistnou zmluvou došlo zo zákona

v dôsledku zmeny právnej úpravy. Skutočnosti uvádzané žalovaným, prečo došlo k zrušeniu zmluvy
(zmena zákona o poisťovníctve vykonaná zák. č. 186/2004 Z.z., resp. rozhodnutie NBS o prijatí opatrení
v súlade s povinnosťou poisťovne určiť výšku poistného na základe poistno-matematických metód,
aby výška poistného zabezpečovala trvalú splniteľnosť všetkých záväzkov, vrátane tvorby technických
rezerv), nemohli mať za následok postup zvolený žalovaným (jednostranné zrušenie zmluvy), pretože

žalobca sa žiadnym spôsobom na vzniknutej situácii nepodieľal. Žalobca pri uzatváraní poistnej zmluvy
konal v presvedčení, že všetko je v poriadku a svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy si riadne plnil.
Preto súd nevidí žiadny dôvod, aby negatívne dôsledku vyplývajúce z celej situácie mali postihnúť práve
žalobcu.

Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na protichodné vyjadrenia žalovaného, ktorého odzneli zo stany jeho
právneho zástupcu na pojednávaní dňa 18.05.2010, kde raz uvádza, že k ukončeniu zmluvy malo dôjsť
v dôsledku nemožnosti plnenia zo zákonných dôvodov, neskôr však uvádza, že k ukončeniu zmluvy
došlo riadnym uplynutím dohodnutého času t.j. ku 22.5.2009. Ani dodatočná zmena právnych predpisov
nespôsobuje dodatočnú nemožnosť plnenia zo strany poisťovne.

S poukazom na tieto skutočnosti, súd jednostranné zrušenie poistnej zmluvy žalovaným považuje za
absolútne neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, nemajúci oporu v zákone, ani v
uzavretej zmluve. Taktiež s ohľadom najmä na sledovaný cieľ žalobcu, dospel súd k záveru, že žalobca
osvedčil existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení neplatnosti zrušenia zmluvy,

tak ako to má na mysli ustanovenie § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku, a preto žalobe v
plnom rozsahu vyhovel.

Pokiaľ žalovaný žiadal o vykonanie dôkazu a to vyžiadania správneho spisu od MF SR a vypočutie N.Y.,
generálnehoriaditeľasprávypoistenia,súdtentonávrhžalovanéhozamietol,nakoľkopodľanázorusúdu

vykonanie takéhoto dôkazu nemá žiadnu priamu súvislosť s tým, čo je predmetom konania a to určenie
neplatnosti právneho úkonu. Vykonanie týchto dôkazov by mohlo len objasniť, prečo žalovaný pristúpil
k jednostrannému zrušeniu zmluvy, nič by to však nemenilo na posúdení platnosti právneho úkonu.

Rovnako súd sa nestotožnil s tvrdením žalovaného, že pokiaľ by aj vypočítané poistné nebolo v súlade

s poistno-matematickými metódami, dohodnuté plnenie by zo strany žalovaného bolo nemožné. V
poistnej zmluve boli jasne stanovené podmienky, ktoré žalobca ako účastník poistnej zmluvy plnil a preto
žalovaný, pokiaľ jednostranne zrušil poistnú zmluvu, konal v rozpore s tým, čo mu umožňuje zákon.
Z ustanovenia § 31a zákona o poisťovníctve účinného od 1. mája 2004 nevyplynulo, že by sa táto
konkrétna zmluva uzatvorená medzi účastníkmi mala bez súhlasu zmluvných strán nejakým spôsobom

meniť. Konaním, ktorým ukončil poistnú zmluvu žalovaný so žalobcom chcel preniesť žalovaný svoje
vlastné pochybenia pri plnení predmetu svojej činnosti na svojho klienta a to žalobcu. Takýto postup je
neprípustný a žalobcovi v takomto prípade musí byť poskytnutá ochrana.

V týchto súvislostiach súd poukazuje na druhostupňové rozhodnutie Krajského súdu v Prešove a to

uznesenie sp. zn. 6Co/23/2011 zo dňa 31.5.2011, keď súd vyslovil právny názor, že v tomto spore
má žaloba postavenie spotrebiteľa a má naliehavý právny záujem na vyslovenie neplatnosti právneho
úkonu, inak by došlo k narušeniu právnej istoty ohľadne jeho práv. Pokiaľ ide o otázku naliehavého
právneho záujmu tento daný je v zmysle záverov citovaného uznesenia Krajského súdu v Prešovev spojení s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR zo dňa 22.9.2010 sp. zn. 4Cdo 56/2009, na ktoré
Krajský súd v Prešove vo svojom rozhodnutí rovnako poukazuje. Obzvlášť nakoľko má žalobca v spore
postavenie spotrebiteľa požíva zvýšenú ochranu najmä proti neoprávneným pokusom o ukončenie

spotrebiteľského vzťahu zo strany dodávateľa v prípade, že dodávateľ neskôr vyhodnotí dohodnuté
plnenie ako pre neho nevýhodné ako je tomu v tomto prípade.

Vzhľadomnauvedenéskutočnostizistilskutkovýstavzhodnýsoskutkovýmstavomuvádzanýmvžalobe
(uvedený v úvodných odsekoch odôvodnenia), preto rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti

tohto rozsudku.“

O trovách štátu a trovách konania bolo rozhodnuté v zmysle § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb.
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“).

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný namietajúc, že v čase

rozhodovania o žalobe mala prinajmenšom eventuálna žaloba o plnenie z poistného vzťahu prednosť
pred touto určovacou žalobou. Naliehavý právny záujem prinajmenšom pominul. Prijatím odkúpnej
hodnoty zo zaniknutého poistného vzťahu žalobca potvrdil ukončenie poistného vzťahu. Národná
banka Slovenska po vykonanej kontrole mu uložila prijať v stanovenej krátkej lehote a pod hrozbou
vysokých finančných pokút nápravné opatrenie na odstránenie zistených nesprávnosti v súvislosti so

zistením nesprávnych poistno-matematických metód a postupov pri určení výšky poistného a prepočtom
poistného produktu ÚDP-K, ktorý sa vzťahoval aj na poistný vzťah uzavretý so žalobcom. Zmluvné
strany poistného vzťahu sa od štátom predurčeného obsahu poistnej zmluvy a jej finančných parametrov
nemohli odchýliť. Je mu zrejmé, že ani on ani žalobca nezavinil vedenie tohto sporu, pretože vznikol
už v dôsledku kontrolnej činnosti orgánov verejnej moci s priamym zásahom do súkromnoprávnych

vzťahov. Je v rozpore s princípom spravodlivosti, ale aj dobrými mravmi v záväzkovoprávnych vzťahoch
prejaviť svoju vôľu jedným spôsobom a potom žiadať za pomoci súdnych inštancií konvalidovanie svojho
ľahostajného, resp. postoja k takému významnému inštitútu, akým je poistná zmluva a poistenie života
a veku dožitia sa do konca poistnej doby. Navrhol každému klientovi pri tomto poistnom produkte tri
alternatívy, aby sa mohli klienti vrátane žalobcu slobodne a zodpovedne rozhodnúť voči sebe samému

o zotrvaní v poistnom vzťahu podľa zvolených a preferovaných kritérií. Konal pod tlakom tretej osoby -
kontrolného orgánu Národnej banky Slovenska.

Tiež uviedol, že dodržiava, že zo zmlúv sa má plniť, toto je však výnimočné možno prelomiť vtedy, keď
to pripúšťa zmena právnych predpisov, keď plnenie nie je právom dovolené, resp. v iných výnimočných

stanovených prípadoch. Poistný vzťah musel zaniknúť na základe § 575 zákona č. 40/1964 Zb.
Občianskeho zákonníka. Žiadna zo zmluvných strán nemohla predpokladať omyl tretieho subjektu v
absolútnejneodbornostivpostupepríslušnéhoorgánuverejnejmoci,ktorýschváleniuvýškyjednotlivých
finančných parametrov obsahu poistnej zmluvy predchádzal. Ak by sa odvolací súd stotožnil so záverom
súdu prvého stupňa navrhol, aby odvolací súd pripustil dovolanie, keďže ide o otázku po právnej stránke

zásadného významu.

Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca. Odvolanie považoval za nedôvodné. Navrhol, aby

odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny a priznal mu náhradu trov odvolacieho
konania.

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok z dôvodov
uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia pojednávania (§ 214 O.s.p. ) a potom ako

bolo oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku vyvesené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke
Krajského súdu v Prešove najmenej 5 dní vopred rozsudok a verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.) a
dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny (§ 219 ods. 1 O.s.p.)

Podľa § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“) neplatný je
právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči
dobrým mravom.Odvolateľ tvrdí, že napadnutý rozsudok prvostupňového súdu spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne

závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je
chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny
(náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval
alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Podľa právneho názoru odvolacieho súdu prvostupňový súd na zistený skutkový stav použil správny
právny predpis, ktorý aj správne interpretoval, pričom zo skutkových záverov vyvodil správne právne
závery. Odvolací súd v podrobnostiach poukazuje na vecne správne právne závery prvostupňového
súdu a len na ich doplnenie uvádza nasledovné:

Odvolacísúdopätovnezdôrazňuje,ževýkladsúduprvéhostupňaplnezabezpečujespravodliváochrana

práv a oprávnených záujmov účastníkov (§ 1 O.s.p.).

Proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa
spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti
porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav.

Osoba, ktorá na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom
a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie
práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť ujmu
spotrebiteľovi (§ 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa).

Z uvedeného vyplýva, že zo samotného zákonného ustanovenia vyplýva priamo právny záujem žalobcu
ako spotrebiteľa domáhať sa ochrany svojho práva. Minimálne ustanovenie § 3 ods. 5 zákona č.
250/2007 Z.z. predstavuje zákonný podklad naliehavého právneho záujmu, ktorý žalobca na určení
právneho úkonu nepochybne má. Odvolacia námietka je v tomto smere nedôvodná.

Podaním zo dňa 25.04.2008 adresovaným žalobcovi mu boli poskytnuté tri alternatívy. Ako tretia
alternatíva bolo uvedené cit. : „V prípade, že na tento list neobdržíme do 10.05.2008 na priloženej
návratkeodVásžiadnureakciu,nevyužijeteprávomožnosťodvrátiťzvýšeniepoistnéhoprostredníctvom
pripojenej návratky, resp. neprejavíte súhlas s dopočítaným poistným, bude Vaše poistenie zo strany
poisťovne jednostranne zrušené k 15.05.2008 (alternatíva c/). Odkúpná hodnota vypočítaná podľa

poistno-technických zásad po zohľadnení prípadného dlžného poistného vypočítaného podľa metodiky
Národnej banky Slovenska Vám bude poukázaná do 90 dní od 15.05.2008 a poistenie sa týmto
skončí“ (čl. 7).

Žalovaný následne žalobcovi podaním zo dňa 10.06.2008 oznámenie o zániku poistenia cit.: „Vážený

klient, dňa 16.05.2008 došlo na základe ustanovení Občianskeho zákonníka v nadväznosti na list
poisťovne o prepočte pri produkte UDP - K ku zrušeniu poistenej zmluvy ... Oznamujeme Vám týmto,
že na základe toho, že poisťovňa nemôže pokračovať v poistení, ktoré bolo nesprávne kalkulované,
došlo dňa 16.05.2008 o 00,00 hod. k zániku poistenia v zmysle čl. 11 ods. 2 všeobecných poistných
podmienok pre životné poistenie PŠCP Rapid, a.s. Poistné udalosti, ktoré nastanú po tomto termíne,

nie sú už touto poistnou zmluvou kryté“ (čl.8).

Podľa článku 11 ods. 2 všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie „Poistenie je zrušené
nasledujúcim deň, keď poisťovňa žiadosť poistníka obdržala. Ak poistník uvedie v žiadosti neskorší
dátum, ku ktorému má byť poistenie s výplatou odbavného zrušené, zruší sa poistenie k tomuto

dátumu.“ (čl. 75, 143).

Úlohou sudcu v podmienkach materiálneho právneho štátu je nájsť riešenie, ktoré by zabezpečovalo
maximálnu realizáciu základných práv účastníkov sporov a ak to nie je možné, rozhodnúť v súlade so
všeobecnou ideou spravodlivosti (nález ÚS SR IIÚS2048/2009 zo dňa 02.01.2009).

Ak účelom poistnej zmluvy je všeobecne prenášať za odplatu svoje rizika a zmierňovať následky
škodových udalostí, bol by uvedený účel zásadne podlomený, ak by sa poisťovateľ, hoci sa poistné
riziko realizovalo, mohol vyhnúť povinnosti plniť s odkazom na bezdôvodne nejasné ustanovenia,ktorých bol pôvodcom. Uvedené neznamená nutnosť minucióznej úpravy všetkých detailov v poistných
podmienkach, pretože aj takáto úprava by v konkrétnom prípade mohla vytvárať podmienky pre
neposkytnutie poistného plnenia. V danom prípade výklad v prospech spotrebiteľa podľa čl. V smernice

93/13/EHS dokladá tiež spoločenská úspora nákladov vznikajúca tým, že jednoznačné a zrozumiteľné
poistné podmienky pripraví samotný poisťovateľ ako subjekt, ktorý sa na takú činnosť špecializuje,
je na ňu odborne vybavený a poistné podmienky používa opakovane, v porovnaní s nákladmi, ktoré
by musel vynaložiť každý jednotlivý klient na dosiahnutie zmluvy porovnateľnej kvality. Opakom tejto
nespornej výhody je však faktická nerovnosť daná tým, že poisťovateľ za pomoci svojho odborného

aparátu formuluje svoje poistné podmienky sám, zatiaľ čo sú možnosti klienta podrobne preskúmať
podmienky obmedzené najmä, ak náklady s tým spojené prevyšujú možný prínos (porovnaj rozsudok
Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 5.8.2008 pod sp. zn. 28Cdo864/2008).

Odvolací súd tento záver o existencii faktickej nerovnosti vzťahuje i na tvrdené pochybenie, resp. omyl
zo strany tretieho subjektu - kontrolného orgánu. Spotrebiteľ ako priemerný subjekt práva s existenciou

omylu rátať pri uzatváraní zmluvy nemohol a zmluva bola uzavretá v dobrej viere, že v prípade poistnej
udalosti, resp. pre prípad dožitia, poisťovňa splní svoje záväzky, ak poistné určené v zmluve bude
zo strany spotrebiteľa riadne a včas hradené. Naopak žalovaný bol subjektom, ktorého sa nesprávny
výpočet poistného dotkol a musel situáciu riešiť. Spôsob, ktorý si zvolil, súd prvého stupňa správne
vyhodnotil ako odporujúci zákonu.

Zrušenie zmluvy je totiž jednostranným právnym úkonom. Náležitosťami prejavu vôle sú jeho
zrozumiteľnosť, určitosť a v niektorých prípadoch tiež forma. Ak nie je prejav vôle jednoznačný, možno
pochybnosti o tom, aká vôľa bola prejavená a aký bol jej obsah, odstrániť výkladom. Prejav vôle treba
vykladať tak, ako to so zreteľom na okolnosti, za ktorých sa urobil, zodpovedá dobrým mravom (§ 3

Občianskeho zákonníka). Výklad právneho úkonu ale môže vždy smerovať len k objasneniu toho, čo
bolo skutočne prejavené; výkladom nemožno (dodatočne) meniť zmysel právneho úkonu, dotvárať,
doplňovať alebo meniť jeho obsah či účel.

V konaní bolo nepochybne preukázané, že nenastali právne skutočnosti predpokladané v čl. 11 ods.

2 v spojení s čl. 9 všeobecných poistných podmienok, pretože poistné žalobca hradil riadne a včas,
a žalovaný v konaní ani neodporoval tomuto tvrdeniu žalobcu, pričom žalobca uhradil celé poistné za
obdobie 5 rokov, tak ako mal dohodnuté, teda neboli naplnené ani predpoklady čl. 9 ods. 2 Všeobecných
poistných podmienok pre životné poistenie a teda ani čl. 9 ods. 5 cit. podmienok, kedy by mala poisťovňa
nárok na jednostranné skončenie zmluvy výplatou odbavného. Z obsahu spisu ani z tvrdení žalovaného

nevyplýva, že by žalobca doručil žalovanému žiadosť o zrušenie poistenia tak, ako to predpokladá čl.
11 ods. 2 Všeobecných poistných podmienok, ktoré naformuloval sám žalovaný. Práve z čl. 11 ods. 2
Všeobecných poistných podmienok žalovaný odvodzuje skutočnosti, ktoré boli príčinou zrušenie zmluvy.
Tieto však nikdy nenastali.

Za tejto situácie možno považovať za spravodlivé, aby výklad išiel na ťarchu poisťovateľa, ktorý sám
sformuloval Všeobecné poistné podmienky a situáciu s nesprávnym výpočtom poistného sa snažil
riešiť cestou troch variant s následným zrušením zmluvy podľa čl. 11 ods. 2 Všeobecných poistných
podmienok, ktoré ako súd prvého stupňa správne konštatoval a odvolací súd uvedenú skutočnosť
zdôrazňuje, nenastali. Uvedený výklad nijako nepopiera právo poisťovateľa dosahovať zisk, ak to robí

spôsobom, ktorý je pre klienta predvídateľný a rešpektuje účel poistnej zmluvy.

Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky ako ústavne nesúladné (porušujúce základné
práva sťažovateľa) ústavný súd hodnotí aj také rozhodnutia všeobecných súdov, v ktorých boli zákony,
prípadne podzákonné právne úpravy interpretované v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti,

napr. v dôsledku prílišného formalizmu (IV. ÚS 515/2012, IV. ÚS 294/2012, IV. ÚS 192/08, IV. ÚS
69/2012, IV. ÚS 92/2012, I. ÚS 26/2010, III. ÚS 163/2011, podobne aj Ústavný súd Českej republiky
napr. III. ÚS 150/99).

Nad rámec uvedené odvolací súd v súvislosti s namietanou nemožnosťou plnenie poukazuje, že

samotné podanie „Prepočet a zvýšenie poistného k poistnému produktu UDP-K“ nemožnosť plnenie
relativizuje, keďže ako alternatíva a/ je daná možnosť zotrvať na pôvodných platbách so zachovaním
zmluvného vzťahu. Alternatíva a/ spočíva v tom cit.: „Ak si želáte zotrvať na pôvodných platbách
poistného bez ich reálneho zvýšenie v dôsledku prepočtu podľa Národnej banky Slovenska pridohodnutýchvýchodiskovýchpoistnýchsumáchkdňudoručenianávratky,prosímeVás,abystepotvrdili
svojím vlastnoručným podpisom pribalenú návratku (alternatíva a/) a zaslali ju čo najskôr do 10.5.2008
na adresu Prvá česko-slovenská poisťovňa Rapid, a.s., Garbiarska 2, 040 71 Košice. V tom prípade sa

Vaša uhrádzané platba poistného fakticky nezmení a poistenie trvá naďalej. Budete uhrádzať doteraz
poukazované platby poisteného“ (čl. 7).

Majúc na zreteli uvedené odvolací súd rozsudok s osvojením si jeho dôvodov ako správny potvrdil (§
219 ods. 1, 2 O.s.p.).

Žalobca bol v konaní úspešný, a tomu zodpovedá tomu i výrok o náhrade trov konania (§ 224 ods. 2
O.s.p.vspojenís§142ods.1O.s.p.).Vychádzajúcz §11ods.1písm.a)vyhl.MSSRč.655/2004Z.z.je
hodnota za jeden úkon právnej služby v predmetnej právnej veci za rok 2014 61,87 Eur + 8,04 Eur režijný
paušál za vyjadrenie k odvolaniu. Žalobca má právo na náhradu trov konania aj za účasť na verejnom
vyhlásení rozsudku dňa 27.10.2015 vo výške 32,27 Eur (1/2 zo sumy 64,53 Eur ako hodnoty za jeden

úkon právnej služby za rok 2015, § 13a ods. 4 vyhl.) a režijný paušál vo výške 8,39 Eur. Úspešnému
žalobcovi patrí i náhrada za cestovné D. T. U. - C. - D. za cestu na verejné vyhlásenie rozsudku dňa
27.10.2015, pri vzdialenosti cesty tam a späť 102 km, spotrebe paliva 5,1l/100 km, základnej náhrady
na 1 km 0,183 Eur a cene pohonných hmôt vo výške 1,219 Eur. Cestovné odvolací súd priznal vo výške,
ktorá bola vyčíslená, a to 13,06 Eur. Rovnako tak žalobcovi patrí náhrada za stratu času právneho

zástupcu vo výške á 13,98 Eur za každú začatú polhodinu. Cesta D. nad U. - C. - D. nad U. trvá 2 hodiny,
čomu predstavuje strata času 4 začaté polhodiny za cestu na verejné vyhlásenie rozsudku. Náhradu
za stratu času odvolací súd priznal vo výške, ktorá bola žalobcom vyčíslená, a to 27,96 Eur. Žalobcovi
patrí náhrada trov konania v celkovej výške 151,59 Eur, ktorú je žalovaný povinný zaplatiť na účet jeho
právneho zástupcu v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo vzťahu k návrhu žalovaného na vyslovenie prípustnosti dovolania proti rozsudku odvolacieho súdu
odvolací súd udáva, že otázka neplatnosti právneho úkonu nie je otázkou zásadného právneho významu
a z tohto dôvodu, odvolací súd nevyslovil prípustnosť dovolania podľa § 238 ods. 3 O.s.p.

Záverom odvolací súd poznamenáva, že obsahom spisu je podanie, ktorá podľa obsahu sa zdá, že je
potrebné vyhodnotiť podanie žalobcu ako rozšírenie žaloby o splnenie povinnosti cit.: „Preto trvám na
tom, aby mi bola vyplatená zbývajúca časť z tejto poistnej zmluvy...“ (čl. 145). Za týmto účelom vyzve
žalobcu v zmysle ustanovenia § 43 O.s.p. a o podaní následne rozhodne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.