Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 15, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/282/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5311210556
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Cabadajová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5311210556.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar
Cabadajovej a členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci
navrhovateľa: JUDr. T. G., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. W. XXXX/X, K., právne zast. Advokátskou
kanceláriou Bugala - Ďurček, s.r.o., Drotárska cesta 102, Bratislava, proti odporcovi: PEREX, a.s.,
Trnavská cesta 39/A, Bratislava, IČO: 00 685 313, právne zast. Legal professionals, s.r.o., Tehelná 25,

Bratislava, v konaní o ochranu osobnosti, o odvolaní navrhovateľa a odporcu proti rozsudku Okresného
súdu Čadca č.k. 4C/203/2011-397 zo dňa 26.2.2015, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu v časti výroku napadnutého odvolaním p o t v r d z u j e .

Rozsudok okresného súdu v časti výroku nenapadnutého odvolaním ponecháva n e d
o t k n u t ý .

Rozsudok okresného súdu v časti výroku o náhrade trov konania z r u š u j e a vec mu v r a c
i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu
16.000,-€ v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Návrh na zaplatenie sumy 34.000,- € a na
uverejnenie ospravedlnenia zamietol. Návrh na odstránenie článku s názvom „Stopy prenájmu vedú
na Cyprus" zo dňa 13.4.2011 a článku s názvom „Cyperská spleť firiem" zo dňa 15.4.2011 z archívu

článkov odporcu na internetovej stránke www.pravda.sk zamietol. Návrh na
uverejnenie ospravedlnenia: „Dňa 13.04.2011 sme v texte článku „Stopy prenájmu vedú na Cyprus"
uverejnili nepravdivé informácie o prepojení osoby JUDr. T. G., advokáta na rôzne spoločnosti spojené
so spoločnosťou Nitra Invest, s.r.o. a s kauzou prenájmu nebytových priestorov Daňovému úradu v
Košiciach spoločnosťou Nitra Invest, s.r.o. a informácie o neochote JUDr. T. G. v predmetnej veci
komunikovať, ktoré mohli spôsobiť negatívne reakcie vo vzťahu k vnímaniu osoby JUDr. T. G., advokáta,
a to najmä jeho morálne odsúdenie verejnosťou. Týmto potvrdzujeme, že informácie uverejnené o osobe

JUDr. T. G., advokáta v spojitosti s predmetnou kauzou sú nepravdivými informáciami s tým, že za všetky
následky spôsobené JUDr. T. G., advokátovi uverejnením nepravdivých informácií sa ospravedlňujeme.
Dňa 15.04.2011 sme v texte článku „Cyperská spleť firiem" uverejnili nepravdivú grafickú informáciu
o prepojení JUDr. T. G., advokáta na rôzne spoločnosti spojené so spoločnosťou Nitra Invest, s.r.o.,
spoločnosť TPE Holding, spoločnosť WBA HOLDING, spoločnosť WBA PROPERTIES LIMITED,
spoločnosť PV KOLIBA, s.r.o, spoločnosť PANORAMA KOLIBA s.r.o. a osobu p. Ondreja Ščurka ako

subjekty kauzy prenájmu nebytových priestorov Daňovému úradu v Košiciach spoločnosťou Nitra Invest,
s.r.o., ktorá mohla spôsobiť negatívne reakcie vo vzťahu k vnímaniu osoby JUDr. T. G., advokáta, a to
najmä jeho morálne odsúdenie verejnosťou. Týmto potvrdzujeme, že informácie uverejnené o osobeJUDr. T. G., advokáta v spojitosti s predmetnou kauzou sú nepravdivými informáciami s tým, že za všetky
následky spôsobené JUDr. T. G., advokátovi uverejnením nepravdivých informácií sa ospravedlňujeme."
zamietol. Odporcovi uložil povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy konania v celom rozsahu vo výške

9.768,66 € v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu navrhovateľa AK
Bugala - Ďurček, s.r.o., Drotárska 102, Bratislava, IČO: 36 731 544.

Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom na vykonané dokazovanie, na základe ktorého
dospel k nasledovným skutkovým a právnym záverom:

V konaní mal súd preukázané, že autori článku v čase vydania boli pracovníkmi odporcu, nešlo o články
tretích osôb. Pasívne legitimovanou osobou je odporca ako zamestnávateľ a vydávateľ článkov. Autori
vydali články v mene odporcu - vydavateľa, v rámci plnenia úloh tejto organizácie.
V konaní súd mal preukázané zhodným tvrdením účastníkov konania, zo všeobecne známych
skutočností (§ 121 O.s.p.), medializovaných, že medializovaná kauza sa týkala tej skutočnosti, že za
vlády Ivety Radičovej minister financií Ivan Mikloš prostredníctvom riaditeľa daňového riaditeľstva T.

T. prenajal pre Daňový úrad v Košiciach budovu vlastnícky patriacu Ondrejovi Ščurkovi, funkcionárovi
SDKÚ v Nitre. Kauza sa týkala všetkých občanov, pretože pani Radičová sa z tohto dôvodu chcela
vzdať funkcie premiérky, kauza bola vnímaná občanmi vysoko negatívne pre podozrenie z klientelizmu
a netransparentného nakladania s majetkom štátu, čo súd vyhodnotil ako podozrenie z trestnej činnosti,
čoho dôkazom je aj tvrdené trestné stíhanie T. a zbavenie funkcie v SDKÚ Ondreja Ščurku. Kauza bola

všeobecne negatívne vnímaná aj preto, že bola dávaná do súvisu s „nástenkovým tendrom." Táto kauza
bola jednoznačne spájaná s vládou SDKÚ, politickými činiteľmi SDKÚ, ktorej logo charakterizuje modrá
farba. Táto kauza bola jednoznačne spájaná aj s cyperskými schránkovými firmami, ktoré stáli v pozadí
prípadu(WBAPropertiesLimited,TPEHolding).TPEHoldingvstúpilaako20%spoločníkdospoločnosti
Nitra Invest, s.r.o., ktorej spoluvlastníkom bol aj Ondrej Ščurka. Vzniklo dôvodné podozrenie, že verejné

finančné prostriedky za prenájom Daňového úradu v Košiciach sú určené spoločnosti Nitra Invest, s.r.o.,
(Ondrejovi Ščurkovi) a garážovej schránkovej firme TPE Holding. Kauza sa týkala aj ďalších spoločností
uvádzaných ako cyperské - WBA Holding, PV Koliba, s.r.o., Panorama Koliba, s.r.o.
V konaní odporca nepreukázal žiadnym dôkazom, že navrhovateľ bol členom politickej strany SDKÚ,
alebo bol prepojený s činnosťou tejto strany, nepreukázal, že navrhovateľ ako advokát zastupoval

niektorú z uvedených spoločností, alebo osôb pri uzatváraní nájomnej zmluvy na prenájom nebytových
priestorov pre Daňový úrad Košice, resp. že by bol ekonomicky zainteresovaný na tejto kauze. (Článok
zo dňa 13.4.2011: „...odmietol komentovať aj svoje vlastné obchodné prepojenia, ktoré ho v obchodnom
registri spájajú napríklad aj s ďalšou cyperskou firmou...".)
V konaní mal súd preukázané, že Ing. Juraj Bačík bol zástupcom WBA Properties Limited od 8.4.2009

do 15.2.2012, JUDr. Vladimír Urblík bol zástupcom TPE Holding od 21.7.2007 do 2.11.2010, Ing. Kupka
Miroslav zástupcom PV Koliba, s.r.o. od 21.9.2007 do 18.1.2012. Kauza prenájmu je z novembra 2010.
Z čl. 131 spisu mal súd preukázané, že Ondreja Ščurku zastupoval Mgr. U. (13.4.2010). Ani k jednému z
uvedených zástupcov nesmerujú šípky infografiky, ani k menu Ščurka, V., T., Mikloš, hoci podľa tvrdenia
odporcu bolo všeobecne známou skutočnosťou, že uvedené osoby stáli v pozadí kauzy prenájmu

Daňového úradu v Košiciach (podanie odporcu zo dňa 18.12.2014 str. 8, čl. 370 spisu).
Z čl. 83 spisu mal súd preukázané, že navrhovateľ ako zástupca dňa 23.11.2010 založil spoločnosť
Panorama Koliba, s.r.o. Spoločnosť TPE Holding previedla časť obchodného podielu 32 % na obchodnú
spoločnosť Koliba, s.r.o. za účasti WBA Properties Limited. Zo spoločenskej zmluvy zo dňa 23.11.2010
na spoločnosť Panorama Koliba, s.r.o. (čl. 86) mal preukázané, že spoločníkmi tejto spoločnosti sú WBA

Properties Limited, TPE Holding, PV Koliba, s.r.o. (ako zástupca je uvedený Ing. Miroslav Kupka).
Z výpisu z obchodného registra (čl. 96) na spoločnosť Nitra Invest, s.r.o. mal súd preukázané, že
spoločníkom bol Ondrej Ščurka a spoločnosť TPE Holding.
Z plnej moci zo dňa 13.4.2010 (čl. 131) mal súd preukázané, že bola udelená konateľom Ondrejom
Ščurkom pre Nitra Invest, s.r.o. v prospech zástupcu Mgr. P. U..

Rozhodnutím jediného spoločníka Nitra Invest, s.r.o. dňa 16.3.2010 previedla časť obchodného podielu
na TPE Holding. Dňa 13.4.2010 zastúpení zástupcom Mgr. U. založili Nitra Invest, s.r.o. s dvoma
spoločníkmi - Ondrejom Ščurkom a spoločnosťou TPE Holding.
Z plnej moci (čl. 174) z 28.10.2008 je zrejmé, že TPE Holding splnomocnila k zastúpeniu JUDr. U. a M.
G., advokáta. Keďže následne je zápisnica z 23.11.2010 o založení spoločnosti Panorama Koliba, s.r.o.,

súd má zato, že zastúpenie navrhovateľa k tomuto dátumu trvalo.
V konaní však nebolo preukázané, že by navrhovateľ zastupoval TPE Holding, resp. Nitra Invest, s.r.o.
pri uzatváraní nájomnej zmluvy na prenájom nebytových priestorov pre Daňový úrad Košice, čo bol
základ medializovanej kauzy, s ktorou bolo meno navrhovateľa spájané článkami, infografikou. V konaníodporca nepreukázal, že si pred písaním článkov, infografiky vyžiadal základný dôkaz - nájomnú zmluvu
v zmysle zákona o poskytovaní informácii, resp. z evidencie zmlúv povinne uverejnených na internete,
aby si overil kým, ktorými zástupcami boli spoločnosti zastúpené pri uzatváraní tohto rozhodujúceho

právneho úkonu.
V konaní odporca nepreukázal, že navrhovateľ mal na spoločnosť TPE Holding inú väzbu, než ako
právny poradca a zástupca a že k tejto spoločnosti mal vôbec nejakú väzbu v čase uzavretia nájomnej
zmluvy na nebytové priestory. Podľa § 23 ods. 1 zákona o advokácii a § 9 ods. 1 advokátskeho poriadku
mal navrhovateľ povinnosť mlčanlivosti vo vzťahu k zastúpenej spoločnosti. Mlčanlivosti nebol zbavený.

Odporca nie je orgán činný v trestnom konaní, aby vyžadoval od navrhovateľa porušenie povinnosti
mlčanlivosti. Ak mal odporca podozrenie z páchania trestnej činnosti, bolo jeho právnou povinnosťou
podať trestné oznámenie a prenechať vyšetrovanie orgánom činným v trestnom konaní.
V konaní je jednoznačne preukázané, že Pravda je ľavicovým mienkotvorným denníkom (a to od dávnej
minulosti), kým medializovaná kauza sa týkala politiky, netransparentnosti úkonov, klientelizmu SDKÚ,
teda pravicovej politiky. Tým bol aj preukázaný motív na strane ľavicového denníka kritizovať postupy

pravicovej vlády. Zároveň tým odporca v infografike spojil osobu navrhovateľa so spoločnosťami, za
ktorými, podľa jeho tvrdenia, stála SDKÚ, spojil ho s logom SDKÚ, politikou SDKÚ, s ekonomickým a
politickým pozadím medializovanej kauzy.
Z ustáleného skutkového stavu súd vyvodil nasledovné skutkové a právne závery.
Bolo preukázané, že články sú z odborného hľadiska spravodajstvom. Cieľom je prinášať informácie

o aktuálnych udalostiach, poúčať, presviedčať, získavať čitateľskú verejnosť pre názor. Publicistický
štýl na rozdiel od odborného štýlu prispôsobuje náročnosť obsahu a formy priemernej vzdelanostnej
úrovni občana. Musí zabezpečiť všeobecnú zrozumiteľnosť textov. Správa (spravodajstvo) môže byť
jednoduchá, nekomentovaná - stručné konštatovanie nejakej udalosti. Nesmie vynechať žiaden fakt.
Rozšírená správa (komentovaná) obsahuje titulok, nadtitulok, správu (podrobnejší záznam udalostí -

faktov) s komentárom autora.
V konaní mal súd jednoznačne preukázané výpoveďou navrhovateľa, odporcu i výsluchom svedkov -
redaktorov, svedkyne L., Q., že obidva články možno definovať ako spravodajstvo. Výsluchom svedkov
mal súd preukázané aj to, že infografika tvorí neoddeliteľnú súčasť článkov, celej témy týkajúcej sa
prenájmu nehnuteľnosti pre Daňový úrad Košice, je súčasťou monotematickej dvojstrany.

VýsluchomsvedkyneredaktorkyP.P.malsúdpreukázané,žerobilačlánoksoŠčurkomačlánoknačl.47
spisu. Články sú spravodajskými článkami. Politickou témou bolo, že nebudú figurovať cyperské firmy pri
štátnychtendroch.Faktombolo,žefigurujú.Nazákladetohouskutočnilaredaktorka-svedkyňarozhovor
soŠčurkom,zktoréhovyšlonajavo,žepredalčasťsvojejspoločnostijednejztakýchtocyperskýchfiriem.
Navrhovateľ túto cyperskú firmu zastupoval. V článkoch o navrhovateľovi nič nepísala. Článok tvorili

viacerí. Redaktorka N. W. navštívila registrový súd a uskutočnila rozhovor s navrhovateľom. Materiál sa
potom kolektívne poskladal a jeden z kolektívu to spracoval. Kauza bola vo všetkých médiách. Z pozadia
kauzy bol známy len Ščurka, ostatné bolo nejasné. Za Ščurkom bola nitrianska firma a nejaká cyperská
firma.ZaInvestfirmoubolaSDKÚ.ŠčurkabolpredsedomSDKÚvNitre,takžebolstoutofirmouspojený,
aj s kauzou. Pripustila, že pripravovala článok Stopy prenájmu vedú na Cyprus strana 46 rub.

Výsluchom svedka U. N., redaktora, súd mal zistené: Svedok uviedol, že písal články Koalícia vinníkov
zatiaľ nehľadá, Zmluva môže skončiť na súde a Ščurka, rozhovor so Ščurkom. Konštatoval, že ide
o spravodajstvo. Motívom bolo, že všetky média preberali kauzu Daňový úrad Košice. V pozadí bola
spoločnosť Nitra Invest a Ščurka, okresný funkcionár SDKÚ. Figurovalo tam viacej firiem, aj cyperských.
V článku Stopy vedú na Cyprus sa navrhovateľ spomína. Tak, ako mu to kolegyňa postúpila, tak to

prebral do spoločného článku. Informácie pre článok Stopy prenájmu vedú na Cyprus čerpal z verejne
dostupných zdrojov, tlačových agentúr, obchodného registra.
Svedok W. G. uviedol: Navrhovateľa nepozná, meno je mu známe len z infografiky. Infografiku nerobil
svedok. Uviedol, že je autorom článku Cyperská spleť firiem, Pravda, 15.4.2011. Je to spravodajský
článok. Vedúca oddelenia rozdala úlohy a každý plnil svoju úlohu. Svedok mal za úlohu napísať o pozadí

firiem, ktoré majú sídlo v daňových rajoch, ku ktorým patril aj Cyprus, ktoré majú virtuálne kancelárie.
Za infografiku bola zodpovedá vedúca oddelenia L. T..
Výsluchom svedkyne L. L.l. 196 rub spisu uviedla, že išlo o veľkú kauzu, kvôli ktorej sa takmer rozpadla
vláda, pretože kauza sa týkala SDKÚ. Nevedeli, kto je v pozadí kauzy, v pozadí cyperských spoločností.
Uviedla, že je bežné, že infografika je súčasťou článkov. Je to hlavne pri dlhších článkoch a väčších

témach, tak, ako bola aj táto téma. Svedkyňa zadala autorom článkov úlohy a infografiku realizovala
spolu so U. Q.. Na infografike spolupracovali aj autori článkov. Ich spolupráca bola len v tom, že dodali
podklady. Svedkyňa L. rozhodla, čo pôjde do infografiky. Uviedla, že šípky majú za úlohy sprehľadniť
spleť firiem a ich prepojenosť. Nedomnievala sa, že všetky šípky smerujú k navrhovateľovi a k U..Mala zato, že z infografiky vyplýva, že k nim smerujú šípky od firmy TPE Holding Limited, lebo boli
zástupcami tejto firmy na Slovensku. TPE Holding bola jedným zo spoločníkov firmy Nitra Invest, ktorej
spoločníkom bol aj Ščurko z SDKÚ. Nenapísali, že navrhovateľ a jeho spoločník majú niečo spoločné

s touto kauzou alebo SDKÚ, uviedli len, že túto firmu zastupujú. Zástupcov Ing. Juraja Bačíka, JUDr.
Vladimíra Urblíka, Ing. Miroslava Kupku, ktorí zastupovali WBA Properties Limited od 8.4.2009 do
15.2.2012, JUDr. Vladimír Urblík TPE Holding Limited od 21.9.2007 do 2.11.2010, Ing. Miroslav Kupka
PVKoliba,s.r.o.od21.9.2007do18.1.2012neuviedli,pretožeichzaujímalalenspoločnosťTPEHolding.
Ostatné uviedli len preto, aby ukázali na zložitosť spleti týchto firiem. Konatelia TPE Holding boli nič

nehovoriace mená, kým G. a U. zastupovali túto firmu na Slovensku, ich mená boli v obchodnom registri.
Boli to niečo hovoriace mená. Uverejnením ich mien v infografike však nechceli poukázať na ekonomický
alebo politický vzťah k týmto subjektom, len na to, že sú zástupcami. Úlohou svedkyne bolo koordinovať
a rozdeľovať prácu. Zdroje čerpala z obchodného registra, rozhovorov. Doslovne uviedla: „Boli urobené
rozhovory s pánom Ščurkom, s pánom G. a ostatnými politikmi SDKÚ ..." a to napriek tomu, že predtým
uviedla, že navrhovateľa a U. nespájali s politikmi SDKÚ. Články boli aj v iných médiách. O veľkosti

kauzy svedčí aj to, že Ščurko bol vylúčený z SDKÚ a T. je obvinený. V. nebol v šípkach, pretože si mohol
každý prečítať v článku, že stojí za spoločnosťou WBA Holding, ktorá nebola taká dôležitá pre túto kauzu
ako Nitra Invest a TPE Holding.
Výsluchom svedkyne Q. mal súd zistené, že taktiež pracovala na infografike, ale len na grafickom
spracovaní, umeleckom. Texty sú jej dodávané. Príde jej hotové zadanie. Zadanie dostala od L. L..

Dostala celého informačného pavúka, ako to má vyzerať. Ten graficky, umelecky vyjadrila. Pavúk už bol
aj so šípkami, vrátane textu. Infografika patrí k textu, k dvojstrane. Vo veci 11C/317/2011 pred Okresným
súdom v Bratislave v totožnej veci JUDr. Ján Slovák / Perex, a.s. uviedla: „Infografika je výcuc informácii
z textu článku. Zjednodušene, patrí k tématickému celku, ktorý patrí k dvojstrane a oddelenie, ktoré
robí článok, stojí aj za zadaním infografiky." Rozpor svedkyňa odstránila tak, že netvrdila, že infografika

nesúvisí s obsahom článkov. Tvrdila len to, že ona vo svojej funkcii nepotrebuje obsahy článkov na to,
aby vytvorila infografiku, s článkami nepracuje. Modrá a červená sú dve základné farby pre šípky. Logo
SDKÚ tam bolo preto, lebo zrejme sa dotýkalo témy v článkoch. Bolo jej to nariadené a zadané. Šípky
nie sú postavené ako pyramída, je to klasický informačný pavúk, ktorý má čo najprehľadnejšie čitateľa
informovať.

Výsluchom svedkyne N. W., redaktorky mal súd preukázané, že robila rozhovor s navrhovateľom po
telefóne, nahrávala tento rozhovor, urobila doslovný prepis hovoru. Či však autori článku, ktorý ona sama
nezhotovovala, aplikovali doslovný prepis hovoru, za to už ona nemôže. Sama uviedla, že nepoužila
v článku výraz „kto je v pozadí." Pokiaľ by navrhovateľ nemal chuť odpovedať, nemusel odpovedať.
Neupozornila ho na to, k akému článku, s akou témou je rozhovor vedený. Rozhovor nebol autorizovaný.

Od navrhovateľa nepýtala súhlas s nahrávaním rozhovoru. Bola to politická kauza. Svedkyňu zaujímalo
právne pozadie prípadu. Mala na mysli, ako sa dostal do kontaktu s touto firmou.
V článku zo dňa 13.4.2011 „Stopy prenájmu vedú na Cyprus" je okrem iného uvedené: „Firmu TPE
Holding na Slovensku zastupuje advokát T. G.. Pre Pravdu sa nechcel vyjadriť, kto ho zastupovaním
cyperskej firmy poveril a kto stojí v jej pozadí." „G. odmietol komentovať aj svoje vlastné obchodné

prepojenia, ktoré ho v obchodnom registri spájajú napríklad aj s ďalšou cyperskou firmou." „Firma
okresného funkcionára SDKÚ Ondreja Ščurku, ktorá získala od daňového riaditeľstva zákazku na
prenájom priestorov Daňovým úradom v Košiciach, má nejasné pozadie. Okrem Ščurku je spoločníkom
spoločnosti Nitra Invest v obchodnom registri aj zatiaľ neznáma cyperská firmy TPE Holding Limited. Tá
sídli na adrese v Limasole, na ktorej sa nachádzajú aj mnohé firmy, v ktorých figurovala N. U., známa z

kauzy financovania Dzurindovej strany. Firmu TPE Holding na Slovensku zastupuje advokát T. G.."
Pokiaľ ide o článok zo dňa 13.4.2011 „Stopy prenájmu vedú na Cyprus," ide o rozšírenú správu, ktorá
má byť súhrnom pravdivých faktov a komentára autora. Je daný celospoločenský záujem na tom, či
finančné prostriedky štátu za prenájom nebytových priestorov neskončia u cyperských schránkových
firiem za neprehľadných okolností. Celospoločenský záujem je však daný len na informovaní o

pravdivých faktoch. Komentár autora musí vychádzať z pravdivých informácii. Pravdou je existencia
telefonického rozhovoru redaktorky W. s navrhovateľom. Samotná redaktorka uviedla, že rozhovor
nahrala a doslovne prepísala. Článok však nepísala, dala ho k dispozícii redakcii, ktorá podľa vyjadrenia
samotnej redaktorky neprevzala v článku doslovné znenie nahrávky. Sama tým pripustila, že článok
neobsahuje doslovný prepis, pretože nepoužila výraz „kto stojí v jej pozadí." Tým pripustila, že článok

nemá pravdivý základ. Práve táto veta „kto stojí v jej pozadí" podľa názoru súdu pripúšťa rozdiely,
manipulatívny výklad, či autor článku má na mysli, kto stojí v pozadí po právnej stránke, kto stojí
po ekonomickej stránke, kto stojí po politickej stránke. Nebola preukázaná pravdivosť faktu ku dňu
13.4.2011, že spoločnosť TPE Holding zastupuje T. G.. Odporca nepreukázal ani pravdivosť ďalšiehotzv. faktu - že G. má obchodné prepojenia na ďalšiu cyperskú firmu. V konaní bolo preukázané právne
zastúpenie, ekonomické prepojenie, obchodná zainteresovanosť navrhovateľa na cyperských firmách
preukázaná nebola, napriek tomu sa takýto fakt čitateľom podsúval. Keďže kauza bola politická, týmto

článkom sa čitateľovi podsúvala aj politická väzba navrhovateľa na uvedenú kauzu a osoby s ňou
spojené.
V článku zo dňa 15.4.2011 „Koalícia vinníkov zatiaľ nehľadá," vrátane infografiky, odporca uviedol
informácie takým spôsobom, že články na dvojstrane (čl. 167 spisu) s názvami „Koalícia vinníkov zatiaľ
nehľadá," „Cyperská spleť firiem," „Ščurka: Je to čisté ako ľalia" je spojená infografiou, ktorá tvorí súčasť

uvedenýchčlánkovanadpiszákladnýuvedenýchčlánkovajevytvorenášípkamiprepájajúcimijednotlivé
spoločnosti WBA Properties Limited, WBA Holding, PV Koliba, s.r.o., Panorama Koliba, s.r.o., Ondrej
Ščurko, SDKÚ, TPE Holding Limited, Nitra Invest s menami T. G., Y. U., pričom všetky šípky smerujú k
týmto menám T. G., Y. U. s tým, že v pravom hornom rohu je modrý symbol SDKÚ a šípky smerujúce k
T. G. a Y. U. sú v modrej farbe. Pri Nitra Invest je fotografia Ondreja Ščurku.

Pokiaľ ide o článok zo dňa 15.4.2011, vrátane infografiky, s názvom „Koalícia vinníkov zatiaľ nehľadá,"
ide o rozšírenú správu, ktorá má byť taktiež súhrnom pravdivých faktov a komentára autora, vrátane
infografiky, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou článku, čo potvrdili pracovníci odporcu, ale vyplýva to aj
z charakteru rozšírenej správy, ktorá má mať titulok (titulky) a nadtitulok, ktorým v tomto prípade bola
infografika, ktorá tématicky spájala všetky články na dvojstrane s titulkami „Koalícia vinníkov zatiaľ

nehľadá," „Cyperská spleť firiem," „Ščurka: Je to čisté ako ľalia." Ak teda ikonografika smerovala k
navrhovateľovi a U., tematicky a významovo spájala tieto články ako nadtitulok a aj keď v článkoch
neboli uvedení, jednoznačne nadtitulkom, ikonografikou boli spojení s témami v článkoch. Keďže šípky
smerovali k ním, pri aplikácii logického výkladu bolo naznačené, že sú „vinníci, ktorých koalícia zatiaľ
nehľadá, boli spojení s „cyperskou spleťou firiem" a kauzou „Ondreja Ščurku."

Celospoločenský záujem by bol daný vtedy, ak by takéto údaje, majúce charakter správy (faktu) boli
pravdivé. Na nepravdivých informáciách nie je daný celospoločenský záujem. Ani komentár autora
nemôže vychádzať z nepravdivých informácií.
K tomuto článku súd uvádza, že cieľom malo byť poukázať na klientelistický, netransparentný prenájom.
V skutočnosti infografika budí v priemernom čitateľovi dojem, že sa neupútava pozornosť čitateľa na

skutočných aktérov kauzy, ale práve naopak, že odpútava pozornosť od aktérov usmernením pozornosti
na osoby navrhovateľa a U.. Súd si nemohol inak vysvetliť v tejto kauze všetky modré šípky smerujúce
k menu navrhovateľa a U., len tak, že navrhovateľ je dominantnou osobou, riadiacou uvedené cyperské
firmy a majúcou rozhodujúci dopad na uvedenú kauzu a na ekonomické pozadie tejto kauzy. Rovnako aj
politické pozadie tejto kauzy. Súd mal zato, že priemerný čitateľ si tento článok mohol vyložiť tak (vrátane

infografiky), že za celou kauzou treba hľadať cyperské spoločnosti a za cyperskými spoločnosťami
slovenských vlastníkov, ku ktorým smerovali šípky.
Z opravy (čl. 45, 95 spisu) vyplýva: „V denníku Pravda sme dňa 13.4.2011 v článku Stopy prenájmu vedú
na Cyprus nesprávne uviedli, že spoločnosť TPE Holding na Slovensku v čase uverejnenia zastupuje
advokát T. G.. Uvedené tvrdenie je nepravdivé. Správna veta mala byť, že firmu TPE Holding na

Slovensku vlani v novembri zastupoval advokát T. G.. Okrem toho sme v denníku Pravda zo dňa
15.4.2011 v infografike k článku Cyperská spleť firiem označili prepojenia firiem TPE Holding a WBA
Properties na T. G. a Y. U.. Pri ich menách sme neuviedli, že ide o právnych zástupcov týchto firiem.
Za nepresnosti sa ospravedlňujeme."
Pokiaľ ide o opravu čl. 45, 95, v skutočnosti je pravdivá len v časti: „vlani v novembri zastupoval advokát

T. G.," čo mal súd preukázané z plnej moci čl. 174 a zápisnice zo dňa 23.11.2010 o založení spoločnosti
Panorama Koliba, s.r.o., kde zastúpenie pre TPE Holding ešte trvalo a táto spoločnosť previedla časť
svojho obchodného podielu v prospech Panoramy. Ďalšia časť opravy znamená, že odporca sám v tejto
oprave priznal, že v infografike 15.4.2011 „označili prepojenia firiem TPE Holding a WBA Properties na
T. G. a Y. U.."

Tentofakt,ktorýuviedlivinfografikeanepopreliho,priznaliapriznalitýmajmotívuverejnenia,prepojenie
T. G. a Y. U. na cyperské firmy. Doplnili to len o údaj, že ide o právnych zástupcov, čo však nijako nemení
pôvodné tvrdenie o ich prepojení na cyperské firmy. Opravou priznali základ nároku.
Po zhrnutí súd vyslovuje názor, že konštatácia faktu, ktorá obsahuje nepravdivé informácie, resp.
hodnotiaci úsudok, ktorý nemá žiaden substrát pravdivosti, z ktorého vychádza, napĺňajú podmienky v

§ 11 a nasledujúce Občianskeho zákonníka a nemôžu požívať právnu ochranu len preto, že sa odporca
odvoláva na ústavné právo, slobodu prejavu.Výsluchom svedka P. L. (čl. 160) mal súd preukázané, že ide o priateľa, spolužiaka z vysokej školy
a spolupracovníka z advokátskej kancelárie, u ktorého článok vyvolal dojem, že navrhovateľ stojí za
prenájmom a cyperskými firmami, ako aj politickou stranou SDKÚ. Vyvolalo to uňho negatívne reakcie,

rovnako ako aj u ostatných spoločných známych a spolužiakov. V iných článkoch, v iných médiách,
sa nestretol s prepojením mena navrhovateľa Y. U. s touto kauzou, aj keď taktiež táto kauza bola
medializovaná. Negatívne emócie to vyvolalo preto, že cyperské firmy sú známe svojou povesťou o
netransparentných finančných tokoch majetkových prevodov a z článku, infografiky vyplývalo, že za tým
všetkým stojí navrhovateľ, ich advokátska kancelária.

Výsluchom svedka P. I. (čl. 161) mal súd preukázané, že navrhovateľa pozná od roku 2002, pretože
zastupujejehofirmy.Pravdupovažujezamienkotvornýdenník.Uverejnenímčlánkužilsvedokvneistote,
bol voči navrhovateľovi uštipačný, pretože ho spájal s uvedenými cyperskými firmami a s politikou
SDKÚ, s kauzou Daňový úrad Košice. Bol tam spomínaný aj nástenkový tender porovnávacou metódou.
Súčasťou článkov je aj infografika, preto mal zato, že infografikou boli spojené témy v článkoch a všetky
články a šípky v infografike smerovali k navrhovateľovi a Y. U.. Svedok pracuje v reklame a taký dojem z

toho nadobudol. Ako keby navrhovateľ a Y. U. riadili uvedené firmy a uvedenú kauzu. Nemal z toho dobrý
pocit. Navrhovateľ ako advokát nesmie využiť reklamu vo svoj prospech, a preto sa nemohol ani brániť.
Výsluchom svedka X. T. mal súd zistené: Ide o spolužiakov s navrhovateľom. Vzhľadom na jeho
pracovné zaradenie úlohou je monitorovať masmédiá. V súvislosti s touto kauzou zachytil na internete
článok, v ktorom bol navrhovateľ spomínaný. Týkal sa medializovaného prenájmu budovy Daňového

úradu v Košiciach, kauzy Nitra Invest, pána Ščurka. Potom nasledoval ďalší článok. Mal taký pocit
z toho, že navrhovateľ mu o celej kauze nepovedal všetko. Mal z toho dojem, že navrhovateľ robí
pre politickú stranu, čo je medzi právnikmi veľmi citlivá vec. Pri stretnutiach kamarátov sa mu to
dáva najavo, prepojenie na SDKÚ, a to napriek tomu, že navrhovateľ to poprel. Bol spomínaný so
spoločnosťou Nitra Invest a s cyperskými firmami. Táto téma bola vo všetkých médiách, aj internetových.

Pokiaľ však ide o navrhovateľa, jeho meno v spojitosti s týmito témami, bolo to len v Pravde. Bolo
to v súvislosti s menami Ščurka, Mikloš, okresná alebo krajská organizácia SDKÚ v Nitre, Radičová,
spoločnosť Nitra Invest, cyperské spoločnosti. Svedok nevedel o tom, že navrhovateľ zastupuje alebo
zastupoval spoločnosť TPE Holding. Článok pochopil tak, že za cyperskými spoločnosťami treba hľadať
slovenských vlastníkov a vychádzal hlavne z grafiky, pretože šípky smerovali k navrhovateľovi a U.. Z

toho vyvodil, že navrhovateľ má niečo spoločné priamo s SDKÚ.
Výsluchom otca navrhovateľa, svedka G. N. (čl. 159) mal súd preukázané, že pred vydaním článku
mali so synom dobré vzťahy. Po vydaní článkov, na ktoré ho upozorňovali susedia, kolegovia, známi,
ostali s manželkou zaskočení, zhrození, do čoho sa to zaplietol ich syn, aj keď ho dobre a poctivo
vychovali. Mali o neho strach, aby sa mu niečo nestalo. Aj keď ich ubezpečoval, že s kauzou nemá

nič spoločné, považovali situáciu za naliehavú, hneď za ním cestovali. Žili v strese, neistote, obavách
o svojho syna a to aj vzhľadom k uštipačným poznámkam okolia - spoluobčanov, kolegov, športovcov.
Vzhľadom k neanonymnej atmosfére malomesta to bolo pre nich ponižujúce. Taká reakcia bola obvyklá
aj od cudzích ľudí, ktorým bol predstavený a ktorí ho ihneď spájali so synom a medializovanou kauzou.
Tým, že poškodili meno syna, poškodili aj meno rodičov. Dôsledkom boli zdravotné problémy - zvýšený

krvný tlak. Vnímal článok a infografiku tak, ako ho vnímali susedia, aj ostatní - všetky šípky v spojitosti
s kauzou smerovali k jeho synovi. Mal pocit, že je v kauze „namočený," pretože nevedel, že zastupoval
spoločnosť TPE Holding. Do práce sa mu nestaral. Vychádzal len z toho, čo videl v článku, infografike.

Podľa článku 26 ods. 1 Ústavy SR sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.

Podľa článku 19 ods. 1 Ústavy SR každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej
povesti a na ochranu mena.
Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života
a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
Podľa § 13 Občianskeho zákonníka

(1) Fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva
na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané
zadosťučinenie.
(2) Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej
miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo

na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
(3) Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti,
za ktorých k porušeniu práva došlo.Po zhrnutí súd vyslovuje názor, že konštatácia faktu, ktorá obsahuje nepravdivé informácie, resp.
hodnotiaci úsudok, ktorý nemá žiaden substrát pravdivosti, z ktorého vychádza, napĺňajú podmienky v
§ 11 a nasledujúce Občianskeho zákonníka a nemôžu požívať právnu ochranu len preto, že sa odporca

odvoláva na ústavné právo, slobodu prejavu. V článku 26 ods. 1 Ústavy je zakotvená sloboda prejavu
a právo verejnosti na informácie. V článku 19 ods. 1 Ústavy je však zakotvené ústavné právo, podľa
ktorého každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu
mena. Toto ústavné právo je potom vykonané v občianskom zákonníku v § 11 a 13 Občianskeho
zákonníka.

Z uvedeného je zrejmé, že nemožno žiadať realizáciu jedného ústavného práva na úkor druhého
ústavného práva. Medzi realizáciou uvedených ústavných práv musí byť rovnováha. Pokiaľ dôjde ku
kolízii ústavných práv, je potom takúto kolíziu vykladať podľa názoru súdu v rovnováhe, to znamená, že
realizácia ústavného práva jedného subjektu končí tam, kde začína ústavné právo druhého subjektu.
Každý má právo realizovať svoje práva vyplývajúce zo zákona a z ústavy v tom rozsahu a takým
spôsobom, aby nezasiahol do práv iných.

V danom prípade odporca uverejnením sporných článkov zasiahol do ústavného práva navrhovateľa
na ochranu osobnosti (do občianskej cti, dobrého mena, povesti navrhovateľa) spôsobom, ktorý
nerešpektoval tieto dobré mravy, nerešpektoval hranice ústavného práva navrhovateľa. Takýto spôsob
realizácie ústavného práva na poskytovanie informácii nemôže požívať právnu ochranu.
Tým mal súd preukázané, že boli splnené všetky podmienky zodpovednosti za tento zásah, teda zásah

objektívne spôsobilý vyvolať ujmu, nedovolený zásah, teda uverejnenie článkov v rozpore s právom
na poskytovanie informácií a v rozpore s právom na ochranu dobrého mena, súkromia, cti a bola
preukázaná aj príčinná súvislosť medzi porušením povinností odporcu a týmto zásahom.
Všetky uvedené podmienky 1. existenciu zásahu objektívne spôsobilého vyvolať nemajetkovú ujmu,
2. neoprávnenosť zásahu, 3. príčinnú súvislosť medzi neoprávneným zásahom a následkami mal súd

preukázané kumulatívne. Súd mal preukázané vykonanými dôkazmi, obsahom článkov, výsluchom
redaktorov, výsluchom svedkov, že odporca uverejnil o navrhovateľovi sporné články, ktoré obsahovali
nepravdivé informácie o navrhovateľovi bez akéhokoľvek substrátu pravdivosti, ktoré zasiahli do jeho
ústavou garantovaných práv na ochranu osobnosti, občianskeho cti, dobrého mena, povesti, súkromia
a medzi zásahom a následkami je príčinná súvislosť.

Súd preto dospel k záveru, že zásah do práv navrhovateľa bol spôsobilý vyvolať ohrozenie a narušenie
práv navrhovateľa na ochranu osobnosti. Súd dospel k záveru, že sú dané podmienky nielen podľa §
11 Občianskeho zákonníka, ale aj podmienky podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, to znamená,
že uvedený zásah súd považoval za taký zásah, ktorý v značnej miere znížil dôstojnosť fyzickej osoby a

jej vážnosť v spoločnosti. Preto súd dospel k záveru, že okrem ospravedlnenia, ktoré zo strany odporcu
nebolo poskytnuté riadne, je namieste poskytnúť navrhovateľovi za zníženú dôstojnosť a vážnosť aj
nemajetkovú ujmu v peniazoch.
Súd podotýka, že nezisťoval skutočný vznik ujmy, pretože zákon takúto podmienku nestanovuje. Zákon
stanovuje len tú podmienku, že musí existovať objektívna možnosť ujmy. Zo zisteného skutkového stavu

mal súd preukázané, že reálne existovala objektívna možnosť morálnej ujmy na strane navrhovateľa.
Náhrada podľa § 13 Občianskeho zákonníka nepredstavuje náhradu skutočnej škody, skutočnej ujmy.
Súd nemusí dokazovať, či skutočne vznikla ujma a v akom rozsahu. Stačí dokázať, že tu reálne
existovala objektívna možnosť tak, ako tomu bolo v tomto prípade. Vzhľadom k tomu, že náhrada
nepredstavuje náhradu skutočnej škody, ktorá navrhovateľovi vznikla, ani skutočnú morálnu ujmu, ktorá

sa nedá presne špecifikovať a vyčísliť, dá sa len predpokladať, závisí od úvahy súdu podľa § 136 OSP
pri dodržaní kritérií stanovených v § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka. To znamená, že úvaha súdu nie
je svojvôľa súdu, kedy sa súd pri stanovení výšky ujmy riadi len vlastnou úvahou. Súd sa musí riadiť aj
kritériami, ktoré sú v ustanovení § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka a musí teda prihliadať na závažnosť
vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. Vzhľadom k uvedenému súd podľa

vlastnej úvahy stanovil, že bude primeraná morálna ujma vo výške 16 000 €, a to s prihliadnutím na
nasledovné okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo a s prihliadnutím na nasledovné skutkové
zistenia, ktoré poukazujú na závažnosť vzniknutej ujmy.
Bola preukázaná objektívna možnosť vzniku závažnej ujmy v oblasti navrhovateľovej cti, dôstojnosti,
vážnosti, rodinných, priateľských, profesijných vzťahov. Bola daná objektívna možnosť straty dôvery

klientov, priateľov, rodiny, objektívna možnosť označenia navrhovateľa ako človeka SDKÚ, človeka
v pozadí ekonomickom, politickom cyperských schránkových firiem, teda človeka na hrane zákona,
ktorému bežný poctivý občan nemôže dôverovať a vyhýba sa mu. Zároveň bola preukázaná objektívna
možnosť trvalého prepojenia s politikou SDKÚ, a teda nemožnosťou uchádzať sa o verejnú funkciu. Ajkeď nie každé uverejnenie nepravdivej informácie musí byť neoprávnený zásahom do osobnostných
práv, v tomto prípade ide o zásah do osobnostných práv a zásah veľkej intenzity.
Podľa článku 19 ods. 1 Ústavy SR každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej

povesti a na ochranu mena.
Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života
a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
Vdanomprípadedošlokzásahuuverejnenímnepravdivýchinformáciídoústavnéhoprávanavrhovateľa
na ochranu mena, dobrej povesti a osobnej cti a podľa článku 19 ods. 2 Ústavy SR aj k zásahu

do súkromného života, za ktorý súd považuje zverejnenie alebo naznačenie politickej príslušnosti
navrhovateľa k SDKÚ. Nie je pravdivé tvrdenie odporcu, že nebolo možné navrhovateľa identifikovať,
pretože na území SR je množstvo občanov s menom T. G.. Z článkov vyplýva, že ide o T. G., advokáta,
ktorý pracuje v spoločnej advokátskej kancelárii s advokátom U. a zoznamy advokátov sú prístupné na
internete. Osoba navrhovateľa je teda identifikovateľná.
Podľa nálezu Ústavného súdu ČR sp. zn. I ÚS 453/05: „Česť formuje základ mnohých rozhodnutí

uskutočnených členmi demokratickej spoločnosti, ktoré sú fundamentálne pre jej dobré fungovanie.
Česť hrá rolu vo vzťahoch, ako napríklad koho zamestnávateľ zamestná, resp. pre koho chce pracovník
pracovať, je rozhodujúca pri úvahe o tom, kto má postúpiť do vyšších pracovných či funkčných pozícií,
česť je dôležitá pre rozhodnutie o tom, s kým naviazať obchodné vzťahy alebo komu bude daný hlas
v politickom živote. Ak je raz česť pošpinená neopodstatneným obvinením vyjadreným verejne, a o to

skôr v médiách, môže byť povesť a česť osoby poškodená navždy."
Poškodenie cti navrhovateľa znamená zároveň aj poškodenie cti jeho najbližšej rodiny. Ide o
preukázateľne závažné, nepriaznivé a trvalé následky na život navrhovateľa a potrebu primeranej
satisfakcie. Natrvalo a nepravdivo je spájaný s verejne odsudzovanou činnosťou, prenájmu Daňového
úradu v Košiciach, s činnosťou SDKÚ, s „ulievaním" finančných prostriedkov cyperským firmám. Česť

je tak poškodená v profesionálnej oblasti i v súkromných vzťahoch. Poškodenie cti bolo objektívne
spôsobilé vyvolať stratu dôvery klientov a znížiť dôstojnosť a vážnosť osoby v súkromnom živote, čo
vyplýva z výsluchu svedkov.
Podľa článku 19 ods. 2 Ústavy SR došlo k neoprávnenému zásahu do súkromného života navrhovateľa,
na súkromie navrhovateľa samostatne sa rozhodnúť podľa vlastného uváženia, či a v akom rozsahu

majú byť skutočnosti z jeho súkromného života sprístupnené iným alebo zverejnené. O porušenie
práva na ochranu súkromia ide nielen v prípade neoprávneného získavania vedomosti a poznatkov
o súkromí fyzickej osoby, ale aj v prípade neoprávneného rozširovania týchto poznatkov a vedomostí
(uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/137/2008). Pri zásahu do súkromia navrhovateľovi
nevzniká procesná povinnosť preukazovať, že zásah bol spôsobilý vyvolať ujmu a že má za následok

zníženie jeho vážnosti a dôstojnosti v spoločnosti (ZSP 3/2010, č. 26, strana 85). Podľa rozsudku
Najvyššieho súdu SR 5Cdo/39/2000 údaje o tom, či konkrétny občan je alebo nie je členom určitého
združenia občanov, prípadne či mu členstvo v združení zaniklo, sú údaje, týkajúce sa jeho osoby,
resp. jeho súkromia, do ktorého patrí aj realizácia záujmov občana (aj profesionálnych) spočívajúca
v združovaní sa a v účasti na činnosti združenia; tieto údaje sú chránené Ústavou SR a normami

súkromného práva. K týmto právam patrí aj tajné volebné právo podľa článku 30 ods. 3 Ústavy SR, ktoré
patrí k základným právam a slobodám. V príčinnej súvislosti s tajným volebným právom ako súkromným
právom, mal právo navrhovateľ podľa článku 19 ods. 2 Ústavy SR a ods. 3 Ústavy SR právo na ochranu
pred neoprávneným zasahovaním do súkromného života a pred neoprávneným zverejňovaním týchto
údajov. Za situácie, kedy má navrhovateľ tajné volebné právo, z čoho logicky vyplýva, že nie je povinný

verejne priznať svoj vzťah k politickej strane, podľa názoru súdu do tohto práva odporca zasiahol
tým, že meno navrhovateľa verejne spojil s kauzou prenájmu Daňového úradu v Košiciach, ktorá sa
výslovne týkala SDKÚ. Tým naznačil jeho politickú príslušnosť, pričom nie je povinnosťou navrhovateľa
brániť sa takým spôsobom, že uvedie svoju politickú príslušnosť, resp. neutralitu. Súd sa stotožnil s
názoromnavrhovateľa,žejevjehozáujmezprofesionálnehohľadiskabyťpolitickyneutrálny,čoodporca

porušil. V tomto smere teda nebol povinný navrhovateľ preukazovať objektívnu možnosť ujmy. Súd ju
však mal preukázanú. Dá sa objektívne predpokladať úbytok klientov advokáta, ktorí vyhľadávajú iné
politické spektrum, resp. politicky neutrálneho advokáta. Dá sa objektívne predpokladať zásah na strane
navrhovateľa s možnosťou uchádzať sa o verejné funkcie, kde sa predpokladá politická neutralita, resp.
uchádzaťsaoinéfunkcievinompolitickomspektre.Takýtozásahjenenapraviteľný,trvalý,nezvrátiteľný,

v tomto smere je trvalo poškodená profesionálna a osobná povesť navrhovateľa. Uvedené zásahy boli
objektívne spôsobilé vyvolať ujmu aj v jeho súkromnom a rodinnom živote, aj pracovnom, priateľskom
živote.Súd bral do úvahy aj tú skutočnosť, že navrhovateľa v článkoch odporca neobviňuje z trestnej činnosti,
ale činnosť samotná, ktorá bola medializovaná a s ktorou navrhovateľa spája, bola trestnou činnosťou,
nemorálnou, neetickou, odcudzovanou verejnosťou. (Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR z 24.6.1998

sp. zn. 1Co/15/97, /R 45/2000/: Ak k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv fyzickej osoby dôjde
televíznym vysielaním, treba vždy vychádzať z toho, že mal širokú publicitu. Takýto zásah, spočívajúci
v tvrdenej, avšak právoplatným rozsudkom súdu nepreukázanej trestnej činnosti, v podstate zakladá
nárok oprávnenej osoby domáhať sa náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch.)
Takýto zásah bol objektívne spôsobilý zasiahnuť do navrhovateľovej občianskej cti, ľudskej dôstojnosti,

súkromia, dobrého mena. V tomto smere súd poukazuje na rozporuplné vyjadrenie právneho zástupcu
odporcu, kedy v podaní zo dňa 18.12.2014 na čl. 370 spisu uviedol, že podozrenie o pozadí
prenájmu priestorov pre Daňový úrad Košice a pozadí firiem stojacich za prenájmom, podozrenie o
netransparentnosti prenájmu nemožno vzťahovať k osobe navrhovateľa na základe uvedených článkov,
pretože hlavní aktéri stojaci v pozadí tejto kauzy boli v kontexte širokej medializácie známi a boli nimi
Ščurko, T., V., Mikloš a podobne. V rozpore s tým v záverečnom návrhu na pojednávaní dňa 5.2.2015

strana 5 zápisnice (čl. 379 spisu) uviedol právny zástupca odporcu, že v danom čase neexistovali žiadne
informácie, kto stojí v pozadí týchto spoločností a jediná informácia, ktorá bola k dispozícii bola tá, že túto
spoločnosť na území SR zastupuje advokát T. G.. V nadväznosti na článok z 13.4.2011 „Stopy prenájmu
vedú na Cyprus" odporca teda neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení, že nespájal
T. G. s pozadím cyperských firiem (s obchodným prepojením na tieto firmy) a s pozadím prenájmu

Daňového úradu v Košiciach v nadväznosti na tú časť článku, kde je uvedené: „Pre Pravdu sa nechcel
vyjadriť, kto ho zastupovaním cyperskej firmy poveril a kto stojí v jej pozadí. G. odmietol komentovať aj
svoje vlastné obchodné prepojenia, ktoré ho v obchodnom registri spájajú napr. aj s ďalšou cyperskou
firmou.", „Firma okresného funkcionára SDKÚ Ondreja Ščurku, ktorá získala od daňového riaditeľstva
zákazku na prenájom priestorov Daňovým úradom v Košiciach, má nejasné pozadie.". Pri aplikácii

logického výkladu súd dospel k záveru, že ak každý priemerný čitateľ podľa tvrdenia odporcu mal z
článkov odporcu vedomosť, že v pozadí medializovanej kauzy stoja osoby - Ščurko, T., V., Mikloš, prečo
túto vedomosť nemal samotný odporca, keď od navrhovateľa žiadal odpoveď na otázku, kto stojí v
pozadí, keď sám uviedol, že mu táto skutočnosť nebola známa.
Súd mal v konaní splnenú aj druhú podmienku - neoprávnenosť zásahu do práv navrhovateľa v

porovnaní s právom na slobodu prejavu odporcu. V článku 26 ods. 1 Ústavy SR je zakotvená sloboda
prejavu a právo verejnosti na informácie. V článku 26 ods. 4 Ústavy SR je zakotvené ústavné právo:
„Slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možnosť obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia
v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného
poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti." V článku 19 ods. 1 Ústavy SR je zakotvené ústavné

právo, podľa ktorého každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a
na ochranu mena. Podľa článku 19 ods. 2 Ústavy SR každý má právo na ochranu pred neoprávneným
zasahovaním do súkromného a rodinného života. Podľa článku 19 ods. 3 Ústavy SR každý má právo na
ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej
osobe. Tieto ústavné práva sú vykonané v Občianskom zákonníku - § 11 Občianskeho zákonníka.

Z uvedeného je zrejmé, že nemožno žiadať realizáciu jedného ústavného práva na úkor druhého
ústavného práva. Medzi realizáciou uvedených ústavných práv musí byť rovnováha. Pokiaľ dôjde ku
kolízii ústavných práv, je potom nevyhnutné takúto kolíziu vykladať v rovnováhe, to znamená realizácia
ústavného práva jedného subjektu končí tam, kde sa začína ústavné právo druhého subjektu. Každý
má právo realizovať svoje práva vyplývajúce zo zákona a z ústavy v tom rozsahu a takým spôsobom,

aby nezasiahol do práv iných. Zásadu spravodlivej rovnováhy riešili aj nálezy ústavného súdu (IV. ÚS
362/09, PL. ÚS 22/06, III. ÚS 34/07). Základné práva a slobody majú ochranu len v takom rozsahu,
kým uplatnením jedného práva alebo slobody nedôjde k neprimeranému obmedzeniu alebo popretiu
iného práva alebo slobody (IV. ÚS 362/09, PL. ÚS 7/96). Limit ústavného práva na slobodu prejavu
je uvedený v článku 26 ods. 4 Ústavy SR a v článku 10 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd. Limity musia zodpovedať demokratickému charakteru spoločnosti a medzi limity, pre
ktoré možno obmedziť slobodu prejavu, patrí aj ochrana práv a slobôd iných, teda aj záruky na ochranu
ústavných práv občanov podľa článku 19 ods. 1, 2, 3 Ústavy SR. Súd dospel k záveru, že zásah do
práv navrhovateľa chránených ústavou a § 11 Občianskeho zákonníka bol neoprávnený a to na základe
tzv. testu proporcionality podľa bodu 38 nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 152/08 (sp. zn. I.

ÚS 416/2011), podľa zásady kto, o kom, čo, kde, kedy a ako. Konflikt vo vnútri systému základných
práv a slobôd treba riešiť prostredníctvom zásady spravodlivej rovnováhy (PL. ÚS 22/06, PL. ÚS 6/04,
III. ÚS 34/07). Z hľadiska uvedeného testu proporcionality potom kto znamená „denník Pravda", teda
denník s celoštátnou pôsobnosťou, o kom - o navrhovateľovi ako advokátovi, ktorého súd považuje zaverejne činnú osobu, teda osobu, ktorá je povinná zniesť vyššiu mieru kritiky ako súkromná osoba, ale
vo vzťahu k svojej profesii (nález Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 453/03). Navrhovateľ môže byť
objektom kritiky v súvislosti s výkonom svojho povolania. Hranice kritiky sú širšie ako u bežných občanov

(nález ÚS SR IV. ÚS 302/2010). Výkon funkcie navrhovateľa ako advokáta je vecou verejnou, avšak
boli zverejnené aj súkromné otázky (bola naznačená príslušnosť politická k SDKÚ vzhľadom k tomu, že
kauza sa týkala SDKÚ). Podľa R 103/1967 treba rozlišovať medzi kritikou a neoprávneným zásahom.
Rozdieljevpravdivosti,hodnovernosti,objektívnosticieľa,ktorýsasleduje.Zákonnáochranajedanálen
vtedy, ak vytýkané prejavy sú zásadne nepravdivé alebo pravdu skresľujúce. Kritika nie je neoprávnená,

ak nie sú prekročené medze vecnej kritiky (opierajúce sa o pravdivé skutočnosti a z nich vyplývajúce
závery, ktoré tieto skutočnosti odôvodňujú) a ak je primeraná obsahom, aj formou. V tej časti, kde články
naznačovali obchodné a politické pozadie cyperských firiem a kauzy prenájmu daňového úradu, nešlo
o tvrdenia, ktoré sa týkali právneho zastúpenia navrhovateľa. Tvrdenia v tej časti sa týkali obchodného
prepojenia a politického zákulisia. V tej časti už potom nevystupuje navrhovateľ ako verejná osoba, ale
ako súkromná osoba, pretože takéto označenie nesúvisí s jeho profesným advokátskym zastúpením po

právnej stránke. V tomto smere mal teda zvýšenú ochranu a nebol povinný taký zásah strpieť. Čo bolo
obsahom článku je nesporné v tej časti, že obsahom článku boli aj otázky verejného záujmu, ktorým bola
kauza prenájmu daňového riaditeľstva, ktorá bola negatívne vnímaná verejnosťou a pripodobňovaná k
nástenkovému tendru. Obsahom článku okrem uvedeného bolo aj to, že jedine odporca zo všetkých
iných médií zverejnil informácie, ktoré priamo a nepravdivo spojili navrhovateľa s uvedenou kauzou.

Označili ho ako osobu stojacu za spoločnosťami, ktoré boli predmetom kauzy. Vyplýva to z infografiky a
z výpovedí redaktorov, ktorí uviedli, že infografika je súčasťou celej témy dvojstrany. Odporca pravdivosť
informácií nepreukázal (politickej príslušnosti navrhovateľa, obchodnej alebo politickej prepojenosti na
cyperské, resp. iné firmy, ktoré boli s kauzou spojené). Odporca nekonal v dobre viere, v súlade s
povinnosťou novinárov overovať konkrétne tvrdenia. Táto povinnosť vyžaduje vychádzať z dostatočne

presného a spoľahlivého skutkového základu. Odporca uverejnil o navrhovateľovi závažné tvrdenia bez
spoľahlivého skutkového základu. Nevyužil všetky dostupné možnosti a zdroje na získanie a overenie
informácií týkajúcich sa tejto kauzy. Navrhovateľ sa vyjadril pred uverejnením článku, ale nie k tomu,
čo bolo v článku obsiahnuté. Autorizovať článok nemohol. Išlo o spravodajský článok, čo mal súd
preukázané z výsluchu redaktorov a ten mal priniesť fakty, a to pravdivé fakty. Nie je pravdou, že

obsahoval presné a úplné citácie odpovedí navrhovateľa. Rozhovor robila redaktorka N. W.. Urobila
doslovný prepis hovoru. Nepotvrdila, že autori, ktorí zhotovovali článok, aplikovali doslovný prepis
hovoru. Sama uviedla, že nepoužila v článku výraz „kto je v pozadí". Neupozornila ho na to, k akému
článku, s akou témou je rozhovor vedený. Rozhovor nebol autorizovaný, od navrhovateľa nepýtala
súhlas s nahrávaním rozhovoru. Bola to politická kauza. Svedkyňu zaujímalo právne pozadie prípadu,

mala na mysli, ako sa dostal do kontaktu s touto firmou. V rozpore s tým z obsahu článku vyplýva, že
položené otázky nesledovali právne - legálne pozadie, ale nelegálne podnikateľské a politické pozadie.
Vzhľadom k uvedenému nemožno považovať za pravdivé, že odporca vychádzal z dostatočne presného
a spoľahlivého skutkového základu, že si overoval pravdivosť informácií, že konal v dobre viere, keď
obsahomrozhovorunebolo„ktostojívpozadí"avčlánkusaprávetátookolnosťvyskytujeakopodstatná,

nepravdivá. Ide o obchodné pozadie - prepojenie s cyperskými firmami. Napriek tomu, že predmetom
rozhovoru, podľa tvrdenia redaktorky, bolo právne pozadie, zastúpenie, ktoré odporca mohol zistiť z
obchodného registra a vyžiadaním nájomnej zmluvy na prenájom Daňového úradu v Košiciach.
Kde boli články boli uverejnené - články boli uverejnené ako spravodajstvo, teda ako záruka pravdivosti
a faktov a to v denníku s celoštátnou pôsobnosťou. Tým musí byť daná vyššia miera ochrany

osobnostných práv navrhovateľa. Odporca je jeden z najznámejších a najrozšírenejších mienkotvorných
denníkov na území SR. Došlo k uverejneniu aj na internete. Motívom bolo zvýšiť predajnosť, preto zásah
je značný. Zásah je zrejmý aj preto, že denník je ľavicovo zameraný a navrhovateľ bol spojený s politikou
a obchodnými praktikami pravice.
Kedy a ako - v danom prípade išlo o spravodajstvo, preto spravodajstvo sa musí vyznačovať

pravdivými skutkovými tvrdeniami, faktami. Fakty sa preukazujú. Bežný priemerný čitateľ všetky
informácie v uvedených článkoch vnímal ako fakt, ako pravdu. Je logické sa domnievať, že uverejnené
spravodajstvo v mienkotvornom denníku predpokladá objektivitu spravodajstva, správnosť, úplnosť,
overenosť. Odporca nepreukázal pravdivosť spravodajstva v tej časti, že by bol navrhovateľ obchodne
prepojený na cyperské firmy a kauzu prenájmu daňového úradu, nepreukázal prepojenie navrhovateľa

na politické štruktúry SDKÚ, ktoré boli s touto kauzou spojené. Keďže prepojenie vyplýva z infografiky,
ktorá nebola dostatočne v článkoch vysvetlená v prospech navrhovateľa, podľa názoru súdu odporca
neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie, že priemerný čitateľ si nevysvetlil prepojenie nielen medzi
uvedenými firmami, ale aj prepojenie uvedených firiem s navrhovateľom, ich obchodným, politickýmpozadím, s SDKÚ. (V danom prípade nešlo o hodnotiaci úsudok, ale aj v prípade hodnotiacich úsudkov
musí hodnotiaci úsudok vychádzať z pravdivých faktov.)
Súd dospel k záveru, že rovnováha ústavných práv navrhovateľa a ústavného práva odporcu bola

porušená v neprospech navrhovateľa. Došlo k zásahu do práv navrhovateľa.
V nadväznosti na nález Ústavného súdu SR II. ÚS 152/08 mal súd za to, že intenzita zásahu má
ústavnú relevanciu a vychádzajúc z troch stupňov intenzity zásahu, kedy ústavný súd rozlíšil nízky,
stredný a podstatný stupeň zásahu do osobnostných práv a do uplatnenia slobody prejavu, dospel súd
k záveru, že zásah do osobnostných práv navrhovateľa bol podstatný (zásah sa týkal navrhovateľa ako

súkromnej osoby, tvrdené informácie neboli predmetom verejného záujmu, išlo o spravodajský článok a
išlo o informácie súkromnej povahy, spájanie s politickou stranou SDKÚ, naviac nepravdivé). Záujem na
ochrane práva slobody prejavu odporcu bol nízky (nepravdivosť informácií o obchodnom a politickom
prepojení navrhovateľa s cyperskými firmami a prenájmom daňového úradu, získavanie podkladov v
rozpore s dobrou vierou v objektivitu informácií). Porovnaním podstatného zásahu do osobnostných práv
navrhovateľa s nízkym záujmom na ochrane práva na slobodu prejavu na strane odporcu, dospel súd k

záveru, že záujem na ochrane práv navrhovateľa je väčší, než záujem odporcu na slobodu prejavu. Je
preto potrebné dať prednosť ochrane práv navrhovateľa, pretože zásah bol závažný, podstatný.
Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
ods. 1, najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v
spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka výšku náhrady podľa ods. 2 určí súd s prihliadnutím na
závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.
Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR R 29/2001 kritériami pre stanovenie výšky nemajetkovej ujmy -
samotná závažnosť ujmy vzniknutej v dôsledku neoprávneného zásahu do práva na ochranu osobnosti
nie je jediným a výlučným kritériom pre určenie výšky nemajetkovej ujmy v peniazoch. Pri určení tejto

výšky súd musí prihliadnuť aj na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. Tieto okolnosti môžu byť
významné tak u osoby postihnutej, ako aj u osoby, ktorá neoprávnený zásah spôsobila.
Na strane navrhovateľa existuje závažná ujma. „Za závažnú ujmu treba považovať ujmu, ktorú fyzická
osoba vzhľadom na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, intenzitu zásahu, jeho trvanie alebo
dopad a dôsledky, považuje za značnú" (R Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/1/93). Spôsobená ujma

navrhovateľa je značná, preto nie je postačujúce len zadosťučinenie v podobe morálnej satisfakcie, je
odôvodnený nárok na náhradu nemajetkovej ujmy. Dôsledky sú neodstrániteľné, trvalé. Nevzťahujú sa
len na navrhovateľa, ale aj na jeho rodinu. Následky nie je možné zmierniť len morálnou satisfakciou
(závažná ujma je daná tým, že bola natrvalo poškodená česť a dôstojnosť navrhovateľa, vážnosť v
rodinných, priateľských, profesijných vzťahoch, došlo k neprimeranému zásahu do osobnostných práv

v súkromnej sfére, v súkromnom živote a to nielen vo vzťahu k navrhovateľovi, ale aj jeho rodine,
v pracovnej sfére do profesijnej cti, vážnosti, bol negatívne vnímaný, bol stranícky vnímaný, bolo
poškodené jeho súkromné právo voliť a nezverejňovať výsledok volieb naznačením, že stojí za kauzou
SDKÚ, nemožnosťou uchádzať sa o verejné funkcie a prípadne kandidovať za inú politickú stranu, stratil
dôveru klientov).

Na určenie výšky ujmy v peniazoch, okrem uvedenej závažnosti ujmy, je potrebné prihliadnuť aj na
okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo a to u osoby postihnutej, aj u tej, ktorá zásah spôsobila.
Pristanovenívýškyujmysúdprihliadolnatúokolnosť,žezostranyodporcuišloosériučlánkov.Týmbola
zvýšená intenzita zásahu. Zohľadnil aj motív konania odporcu. Odporca v rozpore s vlastným tvrdením
neupriamil pozornosť na medializovanú kauzu, na ktorej bol celospoločenský záujem a osoby s ňou

spojené, ale odpútal pozornosť verejnosti od aktérov a upriamil pozornosť na navrhovateľa a Y. U..
Bral do úvahy aj tú skutočnosť, že pri kladení otázok navrhovateľovi cez telefón nemal navrhovateľ
vedomosť, k akej kauze sú otázky kladené. Bral do úvahy tú skutočnosť, že na strane novinárov
nebola tvrdená dobrá viera. Nevynaložili primerané úsilie na overenie faktov, aby mohli tvrdiť, že tým
je nahradený dôkaz pravdivosti a že nenesú zodpovednosť. Doslovná nahrávka nebola v doslovnom

znení uverejnená v tlači. Bola inými redaktormi prispôsobená a zmanipulovaná. Rovnako pri dobrej
viere odporca nezabezpečil základný dôkaz pre kauzu, ktorú medializoval, a to nájomnú zmluvu na
prenájom nebytových priestorov, z ktorého mal možnosť objektívne zistiť spoločnosti uzatvárajúce túto
zmluvu aj ich zástupcov. Bral do úvahy aj tú skutočnosť, že navrhovateľa neobviňuje z trestnej činnosti,
ale činnosť samotná, ktorá bola medializovaná a s ktorou navrhovateľa spája, bola trestnou činnosťou,

nemorálnou, neetickou, odsudzovanou verejnosťou. Bral do úvahy aj tú skutočnosť, že len odporca v
súvislosti s touto kauzou uviedol meno navrhovateľa, iné média túto kauzu medializovali, ale neuverejnili
v súvislosti s kauzou meno navrhovateľa. Teda odporca ako jediný vydávateľ v tomto smere vo vzťahu
k navrhovateľovi ovplyvňoval verejnú mienku. Bral do úvahy aj tú skutočnosť, že ide o mienkotvornýdenník s dlhoročnou pôsobnosťou na území celej Slovenskej republiky. Bral do úvahy pri určení výšky
aj tú skutočnosť, že navrhovateľa súd považuje za verejne činnú osobu v oblasti práva. Nesúhlasil s
navrhovateľom, že nie je verejne činnou osobou. Nie je verejne činnou osobou v ekonomickej alebo

politickej oblasti. Je nepochybné, že verejnosť má právo vedieť, či advokát vykonával svoju funkciu
bezúhonným spôsobom v súlade s právom alebo sa podieľa na nelegálnej činnosti, či už v ekonomickej
oblasti alebo s prepojením na politiku. Verejný záujem je však daný len na pravdivých informáciách
ohľadne aj verejne činnej osoby. Nie je daný na nepravdivých informáciách a komentároch tak, ako
tomu bolo v tomto prípade. Pokiaľ by informácie boli pravdivé, pri vyhodnotení súdu, že advokát je

verejne činnou osobou, by musel zniesť väčšiu mieru kriticizmu ako ostatní občania. Pri stanovení
výšky bral do úvahy aj tú skutočnosť, že od uverejnenia článkov uplynula dlhšia doba dovtedy, kým
navrhovateľ žiadal o uverejnenie ospravedlnenia, pričom takáto forma zadosťučinenia bola v danom
prípade najoptimálnejšia. Pri stanovení výšky náhrady súd bral do úvahy aj tú skutočnosť, že pri fyzickej
a súčasne aj morálnej ujme na zdraví (sťaženie spoločenského uplatnenia), je podľa súčasnej legislatívy
hodnotená určitými finančnými stropmi (zákon č. 215/2006 Z.z. o odškodňovaní osôb poškodených

násilnými trestnými činmi. Výška náhrady nemajetkovej ujmy nepresiahne 10-násobok minimálnej mzdy,
teda sumy 352 €.). Morálna ujma, ktorá sa týka zásahu do občianskej cti, nemôže byť ohodnotená viac,
ako fyzická a morálna ujma dohromady v prípade ťažkej ujmy na zdraví, resp. v prípade straty končatiny.
Opačný prístup, podľa názoru súdu, by bol nespravodlivý, neprimeraný. Stanovenú výšku súd preto
považoval za primeranú a taktiež aj z dôvodu, že takáto výška vzhľadom k počtu nákladov výtlačkov

nemôže mať likvidačný charakter pre odporcu. (Na pojednávaní dňa 5.2.2014 čl. 243 spisu právny
zástupca navrhovateľa uviedol a právny zástupca odporcu to nespochybnil, že denný náklad je približne
70 000 výtlačkov, s tým spojená výška zisku a rozsah publicity. Jeden dvojstránkový inzerát na totožnom
mieste, kde boli uverejnené sporné články, stojí približne 20 000 €, pričom priznaná suma predstavuje 16
000 €.) Bral do úvahy aj tú skutočnosť, že odporca nevyužil inštitút opravy na úprimné ospravedlnenie,

ktorému by zodpovedalo objektivizovanie nepravdivých faktov. Inštitút opravy bol zneužitý, opäť boli
uverejnené nepravdivé informácie. Bral do úvahy aj to, že článok bol uverejnený aj na internete a s
menom navrhovateľa na internete bola táto kauza spájaná dlhodobo.
Vychádzajúc z uvedených okolností, za ktorých došlo k neoprávnenému zásahu, súd mal za to, že
odporca konal s hrubou nedbanlivosťou pri spracovávaní a overení faktov. Motívom bola mediálna

senzácia a odhalenie pozadia kauzy, zvýšenie predajnosti časopisu, ale pri aplikácii hrubej nedbanlivosti
nepravdivo očiernil navrhovateľa.
Čím vyšší počet priťažujúcich okolností, tým vyššia nemajetková ujma.
Čím závažnejšia ujma do rozsahu trvania následkov, tým vyššia náhrada v peniazoch (bola preukázaná
objektívna možnosť vzniku závažnej ujmy v oblasti navrhovateľovi cti, dôstojnosti, vážnosti, rodinných,

priateľských, profesionálnych vzťahov; bola daná objektívna možnosť straty dôvery klientov, priateľov,
rodiny; bola daná objektívna možnosť označenia navrhovateľa ako človeka SDKÚ; bola daná
objektívnamožnosťoznačenianavrhovateľaakočlovekavpozadíekonomickom,politickom,cyperských
schránkových firiem, teda človeka na hrane zákona, ktorému bežný poctivý občan nemôže dôverovať;
boladanámožnosťprepojeniaspolitikouSDKÚ;boladanáobjektívnanemožnosťuchádzaťsaoverejnú

funkciu; bol preukázaný zásah veľkej intenzity).
Z uvedeného mal súd zistené, že je potreba primeranej satisfakcie vo finančnom vyjadrení a nepostačuje
len morálne zadosťučinenie. Zásah do osobnostných práv navrhovateľa má závažné, nepriaznivé, trvalé
následky v oblasti profesionálnej, pracovnej, obchodnej, súkromných vzťahov aj politickej. Bola trvalo
a nenávratne poškodená jeho česť, dôstojnosť, vážnosť v rodinných a profesijných vzťahoch. Preto v

tomto konkrétnom prípade nestačí len zadosťučinenie uverejnením ospravedlnenia. Z hľadiska intenzity
trvania a rozsahu nepriaznivých následkov, je potrebné aj finančné odškodnenie. Z týchto dôvodov súd
priznal navrhovateľovi odškodnenie vo výške 16 000 € a túto výšku považoval za primeranú. Vo zvyšnej
časti 34 000 € návrh zamietol (predmetom sporu bol nárok na odškodnenie vo výške 50 000 €, 50 000 € -
16 000 € = 34 000 €). Túto sumu považoval súd za primeranú ujme, ktorá bola navrhovateľovi spôsobená

a mal za to, že spĺňa podmienku spravodlivej rovnováhy medzi záujmami spoločnosti o ochranu dobrej
povestisúkromnýchosôbaprávomjednotlivcaslobodnevyjadriťsvojnázorvslobodnomdemokratickom
prostredí (napr. rozsudok ESLP vo veci Marônek v. Slovensko, sťažnosť č. 32686/96, uverejnené v
Justičnej revue č. 5/01). Čo do výšky súd vychádzal z vnútroštátnych pomerov. Aj keď ide o značnú mieru
zásahu do práva na ochranu osobnosti podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, čo do primeranosti

výšky náhrady nemajetkovej ujmy súd vychádzal aj z limitov výšky náhrady nemajetkovej ujmy, ktorá je
priznávaná osobám a obetiam trestných činov, kde výška je zo zákona limitovaná na sumu 3 520 € alebo
ak ide o škodu na zdraví vo výške 30 000 € a v takom prípade ide okrem fyzického poškodenia zdravia aj
o psychickú traumu. V súdenom prípade ide o psychickú traumu (zákon č. 215/2006 Z.z. o odškodňovaníosôb poškodenými násilnými trestnými činmi, napr. znásilnenie). V týchto prípadoch, a to ani pri tých
najtvrdších a najvážnejších trestných činov, náhrada nepresiahne 10-násobok minimálnej mzdy (352 €).
Obetiamnásilnýchtrestnýchčinovtedamôžebyťvsúvislostisozásahomdoprávanaochranuosobnosti

priznaná náhrada nemajetkovej ujmy v maximálnej výške 3 520 €. Súd pri stanovení výšky náhrady bral
do úvahy aj túto skutočnosť, aj keď zásah do práv navrhovateľa bol závažný, trvalý, veľkej intenzity.
V porovnaní s uvedenými náhradami mal súd za to, že suma 16 000 €, ktorá mu bola priznaná ako
nemajetková ujma, predstavuje 4,5-násobok náhrady nemajetkovej ujmy maximálnej obetiam trestných
činov (16 000 : 3520 = 4,5). Súd mal za to, že tým, že zdôvodnil prečo priznal navrhovateľovi náhradu

nemajetkovej ujmy vo výške 16 000 €, prečo takúto výšku považoval za primeranú, zároveň zdôvodnil,
prečo vo zvyšnej časti považoval nemajetkovú ujmu za neprimeranú, teda vo výške 34 000 €. Suma
34 000 € je rozdielom medzi uplatneným nárokom na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 50 000 €
a priznanou náhradou 16 000 €.
Tieto okolnosti súd zohľadnil aj pri určení výšky nemajetkovej ujmy.
Zohľadnil však aj to, že odporca inštitút opravy - ospravedlnenia zneužil, zmanipuloval a opätovne

uverejnil nepravdivé informácie.
Súd vychádzal aj z toho, že jeden inzerát dvojstránkový na tých stranách, kde boli zverejnené články a
infografikavsúčasnostistojíviacako20000€,jednorazovýinzerátstojíodporcutoľko,akotátonáhrada,
pričom predáva výtlačky denníka Pravda a denný náklad je približne 70 000 výtlačkov. Teda takáto
náhrada nemôže byť likvidná pre odporcu. Je to komerčný denník, ktorý sa prioritne snaží o dosiahnutie

zisku a tomu podriadil informácie v tomto denníku.
Priznaním náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 16 000 € určil súd v nadväznosti na § 13
ods. 2 Občianskeho zákonníka mieru ujmy na hodnotách ľudskej osobnosti navrhovateľa. Cieľom bolo
zabezpečiť rešpektovanie a ochranu osobnosti navrhovateľa (R Najvyššieho súdu ČR z 25.9.2003, sp.
zn. 30Cdo 1542/2003). Teda súd splnil výchovnú a preventívnu funkciu náhrady.

Zároveň priznaním nemajetkovej ujmy v uvedenej výške súd splnil aj satisfakčnú funkciu, pretože išlo o
závažný zásah, závažné následky (R Najvyššieho súdu ČR z 28.6.2008, sp. zn. 30Cdo 1522/2007).
Súd prihliadol aj k tomu, že morálne zadosťučinenie formou uverejneného ospravedlnenia navrhovateľ
nedostal. Odporca nepravdivým, zmanipulovaním ospravedlnením ešte zhoršil dôsledky zásahu.
Neposkytol odporca dobrovoľne finančné prostriedky, neprejavil úprimnú ľútosť (R Najvyššieho súdu

ČR z 29.6.2006, sp. zn. 30Cdo 1088/2005). Naviac, z dôvodov už uvedených sa súdu len morálna
satisfakcia - ospravedlnenie, ľútosť zdali nedostatočné v pomere k závažnosti zásahu a následkov. Preto
súd voľnou úvahou, vychádzajúc z uvedených kritérií, určil náhradu vo výške 16 000 €, aby zmiernil
nemajetkovú ujmu.

V rozsahu zamietnutého návrhu (34 000 €) nemal už uvedené podmienky, z už uvedených dôvodov
preukázané, preto čo do náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 34 000 € návrh zamietol.
Zo záverov odvolacieho súdu vyplýva, že prvostupňový súd v napadnutom rozsudku nerozhodol o celom
žalobnom petite, pretože nerozhodol o návrhu na odstránenie článku s názvom „Stopy prenájmu vedú
na Cyprus" zo dňa 13.4.2011 a článku s názvom „Cyperská spleť firiem" zo dňa 15.4.2011 z archívu

článkov na internetovej stránke www.pravda.sk .
Súd zamietol návrh na odstránenie uvedených článkov z archívu článkov na internetovej stránke
www.pravda.sk . V nadväznosti na § 154 ods. 1 OSP súd rozhoduje podľa
stavu ku dňu rozhodovania. V prípade, že by súd návrhu na odstránenie článkov vyhovel, takýto
výrok by bol nevykonateľný za situácie, kedy odporca v konaní uviedol, že články z archívu článkov

na internetovej stránke www.pravda.sk ku dňu rozhodovania sú odstránené.
Súd nemohol nariadiť odstránenie už odstránených článkov. Právny zástupca navrhovateľa žiadnym
spôsobom nespochybnil tvrdenie právneho zástupcu odporcu, že články sú ku dňu rozhodovania
odstránené z archívu článkov na internetovej stránke www.pravda.sk , preto v
tomto smere súd vychádzal z nesporných tvrdení účastníkov konania v zmysle § 120 ods. 3 O.s.p. a

§ 153 ods. 1 O.s.p.
Návrh na vydanie ospravedlnenia súd zamietol, pretože neboli splnené podmienky podľa § 155
ods. 4 O.s.p., § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Návrh zamietol aj preto, že navrhovateľ žiadal
ospravedlnenie za údaje, ktoré v článkoch obsiahnuté neboli. Uverejnenie ospravedlnenia je jedna z
foriem zadosťučinenia podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka. O túto zložku zadosťučinenia sa obral

samotný navrhovateľ neurčitým návrhom na ospravedlnenie. Navrhovateľ je právne zastúpený, súd
nemá poučovaciu povinnosť ani čo do hmotného, ani čo do procesného práva. Návrh na ospravedlnenie
musívychádzaťzpresnéhozneniačlánkov,musíbyťvykonateľnývýrok.Presnemusíbyťuvedené,ktorá
konkrétna časť článku má byť zmenená a za ktorú inú konkrétnu časť článku, aby nemohlo byť právovyplývajúce z rozsudku využité neprimerane, rozširujúco, na úkor druhého účastníka konania, resp.
zneužité na dosiahnutie iných cieľov. Navrhovateľ v návrhu na uverejnenie ospravedlnenia neuviedol
presné, určité, vykonateľné znenie viet v sporných článkoch, za ktoré sa má odporca ospravedlniť.

Do obsahu ospravedlnenia uviedol svoj vlastný výklad, význam viet sporných článkov, preto bol návrh
zamietnutý pre neurčitosť, nevykonateľnosť tejto časti rozsudočného návrhu. Z týchto dôvodov sa súd
nezaoberal vecnou stránkou návrhu na uverejnenie ospravedlnenia. Návrh zamietol. Navrhovateľ v
návrhu nesplnil ani podmienku podľa § 155 ods. 4 O.s.p. - navrhovaný výrok rozsudku neobsahoval
rozsah, formu, spôsob uverejnenia.

Z toho vyplýva, že navrhovateľ bol úspešný čo do zaplatenia 16 000 €, neúspešný čo do zaplatenia
34 000 €. Súd priznal navrhovateľovi právo na náhradu trov konania v celom rozsahu 100 %, pretože
aplikoval na náhradu trov konania § 142 ods. 3 O.s.p. Navrhovateľ je plne úspešným účastníkom
konania, pretože výška plnenia závisela od úvahy súdu.
Súd priznal navrhovateľovi trovy konania v nasledovnej výške: 8 úkonov právnej pomoci (prevzatie a
príprava zastúpenia, písomné podanie žaloby na súd, účasť na pojednávaní dňa 29.1.2013 (3-krát - za

každé 2 začaté hodiny), účasť na pojednávaní dňa 23.5.2013, účasť na pojednávaní dňa 5.2.2014) =
8 x 526,13 € + účasť na pojednávaní, na ktorom došlo k vyhláseniu rozsudku 263,06 € = 4472,10 €
+ 1-krát režijný paušál po 7,41 € + 4-krát režijný paušál po 7,81 € + 3-krát režijný paušál po 8,04 €.
Spolu režijný paušál 62,77 (7,41 + 31,24 + 24,12). Odmena advokáta = 4 209,04 (526,13 x 8) + 263,06
= 4 472,10. 4 472,10 + 62,77 = 4 534,87 + 20% DPH = 907 € = 5 441,87 €. Ďalej právny zástupca

vyúčtoval náhradu hotových výdavkov za stratu času pri doprave na pojednávanie dňa 29.1.2013 na
trase Bratislava - Čadca a späť v sume 130,20 € + cesta na pojednávanie dňa 23.5.2013 v sume 130,20
€ + dňa 5.2.2014 v sume 134 € + dňa 25.2.2014 v sume 134 € = 528,40 € + náhrada za použitie vozidla
za cestu 4-krát na trase Bratislava - Čadca a späť vo výške 342,58 € + náhrada za spotrebované PHM
v sume 275,41 € = 1146,39. Spolu 260,40 (130,20 x 2) +268 (134 x 2) = 528,40 + 1 146,39 = 1 674,79

€. K tomu súdny poplatok za návrh 1 566 € a za odvolanie 1 086 € (čl. 338). Spolu 1 674,79 + 1 566
+ 1 086 + 5441,87 € = 9 768,66 €.
Súd nepriznal ako úkon vo veci samej vyčíslenie trov konania. Výrok o trovách konania je výrokom, ktorý
je závislý od výroku vo veci samej, preto vyčíslenie trov konania nemôže byť úkonom vo veci samej.

V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku súdu prvého stupňa v časti výroku, ktorým prvostupňový
súd zamietol návrh navrhovateľa na zaplatenie sumy 34.000,- € a uverejnenie ospravedlnenia a proti
výroku, ktorým prvostupňový súd zamietol návrh na uverejnenie ospravedlnenia, podal odvolanie
navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhoval odvolaciemu súdu napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť v časti výroku II. tak, že zaviaže odporcu k povinnosti zaplatiť

navrhovateľovi sumu 50.000,- € a zároveň zmeniť rozhodnutie v časti výroku IV. tak, že zaviaže odporcu
povinnosťou uverejniť na rovnakom mieste, ako uverejnené inkriminované články ospravedlnenie podľa
znenia navrhovaného v návrhu vo veci samej alebo napadnuté rozhodnutie v časti výroku II. a v časti IV.
zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho
konaniavsume641,-eurzajedenúkonprávnejslužbyajedenrežijnýpaušálaDPH.Vosvojomodvolaní

poukazoval na to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Uviedol, že napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu je v nenapadnutej časti vecne správne a
v plnom rozsahu sa stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia. prvostupňový súd však nesprávne
právne posúdil vec, keď zamietol návrh na priznanie nemajetkovej ujmy v časti 34.000,- € a v časti
výroku, ktorým zamietol návrh navrhovateľa na uloženie povinnosti odporcovi uverejniť ospravedlnenie.

Prvostupňový súd nesprávne právne posúdil vec vo vzťahu k výroku II. V prejednávanej veci požadoval
priznanie nemajetkovej ujmy vo výške 50.000,- €. Prvostupňový súd jeho návrhu vyhovel len sčasti,
keď mu priznal nemajetkovú ujmu v sume 16.000,- eur. Rozhodnutie súdu prvého stupňa pokiaľ ide
o výšku priznanej nemajetkovej ujmy je arbitrárne, svojvoľné a nesprávne limitované na neprimerane
nízku úroveň aj s použitím neprípustného porovnávania a právnej aplikácie ustanovení zák. č. 215/2006

Z.z. o poškodzovaní osôb poškodenými násilnými trestnými činmi. Namietol, že právo na náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa ust. § 13 ods. 2 a 3 OZ a nároky na náhradu škody za bolesť a
za sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle § 444 OZ sú samostatné právne prostriedky ochrany
fyzickej osoby. Preto uvedené prostriedky právnej ochrany nie je možné zamieňať ani stotožňovať. V
tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia všeobecných súdov a Najvyššieho súdu ČR. Uviedol, že súd pri

rozhodovaní o výške nemajetkovej ujmy je limitovaný iba návrhom a musí vychádzať len z dvoch kritérií
a to zo závažnosti vzniknutej ujmy a okolnosti, za ktorých došlo k neoprávnenému zásahu. Napriek
preukázaniu uvedených skutočností prvostupňový súd priznal nemajetkovú ujmu zjavne nepomernú ani
primeranú. Namietol, že neoprávnený zásah odporcu do jeho osobnostných práv má preukázateľnezávažné nepriaznivé a trvalé následky na jeho život, čoho dôsledkom je potreba primeranej satisfakcie.
Súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec aj v súvislosti s výrokom rozsudku IV. Navrhovateľ
v prejednávanej veci požadoval priznanie morálnej satisfakcie vo forme uverejnenia ospravedlnenia, v

ktorej časti prvostupňový súd jeho návrh zamietol a jeho návrhu nevyhovel. V tejto časti je rozhodnutie
súdu prvého stupňa zjavne arbitrárne a svojvoľné. Vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Namietal,žeprvostupňovýsúdnesprávneprávnevecposúdil,nakoľkovovzťahukžalobnémunávrhuna
uverejnenie ospravedlnenia aplikoval nesprávne ustanovenia právneho predpisu (§ 155 ods. 4 O.s.p., §
13 ods. 1 OZ). Jeho návrh na uverejnenie ospravedlnenia je v kontexte skutkového stavu a preukázanej

závažnosti zásahu do osobnostných práv plne legitímny a proporcionálny. V zmysle konštantnej
judikatúry je úlohou súdu v zmysle ust. § 13 ods. 1 OZ skúmať, či ospravedlnenie ako forma spravodlivé
zadosťučinenia je primeraná s ohľadom na uplatnený nárok skutkový a právny stav veci. Má za to, že
podmienka primeranosti bola v prejednávanej veci splnená a nebolo povinnosťou navrhovateľa v návrhu
špecifikovať konkrétne vety inkriminovaného článku a opravovať ich znenie. Ospravedlnenie ako jedna
z foriem morálneho zadosťučinenia môže mať akúkoľvek formu, ktorá môže byť nezávislá od textu

inkriminovaných článkov, pokiaľ je splnená podmienka primeranosti navrhovaného textu ospravedlnenia
vo vzťahu k zásahu do ochrany osobnosti. Z odôvodnenia rozhodnutia je zrejmé, že zásah odporcu do
osobnostných práv navrhovateľa nastal a spôsobil nedozierne neodstrániteľné a trvalé následky, čo mal
prvostupňový súd aj za preukázané.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa v časti výroku, ktorým súd uložil odporcovi povinnosť uhradiť
navrhovateľovi titulom náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch sumu 16.000,- € a nahradiť trovy konania
v celom rozsahu, podal odvolanie odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhoval
odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, že žalobu v celom rozsahu
zamietne a navrhovateľa zaviaže k náhrade trov konania a to prvostupňového a odvolacieho tak, ako

bola vyčíslená v písomnom podaní zo dňa 6.2.2015 a trovy odvolacieho konania v sume vyčíslenej
v písomnom podaní odvolania. Vo svojom odvolaní poukazoval na to, že výrok rozsudku považuje
za nejasný a zmätočný, nakoľko v prípade priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume
16.000,- € nie je zrejmé, z akého právneho titulu má byť táto suma vyplatená. Rovnako rozsudok
okresného súdu je zmätočný aj v tom, že súd vo výroku rozsudku dvakrát rozhodol o zamietnutí

ospravedlnenia a to vo výroku II., IV. rozsudku. Pokiaľ ide o odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého
stupňa, súd vykonaným dokazovaním vyhodnotil jednostranne, účelovo a s cieľom vytvoriť priestor pre
odôvodnenie priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, pričom cielene opomenul prihliadnuť
na dôkazy, ktoré preukazovali neopodstatnenosť navrhovateľom uplatneného nároku a pravdivosť
uverejnených informácii. Z rozsudku súdu prvého stupňa vyplýva, že súd žalobu čo do základu

celú zamietol, keď zamietol navrhovateľom požadované ospravedlnenie a stiahnutie článkov z webu
a napriek tejto skutočnosti priznal navrhovateľovi náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch a to v
neprimeranej výške a bez toho, aby na to existovali dôvody. Ďalej okrem iného uvádzal, že rozsudok
súdu prvého stupňa nespĺňa náležitosti ust. § 157 ods. 2 O.s.p., a preto uvedenú skutočnosť je potrebné
považovať za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie. Okresný súd svoje stanovisko uvedené

v rozsudku riadne a presvedčivo neodôvodnil, pritom právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia,
ktorý jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, zaručuje
Ústava SR v čl. 46 ods. 1 a v čl. 48 ods. 2, ako aj dohovor v čl. 6 ods. 1. Má za to, že v konaní
nebola preukázaná existencia zásahu do práv navrhovateľa, ktorý by bol objektívne spôsobilý vyvolať
nemajetkovú ujmu navrhovateľa a z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že v žalovanom článku

boliuverejnenékorektnéinformácietakoosobenavrhovateľa,akoajojehovzťahu/pomerukspoločnosti
TPE Holding. Informácie v žalovanom článku vzhľadom na všetky okolnosti tohto prípadu a osobu
navrhovateľa ako advokáta, osoby verejne činnej, teda osoby verejného záujmu, nemali objektívnu
spôsobilosť vyvolať nemajetkovú ujmu u navrhovateľa. Je toho názoru, že všetky negatívne udalosti,
ktoré sa vyskytli v živote navrhovateľa po vyjdení žalovaného článku nemôžu byť bez ďalšieho dávané

do súvislosti so žalovaným článkom, nakoľko medzi týmito negatívnymi udalosťami a žalovaným
článkom chýba akákoľvek príčinná súvislosť. Zdôraznil, že občianskoprávna ochrana osobnosti fyzickej
osoby sa poskytuje iba proti takému zásahu do jeho osobnostných práv, ktorý možno kvalifikovať
ako neoprávnený, protiprávny a nedovolený. V ďalšom poukázal na splnenie podmienok pre priznanie
náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, v zmysle ktorých musí dôjsť k neoprávnenému zásahu,

ktorým došlo k zníženiu dôstojnosti fyzickej osoby, či vážnosti v spoločnosti v značnej miere a morálne
zadosťučinenie sa javí v konkrétnom prípade nepostačujúcim, a preto prichádza do úvahy priznanie
zadosťučinenia v peniazoch. Zadosťučinenie v peniazoch plní iba podpornú subsidiárnu funkciu a
nastupuje až po tom, keď sa priznané morálne zadosťučinenie ukázalo buď celkom alebo sčastinepostačujúcim. V zmysle platnej právnej úpravy, ale aj právnej teórie je možné náhradu nemajetkovej
ujmy priznať, ak zásah alebo narušenie práva nemožno napraviť žiadnym z prostriedkov morálneho
zadosťučinenia, kam patrí výrok rozsudku súdu alebo uverejnenie ospravedlnenia alebo určenie, že

žalovaným článkom došlo k zásahu do práva na ochranu osobnosti. V tejto súvislosti poukázal aj na
judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva. Poukazoval na nesprávne rozhodnutie o trovách konania.
Podľa jeho názoru v predmetnom konaní neprichádza do úvahy aplikácia ust. § 142 ods. 3 O.s.p.
Podľa jeho názoru v danom prípade mal súd postupovať pri rozhodovaní o náhrade trov konania podľa
úspešnosti účastníkov v spore a to podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p. Taktiež pri výpočte hodnoty jedného

úkonu právnej pomoci súd nesprávne aplikoval vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. Súd priznal právnemu
zástupcovi navrhovateľa aj náhradu trov právneho zastúpenia za úkony, ktoré neboli vykonané. Z toho
dôvodu postupoval pri rozhodovaní o náhrade trov konania v rozpore s platnou právnou úpravou a jeho
rozhodnutie je v tejto časti nezákonné.

K odvolaniu navrhovateľa proti rozsudku súdu prvého stupňa podal písomné vyjadrenie odporca

prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Vo svojom vyjadrení uviedol, že sa v plnom rozsahu
pridržiava písomných a ústnych vyjadrení, obsahu záverečnej reči, ako aj podaného odvolania voči
rozsudku a zotrváva na dôvodoch uvádzaných v písomných a ústnych vyjadreniach. Trvá na tom, že o
osobe navrhovateľa boli uverejnené len pravdivé a korektné informácie a žalovaný článok opisoval fakty,
ktoré sa stali a boli známe v čase publikovania žalovaného v článku. V konaní nebolo preukázané, že by

odporca v žalovaných článkoch uverejnil o navrhovateľovi akékoľvek nepravdivé informácie. Uverejnené
informácie neboli objektívne spôsobilé vyvolať žiadnu ujmu v osobnostných právach navrhovateľa.
Opätovne poukázal na rozhodnutie všeobecných súdov, nálezy Ústavného súdu SR.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok v intenciách uvedených v ust. § 212

ods. 1 O.s.p. a postupom v zmysle ust. § 156 ods. 3 O.s.p. v spojení s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. bez
nariadenia ústneho pojednávania rozsudok okresného súdu v časti výroku napadnutého odvolaním
potvrdil v súlade s ust. § 219 ods. 1,2 O.s.p. Rozsudok okresného súdu v časti výroku nenapadnutého
odvolaním ponechal nedotknutý. Rozsudok okresného súdu v časti výroku o náhrade trov konania zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. h), ods. 2 O.s.p.

V zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

V zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Vzmysleust.§221ods.1písm.h/O.s.p.,súdrozhodnutiezruší,lenaksúdprvéhostupňanesprávnevec
právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový

stav.

V zmysle ust. § 221 ods. 2 O.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu,
do právomoci ktorého vec patrí.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu, vyhodnotení
toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania účastníci konania ako aj vo svojich vyjadreniach k
odvolaniam konštatuje, že prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre
posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 132 a nasl. O.s.p. a dospel

k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s
poukazom na citované ust. § 219 ods. 2 O.s.p., keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Rozhodnutie
prvostupňového súdu zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia.
Okresnýsúdvodôvodnenísvojhorozhodnutiauviedolrozhodujúciskutkovýstav,primeranýmspôsobom

opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného
dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje
právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil.K odvolaniu navrhovateľa proti výrokom súdu prvého stupňa odvolací súd uvádza, že prvostupňový
súd správne vykonal dokazovanie a z vykonaných dôkazov vyhodnotil skutkové a právne závery, v
zmysle ktorých posúdil závažnosť vzniknutej ujmy, ako aj okolnosti, za ktorých došlo k neoprávnenému

zásahu. Správne vyvodil právny záver o primeranosti finančnej satisfakcie v sume 16.000,- €, s tým, že
v ostatných častiach nárok navrhovateľa zamietol.

Pokiaľ ide o odvolanie odporcu proti výrokom rozsudku súdu prvého stupňa, tak odvolací súd dospel k
záveru, že odvolanie odporcu v časti týkajúcej sa právneho posúdenia nároku navrhovateľa v zmysle

zák. č. 215/2006 Z.z. je dôvodné, pretože uvedený zákon nie je možné aplikovať v predmetnom
konaní. Taktiež je odvolanie odporcu dôvodné, pokiaľ ide o odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého
stupňa týkajúce sa náhrady trov konania. Ostatné časti odvolania odporcu odvolací súd vyhodnotil ako
nedôvodné.

S rozhodnutím prvostupňového súdu, právnym posúdením, ako aj zdôvodnením rozsudku sa odvolací

súd plne stotožnil a v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. na tento poukazuje. Odvolatelia k veci samotnej
neuviedli žiadne skutočnosti, s ktorými by sa prvostupňový súd nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé
inak vyhodnotiť skutkový stav a následne prijaté právne závery. Keďže prvostupňový súd sa vysporiadal
so všetkými skutočnosťami, ktoré boli podané aj v podanom odvolaní a na ktoré poukazoval navrhovateľ
a odporca aj v priebehu prvostupňového konania, odvolanie navrhovateľa a odporcu nepovažoval

odvolací súd pokiaľ ide o merito veci za dôvodné.

S poukazom na vyššie uvedené závery odvolací súd má za to, že prvostupňový súd správne na
základe zisteného skutkového stavu a právneho stavu dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je v
časti dôvodný a to v časti priznania nemajetkovej ujmy v peniazoch. Odvolací súd má za preukázané,

že uverejnením článkov v týždenníku Pravda došlo k zásahu objektívne spôsobilému vyvolať ujmu na
právach chránených zákonom, pričom ujma spočívala v ohrození cti navrhovateľa, jeho dôstojnosti a
povesti.

Vzhľadom k svojej publicite sú zvlášť nebezpečné zásahy, ku ktorým dochádza prostredníctvom tlače.

Pre aplikačnú prax majú mimoriadny význam rozhodnutia Európskej komisie pre ľudské práva v
Štrasburgu a vychádzajúc práve z jej rozhodnutí, je žiaduce pri posudzovaní vzájomnej vyváženosti
práva na slobodu prejavu a ostatných osobnostných práv v konklúzii práv na pravdivé informácie
diferencovať poskytovanie ochrany súkromným fyzickým osobám a fyzickým osobám verejne činným.
Z pohľadu judikatúry Európskej komisie pre ľudské práva v Štrasburgu na kritizovateľnosť jednotlivých

subjektov má tlač najväčšiu slobodu prejavu voči vláde, potom členovi vlády, následne politikom,
ostatným verejným činiteľom, až v poslednom rade voči ostatným občanom. Čo sa týka predmetu
kritizovateľnosti, má tlač najväčšiu slobodu vo veciach verejných, ďalej vo veciach sledovaných
verejnosťou,potomvoveciachsúkromných,ažpoveciintímne.Vtejtosúvislostijepotrebnékonštatovať,
že advokát nie je v pravom zmysle slova verejný činiteľ, pokiaľ sa však vystaví pozornosti verejnosti

z dôvodu, že prevezme obhajobu vo veci sledovanej verejnosťou, informáciu o činnosti advokáta, i
v prípadoch trestných konaní nie je možné považovať za konanie v rozpore s právnymi a morálnymi
zásadami spoločnosti.

Pri skúmaní, či obsah článku bol spôsobilý narušiť a ohroziť osobnostné právo navrhovateľa, sa

súd prvého stupňa správne zaoberal aplikáciou ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré vyložil s
prihliadnutím na znenie Ústavy SR. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na medzinárodné zmluvy,
ktorým je Slovenská republika viazaná. V tejto súvislosti má osobitné postavenie Dohovor o ochrane
ľudských práv a slobôd dojednaný v Ríme dňa 4.11.1950, uverejnený ako oznámenie pod č. 209/1999
Zb. Podľa čl. 10 ods. 1 dohovoru je preferované právo na slobodu prejavu. Odsek 2 tohto článku však

obmedzuje slobodu prejavu tým, že do výkonu slobody prejavu zahŕňa aj povinnosť za zodpovednosť
nositeľa tejto slobody. V danom prípade existoval konflikt medzi dvoma právami zaručenými dohovorom
a to medzi slobodou prejavu (čl. 10) a právom na rešpektovanie súkromného života (čl. 8). Pri
posudzovaní vzájomnej vyváženosti práv na slobodu prejavu a ostatných osobnostných práv v konklúzii
práv na pravdivé informácie, je potrebné brať do úvahy vyššie uvedené hľadiská. Sloboda prejavu

zaručená čl. 10 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd tvorí jeden z hlavných
základov demokratickej spoločnosti. Je jednou z prvoradých podmienok jej pokroku a rozvoja každého
jednotlivca. S výhradou ods. 2 platí nielen pre informácie alebo myšlienky, ktoré sa prijímajú priaznivo,
ale sa považujú za neškodné alebo indiferentné, ale aj pre také, ktoré veľmi urážajú, šokujú aleboznepokojujú. V čl. 10 ods. 2 dohovoru vyplýva, že každé právo na výkon slobôd zahŕňa aj povinnosť
rešpektovať rovnaké práva slobody iných osôb. Práva a slobody uvedené v čl. 10 dohovoru nemožno
vykladať izolovane a vzájomne nezávisle. Izolovaný výklad ľudských práv a slobôd bez ich spätosti by

znamenal ich vzájomnú negáciu. Preto nemožno ani právo na slobodu prejavu vykladať izolovane, bez
zreteľanaprávonaochranuosobnosti,vrozsahuuvedenomvust.§11anasl.OZ.Občianskyzákonníkv
súlade s ust. čl. 10 ods. 2 dohovoru obmedzil zákonom právo na bezhraničnú slobodu prejavu a stanovil
kritériá zodpovednosti osoby, ktorá do práv chráneným ust. § 10 a nasl. OZ zasiahla.

Právo rozširovať informácie alebo myšlienky však nezahŕňa právo na rozširovanie nepravdivých
informácii. Tieto princípy nadobúdajú osobitný význam pre tlač. Existuje hranica a medze pre výkon
slobody prejavu stanovené v prospech ochrany povesti iných osôb, obzvlášť tiež pre tlač, ktoré
nesmú byť prekročené. Obsah spravodajstva, ktorým hromadné informačné prostriedky spolu vytvárajú
verejnú mienku, spočíva v informovaní o faktoch, skúsenostiach, podnetoch a kritických pohľadoch
v organizovaní a vedení tvorových polemík a diskusii a rozvíjaní spoločensky prospešnej kritiky.

Povinnosťou novinárov je konať v dobrej viere a s cieľom poskytnúť presné a dôveryhodné informácie
v súlade s novinárskou etikou.

Pokiaľ ide o posúdenie, či určitým prejavom uverejneným v periodiku týkajúcim sa fyzickej osoby možno
zasiahnuť do práv chránených ust. § 11 a nasl. OZ, je rozhodujúce pravdivé opísanie skutkových

okolnosti. Pre ustálenie, čo treba považovať za pravdivé opísanie skutočnosti, ktoré majú tvoriť predmet
zásahu, možno vychádzať zo základného významu pojmu pravda, ktorým treba rozumieť súhlas výroku,
názoru so skutočnosťou, správne zmýšľanie, správny názor. Z tohto základného vymedzenia pojmu
pravda je zrejmá nerozlučná spojitosť súhlasu, názoru a zmýšľania so skutočnosťou. Za pravdu v tomto
zmysle treba považovať pravdivé opísanie skutkových okolností, za čo však nemožno považovať prípad,

keď pisateľ článku síce uvedie skutočnosti, ktoré sú pravdivé, ale niektoré skutočnosti skutkového deja
neuvedie. Za pravdivé opísanie skutkového deja teda nemožno považovať jeho opísanie spôsobom,
ktorý čitateľovi neumožňuje z opisu diela urobiť si vlastný hodnotiaci úsudok. Uvedenie neúplného
skutkového deja má potom za následok, že tento skutkový dej nebol opísaný pravdivo, a teda nie je
pravdou.

V predmetných článkoch bola kritizovaná činnosť advokáta (navrhovateľa), ktorý mal zastupovať firmu
TPE Holding. V súvislosti s mierou kritiky má odvolací súd za to, že kritiku v zásade nemožno považovať
za zásah do práv chránených ust. § 11 a nasl. OZ. Určiť pravidlá pre výkon práv a kritiky je zložitá
záležitosť. Ak má ísť o kritiku prípustnú alebo oprávnenú, musí byť táto kritika vecná, konkrétna

a primeraná čo do obsahu a formy a nesmie vybočovať za hraníc nutných na dosiahnutie cieľa.
Vecná kritika je chápaná tak, že vychádza z reálnych či pravdivých podkladov a z týchto potom
vyvodzuje zodpovedajúce závery pre hodnotiaci úsudok. Konkrétnosť kritiky znamená, že je založená
na konkrétnych skutočnostiach bez vyvodzovania všeobecných záverov. Kritika spoločenských javov je
nielen dovolená, ale je potrebná. Iné je však posúdenie toho, či v konkrétnej veci ide o kritiku alebo či

v skutočnosti v článku uvádzané, už za kritiku nemožno považovať. V rámci kritiky podľa okolnosti a
povahy konkrétneho prípadu možno pripustiť určitú mieru zveličovania, ironizovania, či použitia relatívne
ostrejších výrazov, ktoré by mohli byť za iných okolností považované za urážlivé. Táto miera je však
limitovaná skutkovými okolnosťami uvedenými v článkoch, ktoré použitie týchto prostriedkov či výrazov
umožňujú. Ak však takéto zveličovanie či ironizovanie určitých javov nemožno zo skutkových okolností

uvedených v článku vyvodiť, nejde o kritiku právom prípustnú, ale o tvrdenie, ktoré nemá základ v
skutkovom deji. Od nepravdivej, pravdu skresľujúcej a neoprávnenej kritiky je potrebné v konaní o
poskytnutie ochrany osobnosti podľa § 11 a nasl. OZ dôsledne odlišovať kritiku oprávnenú, vychádzajúc
z pravdivých skutočností a zhodnotenia skutkového stavu ustáleného v konaní na základe vykonaného
dokazovania. Proti takejto oprávnenej kritike nemožno použiť inštitút ochrany osobnosti tým skôr, ak

ide o kritiku spoločensky žiaducu, ku ktorej je aj tlač oprávnená. Nemožno priznať právo na ochranu
občanovi, ktorý konal proti spoločensky a publikácia takýchto skutočnosti je kritikou a neoprávneným
zásahom proti spoločenským nešvárom.

Prvostupňový súd vo veci vykonal dokazovanie v potrebnom smere tak, ako bolo vyššie uvedené.

Venoval pozornosť dôkazu pravdy, ktorý mohol vylúčiť tvrdenú neoprávnenosť zásahu do osobnostných
práv navrhovateľa. Dospel k záveru, že došlo k zásahu do osobnostných práv navrhovateľa, do práva na
ochranu osobnosti. Dospel teda k záveru, že právo na ochranu osobnosti navrhovateľa bolo porušené.
Preto pristúpil k skúmaniu závažnosti ujmy vzniknutej v dôsledku neoprávneného zásahu do práva naochranu osobnosti. Samotná závažnosť ujmy vzniknutej v dôsledku neoprávneného zásahu do práva
na ochranu osobnosti nie je jediným a výlučným kritériom pre určenie výšky nemajetkovej ujmy v
peniazoch. Pri určení tejto výšky súd musí prihliadnuť aj na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva

došlo. Tieto okolnosti môžu by významné tak u osoby postihnutej, ako aj u osoby, ktorá neoprávnený
zásah spôsobila.

Prvostupňový súd správne vyvodil záver, keď určil, že v predmetnom konaní prichádza do úvahy
finančná satisfakcia a určil ju vo výške 16.000,- €.

Pokiaľ ide o skutočnosť, že prvostupňový súd návrh na morálnu satisfakciu zamietol, tak odvolací
súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.1.2003 č.k. 28Cdo/241/2002-403, Nález
Ústavného súdu ČR, v zmysle ktorého „pokiaľ forma morálnej satisfakcie (ospravedlňujúci list) už
nemôžebyťtotožnáprípadnezrovnateľnásformou,vakejkzásahudoosobnostnýchprávfyzickejosoby
došlo (článok v periodiku), prípadne míňa sa s ohľadom na veľký časový odstup daný spôsob satisfakcie

účinkom, tak je spravidla treba vzniknutú nerovnováhu kompenzovať finančným zadosťučinením".

Pokiaľ odporca namieta výrok rozsudku súdu prvého stupňa týkajúci sa zamietnutia návrhu na
uverejnenie ospravedlnenia, ktorý sa nachádza vo výroku rozsudku dvakrát, odvolací súd konštatuje,
že uvedená skutočnosť nespôsobuje nezrozumiteľnosť rozhodnutia, zmätočnosť rozhodnutia.

Vzhľadom na vyššie uvedené závery odvolací súd rozhodol tak, že rozsudok okresného súdu v časti
výroku napadnutého odvolaním v merite veci potvrdil ako vecne správny.

Pri rozhodovaní o odvolaní voči výroku o náhrade trov konania uvedený výrok rozsudku súdu prvého

stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že odvolanie odporcu proti uvedenému výroku
považoval za dôvodné. Odôvodnenie rozsudku v tejto časti považuje odvolací súd za nepreskúmateľné
pre nedostatok odôvodnenia. Z uvedeného rozhodnutia nie je zrejmé, z akého dôvodu prvostupňový súd
pri rozhodovaní o náhrade trov konania aplikoval ust. § 142 ods. 3 O.s.p. a nie ust. § 142 ods. 2 O.s.p.
podľa pomeru úspechu účastníkov v konaní. Taktiež pokiaľ ide o výšku priznanej náhrady trov konania

prvostupňový súd nedostatočne aplikoval zák. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb v platnom znení.

S poukazom na vyššie uvedené závery odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

Úlohou súdu prvého stupňa bude opätovne rozhodnúť o náhrade trov konania v súlade s ust. § 157 ods.
2 O.s.p. v spojení s ust. § 142 a nasl. O.s.p. a vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.