Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, January 29, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/332/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7514220808
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7514220808.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a

členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej v právnej veci maloletej T. A. nar.
XX.X.XXXX zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice dieťaťa
rodičov T. A. nar. XX.XX.XXXX bývajúcej v P. na C. X zastúpenej advokátkou Mgr. Monikou Dunčákovou
so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Štúrovej 20 a L. A. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v C.
XXX zastúpeného advokátom JUDr. Mariánom Prievozníkom, PhD. so sídlom Advokátskej kancelárie
v Košiciach na Krmanovej 1 v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného
súdu Košice - okolie z 10.4.2015 č.k. 19P 420/2014-92 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom z 10.4.2015 č.k. 19P 420/2014-92 zvýšil výživné určené rozsudkom
Okresného súdu Košice - okolie zo 7.2.2012 č.k. 9P 119/2010-103 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Košiciach z 30.10.2012 č.k. 7CoP 262/2012-156 pre maloletú T. A. nar. XX.X.XXXX zo 100 Eur na
180 Eur mesačne od 28.11.2014, ktoré zaviazal prispievať otca vždy do 15-teho dňa v mesiaci dopredu
matke maloletej. Dlžné výživné 353,55 Eur za obdobie od 28.11.2014 do 10.4.2015 zaviazal otca zaplatiť
matke maloletej do 30-tich dní od doručenia rozsudku. V prevyšujúcej časti návrh matky na zvýšenie
výživného zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec dieťaťa s poukazom na § 205 ods. 2 písm.
d/ a f/ O.s.p. s tým, že konajúci súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V rozsudku absentuje
konkrétne a preskúmateľné odôvodnenie vo vzťahu k sume 180 Eur, ktorá bola určená ako výška
výživného a ktorá predstavuje zvýšenie výživného oproti roku 2012 o 80%, t.j. takmer na dvojnásobok.
Konštatoval, že rozsudkom zo 7.2.2012 bol zaviazaný k plateniu výživného 100 Eur mesačne, pričom

jeho čistý mesačný príjem bol 800 Eur a v súčasnosti má čistý mesačný príjem 883 Eur, t.j. príjem
narástol oproti predchádzajúcemu len o 10%. Uviedol, že v roku 2014 mal príjmy aj z podnikateľskej
činnosti, súdom uvádzaného tepovania, avšak tieto boli nižšie ako výdavky, a preto sa ani neodrazili
na výške daňovej povinnosti. Z potvrdenia zamestnávateľa o zdaniteľných príjmoch zo závislej činnosti
a o preddavkoch na daň z 23.2.2015 je evidentné, že úhrn preddavkov na daň zo závislej činnosti
bol 1.626,65 Eur, pričom z daňového priznania podaného 27.3.2015 vyplýva vlastná daňová povinnosť
vo výške 1.626,70 Eur, teda nemal z podnikania zdaniteľné príjmy a táto činnosť bola stratová, preto

nie je žiadny dôvod, aby bola zohľadňovaná pri určení výšky výživného. Táto skutočnosť bola zároveň
aj dôvodom ukončenia tejto činnosti. Nepreukázané sú tvrdenia súdu prvého stupňa, že jeho príjmy
sú vyššie než deklaruje, čo bolo odôvodnené výlučne tým, že spláca úvery v celkovej výške 568,98
Eur mesačne. V roku 2014 nadobudol právoplatnosť rozsudok Okresného súdu Košice - okolie sp.zn. 11C 46/2007 vo veci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva, v zmysle ktorého mu vznikla
povinnosť zaplatiť matke dieťaťa 10.237,07 Eur, čo bolo výlučným a jediným dôvodom, prečo sa zvýšila
suma úverov ním splácaná a v ostatných prípadoch ide o splácanie ešte spoločných záväzkov z čias

manželstva. To, že tieto sumy v súčasnosti platí, nie je možné vyhodnocovať v jeho neprospech, pretože
z nich profituje predovšetkým matka dieťaťa, a to jednak tým, že dostala sumu 10.237,07 Eur, ale aj
tým, že ona sama žiadne záväzky z čias manželstva splácať nemusí. Považuje za nespravodlivé, že tá
istá skutočnosť, t.j. úverové splátky, nie sú zohľadnené ako odôvodnený výdavok a následne je tá istá
skutočnosť použitá na odôvodnenie údajne jeho nadštandardných príjmov, pričom to, že tieto peniaze

všetky skončili u matky dieťaťa, nie je zohľadnené žiadnym spôsobom. Uznáva, že jeho dcéra má
svoje oprávnené potreby ale on sa plneniu vyživovacej povinnosti nevyhýba. Zvýšenie výživného na
takmer dvojnásobok odôvodnené výlučne tým, že spláca úvery, ktoré skončili u matky dieťaťa titulom
vyporiadania BSM a tým, že ukončil stratové podnikanie a jeho mesačné príjmy sa v skutočnosti zvýšili
len o 10%, je však celkom zjavne neprimerané. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého
stupňa a zvýšil výživné na 120 Eur mesačne a primerane tomu upravil aj sumu dlžného výživného.

Matka dieťaťa sa k odvolaniu nevyjadrila.

Kolízny opatrovník dieťaťa navrhol rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť s tým, že súd pri určení výšky
výživného vychádzal zo zárobkových a majetkových pomerov otca, ktorého mesačný príjem bol v čase

rozhodovania súdu cca 880 Eur prihliadol na bežné výdavky otca a potrieb maloletej T., ktorá bola v
školskom roku 2014/2015 žiačkou siedmeho ročníka základnej školy, s čím súviseli výdavky spojené s
kúpouškolskýchpotriebapomôcok,stravovaním,akoajsaktívnymtrávenímvoľnéhočasu.Spoukazom
na ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine vyjadril názor, že súdom určená výška výživného pre maloletú
T. je primeraná schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom otca a je nevyhnutná na pokrytie

odôvodnených potrieb dieťaťa.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd na základe odvolania otca preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa aj s konaním, ktoré

mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2
O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový
stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 132 O.s.p.
vyhodnotil dôkazy jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko,
čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je rozsudok presvedčivý

a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Vo vzťahu k odvolacím námietkam otca
odvolací súd zdôrazňuje, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania,
ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňuje skutkový a právny
základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny
základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo

účastníka na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie. Do práva na spravodlivý proces
však nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a
hodnotením dôkazov, teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp.
nevyhovenie návrhu v konaní. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že súd zistí po vykonaní
dôkazov a ich vyhodnotení skutkový stav a po použití relevantných právnych noriem vo veci rozhodne

za predpokladu, že jeho skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a že neboli prijaté
v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces.
Odvolací súd ďalej konštatuje, že rozsudok súdu prvého stupňa obsahuje náležitosti rozsudku podľa §
157 ods. 2 O.s.p. a odlišný názor účastníka vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov a úvahám súdu uvedeným
v odôvodnení rozsudku nečiní rozhodnutie nezákonným a nepreskúmateľným. Súd prvého stupňa sa

vysporiadal s námietkami otca uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu konania na
súde prvého stupňa a otec ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti,
ktoré by mali za následok iné rozhodnutie o výživnom pre maloletú T.. Odvolací súd rovnako ako
súd prvého stupňa dôsledne posúdil pomery účastníkov v čase predchádzajúcej úpravy výživného spomermi existujúcimi v čase terajšieho rozhodovania a stotožnil sa so záverom súdu prvého stupňa,
ktorý konštatoval podstatné zvýšenie odôvodnených potrieb maloletej T., ktorá v čase predchádzajúcej
úpravy výživného navštevovala prvý stupeň základnej školy a v súčasnosti je žiačkou ôsmeho ročníka

(druhý stupeň základnej školy), zvýšené výdavky a špeciálne nároky na štúdium vzhľadom na stanovenú
diagnózu dyslexia, dysgrafia a dyskalkúlia a nezmenené pomery otca, ktorého príjem dosahovaný v
súčasnosti je takmer totožný s príjmom v čase predchádzajúcej úpravy výživného. Odvolací súd dospel k
totožnému právnemu záveru ako súd prvého stupňa, že bola preukázaná kvalifikovaná zmena pomerov
odôvodňujúca zvýšenie výživného a výživné 180 Eur mesačne pre maloletú T., ktoré predstavuje výživné

na jeden deň 6 Eur zohľadňuje iba časť nevyhnutných potrieb maloletej a je nepochybné, že práve
matka dopĺňa zdroj výživy maloletej dcéry na hranicu prospešnú a nevyhnutnú pre jej všestranný rozvoj,
preto sú bez právneho významu pomery matky, na ktoré sa otec odvoláva, a ktorá sa o maloleté
dieťa osobne stará a dobrovoľne si plní vyživovaciu povinnosť voči nemu. Vo vzťahu k odvolacím
námietkam otca odvolací súd poukazuje na ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý plnenie vyživovacej
povinnosti rodičov k deťom považuje za ich prvoradú zákonnú povinnosť, ako aj na ods. 5 tohto

zákonného ustanovenia, v ktorom je výslovne uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami
rodičov, preto každý rodič je povinný svoje výdavky usmerniť tak, aby neohrozil plnenie vyživovacej
povinnosti. Odvolací súd tiež zdôrazňuje tzv. valorizačnú klauzulu obsiahnutú v § 78 ods. 3 Zákona o
rodine, ktorá ukladá súdu, aby v prípade, ak rozhoduje o zmene pomerov, zohľadnil aj zmenu výšky
(vývoj) životných nákladov. Výška životných nákladov je zrejmá napr. z cien spotrebného koša, z miery

inflácie, resp. iných ekonomických ukazovateľov. Táto povinnosť súdu je obligatórna. Z § 78 ods. 3
Zákona o rodine vyplýva, že vývoj životných nákladov je objektívna okolnosť, ktorá by aj sama o sebe
mohla odôvodniť zmenu výšky výživného. Odvolací súd spôsob určenia výživného so zreteľom na
odôvodnené potreby maloletej T., vzhľadom na dobu, ktorá ubehla od predchádzajúceho rozhodnutia o
výživnom, ako aj v súvislosti s jej vekom, rastom a postupom na druhý stupeň základnej školy, ktoré sa

nepochybne zvýšili, považuje za akceptovateľný a zdôrazňuje, že pre zmenu rozhodnutia o výživnom
podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine postačuje zmena pomerov len na jednej strane, teda buď len u
oprávneného alebo len u povinného. Odvolací súd poznamenáva, že reálne možnosti a schopnosti
otca sú vyjadrené v napadnutom rozsudku zvýšením výživného pre maloletú T. na 180 Eur mesačne,
pretože výrazné zvýšenie odôvodnených potrieb dieťaťa by zjavne odôvodňovalo zvýšenie výživného vo

väčšomrozsahu,aledôslednévychádzajúczust.§75ods.1Zákonaorodine,podľaktoréhoschopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného rodiča podmieňujú, resp. sú vždy limitujúcim kritériom vo
vzťahu k uspokojovaniu odôvodnených potrieb dieťaťa, nemohol inak rozhodnúť (určiť vyššie výživné)
ani odvolací súd. Odvolací súd tiež poznamenáva, že otec mal byť pri uzatváraní úveru opatrnejší práve
so zreteľom na zákonnú vyživovaciu povinnosť voči maloletej T. a zásadu, že výživné má prednosť

pred ostatnými výdavkami a zároveň konštatuje, že splátka úveru (568,98 Eur mesačne) je trikrát
vyššia, ako súdom určené výživné pre maloletú T., ktoré spolu s podielom matky na výživnom má
pokryť všetky výdavky súvisiace s výchovou a výživou maloletej berúc do úvahy aj zvýšené náklady
súvisiace s jej zdravotným stavom. Výživné určené súdom prvého stupňa je, vzhľadom na zákonné
ustanovenia citované v odôvodnení napadnutého rozsudku a z nich vyplývajúce zásady, primerané

reálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam otca, ktorý nemá inú vyživovaciu povinnosť a zdieľa
spoločnúdomácnosťsmanželkou,ktorájezárobkovočinná,tedapovinnáprispievaťnanákladyspojené
s vedením domácnosti. Vo vzťahu k odvolacej námietke otca, že z titulu vyporiadania bezpodielového
spoluvlastníctva manželov vyplatil matke 10.237,07 Eur a zvýšila sa jeho úverová povinnosť v dôsledku
prevzatia spoločných záväzkov z obdobia trvania ich manželstva, odvolací súd dodáva, že tieto záväzky

otca sú vyrovnaním bezpodielového spoluvlastníctva manželov a preto ich nemožno hodnotiť len v
prospech matky, pretože v rovnakom rozsahu získal prospech vyporiadaním aj otec dieťaťa. Odvolací
súd dospel k záveru, že v priebehu konania na súde prvého stupňa boli zistené a preukázané všetky
skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o výživnom, pretože súd prvého stupňa postupoval správne,
keď v súlade s § 120 ods. 2 O.s.p. vykonal všetky dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu pre

rozhodnutie o výživnom, v dôsledku čoho ani odvolací súd nemá pochybnosti o správnosti rozsahu
výživného pre maloletú T.. Pretože súd prvého stupňa rovnako správne rozhodol o dlžnom výživnom
a spôsobe jeho zaplatenia, odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa ako
vecne správny potvrdil a podľa § 219 ods. 2 O.s.p. na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia
doplnil vyššie uvedené dôvody.

Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.