Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 28, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/904/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112221229
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3112221229.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej a členov JUDr.
Gabriely Janákovej a JUDr. Mária Vrtochová v právnej veci navrhovateľa: B. banka M., a.s., so sídlom
E., K. XX, IČO: 31 575 951, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Antovszká s.r.o. so sídlom Z., E.
X/B, IČO: 36 866 881 proti odporcovi V. J., bytom G., B. XXX/XX, občanovi M. republiky, o zaplatenie
644,64 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trenčíne zo

dňa 13. novembra 2013 č. k. 12C/479/2012-47, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi istinu 355,54 eur
s 9% ročným úrokom z omeškania od 22.09.2009 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti
rozsudku. Vo zvyšnej časti návrh zamietol. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov

konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil odkazom na obsah listinných dôkazov, z ktorých zistil, že dňa
16.01.2008 navrhovateľ s odporcom uzavreli písomnú zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových
produktov a služieb, podľa ktorej navrhovateľ zriadil odporcovi účet a vydal platobnú kartu. Podľa bodu
4. tejto zmluvy odporca uviedol, že nežiada o poskytnutie služby Povolené prečerpanie na osobnom
účte. Dňa 17.06.2008 odporca podpísal Návrh na uzatvorenie zmluvy o poskytovaní služby Povolené
prečerpanie na osobnom účte, ktorá nie je podpísaná navrhovateľom. V bode 2. a 3. tohto návrhu sa

uvádza, že výšku a dátum účinnosti debetného limitu banka - navrhovateľ oznámi majiteľovi účtu -
odporcovi formou výpisu, majiteľ účtu - odporca sa zaväzuje splácať čerpanie peňažných prostriedkov
spolusúrokmiazapodmienok vlehotáchpodľaVOPapodľabodu6.navrhovateľjeoprávnenýzúčtovať
si poplatky podľa sadzobníka poplatkov banky. Tento návrh nie je podpísaný bankou- navrhovateľom.
Listom zo dňa, neuvedený, navrhovateľ oznámil odporcovi, že mu bol k predmetnej zmluve povolený
debetný limit vo výške 330 eur s účinnosťou od 01.07.2009 s úrokovou mierou 15,9 %. Navrhovateľ
nepredložil doklad o prevzatí tohto listu (oznámenia) odporcom, resp. o jeho akceptácii. Navrhovateľ

listom zo dňa 01.09.2009 oznámil odporcovi, že odo dňa 21.07.2009 eviduje na jeho účte debetný
zostatok vo výške 355,54 eur, pozostávajúci z limitu povoleného prečerpania vo výške 330 eur a
sumy nepovoleného prečerpania 25,54 eur. Navrhovateľ zároveň odporcu vyzval, aby uvedenú sumu
zaplatil do 20 dní odo dňa vystavenia tejto výzvy. Podľa vyjadrenia navrhovateľa odporca neuhradil
žiadnu časť dlhu. Súd citoval ustanovenie § 708 ods. 1, 2, § 710 Obchodného zákonníka, § 4 ods.
1 až 4 Zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľskom úvere, § 451 ods. 1, 2, § 517 ods. 2 Občianskeho

zákonníka a § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka a daný vzťah vyhodnotil ako vzťah spotrebiteľský.
Uviedol, že ide o spotrebiteľský úver podľa Zák. č. 258/2001 Z.z., pretože bol poskytnutý k účtu s
platobnou kartou (§ 1 ods. 3 cit. zák.) a vzťahujú sa preto naň ustanovenia § 4 cit. zák. okremustanovení Obchodného zákonníka o úvere. Podľa listu navrhovateľa odporcovi zo dňa 01.09.2009
odporca prečerpal spolu sumu 355,54 eur. Vo veci bolo preukázané, že odporca podpísal návrh na
uzavretie zmluvy o poskytovaní služby Povolené prečerpanie na osobnom účte, na ktorom však neboli

uvedené žiadne konkrétne poplatky ani úroky, a zároveň navrhovateľ tento návrh nepodpísal, ako aj
nebolo preukázané prevzatie, resp. akceptácia oznámenia navrhovateľa o výške povoleného debetného
limitu s úrokovou sadzbou odporom, teda nedošlo k písomnému uzavretiu zmluvy o úvere. Keďže medzi
účastníkmi nebola preukázaná existencia písomnej dohody o úrokoch a poplatkoch za toto poskytnutie
Povoleného prečerpania, navrhovateľ podľa § 4 ods. 4 zák. č. 258/2001 Z.z. nemá nárok na úroky

alebo poplatky. Z tohto dôvodu súd priznal navrhovateľovi iba skutočne prečerpanú sumu 355,54 eur so
zákonným úrokom z omeškania od nasledujúceho dňa po uplynutí lehoty splatnosti podľa listu zo dňa
01.09.2009 a vo zvyšnej časti návrh zamietol ako nedôvodný. O trovách konania rozhodol podľa § 142
ods. 2 O.s.p., vzhľadom na čiastočný úspech oboch účastníkov v konaní.

Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal, aby odvolací súd rozsudok

prvostupňového súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Ako odvolací dôvod uplatnil ust. § 205 ods.
2 písm. d/ a f/ O.s.p.. V odvolaní uviedol, že na základe zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových
produktov a služieb zo dňa 16.01.2008 sa navrhovateľ zaviazal zriadiť pre odporcu rastový osobný
účet. Podľa čl. VII. bod 2. zmluvy majiteľ účtu vyhlasuje, že obdržal obchodné podmienky, ktoré sú
súčasťou zmluvy/príslušných zmlúv a zaväzuje sa ich dodržiavať. Dňa 17.06.2008 podal odporca návrh

majiteľa účtu na uzatvorenie zmluvy o poskytovaní služby Povolené prečerpanie na osobnom účte. V
zmysle čl. VIII uvedeného návrhu v prípade konkludentného prijatia návrhu zmluvy bankou v súlade s
§ 275 ods. 4 Obchodného zákonníka dôjde povolením čerpania debetného limitu na účte k platnému
a účinnému uzatvoreniu tejto zmluvy. Odporca podal tiež návrh na zriadenie/prehodnotenie debetného
limitu vo výške 10.000,- Sk (331,93 eur), ktorý bol zo strany navrhovateľa schválený dňa 17.06.2008.

Poukázalnaust.§273Obchodnéhozákonníka,ktoréobsahujeúpravuinštitútuvšeobecnýchpodmienok
a ktoré stanovuje, že časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky
vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky,
ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené. Toto ustanovenie je kogentné
a nie je možné zmeniť ho dohodou zmluvných strán. V danej právnej veci ide jednoznačne o tzv. „iné

obchodné podmienky“. Keďže tieto nemajú charakter všeobecne známych obchodných podmienok,
zákon vyžaduje, aby boli zmluvným stranám známe alebo k návrhu priložené a zároveň, aby s nimi
zmluvné strany vyjadrili súhlas. Je teda zrejmé, že po splnení zákonom stanovených podmienok sa
všeobecné obchodné podmienky stávajú súčasťou zmluvy a ich znenie tvorí obsah zmluvy. Podľa čl.
I. bod 2 všeobecných obchodných podmienok VOP sú súčasťou zmlúv uzatvorených medzi bankou

a klientom a tvoria časť ich obsahu. Podľa čl. I bodu 6 VOP za poskytovanie bankových produktov/
služieb a úkony s nimi súvisiace je banka oprávnená účtovať si poplatky podľa aktuálneho sadzobníka
poplatkov banky v platnom znení (ďalej len sadzobník). Podľa čl. III bod 23 VOP ak účet/vkladná knižka
dosiahne debetný (záporný) zostatok, prípadne sa prekročí povolené prečerpanie, je klient povinný
vysporiadať záporný zostatok/nepovolené prekročenie v lehote uvedenej vo výzve banky vo forme

výpisu z technického systému banky. Takéto porušenie sa považuje za podstatné porušenie zmluvy. Ak
v tejto lehote klient zostatok nevysporiada, bude banka vymáhať takto vzniknutú pohľadávku súdnou
cestou alebo si ju vysporiada vzájomným započítaním na ťarchu pohľadávky klienta voči banke. Ak
vznikne na účte/vkladnej knižke debetný (záporný) zostatok, resp. je prekročené povolené prečerpanie,
má banka právo uplatniť úročenie debetu/nepovoleného prečerpania a následne takýto úrok zúčtovať

na ťarchu účtu/vkladnej knižky, prípadne účtovať sankčný poplatok. Ten je spolu s debetnými úrokmi
uvedený v sadzobníku. Nakoľko odporca porušil zmluvu a VOP, a to tým, že na jeho účte vzniklo
nepovolené prečerpanie bez súhlasu banky, ktoré nadobudlo charakter nepovoleného debetu v zmysle
čl. III bod 23 VOP, navrhovateľ v súlade s čl. III. bodu 36 VOP listom zo dňa 03.02.2010 odstúpil
od zmluvy. Dňom doručenia odstúpenia zanikli aj všetky zmluvy o poskytovaní produktov (služieb

viažucich sa k zrušenému účtu). Odporca na uvedenú výzvu nereagoval a navrhovateľovi neuhradil
príslušný debetný zostatok,na základe toho došlo k vyrovnaniu nevyrovnanej výšky debetného zostatku,
tzv. vyrovnanie zostatku zatvoreného účtu odporcom, čo je vyjadrené vo výpise z účtu odporcu pod
položkou vyrovnanie zostatku zatv. účtu. Navrhovateľ sa tak domáhal zaplatenia sumy rovnajúcej sa
výške debetného zostatku po odporcovi vo výške 426,41 eur a sankčného poplatku (zmluvnej pokuty)

vo výške 218,23 eur. Súd vo svojom odôvodnení uviedol, že návrh majiteľa účtu na poskytovanie služby
Povolené prečerpanie na osobnom účte nie je podpísaný navrhovateľom. Toto tvrdenie súdu je síce
pravdivé, avšak za akceptáciu predmetného návrhu možno považovať skutočnosť, že odporcovi bolo
umožnené čerpať finančné prostriedky do výšky debetného limitu a odporca tieto prostriedky aj čerpal.V zmysle čl. III návrhu sa majiteľ účtu zaviazal splácať čerpané peňažné prostriedky spolu s úrokmi
za podmienok a v lehotách dohodnutých podľa všeobecných obchodných podmienok. Odporca bol
preto povinný dodržiavať podmienky uzatvorených zmlúv. V zmysle čl. III. písm. u/ „služby povolené

prečerpanie na účte“ bod 9 VOP suma čerpaných peňažných prostriedkov na výšku limitu PP je popri
úrokovej sadzbe sankcionovaná debetnou úrokovou sadzbou ako pri nepovolenom čerpaní debetu na
účte podľa sadzobníka. Z charakteru povoleného prečerpania vyplýva, že odporca sa v zmysle čl.
III písm. u/ zaviazal splácať sumu čerpaných peňažných prostriedkov spolu s úrokmi priebežne, a to
kreditnými obratmi na účte. Vzhľadom na uvedené mal navrhovateľ za to, že súd nesprávne právne

aj skutkovo posúdil vec, a že došlo k platnému dojednaniu dohody o povolenom prečerpaní, čo aj
dostatočne preukázal. Preto považoval vyjadrenie súdu o neplatne uzavretej dohode za nedôvodné a
nesprávne.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.
Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a zistil, že rozsudok okresného súdu je

potrebné v napadnutej časti, t. j. v časti, v ktorej navrhovateľovi nebolo vyhovené, podľa § 219 ods. 1
O.s.p. ako vecne správny potvrdiť. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2
O.s.p., podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým sa končí konanie vo veci samej, možno v zmysle ust.

§ 205 ods. 2 O.s.p. odôvodniť len okolnosťami uvedenými pod písm. a/ až f/ cit. zákonného ustanovenia.
Navrhovateľ vo svojom odvolaní uplatňuje odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p..

Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. spočíva predovšetkým v nesprávnom
postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom toho je, že súd berie

do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne, že
neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne
skutkovézisteniamôžubyťajvýsledkomlogickýchrozporovprihodnotenídôkazovsosobitnýmzreteľom
na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu
vo vykonanom dokazovaní sa považuje taký výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá

postupu vyplývajúcemu z ust. § 132 O.s.p.. Podľa citovaného zákonného ustanovenia hodnotí súd
dôkazypodľasvojejúvahy,atokaždýdôkazjednotlivoavšetkydôkazyvichvzájomnejsúvislosti,pričom
prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Nesprávne hodnotenie
dôkazov by bolo možné vytknúť prvostupňovému súdu v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti,
ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo,

prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo
vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že pri hodnotení dôkazov, poprípade poznatkov, ktoré vyplynuli z
prednesov účastníkov, alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti, alebo
vierohodnosti je logický rozpor, alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje ust. § 133 až § 135 O.s.p..

Odvolacím dôvodom podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. možno teda napadnúť výsledok činnosti
súdu pri hodnotení dôkazov, ktorého nesprávnosť je možné posudzovať len zo spôsobu, ako k nemu súd
dospel. Ak nie je možné súdu v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať
s jeho skutkovými závermi.

Navrhovateľ v odvolaní vychádza z odlišných skutkových záverov než prvostupňový súd a robí z
vykonanýchlistinnýchdôkazovvlastnéskutkovézáverytýkajúcesaskutočností,čizmluvaoposkytovaní
službyPovolenéprečerpanienaosobnomúčte,uzavretámedziúčastníkmikonania,obsahujenáležitosti
upravené v ust. § 4 ods. 2 Zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase
uzavretia zmluvy.

Zároveň túto okolnosť považuje za nesprávne právne posúdenie veci ako dôvod na odvolanie podľa §
205 ods. 2 písm. f/ O.s.p..

Podľa súdnej praxe za nesprávne právne posúdenie sa považuje mylná aplikácia a výklad právnej normy

na zistený skutkový stav, alebo použitie právnej normy, ktorú na skutkový stav vôbec nemožno použiť.

Preskúmaním zistil odvolací súd, že súd prvého stupňa správne vyhodnotil obsah zmluvy o poskytovaní
služby Povolené prečerpanie na osobnom účte, v dôsledku čoho vyvodil správny záver o tom, žepredmetná zmluva neobsahuje písomnú dohodu o úrokoch a poplatkoch za poskytnutie povoleného
prečerpania, v dôsledku čoho podľa § 4 ods. 4 Zák. č. 258/2001 Z. z. navrhovateľ nemôže od odporcu
ako spotrebiteľa požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o povolenom prečerpaní

na osobnom účte.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že odporca dňa 17.06.2008 podpísal návrh majiteľa účtu na
uzatvorenie zmluvy o poskytovaní služby Povolené prečerpanie na osobnom účte, kde neboli uvedené
žiadne konkrétne poplatky ani úroky. V bode III. návrhu bolo medzi účastníkmi iba dohodnuté, že majiteľ

účtu sa zaväzuje splácať čerpané peňažné prostriedky spolu s úrokmi za podmienok a v lehotách
podľa všeobecných obchodných podmienok a zároveň v bode 6. bolo dohodnuté, že za povolenie/
prehodnotenie debetného limitu je banka oprávnená zúčtovať si poplatky podľa sadzobníka poplatkov
banky v platnom znení na ťarchu účtu, resp. na ťarchu akéhokoľvek iného účtu majiteľa účtu vedeného
v banke. Navrhovateľ aj vo svojom odvolaní potvrdil, že návrh majiteľa účtu na uzatvorenie zmluvy o
poskytovaní služby Povolené prečerpanie na osobnom účte nepodpísal; za akceptáciu predmetného

návrhu považoval iba skutočnosť, že odporcovi bolo umožnené čerpať finančné prostriedky do výšky
debetného limitu, pričom odporca tieto prostriedky aj čerpal. Nepreukázal ani, že odporcovi doručil
oznámenie o výške povoleného debetného limitu s uvedením úrokovej sadzby, ktoré oznámenie priložil
v kópii ako dôkaz a kde mala byť uvedená úroková sadzba za prečerpanie na osobnom účte majiteľa
účtu. Za takýchto okolností záver prvostupňového súdu, že zmluva o poskytovaní služby Povolené

prečerpanie na osobnom účte neobsahovala údaj o úrokoch a poplatkoch, a preto od odporcu nemožno
v zmysle ust. § 4 ods. 4 Zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľskom úvere, účinnom v r. 2008, požadovať
úroky a poplatky, považoval odvolací súd za správny.

Treba pritom uviesť, že podľa viacerých rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva ako aj súdov

Slovenskej republiky, prípadne iných členských štátov Európskej únie, je v zásade prípustné uplatnenie
takých obchodných podmienok, v ktorých si zmluvné strany môžu dohodnúť obsah práv a povinností,
ktorými sa budú vzájomne riadiť, pričom dohodnuté práva a povinnosti sú obvykle obsiahnuté priamo
v zmluve, ale nie je vylúčená aplikácia všeobecných či iných obchodných podmienok, na ktoré môže
zmluva odkazovať. Uplatnenie obchodných podmienok však nie je neobmedzené, ale naopak právna

úprava stanovuje zákonné limity. Pre spotrebiteľské zmluvy platí, že nemôžu obsahovať dojednania,
ktoré sú v rozpore s požiadavkami dobrej viery, alebo znamenajú značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán, ďalej také, s ktorými sa spotrebiteľ nemal možnosť oboznámiť pred
podpisom zmluvy a podobne.

Z technického hľadiska dochádza v praxi k prípadom, kedy zmluva činí svojou súčasťou všeobecné
obchodné podmienky formou odkazu na ne. Ak sa však má ich záväznosť pre daný vzťah odvíjať od
súhlasu zmluvných strán, musí k nemu pristúpiť oboznámenie sa s ich obsahom.

Pokiaľ ide o oboznámenie sa spotrebiteľa s obsahom týchto obchodných podmienok, tak opäť nemôže

postačovať len samotné vyhlásenie spotrebiteľa vo formulárovej zmluve o tom, že bol s podmienkami
oboznámený. Účelom právnej úpravy ochrany spotrebiteľa je snaha o dosiahnutie skutočnej rovnováhy
medzi zmluvnými stranami spotrebiteľských zmlúv tým, že budú právne vyrovnané ekonomické,
informačné, odborné a iné rozdiely, ktoré medzi týmito stranami existujú. Nerovnosť východiskových
pozícií bola preto korigovaná v pozitívnom práve podobou vyššej informačnej povinnosti dodávateľa,

do podoby zákazu niektorých dojednaní v spotrebiteľských zmluvách alebo do podoby príkazu v
pochybnostiach spotrebiteľských zmlúv vykladať ich pre spotrebiteľa priaznivejšie. V praxi sa to ďalej
prejavuje aj tým, že text spotrebiteľskej zmluvy, obzvlášť ak sa jedná o formulárovú zmluvu, má byť pre
priemerného spotrebiteľa dostatočne čitateľný, prehľadný a logicky usporiadaný. Zmluvné dojednania
musia mať dostatočnú veľkosť písma, nesmú byť vo výrazne menšej veľkosti než okolitý text, nesmú

byť umiestnené v oddieloch, ktoré vzbudzujú dojem nepodstatného charakteru. Obchodné podmienky
v spotrebiteľských zmluvách nemôžu slúžiť na to, aby do nich často neprehľadnej, zložito formulovanej
a malým písmom písanej forme ukryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o
ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa uniknú.

V prejednávanej veci je nepochybné, že Podmienky zriadenia a vedenia služby Povolené prečerpanie
na osobnom účte, ktoré podľa vyhlásenia účastníkov majú tvoriť súčasť zmluvy o poskytovaní služby
Povolené prečerpanie na osobnom účte sú formulárového typu, pričom v bode 11 obsahujú opäť lenďalší odkaz na sadzobník poplatkov, pričom nie je zrejmé, či s týmito podmienkami a so sadzobníkom
poplatkov bol odporca oboznámený.

Záver súdu prvého stupňa o tom, že predmetné ustanovenia zmluvy nemožno považovať za konkrétne
a určité uvedenie úrokov a poplatkov v zmluve, a teda za platné dojednanie ohľadne úrokov a poplatkov,
potom treba považovať správny.

Rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorý po vyhodnotení dôkazov a správnej aplikácii právnych predpisov

vyvodilzáverotom,žeodporcajepovinnýzaplatiťnavrhovateľoviibaskutočneprečerpanúsumu355,54
eur so zákonným úrokom z omeškania od 22.09.2009 do zaplatenia, t. j. od nasledujúceho dňa po
uplynutílehotysplatnostipodľalistuzodňa01.09.2009avozvyšnejčastinávrhakonedôvodnýzamietol,
treba preto považovať za správny, v dôsledku čoho bol aj rozsudok prvostupňového súdu v napadnutej
časti, t. j. v časti, v ktorej nebolo navrhovateľovi vyhovené, potvrdený.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. tak,
že odporcovi, ktorý bol v odvolacom konaní plne úspešný, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal,
nakoľko si ich neuplatnil postupom podľa § 151 ods. 1, 2 O.s.p..

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .