Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 29, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19CoP/66/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3514211944
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3514211944.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudkýň
JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Aleny Záhumenskej vo veci starostlivosti súdu o maloletú Y. Y., nar.
XX.XX.XXXX, zastúpenú v konaní opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny A., dieťa
rodičov S. a G., o zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto
nad Váhom zo dňa 02. júna 2015, č.k. 8P/228/2014-25, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd svojím rozsudkom uložil otcovi povinnosť platiť zvýšené výživné na mal. Y. zo
sumy 80 Eur mesačne na sumu 100 Eur mesačne, ktoré výživné je otec povinný zasielať k rukám matky,
vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, s účinnosťou od 01.02.2015. Nedoplatok na splatnom
výživnom za obdobie od 01.02.2015 do 31.05.2015 vo výške 80 Eur súd povolil otcovi splácať spolu s
bežným výživnom, v mesačných splátkach po 10 Eur, počnúc právoplatnosťou rozsudku, pod stratou
výhody splátok. Týmto rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu v Novom Meste nad Váhom, č.k

11P/151/2010-28 zo dňa 08.11.2010 v časti výšky výživného na mal. Y.. O trovách konania vyslovil,
že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Z vykonaného dokazovania
okresný súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, č.k. 11P/151/2010-28 zo dňa
08.11.2010 súd mal. Y. zveril do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať výživným sumou
80 Eur mesačne s účinnosťou od 16.06.2009. V čase rozhodnutia matka bola na rodičovskej dovolenke
a poberala rodičovský príspevok vo výške 256 Eur mesačne, otec bol zamestnaný v spoločnosti S.,

kde dosahoval čistý mesačný príjem vo výške 609 Eur. V čase uvedeného rozhodnutia mal
otec ďalšie dve vyživovacie povinnosti k dcére a synovi z rozvedeného manželstva, na ktorých platil
výživné v celkovej sume 200 Eur mesačne. V súčasnosti je matka maloletej zamestnaná, za
obdobie od mája 2014 do apríla 2015 dosiahla čistý príjem v priemere vo výške 495 Eur
mesačne netto. Maloletá Y. navštevuje materskú školu, podľa vyjadrenia matky matka platí poplatok 30
Eur mesačne, 8 Eur mesačne platí angličtinu a 5 Eur mesačne tanečnú. Maloletá býva spolu s
matkou a ďalšou dcérou matky - mal. A., nar. XX.XX.XXXX v rodinnom dome s tým, že matka platí

energie spolu vo výške 143 Eur mesačne. Otec je zamestnaný, toho času dosahuje príjem 375,88 Eur
mesačne netto (príjem od apríla 2014 do marca 2015), má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k P. S., nar.
XX.XX.XXXX a k mal. Y. S., nar. XX.XX.XXXX, na každé z detí po 100 Eur mesačne, pribudla mu ďalšia
vyživovacia povinnosť k mal. X. S., nar. XX.XX.XXXX, na ktorú prispieva na základe dohody s jej matkou
vo výške 50 Eur mesačne. Náklady otca na energie v rodinnom dome, v ktorom býva, má vo výške
85 Eur mesačne. Otec od 26.04.2010 do 15.2.2011 bol zamestnaný v spoločnosti S. s tým, že v tomto

zamestnaní dosahoval príjem 609 Eur mesačne (pôvodné rozhodnutie o výživnom). Z takto vykonaného
dokazovania bolo preukázané, že zvýšenie vyživovacej povinnosti je od poslednej úpravy výživného
dôvodné, vzhľadom na prirodzený nárast výdavkov na strane mal. Y.. Výživné bolo naposledy určenépred cca 4 a pol rokom. V čase pôvodného rozhodnutia mala maloletá jeden rok, toho času navštevuje
predškolský ročník materskej školy, od septembra 2015 nastupuje do X. ročníka základnej školy, s čím
sú spojené zvýšené výdavky, ktoré je potrebné vynakladať v súvislosti so starostlivosťou

o maloletú. K zmene pomerov došlo najmä na strane mal. Y.. Je pravdou, že na strane otca došlo k
zníženiu príjmu a taktiež mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k mal. X., narodenej v roku XXXX.
Okresný súd považoval za potrebné poukázať na správu spoločnosti S. podľa ktorej otec bol u nich
zamestnaný od 26.04.2010 do 15.2.2011, pričom pracovný pomer bol ukončený
dohodou podľa § 60 Zákonníka práce. Otec v tomto zamestnaní dosahoval podstatne vyšší príjem,

ako dosahuje teraz (cca 600 Eur mesačne). Takéto konanie otca, keď došlo k ukončeniu pracovného
pomeru dohodou, okresný súd považoval za vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania bez
dôležitejšieho dôvodu (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine). Zo strany otca je potrebné vynaloženie väčšieho
úsilia zabezpečiť si vyšší príjem tak, aby mohol prispievať na mal. Y. primeraným
výživným. I keď príjem matky stúpol, v čase pôvodného rozhodnutia o výživnom bola na rodičovskej
dovolenke, keď jej príjmom bol len rodičovský príspevok, pričom toho času dosahuje príjem 495 Eur

mesačne netto, nie je možné, aby matka v prevažnej miere hradila výdavky spojené so starostlivosťou
o maloletú. Týmito nákladmi nie sú len poplatky uvedené matkou v konaní, ale všetky ďalšie náklady,
spojené sozabezpečenímstravy,ošatenia,zdravotníckejstarostlivosti,akoajvoľnočasových
aktivít maloletej. Matka má v porovnaní s otcom taktiež vyššie výdavky s platením energií. Z
uvedených dôvodov okresný súd zvýšil výživné zo strany otca na mal. Y. zo sumy 80 Eur

mesačne na sumu 100 Eur mesačne s účinnosťou od 01.02.2015. Za obdobie od 01.02.2015
do 31.05.2015 vznikol otcovi nedoplatok na splatnom výživnom vo výške 80 Eur. Súd povolil
otcovi nedoplatok splácať v pravidelných mesačných splátkach po 10 Eur v zmysle § 160 ods. 1 O.s.p.
Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 78 ods. 1, ods. 3, § 62, § 75 ods. 1, § 24 ods. 3, ods. 4, § 25
ods. 2, ods. 3 Zákona o rodine, o trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie otec maloletej a domáhal sa, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že mu uloží platiť výživné pre mal. Y. vo výške
50 Eur mesačne. Uviedol, že s rozhodnutím súdu prvého stupňa nesúhlasí, nakoľko mu po zaplatení
všetkých výdavkov nezostáva ani životné minimum.

Matka vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu
prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. Uviedla, že ona pracuje aj v sobotu a nad čas stanovený
pracovnou zmluvou, aby mohla zabezpečiť maloletej jej potreby a i otec by si so svojím vzdelaním mohol
nájsť lepšie platenú prácu.

Kolíznyopatrovníkvosvojompísomnomvyjadreníkpodanémuodvolaniunavrholrozsudoksúduprvého
stupňa ako vecne správny potvrdiť. Zdôraznil, že pôvodne bolo výživné určené v čase, keď mal. Y. mala
1 rok, pričom v tomto školskom roku nastupuje do 1. ročníka základnej školy, čím sa jej výdavky na
zabezpečenie jej potrieb podstatne zvýšili a na týchto výdavkoch by sa mala podieľať nielen matka,

ale i otec. Poukázal na skutočnosť, že príjem otca sa znížil z dôvodu, že tento dohodou
ukončil svoje predchádzajúce zamestnanie, kde dosahoval vyšší príjem a vyslovil názor, že otec by
mal vyvinúť maximálne úsilie, aby sa jeho príjem zvýšil. Otec má vysokoškolské vzdelanie, neuvádzal
žiadne zdravotné problémy, ktoré by mu bránili vo vykonávaní práce, zodpovedajúcej jeho vzdelaniu.
Má teda schopnosti, aby mohol dosahovať vyšší príjem. Otec si musí uvedomiť, že má štyri vyživovacie

povinnosti a zabezpečenie potrieb detí by nemala byť záležitosť iba ich matiek, ale aj jeho.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok
okresného súdu je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdiť. Rozhodol bez
nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.

Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti
nie sú schopné sa samé živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 1,
2 Zákona o rodine). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v

akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov (§ 62 ods. 4
Zákona o rodine).Rozhodnutie o výživnom nie je rozhodnutím nemenným. Priznané výživné možno v zmysle
§ 78 ods. 1 Zákona o rodine zmeniť v prípade, ak sa zmenia pomery. Citované zákonné ustanovenie
vychádza z predpokladu, že výživné sa vždy určuje podľa stavu, ktorý existuje v čase, keď súd rozhoduje

o výživnom. Plynutím času však môže nastať zmena pomerov ako na strane maloletých detí, a to
v dôsledku pribúdajúceho veku, nárastom ich odôvodnených potrieb, nákladov na štúdium, tak aj na
strane rodičov, a to zvýšením alebo znížením ich príjmu, prípadne pribudnutím alebo odbudnutím ich
vyživovacích povinností.

Okresný súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením správne postupoval, keď zameral svoje
dokazovanie na preukázanie toho, či na strane oprávneného (mal. Y.) alebo povinného (otca) došlo k
takej zmene pomerov, ktorá je dôvodom na zvýšenie výživného.

V danom prípade zo spisu vyplýva, že posledná úprava výživného zo strany otca pre mal. Y.
bola vykonaná rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, č.k. 11P/151/2010-28

zo dňa 08.11.2010, kedy bola otcovi uložená povinnosť prispievať na jej výživu sumou 80
Eur mesačne od 16.06.2009. Od účinnosti poslednej úpravy výživného uplynula doba 6 rokov, mal. Y.
je vekovo staršia, od septembra 2015 nastúpila do X. triedy základnej školy, jej náklady sú zvýšené v
súvislosti s plynutím času, ako i tým, že začala navštevovať základnú školu.

Prvostupňový súd sa zaoberal aj pomermi toho, kto má výživné plniť, t. j. otca maloletej. V čase
predchádzajúceho rozhodnutia o výške výživného mal otec priemerný čistý mesačný zárobok 609
Eur, mal ďalšie dve vyživovacie povinnosti, na ktoré deti platil spolu sumu 200 Eur mesačne. V
súčasnosti otec dosahuje príjem 375,88 Eur mesačne, pribudla mu ďalšia vyživovacia povinnosť k mal.
X.. Pracovný pomer u predchádzajúceho zamestnávateľa, kde dosahoval príjem 609 Eur mesačne,

skončil vo februári 2011 dohodou. Súd prvého stupňa s poukazom na § 75 ods. 1 Zákona o rodine
vychádzal z uvedeného príjmu, ktorý by otec dosahoval, keby riadne pracoval a mal za to, že sa vzdal
výhodnejšieho zamestnania bez dôležitého dôvodu, keď pracovný pomer ukončil dohodou.

Kzmenepomerovdošloinastranematkymaloletej,ktorázmenaspočívalavtejskutočnosti,žedosahuje

príjem 495 Eur mesačne, v čase predchádzajúceho zamestnania bola na materskej dovolenke.

V súlade so zisteným skutkovým stavom krajský súd dospel k záveru, že okresný súd správne
vyživovaciu povinnosť otca k mal. Y. zvýšil. Na strane otca mal. dieťaťa nastala zmena pomerov
tým, že došlo k skončeniu jeho pracovného pomeru v obchodnej spoločnosti S., začal pracovať v

spoločnosti X. s nižším zárobkom vo výške 375,88 Eur. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu
prvého stupňa, že skončenie pracovného pomeru otca u predchádzajúceho zamestnávateľa dohodou,
kde dosahoval príjem vo výške 609 Eur, je možné kvalifikovať ako vzdanie sa bez dôležitého dôvodu
svojho zamestnania, z ktorého mohol otec dosahovať príjem a plniť si tak riadne vyživovaciu povinnosť
k maloletej. Preto s poukazom na § 75 ods. 1 Zákona o rodine odvolací súd musel pri rozhodovaní o

úprave práv a povinností k mal. dieťaťu vo vzťahu k výživnému vychádzať z princípu potencionality a
prihliadnuť na schopnosti a možnosti otca, jeho predpokladaný zárobok, ktorý by dosahoval v prípade,
že by jeho predchádzajúci pracovný pomer nebol ukončený bez ohľadu na to, či otec príjem má alebo
nemá.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na
schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez
dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj
na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva princíp potencionality príjmov, ktorý je inštitútom výrazne
ochraňujúcim záujmy oprávneného a umožňuje súdu hodnotiť nielen životné okolnosti a pomery
povinného, ktoré sú reálne dané, ale aj tie, ktoré by za určitých podmienok mohli existovať. Okolnosťou,
pre ktorú súd vychádza z princípu potenciality, je zásadne i skončenie pracovného pomeru dohodou,

čím sa povinná osoba (v danej veci otec) pripraví o pravidelný príjem, z ktorého by mohol platiť súdom
určené výživné. Následkom princípu potencionality je skutočnosť, že súd pri určovaní výšky výživného
vychádza z potencionálneho príjmu, t. j. príjmu pred zmenou zamestnania, resp.
ukončenia pracovného pomeru, teda príjmu, aký by povinný dosahoval vo vyššie hodnotenej pozícii,prípadne v predchádzajúcom zamestnaní, teda z príjmu, ktorý by dosahoval pred skončením
pracovného pomeru.

Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ má povinný (otec) znížený príjem, je povinnosťou súdu skúmať dôvody
takéhoto stavu, situáciu na trhu práce, aktivitu povinného smerujúcu k získaniu zamestnania,
dôvod ukončenia posledného pracovného pomeru a pod.

Z týchto dôvodov odvolací súd, rovnako ako súd prvého stupňa, postupoval podľa § 75 ods.

1 Zákona o rodine, keď skončenie pracovného pomeru otca považoval za vzdanie sa výhodnejšieho
zamestnania bez dôležitého dôvodu a pri posudzovaní zmeny pomerov povinného vychádzal z jeho
predpokladaného príjmu, vyplývajúceho z oznámenia jeho predchádzajúceho zamestnávateľa S., kde
otec pracoval do februára 2011, t. j. 609 Eur, ktorý príjem by otec dosahoval, keby riadne
pracoval a neprihliadal ku skutočnosti, že otec mal. Y. v čase rozhodovania súdu
prvého stupňa mal nižší príjem zo zamestnania.

Z týchto dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že je v schopnostiach a možnostiach otca maloletej
dosahovať dostatočný príjem a platiť mal. Y. výživné vo výške 100 Eur mesačne, a to i s prihliadnutím
na jeho ďalšie tri vyživovacie povinnosti.

Z týchto dôvodov rozsudok okresného súdu, vrátane nedoplatku na zročnom výživnom, ako vecne
správny potvrdil.

Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .