Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Friday, January 9, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/581/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1511208529
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1511208529.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: UniCredit Bank Slovakia, a.s., so sídlom Bratislava,
Šancová ul. č. 1/A, IČO: 00 681 709, zastúpený: advokátska kancelária MCGA legal, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Partizánska ul. č. 2, IČO: 36 715 662, proti odporkyni: X. Q., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom X.
č. XXX, o zaplatenie 1 175,18 Eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného
súdu Bratislava V v Bratislave č.k. 41C/225/2012-101 zo dňa 12.6.2014, pomerom hlasov 3:0 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava V v Bratislave č.k. 41C/225/2012-101
zo dňa 12.6.2014 m e n í takto:

Zmierúčastníkov,žeodporkyňajepovinnázaplatiťnavrhovateľoviistinuvovýške875,18Eur,nesplatený
zostatok úrokov do dňa 1. 2. 2011 vo výške 684,39 Eur, nesplatený zostatok úrokov odo dňa 2. 2. 2011
do dňa poslednej platby 13. 12. 2013 vo výške 302,81 Eur a úroky z omeškania vo výške 9 % ročne zo

sumy 875,18 Eur odo dňa 14. 12. 2013 do zaplatenia, súd s c h v a ľ u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa neschválil navrhnutý zmier medzi účastníkmi konania v
znení uvedenom vo výroku tohto uznesenia.

Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že navrhovateľ ako právny nástupca HVB Bank Slovakia, a.s. (ďalej

len banka), návrhom doručeným súdu dňa 13. 4. 2011 žiadal, aby súd odporkyňu platobným rozkazom
zaviazal na zaplatenie 1 175,18 Eur spolu s nesplateným úrokom za čas do 1. 2. 2011, vyčíslený
sumou 684,39 Eur a úrokom z omeškania v sadzbe 9 % ročne zo sumy 1 175, 18 Eur od 2. 2.
2011 do jej zaplatenia. Návrh odôvodnil tým, že odporkyňa čerpala peňažné prostriedky jeho právneho
predchodcu prostredníctvom kreditnej karty, pričom nedodržala podmienky ich vrátenia vyplývajúce zo
zmluvy uzavretej medzi nimi 18. 2. 2004. Z tohto dôvodu banka ku dňu 23. 7. 2007 úver odporkyne

zosplatnila a vyzvala ju k úhrade. Odporkyňa nárok navrhovateľa nerozporovala, chcela vec s ním
vyriešiť mimosúdne a dňa 3. 3. 2014 bol súdu doručený návrh účastníkov na schválenie medzi nimi
uzavretéhozmieruz20.1.2014.Vnávrhusaodporkyňazaviazalazaplatiťnavrhovateľoviistinuvovýške
875,18 Eur, nesplatený zostatok úrokov do dňa 1. 2. 2011 vo výške 684,39 Eur, nesplatený zostatok
úrokovododňa2.2.2011dodňaposlednejplatby13.12.2013vovýške302,81Euraúrokyzomeškania
vo výške 9 % ročne zo sumy 875,18 Eur odo dňa 14. 12. 2013 do zaplatenia.

Súd poukázal na ustanovenie § 99 ods. 1, 2 O.s.p., a konštatoval, že účastníkmi navrhnutý zmier je v
rozporesozákonomč.258/2001Z.z.ospotrebiteľskýchúverochapretonemoholbyťsúdom schválený.

Základom nároku navrhovateľa je listina označená ako Žiadosť/Zmluva o vydaní HVB kreditnej karty,
podpísaná odporkyňou dňa 18. 2. 2004. Z obsahu tejto listiny je zrejmé, že je písomnou žiadosťou

odporkyne adresovanou banke. Z listiny nevyplýva, respektíve nie jej súčasťou úkon prijatia žiadosti
bankou. Na listine je síce podpis pracovníka banky, tento však len osvedčuje prijatie žiadosti bankoua overenie osobných údajov odporkyne. Súčasťou zmluvy mali byť obchodné podmienky banky, podľa
ktorých účtovala banka odporkyni poplatky za manipuláciu s kreditnou kartou, úverové úroky a úroky
z omeškania. Zmluva o vydaní kreditnej karty je podľa § 497 zákona Obchodného zákonníka (ObZ)

zmluvouoúvere,ktorousaveriteľzaväzuje,ženapožiadaniedlžníkaposkytnevjehoprospechpeňažné
prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úrok.
Nároky, ktoré si navrhovateľ v tomto konaní, uplatňuje, však podliehajú aj pod špeciálnu právnu úpravu
zákona o spotrebiteľských úveroch. V súčasnosti právne vzťahy vyplývajúce zo spotrebiteľských úverov
upravuje zákon č. 129/2010 Z.z. ako osobitný predpis. Zmluva účastníkov mala byť uzavretá v roku

2004, preto treba v zmysle § 25 ods. 1 zákona tento vzťah posudzovať podľa predpisov platných v čase
jej uzavretia, t. j. podľa zákona č. 258/2001 Z. z.

Podľa § 4 ods. 1, 2 zák. č. 258/2001 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu, inak je neplatná. Z listinného dokladu predloženého navrhovateľom označeného ako Žiadosť/
Zmluva o vydaní HVB kreditnej karty súd zistil, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu

k preukázaniu vzniku zmluvy účastníkov. Nebolo preukázané splnenie článkov II a III Obchodných
podmienok banky pre vydanie a používanie HVB Kreditnej karty VISA, v kontexte so zákonom č.
258/2001 Z. z, ktorý pre platnosť uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere žiada písomnú formu.
Navrhovateľ uviedol, že iný listinný doklad ako uvedenú žiadosť nemá. Inými dokladmi nedisponovala
ani odporkyňa.

Podľa článku II a III Obchodných podmienok zmluva medzi odporkyňou a bankou mala vzniknúť
schválením žiadosti odporkyne o vydanie kreditnej karty s tým, že potvrdenie o uzavretí zmluvy, ktoré
obsahuje údaj o výške schváleného úverového rámca malo byť doručené do vlastných rúk odporkyne.
Banka návrh prijala konkludentne, poskytla odporkyni kreditnú kartu a umožnila jej čerpať finančné

prostriedky, táto skutočnosť v konaní nie je sporná. Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje však
pre platnosť tejto zmluvy jej písomnú formu a konkludentné konanie banky nenapĺňa jej dodržanie. Z
dokladov navrhovateľa nevyplýva doručenie písomného oznámenia o prijatí návrhu zmluvy adresované
odporkyni, s jeho obsahom, ktorý tvoria aj všeobecné obchodné podmienky a ani písomného oznámenia
o vzniku zmluvy. Spôsob vzniku zmluvného vzťahu upravil navrhovateľ, pričom odporkyňa návrh

na vznik zmluvy predložila na predformulovanom tlačive navrhovateľom. Navrhovateľ nepreukázal
vznik zmluvy, v ktorej by si účastníci dojednali podmienky o ktorých tvrdí, že ich odporkyňa nesplnila.
Nepreukázal ani dojednanie o úrokoch, či už kreditných alebo z omeškania, ako aj o poplatkoch,
ktoré jej účtoval. Preto je účastníkmi navrhnutý zmier v rozpore so zákonom č. 258/2001 Z. z.. Keďže
odporkyňa od banky peniaze prevzala, získala majetkový prospech vo výške čerpanej istiny a v tejto

výške ho musí navrhovateľovi ako bezdôvodné obohatenie vydať (§§ 451, 456 Občianskeho zákonníka).
Výška bezdôvodného obohatenia odporkyne nezodpovedá peňažnej povinnosti odporkyne dojednanej
v predloženom zmiery. Podľa preukázaného skutkového stavu je povinná vrátiť banke len takú sumu
istiny, akú skutočne od nej dostala a tú mu už aj fakticky vrátila. Jej záväzok je preto vysporiadaný.

Navrhovateľ tvrdil, že s odporkyňou uzavretý zmier je úkonom uznania záväzku odporkyne voči nemu
čo do dôvodu a výšky a tým dáva právny základ pre schválenie zmieru. S týmto právnym záverom
navrhovateľa sa súd nestotožnil. Podľa § 558 OZ uznanie dlhu je jednostranným prejavom vôle dlžníka,
ktorým dáva veriteľovi najavo, že uznáva svoj záväzok. Tento úkon však môže vyvolať účinky len voči
existujúcemu dlhu a táto podmienka preukázaná nebola. Dlh odporkyne tak, ako je konkretizovaný v

zmiery, preukázaný nie je a nemá právny základ v zmluve o vydaní kreditnej karty zo dňa 18.2.2004,
pretože táto zmluva platne nevznikla. Z týchto dôvodov súd zmier účastníkov konania neschválil.

Uznesenie napadol odvolaním navrhovateľ podaním zo dňa 30.6.2014. Poukázal na to, že odporkyňa
v priebehu konania ani raz nenamietala existenciu žalovanej pohľadávky. Počas konania svoj záväzok

viackrát uznala, jednak čiastočnými úhradami a aj písomným uznaním, pričom nenamietala právny
základ záväzku. Pri posudzovaní platnosti súdneho zmieru je podstatnou skutočnosťou to, či účastníci
konania môžu so sporom voľne nakladať. Súd uzavretý zmier neschváli len ak je v rozpore s kogentnými
ustanoveniami právnych predpisov. Zmluvu o úvere treba posudzovať podľa Obchodného zákonníka
ako absolútny obchod, pričom kogentné sú len základné ustanovenia zmluvy o úvere, ostatné sú

dispozitívne. Nebolo preukázané ani tvrdenie súdu, že zmluva nebola uzavretá v písomnej forme. Na
pojednávaní dňa 26.5.2014 odporkyňa uviedla, že si nepamätá či jej bolo doručené potvrdenie banky o
prijatí žiadosti o úver. Potvrdila, že jej boli poskytnuté finančné prostriedky a aktívne ich čerpala, a bola
jej doručená aj kreditná karta a PIN kód. Medzi účastníkmi teda bol písomný kontakt. Listinné dôkazy sanavrhovateľovi nepodarilo dohľadať preto, že boli zasielané v roku 2004 a medzitým došlo aj k právnemu
nástupníctvu na strane navrhovateľa. Preto žiada, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie tak,
že schváli zmier účastníkov konania zo dňa 20.1.2014.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v rozsahu podľa ustanovenia
§ 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné.
Podľa § 91 ods. 1 O.s.p. ak to povaha veci pripúšťa môžu účastníci skončiť súdne konanie súdnym
zmierom. Podľa § 99 ods. 2 O.s.p. súd rozhodne o tom, či zmier schvaľuje; neschváli ho, ak je v rozpore

s právnymi predpismi.

Predmetom konania je zaplatenie peňažnej pohľadávky zo zmluvy o úvere medzi účastníkmi konania,
ktorý umožňuje uzavretie súdneho zmieru. Súd vo veci správne aplikoval ustanovenia Obchodného
zákonníka v spojení so zákonom č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, avšak z vykonaného
dokazovania vyvodil nesprávne skutkové závery.

Na č. l. 5 súdneho spisu je založený listinný dôkaz - Žiadosť/Zmluva o vydaní HVB Kreditnej karty s
požadovaným úverovým limitom 40 000,- Sk. Súčasťou žiadosti je prehlásenie žiadateľky (odporkyne),
že neoddeliteľnou súčasťou Žiadosti/Zmluvy sú Obchodné podmienky pre vydanie a používanie HVB
Kreditných kariet. Podpísaním Žiadosti/Zmluvy odporkyňa potvrdila, že sa s nimi dôkladne oboznámila

a súhlasí s ich aplikáciou na tento zmluvný vzťah. Obchodné podmienky sú pripojené k Žiadosti/
Zmluve, pričom podľa nich pojem „zmluva“ znamená „Zmluvu o vydaní HVB Kreditnej karty uzatvorenú
medzi bankou a žiadateľom v písomnej forme podľa § 269 ods. 2 ObZ na základe Žiadosti o vydanie
HVB Kreditnej karty doručenej banke. Obsah zmluvy je určený obsahom žiadosti.“ Na druhej strane
Žiadosti/Zmluvy sa nachádza podpis odporkyne a podpis pracovníka HVB Bank Slovakia, a.s. (právneho

predchodcu navrhovateľa) zo dňa 18.2.2004. Podľa názoru odvolacieho súdu tento listinný dôkaz
osvedčuje, že odporkyňa pri podpise zmluvy bola oboznámená s obchodnými podmienkami banky pre
čerpanie poskytnutého úverového rámca, v ktorých je podrobne upravený spôsob splácania úveru aj
dohodnutých úrokov a poplatkov. Podpis pracovníka banky osvedčuje, že táto žiadosť bola banke
skutočnedoručenáavzmysleobchodnýchpodmienoksatakobsahžiadostistalobsahomzmluvymedzi

účastníkmi konania v písomnej forme. Nasvedčuje tomu napokon aj samotný názov dokumentu Žiadosť/
Zmluva o vydaní HVB Kreditnej karty“.

Odporkyňa nerozporovala, že úverová zmluva bola uzavretá v písomnej forme a nebolo sporné ani
to, že banka poslala písomne odporkyni všetky údaje potrebné pre používanie vydanej kreditnej karty.

Záver súdu, že zákon o spotrebiteľských úveroch bol porušený tým, že pre platnosť zmluvy sa vyžaduje
písomná forma, tak nemá odporu vo vykonaných dôkazoch.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, že navrhnutý zmier
účastníkov konania schválil. O trovách konania odvolací súd nerozhodol, pretože si ich náhradu žiadny

z účastníkov, vzhľadom na uzavretý zmier, neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.