Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, November 19, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11Co/109/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814203440
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šamo
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8814203440.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Šama a sudcov JUDr. Jozefa
Škraba a JUDr. Mareka Kohúta v právnej veci žalobcu: CD Consulting, s.r.o., Politických vězňů 1272/21,
Nové Město, Praha 1, Česká republika, IČO: 264 29 705, zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova
4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanému P. P., W. Q. X., J.. T. XXX/XX, o zaplatenie 396,- eur
s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 3C/32/2014-42 zo
dňa 4.2.2015 jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvého stupňa.

Nepriznáva žalovanému náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh žalobcu a žalovanému náhradu trov
konania nepriznal. V dôvodoch rozsudku uviedol, že žalobca sa podaným návrhom domáhal zaplatenia
zmenkovej sumy 396,- eur, zmenkového úroku vo výške 0,25% denne zo sumy 516,- eur od 9.12.2010
do 29.8.2011, čo predstavuje sumu 340,56 eur,- zo sumy 496,- eur od 30.8.2011 do 22.11.2011, čo
predstavuje sumu 105,40 eur, zo sumy 456,- eur od 23.11.2011 do 20.12.2011, čo predstavuje sumu
31,92 eur, zo sumy 436,- eur od 21.12.2011 do 21.2.2012, čo predstavuje sumu 68,67, zo sumy 396,- eur
od 22.2.2012 do zaplatenia. Ďalej žalobca žiadal priznať 6% ročný úrok zo zmenkovej sumy 516,- eur od
22.2.2011 do 29.8.2011, čo predstavuje sumu 16,12 eur, zo sumy 496,- eur od 30.8.2011 do 22.11.2011,
čo predstavuje sumu 6,93 eur, zo sumy 456,- eur od 23.11.2011 do 20.12.2011, čo predstavuje sumu
210,- eur, zo sumy 436,- eur od 21.12.2011 do 21.2.2012, čo predstavuje sumu 4,52 eur, zo sumy 396,-
eur od 22.2.2012 do zaplatenia. Okrem toho žalobca žiadal priznať zmenkovú odmenu vo výške 1/3
percenta zmenkovej sumy, teda 1,72 eur a náhradu trov konania. Návrh odôvodnil tým, že ako indosatár
je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil žalovaný dňa 16.8.2010 na zmenkovú sumu
516,- eur, pričom sa zaviazal aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25% denne od 9.12.2010 s
tým, že indosovaná zmenka je vista zmenkou opatrenou doložkou na zaplatenie v lehote štyroch rokov
od vystavenia. Žalobca návrh podal podľa čl. 4 ods. 1 Naradenia európskeho parlamentu a rady (ES)
č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Žalobca
uviedol, že zmenka bola vystavená 16.8.2010 na sumu 516,- eur, pričom do jej textu bol pojatý záväzok
žalovaného zaplatiť túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa, a to zmenkovú sumu
spolu s 0,25% denným úrokom od 9.12.2010 do zaplatenia s tým, že za miesto splatenia bolo určené
sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doteraz
zaplatil 120,- eur, a to na zmenkovú sumu. Keďže zmenková istina je opatrená doložkou „bez protestu“
indosant nechal skutočnosť predloženia zmenky na platenie zistiť verejnou listinou.

Dňa 16.8.2010 uzavrela spoločnosť Pohotovosť, s.r.o., Bratislava ako veriteľ Zmluvu o úvere so
žalovaným, podľa ktorej mu poskytla úver v sume 250,- eur, pričom žalovaný sa zaviazal, že celkovo
zaplatí sumu 492,- eur, v 12-tich mesačných splátkach po 41,- eur. V ten istý deň žalovaný podpísal
zmenku, na ktorej je uvedené číslo zmluvy XXXXXXXXX, ktoré súhlasí s číslom zmluvy o úvere zo dňa
16.8.2010, podľa ktorej sa žalovaný zaviazal zaplatiť zmenku pri predĺžení na rad Pohotovosť, s.r.o.,
Bratislava, a to sumu 516,- eur. V danom prípade spoločnosť Pohotovosť, s.r.o. v ten istý deň a v ten
istý moment pri poskytovaní úveru žalovanému na jednej strane do zmluvy o úvere uviedla skutočnú
sumu 250,- eur, ktorú sumu ako úver reálne poskytla žalovanému a dohodla celkové vrátenie sumy 492,-
eur ,čo predstavuje 100 % navýšenie. Naviac v zmenke je uvedený zmenkový úrok 0,25% denne, čo
predstavuje ročne 91,25% úrok. Žalovaný vystavil dňa 16.8.2010 v prospech spoločnosti Pohotovosť,
s.r.o. zmenku, obsahom ktorej je záväzok zaplatiť pri jej predložení na rad Pohotovosť, s.r.o., Pribinova
25, Bratislava, sumu 516,- eur so zmenkovým úrokom 0,25 % denne od 9.12.2010. Predmetná zmenka
bola žalovaným vystavená ako vista zmenka a bola opatrená doložkami bez protestu a doložkou
na platenie predložiť v lehote štyroch rokov od vystavenia. Zmenka bola indosamentom prevedená
na žalobcu. Zmenka, ktorú žalobca pripojil k návrhu, bola vystavená ako zabezpečovací prostriedok
záväzku z poskytnutého úveru, ktorý má povahu spotrebiteľského úveru. Základný právny vzťah medzi
pôvodným majiteľom zmenky a žalovaným má teda spotrebiteľskú povahu. V ďalších dôvodoch súd
citoval čl. I § 75 zákona č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch, ďalej čl. I § 11 ods. 1 uvedeného
zákona, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 až 3, § 53 ods. 5, § 54 ods. 1, 2, § 39 OZ, ďalej ustanovenie §
2, ustanovenie § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Súd mal za preukázané,
že dňa 16.8.2010 uzavrel žalovaný ako dlžník so spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o. ako veriteľom Zmluvu
o úvere v písomnej forme, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 250,- eur. V ten istý deň
bola vystavená a podpísaná zmenka na sumu 516,- eur. Ďalej mal súd za preukázané, že žalobcom
predložená zmenka zabezpečovala hlavný záväzkový vzťah, ktorým bola zmluva o úvere, uzavretá
medzi žalovaným ako dlžníkom a spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o. Bratislava ako veriteľom. Zmluvu o
úvere uzatváral žalovaný ako občan - fyzická osoba. Zmluva bola uzatváraná na formulári veriteľa, mala
predtlačený text a do zmluvy sa dopisovali len údaje, ktoré vzhľadom na charakter nemohli byť vopred
dané, a to osobné údaje dlžníka, výška poskytnutého úveru, výšky poplatku a spôsob splatnosti. Do
zmluvy sa dopisovala len suma úveru, suma poplatku, výška splátok, počínajúci deň splatnosti, pričom
v predtlačenej forme formulára bol obsiahnutý aj text, že dlžník sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi sumu
úveru zvýšenú o príslušný poplatok. Neoddeliteľnou časťou zmluvy o úvere boli Všeobecné podmienky
poskytnutia úveru, dohoda o vyplnení zmenky a mediačná dohoda. Taktiež sa strany dohodli na tom,
že v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka sa ich právne vzťahy budú spravovať Obchodným
zákonníkom. V danom prípade žalovaný ako fyzická osoba spĺňal definíciu spotrebiteľa a spoločnosť
Pohotovosť, s.r.o. Bratislava na strane veriteľa konala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti pri
uzatváraní zmluvy o úvere, keďže v predmete podnikania zapísaného v Obchodnom registri mala činnosť
poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Spoločnosť Pohotovosť, s.r.o. splnila definíciu dodávateľa.
Zmluva medzi veriteľom a žalovaným bola uzatvorená na formulári veriteľa vrátane všeobecných
zmluvných podmienok, pričom súd mal za to, že takézo zmluvy uzatváral veriteľ s viacerými osobami
a bolo obvyklé, že ktorákoľvek druhá strana ako spotrebiteľ obsah tejto zmluvy podstatným spôsobom
ovplyvniť nemohla. Súd dospel k záveru, že zmluva o úvere zo dňa 16.8.2010 uzavretá medzi veriteľom
a žalovaným bola spotrebiteľskou zmluvou. V danom prípade zmenka slúžila ako zabezpečovací právny
prostriedok zo spotrebiteľského vzťahu. Napriek tomu, že žalovaný v konaní výslovne nenamietal, že
zmenka je neplatná, súd skúmal jej platnosť, pretože mal za to, že princíp vigilantibus iura sripta sunt v
spotrebiteľských veciach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. Uvedené
konštatoval Najvyšší súd SR v uznesení sp.zn. 6MCdo 9/2012, 6Cdo 1/2012, 5Cdo 61/2012. V rozsudku
Európskeho súdneho dvora sp.zn. C - 419/2011 zo 14.3.2013 samotný Európsky súdny dvor v konaní pri
uplatnení práva zo zmenky z úradnej moci skúmal postavenie odporcu ako spotrebiteľa. Podľa záverov
tohto rozhodnutia, napriek tomu, že v danom prípade sa jedná o vzťah uplatnený na základe zmenky
ako abstraktného cenného papiera, je povinnosťou súdu skúmať postavenie odporcu ako spotrebiteľa.
Podľa rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie z 16.11.2010 práve vo veci Pohotovosť, s.r.o. sp.zn.
C - 76/10 bolo rozhodnuté Súdnym dvorom EÚ, že vnútroštátny súd má v každom štádiu konania
vrátane výkonu rozhodnutia povinnosť aj bez návrhu posúdiť nekalé povahy sankcií (a nielen sankcií
ale akýchkoľvek zmluvných dojednaní) obsiahnutých v zmluve o úvere, ak má súd k tomuto účelu k
dispozícií nevyhnutné informácie o právnom a skutkovom stave. Odčlenenie zmenkového abstraktného
vzťahu od spotrebiteľského vzťahu nie je možné, pretože práve v spotrebiteľských vzťahoch bolo použitie
zmenky regulované a obmedzené v ustanovení § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch v rôznom znení odo 31.12.2007 a od 1.1.2008. Posledná právna úprava v § 17 ods. 3 zákona č.

129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch dokonca zmenku v spotrebiteľských úveroch úplne zakazuje.
Pokiaľ by došlo k odčleneniu abstraktného vzťahu zo zmenky, súd by nemohol v tomto prípade aplikovať
ustanovenia o ochrane spotrebiteľa, čím by došlo k zmareniu účelu spotrebiteľského práva. Čo sa týka
prípustnosti zmenky v spotrebiteľskom vzťahu, súd poukázal na ustanovenie § 4 ods. 6 zákona č.
258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch platného v čase uzavretia zmluvy o úvere, podľa ktorého v
súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo od inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou
alebo šekom. Aby veriteľ mohol prijať zmenku od spotrebiteľa, musia byť naraz splnené dve podmienky,
a to:
1. že ide o zabezpečovaciu zmenku a po
2. že zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného
spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že uvedené podmienky neboli splnené. Istina poskytnutého
úveru bola 250,- eur, pričom zmenka bola vystavená na sumu 516,- eur, naviac v Zmluve o úvere zo
dňa 16.8.2010 je uvedené, že pri poskytnutom úvere 250,- eur sa žalovaný ako spotrebiteľ zaväzuje
celkovo zaplatiť 492,- eur. S poukazom na to súd potom považoval zmluvné dojednanie, a to dohodu o
vyplnení zmenky za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Dohoda uzavretá v čl. 17 Všeobecných zmluvných
podmienok umožňovala vystaviť zmenku, v ktorej nebola vyplnená zmenková suma a dátum začiatku
úročenia zmenkovej sumy, pričom zmenkovú sumu vyplní veriteľ, v rozsahu všetkých jeho peňažných
nárokov voči dlžníkovi, ktoré podľa uváženia veriteľa vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Takéto zmluvné
dojednanie o vyplnení zmenky, za stavu, že ide o spotrebiteľský vzťah a ktoré zmluvné dojednanie mení
vzťah medzi účastníkmi zo zmluvného dojednania na vzťah zo zmenky, ktorý nie je zásadne kauzálny a
nepoužíva žiadnu ochranu spotrebiteľa, musel súd vyhodnotiť ako neprijateľné, a tým neplatné v súlade
s § 54 ods. 5 OZ, resp. ako neplatné dojednanie v zmysle § 52 ods. 2 OZ. Súd ďalej poukázal na to, že
vyplnením zmenky došlo k značnému zhoršeniu postavenia žalovaného ako spotrebiteľa, pretože veriteľ
(právny predchodca žalobcu) vyplnením zmenky nepochybne zamýšľal obísť zákonné ustanovenia na
ochranu spotrebiteľa, pretože na základe takto vyplnenej zmenky požadoval zmenkový úrok 0,25%
denne, ktorý je vzhľadom na svoju výšku považovaný za taký, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi a v
spotrebiteľských vzťahoch neprípustný. Vzhľadom na takto zistený skutkový stav súd dospel k záveru, že
zmenka, titulom ktorej žalobca uplatňuje žalovanú sumu je neplatná, nakoľko bola vystavená v rozpore
so zákonom. Dohodu o vyplňovacom práve bianko zmenky, a tým aj samotnú zmenku treba považovať
za neplatnú pre obchádzanie zákona. V danom prípade vystavením zmenky sa právny predchodca
žalobcu snažil vyhnúť posudzovaniu platnosti úverovej zmluvy a aplikácii Zákona o spotrebiteľských
úveroch. Zmenka na sumu 516,- eur s 0,25% denným úrokom od 9.12.2010 pri úvere žalovaného 250,-
eur, je úžerou takého rozsahu, že ju súd nemohol za žiadnych okolností akceptovať. O trovách konania
rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s tým, že žalovanému ako úspešnej strane vznikol nárok na náhradu
trov konania, avšak tieto si neuplatnil, preto mu túto nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd tento zmenil a jeho
návrhu vyhovel. Odvolanie podal z dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., a že
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zdôraznil, že v
prejednávanej veci došlo zo strany súdu jeho konaním, ako aj napadnutým rozhodnutím k porušeniu
práva Európskej únie, konkrétne čl. 4, 5 a 7 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 861/2007
z 11.7.2007. Nariadenie má všeobecnú pôsobnosť a je záväzné vo všetkých svojich častiach a priamo
aplikovateľné v Slovenskej republike. V danej veci žalovaný nedoručil súdu žiadnu žalobnú odpoveď v
súlade s čl. 5 ods. 3 alebo 6 Nariadenia, a preto bol povinný postupovať podľa čl. 7 ods. 3 nariadenia,
ktoré upravuje procesný postup súdu pri skončení konania a obligatórne ustanovuje povinnosť súdu
vydať rozsudok o pohľadávke bez nariadenia pojednávania vždy, ak sa súdu nedoručila odpoveď
žalovaného. Napadnuté rozhodnutie je preto prekvapivým rozhodnutím. Ďalej žalobca poukázal na
to, že súd nemohol nariadiť pojednávanie, pretože neboli splnené podmienky Nariadenia. Výnimočná
možnosť ústneho pojednávania zabezpečuje hospodárnosť a rýchlosť konania s nízkou hodnotou sporu.
Pojednávanie možno nariadiť podľa Nariadenia len vo veciach rozporných tvrdení účastníkov konania,
kde nebude možné potvrdiť alebo vyvrátiť tvrdenia účastníkov len na základe predložených listinných
alebo iných dôkazov. Pojednávanie nemožno uskutočniť za účelom zisťovania doplňujúcich informácií
od účastníkov konania, doplnenia skutkových tvrdení, doplnenia dôkazov, pretože na tento účel slúži
súdu procesný prostriedok upravený v čl. 7 ods. 1 písm. a) Nariadenia. Pojednávanie nie je možné
nariadiť podľa Nariadenia vtedy, ak súd hodlá vykonať iné právne posúdenie alebo ak súd neschvaľuje

materiálne vyjadrenie práva Európskej únie prejavujúce sa v zostavení prílohy č. 3 Nariadenia. V
podmienkach Slovenskej republiky rozhoduje súd o nariadení pojednávania formou uznesenia. Súd
žiadne rozhodnutie o nariadení pojednávania nevydal a nedoručil ho stranám v súlade s ustanovením
§ 45 a nasl. O.s.p. Ak súd o nariadení pojednávania nerozhodol platne uznesením, toto sa nemohlo
uskutočniť, a ak sa uskutočnilo jeho výsledky nemohli byť použité pre meritórne rozhodnutie súdu.
Prvostupňový súd v odôvodnení rozhodnutia uvádza, že vo veci vykonal dokazovanie, okrem iného
oboznámením sa s úverovou zmluvou, exekučným spisom a ďalšími listinnými dôkazmi. Žalobca, a
podľa dostupných informácií ani žalovaný, však dokazovanie úverovou zmluvou, exekučným spisom,
či ďalšími listinnými dôkazmi nenavrhoval. Podľa ustanovenia § 120 O.s.p. dokazovanie v sporovom
konaní je ovládané prejednacou zásadou, čo znamená, že súd vychádza len zo skutočností tvrdených
účastníkmi a vykonáva len tie dôkazy, ktoré účastníci navrhli. Žalobca predložil súdu ako dôkaz o
svojich nárokoch platnú zmenku, ktorou keďže táto spĺňa všetky formálne a materiálne náležitosti
predpokladané zákonom č. 191/1950 Zb. dokázal jasne, úplne a zrozumiteľne svoje právo na úhradu
zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Voči forme a obsahu zmenky zo strany žalovaného žiadnych
námietok nebolo, a preto neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov
nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci. Ustanovenie § 120 ods. 1 O.s.p. in fine, síce súdu umožňuje, aby
v sporovom konaní vykonal aj iné dôkazy ako tie, ktoré navrhli účastníci konania, avšak tento postup
je možné využiť len výnimočne, ak je vykonanie nenavrhnutých dôkazov nevyhnuté pre rozhodnutie vo
veci a nevykonanie nejakého dôkazu môže byť príčinou toho, že súd nemôže rozhodnúť. V danej veci
súd mohol a mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej
zmenky. Predpokladom vydania rozsudku v tomto konaní bolo výlučne predloženie originálu zmenky.
Žalovaný mohol na základe čl. 5 ods. 3 a ods. 6 Nariadenia vzniesť námietky voči zmenke, ak tak
však neurobil, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to z dôvodu uplatnenia koncentračnej
zásady konštruovanej Nariadením. Prvostupňový súd navyše pri vydávaní rozhodnutia vychádzal z
podľa neho nesporných skutočností. Súd za nesporné považoval to, že žalovaný so spoločnosťou
Pohotovosť, s.r o. uzatvoril zmluvu o úvere, ďalej že zmenka, ktorá je predmetom tohto konania je
zabezpečovacou zmenkou, a že žalovaný uzatvoril zmluvu o úvere ako spotrebiteľ. Uvedené, údajne
nesporné skutočnosti, však neboli tvrdením ani jedného z účastníkov konania. Súd tieto údajne nesporné
fakty vyabstrahoval z dokazovania, ktoré si sám navrhol. Také skutočnosti jednoznačne nemožno
považovať za nesporné. Žalovaný a ani žalobca sa k týmto skutočnostiam nikdy nevyjadrili, preto
neexistuje spôsob akým by súd mohol dospieť k nespornosti týchto skutočnosti. Ak súd na týchto
údajne nesporných skutočnostiach založil svoje meritórne rozhodnutie, toto rozhodnutie nepochybne
je postihnuté vadou, ktorá ma za následok jeho nesprávnosť. Žalobca nesúhlasil so záverom súdu
prvého stupňa, že dohoda o vyplnení zmenky je neplatná pre rozpor so zákonom v zmysle § 39 OZ.
V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 43CoZm/18/2013,
ktorý vo svojom rozhodnutí uviedol, že každý občan má možnosť pred vystavením zmenky zvážiť, či
ju podpíše alebo uprednostní inú formu potvrdenia svojej povinnosti uhradiť dlh, a že nie je možné
pripustiť, aby sa vytvorila osobitná skupina subjektov (spotrebitelia), u ktorých by sa vtedy účinné
právne predpisy vykladali inak ako pre všetky ostatné subjekty, o ktorých by sa rozhodovalo v zmysle
prísneho zmenkového práva. Prvostupňový súd ďalej ignoroval ustanovenie § 17 Zákona o zmenkách
a šekoch. Ta určitých okolností je prípustné uplatňovať tzv. kauzálne námietky voči žalobcovi, avšak
námietka musí byť vznesená zo strany žalovaného a predovšetkým tento v tejto situácií nesie dôkazne
bremeno na preukázanie svojich tvrdení. Nie je prípustné, aby túto úlohu a iniciatívu na seba prevzal
súd a suploval tak aktivitu žalovaného. Kauzálne námietky sú po indosovaní v zásade neprípustné.
Zmluvný vzťah medzi žalovaným a remitentom je po indosovaní irelevantný, navyše žalobcovi nie
je známy obsah údajného zmluvného záväzku. V ďalšom poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu
Českej republiky sp. zn. 25Cdo/1839/2000, v zmysle ktorého zmenkový záväzok je celkom samostatný
a oddelený od prípadného záväzku, ktorý bol pôvodom jeho vzniku na uznesenie Vrchného súdu v
Prahe sp.zn. 5Cmo/14/97 v tej súvislosti, že zabezpečovacia zmenka ako prostriedok zabezpečenia
je samostatným nárokom, nezávislým dokonca na existencii zabezpečenej pohľadávky. Vzhľadom na
úplnú samostatnosť, oddelenosť, nezávislosť zmenkového záväzku nie je možné hovoriť o tom, že
zmenka je zmenkou podľa Zákona o spotrebných úveroch a že tomuto zákonu odporuje. Zmenka
uplatnená v tomto konaní má všetky zákonom predpísané náležitosti, a teda ide o platnú zmenku.
Uplatnený nárok žalobcu je tak v celom rozsahu dôvodný. Žalobca poukázal na to, že nikto okrem
súdu v konaní netvrdil, že žalovanému bol poskytnutý spotrebiteľský úver, teda nie úver v súvislosti
s jeho podnikateľskou činnosťou, a nikto tú skutočnosť v konaní ani nepreukázal. Napriek tomu z
tejto skutočnosti súd pri rozhodovaní vychádzal. Napadnuté rozhodnutie je prekvapivé, čo predstavuje
odňatie možnosti konať pred súdom. Žalobca zdôraznil mimoriadne dôležitú okolnosť, že žalovaný vo

svojej odpovedi uplatnený nárok zo zmenky uznal. Prvostupňový súd dospel k záveru, že dohodnutý
zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne je v rozpore s dobrými mravmi a v tejto časti považoval zmenku
za čiastočne neplatnú. V tejto súvislosti uviedol, že zmenku vystavil žalovaný, túto dobrovoľne podpísal,
pričom išlo o prejav jeho slobodnej vôle. Sadzba zmenkového úroku je napísaná na zmenke a bola mu
známa v čase vystavenia zmenky. Žalovaný teda mal vedomosť o tom, že sadzba zmenkového úroku
predstavuje 0,25 % denne a s takouto sadzbou zmenkového úroku jednoznačne súhlasil.

Žalovaný sa na odvolanie žalobcu nevyjadril.

Odvolací súd podľa § 212 ods. 1 v spojení s § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania prejednal
vec v medziach, ktorých sa odvolateľ domáhal jej preskúmania a dospel k záveru, že jeho odvolanie
nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa náležite zistil skutkový stav a vyvodil z neho aj správny právny záver, preto odvolací
súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. K vecne
správnym dôvodom napadnutého rozsudku odvolací súd považuje za potrebné poukázať na spoločné
stanovisko občiansko-právneho a obchodno-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
z 20.10.2015, podľa ktorého ak žalobca ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku platí
bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý žalobca použil že:
1. pokiaľ za akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou
povahou, či neprípustnosť uplatneného nároku je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v
intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ;
2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť, či neprípustnosť predloženého návrhu súd pristúpi k
prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúcich ich rozsah a
povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného
dokazovania vyplynie.
Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve,
aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená. Aj v prípade, že nie sú
podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na
strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu posúdiť nárok na uplatnený úrok zo
zmenky ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška uplatneného nároku podľa úvahy
súdu takýto exces dosahuje. Z pohľadu procesného práva je relevantným to, že na uvedené konanie sa
aplikuje Nariadenie 861/2007, v ktorom sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou
sporu. Vo vzťahu k aplikácii Nariadenia možno konštatovať, že toto nekladie žiadne prekážky v možnosti
preskúmať doložené listiny súdom a je možné aplikovať všetky procesnoprávne princípy použiteľné v
slovenskom právnom poriadku. Z Nariadenia nevyplýva povinnosť súdu automaticky návrhu vyhovieť.
Aj v prípade absencie aktivity žalovaného v konaní, pokiaľ súd zhliadne v návrhu také skutočnosti,
ktoré ho povedú k záveru o neprípustnosti návrhu, návrh zamietne, čo vyplýva priamo z čl. 4 bod 4
Nariadenia. Z procesného hľadiska teda k návrhu môže súd pristupovať s rovnakou mierou ingerencie,
ako k akémukoľvek inému návrhu uplatnenému v konaní pred súdom riadiac sa len osobitnými pravidlami
týkajúcimi sa určitej časovej náročnosti v zmysle uložených lehôt podľa Nariadenia. Súd môže konať
aj formou nariadeného pojednávania, nemusí to byť vždy len na základe návrhu účastníka, ale aj
keď to sám považuje za potrebné. Nariadenie je tak len alternatívnym nástrojom pri rešpektovaní
procesných pravidiel príslušného členského štátu. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalovaný dňa 16.8.2010
uzatvoril so spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o. úverovú zmluvu na sumu 250,- eur s tým, že sa zaviazal
zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 242,- eur, celkove sumu 492,-
eur v 12-tich mesačných splátkach po 41,- eur. Číslo zmluvy je XXXXXXXXX a také isté číslo je
uvedené aj na predmetnej zmenke, ktorá bola vystavená 16.8.2010, teda v ten istý deň ako bola
uzavretá zmluva o úvere. Hoci v zmluve o úvere je zaškrtnutá kolónka, že dlžník finančné prostriedky
použije na výkon povolania, z úverovej zmluvy nevyplýva, že by v nej bolo uvedené identifikačné číslo
podnikateľa. Naopak, v zmluve je uvedené rodné číslo dlžníka. Tieto skutočnosti naznačujú, že išlo
o spotrebiteľský úver a nie o úver poskytnutý podnikateľovi. Predmetná zmenka bola vystavená v
ten istý deň ako bola uzavretá zmluva o úvere, t.j. 16.8.2010. Podľa § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch platnom v uvedenom čase platí, že v súvislosti s poskytovaním úveru
od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od
dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o
zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky
nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa

zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere), vo výške max. 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru.
Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať, a
je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade
zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky. Z uvedeného možno uzavrieť, že ak zmenka
bola vyplnená v rozpore s týmto ustanovením, nie je možné, aby na základe takejto, potom veriteľ
vymáhal plnenie. Na okraj je treba ešte zdôrazniť, že v konaní neboli žalovaným vznesené kauzálne
námietky, a že nepôjde o zmenku tzv. spotrebiteľskú ani nebude inak zo skutkového stavu zjavné,
že zo strany žalobcu ide o zneužitie práva, je možné samotnou aktivitou súdu prieskumom ex offo,
podľa okolností prípadu posúdiť nárok na úrok, vo výške 0,25% denne, t.j. 91,25% ročne, ako nárok
uplatnený v rozpore s dobrými mravmi (ex lege podľa § 39 OZ). Súd má právo a povinnosť vyhodnotiť
v akej miere je dohodnutý úrok primeraný. Dohodnutý úrok vo výške 91,25% ročne sa rovná takmer
požadovanej istine, a preto nepochybne je treba takýto považovať za úrok, ktorý je v rozpore s dobrými
mravmi a ktorý nemožno žalobcovi priznať. Všeobecné súdy sú i pri rešpekte ku špecifickej, prísne
formálnej povahe inštitútu zmenky a jeho historickým koreňom povinné vždy prihliadať i k okolnostiam
konkrétnej veci. V prípade spotrebiteľov nesmú prehliadať ich špecifické záujmy a postavenie. Pri
svojej rozhodovacej činnosti musí súd hľadať také interpretačné a aplikačné východiská, ktoré zabránia
zneužívaniu práv v dôsledku aplikácie zmenkových inštitútov neprimerane v neprospech niektorého z
účastníkov zmenkových vzťahov. Platí pravidlo, že zákaz zneužitia práva je silnejší než dovolenie dané
právom a pokiaľ právna norma a určité správanie aprobuje a iná za predpokladu, že je zneužívané ho
zakazuje, takéto konanie v skutočnosti nie je výkonom práva ale protiprávnym úkonom. Výkonu práva,
ktoré je jeho zneužitím, súdy nesmú poskytnúť ochranu, keďže takýto postup by bol v rozpore s ústavou
chránenými právami.

Na základe týchto dôvodov odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

V odvolacom konaní bol žalovaný úspešný, avšak náhradu trov konania neuplatnil, preto mu táto
priznaná nebola.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.