Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, January 20, 2015

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 6Er/324/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7710209573
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Macková Novotná
ECLI: ECLI:SK:OSMI:2015:7710209573.2

Uznesenie

Okresný súd Michalovce v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom v Bratislave,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zast. Advokátska kancelária Advocate, s.r.o. so sídlom Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému R. V., nar. XX.X.XXXX, bytom M. XXX/XXX, XXX XX U.,
zast.: U.. W. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. J. X. 6, XXX XX U., o vymoženie 986,00 Eur s prísl. a trov
exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Exekúcia vykonávaná súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD. pod sp. zn. EX 6615/10 sa
vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú a z a s t a v u j e s a.

II. O trovách exekúcie bude rozhodnuté samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Michalovce poveril dňa 28.7.2010 súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého vykonaním

exekúcie na vymoženie istiny vo výške 986,00 € s príslušenstvom na základe rozhodcovského rozsudku
vydaného Stálym rozhodcovským súdom - JUDr. Michalom Rašlom, so sídlom v Bratislave, Karloveské
rameno 8, sp. zn. F.
Povinná sa podaniami doručenými súdu dňa 6.7.2011, 18.7.2013, 14.2.2014 a 14.1.2015 domáhala
zastavenia exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. g), § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v spojení § 45
ods. 1 písm. c), ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Vo svojich podaniach uviedla,

že od oprávneného si požičala sumu 400 €, uvedenú istinu uhradila povinná vo výške 220 €, t. j. čo do
istiny je dlžná 180 €. Aj napriek úhrade istiny vo výške 220 €, oprávnený žiada uhradiť čiastku 2.888,95 €
+ ďalšie úročenie a to denné 0,25 % a ročné 6%, pričom istina na základe zmluvy o úvere predstavovala
sumu 400 €, jej nedoplatok predstavuje výšku 180,00 €. Je zrejmé, že exekučný titul zaväzuje povinnú
na plnenie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi.

K podaniam povinnej sa vyjadril aj oprávnený, v ktorom uviedol, že povinnej bol poskytnutý úver vo
výške 400 € a povinná sa zaviazala vrátiť túto sumu zvýšenú o poplatok 392 €. Zmenková suma 1.116
€ sa do zmenky doplnila v deň splatnosti dlhu a pozostáva z istiny, zmluvnej pokuty a poplatku za
zasielanie upomienok. Vzhľadom na skutočnosť, že povinný neplnil uzatvorenú zmluvu o úvere v súlade
s dojednanými podmienkami riadne a včas, čím sa stal jeho dlh splatný vcelku dňa 22.7.2009, oprávnený
prostredníctvom svojho právneho zástupcu pristúpil k vyplneniu zmenky v zmysle Dohody o vyplnení

zmenky a táto bola povinnému predložená na zaplatenie pokusom o zmier zo dňa 25.11.2009. Zmenka,
ktoroupovinnýzabezpečilsvojúveružobsahovalazmenkovýúrokvovýške0,25%denne.Zákonnýúrok
vovýške6%ročnesioprávnenýuplatňujevsúladesust.§48zákonač.191/1950Sb.azadeňzročnosti
sa považuje deň predloženia zmenky na zaplatenie. Zmenkový úrok 0,25 % denne bol v blankozmenke
už uvedený pri jej vystavení dlžníkom a tento úrok teda ani nebol predmetom vyplňovacieho práva. V
prospech zmluvy č. 9032798 neboli uhradené žiadne splátky, v dôsledku, čoho sa stal dlh splatný dňom

22.7.2009. Povinná poukázala dve platby dňa 30.3.2010 vo výške 120 € a dňa 28.4.2010 vo výške 10 €,
v celkovej hodnote 130 €. Uvedené platby boli zohľadnené v návrhu na vykonanie exekúcie. Povinná pozačatí exekúcie poukázala 39 platieb v celkovej hodnote 1.675,48 €. Vzhľadom na uvedené skutočnosti
oprávnený žiadal, aby súd návrh povinnej na zastavenie exekúcie v celom rozsahu zamietol.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlási za
neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Súd má v ktoromkoľvek štádiu exekúcie povinnosť skúmať jej prípustnosť a v prípade, že zistí existenciu
dôvodov, pre ktoré je exekúcia neprípustná, môže ex offo exekúciu vyhlásiť za neprípustnú a zastaviť ju.

V danom prípade je dôvodom neprípustnosti exekučný titul, ktorý je podkladom pre exekúciu, a ktorý bol
vydaný v rozhodcovskom konaní na základe rozhodcovskej doložky, ktorá je neprijateľnou podmienkou
spôsobujúcou jej neplatnosť. Slovenský právny poriadok priamo ukladá v niektorých prípadoch aj bez
návrhu zastaviť exekúciu vedenú na základe rozhodcovského rozsudku. Takémuto postupu nebráni
ani skutočnosť, že arbitráž prebehla za účasti spotrebiteľa a že spotrebiteľ nepodal žalobu o zrušenie
rozhodcovského rozsudku.

Spoločnosť POHOTOVOSŤ s r.o. ako dodávateľ a povinný ako spotrebiteľ uzavreli dňa 23.3.2009
Zmluvu o úvere ( vo formulárovej podobe ), ktorá má povahu spotrebiteľskej zmluvy s poukazom na
znenie § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj s poukazom na znenie § 2 zákona o spotrebiteľských
úveroch. Súd posúdil predmetný právny vzťah ako spotrebiteľský aj s ohľadom na predmet činnosti

dodávateľa. Z okolností utvárania zmluvy a s ohľadom na povahu strán zmluvy je zrejmé, že dodávateľ
pri uzatváraní zmluvy konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a zmluvu uzatvoril s povinným ako
s fyzickou osobou nepodnikateľom. Na základe uvedeného mal súd jednoznačne preukázané, že ide
o spotrebiteľskú zmluvu a na právny vzťah medzi účastníkmi je nutné okrem zmluvných dojednaní,
aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ktoré majú

kogentnú povahu a sú súčasťou obsahu záväzku bez ohľadu na dohodu strán.

Súčasťou Zmluvy o úvere č. 9032798 sú aj Zmluvné dojednania, ktoré v bode 18 upravujú rozhodcovskú
doložku, v zmysle ktorej všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy o úvere, budú riešené:
a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská

rozhodcovská a.s., ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde,
b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa
príslušného právneho predpisu.

Rozhodcovská doložka v zmluve o úver nie je dojednaná individuálne, čo zjavne vyplýva z jej zaradenia

do Všeobecných podmienok poskytnutia úveru ako súčasti formulárovej zmluvy o úvere. Spôsob akým
bola rozhodcovská doložka koncipovaná formálne napĺňa podmienku uvedenú v citovanom písm. q)
bodu 1 Prílohy ku smernici v tom význame, že rozhodcovské konanie nebolo dojednané ako výlučný
prostriedok riešenia sporov zo zmluvy. Vychádzajúc však z povahy samotnej zmluvy o úvere (viď aj
ustanovenie § 53 ods. 9 OZ v súčasnom znení) je zrejmé, že subjektom, ktorý bude mať v konečnom

dôsledku právo voľby medzi rozhodcovským alebo civilným súdom bude takmer vždy veriteľ, nakoľko
miera jeho práv voči druhej zmluvnej strane v súvislosti s mierou povinností dlžníka, zabezpečuje takmer
úplnú dominanciu v tomto zmluvnom vzťahu a minimalizuje dôvody na podanie žaloby zo strany dlžníka.
Vychádzajúc z uvedených ustanovení je zrejmé, že veriteľ od počiatku sledoval takýmto koncipovaním
rozhodcovskej doložky to, aby v prípade vzniku sporov zo zmluvy boli tieto vždy riešené na súde,

ktorý sa nachádza v mieste jeho sídla, za účelom minimalizácie jeho nákladov a reálneho sťaženia
uplatnenia práv spotrebiteľa. Takto koncipovanou rozhodcovskou doložkou teda napriek jej formálnemu
zneniu reálne dochádza k narušeniu smernicou sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami a to
samozrejme v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ v takejto situácii vzhľadom na značnú vzdialenosť
miesta konania ako aj na svoje majetkové a zárobkové pomery nemá právo relevantne sa proti návrhu

zo strany veriteľa brániť, resp. sa zúčastniť konania či už pred rozhodcovským súdom alebo v občiansko-
súdnom konaní. V konečnom dôsledku k takémuto závažnému narušeniu rovnováhy v rozpore s
úmyslom vyjadreným v smernici dochádza už aj samotnou skutočnosťou, že spotrebiteľovi nie je zo
zákona daná možnosť v prípade podania žaloby voči nemu na rozhodcovskom súde (nachádzajúcom
sa okrem toho v značnej vzdialenosti od bydliska odporcu), domáhať sa možnosti uskutočniť konanie na

súde v mieste jeho bydliska ako je to prirodzené v občianskom súdnom konaní. Spotrebiteľ sa podpisom
zmluvy, obsahom ktorej je aj takáto doložka, reálne vopred vzdáva práva na účinnú procesnú obranu
(či už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy), čo je v demokratickom zriadení a v
podmienkach právneho štátu neprijateľným javom.Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.01.2008, spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1, ods. 4 písm. r), ods. 5 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné
podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné
podmienky sú vyjadrené určito jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné zmluvné podmienky
individuálne dohodnuté. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú

najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby
spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou

zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.

Podľačl.6ods.1.smerniceRady93/13/EHSz5.apríla1993onekalýchpodmienkachvspotrebiteľských
zmluvách (ďalej len ako "smernica"), členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v
zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho

práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná
pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Podľa čl. 2. písm. a) smernice,
na účely tejto smernice "nekalé podmienky znamenajú zmluvné podmienky definované v článku 3.
Podľa čl. 3 ods. 1., zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak
napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých

na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa. Podľa čl. 3 ods. 3. smernice, príloha obsahuje indikatívny a
nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré môžu byť považované za nekalé. Podľa prílohy smernice
93/13/EHS ods.1 písm. q), neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať
žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory
neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom

alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah,
malo spočívať na inej zmluvnej strane.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu. Zatiaľ
čo dôvody, na základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví exekúciu (§ 57 ods. 1 Exekučného

poriadku) alebo na základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57 ods. 2 Exekučného
poriadku), podrobne upravuje Exekučný poriadok, ustanovenie okamihu, kedy tak má alebo môže učiniť,
nie je explicitne dané. Z uvedeného tak vyplýva, že súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v
priebehu konania, ak zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. Súd je
preto povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady

na vedenie takéhoto konania. Jedným z týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho
existencie nemožno exekúciu vykonať. V danom prípade rozhodnutie súd opiera práve o neexistenciu
relevantného exekučného titulu uplatnením príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, ako aj
Exekučného poriadku.

Podľa § 45 ods. 1, ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon
rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému
bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie zastaví: a) z dôvodov uvedených v osobitnom
predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo c) ak
rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne

nemožné, právom nedovolené alebo odparuje dobrým mravom. Súd príslušný na výkon rozhodnutia
alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak
zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa ods. 1 písm. b) alebo c).Rozhodcovský rozsudok síce nadobúda účinky rozsudku súdu, ale zákonodarca upravil postup ako
zabrániť, aby sa plnenie priznané arbitrom nevymáhalo, ak okrem iného odporuje dobrým mravom.

Podľa § 35 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní rozhodcovský rozsudok, ktorý už
nemožno preskúmať podľa § 37 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, má pre účastníkov
rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. Formálna právoplatnosť
rozhodnutia podľa ustálenej judikatúry a právnej teórie vyjadruje, že rozhodnutie nemožno preskúmať
na základe riadnych opravných prostriedkov a nenastane odkladný (suspenzívny účinok). Materiálna

právoplatnosť rozhodnutia vyjadruje, že medzi účastníkmi, medzi ktorými má táto právoplatnosť účinky,
sa nastolil kvalitatívne nový právny vzťah v podobe judikovaného nároku (rei iudicatae), o ktorom
nemožno znova konať a ktorý je záväzný medzi účastníkmi a voči všetkým orgánom. Kým formálna
právoplatnosť je vždy bezvýnimočná, teda rozhodnutie buď je, alebo nie je napadnuteľné riadnymi
opravnými prostriedkami, materiálna právoplatnosť sa vyznačuje omnoho väčšou flexibilnou. V právnom
poriadku tak existujú rozhodnutia, ktoré síce sú v zásade materiálne právoplatné, ale pre určité okruhy

právnych vzťahov (pre určité právne normy) sa na ne hľadí, akoby materiálne právoplatné neboli.
Materiálna právoplatnosť rozhodnutí nie je bezvýnimočná a z vážnych dôvodov existujú z nej výnimky.
Určenie týchto dôvodov a rozsahu, v akom sa na účinky materiálnej právoplatnosti nemá prihliadať,
určuje zákonodarca a súdu patrí do kompetencie aplikácia takejto vyjadrenej právnej úpravy, pokiaľ
nie je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi alebo medzinárodnými zmluvami,

ktoré boli ratifikované a vyhlásené v súlade so zákonom. Tieto princípy sa vzťahujú aj na rozhodcovské
rozsudky, ktoré nadobudnú účinky právoplatného rozhodnutia súdu (§ 35 zákona č. 244/2002 Z. z. o
rozhodcovskom konaní). Toto ustanovenie v spojení s § 159 Občianskeho súdneho poriadku určuje,
že účinkami materiálnej právoplatnosti doručeného rozhodcovského rozsudku nie je viazaný súd, ktorý
tento rozhodcovský rozsudok preskúmava na základe žaloby podľa § 40 zákona č. 244/2002 Z. z.

o rozhodcovskom konaní. Vo vyššie uvedenom zmysle treba vykladať aj ustanovenie § 15 zákona
č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, ktoré v sebe zakotvuje osobitný prieskumný inštitút -
prieskumnú právomoc exekučného súdu, resp. súdu rozhodujúceho vo veci výkonu rozhodnutia. V
zmysle vyššie uvedených výkladov účinkov materiálnej právoplatnosti by však toto ustanovenie úplne
stratilo svoj význam, ktorý mu dal zákonodarca zreteľným vyjadrením v jeho texte, a to umožniť

exekučnémusúduodmietnuťexekučnúprávnuochranunárokupriznanémurozhodcovskýmrozsudkom,
ktorý vykazuje niektoré z vád uvedených v § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní.
Účinky materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku v zmysle § 35 zákona č. 244/2002 Z. z. o
rozhodcovskom konaní je tak potrebné na účely § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní
vylúčiť vo vzťahu k exekučnému súdu. Exekučný súd je pri postupe podľa § 45 zákona č. 244/2002

Z. z. o rozhodcovskom konaní oprávnený hľadieť na rozhodcovský rozsudok tak, akoby materiálne
právoplatný nebol - nie je ním teda viazaný v zmysle § 159 Občianskeho súdneho poriadku a môže ho
preskúmavať z hľadísk vyjadrených v § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní aj čo do
jeho materiálnej správností a môže skúmať, či sú tu dôvody na zastavenie uvedené v § 268 Občianskeho
súdneho poriadku (resp. v súčasnom § 57 Exekučného poriadku), či sú tu nedostatky uvedené v

§ 40 písm. a) alebo b) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, alebo či rozhodcovský
rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom
nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Toto ustanovenie (§ 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o
rozhodcovskom konaní) potom treba považovať za to zákonné zmocnenie, ktoré umožňuje exekučnému
súdu jeho preskúmanie. Toto preskúmanie je exekučný súd oprávnený vykonávať tak, ako keby tu

žiadny rozhodcovský rozsudok nebol, teda tak, ako by to mohol urobiť súd, keby sám rozhodoval o
týchto otázkach. Môže samostatne posúdiť, či vec je spôsobilá na rozhodovanie v rozhodcovskom
konaní (§ 1 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní), či v tej istej veci bolo už vydané
právoplatné rozhodnutie súdu alebo rozhodcovského súdu, ďalej posúdiť obsah povinnosti uloženej
rozhodcovským rozsudkom z hľadiska jej objektívnej možnosti, či nejde o plnenie právom nedovolené

alebo priečiace sa dobrým mravom. Tomuto záveru napokon svedčí i doslovné znenie ustanovenia § 35
zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, ktoré účinky rozhodcovského rozsudku obmedzuje
len na účastníkov. Už z tejto formulácie je zrejmé, že nebolo zámerom zákonodarcu bezvýhradne viazať
všetky štátne orgány účinkami rozhodcovského rozsudku. Rozhodcovský súd je - napriek výsledku
svojej činnosti v podobe rozhodcovského rozsudku - súkromnoprávny orgán a rozhodcovské konanie

je súkromnoprávnym konaním.

Nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech
spotrebiteľa, je neprijateľná. Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospechspotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy,
ktorý vzťah teória a prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne
pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká

základ pre docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd
prihliadne aj bez návrhu a rovnako aj bez návrhu súd exekúciu o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej
podmienky zastaví. Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská
doložka a dodávateľ ju použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi. Súd
zastaví exekúciu v celom rozsahu, ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo

rozhodcovského súdu, ktorý svoju právomoc odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy, pretože
iba tak môže naplniť cieľ čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS - postarať sa o to, aby spotrebiteľov
nekalé podmienky v záujme vyššej kvality života bežných ľudí nezaväzovali.

V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je význam rozhodcovskej doložky
osobitný, pretože v krízových situáciách a pri vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a

právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže
sa tak udeje v súkromnoprávnom procese, požiadavka na rešpektovanie princípov súkromného práva
arbitrom vrátane princípu dobrých mravov je plne opodstatnená. V prípade rozhodovania rozhodcom
nejde o výkon verejnej moci ( nález ÚS ČR IV. ÚS 174/02 judikuje: "rozhodčí soud není orgánem veřejné
moci a tudíž ani jeho rozhodčí nálezy nemohou být rozhodnutím orgánu veřejné moci... Jeho moc tedy

není delegována svrchovanou moci státu, ale pochází od soukromé vlastní moci stran určovat si svůj
osud". Na základe uvedených skutočností dospel súd k názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky
v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou, spotrebiteľ ňou nie je viazaný a táto
je v rozpore príslušnými ustanoveniami najmä § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka ako aj v rozpore s
ustanoveniami smernice Rady 93/13/EHS.

S poukazom na uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia, teda exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil.

O trovách exekúcie súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu j e p r í p u s t n odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský
súd v Košiciach, cestou tunajšieho súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha. Okrem toho musí byť podpísané a datované.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný

počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.