Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, October 30, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2CoE/365/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712219544
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6712219544.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Pribinova
25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO:
36 865 141, proti povinnej: W. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. X. XXXX/X, XXX XX K., o vymoženie
pohľadávky oprávneného vo výške 1 275,28 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr.
Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava pod sp. zn. EX

24615/12, o odvolaní oprávneného proti Uzneseniu Okresného súdu Zvolen č.k. 9Er/111/2012-11 zo
dňa 22. novembra 2012 takto

r o z h o d o l :

UznesenieOkresnéhosúduZvolenč.k.9Er/111/2012-11zodňa22.novembra2012 potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Zvolen (ďalej len „exekučný súd“) napadnutým uznesením č.k. 9Er/111/2012-11 zo dňa
22. novembra 2012 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len
„Exekučný poriadok“). Exekučným titulom, na základe ktorého sa vedie exekúcia, je rozhodcovský
rozsudok sp. zn. SR 09011/11 zo dňa 22. septembra 2011 vydaný Stálym rozhodcovským súdom
zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04
Bratislava (ďalej len „rozhodcovský súd“) na základe Zmluvy o úvere uzatvorenej medzi oprávneným a
povinnou dňa 18. októbra 2010. Podľa odôvodnenia rozhodcovského rozsudku sa účastníci dohodli, že

všetkyspory,ktorévzniknúztejtozmluvyoúvere,vrátanesporovojejplatnosťbudúriešenépredStálym
rozhodcovským súdom, zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., ak žalujúca strana podá
žalobu na rozhodcovskom súde. Exekučný súd posúdil predmetnú zmluvu o úvere ako spotrebiteľskú
zmluvu podľa zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), ako aj podľa zákona č.
258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch s ohľadom na predmet činnosti dodávateľa na výpise z
Obchodného registra, ako aj vzhľadom k tomu, že súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že oprávnený

v obdobných prípadoch vystupuje opätovne. Podľa exekučného súdu ust. § 53 ods. 4 OZ obsahuje
exemplikatívny príkladný, a teda neuzavretý výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských
zmluvách. Tento výpočet je zo strany zákonodarcu neustále dopĺňaný a precizovaný, čím reaguje na
nesprávnu aplikačnú prax. To znamená, že súd pri posudzovaní neprijateľných zmluvných podmienok
týmtovýpočtomniejeviazaný,rozhodujúcesúciele,účinkyadôsledkyzmluvnýchpodmienok.Exekučný
súd ďalej uviedol, že v posudzovanej veci je podkladom pre vykonanie exekúcie exekučný titul vydaný

rozhodcovským súdom, ktorý vo veci rozhodoval na základe rozhodcovskej doložky obsiahnutej vo
Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru. Podľa exekučného súdu rozhodcovský súd nielenže
opomenul aplikáciu príslušných európskych a vnútroštátnych právnych noriem týkajúcich sa ochrany
spotrebiteľa a neskúmal neprijateľné zmluvné podmienky uvedené v predmetnej spotrebiteľskej zmluve,
ale priznal oprávnenému aj plnenie v rozpore s dobrými mravmi, a to zmenkový úrok v sadzbe
0,25% denne, čo predstavuje 91,25% ročne. Exekučný súd preto dospel k záveru, že dojednanie

rozhodcovskej doložky v posudzovanom právnom vzťahu je právnym úkonom obchádzajúcim zákon,
ktorý je sankcionovaný absolútnou neplatnosťou, na čo má súd povinnosť prihliadnuť ex offo. Na základetýchto dôvodov exekučný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie podľa § 44 ods. 2 zákona Exekučného poriadku.

Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. V odvolaní uviedol,
že exekučný súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril
Exekučný poriadok a v jeho nadväznosti zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len
„ZRK“). Podľa oprávneného súd na správne zistený skutkový stav veci nesprávne aplikoval ust. § 45 ods.
1a2ZRK.Exekučnýsúdvkonaníovydaniepoverenianavykonanieexekúciezpredloženýchpodkladov

posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálne preskúmavanie exekučného titulu
sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu tak, ako ich vyžaduje
ust. § 34 ZRK. Preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené hmotnoprávne
predpoklady exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi). Splnenie podmienok
zastavenia exekúcie, t.j. zaväzovať k niečomu objektívne nemožnému, právom nedovolenému alebo k
niečomu, čo je v rozpore s dobrými mravmi, však musí mať povahu zjavného nedostatku exekučného

titulu. Podľa oprávneného postupom exekučného súdu v tejto veci a jeho výkladom ustanovenia
§ 45 ZRK dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov
exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom ZRK. Oprávnený ďalej uviedol, že rozhodnutie
exekučného súdu trpí tiež inou vadou, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
(§ 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), ktorou je nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia. Exekučný súd sa

totiž v napadnutom uznesení obmedzil len na konštatovanie, že posudzovaný právny vzťah je vzťahom
spotrebiteľským bez toho, aby prihliadal a vo svojom rozhodnutí náležite odôvodnil splnenie podmienok
stanovených právnym poriadkom na vznik spotrebiteľského vzťahu. Exekučný súd nezohľadňoval a v
tomto zmysle ani nevykonával dokazovanie o skutočnostiach svedčiacich o závere, k akému dospel.
Rozhodnutie exekučného súdu je takto založené na konštatovaní, ktoré nie je možné preskúmať

pre nedostatok dôvodov v odvolacom konaní. Oprávnený ďalej uviedol, že na uvedený prípad nie je
prípustné aplikovať ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka (OZ). Aplikáciou ust. § 54 OZ, ktorú použil
konajúci súd možno podľa odvolateľa dospieť k záveru, že každý občianskoprávny vzťah, v ktorom
vystupuje fyzická osoba je zároveň vzťahom spotrebiteľským, lebo v pochybnostiach, či sa jedná o
spotrebiteľský vzťah, alebo nie, je nutné sa prikloniť k záveru o existencii vzťahu spotrebiteľského.

Exekučnýsúdnezisťovalaaninevykonávalžiadnedokazovanieotom,čidanývzťahbolspotrebiteľským
vzťahom, pričom pokiaľ posudzoval vzťah ako spotrebiteľský, musel mať napevno ustálené, že fyzická
osoba, ktorá uzatvárala zmluvu na predtlačenom formulári, bola v skutočnosti spotrebiteľom. V tomto
smere však exekučný súd žiadne dokazovanie nevykonával. Podľa odvolateľa súd takto nezohľadňoval
ostatné listiny a skutočnosti, ktoré existovali v posudzovanom právnom vzťahu a na základe neúplného

zistenia skutkového stavu vec posúdil podľa ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách. Odvolateľ ďalej
v odvolaní poukázal na to, že súd pri svojej rozhodovacej činnosti má postupovať prioritne tak, aby
dodržiaval zásadu pacta sunt servanda a vykladať dôvody neplatnosti právneho úkonu skôr reštriktívne,
pričom poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 87/04. Podľa názoru
odvolateľa, tým, že súd zastavil celé exekučné konanie, zbavil oprávneného možnosti domáhať sa

plnenia, ktoré je v súlade so zákonom, nakoľko oprávnený už nemá inú možnosť uplatniť si svoje práva,
a to z dôvodu prekážky rozhodnutej veci (res iudicata). Na základe uvedených skutočností oprávnený
navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie
konanie.

Povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrila.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie exekučného súdu podľa
§ 212 ods. 1 O.s.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a uznesenie
exekučného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. h/ a ods. 2 O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Odvolacísúdpooboznámenísasobsahomspisuzistil,žedňa18.októbra2012bolusúdnehoexekútora
JUDr. Rudolfa Krutého spísaný vo forme zápisnice návrh oprávneného na vykonanie exekúcie proti
povinnej. Následne súdny exekútor podaním zo dňa 22. októbra 2012 požiadal exekučný súd o udelenie
poverenianavykonanieexekúcie.Exekučnýsúdnáslednenapadnutýmuznesenímč.k.9Er/111/2012-11

zo dňa 22. novembra 2012 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietol podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.Ďalej odvolací súd zo spisu exekučného súdu zistil, že podkladom na vykonanie exekúcie
je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská
rozhodcovská a.s., Bratislava sp. zn. SR 09011/11 zo dňa 22. septembra 2011, ktorý oprávnený predložil

s vyznačenou doložkou právoplatnosti 24. októbra 2011 a vykonateľnosti 27. októbra 2011 a ktorým
bola povinná zaviazaná zaplatiť oprávnenému sumu 1 275,28 Eur spolu so zmenkovým úrokom 0,25%
denne zo sumy 1 107,01 Eur od 29. júna 2011 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6% ročne
zo sumy 1 107,01 Eur od 29. júna 2011 do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania v
sume 324,26 Eur. Z exekučného titulu vyplýva, že účastníci konania sa v zmysle rozhodcovskej zmluvy

dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej platnosť, výklad
alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej túto úverovú
zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie,
budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom, zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská,
a.s, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde. V tomto prípade rozhodcovské
konanie má byť vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom

ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu.“

Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 a 4 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne

vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
(3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

(4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1, 2 a 5 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
(2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ
možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

(5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so

zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 45 ods. 1 písm. b), c) a ods. 2 ZRK súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu
podľa osobitných predpisov (§ 45 Exekučného poriadku) na návrh účastníka konania, proti ktorému
bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie
zastaví, ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo ak rozhodcovský
rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré objektívne nemožné, právom

nedovolenéaleboodporujedobrýmmravom.Súdpríslušnýnavýkonrozhodnutiaaleboexekúciuzastaví
výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konania aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom
konaní nedostatky podľa ods. 1 písm. b) alebo c).

Odvolací súd preskúmal správnosť napadnutého rozhodnutia výlučne z hľadiska dôvodov uvedených

v odvolaní.

Preskúmaním rozhodných skutočností zistených z predloženého spisu sa odvolací súd stotožnil so
záverom súdu prvého stupňa v tom, že Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX, ktorú dňa 18. októbra 2010uzatvorilioprávnenýakoveriteľapovinnáakodlžníkapredmetomktorejboloposkytnutieúveruvovýške
600,- Eur, je spotrebiteľskou zmluvou s poukazom na § 52 OZ. V zmysle § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Je

nepochybné,ževprejednávanomprípadesaoprávnenývpostaveníveriteľazaviazalposkytnúťpovinnej
(dlžníkovi) finančné prostriedky (formou úveru) za odplatu, pričom oprávnený je podnikateľom, ktorý
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. V
zmysle§52ods.3OZsatakátoosobapovažujezadodávateľa.Dlžník(povinná)savpredmetnejzmluve
zaviazal vrátiť poskytnuté finančné prostriedky a uhradiť celkové náklady spojené s úverom. Podľa § 52

ods. 4 OZ spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Z uzatvorenej zmluvy vyplýva,
že dlžník, ktorý uzatvoril predmetnú zmluvu o úvere za účelom poskytnutia finančných prostriedkov na
účely zamestnania, je v postavení spotrebiteľa podľa § 52 ods. 1 a § 52 ods. 4 OZ.

Odvolací súd poukazuje na Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 16.01.2013, sp.zn. 6 M Cdo 9/2012,

v ktorom Najvyšší súd SR uviedol, že „v štádiu exekučného konania, pri ktorom súd skúma, či žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrh na vykonanie exekúcie alebo exekučný titul
nie sú v rozpore so zákonom, sa vychádza z tvrdení oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie a
z exekučného titulu. V tomto štádiu exekučný súd nevykonáva dokazovanie, postačujúce je totiž, ak
sú skutočnosti dostatočne osvedčené okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu, vrátane do neho založených

listín.“

Z cit. ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že súd má skúmať, či sú splnené formálne
i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie. Prvostupňový súd je predovšetkým povinný skúmať,
či exekučný titul, na základe ktorého má byť vedená exekúcia, je spôsobilým exekučným titulom,

pričom súd môže v tomto rozsahu skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania (na návrh,
ale aj bez návrhu) a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej
vykonateľnosti exekučného titulu, musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie adekvátne procesne
zareagovať. Exekučný súd teda neprekročil svoju právomoc, keď v rámci posudzovania podmienok
materiálnej a formálnej vykonateľnosti exekučného titulu vydaného v spotrebiteľskej veci skúmal, či

bola založená právomoc rozhodcovského súdu konať a rozhodnúť vo veci. Obdobný záver vyplýva aj
z Uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 16.01.2013, sp.zn. 6 M Cdo 9/2012, v ktorom súd uviedol,
že v súvislosti s otázkou, či v exekučnom konaní zákon o rozhodcovskom konaní vylučuje skúmanie
(nedostatku) právomoci rozhodcovského súdu rozhodnúť spor, je potrebné rozlišovať, či rozhodcovské
konanie sa týka sporu zo spotrebiteľského právneho vzťahu alebo z iného právneho vzťahu. Pokiaľ

sa rozhodcovské konanie týka sporu z iného než spotrebiteľského právneho vzťahu, ustanovenia
zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré umožňujú účastníkovi tohto konania, aby namietal nedostatok
právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy a aby
žalobou podanou na príslušnom súde sa domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku pre neplatnosť
rozhodcovskej zmluvy (§ 40 ods. 1 písm. c/ zákona o rozhodcovskom konaní), vylučujú skúmanie

právomoci rozhodcovského súdu v exekučnom konaní. Nevyužitie postupu podľa týchto ustanovení v
iných než spotrebiteľských veciach znamená stratu možnosti skúmať a spochybňovať rozhodcovskú
zmluvu,atýmajprávomocrozhodcovskéhosúduvexekučnomkonaní,pretožeinakbytietoustanovenia
strácali svoj zmysel - boli by nadbytočné. Ak je však predmetom rozhodcovského konania spor
zo spotrebiteľského právneho vzťahu, tento záver neplatí, pretože princíp „vigilantibus iura skripta

sunt“ („práva patria bdelým“) v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach (teda v závislosti
od konkrétnych okolností) ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa.

Odvolací súd poukazuje na rozhodnutie, ku ktorému dospel Súdny dvor Európskej únie pri výklade
Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých praktikách v spotrebiteľských zmluvách (ďalej

len „Smernica“) vo veci C-40/08, a to: „Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý
rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti
spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento
účel preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzatvorenej medzi

podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže
takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak,
prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva
vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.“Rozhodcovský rozsudok má podľa § 35 ZRK pre účastníkov účinky ako právoplatný rozsudok. Podľa
ZRK to platí pre rozhodnutia vydané rozhodcovským súdom v konaní podľa ZRK. Rozhodcovskému

súdu jeho kompetencia rozhodovať majetkové spory neplynie priamo zo zákona, ale rozhodcovský súd
ju získa až na základe dohody medzi účastníkmi sporu v rozhodcovskej zmluve. Z tohto dôvodu je
pre posúdenie, či súdu bol alebo nebol predložený exekučný titul, nevyhnutnou súčasťou prieskumu
zisťovanie, či bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe rozhodcovskej zmluvy dohodnutej, či už
vo forme osobitnej zmluvy, alebo doložky k inej zmluve. Pokiaľ rozhodcovská zmluva trpí absolútnou

neplatnosťou, ide o právny úkon, ktorý neexistuje a pokiaľ bol vydaný na základe takéhoto právneho
úkonu rozhodcovský rozsudok trpí neúčinnosťou, nakoľko rozhodcovskému súdu chýbala právomoc na
vydanie rozhodnutia.

Z uvedeného vyplýva, že odvolaniu z dôvodov v ňom uvedených nebolo možné vyhovieť. Odvolací súd
preto s poukazom na § 219 ods. 1 O.s.p. napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o
súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.