Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, July 24, 2014

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 17C/94/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2313234012
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hosťovecká

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2014:2313234012.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci

navrhovateľa: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom 824 96 Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792
752, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom 811 04 Bratislava, Kubániho
16, proti odporkyni: F. R., rod. S., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom XXX XX R. č. XXX, o zaplatenie
1858,10 eura s prísl., takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 435,88 eura spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5,25 % ročne od 5.4.2014 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd návrh zamieta.

Odporkyni súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojím návrhom zo dňa 23. 12. 2013 domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu na zaplatenie
sumy 1858,10 eura s príslušenstvom a zmluvnou pokutou 841,71 eura spolu s náhradou trov konania.

Svoj návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ s odporkyňou dňa 28. 10. 2010 uzatvoril Zmluvu o
revolvingovom úvere číslo XXXXXXXXXX, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporkyni úver vo

výške 1020,- eur. Poskytnutý úver sa odporkyňa zaviazala splatiť spolu s úrokom v 42 mesačných
splátkach vo výške 54,65 eura v termínoch splatnosti podľa splátkového kalendára, ktorý bol dohodnutý
v zmluve.

Odporkyňa sa dostala do omeškania s úhradou splátok úveru už pri splátke číslo 9, napokon zaplatila
len umu 437,20 eura. Vzhľadom k tomu, že odporkyňa bola v omeškaní s úhradou splátky o viac ako
3 mesiace, bolo jej doručené oznámenie o zosplatnení úveru podľa § 565 OZ, t. j. okamžitú splatnosť

úveru. Oznámenie prevzala odporkyňa dňa 7. 2. 2012 a potom podľa § 53 ods. 8 OZ došlo k uplatneniu
sankcie straty výhody splátok dňa 23. 2. 2012. Odporkyňa mala uhradiť sumu neuhradených splátok
vo výške 1858,10 eura, túto sumu neuhradila. Navrhovateľ si popri istine uplatnil aj úroky z omeškania
podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády číslo 87/1995 Z.z. v znení
účinnom k prvému dňu omeškania a zmluvnú pokutu vo výške 0,065 % denne.

Odporkyňa sa k návrhu nevyjadrila, hoci jej ho súd doručil dňa 3. 4. 2014 (doručenka č.l. 21 spisu), na

pojednávania sa neodstavila.

Súd vo veci vytýčil termín pojednávania na dni 20. 5. 2014 a 24. 7. 2014, na ktoré sa nedostavila
odporkyňa, nedostavili sa ani navrhovateľ ani právny zástupca navrhovateľa, ktorý ospravedlnil ichneprítomnosť. Súd tak postupoval podľa § 101 ods. 2 O.s.p. a v zmysle zásady účelnosti, hospodárnosti
konania a ochrany práv druhého účastníka konania vo veci pojednával a rozhodol.

Ustanovenie § 101 O.s.p. ukladá účastníkovi tzv. povinnosť tvrdenia. Táto povinnosť však nie je
súdom vynútiteľná. V záujme hospodárnosti a rýchlosti konania sa umožňuje súdu, aby na pojednávaní
prejednal vec v neprítomnosti účastníka, za predpokladu, že účastník bol na pojednávanie riadne
predvolaný, na pojednávanie sa nedostavil a ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o jeho odročenie.

Vzhľadom k tomu, že sa jedná o spotrebiteľský vzťah, súd je povinný skúmať uzatvorenú zmluvu
a chrániť práva spotrebiteľa, navyše sa jedná o návrhové konanie a navrhovateľ nesie dôkazné
bremeno (bremeno tvrdenia aj bremeno dôkazu). Keďže navrhovateľ je v konaní zastúpený advokátskou
kanceláriou, je nutné konštatovať, že advokátska kancelária musí poznať právo a súd z tohto faktu
vychádza, musí poznať, aké náležitosti musí obsahovať návrh a rovnako musí vedieť, že k návrhu je
potrebné doložiť všetky listinné dôkazy na preukázanie tvrdení uvedených v návrhu. Preto súd nemôže

vyzývať (s poukazom na § 101, § 120 O.s.p. a dodržiavanie zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti
účastníkovkonania)účastníkakonanianapreukázaniesvojichtvrdení,aprisvojomrozhodovanívmerite
veci vychádza z toho, čo účastník v konaní preukáže a to ku dňu, kedy rozhoduje. Tu súd poukazuje aj
na to, že na dôkazy predložené po vyhlásení rozsudku nie je možné prihliadať.

Súd sa oboznámil s obsahom spisu a listinnými dôkazmi v ňom založených - Zmluva o revolvingovom
úvere číslo XXXXXXXXXX, zmluvné dojednania, oznámenie veriteľa o schválení úveru, karta klienta,
oznámenie o zosplatnení a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Navrhovateľ podal návrh tak, ako je vyššie popísaný.

Dňa 28. 10. 2010 uzatvoril navrhovateľ s odporkyňou zmluvu o revolvingovom úvere číslo
XXXXXXXXXX, v zmysle ktorej, bol odporkyni schválený úver vo výške 1020,- eur, pričom podľa karty
klienta jej bola reálne vyplatená čiastka len vo výške 873,08 eura (karta klienta - č.l. 8). Podľa úverovej
zmluvy úver bol dohodnutý so splatnosťou 42 mesiacov, vždy k 19. dňu v mesiaci po 54,65 eura, pričom

zo zmluvy nevyplýva splatnosť istiny, úrokov a poplatkov, ako ani konečná splatnosť úveru, RPMN úveru
66,05 %, ročná úroková sadzba 70,01 %.

Navrhovateľom priložené zmluvné dojednania o revolvingovom úvere sú absolútne nečitateľné a tým
nepreskúmateľné zo strany súdu. Sú písané na dvoch stranách formátu A4, veľmi malým písmom,

obsahujú 19 článkov, každý článok niekoľko bodov, čím sa stávajú nečitateľnými, neprehľadnými a nie
je možné z dôvodu použitia veľkosti písma tieto preštudovať, preto nie je možné ani to, aby ich študoval
spotrebiteľ pred podpisom zmluvy o úvere.

V danom prípade po posúdení návrhu súd musí skonštatovať, že v návrhu je uvedené, že bol poskytnutý

úver (pôžička), pričom ako listinný dôkaz bola poskytnutá zmluva o revolvingovom úvere, ktorý je
poskytovaný na inom základe ako samotný úver. Zmluvou o revolvingovom úvere klient žiada o
poskytnutie úverového rámca na opakované čerpanie úveru.

Súdu z listinných dôkazov vyplýva, že predmetom návrhu je úver a nie revolvingový úver, pretože

predložená zmluva rieši len poskytnutie úveru a podmienky jeho splácania (aj keď nie úplne, pretože v
nej absentujú zákonné náležitosti), nerieši však poskytnutie revolvingu, ani jeho výšku, ani podmienky
splácania. Zároveň predložené oznámenie veriteľa a kartu klienta je nutné, v spojení so zmluvou o
úvere, považovať za zmätočné a tieto právne úkony vo vzájomných súvislostiach činia zmluvu neurčitou,
zmätočnou a v dôsledku toho absolútne neplatnou.

V danom prípade sa jedná o spotrebiteľský vzťah, nakoľko navrhovateľ plnil v rámci svojej podnikateľskej
činnosti, odporca vystupuje ako fyzická osoba nepodnikateľ.

Z karty klienta vyplýva, že odporkyňa splatila navrhovateľovi celkovo sumu vo výške 437,20 eura,

pričom navrhovateľ v úvodných tabuľkách karty klienta uvádza niekoľko údajov o poskytnutí úveru a
revolvingu, ktoré činia vyplatenie úveru a revolvingu veľmi neprehľadným, nezrozumiteľným, neurčitým
a to aj pre osoby vysokoškolsky vzdelané, prípadne pôsobiace v tejto sfére, nie to ešte pre spotrebiteľaodkázaného na veriteľa (ktorý navyše zneužíva tieseň spotrebiteľa), čo je v príkrom rozpore s ochranou
práv spotrebiteľa a so zákonným postupom veriteľa. V uvedených tabuľkách sa uvádzajú tieto údaje:

Poskytnutá čiastka: 1020,- eur, poskytnuté celkom 1020,- eur, dátum vyplatenia: 28. 10. 2010, vyplatené
čiastka 873,08 eura, vyplatené vrátane revolvingov: 873,08 eura, splatené: 437,20 eura, poplatok
právnika (?!): 213,52 eura, poplatok rozhodcu (?!): 111,- eur, údaje o revolvingu nie sú vyplnené, z čoho
vyplýva, že revolvingový úver nebol schválený a/alebo/ani vyplatený.

Postupom podľa § 54 ods. 2 OZ, potom pre súd vyplýva, že reálne navrhovateľ vyplatil odporkyni sumu
úveru 873,08 eura. Odporkyňa splatila navrhovateľovi celkovo 437,20 eura.

Z návrhu a listinného dôkazu vyplýva, že v dôsledku omeškania so splátkou č. 12, 13 a 14 vyzval
navrhovateľ odporkyňu listom zo dňa 1. 2. 2012 na zaplatenie dlžných splátok vo výške 163,95 eura
s tým, že ak uplynie 15 dní od doručenia oznámenia navrhovateľa, stanú sa splatnými všetky záväzky

zo zmluvy, ktoré sa majú stať splatnými až v budúcnosti a tým odporkyňa stráca výhodu splátok a celý
dlh je povinná splatiť naraz. Navrhovateľ nepreukázal že toto oznámenie odporkyňa prevzala, teda že
jej bolo doručené.

Je potrebné skonštatovať, že predložená úverová zmluva neobsahuje zákonné náležitosti tak, ako je

uvedené nižšie a zároveň je neplatná z dôvodu, že obchádza zákon (§ 39 OZ) a je neurčitá (§ 37 ods. 1
OZ). V zmluve je uvedené, že odporkyni bol poskytnutý úver vo výške 663,88 eura, čo v kontexte s kartou
klienta bolo zistené, že nie je pravda. Navrhovateľ koncipuje zmluvy tak, aby spotrebiteľ mal predstavu
o vyššie poskytnutom úvere, ako v skutočnosti sú mu vyplatené peňažné prostriedky. Odporkyni bol
vyplatený úver vo výške 873,08 eura a nie 1020,- eur (čo tvorí rozdiel medzi týmito sumami, nie je súdu

zrejmé, potom sa pravdepodobne jedná o poplatky v zmluve neuvedené). Všetky podstatné údaje, ktoré
bymalibyťobsiahnutépriamovzmluveoúvere,súobsiahnutélenvoznámeníveriteľaoschváleníúveru
dlžníkovi, ktoré oznámenie však nie je súčasťou zmluvy, navyše tieto údaje musia byť priamo zakotvené
v zmluve a nie v jej prílohách. Či návrh samotný, zmluva, ale oznámenie veriteľa a karta klienta, každá z
uvedených listín je dokladom o iných sumách úveru, čo je pre spotrebiteľa značne mätúce, neprehľadné

a neurčité a pre súd dôkazom o pochybných praktikách navrhovateľa. Spotrebiteľské zmluvy musia byť
zo zákona pre spotrebiteľa jasné, určité, zrozumiteľné, a to tak, aby spotrebiteľ (pri akomkoľvek vzdelaní)
pri ich študovaní mal jasné svoje povinnosti voči veriteľovi, čo však nie je daný prípad.

Podľa § 52 ods. 1 a 2 OZ (účinný k 28. 10. 2010), ((1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez

ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa§54ods.1a2OZ, (1)Zmluvnépodmienkyupravenéspotrebiteľskouzmluvousanemôžuodchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
(2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Keďže z návrhu a listinných dôkazov vyplýva, že odporkyni mal byť poskytnutý a vyplatený úver
vo výške 873,08 eura, tento vzťah sa riadi ustanoveniami zák. č. 129/2010 Z.z. účinného k 28. 10.
2010. Jedná sa o spotrebiteľský úver, preto je potrebné pri posudzovaní vzájomných práv a povinností
použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka. Nie je možné ho posúdiť ako absolútny obchod podľa

ustanovení Obchodného zákonníka, nakoľko takýto výklad by bol v príkrom rozpore so záujmami
spotrebiteľa a v jeho neprospech a porušením § 54 ods. 2 OZ. K uvedenému smeruje aj doterajšia
súdna prax, ako aj zmena Občianskeho zákonníka, ktorá síce bola pôvodne účinná od 12. 6. 2014
(ďalšou novelou č. 151/2014 Z.z. je účinnosť odložená na 1. 4. 2015), avšak je len potvrdením zámeru
zákonodarcu pri ochrane práv spotrebiteľa. Navyše zák. č. 129/2010 Z.z. vo svojom ustanovení §-u 1

ods. 2 jednoznačne stanovuje, že spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej
platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi, nie úveru podľa § 497 a
nasl. Obchodného zákonníka.Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinný k 28. 10. 2010, tento zákon upravuje

niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a
ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa § 9 ods. 1, ods. 2 písm. f/, g/, k/ cit. zák., (1) Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú

formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
(2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí
obsahovať tieto náležitosti:
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

Podľa § 11 ods. 1 cit. zák., (1) Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,

ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti
podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,
b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

Vzhľadom na citovaný § 9 ods. 1 a 2 zákona predloženú zmluvu o úvere by súd považoval za bezúročnú
a bez poplatkov, nakoľko v nej absentujú údaje podľa § 9 ods. 2 písmeno f, g, k. Navyše z praxe
súdu je známe (napr. aj sp. zn. 17C/31/2014), že odporkyňa pri podpise návrhu zmluvy vyplnila len
časť 5. Zmluvy, navrhovateľ potom rozhodol o poskytnutí úveru v inej výške, ako odporkyňa žiadala,

vyplnil časť 6. Zmluvy, pričom však odporkyni už nezaslal novú zmluvu na podpis. Preto zmluva nebola
vyhotovená písomne tak, ako to má na mysli § 9 ods. 1 zákona. Odporkyňa by potom bola povinná vrátiť
navrhovateľovi len istinu - výšku úveru, ktorá jej bola reálne vyplatená - t.j. 873,08 eura, a to titulom
bezdôvodného obohatenia, v prejednávanom prípade odporkyňa zaplatila len sumu 437,20 eura.

Súd však vzhľadom na nesprávne uvádzané údaje v zmluve, považuje zmluvu za absolútne neplatnú,
pretože svojím obsahom odporuje zákonu (§ 39 OZ), ako je uvedené vyššie, z karty klienta vyplývajú
iné údaje o vyplatenom, poskytnutom spotrebiteľskom úvere, ako zo samotnej zmluvy a rovnako tak aj
z oznámenia veriteľa, medzi schváleným, poskytnutým a vyplateným úverom je podstatný rozdiel, čo je
akýsi poplatok, ktorý si navrhovateľ strhol hneď pri vyplatení úveru, ktorý však nie je zmluvne podchytený

a nemôže preto požívať právnu ochranu, spotrebiteľa nemožno klamať či zavádzať. Rozdielnosť
uvádzaných údajov o výške poskytnutého úveru činí zmluvu neurčitou, žiadnym výkladom nie je možné
dospieť k jednoznačnému záveru, v akej výške bol úver reálne poskytnutý, schválený (§ 37 ods. 1 OZ). V
dôsledku toho je odporkyňa povinná vrátiť titulom bezdôvodného obohatenia sumu 873,08 eura, pričom
vrátila navrhovateľovi iba 437,20 eura, a preto jw povinná doplatiť už len zvyšok, t.j. rozdiel týchto súm

a to sumu 435,88 eura.

Keďže zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom, nie je možné priznať ani zaplatenie zmluvnej
pokuty, ako to navrhovateľ považoval vo svojom návrhu.

Podľa § 37 ods. 1 OZ, Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je
neplatný.

Právny úkon je určitý len vtedy, keď nie je vnútorne rozporný jeho obsah alebo keď prípadný rozpor
možno odstrániť výkladom (výklad však nemôže dopĺňať právny úkon) alebo použitím dispozitívnych

ustanovení zákona namiesto neurčitých častí prejavu vôle. Preto neurčitým prejavom vôle je, ak sa v
zmluve uvádzajú rôzne údaje o výške poskytnutého úveru.Podľa § 39 OZ, Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 451 ods. 1 a 2 OZ, (1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
(2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 457 OZ, Ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť
druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa § 458 ods. 1 OZ, Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením.

Súdzvlastnejčinnosti,aleajzrozhodnutíinýchsúdov(porovnajnapr.rozsudokKSvPrešovevovecisp.

zn.3Co67/2008anajmästránkaMSSRvčasti:Komisianaposudzovaniepodmienokvspotrebiteľských
zmluvách) má poznatky, že úverovanie „nebankoviek“ je pridrahé a pre sociálne slabšie obyvateľstvo to
spôsobuje nezanedbateľné ťažké životné situácie. Súvisí to s výrazným nárastom dlhu o sankcie, ktoré
predstavujú per annum desiatky percent.

Pokiaľ ide o určitú mieru ľahkomyseľnosti spotrebiteľov pri uzatváraní zmluvy, súd považuje aj
ľahkomyseľnosť dlžníka za kvalifikačné kritérium, ktoré je spôsobilé privodiť nadvládu veriteľa nad
dlžníkom. Pokiaľ navrhovateľ ako veriteľ využil takúto ľahkomyseľnosť, musí niesť dôsledky, a to aj
pri nedbanlivosti pri overovaní si bonity odporcov, životných nákladov a celkovej schopnosti splácať
úver. Pre porovnanie podľa rakúskej právnej úpravy je neplatný právny úkon, ak niekto využije

ľahkomyseľnosť, stav núdze, slabomyseľnosť, neskúsenosť, alebo rozrušenie mysle niekoho iného
takým spôsobom, že sebe alebo tretej osobe za poskytnutie plnenia nechá sľúbiť alebo poskytnúť
protiplnenie, ktorého majetková hodnota je vo vzťahu k plneniu v nápadnom nepomere (§ 879 ABGB
ods. 2 č.4).

Súd nemôže poskytnúť ochranu neprimeraným úrokom a takému úverovaniu, pri ktorom sa sociálne
slabšiemu spotrebiteľovi poskytne úver za cenu o 100% a viac vyššiu oproti bankám aj napriek
nedostatočnej schopnosti spotrebiteľa zvládnuť splátky a tak dosiahnuť ďalší profit na sankciách,
paušalizovaných poplatkoch a nákladoch na vymáhanie. Spotrebiteľ sa tak pre omeškanie so splátkami
môže dostať do nezvládnuteľného kruhu úverov. Súd z vlastnej činnosti má potvrdené, že spotrebitelia

berú ďalšie úvery, aby splatili predchádzajúce úvery.

Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ podal návrh čiastočne nedôvodne.

Zmyslom a cieľom úverovania spotrebiteľov nemôže byť neprimerané zaťaženie spotrebiteľa a

niekoľkoročný stav splácania dlhu, počas ktorého je spotrebiteľ vystavený stresovým situáciám.
Takýto stav je na úkor kvality života človeka a navrhovateľ to vyvolal neprimeranými úverovými
podmienkami bez poznania reálnej schopnosti spotrebiteľa splatiť úver za podmienok vopred
stanovených navrhovateľom, ktoré až na výšku úveru odporca nemohol nijako ovplyvniť (štandardná
typová zmluva). Na začiatku všetkého je nedostatok odbornej starostlivosti obchodného zástupcu

veriteľa pri nevyhodnotení núdze a čiastočnej ľahkomyseľnosti spotrebiteľa.

V súvislosti s nedostatkom odbornej starostlivosti pri posudzovaní bonity spotrebiteľa súd komparatívne
poukazuje na švajčiarsku úpravu, podľa ktorej nesmie úroková sadzba pri úvere prekročiť spravidla 15
%, pričom stanovenie úrokovej sadzby sa orientuje na najvyššie prípustné úrokové sadzby stanovené

národnou bankou. Zmluvy, ktoré túto úrokovú sadzbu nerešpektujú, sú neplatné. Zákon ďalej ukladá
poskytovateľovi povinnosť overovať bonitu spotrebiteľa a pre prípad, že tak neurobí, nariaďuje sankcie.
Keďposkytovateľhruboporušítútopreverovaciupovinnosť,môženapríkladstratiťcelúposkytnutúsumu
vrátane úrokov aj poplatkov (Spolkový zákon o spotrebných úveroch, čl. 14).

Súd považuje za rozporné s dobrými mravmi, ak sa poskytne spotrebiteľovi úver za cenu prevyšujúcu aj
100 % a viac priemernú cenu porovnateľných úverov poskytovaných bankami a ak veriteľ využije tieseň
spotrebiteľa, jeho neskúsenosť, ľahkomyseľnosť, rozrušenie, prípadne slabomyseľnosť (je všeobecne
známy jav, že banky odmietajú poskytovať spotrebiteľom úvery práve z dôvodu ich nedostatočnéhopríjmu, kedy by mali značné problémy splácať úver/pôžičku, resp. ich splácanie je takmer nemožné,
pričom nebankové subjekty takéto úvery poskytujú tak bežne, že je to porovnateľné so 100% istotou).
Aj pri nedbanlivosti veriteľa ide o vykorisťovanie spotrebiteľa a v takomto prípade je úverová zmluva

neplatná v celom rozsahu. Poskytovanie úverov je citlivá agenda a pre odbornú starostlivosť veriteľa
sa musí vyžadovať proaktívny prístup k zisteniu vhodnosti úverových podmienok (starostlivosť o
hospodárske záujmy spotrebiteľov; čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie).

Pri riadnom splácaní úveru by odporkyňa navrhovateľovi zaplatila 42 splátok po 54,65 eura, teda spolu

2295,30 eura, pričom jej bol vyplatený úver 873,08 eura (!). Takéto úverovanie, vzhľadom na všetko
vyššie uvedené, nemôže pred súdom požívať právnu ochranu.

S poukazom na nález Ústavného súdu SR pod číslom konania I. ÚS 38/2013 - 50 zo dňa 24. 10. 2013
súd konštatuje, že k odňatiu možnosti konať pred súdom nedochádza ani údajným porušením zásady
kontradiktórnosti ako základnej súčasti práva na spravodlivý proces. Táto zásada znamená, že obom

stranám konania musí byť daná možnosť zoznámiť sa so stanoviskami a dôkazmi predloženými súdu
s cieľom ovplyvniť jeho rozhodnutie - či už protistranou alebo na konaní nezúčastneným subjektom, od
ktorého si prípadne súd takéto vyjadrenie alebo dôkaz môže vyžiadať - a vyjadriť sa k nim (porovnaj
Kmec, J., Kosař, D., Kratochvíl, J., Bobek, M. Evropská úmluva o lidských právech. Komentář. 1. Vydání.
Praha:C.H.Beck,2012,s.740).Kontradiktórnosťjeprenosdôkaznéhobremenazosúdunaúčastníkov

sporu, resp. rokovací spôsob súdneho procesu. Právo na kontradiktórny proces nemá absolútny
charakterajehorozsahsamôželíšiťnajmävzávislostinazvláštnostiachdanéhokonania.Nebránisúdu,
aby od tohto pravidla v záujme procesnej ekonómie upustil, ak je zrejmé, že nezoznámenie účastníka
konania napr. so stanoviskom iných účastníkov nemôže mať akýkoľvek vplyv na výsledok konania pred
nimi.

Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako to vyplýva z enucniátu rozhodnutia a návrh ako čiastočne
nedôvodný zamietol (v časti istiny presahujúcej 435,88 eura s príslušenstvom a zmluvnej pokuty).
Súd vyhovel návrhu v časti 435,88 eura s príslušenstvom z titulu bezdôvodného obohatenia, pričom
príslušenstvo priznal až po doručení návrhu odporkyni z nasledovných dôvodov:

Navrhovateľ nepreukázal, že oznámenie o zosplatnení bolo odporkyni doručované a doručené, preto
úroky z omeškania súd priznal až od 5. 4. 2014, pretože návrh jej bol doručený dňa 3. 4. 2014, ktorý je
možné pokladať za oznámenie o okamžitom splatení poskytnutej sumy (§ 563 OZ „Ak čas splnenia nie
je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh

prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.“. V danom prípade, z dôvodu neplatnosti zmluvy o
úvere, je potrebné konštatovať, že čas plnenia dohodnutý nebol.), preto dňa 4. 4. 2014 bola odporkyňa
povinná celý dlh zaplatiť, čo sa však nestalo, preto dňom 5. 4. 2014 sa dostala do omeškania.

Podľa § 517 ods. 2 OZ, Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, Výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia

ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

K prvému dňu omeškania, t.j. k 5. 4. 2014, bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky
platná vo výške 0,25 % p.a., preto úrok z omeškania predstavuje výšku 5,25 % ročne.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého odporkyňa ako plne
úspešnáúčastníčkakonaniamalaprávonanáhradutrovkonania,avšakžiadnejejnevznikli,ichnáhradu
si pred súdom neuplatnila a preto jej ich náhradu súd nepriznal.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia
cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť
s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý

účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.