Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 8, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5To/13/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115010868
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Babjak
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6115010868.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Babjaka a zo sudcov
JUDr. Petra Chovanku a JUDr. Jána Deáka, o odvolaní obžalovaného N. C. proti rozsudku Okresného
súdu Banská Bystrica sp. zn. 1T 74/2015 zo 14.12.2015, na verejnom zasadnutí konanom dňa 8. marca
2016, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného N. C. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný N. C. uznaný vinným v bodoch 1/ až 3/ z
pokračovacieho zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1, 3 písm. a), b), ods. 4 písm. b) Tr. zák. a v bodoch
2/ až 3/ z pokračovacieho prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zák.

Podľa výroku napadnutého rozsudku sa obžalovaný dopustil trestnej činnosti tak, že

1./
- v presne nezistenom čase od 19:10 hod. dňa 05.02.2015 do 07:45 hod. dňa 06.02.2015 doposiaľ
nezisteným spôsobom poškodil na pobočke spoločnosti ATENA - PERSONAL CONSULTING s.r.o.
nachádzajúcej sa v F. F., W. poštovú schránku od firmy, v ktorej boli uschované kľúče od kancelárie č.
XX, pomocou ktorých sa dostal do kancelárie, z ktorej následne odcudzil 2 ks počítačov zn. Lenovo
C560, 1 ks myš zn. Lenovo, 3 ks monitorov zn. Assus VX239H-W, 1 ks klávesnice zn. Lenovo, 3 ks HDMI

prepojovacích káblov, 1 ks adaptér do elektriky, 1 ks kávy zn. Latte scremato granulare o hmotnosti
500 g, 1 ks kávy zn. Sugar For vendig, 1 ks elektrotechnické IT kliešte, 1 ks krížový skrutkovač, 2 ks
audiokáblov, 1 ks napájači el. kábel do PC a 1 ks fľaše vína zn. Rizling Vlašský o objeme 0,7 1, čím
týmto svojím konaním spôsobil spoločnosti ATENA - PERSONAL CONSULTING s.r.o., Komenského č.
1207/13, Revúca, IČO: 46 004 441 a jej majiteľovi Y. V., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bytom V. č. XXXX/XX,
C., prechodne bytom F. F. W.. L. XX, škodu krádežou v celkovej výške 2.150,- Eur, a to i napriek tomu,

že bol rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 1T 132/13 zo dňa 15.01.2014, právoplatným dňa
15.01.2014, odsúdený za zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a), b), ods. 4 písm. b) Tr. zák.
2./
- v presne nezistenej dobe od 16.35 hod. dňa 09.02.2015 do 07.45 hod. dňa 10.02.2015
v F. F., na ul. V. pri obytnom dome č. XXB odcudzil z tam
odparkovaného osobného motorového vozidla zn. Peugeot Partner, modrej metalízy, ev. č.

F technické manuáli, Dynamo meter v hodnote 906,- Eur, kalibračný nástroj
v hodnote 365,- Eur takým spôsobom, že dlažobnou kockou rozbil okno na ľavých zadných
posuvných dverách vozidla, kde následne zvnútra vozidla a top z batožinového priestoru
odcudzil vyššie uvedené veci, čím svojim konaním spôsobil poškodenej spoločnosti Omega
Optix s.r.o., Komenského 12B, Banská Bystrica odcudzením veci škodu vo výške 1.271,-
Eur a škodu poškodením motorového vozidla škodu vo výške 250,- Eur, a to i napriek tomu,

že bol rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 1T 132/2013 zo dňa 15.01.2014,
právoplatným dňa 15.01.2014, odsúdený za zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm.a), b), ods. 4 písm. b) Tr. zák.
3./
- v presne nezistenej dobe od 19.00 hod. dňa 09.02.2015 do 07.00 hod. dňa 10.02.2015

v F. F., na ul. F. pri obytnom dome č. XX odcudzil z tam odparkovaného
osobného motorového vozidla zn. Škoda Octavia, modrej farby, ev. č. F fotoaparát
zn. Nikon typu D5100, čiernej farby, neznámeho výrobného čísla takým spôsobom, že
dlažobnou kockou rozbil okno na ľavých a pravých zadných dverách vozidla, kde následne
z vnútra vozidla zo zadného sedadla odcudzil vyššie uvedený fotoaparát, čím svojim konaním

spôsobil poškodenému Y.. Y. K., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bytom F.
F., F. XX odcudzením veci škodu vo výške 500,- Eur a škodu poškodením
motorového vozidla škodu vo výške 150,- Eur, a to i napriek tomu, že bol rozsudkom
Okresného súdu Zvolen sp. zn. 1T 132/2013 zo dňa 15.01.2014, právoplatným dňa 15.01.2014,
odsúdený za zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a), b), ods. 4 písm.
b) Tr. zák.

O treste, ochrannom opatrení a náhrade škody rozhodol okresný súd tak, že

podľa § 212 ods. 4 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák., § 36 písm. l) Tr. zák., § 37 písm. h), m) Tr. zák., §
38 ods. 2, 5, 8 Tr. zák. odsudzuje obžalovaného na úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo

výmere 7 rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zák. súd ukladá obžalovanému ochranné protitoxikomanické liečenie
ústavnou formou.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. sa obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť
- poškodenej spoločnosti Kooperativa poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Bratislava,

Štefanovičova 4, IČO: 00 585 441 škodu vo výške 159,21 Eur;
- poškodenému T. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. F., Y. XX škodu vo výške 115,97 Eur;
- poškodenej spoločnosti Uniqa poisťovňa, a.s., so sídlom Bratislava, Lazaretská 15, IČO: 00 653 501
škodu vo výške 579,86 Eur.

Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. sa poškodená spoločnosť Kooperativa poisťovňa, a.s. Vienna Insurance
Group, so sídlom Bratislava, Štefanovičova 4, IČO: 00 585 441 so zvyškom uplatneného nároku na
náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva predovšetkým, z akých dôkazov okresný súd vychádzal

v otázke skutkových zistení, pričom tieto skutkové zistenia obžalovaný nenamietal.

K hlavnej námietke obžalovaného, smerujúcej k právnej kvalifikácii zisteného konania, okresný súd
uviedol v napadnutom rozsudku nasledovné:

„Obžalovaný v rámci svojej obhajoby nesúhlasil s právnou kvalifikáciou svojho konania ako zločinu
krádeže podľa § 212 ods. 1, 3 písm. b), ods. 4 písm. b) Tr. zák., kde podľa neho malo byť jeho konanie
kvalifikované miernejšie a to podľa § 212 ods. 3 písm. a), b) Tr. zák., pričom poukázal aj na rozdielnu
rozhodovaciu prax súdov SR, keď v jeho okolí sa nachádzajú odsúdení, u ktorých rovnaká trestná
činnosť, ako je to v jeho prípade, bola posúdená miernejšie. Mal za to, že je to nespravodlivé a cítil sa

tým byť poškodený.

Pokiaľ ide o námietku obžalovaného, že jeho konanie malo byť kvalifikované miernejšie ako to bolo v
tomto prípade, treba uviesť, že v trestnoprávnej oblasti vyvolalo problematiku posúdenia rozdielnych
právnych názorov, či je potrebné konanie páchateľa, ktorý si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil,

spôsobil tak malú škodu a taký čin spáchal vlámaním, v praxi právne kvalifikovať buď ako zločin
krádeže podľa § 212 ods. 1, 4 písm. b) Tr. zák. (t.j. vlámanie bolo posúdené ako kvalifikovaná skutková
podstata trestného činu), resp. ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Tr. zák. (t.j. vlámanie
bolo chápané ako znak základnej skutkovej podstaty s tým, že kvalifikovaná skutková podstata bolavylúčená ustanovením § 38 ods. 1 Tr. zák.). Na uvedenú nejednotnú rozhodovaciu aplikačnú prax súdov
SR reagovalo trestno-právne kolégium Najvyššieho súdu SR vo svojom zjednocujúcom stanovisku č.
116 publikovaným v zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR pod č. 6/2012. Z uvedeného

stanoviska jednoznačne vyplýva, že ak trestný čin krádeže je spáchaný vlámaním (§ 122 ods. 4 Tr. zák.)
a zmocnením sa cudzej veci a je pritom spôsobená malá škoda, ide o naplnenie zákonných znakov
trestného činu krádeže podľa § 212 ods. 1, 4 písm. b) Tr. zák. V zmysle tohto stanoviska, ak si páchateľ
prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní, spôsobí tak malú škodu a spácha čin vlámaním, naplní zákonné
znaky zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1, 4 písm. b) Tr. zák. s použitím ust. § 138 písm. e) Tr. zák.

Takéto posúdenie činu, jeho podradením pod kvalifikovanú skutkovú podstatu, je v pomere špeciality
ku kvalifikácii skutku podľa § 212 ods. 2 písm. a) Tr. zák., ktorá by sa použila len vtedy, ak by páchateľ
krádežou vlámaním nespôsobil ani malú škodu (§ 125 ods. 1 Tr. zák.).

Už z princípu právnej istoty, ako imanentnej súčasti právneho štátu v zmysle čl. I ods. 1. Ústavy SR
vyplýva, že citovanú vetu stanoviska NS SR č. 116/2012 treba rešpektovať, pretože táto zodpovedá

legálnej definícii zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1, 4 písm. b) Tr. zák. Vzhľadom na uvedené súd
teda nemohol akceptovať námietku obžalovaného ohľadom možnej miernejšej kvalifikácie jeho konania,
preto jeho konanie posúdil tak, ako je uvedené vyššie“.
Pri ukladaní a výmere trestu obžalovanému okresný súd zdôraznil predovšetkým, že: obžalovaný sa
dostal doposiaľ 10-krát do rozporu s Trestným zákonom, pričom naposledy bol odsúdený rozsudkom

Okresného súdu Zvolen sp. zn. 1T 132/2013 zo 04.09.2014 (právoplatným dňa 15.01.2014) za zločin
krádeže podľa § 212 ods. 1, 3 písm. a), b), ods. 4 písm. b) Tr. zák. a prečin poškodzovania cudzej
veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zák. k nepodmienečnému súhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 3
rokov (krádeže vlámaním do motorových vozidiel v 13-tich prípadoch); teraz prejednávanej trestnej
činnosti sa obžalovaný dopustil v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu označeného

trestu odňatia slobody; obžalovanému poľahčovalo, že sa k skutku priznal, priťažovalo mu však, že
spáchal viac trestných činov a v minulosti už bol za trestnú činnosť odsúdený; konkrétna aplikovaná
trestná sadzba u obžalovaného v tomto prípade činní 6 rokov a 6 mesiacov až 10 rokov; s poukazom
predovšetkým na kriminálnu minulosť obžalovaného a fakt, že teraz prejednávanej trestnej činnosti sa
dopustil v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu predchádzajúceho nepodmienečného

trestu odňatia slobody, je obžalovanému potrebné uložiť trest odňatia slobody bližšie pri spodnej hranici
aktuálnej trestnej sadzby, so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom
stráženia.

Napokon okresný súd uviedol, z akých dôvodov uložil obžalovanému aj ochranné protitoxikomanické

liečenie ústavnou formou, zaviazal ho k úhrade škody jednotlivým poškodeným, ako aj dôvody, pre ktoré
spoločnosť Kooperativa poisťovňa a.s. VIG Bratislava, odkázal so zvyškom nároku na náhradu škody
na konanie vo veciach občianskoprávnych.

Proti napadnutému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný N. C., ktoré písomne

zdôvodnil ako on, tak aj jeho obhajca.

Obhajoba primárne navrhovala, aby bolo zistené konanie obžalovaného kvalifikované miernejšie, tak
ako to už navrhovala okresnému súdu a aby bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody v rámci
trestnej sadzby 6 mesiacov až 3 roky. V prípade, ak by sa krajský súd s takýmto návrhom nestotožnil,

nech je obžalovanému ukladaný trest odňatia slobody pod dolnú hranicu aplikovanej trestnej sadzby, s
poukazom na § 39 ods. 1 Tr. zák.

Obhajoba zdôraznila predovšetkým, že: obžalovaný sa k spáchaniu trestnej činnosti v podstate doznal,
túto spáchal pod vplyvom drog (pervitínu), pričom keby pod vplyvom drog nebol, trestnú činnosť by nebol

spáchal (túto veľmi ľutuje); konanie páchateľov obdobnej trestnej činnosti bolo kvalifikované rôznymi
súdmi ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Tr. zák. a nie ako zločin krádeže podľa § 212 ods.
1, 4 písm. b) Tr. zák. (doložené boli aj dva rozsudky Okresného súdu Lučenec); pre nesúhlas s právnou
kvalifikáciou obžaloby neuzavrel dohodu o vine a treste, kde mu bola navrhnutá výmera trestu odňatia
slobody v trvaní 5 rokov (obžalovaný preto nepočítal s tým, že mu súd uloží ešte vyšší trest); miernejší

trest pre obžalovaného je odôvodnený aj jeho rodinnými pomermi (okrem iného má 11-ročného syna L.);
hociokresnýsúdpoukázalpriprávnejkvalifikáciizistenéhokonaniaobžalovanéhonastanoviskotrestno-
právneho kolégia Najvyššieho súdu SR č. 116 (publikované v zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk
pod č. 6/2012), žiaden právny predpis explicitne neukladá všeobecnému súdu povinnosť byť viazanýakýmkoľvek rozhodnutím najvyššieho súdu; súdne rozhodnutie (judikát) nie je prameňom práva, ale
len zdrojom argumentačnej sily pre zabezpečenie ústavne súladnej aplikácie a interpretácie právnych
noriem; prvostupňový súd nezohľadnil náležite najmä mieru nebezpečnosti konania obžalovaného, a to,

že sa k trestnej činnosti doznal, v snahe urobiť za svojím životom pomyselnú hrubú čiaru; obžalovaný
počas trestného konania poskytoval príslušným orgánom potrebnú súčinnosť.

Na základe podaného odvolania preskúmal krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. napadnutý rozsudok
v napadnutých výrokoch o vine a treste, pričom dospel k právnemu názoru, že odvolanie obžalovaného

nie je dôvodné a toto treba zamietnuť podľa § 319 Tr. por.

K právnej kvalifikácii zisteného konania obžalovaného odvolací súd poukazuje na právny názor
okresného súdu, vychádzajúci z už citovaného stanoviska Najvyššieho súdu SR, pričom odvolací súd
neakceptuje argumenty obhajoby, aby stanovisko Najvyššieho súdu SR nebolo rešpektované.

Pri ukladaní a výmere trestu odňatia slobody obžalovanému postačuje poukázať na aktuálny odpis z
registra trestov obžalovaného (z 26.01.2016).

Z tohto registra trestov vyplýva, že pred spáchaním teraz prejednávanej trestnej činnosti sa obžalovaný
dostal do rozporu s Trestným zákonom v 10-tich prípadoch, prevažne za trestnú činnosť krádeže, pričom

opakovane bol postihnutý aj nepodmienečnými trestami odňatia slobody.

Odkazujúc aj na argumentáciu okresného súdu pri ukladaní a výmere trestu obžalovanému je treba
dodať, že trest, ktorý bol obžalovanému uložený v rámci aplikovanej trestnej sadzby (6 rokov a 6
mesiacov až 10 rokov odňatia slobody), a to konkrétne vo výmere 7 rokov, sa javí byť trestom skôr

miernym ako primeraným alebo prísnym.

Keďže nebolo možné akceptovať argumentáciu obhajoby smerujúcu voči právnej kvalifikácii zisteného
konania obžalovaného a ani argumentáciu domáhajúcu sa uloženia miernejšieho trestu odňatia slobody,
odvolanie obžalovaného Lukáša Remeňa bolo považované za nedôvodné a ako také zamietnuté podľa

§ 319 Tr. por.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.