Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, January 28, 2016

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 6C/74/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1413211474
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Jančovič
ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2016:1413211474.2

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava IV v konaní pred samosudcom JUDr. Mariánom Jančovičom v právnej veci
navrhovateľa: Dopravný podnik Bratislava, akciová spoločnosť so sídlom Olejkárska č. 1, 814 52
Bratislava, IČO: 00 492 736, právne zastúpený JUDr. Vladimírom Kánom, advokátom so sídlom
Námestie Martina Benku 9-C1, 811 07 Bratislava proti odporkyni: O. Q., dátum narodenia XX.XX.XXXX,
naposledy bytom Č. XXXX/XX, Bratislava, zastúpená opatrovníkom Ľ. T., zamestnancom Okresného

súdu Bratislava IV, Saratovská 1/A, Bratislava o zaplatenie 50,50 eura s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Návrh z a m i e t a.

Odporkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 20.06.2013 domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu na

zaplatenie 50,50 eura z titulu neuhradenia cestovného za prepravu.

Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 eur, od toho
okamihu, ide o drobný spor.

Podľa § 156 ods. 1 prvá veta O.s.p. rozsudok sa vyhlasuje vždy verejne; vyhlasuje ho predseda senátu

alebo samosudca v mene Slovenskej republiky.

Podľa § 156 ods. 3 O.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote
najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Podľa § 115a ods. 2 O.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p. predmetná právna vec je drobným sporom, preto súd podľa § 115a ods.
2 O.s.p. nenariaďoval vo veci pojednávanie a oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na
úradnej tabuli súdu. Právny zástupca navrhovateľa ani opatrovník odporkyňe sa na verejné vyhlásenie
rozsudku nedostavili. Opatrovník odporkyne mal dňa 18.11.2015 doručený návrh ako aj poučenie, ale

k návrhu sa nevyjadril.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s hlásením o porušení tarifných a prepravných
podmienok zo dňa 06.04.2011 vystavenom na meno odporkyni, z ktorého zistil, že odporkyňa v uvedený
deň na linke MHD č. 4 cestovala bez cestovného lístka a na výzvu revízora sa nepreukázala ani iným
platným cestovným dokladom. Účastníci boli poučení podľa § 120 ods. 4 O.s.p.Podľa § 760 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) zmluvou o preprave osôb
vzniká cestujúcemu, ktorý za určené cestovné použije dopravný prostriedok právo, aby ho dopravca
prepravil do miesta určenia riadne a včas.

Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v

rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 100 ods. 1 veta prvá OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej

(§ 101 až 110).

Podľa § 108 OZ, práva z prepravy sa premlčujú za jeden rok s výnimkou práv na náhradu škody pri
preprave osôb.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by

inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Pojem spotrebiteľská zmluva možno vymedziť v širšom a užšom zmysle. Za spotrebiteľské zmluvy v
širšom zmysle možno považovať akékoľvek zmluvy uzavierané medzi dodávateľom a spotrebiteľom,
pri ktorých spotrebiteľ má možnosť ovplyvniť obsah zmlúv, na ktoré treba aplikovať príslušnú osobitnú

úpravu podľa toho, o aký typ zmluvy ide. Spotrebiteľské zmluvy v užšom zmysle predstavujú osobitný
typ zmlúv, pri ktorých spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvňovať ich obsah, bez ohľadu na to, podľa akého
právneho predpisu sa zmluva uzavrela, a na ktoré treba aplikovať predovšetkým úpravu o neprijateľných
podmienkach, ako aj príslušnú osobitnú úpravu podľa toho, o aký typ zmluvy ide.

Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy (aj keď je v Občianskom zákonníku
pomenovaná), ale možno ju označiť ako druh zmluvy, pre ktorú najmä Občiansky zákonník, ale aj
iné právne predpisy, ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké náležitosti zmluva musí obsahovať
a naopak, ktoré v nej nesmú byť (neprijateľné podmienky) na ochranu tzv. slabšej zmluvnej strany.
Úprava spotrebiteľskej zmluvy tvorí právny základ ochrany spotrebiteľa v súkromno-právnych vzťahoch

a je základným inštitútom spotrebiteľského práva. Charakter spotrebiteľskej zmluvy môže mať zmluva
kúpna, zmluva o dielo, poistná zmluva, zmluva o obstaraní zájazdu, lízingová zmluva, (zmluva o úvere),
zmluva o dodávke plynu elektriny, o pripojení a ďalšie. Charakter spotrebiteľskej zmluvy môžu mať aj
zmluvy uzatvárané podľa Obchodného zákonníka ako aj ďalších osobitných predpisov. Spotrebiteľská
zmluva sa uzatvára medzi dodávateľom na strane jednej a spotrebiteľom na strane druhej. Dodávateľ je

ten, ktorý pri uzavieraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom bude vždy osoba (fyzická či právnická), ktorá pri uzavieraní
tejto zmluvy nekoná ako podnikateľ, teda osoba, ktorá pri uzavieraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, pričom nie je
rozhodujúce, či spotrebiteľ mal možnosť ovplyvniť obsah zmluvy.

Navrhovateľ si v konaní uplatňuje nárok na zaplatenie cestovného vo výške 0,50 eura a úhrady vo
výške 50 eur za nepreukázanie sa platným cestovným lístkom, ktorú si navrhovateľ môže uplatniť
do výšky stonásobku základného cestovného bez príplatkov a zliav. Právny vzťah medzi účastníkmi
konania bol založený zmluvou o preprave osôb podľa ust. § 760 OZ. Ustanovenie § 760 OZ presnejšie

nevymedzujeformuaspôsobuzavretiazmluvyoprepraveosôb.Ideoneformálnuzmluvu,ktorásamôže
uzavrieť rôznym spôsobom (napr. zakúpením cestovného lístka, vstupom do dopravného prostriedku,
znehodnotením cestovného lístka pri vstupe do dopravného prostriedku, dohodou o určení miesta
určenia dopravy a pod.). Nástupom odporkyne do dopravného prostriedku navrhovateľa sa zmluvao preprave medzi účastníkmi konania uzatvorila konkludentne v zmysle § 760 OZ a jej zotrvaním v
dopravnom prostriedku došlo aj priamo k využitiu služby poskytovanej dopravcom, ktorá je predmetom
jeho obchodnej činnosti a za ktorú má nárok na primeranú odmenu, a to cestovné.

V súlade s pojmovým vymedzením spotrebiteľských zmlúv legislatívne vyjadreným v ustanovení § 52
OZ, je potrebné prepravnú zmluvu v prejednávanej veci považovať za spotrebiteľskú zmluvu, v ktorej
navrhovateľ koná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, preto je potrebné ho v zmysle § 52
ods. 2 Občianskeho zákonníka považovať za dodávateľa; odporkyňa ako fyzická osoba nekonala v

rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, preto ju potrebné považovať v
zmysle § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka za spotrebiteľa a predmetnú zmluvu o preprave posúdiť ako
spotrebiteľskú zmluvu. V prospech takéhoto výkladu svedčí tiež skutočnosť, že podrobnosti o právach
a povinnostiach účastníkov zmluvy o preprave osôb sú upravené v prepravných poriadkoch, ktoré
vypracúvajú jednotliví dopravcovia na základe všeobecne záväzných právnych predpisov, čím vlastne
doplňujú všeobecnú úpravu v Občianskom zákonníku. Prepravný poriadok, ktorý dopravca zverejňuje

spravidla v dopravnom prostriedku, prípadne na miestach na to vhodných ( napr. jednotlivé zastávky
dopravného prostriedku a pod.) je definovaný ako súčasť návrhu na uzavretie prepravnej zmluvy, čo
znamená, že cestujúci sa síce môžu s prepravným poriadkom oboznámiť, avšak ho nemôžu ovplyvniť.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že odporkyňa sa dňa 06.04.2011 na linke MHD č. 4 na výzvu

revízora (zamestnanca navrhovateľa povereného vykonaním kontroly cestovných lístkov) nepreukázala
platným cestovným lístkom alebo iným platným cestovným dokladom. Navrhovateľ si návrhom podaným
na súde dňa 20.06.2013 voči odporkyni uplatnil nároky z prepravy, a to cestovné vo výške 0,50 eura
a úhradu vo výške 50 eur za nepreukázanie sa platným cestovným lístkom, ktorú si navrhovateľ
môže uplatniť do výšky stonásobku základného cestovného bez príplatkov a zliav. Odo dňa, keď sa

právo mohlo vykonať po prvýkrát, teda odo dňa nasledujúceho po tom, kedy odporkyňa cestovala v
dopravnomprostriedkunavrhovateľabezplatnéhocestovnéholístka(07.04.2011),moholsinavrhovateľ
úspešne uplatniť návrhom na súde nároky pre porušenie prepravného poriadku zo strany odporkyne
v zákonnej jednoročnej premlčacej lehote. Návrh na začatie konania bol podaný až dňa 20.06.2013,
teda nepochybne po uplynutí ročnej premlčacej dobe ustanovenej v § 108 Občianskeho zákonníka.

Vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy o preprave a povinnosť súdu v zmysle ustanovenia § 5b
zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v
znení neskorších predpisov, musel súd prihliadať na premlčanie nároku navrhovateľa zo spotrebiteľskej
zmluvy ex offo. Oba uplatnené nároky, právo na zaplatenie cestovného a právo na zaplatenie úhrady
pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom vznikli súčasne, preto premlčacia doba začala plynúť

súčasne a uplynutím jednoročnej premlčacej doby boli tieto nároky premlčané. Na uvedenom základe
súd rozhodol tak, že návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. tak, že v
konaní úspešnej odporkyni ich náhradu nepriznal, nakoľko jej v konaní žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na Krajský
súd v Bratislave prostredníctvom Okresného súdu Bratislava IV.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje,

musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p.). V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.).

Ak odporca dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, navrhovateľ môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitných predpisov (§ 251 O.s.p., zákon č. 233/1995 Z. z. Exekučný
poriadok).