Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, January 11, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14CoE/198/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715206485
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6715206485.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, spol. s r.o., so sídlom 811
09 Bratislava, Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, zastúpený splnomocnenou Advokátskou kanceláriou
Advocate s.r.o., so sídlom 811 09 Bratislava, Pribinova 25, IČO : 36 865 141, proti povinnému: Q. A.,
rodená B., narodený XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C. S. XX, na vymoženie pohľadávky v sume 2000 eur
s príslušenstvom, v exekučnom konaní vedenom súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., so
sídlom Exekútorský úrad 821 08 Bratislava, Záhradnícka č. 60 pod spisovou značkou Ex 17717/2015,
o odvolaní oprávneného zo dňa 19.10.2015 proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen číslo konania
5Er/221/2015-14 zo dňa 30.09.2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie podľa ustanovenia § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku), v spojení s ustanoveniami § 52 ods. 1 a 2, § 53 ods.
1, § 53 ods. 4 písm. r/ a § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Exekučný súd konštatoval, že medzi
oprávneným a povinným bola uzatvorená rozhodcovská zmluva, ktorej praktickým dôsledkom i napriek
jej formálnemu znenia je, že spotrebiteľovi je odopretá možnosť brániť svoje práva pred súdom. Zmluvné
dojednania rozhodcovskej zmluvy boli vopred naformulované, pričom dlžník nemal možnosť akokoľvek
ovplyvniť nielen výber rozhodcovského súdu, ktorý bol v čl. I bod. 1 rozhodcovskej zmluvy vopred
určený, ale nemal možnosť akokoľvek modifikovať obsah rozhodcovskej zmluvy pokiaľ ide o okruh
vzájomných sporov, ktoré by mal rozhodcovský súd medzi účastníkmi rozhodnúť. Súd ďalej konštatoval,
že konkrétne čl. I bol. 1 a čl. II. bod 1 rozhodcovskej zmluvy neboli so spotrebiteľom individuálne
dojednané, nakoľko tento nemohol ovplyvniť obsah, resp. podstatu týchto dojednaní. Súd mal za to, že
tieto dojednania o právomoci rozhodcovského súdu napĺňajú kritérium značnej nerovnováhy v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a aj ďalšie dojednania obsiahnuté v zmluve
o úvere, či už o zmluvných pokutách, ale aj dohoda o vyplnení zmenky, neboli s dlžníkom - spotrebiteľom
individuálne dojednané. Keďže právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom
právnom úkone, v dôsledku toho súd považoval exekučný titul za nulitný právny akt a materiálne
nevykonateľný a absencia tejto jeho vlastnosti je neodstrániteľnou prekážkou brániacou vykonaniu
exekúcie a tým aj dôvodom na zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na jej
vykonanie.

Proti uzneseniu okresného súdu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Právne
posúdenie veci súdom považuje za nesprávne, pretože súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný
skutkový stav nedopadá. Domnieva sa, že súd prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorý mu
vyplýva z Exekučného poriadku v nadväznosti na zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní.
Formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí
exekučného titulu a preskúmaním materiálnej stránky zisťuje súd, či sú splnené hmotnoprávne

predpoklady exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi). Súd však podľa
názoru oprávneného nemôže skúmať samotné rozhodcovské konanie, pretože dôvodom na zastavenie
exekúcie môže byť len rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom či dobrými mravmi a nie
rozhodcovského konania. Exekučný súd sa tak mal v rámci materiálneho prieskumu obmedziť len
na skúmanie výroku exekučného titulu. Oprávnený sa navyše domnieva, že postupom súdu a jeho
výkladom ustanovenia § 45 zákona o rozhodcovskom konaní dochádza k nahradzovaniu konania o
žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov (podľa ustanovenia § 40 zákona o rozhodcovskom
konaní) exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom
konaní. Namieta tiež nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia. Poukázal na skutočnosť, že oprávnený
s povinným uzatvárali rozhodcovskú zmluvu podľa ustanovenia § 3 a násl. zák. č. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskom konaní formou samostatného právneho úkonu a to na samostatnej listine. V niektorých
prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú
pre zmluvné strany záväzné. Konajúci súd však tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval a tak zaťažil
konanie vadou nedostatočne zisteného skutočného stavu. Žiada preto, aby odvolací súd uznesenie
okresného súdu zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v medziach daných ustanovením §
212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p. uznesenie
okresného súdu podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil a vec mu podľa ustanovenia §
221 ods. 2 O.s.p. vrátil na ďalšie konanie.

Vo veci rozhodla vyššia súdna úradníčka Okresného súdu Zvolen. Zákonná sudkyňa predložila vec na
rozhodnutie krajskému súdu podľa ustanovenia § 374 ods. 4 O.s.p. s vyjadrením, že odvolaniu účastníka
konania nemieni vyhovieť.

Vychádzajúc z dikcie zákonných ustanovení Exekučného poriadku (§ 44 ods. 2, § 57 ods. 1 a 2) je
zrejmé, že súd je povinný, a to v každom štádiu vedenia exekúcie - obzvlášť pred vydaním poverenia
pre súdneho exekútora, dôsledne skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie
exekúcie, predovšetkým, či podklad, na základe ktorého súdny exekútor žiadal o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, je spôsobilým exekučným titulom v zmysle ustanovenia § 41 Exekučného poriadku.
Odvolacia námietka oprávneného, podľa ktorej exekučný súd prekročil rámec svojej preskúmavacej
právomoci, keď posudzoval súladnosť exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku so zákonom,
neobstojí. Uvedené zákonné ustanovenia poskytujú exekučnému súdu zákonné zmocnenie v tomto
rozsahu skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania (na návrh účastníka konania alebo aj
bez návrhu) a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti
exekučného titulu, musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj adekvátne procesne zareagovať.
Vyslovený právny názor plne zodpovedá záverom obsiahnutým v judikáte Súdneho dvora (ES) vo veci
Pohotovosť C-76/10 zo dňa 16.11.2010. Súdny dvor v súvislosti so skúmaním nekalých podmienok v
spotrebiteľských zmluvách rozhodol, že vnútroštátny súd má aj vo fáze výkonu rozhodnutia povinnosť aj
bez návrhu posúdiť nekalú povahu podmienky obsiahnutej v zmluve o úvere uzavretej poskytovateľom
úveru so spotrebiteľom. Je úlohou dotknutého vnútroštátneho súdu určiť, či sa má podmienka zmluvy
o úvere považovať za nekalú v zmysle článkov 3 a 4 smernice 93/13 a v prípade kladnej odpovede je
úlohou uvedeného súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva,
s cieľom ubezpečiť sa, že tento spotrebiteľ nie je viazaný touto podmienkou. Právny názor, ktorý
zastáva aj odvolací súd, zhodne so závermi prvostupňového súdu, sú súladné s konštantnou judikatúrou
súdov vyššieho stupňa - z početných rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, ako aj Ústavného súdu SR
v obdobných exekučných veciach (napr. sp. zn. 3MCdo 11/2010 z 26.09.2011, 3Cdo 146/2011 z dňa
13.10.2011). Ústavný súd SR výslovne judikoval, že okresný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný
skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v
súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu,
pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej
republiky z 23. 11. 2011, č. k. I. ÚS 456-/2011-19).

Odvolací súd, vychádzajúc z dôvodov a rozsahu odvolania, konštatuje, že súd prvého stupňa vzhľadom
na vykonané dokazovanie vec nesprávne právne posúdil. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom
predloženej Rozhodcovskej zmluvy zo dňa 21.06.2012 sa nestotožňuje so záverom prijatým exekučným

súdom o absolútnej neplatnosti tohto právneho úkonu pre jeho rozpornosť so spotrebiteľským právom
(č.l. 7 spisu). Odvolací súd konštatuje, že rozhodcovská zmluva, zakladajúca legitimitu pre exekučný
titul v danej exekučnej veci, nebola zakomponovaná ako súčasť formulárovej úverovej zmluvy, resp.
Všeobecných obchodných podmienok, nakoľko bola zmluvnými stranami uzatvorená osobitne, na
samostatnej listine. Táto listina navyše je aj označená výrazne ako ROZHODCOVSKÁ ZMLUVA, takže
už aj z jej označenia muselo byť, resp. malo byť spotrebiteľovi aj pri bežnej obozretnosti zrejmé, o aký
konkrétny právny úkon ide, pretože nebola len včlenená do iných zmluvných ustanovení, respektíve
všeobecných obchodných podmienok, s obsahom ktorých by splývala. Podstatná z hľadiska posúdenia
individuálnosti tohto zmluvného právneho vzťahu je skutočnosť, že rozhodcovská zmluva je formálne
odčlenená od všetkých ostatných zmluvných dojednaní, je individualizovaná vo vzťahu ku konkrétnemu
spotrebiteľovi, rozhodcovská zmluva bola uzatvorená ku konkrétnemu číslu zmluvy o úvere uzatvorenej
toho istého dňa medzi oprávneným a povinným, je osobitne datovaná a aj osobitne podpísaná povinnou
osobou - spotrebiteľom. Za predpokladu takéhoto koncipovania rozhodcovskej zmluvy potom nemožno
mať za to, že toto zmluvné dojednanie nebolo individuálne so spotrebiteľom dojednané, pretože celkom
zjavne spotrebiteľ mal možnosť osobitne túto zmluvu neprijať a nepodpísať. Zo znenia predmetnej
rozhodcovskej zmluvy je zrejmé, že nevyplýva v prípade takejto voľby a rozhodnutia spotrebiteľa
žiadna konzekvencia majúca vplyv na dojednaný spotrebiteľský vzťah. Z obsahu rozhodcovskej zmluvy
navyše vyplýva vyhlásenie dlžníka, osobitne zakomponované v závere rozhodcovskej zmluvy, že „s
uzatvorením tejto zmluvy súhlasí. Vyhlasuje, že bol pred uzatvorením tejto zmluvy osobitne poučený
o dôsledkoch uzatvorenia tejto rozhodcovskej zmluvy“. Vzhľadom na obsah tejto osobitne dlžníkom
podpísanej rozhodcovskej zmluvy potom nemožno konštatovať, že nebola so spotrebiteľom dojednaná
individuálne. Spotrebiteľ má síce nárok na osobitnú právnu ochranu, avšak ani táto nemôže nadobudnúť
bezmedzný charakter až do takej miery, že by úplne a bezvýhradne zbavovala spotrebiteľa jeho
miery nevyhnutnej zodpovednosti za právne úkony, ktoré osobitne verifikoval svojim podpisom a ku
ktorým pristúpil a zasahovať tak do zmluvnej voľnosti účastníka zmluvného vzťahu. Odvolací súd
zastáva názor, že jednak z označenia a aj koncipovania osobitne vyhotovenej rozhodcovskej zmluvy
muselo byť aj bežnému spotrebiteľovi s úplne bežným právnym povedomím zrejmé, aký právny úkon
podpisuje. Je pritom nutné vychádzať z platnej právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv, ktorá nevylučuje
uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy aj so spotrebiteľom, za predpokladu, ak takéto zmluvné dojednanie
bolo so spotrebiteľom individuálne dojednané. Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa ("neprijateľná podmienka"). To však neplatí,
ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto
zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky
individuálne dojednané.

Námietku odvolateľa, že rozhodcovská zmluva bola v konkrétnom prípade dojednaná individuálne a
spôsobom, ktorý umožňoval jej individuálne odmietnutie zo strany spotrebiteľa, je nutné považovať
za zásadnú a z hľadiska posúdenia správnosti úvah a záverov prvostupňového súdu, z ktorých vo
svojom rozhodnutí vychádzal, aj za primárnu. Pokiaľ bolo preukázané, že mal povinný, ako spotrebiteľ,
skutočnú, reálnu možnosť odmietnuť a vylúčiť rozhodcovskú zmluvu tým, že by k jej obsahu nepristúpil
a jej obsah nepodpísal, pretože nebola súčasťou hlavného zmluvného vzťahu, ale osobitným právnym
úkonom, odôvodnenie odvolaním napadnutého uznesenia exekučného súdu potom zjavne neobstojí.
Tvrdenie oprávneného o individuálnom dojedaní rozhodcovskej zmluvy pritom nebolo žiadnym prejavom
spochybnené ani povinnou, ktorá je v konaní pasívna a nečinná, a to aj napriek tomu, že jej bolo
odvolanie oprávneného riadne a preukázateľne doručené dňa 30.10.2015 (č.l. 35 spisu) s výzvou
na vyjadrenie sa k jeho obsahu. Neexistuje tak okolnosť, ktorá by spochybňovala alebo oslabovala
tvrdenie oprávneného podporované listinnými dôkazmi. Za daného skutkového stavu je nutné dojednanú
Rozhodcovskú zmluvu zo dňa 21.06.2012 v konkrétnej veci, vzťahujúcu sa k zmluve o úvere č.
XXXXXXXXX zo dňa 21.06.2012, považovať za individuálne dojednanú so spotrebiteľom a preto
nemôže ísť o neplatnú zmluvnú podmienku v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.

Odvolací súd však súčasne zdôrazňuje, že tento záver nie je možné aplikovať paušálne na všetky zmluvy
uzatvárané konkrétnym oprávneným (o ktorých má odvolací súd vedomosť zo svojej rozhodovacej
činnosti) a je nevyhnutné vždy v každom konkrétnom prípade skúmať okolnosti dojednania
rozhodcovskej zmluvy, respektíve rozhodcovskej doložky zásadne individuálne.

Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie exekučného súdu podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm.
h/ O.s.p. zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu podľa ustanovenia § 221 ods. 2 O.s.p. na ďalšie
konanie.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.